7.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 85/1

ZÁVERY RADY

z 21. februára 2005

o vzdelávaní a odbornej príprave v rámci preskúmania lisabonskej stratégie v polovici jej trvania

(2005/C 85/01)

RADA

so zreteľom na:

Nový strategický cieľ Európskej únie stať sa „najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárstvom na svete založeným na vedomostiach, schopným udržať trvalý hospodársky rast s väčším počtom a vyššou kvalitou pracovných príležitostí ako aj väčšou spoločenskou súdržnosťou“, ktorý sa stanovil na zasadnutí Európskej rady 23. – 24. marca 2000 v Lisabone a potvrdil na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca 2001 v Štokholme.

2.	Významný prínos celoživotného vzdelávania, ktoré zahrňuje všetky formy vzdelávania ako aj všetky úrovne a dimenzie vzdelávania a odbornej prípravy, k týmto cieľom a k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja, ako to potvrdilo aj samotné zasadnutie Európskej rady v Lisabone.

Skutočnosť, že približne 33 miliónov ľudí v Európskej únii nie je v aktívnom pracovnom pomere, pracovná sila Európy starne a 32 % populácie v produktívnom veku (78 miliónov) má nízku kvalifikáciu. Napriek tomu bude v priebehu nasledujúcich piatich rokov z novovytvorených pracovných miest iba 15 % určených pre ľudí so základným vzdelaním, zatiaľ čo na 50 % novovytvorených pracovných miest budú potrební vysoko kvalifikovaní pracovníci.

4.	Dosiahnutý pokrok, najmä v kontexte pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ na vnútroštátnej a európskej úrovni.

5.	Oznámenie Komisie jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2005 („Spoločné úsilie pre rast a pracovné miesta – Nový začiatok lisabonskej stratégie“) a potrebu stanoviť oblasti, v ktorých môže Európska rada podporiť ďalší pokrok.

ZDÔRAZŇUJE, ŽE:

Spoločnosť založená na vedomostiach je pre lisabonskú stratégiu kľúčová. Prínos vzdelávania a odbornej prípravy je teda nenahraditeľný, pretože zabezpečuje základňu nevyhnutných zručností a tvorivý potenciál.

—	Lisabonské ciele konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu je možné dosiahnuť iba vtedy, ak budú mladí ľudia prichádzajúci na trh práce riadne vybavení vďaka kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave, ktoré držia krok s vývojom spoločnosti.

—	Efektívnejšie investovanie do vzdelávania a odbornej prípravy vo všeobecnosti vedie k výraznému nárastu národného produktu krajiny a prispieva k príjmu učiacich sa v budúcnosti.

—

Vyššia kvalita vzdelávania a odbornej prípravy ako aj lepší prístup a vyššia účasť nielenže poskytujú rastúcemu počtu ľudí možnosť osobného rozvoja, ale aj prispievajú k trvalo udržateľnému hospodárskemu rastu, spoločenskej súdržnosti ako aj k väčšiemu počtu a vyššej kvalite pracovných príležitostí.

—	Rastúca miera účasti a absolvovania počiatočného vzdelávania a odbornej prípravy pozitívne ovplyvnia kvalitu pracovnej sily, zlepšia zamestnateľnosť ľudí, a teda znížia mieru verejných výdavkov.

—	Oblasť vysokoškolského vzdelávania sa nachádza na križovatke výskumu, vzdelávania a inovácie, a preto je pre konkurencieschopnosť Európskej únie kľúčová.

—

Žiadne rozvinuté hospodárstvo nemôže prežiť bez trvalého zvyšovania kvalifikácie ľudí bez ohľadu na ich vek. Celoživotné vzdelávanie je preto základom a je ho potrebné podporovať vo všetkých členských štátoch. Zvyšuje celkovú odbornú úroveň pracovnej sily, umožňuje ľuďom prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim potrebám trhu práce či novým technológiám a zlepšuje podmienky pracovnej a geografickej mobility. V tomto smere je nevyhnutné, aby mali všetci základnú prípravu v oblasti informačných a komunikačných technológií (digitálna gramotnosť).

Pokiaľ ide o trvalo udržateľný rast a „väčší počet a vyššiu kvalitu pracovných príležitostí“, vzdelávanie a odborná príprava predstavujú základy pre budovanie kvalitnejších pracovných príležitostí a trvalo udržateľného rozvoja. Ešte väčšmi to platí v spoločnosti a hospodárstve založených na vedomostiach.

—	Predpokladom väčšieho počtu pracovných príležitostí je intenzívnejší hospodársky rast zameraný na zvyšovanie počtu pracovných príležitostí, na jeho dosiahnutie je zasa potrebné, aby mala pracovná sila zručnosti a schopnosti vyhovujúce potrebám podnikateľov a firiem.

—

Kvalitnejšie pracovné príležitosti si od pracovníkov vyžadujú vyššiu úroveň schopností, čo si zasa vzhľadom na demografické zmeny vyžaduje väčší osobný rozvoj na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy počas celého života. Možno to dosiahnuť neformálnym i informálnym vzdelávaním a odbornou prípravou.

—	Vzdelávaním a odbornou prípravou si mladí ľudia lepšie uvedomujú environmentálny rozmer a chápu, že trvalo udržateľný hospodársky rast nesmie pri uspokojovaní potrieb súčasných generácií ohroziť potreby budúcich generácií.

Pokiaľ ide o otázku „väčšej spoločenskej súdržnosti“, vzdelávanie a odborná príprava podporujú porozumenie a toleranciu. Naviac ponúkajú spravodlivejší vstup do života pre všetkých.

—	Skoré vzdelávanie je najlepšou príležitosťou na rozvoj sociálnych zručností u detí a na ich prípravu na čoraz viac multikultúrny svet, v ktorom žijeme, a najmä na lepšiu predškolskú prípravu pre deti s obmedzenými príležitosťami.

—	Výchova k občianstvu v najširšom zmysle vrátane príležitostí na účasť v občianskej spoločnosti je ďalším z prostriedkov boja proti kultúrnemu a spoločenskému vylúčeniu a uľahčujúcim začleňovanie mladých ľudí ako aj ľudí s osobitnými potrebami do spoločnosti.

PRIPOMÍNA, ŽE:

V súlade s lisabonskými závermi sa Rada dohodla na súvislom a integrovanom pracovnom programe, ktorý sa teraz označuje ako „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“. Rada a Komisia vo svojej spoločnej priebežnej správe pre Európsku radu prijatej vo februári 2004 vyzdvihli tri prioritné oblasti, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť:

—	Zamerať reformy a investície na kľúčové oblasti pre spoločnosť založenú na vedomostiach.

—	Zaviesť celoživotné vzdelávanie do praxe.

—	Vytvoriť európsky priestor vzdelávania a odbornej prípravy.

10.

Dosiahla sa dohoda o Europase ako aj o ďalších kľúčových otázkach, ako napríklad o určovaní a ohodnocovaní neformálneho a informálneho vzdelávania, zabezpečovaní kvality pri odbornom vzdelávaní a príprave (OVP) a o celoživotnom usmerňovaní. Teraz je potrebné sústrediť sa na vykonávanie týchto dojednaní na vnútroštátnej úrovni. Priority budúcich reforiem a investícií v oblasti OVP sú vymedzené v záveroch Rady prijatých 15. novembra 2004, ktoré boli základom pre maastrichtské komuniké prijaté 14. decembra 2004.

11.

Vplyvom Bolonského procesu sa dosiahol pokrok pri podnecovaní reformy učebných osnov vo vysokoškolskom vzdelávaní v celej Európe. V decembri 2003 bol okrem toho prijatý program Erasmus Mundus na zviditeľnenie EÚ vo svete ako strediska výnimočnosti v oblasti vzdelávania. Intenzívnejšia činnosť a podpora zo strany EÚ by však vysokoškolským inštitúciám umožnili plniť ich kľúčovú rolu pri dosahovaní lisabonských cieľov.

12.	Na účely sledovania pokroku v rámci spomenutého pracovného programu prijala Rada v máji 2003 niekoľko porovnávacích noriem pre EÚ ako celok. Všetky sú z hľadiska lisabonskej stratégie nesmierne dôležité, a preto je ich potrebné dosiahnuť do roku 2010.

13.	Na vnútroštátnej úrovni prebieha modernizácia systémov vzdelávania a odbornej prípravy, na vykonanie potrebných reforiem však zostáva urobiť ešte veľa práce.

ODPORÚČA, ABY SA:

14.

V rámci prípravy nadchádzajúcej spoločnej správy Rady a Komisie Európskej rade v roku 2006 podnikli na európskej a vnútroštátnej úrovni ďalšie kroky so zreteľom na preskúmanie lisabonskej stratégie v polovici jej trvania podľa priorít programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ stanovených v spoločnej priebežnej správe z roku 2004, najmä s ohľadom na kroky zamerané na rozvoj ľudského kapitálu:

—

Zamerať reformy a investície na oblasti kľúčové pre spoločnosť založenú na vedomostiach

—	Zrealizovať lisabonský cieľ podstatného nárastu a efektívneho využívania verejných a súkromných investícií do vzdelávania a odbornej prípravy.

—	Vytvoriť kultúru výnimočnosti ako aj systémy hodnotenia, ktoré zabezpečia, aby sa systémy vzdelávania a odbornej prípravy EÚ stali svetovými značkami kvality.

—	Zlepšiť správu na vnútroštátnej úrovni zaangažovaním všetkých zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov a zlepšením koordinácie medzi dotknutými verejnými orgánmi.

—	Posilniť súčinnosť a komplementárnosť medzi vzdelávaním a ostatnými strategickými oblasťami, ako napríklad zamestnanosťou, výskumom a inováciami či makroekonomickou politikou.

—

Zaviesť celoživotné vzdelávanie do praxe:

Cieľom vnútroštátnych stratégií celoživotného vzdelávania by malo byť zabezpečiť, aby všetci občania získavali kľúčové schopnosti potrebné v spoločnosti založenej na vedomostiach a aby sa vytváralo otvorené, atraktívne a prístupné vzdelávacie prostredie. K dosiahnutiu týchto cieľov môžu okrem iných prispieť aj tieto opatrenia:

—	Zvýšiť počet príležitostí na celoživotné vzdelávanie, napríklad prostredníctvom diaľkového štúdia najmä s využitím IKT.

—	Stimulovať dopyt po celoživotnom vzdelávaní pomocou opatrení zameraných na zosúladenie práce a rodinného života.

—	Nájsť modely spoločného znášania nákladov na pokračovanie odbornej prípravy (zamestnávatelia, zamestnanci a verejná služba).

—	Vytvoriť vnútroštátne stratégie zamerané okrem iného na preklenutie súčasného rozdielu v možnostiach prístupu k celoživotnému vzdelávaniu medzi veľkými a malými firmami a medzi vysoko a nízko kvalifikovanými ľuďmi.

—	Prijať akčný program zameraný na budúcnosť oblasti celoživotného vzdelávania.

—

Vytvoriť európsky priestor vzdelávania a odbornej prípravy:

—

Posilniť otvorenosť koordinácie, napríklad prostredníctvom:

—	práce v skupinách s „partnerským vzdelávaním“, ktoré členským štátom umožnia sústrediť sa na svoje prioritné oblasti;

—	zlepšenia rozsahu, presnosti a spoľahlivosti štatistík z oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

—	stanovenia ukazovateľov v nových oblastiach a ich uplatnenia v praxi, ako to predpokladá spoločná priebežná správa, vrátane ukazovateľa úrovne ovládania cudzieho jazyka, ktorý sa požadoval na zasadnutí Európskej rady v marci 2002 v Barcelone.

—	Prijať na európskej úrovni spoločné referenčné body v oblastiach ako sú napríklad kľúčové schopnosti a odborná príprava učiteľov a školiteľov;

—	Posilniť úlohu inštitúcií vyššieho vzdelávania v lisabonskej stratégií a zlepšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania s cieľom zvýšiť jej medzinárodnú atraktivitu a mobilitu študentov i zamestnancov.

—	Zvýšiť súčinnosť a komplementaritu medzi vysokoškolským vzdelávaním a výskumom s cieľom stimulovať inovácie a zamestnanosť prostredníctvom mobility mladých výskumníkov a budovania siete centier výnimočnosti.

—	Do konca roku 2006 vytvoriť európsky rámec kvalifikácií, ktorý bude spoločnou referenčnou normou pre OVP i všeobecné vzdelanie (stredoškolské a vysokoškolské) založenou na schopnostiach a výsledkoch vzdelávania.

VYZÝVA EURÓPSKU RADU, ABY:

15.

Potvrdila, že celoživotné vzdelávanie je a zostane nevyhnutným predpokladom dosiahnutia lisabonských cieľov. V tomto kontexte je úspešné vykonávanie pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ základom rozvoja vedomostí a inovácií ako aj vytvárania väčšieho počtu a vyššej kvality pracovných príležitostí.

16.

Využila impulz preskúmania v polovici trvania a zamerala sa na tieto kroky:

—	zaviesť v členských štátoch do roku 2006 za účasti všetkých dotknutých strán súvislé a komplexné stratégie celoživotného vzdelávania, ktoré zastrešujú všetky úrovne a dimenzie vzdelávania a odbornej prípravy a vytvárajú potrebné zručnosti a schopnosti;

—	presadzovať na všetkých úrovniach systémov vzdelávania a odbornej prípravy výnimočnosť v prospech pracovných príležitostí a rastu ako aj spoločenskú súdržnosť;

—	vykonať v členských štátoch pracovný program „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ vrátane potrebného zvýšenia a efektívnejšieho využívania investícii do vzdelávania a odbornej prípravy;

—

posilniť európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom stimulovať a podporiť reformy, najmä prostredníctvom

—	partnerského učenia, ktoré je bližšie potrebám členských štátov;

—	skvalitnenia sledovania dosiahnutého pokroku;

—	posilnenia prínosu OVP, vyššieho vzdelávania a výskumu pre lisabonskú stratégiu;

—	vytvorenia a vykonávania európskeho rámca kvalifikácií.

17.	Vyzvala Radu (vzdelávanie, mládež, kultúra), aby v rámci mechanizmov lisabonskej stratégie na podávanie správ prispela k sledovaniu aspektov, ktoré patria do jej právomoci, t. j. vzdelávanie a odborná príprava.

18.

V rámci preskúmania lisabonskej stratégie v polovici jej trvania akceptovala iniciatívu Európsky pakt mládeže s cieľom podporiť generáciu mladých Európanov s kvalitnými pracovnými príležitosťami, vyššou úrovňou vzdelania a možnosťou odbornej prípravy zameranej na zlepšenie prispôsobivosti a aby v rámci programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ a existujúcich programov vymedzila smery konkrétnych opatrení na tieto účely.

7.4.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 85/8

Zoznam príslušných osvedčení uznávaných podľa postupu ustanoveného v článku 18 odsek 3 smernice 2001/25/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (1)

(Situácia dňa 31. decembra 2004)

(2005/C 85/04)

(Text s významom pre EHP)

MS	Príslušná tretia krajina	Príslušné Osvedčenia
EL	Indonézia	Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac (nar. II/2) Prvý palubný dôstojník na lodiach na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac (nar. II/2) Strážny palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou viac ako 500 GT (nar. II/2) Prvý strojný dôstojník na lodiach s výkonom viac 3 000 kW alebo viac (nar. III/3) Druhý strojný dôstojník na lodiach s výkonom viac 3 000 kW alebo viac (nar. III/2) Strážny palubný dôstojník na lodiach s výkonom 750 kW alebo viac (nar. III/1) Komunikačný dôstojník (nar. IV/2)
UK	Kórea	Palubný dôstojník triedy 1 (Námorný kapitán) Palubný dôstojník triedy 2 Palubný dôstojník triedy 3 Palubný dôstojník triedy 4 (Kapitán vnútroštátnej obchodnej lode) Palubný dôstojník triedy 5 Palubný dôstojník triedy 6
IT	Austrália	Palubné oddelenie Kapitán triedy I nar. II/2 Prvý palubný dôstojník triedy I nar. II/2 Kapitán triedy II nar. II/2 Prvý palubný dôstojník triedy II nar. II/2 Druhý palubný dôstojník triedy I nar. II/1 Druhý palubný dôstojník triedy II nar. II/3
IT	Austrália	Strojovňa Inžinier triedy I nar. III/2 Inžinier triedy II nar. III/3 Hliadkovací inžinier nar. III/1
BE	Austrália	Druhý palubný dôstojník triedy 1 (nar. II/1) Druhý palubný dôstojník triedy 2 (nar. II/1) Prvý palubný dôstojník triedy 1 (nar. II/2) Prvý palubný dôstojník triedy 2, V/ls < 3 000 GT u/l (nar. II/2) Kapitán triedy 1 (nar. II/2) Kapitán triedy 2, obmedzenie V/ls < 3 000 GT u/l (nar. II/2) Inžinier strážny dôstojník – Para/motor alebo kombinovaný (bez obmedzenia) nar. III/1 Druhý palubný dôstojník – Para/motor dôstojník alebo kombinovaný (bez obmedzenia) nar. III/2 Prvý palubný dôstojník – Para/motor alebo kombinovaný (bez obmedzenia) nar. III/2
BE	Chorvátska republika	Dôstojník zodpovedný za navigačný dozor na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou do 3 000 GT Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou do 3 000 GT Dôstojník zodpovedný za navigačný dozor na lodiach s hrubou priestornosťou menej ako 500 GT zamestnaný na plavbách v oblasti 3 Kapitán zodpovedný za navigačný dozor na lodiach s hrubou priestornosťou menej ako 500 GT zamestnaný pre plavby v oblasti 3 Dôstojník zodpovedný za inžiniersky dozor na lodi poháňanej hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom 750 kW alebo viac Druhý palubný dôstojník – inžinier na lodiach poháňaných hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom 750 kW alebo viac Prvý palubný dôstojník – inžinier na lodiach poháňaných hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom 750 kW alebo viac Druhý palubný dôstojník – inžinier na lodiach poháňaných hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom medzi 750 kW a 3 000 kW
BE	Filipíny	Tretí palubný dôstojník Druhý palubný dôstojník Prvý palubný dôstojník Kapitán Štvrtý inžinier Tretí inžinier Druhý inžinier Hlavný inžinier
BE	Indonézia	Palubný dôstojník triedy I Palubný dôstojník triedy II Palubný dôstojník triedy III Palubný dôstojník triedy IV Inžinier – dôstojník triedy I Inžinier – dôstojník triedy II Inžinier – dôstojník triedy III
BE	Ruská federácia	Kapitán Prvý palubný dôstojník Dôstojník zodpovedný za navigačný dozor Kapitán na lodi s hrubou priestornosťou menej ako 500 GT zamestnaných na krátkych pobrežných cestách Dôstojník zodpovedný za navigačný dozor na lodiach s hrubou priestornosťou menej ako 500 GT zamestnaný na krátkych pobrežných cestách Inžinier – dôstojník prvej triedy Inžinier – dôstojník druhej triedy/B Inžinier – dôstojník druhej triedy/A Inžinier – dôstojník tretej triedy/B Inžinier – dôstojník tretej triedy/A
L	Argentína	Osvedčenia palubných dôstojníkov Námorný lodivod, nar. II/1 Prvý námorný lodivod nar. II/2 Námorný kapitán nar. II/2
L	Argentína	Osvedčenia motorových dôstojníkov Námorný mechanik nar. 111/1 Prvý námorný mechanik nar. III/2 Vyšší námorný mechanik nar. III/2
L	Austrália	Osvedčenia palubných dôstojníkov Druhý palubný dôstojník triedy 1 nar. II/1 Prvý palubný dôstojník triedy 1 nar. II/2 Kapitán triedy 1 (Námorný kapitán) nar. II/2
L	Austrália	Osvedčenia motorových inžinierov Námorný hliadkovací inžinier dôstojník nar. III/1 Námorný inžinier – dôstojník triedy 2 nar. III/2 Námorný inžinier – dôstojník triedy 1 nar. III/2
L	Bulharsko	Osvedčenia palubných dôstojníkov Tretí palubný dôstojník, nar. II/1 Druhý palubný dôstojník, nar. II/1 Prvý palubný dôstojník, nar. II/2 Kapitán, nar. II/2
L	Bulharsko	Osvedčenia motorových inžinierov Štvrtý inžinier – dôstojník, nar. III/1 Tretí inžinier – dôstojník, nar. III/1 Druhý inžinier – dôstojník, nar. III/2 Hlavný inžinier – dôstojník, nar. III/2
L	Kanada	Osvedčenia palubných dôstojníkov Hliadkujúci kapitán bez obmedzenia, nar. II/1 Prvý palubný dôstojník miestne plavby, nar. II/1 Prvý palubný dôstojník stredné plavby, nar. II/1 Kapitán miestne plavby, nar. II/1 Kapitán stredné plavby, nar. II/2 Kapitán Medzinárodné plavby, nar. II/2 Námorný kapitán, nar. II/2
L	Kanada	Osvedčenia motorových inžinierov Inžinier štvrtej triedy, nar. III/1 Inžinier tretej triedy, nar. III/1 Inžinier druhej triedy, nar. III/2 Inžinier prvej triedy, nar. III/2
L	Chorvátsko	Osvedčenia palubných dôstojníkov Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/1 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou do 3 000 GT, nar. II/2 Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou do 3 000 GT, nar. II/2 Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac, nar. II/2
L	Chorvátsko	Osvedčenia motorových inžinierov Inžinier – dôstojník zodpovedný za inžiniersku hliadku na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom 750 kW alebo viac, nar. III/1 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom medzi 750 kW a 3 000 kW, nar. III/3
L	Estónsko	Osvedčenia palubných dôstojníkov Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/1 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou menej ako 3 000 GT, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac, nar. II/2 Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou menej ako 3 000 GT, nar. II/2 Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac, nar. II/2
L	Estónsko	Osvedčenia motorových inžinierov Inžinier – dôstojník zodpovedný za inžiniersku hliadku na lodi poháňanej naftovými motormi s hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom 750 kW alebo viac, nar. III/1 Druhý inžinier – dôstojník na lodi poháňanej naftovými motormi s hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom menej ako 3 000 kW, nar. III/3 Hlavný inžinier – dôstojník na lodi poháňanej naftovými motormi s hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom menej ako 3 000 kW, nar. III/3 Druhý inžinier – dôstojník na lodi poháňanej naftovými motormi s hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Hlavný inžinier – dôstojník na lodi poháňanej naftovými motormi s hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2
L	India	Osvedčenia palubných dôstojníkov Kapitán lodí pre medzinárodné plavby, Osvedčenie o spôsobilosti (Paluba) triedy 1, nar. II/2 (Kapitán) Prvý lodný dôstojník pre medzinárodné plavby, Osvedčenie o spôsobilosti (Paluba) triedy 2, nar. II/2 (Prvý palubný dôstojník) Druhý palubný dôstojník lodí pre medzinárodné plavby, Osvedčenie o spôsobilosti (Paluba) triedy 3, nar. II/1 (Palubný hliadkovací dôstojník)
L	India	Osvedčenia motorových inžinierov Námorný inžinier – dôstojník, Osvedčenie o spôsobilosti (MEO-1) triedy 1 (Hlavný inžinier), nar. III/2 Námorný inžinier – dôstojník, Osvedčenie o spôsobilosti (MEO-2) triedy 2 (Druhý inžinier), nar. III/2 Námorný inžinier – dôstojník, Osvedčenie o spôsobilosti (EOOW-IV) triedy 4 (Hliadkovací inžinier – dôstojník), nar. III/1
L	Indonézia	Osvedčenia palubných dôstojníkov Palubný dôstojník triedy I (Námorný kapitán), nar. II/2 Palubný dôstojník triedy I, nar. II/2 Palubný dôstojník triedy III, nar. II/1, II/2.4.1, II/3.5 Palubný dôstojník triedy IV, nar. II/1, II/3
L	Indonézia	Osvedčenia motorových inžinierov Motorový dôstojník triedy I, nar. III/2 Motorový dôstojník triedy II, nar. III/2 Motorový dôstojník triedy III, nar. III/1, III/3 Motorový dôstojník triedy IV, nar. III/1, III/3
L	Lotyšsko	Osvedčenia palubných dôstojníkov Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodiach s výkonom 500 GT, nar. II/1 Prvý palubný dôstojník na lodiach do 3000 GT, nar. II/2 Kapitán na lodiach do 3000 GT, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodiach 3 000 GT „Deep-sea Navigator (Lodivod v hlbokých vodách)“, nar. II/2 Kapitán na lodiach do 3 000 GT „Deep-sea Mate (Kapitán v hlbokých vodách)“, nar. II/2
L	Lotyšsko	Osvedčenia motorových inžinierov Inžinier – dôstojník zodpovedný za inžiniersku hliadku na lodiach s hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom viac ako 750 kW, nar. III/1 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach s hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom do 750 kW, nar. III/2 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach s hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom nad 3 000 kW, nar. III/2 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach s hlavným pohonným strojovým zariadením s výkonom nad 3 000 kW, nar. III/2
L	Litva	Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac, nar. II/2 Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou medzi 500 a 3 000 GT, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou medzi 500 a 3 000 GT, nar. II/2 Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/1 Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou menej ako 500 GT, nar. II/3 Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodiach s hrubou priestornosťou menej ako 500 GT, nar. II/3 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom medzi 750 a 3 000 kW, nar. III/2 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom medzi 750 a 3 000 kW, nar. III/2 Dôstojník zodpovedný za inžiniersku hliadku na lodiach s výkonom 750 kW alebo viac, nar. III/1 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom menej ako 750 kW, nar. III/3 Dôstojník zodpovedný za inžiniersku hliadku na lodiach s výkonom menej ako 750 kW, nar. III/3
L	Madagaskar	Palubné oddelenie Druhý kapitán 1. triedy (bez obmedzenia), nar. II/2 Druhý kapitán 2. triedy (menej ako 3 000 GT), nar. II/2 Pobrežný kapitán (menej ako 500 GT, menej ako 200 nm od pobrežia), nar. II/3 Hliadkovací dôstojník veliteľského mostíka (bez obmedzenia), nar. II/1
L	Madagaskar	Strojovňa Druhý mechanik 1. triedy (bez obmedzenia), nar. III/2 Druhý mechanik 2. triedy (menej ako 3 000 kW), nar. III/3 Hliadkovací dôstojník strojovne (bez obmedzenia), nar. III/4L
L	Filipíny	Osvedčenia palubných dôstojníkov D1 – Kapitánske osvedčenie, nar. II/2 D2 – Osvedčenie prvého palubného dôstojníka, nar. II/2 D3 – Osvedčenie druhého palubného dôstojníka, nar. II/1 D4 – Osvedčenie tretieho palubného dôstojníka, nar. II/1
L	Filipíny	Osvedčenia motorových inžinierov E1 – Osvedčenie hlavného inžiniera, nar. III/2 E2 – Osvedčenie prvého inžiniera, nar. III/2 E3 – Osvedčenie druhého inžiniera, nar. III/1 E4 – Osvedčenie štvrtého inžiniera, nar. III/1
L	Poľsko	Osvedčenia palubných dôstojníkov Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/1 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou medzi 500 a 3 000 GT, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 GT, nar. II/2 Osvedčenie kapitána na lodiach s hrubou priestornosťou medzi 500 a 3 000 GT, nar. II/2 Osvedčenie kapitána na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac, nar. II/2 Osvedčenie dôstojníka zodpovedného za navigačnú hliadku počas krátkych pobrežných plavieb, nar. II/3 Osvedčenie kapitána počas krátkych pobrežných plavieb, nar. II/3
L	Poľsko	Osvedčenia motorových inžinierov Osvedčenie hliadkovacieho inžiniera – dôstojníka na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom menej ako 750 kW, Nar. III/1 Osvedčenie hliadkovacieho inžiniera – dôstojníka na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom 750 kW and more, nar. III/1 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom medzi 750 and 3 000 kW, nar. III/3 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom medzi 750 kW a 3 000 kW, nar. III/3 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2
L	Rumunsko	Osvedčenia palubných dôstojníkov Kapitán na lodi s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodi s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac, nar. II/2 Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodi s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/1 Kapitán na lodiach s menej ako 200 GT pri krátkych pobrežných plavbách, nar. II/3
L	Rumunsko	Osvedčenia motorových inžinierov Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Hliadkovací inžinier – dôstojník na lodiach poháňaných hlavným strojovým zariadením s výkonom 750 kW alebo viac, nar. III/1
L	Ruská federácia	Osvedčenia palubných dôstojníkov Kapitán, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník, nar II/2 Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku, nar. II/1 Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou menej ako 500 GT pri krátkych pobrežných plavbách, nar. II/3 Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodiach s hrubou priestornosťou menej ako 500 GT pri krátkych pobrežných plavbách, nar. II/3
L	Ruská federácia	Osvedčenia motorových inžinierov Inžinier – dôstojník prvej triedy, nar. III/2 Inžinier – dôstojník druhej triedy/B, nar. III/3 Inžinier – dôstojník druhej triedy/A, nar. III/2 Inžinier – dôstojník tretej triedy/B, nar. III/3
L	Senegal	Palubné oddelenie Osvedčenie kapitána pre plavidlá s brutto výtlakom viac ako 3000 UMS, nar. II/2 Osvedčenie druhého kapitána pre plavidlá s brutto výtlakom viac ako 3 000 UMS, nar. II/2 Osvedčenie kapitána pre plavidlá s brutto výtlakom medzi 500 a 3 000 UMS, nar. II/2 Osvedčenie druhého kapitána pre plavidlá s brutto výtlakom medzi 500 a 3 000 UMS, nar. II/2 Osvedčenie hliadkovacieho dôstojníka pre plavidlá s brutto výtlakom 500 UMS alebo viac, nar. II/1
L	Senegal	Strojovňa Osvedčenie hlavného mechanika pre plavidlá s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Osvedčenie druhého mechanika pre plavidlá s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Osvedčenie hlavného mechanika pre plavidlá s výkonom medzi 750 a 3 000 kW, nar. III/2 Osvedčenie druhého mechanika pre plavidlá s výkonom medzi 750 a 3 000 kW, nar. III/2 Osvedčenie hliadkovacieho mechanika pre plavidlá s výkonom 750 kW alebo viac, nar. III/1
L	Ukrajina	Osvedčenia palubných dôstojníkov Lodivod v plytkých vodách, nar. II/1 Lodivod v hlbokých vodách, nar. II/2.2.1.1 Kapitán pre krátke plavby, nar. II/3.5 Kapitán v hlbokých vodách, nar. II/2.2.1.2
L	Ukrajina	Osvedčenia motorových inžinierov Inžinier prvej triedy, nar. III/1 Inžinier druhej triedy, nar. III/2.2.1.1 Inžinier tretej triedy, nar. III/2.2.1.2
IT	Česká republika	Palubné oddelenie Kapitán, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník, nar. II/2 Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku, nar. II/1
IT	Česká republika	Strojovňa Hlavný inžinier – dôstojník, nar. III/2 Druhý inžinier – dôstojník, nar. III/2 Dôstojník zodpovedný za inžiniersku hliadku, nar. III/1
UK	Malajzia	Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku (bez obmedzenia) Prvý palubný dôstojník (bez obmedzenia) Kapitán (bez obmedzenia) Prvý palubný dôstojník (menej ako 3 000 GT, pobrežné plavby) Kapitán (menej ako 3 000 GT, pobrežné plavby) Prvý palubný dôstojník (viac ako 3 000 GT, pobrežné plavby) Kapitán (viac ako 3 000 GT, pobrežné plavby) Hliadkovací dôstojník (menej ako 500 GT, pobrežné plavby) Kapitán (menej ako 500 GT, pobrežné plavby)
EL	Čína	Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodiach 500 GT alebo viac, nar. II/2 Hliadkovací dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou viac ako 500 GT, nar. II/1 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach s výkon 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Hliadkovací inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 750 kW alebo viac, nar. III/1 Rádiokomunikačný dôstojník, nar. IV/2
EL	Austrália	Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/2 Hliadkovací dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou viac ako 500 GT, nar. II/1 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Hliadkovací inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 750 kW alebo viac, nar. III/1 Rádiokomunikačný dôstojník, nar. IV/2
EL	Kanada	Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/2 Hliadkovací dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou viac ako 500 GT, nar. II/1 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Hliadkovací inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 750 kW alebo viac, nar. III/1 Rádiokomunikačný dôstojník, nar. IV/2
EL	Gruzínsko	Kapitán na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/2 Hliadkovací dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou viac ako 500 GT, nar. II/1 Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Druhý inžinier – dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou 3 000 kW alebo viac, nar. III/2 Hliadkovací inžinier – dôstojník na lodiach s hrubou priestornosťou 750 kW alebo viac, nar. III/1 Rádiokomunikačný dôstojník, nar. IV/2
UK	Irán	Druhý palubný dôstojník (OOW bez obmedzenia), nar. II/1 Prvý palubný dôstojník (Bez obmedzenia), nar. II/2 Námorný kapitán, nar. II/2 Inžinier tretej triedy (OOW – Nil), nar. III/1 Inžinier druhej triedy (Hl. Ing – menej ako 3 000 kW, 2. Ing. Nil), Nar. III/2 a 3 Hlavný inžinier (Hl. Ing. Nil), nar. III/2
L	Turecko	Palubné oddelenie: Hliadkovací dôstojník s obmedzením (nar. II/3) Kapitán s obmedzením (nar. II/3) Hliadkovací dôstojník (500 – 3000 GT), nar. II/1 Prvý palubný dôstojník (500 – 3000 GT), nar. II/2 Kapitán (500 – 3 000 GT), nar. II/2 Hliadkovací dôstojník bez obmedzenia, nar. II/1 Prvý palubný dôstojník bez obmedzenia, nar. II/2 Kapitán bez obmedzenia, nar. II/2
		Strojovňa: Motorový dôstojník (750 – 3 000 kW), nar. III/1 Druhý dôstojník (750 – 3 000 kW), nar. III/3 Hlavný inžinier (750 – 3 000 kW), nar. III/3 Inžinier – dôstojník bez obmedzenia, nar. III/1 Druhý inžinier bez obmedzenia, nar. III/2 Hlavný inžinier bez obmedzenia, nar. III/2
		Všeobecný rádiový operátor, nar. IV/2 Rádiový operátor s obmedzením, nar. IV/2
L	Slovinsko	Námorné – Všetky lode s hrubou priestornosťou 3 000 GT alebo viac Kapitán, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník, nar. II/2
		Námorné – Všetky lode medzi 500 a 3 000 GT Kapitán, nar. II/2 Prvý palubný dôstojník, nar. II/2 Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodi s hrubou priestornosťou 500 GT alebo viac, nar. II/1
		Námorné – všetky lode s hrubou priestornosťou do 500 GT Kapitán, nar. II/3 Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku, nar. II/3 Rádiový elektronický dôstojník prvej triedy, nar. IV/2 Rádiový elektronický dôstojník druhej triedy, nar. IV/2 Všeobecný rádiový elektronický dôstojník, nar. IV/2 Rádiový elektronický dôstojník s obmedzením, nar. IV/2
		Všetky lode s výkonom 3 000 kW alebo viac Hlavný inžinier – dôstojník, nar. III/2 Druhý inžinier – dôstojník, nar. III/2
		Všetky lode s výkonom medzi 750 a 3 000 kW Hlavný inžinier – dôstojník, nar. III/3 Druhý inžinier – dôstojník, nar. III/3
		Všetky lode s výkonom 750 kW alebo viac: Dôstojník zodpovedný za inžiniersku hliadku, nar. III/1
EL	Pakistan	Kapitán na lodiach s 500 GT alebo viac (nar. II/2) Prvý palubný dôstojník na lodiach s 500 GT alebo viac (nar. II/2) Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodiach s hrubou priestornosťou viac ako 500 GT (nar. II/1) Kapitán a dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku na lodiach s menej ako 500 GT (nar. II/3) Hlavný inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom 3 000 kW alebo viac (nar. III/2) Dôstojník zodpovedný za inžiniersku hliadku na lodiach s 750 kW alebo viac (nar. III/1) Hlavný inžinier – dôstojník a druhý inžinier – dôstojník na lodiach s výkonom medzi 750 a 3 000 kW (nar. III/3) GMDSS Rádiový personál (nar. IV/2) Zvláštny výcvik pre kapitánov a dôstojníkov na cisternových lodiach (nar. V/1)
UK	Srbsko a Čierna Hora	OOW (bez obmedzenia) Dôstojník zodpovedný za navigačnú hliadku Plavidlá s hrubou priestornosťou viac ako 3 000 GT Prvý palubný dôstojník (bez obmedzenia) Prvý palubný dôstojník – Plavidlá s hrubou priestornosťou viac ako 3 000 GT Kapitán (bez obmedzenia), plavidlá s hrubou priestornosťou viac ako 3 000 GT Prvý palubný dôstojník (menej ako 3 000 GT) Kapitán (menej ako 3 000 GT) OOW (menej ako 500 GT pre pobrežné plavby) Prvý palubný dôstojník Kapitán (menej ako 500 GT pre pobrežné plavby) Hliadkovací inžinier (bez obmedzenia) Druhý inžinier – dôstojník (bez obmedzenia) Hlavný inžinier – dôstojník (bez obmedzenia) Druhý inžinier – dôstojník (pobrežné plavby 750 – 3 000 kW) Hlavný inžinier – dôstojník (pobrežné plavby 750 – 3 000 kW)
PO	Turecko	Kapitán > 3000 GT Prvý palubný dôstojník > 3 000 GT Prvý palubný dôstojník < 500; < 3000 GT Palubný dôstojník > 500 GT Hlavný inžinier > 3 000 kW Hlavný inžinier > 750; < 3 000 kW Druhý inžinier > 3 000 kW Druhý dôstojník > 750; < 3 000 kW Inžinier – dôstojník > 750 kW Všeobecný rádiový operátor Rádiový operátor s obmedzením

(1) Holandsko a Spojené Kráľovstvo nepristúpili k uznávaniu jednotlivých námorných školení a výcvikových inštitútov a rozhodli s uznávať všetky námorné školenia a výcvikové inštitúty, ktoré boli schválené príslušnými tretími krajinami.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 85

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 48 7. apríla 2005

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Rada
2005/C 085/1	Závery Rady z 21. februára 2005 o vzdelávaní a odbornej príprave v rámci preskúmania lisabonskej stratégie v polovici jej trvania	1

2005/C 085/2	Závery Rady z 21. februára 2005 o mládeži v rámci preskúmania lisabonskej stratégie v polovici jej trvania	5

	Komisia
2005/C 085/3	Výmenný kurz eura	7

2005/C 085/4	Zoznam príslušných osvedčení uznávaných podľa postupu ustanoveného v článku 18 odsek 3 smernice 2001/25/ES o minimálnej úrovni prípravy námorníkov (Situácia dňa 31. decembra 2004) ( 1 )	8

2005/C 085/5	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Prípad COMP/M.3773 — Lehman Brothers/Europe Realty/IHG Portfolio) — Prípad vhodný na zjednodušený postup ( 1 )	19

	Korrigenda
2005/C 085/6	Korigendum k výzve na podávanie návrhov na nepriame akcie RTD v rámci špecifického programu pre výskum, technologický vývoj a demonštráciu: Štruktúrovanie Európskeho výskumného priestoru (Ú. v. EÚ C 63, 15.3.2005)	20

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2860
JPY	Japonský jen	139,75
DKK	Dánska koruna	7,4500
GBP	Britská libra	0,68505
SEK	Švédska koruna	9,1612
CHF	Švajčiarsky frank	1,5508
ISK	Islandská koruna	78,76
NOK	Nórska koruna	8,1670
BGN	Bulharský lev	1,9558
CYP	Cyperská libra	0,5842
CZK	Česká koruna	29,956
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	247,23
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6961
MTL	Maltská líra	0,4298
PLN	Poľský zlotý	4,1273
ROL	Rumunský lei	36 492
SIT	Slovinský toliar	239,68
SKK	Slovenská koruna	38,915
TRY	Turecká líra	1,7462
AUD	Austrálsky dolár	1,6804
CAD	Kanadský dolár	1,5708
HKD	Hongkongský dolár	10,0302
NZD	Novozélandský dolár	1,8092
SGD	Singapurský dolár	2,1378
KRW	Juhokórejský won	1 303,23
ZAR	Juhoafrický rand	7,8774
CNY	Čínsky juan	10,6436
HRK	Chorvátska kuna	7,4150
IDR	Indonézska rupia	12 191,28
MYR	Malajzijský ringgit	4,887
PHP	Filipínske peso	70,376
RUB	Ruský rubeľ	35,8450
THB	Thajský baht	50,872