22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/1

1)

keďže zmyslom deklarácie z Laekenu a záväzkov prijatých najvyššími predstaviteľmi štátov alebo vlád bolo poskytnúť Únii ústavný základ zaručujúci väčšiu demokraciu, legitímnosť, transparentnosť a efektívnosť, aby sa dokázala vyrovnať s demokratickou výzvou rozšírenej Európy;

2)

keďže Biela kniha Európskej komisie o európskom riadení potvrdzuje, že EÚ sa posunulo do systému viacstupňového riadenia a že v dôsledku toho sa musí posilniť úloha miestnej a regionálnej úrovne vlády a musia sa viac uznávať jej právomoci;

3)

keďže Zmluva o ústave poskytuje konštitučný základ pre uplatňovanie a zaručenie zásady subsidiarity, pričom chráni výsadné privilégiá členských štátov, regiónov a miestnych orgánov a zohľadňuje administratívny a finančný vplyv legislatívy Únie na regionálne a miestne orgány;

4)

keďže tvorba nového ex ante mechanizmu monitorovania politiky, ktorý po prvýkrát v histórii európskej integrácie prepája parlamenty jednotlivých členských štátov – a v prípade potreby regionálne parlamenty s legislatívnymi právomocami – s európskym legislatívnym procesom a zapojenie Výboru regiónov do procesu monitorovania ex post, sú základnou inováciou Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;

5)

keďže je dôležité vystihnúť rovnováhu medzi súladom so zásadami subsidiarity a proporcionality a potrebou účinných akčných krokov Únie;

6)

keďže odporúčanie Európskeho parlamentu uznáva prínos VR pre konštitučný proces, najmä v jeho funkcii ako zástupcu miestnych a regionálnych orgánov v Európskom konvente,

1.1

blahoželá írskemu predsedníctvu k úspešnému vykonávaniu predsedníctva a zavŕšeniu medzivládnej konferencie (MVK) v rámci jeho funkčného obdobia;

1.2

pripomína svoje príspevky ku konštitučnému procesu prezentované delegáciou pozorovateľov VR pri Európskom konvente a spoločné akčné kroky a iniciatívy s európskymi asociáciami regiónov a miestnych orgánov zameraných predovšetkým na mechanizmus subsidiarity a regionálny a miestny rozmer v ústave; víta, že medzivládna konferencia prijala príslušné návrhy Európskeho konventu;

1.3

opätovne vyjadruje svoju podporu konštitučnému procesu, najmä počas obdobia prác v Konvente, ktorý bol otvorený, prístupný a obsažný; usudzuje, že Konvent uznal, ale podcenil úlohu a miesto miestnych a regionálnych orgánov v procese európskej integrácie, ako sa konkrétne ukázalo najmä na poldňovom zasadnutí o tejto záležitosti; vyjadruje poľutovanie, že sa Konventu neposkytlo viac času na dôkladnejšie prerokovanie ustanovení týkajúcich sa politík v časti III ústavy, čo viedlo k skutočnosti, že časť III nie je vždy v súlade so systémom právomocí ustanoveným v časti I.

1.4

víta podporu Európskeho parlamentu pri príprave Ústavnej zmluvy pre úplnejšie uznanie inštitucionálnej a politickej úlohy miestnych a regionálnych orgánov v procese rozhodovania Spoločenstva (por. správu pána Napolitano Úloha miestnych a regionálnych orgánov pri budovaní Európy a správu pána Lamassoure Rozdelenie kompetencií medzi EÚ a členskými štátmi);

1.5

usudzuje, že Zmluva predstavuje pozitívny krok smerom k Európskej únii a stanovuje potrebné opatrenia na efektívne riadenie Únie;

1.6

usudzuje, že tak zriadenie explicitného spojenia medzi koordináciou hospodárskych a zamestnaneckých politík (článok I-I4 a I-15), ako aj zavedenie horizontálnej sociálnej klauzuly, podľa ktorej Únia musí vziať pri definovaní a implementovaní svojich politík do úvahy požiadavky spojené s presadzovaním vysokej úrovne zamestnanosti, záruky adekvátnej sociálnej ochrany, boja proti sociálnej exklúzii a vysokej úrovne vzdelania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia (článok III-117), poskytne vhodný právny základ pre uskutočňovanie európskeho sociálneho modelu a udržateľného rozvoja, ako je ustanovené v preambule Charty základných práv Únie a cieľoch Európskej únie [článok I-3 odsek 3];

1.7

víta zahrnutie textu Charty základných práv do Zmluvy, čo poskytne občanom lepšiu zrozumiteľnosť a istotu, pokiaľ ide o ich práva vyplývajúce z občianstva v Únii a poskytne spravodlivejšiu a sociálnu Európu,

1.8

vyjadruje poľutovanie nad zakotvením práva jednotlivých členských štátov na veto v mnohých oblastiach a usudzuje, že toto bude pôsobiť ako zbytočná prekážka pri efektívnom rozhodovaní,

1.9

víta však ustanovenie o jednotnom postupe Rady pri uzatváraní medzinárodných dohôd o obchode v oblasti kultúrnych, audiovizuálnych, sociálnych, vzdelávacích a zdravotníckych služieb [článok III-315];

1.10

víta ustanovenia na uplatňovanie obvyklých legislatívnych postupov pre časť III ústavy [článok IV-445]

1.11

usudzuje, že Zmluva poskytuje prehľadnejšie určenie a rozdelenie právomocí v rámci Únie, zjednodušenie jej nástrojov a posilnenie demokratickej legitímnosti, transparentnosti procesu rozhodovania a efektívnosti jej inštitúcií a poskytuje Únii potrebnú flexibilitu, aby sa rozvíjala v nových smeroch;

1.12

víta novú definíciu zásady subsidiarity a zapojenie Výboru regiónov do procesu následného monitorovania uplatňovania zásady subsidiarity; [subsid-článok 8]; víta tiež, že dostane správu Komisie o uplatňovaní článku I-11 ústavy (subsidiarita a proporcionalita) spolu s inými inštitúciami a parlamentmi členských štátov [subsid-článok 9]; avšak vyjadruje poľutovanie, že ustanovenia upravujúce zásadu proporcionality sú menej komplexné ako ustanovenia týkajúce sa subsidiarity;

1.13

víta odkaz na miestnu a regionálnu samosprávu [článok I-5 & časť II-preambula], potvrdenie dôležitosti miestnej demokracie v Únii [článok I-46 (3)] a úlohy reprezentatívnych združení v demokratickom živote Únie [článok I-47(2]); avšak vyjadruje poľutovanie, že sa VR neuvádza v hlave VI („demokratický život Únie“) [článok I-46], ktorá sa týka zásady zastupiteľskej demokracie vzhľadom k tomu, že jeho členovia predstavujú demokratickú zásadu blízkosti v srdci Únie;

1.14

usudzuje, že plnšie uznanie miestneho a regionálneho rozmeru v novom usporiadaní Únie zvýši nielen jej efektívnosť, ale aj jej väzby na občanov: európska integrácia by mala znamenať politické rozhodovanie, kde sa zohľadňujú stanoviská miestnych a regionálnych orgánov, keďže toto sú oblasti riadenia, ktoré sú zodpovedné za transpozíciu a vykonávanie veľkej časti legislatívy a politiky EÚ, a stoja najbližšie k občanovi, takže môžu podstatne prispieť ku kvalite legislatívy Únie; [článok I-5] však uvádza, že konzultácia nemôže nahradiť povinnosti a zodpovednosť regiónov a miestnych orgánov v rámci ich právomocí, ktoré je potrebné rešpektovať; musí sa im poskytnúť príležitosť, aby dokázali, že vedia podľa vnútorných ustanovení príslušného členského štátu uspokojivo plniť ciele plánovaných opatrení;

1.15

víta ustanovenie, že Únia rešpektuje národné identity členských štátov a ich základné štruktúry vrátane práva na regionálnu a miestnu samosprávu a ich základné štátne funkcie [článok I-5], osobitne tie, ktoré majú za cieľ zabezpečiť územnú celistvosť, udržať verejný poriadok a ochrániť národnú bezpečnosť, keďže toto môže byť kľúčom pre zachovanie povinností a zodpovednosti demokraticky ustanovených miestnych a regionálnych orgánov;

1.16

víta, že Zmluva zaručuje právo regionálnych ministrov, aby sa zúčastnili na zasadnutiach Rady v mene svojho členského štátu, ako to potvrdzuje text článku 203 Zmluvy o ES v článku I-23 (2); vyzýva členské štáty, aby interne zabezpečili štruktúry a mechanizmy na zapojenie regiónov a miestnych orgánov do tvorby európskej politiky členských štátov a zaručili regionálnu účasť aj v novom systéme usporiadania Rady v tých prípadoch, keď sa bude rokovať o témach spojených s ich kompetenciami;

1.17

víta požiadavku komplexnejšej konzultácie v štádiu prípravy legislatívy – aby sa miestne a regionálne orgány plne zúčastňovali na európskom rozhodovacom procese, za ktorý majú zodpovednosť za transpozíciu a/alebo vykonávanie, musia byť dobre informované o aktuálnom vývoji a veľmi dôležité sú príslušné predchádzajúce konzultácie; je to dvojsmerný proces, v ktorom konzultácie umožňujú, aby samotná Komisia bola lepšie informovaná o miestnom a regionálnom rozmere a to by viedlo k oveľa lepšej tvorbe právnych predpisov. [subsid-článok 2];

1.18

vyzýva, aby sa vytvoril a rozšíril skutočný dialóg v dôležitých tematických oblastiach hneď na začiatku nového funkčného obdobia Komisie;

1.19

vyzýva na zlepšenie priamej konzultácie na miestnej a regionálnej úrovni medzi národnými parlamentmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi zodpovednými za transpozíciu a/alebo vykonávanie legislatívy Únie;

1.20

víta požiadavku Zmluvy, aby Európska komisia vopred zohľadňovala finančné a administratívne dôsledky svojich legislatívnych návrhov a usudzuje, že toto musí obsahovať hodnotenie vplyvu na miestne a regionálne orgány, keďže sú často oblasťou riadenia v konečnom dôsledku zodpovednou za oznamovanie a vykonávanie nových iniciatív EÚ; víta, že Európsky parlament dáva podobné zohľadnenie dôsledku legislatívnych pozmeňovacích návrhov [subsid-článok 4];

1.21

oceňuje širokú a hodnotnú diskusiu, ktorá sa uskutočnila 27. mája 2004 na berlínskej konferencii VR o subsidiarite; usudzuje, že v budúcom stanovisku VR sa bude venovať komplexnejšia pozornosť uplatňovaniu a hodnoteniu zásady subsidiarity a proporcionality;

1.22

víta zahrnutie územnej kohézie do cieľov Únie a zahrnutie jednotlivých typov regiónov, ktoré sa nachádzajú v ťažkej situácii medzi regióny, ktorým bude venovaná osobitná pozornosť; avšak vyjadruje poľutovanie, že Zmluva neuvádza odkaz na cezhraničnú, transnárodnú a medziregionálnu spoluprácu, ani neposkytuje jasný právny nástroj, ani rámec pre finančnú podporu pre nadväzovanie družobných vzťahov medzi mestami alebo inú takúto spoluprácu [článok III-220] – v Európe jestvuje dlhodobá tradícia cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, ktorá je jedným zo sociálno-kultúrnych základov európskej integrácie a nadobúda ešte väčší význam v kontexte novej politiky susedských vzťahov. Právny základ je teda nevyhnutný, aby Únii poskytol prostriedky na umožnenie takejto spolupráce;

1.23

víta, že Zmluva ustanovuje pre členské štáty – a ich jednotlivé oblasti riadenia – aby poskytovali, sprostredkovali a financovali služby všeobecného ekonomického záujmu;

1.24

víta uznanie, ktoré sa preukazuje kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, keďže toto pomôže chrániť a podporovať miestne a regionálne dedičstvo a identitu a bojovať proti homogenizácii európskej kultúry; [články I-3 & III-280];

1.25

berie na vedomie zahrnutie podporných, koordinačných alebo doplnkových opatrení na úrovni Únie v oblasti športu [Článok III-282], cestovného ruchu [článok III-281] a civilnej ochrany [článok III-284], kde miestne a regionálne orgány majú dôležitú úlohu a vyzýva Komisiu, aby vo všeobecnosti uplatňovala európske rámcové zákony;

1.26

usudzuje, že udelenie právomocí Európskej únii v oblasti kultúry, vzdelávania, zdravotníckych a sociálnych služieb vyžaduje starostlivé monitorovanie súladu so zásadami subsidiarity a proporcionality a odporúča, aby Komisia vo všeobecnosti uplatňovala európske rámcové zákony, ktoré umožňujú národným, regionálnym a miestnym orgánom zvoliť si formu a metódy pri dosahovaní požadovaných výsledkov;

1.27

vyjadruje poľutovanie, že MVK neposilnila inštitucionálny štatút Výboru regiónov, aby sa pevne stanovili jeho oblasti pre povinnú konzultáciu v rámci tvorby ústavy a posilnila jeho poradná úloha, napríklad: v oblastiach so spoločnou právomocou, pri opatreniach na koordináciu hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti a v oblastiach podporných, koordinačných alebo doplnkových opatrení;

1.28

víta udelenie práva Výboru regiónov na začatie konaní pred Súdnym dvorom na ochranu svojich výsadných privilégií, a kvôli porušeniu princípu subsidiarity; [článok III-365]; Výbor však zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzivládna konferencia nedala regiónom so zákonodárnymi právomocami možnosť začať konanie pred Európskym súdnym dvorom na ochranu týchto zákonodárnych právomocí.

1.29

víta potvrdenie, že funkčné obdobie bude preĺžené na 5 rokov a môže byť v danom čase rovnako dlhé ako funkčné obdobie Parlamentu a Komisie [článok III-386];

2.1

vyzýva Európsky parlament, aby schválil Ústavnú zmluvu a víta iniciatívu Európskeho parlamentného výboru pre ústavné záležitosti, že prerokuje s VR svoje stanovisko k návrhu ústavnej Zmluvy;

2.2

súhlasí s Európskym parlamentom v jeho ocenení nepopierateľných demokratických postupov vytvorených Ústavnou zmluvou;

2.3

vyzýva národné, prípadne podľa potreby regionálne parlamenty členských štátov, aby ratifikovali Ústavnú zmluvu;

2.4

podporuje politické úsilia Európskeho parlamentu na konsolidáciu ústavného procesu zdôraznením významu tejto Ústavy a najmä návrhov Výboru pre regionálny rozvoj;

2.5

vyžaduje, aby boli uzavreté medziinštitucionálne dohody kvôli vypracovaniu spoločnej komunikačnej stratégie na propagovanie a vysvetľovanie Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu pre širokú verejnosť, najmä vzhľadom na blížiacu sa ratifikáciu zmluvy;

2.6

zaväzuje sa, že bude participovať na tejto stratégii a podporovať porozumenie a prijatie Zmluvy bežným občanom a vyzýva k tomu istému svojich členov a ich orgány a zastupiteľské orgány;

2.7

víta iniciatívu „1 000 diskusií pre Európu“ a potvrdzuje svoju ochotu aktívne sa zúčastniť kampane senzibilizácie (uvedomenia) európskych občanov prostredníctvom ich siete miestnych a regionálnych orgánov a vyzýva členov Európskeho parlamentu a miestnych a regionálnych zvolených zástupcov, aby spojili svoje sily pri podpore budúcej Európskej ústavy a pri spoločnom podieľaní sa na politickej a demokratickej diskusii, ktorá bude sprevádzať ratifikačný proces;

2.8

očakáva, že z uzákonenia Ústavnej zmluvy vyplynie skutočná pridaná hodnota v demokratickom živote a práci Únie;

2.9

zaväzuje sa posúdiť nové práva a povinnosti, ktoré pripadli samotnému Výboru a vykonať potrebné prípravy a vnútornú reorganizáciu, aby reagoval na svoje rozšírené povinnosti efektívne a účinne;

2.10

upozorňuje Európsky parlament na niekoľko účinkov Ústavnej zmluvy a vyzýva Parlament, aby podporil VR najmä čo sa týka:

2.11

nabáda Európsky parlament, aby naďalej využíval možnosť konzultácie s VR, ako je zakotvené v Ústavnej zmluve [článok III-388], aby sa zvýšilo porozumenie miestneho a regionálneho rozmeru;

2.12

žiada, aby v prípadoch, keď sa s Výborom musí konzultovať podľa Ústavnej zmluvy, inštitúcia, ktorá konzultovala s Výborom, zdôraznila argumentačným spôsobom, prečo nerealizuje odporúčania Výboru;

2.13

žiada, aby bol zapojený do ochrany zásady subsidiarity spolu s parlamentmi členských štátov v rámci varovnej lehoty šesť týždňov vopred a aby mal právo vydať odôvodnené stanovisko, ak návrh nezodpovedá zásade subsidiarity a aby sa toto zohľadnilo [subsid-článok 6];

2.14

vyzýva národné parlamenty, aby zaviedli pravidelný a efektívny dialóg so zástupcami na miestnej a regionálnej úrovni, ktorí sú oboznámení s rôznymi bezprostrednými problémami, a ktorí sú zodpovední za dôsledky, čo sa týka uplatnenia monitorovania princípu subsidiarity;

2.15

vyzýva vlády a parlamenty členských štátov, aby presadzovali ducha a filozofiu „systematického dialógu“ EÚ vo svojich opatreniach vnútroštátneho riadenia, tam kde ešte neexistujú, zapojením zástupcov regionálnych a miestnych orgánov do posudzovania legislatívnych návrhov;

2.16

vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla Výboru regiónov správy o uplatňovaní článku I-10 (Občianstvo), najmä keď upravuje právo voliť a byť volený vo voľbách do samosprávnych orgánov [článok III-129];

2.17

vzhľadom k tomu, že návrh na posilnenie súčasnej poradnej úlohy VR pomocou horizontálnej klauzuly stanovujúcej, že VR bude konzultovaný v oblastiach delených právomocí kvôli opatreniam na koordináciu hospodárskej a zamestnaneckej politiky a v oblastiach podpory, koordinácie, alebo doplnkovej činnosti nebol prijatý, VR vyzýva Európsku komisiu na konzultácie vo všetkých iniciatívach v oblastiach so zjavným miestnym alebo regionálnym rozmerom alebo kompetenciou, ak v Zmluve nie je ustanovená povinná konzultácia. Tieto oblasti zahŕňajú medzi iným legislatívu o definícii princípov a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktorá umožňuje službám všeobecného hospodárskeho záujmu, aby splnili svoje poslanie [článok III-122], a to: liberalizácia služieb [článok III-147]; zosúlaďovanie právnych predpisov o nepriamom zdaňovaní [článok III-171]; aproximácia právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu [články III-172, III-173]; štátna pomoc [články III-167, III-168, III-169]; poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a politika rybolovu (článok III- 231); výskum a technologický vývoj [články III-251, III-252 a III-253], cestovný ruch [článok III-281] a civilná ochrana [článok III-284];

2.18

vyzýva Európsku komisiu, aby konzultovala s Výborom regiónov o všetkých budúcich zmenách jeho zloženia pri príprave návrhu pre rozhodnutie Rady [článok I-32 a článok III- 284].

2.19

verí, že pre ďalší rozvoj EÚ je potrebné zachovať proces revízie, aby sa rozhodlo, ktoré úlohy sa dajú vykonávať spoločne v značne rozšírenej Únii;

2.20

potvrdzuje svoju vôľu aktívne a naplno sa zúčastňovať na budúcich revíziách ústavy a navrhuje, aby členské štáty zapojili zástupcov regiónov a miestnych orgánov do svojich delegácií na medzivládne konferencie [CdR 198/2003; 3.7.] zaoberajúce sa revíziami Zmluvy ovplyvňujúcimi orgány na miestnej úrovni členského štátu a do budúcnosti aj do delegácií pre akýkoľvek budúci konvent.

2.21

nariaďuje svojmu predsedovi, aby doručil toto stanovisko Rade Európskej únie, Európskemu parlamentu a Európskej komisii.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/6

1.1

Výbor regiónov priaznivo prijíma návrh smernice Komisie s podmienkou dole uvedených doplňujúcich návrhov.

1.2

Výbor regiónov zdôrazňuje, že je dôležité prijať okrem smerníc, ktoré sa vzťahujú na prijatie štátnych príslušníkov z tretích krajín, ktorí prichádzajú za vedeckým účelom, aj iné doplňujúce smernice tak, aby sa mohol dosiahnuť cieľ investovať 3 % HDP členských štátov na výskum pred prelomom desaťročia. Bolo by teda napríklad treba posilniť záujem mladých ľudí o vedeckú kariéru, zlepšiť možnosti celoživotného vzdelávania a pohybu vo vedeckej sfére a tiež zvýšiť výhľady na dosiahnutie kariéry pre vedcov v krajinách Spoločenstva (odôvodnenie číslo 4).

1.3

Výbor regiónov trvá na tom, že zavedenie smernice nesmie smerovať k úniku vedomostí v krajinách, ktoré sa objavili a v rozvojových krajinách. Spoločne s krajinami pôvodu výskumníkov treba prijať doplňujúce opatrenia na to, aby sa výskumníci vrátili do svojich pôvodných krajín, a aby sa podporoval pohyb výskumníkov, a to s výhľadom na zavedenie spoločnej globálnej migračnej politiky. VR zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa konkrétne návrhy predložili v priebehu roka 2004, v nadväznosti na výzvu Rady z 19. mája 2003 (odôvodnenie číslo 6).

1.4

Zo stanoviska Výboru regiónov je žiadúce, aby sa nevyžadovalo na prijatie výskumníkov okrem povolenia na pobyt aj pracovné povolenie. Bežné možnosti na prijatie, ktoré existujú nezávisle od postupov, predpísaných smernicou, sú napriek tomu stále dôležité hlavne pre doktorandov, ktorí ako študenti prichádzajú za účelom výskumných prác, pretože smernica sa aj pre tieto osoby neuplatňuje (odôvodnenie číslo 7).

1.5

Výbor regiónov kladne prijíma návrh, ktorý je zameraný na to, aby v procedúre prijímania výskumníkov udelil hlavnú úlohu výskumným inštitúciám. Z tohto hľadiska, je však najdôležitejšie naplánovať rozdelenie kompetencií bez pochybností medzi výskumnú inštitúciu a úradmi takým spôsobom, aby sa hlavne predišlo zbytočnému prekrývaniu a neúčinným administratívnym riešeniam. Výbor regiónov trvá na tom, že vzhľadom na právnu bezpečnosť je dôležité vypracovať jasné dispozície o úlohách, ktoré majú na starosti osoby, ktoré vzájomne zasahujú. Kooperácia medzi výskumnými inštitúciami a úradmi nesmie zasahovať do práva, ktoré udeľuje zákon úradom, aby vykonávali úlohy dozoru a kontroly (odôvodnenie číslo 8).

1.6

Výbor regiónov chce upozorniť na rozhodujúci význam, ktorý má v procedúre prijímania dohoda o prijatí. V dohode o prijatí sa výskumník zaväzuje vykonávať výskumnú úlohu, ktorá sa ho týka a výskumný orgán sa zaväzuje prijať výskumníka za podmienky, že výskumník je držiteľom povolenia na pobyt. Vzhľadom na to, že dohoda o prijatí obsahuje predbežnú podmienku na prijatie výskumníka, táto dohoda musí obsahovať všetky náležité údaje, ktoré upresňujú každý prípad. Je potrebné, aby tieto údaje o výskumnej práci boli detailné do takej miery, aby ju výskumná inštitúcia, a vo výnimočných prípadoch kompetentný úrad, mohli hodnotiť. Výbor regiónov sa domieva, že tieto aspekty boli vhodným spôsobom zohľadnené v smernici (odôvodnenie číslo 9).

1.7

Výbor regiónov konštatuje, že celková zodpovednosť výskumnej inštitúcie za náklady výskumníka, ktoré by prípadne počas svojho pobytu v členskom štáte spôsobil je takého charakteru, že ju treba v praxi prijímania upraviť. VR trvá na tom, že je dôležité s dostatočnou presnosťou definovať na jednej strane nákladové položky, ktoré treba zohľadniť pri kalkulácii spôsobených nákladov, ktoré výskumník potrebuje na svoj pobyt, zdravotnú starostlivosť a návrat domov, a na druhej strane, chvíľu, kde nastáva finančná zodpovednosť (odôvodnenie číslo 10).

1.8

Výbor regiónov je toho názoru, že definícia výskumníka je správna a čo sa týka interpretácie pojmu, táto definícia umožňuje neobmedzenú aplikáciu smernice. Napríklad, neukladá sa ako podmienka, že záujemca musel mať v krajine pôvodu výhradne činnosť výskumníka. Predmetom prijatia musí byť však realizácia vedeckej úlohy, ale v tomto rámci je tiež povolené vyučovať na vysokých školách (odôvodnenie číslo 11).

1.9

Výbor regiónov konštatuje, že pojem výskumná inštitúcia je definovaná vhodným spôsobom. Na to, aby sa mohol dosiahnuť cieľ investovať do výskumu 3 % HDP, je potrebné do definície zaradiť súkromné inštitúcie a podniky. Je podstatné, že inštitúcia môže byť považovaná za pokračovateľa výskumných činností a bola schválená členským štátom na území, na ktorom sa nachádza (článok 2).

1.10

Výbor regiónov zdôrazňuje, že počas predbežného schvaľovania výskumnej inštitúcie, ktorá si želá prijať výskumníkov s pôvodom z tretích krajín, je potrebné zohľadniť názory územných celkov (článok 4).

1.11

Výbor regiónov schvaľuje, že členský štát má možnosť odobrať schválenie výskumnej inštitúcii, alebo odmietnuť obnovenie jeho platnosti. Túto možnosť je možné využiť pokiaľ výskumná inštitúcia nespĺňa už podmienky, ktoré uvádza článok 4, paragrafy 2 až 4 a 7, a pokiaľ výskumník nespĺňa už podmienky článkov 5 a 6, ako i vtedy, ak výskumná inštitúcia uzatvorila dohodu o prijatí s občanom z tretej krajiny, na ktorého sa z hľadiska členského štátu vzťahuje článok 8, paragraf 1. VR sa nazdáva, že možnosť finančných následkov posilňuje tendenciu prísne sledovať ustanovenia smernice, čo znamená, že táto možnosť spĺňa aj funkciu prevencie (článok 4).

1.12

Výbor regiónov trvá na tom, že je veľmi dôležitá tá možnosť, ktorá výskumníkom umožňuje, ak sú držiteľmi povolenia na pobyt a platných cestovných dokladov, zúčastniť sa na realizácii časti výskumnej úlohy na území iného členského štátu za podmienky, že postup nepoškodí verejný poriadok ani bezpečnosť, ani zdravie verejnosti. Vzhľadom na čas, ktorý je potrebný k realizácii tejto časti výskumnej úlohy, sa môže stať, že bude potrebné uzatvoriť novú dohodu o prijatí. Na základe predmetnej dohody o prijatí si musí výskumník zabezpečiť, aby mu vydali povolenie na pobyt v inom členskom štáte. VR konštatuje, že je rovnako vhodné uľahčiť a posilniť možnosť pohybu vo vnútri Európskej únie, čo treba považovať za prostriedok na zlepšenie súťaživosti v medzinárodnom merítku.(článok 13).

1.13

Výbor regiónov považuje povinnosť, ktorú má kompetentný úrad na rozhodnutie do termínu tridsiatich dní po predložení žiadosti o prijatie alebo predĺženie povolenia k pobytu, za potrebnú na zabezpečenie urýchleného konania. VR trvá z tohto hľadiska na tom, že z dôvodov právnej bezpečnosti je potrebné znovu nájsť jednotu a predvídavosť v administratívnej praxi v prípadoch, kde treba rozhodnúť, či žiadosť možno považovať za úplnú, pretože v takýchto prípadoch je povolené prekročiť predpísaný termín (článok 15).

1.14

Výbor regiónov sa domnieva, že opatrenia, ktoré sú v doporučení, spĺňajú významnú úlohu pre postupný prechod k povinnostiam a pravidlám, ktoré vyplývajú zo zavedenia smernice.

1.15

Výbor regiónov zdôrazňuje napríklad doporučenie, ktoré je zamerané na to, aby výskumníci boli oslobodení od povinnosti mať povolenie, alebo to urobiť tak, že im takéto povolenie bude automaticky udelené, čo by mohlo prispieť k tomu, že by sa skrátil termín vybavenia žiadostí. Vzhľadom k tomu, že Európska únia potrebuje výskumníkov dlhodobo, a hlavne k tomu, že ich počet je vysoký, je rovnako vhodné neudeľovať pracovné povolenie a povolenie na pobyt na určité obdobie, iba keď je to nutné z dôvodov, ktoré sa viažu na potreby, požadované v krajine pôvodu (doporučenia 1a, 1c, 2b).

1.16

Výbor regiónov trvá na tom, že je dôležité, aby sa v prechodnom štádiu združili výskumné inštitúcie v procedúre prijímania výskumníkov, aby sa vytvorila vzájomná dôvera a optimálna spolupráca medzi výskumnými inštitúciami a kompetentnými úradmi (doporučenie 2c).

1.17

Výbor regiónov priaznivo prijíma doporučenie, ktorého cieľom je podporovať rodinné zoskupenie, aj keď nevyplýva zo smernice o rodinnom združovaní ako povinnosť, a to hlavne, že umožňuje predložiť žiadosť o prijatie rodiny po príchode do členského štátu. VR trvá tiež na tom, že je dôležité, aby žiadosť o prijatie členov rodiny bola vybavená v krátkych termínoch. Problémy, ktoré si v tejto oblasti prijímania vieme predstaviť, a ktorým by mohli byť členovia rodiny vystavení, sú takého charakteru, že by mohli výskumníkov odradiť, aby chceli do členských štátov prísť (doporučenia 3a, 3b, 3d).

1.18

Výbor regiónov trvá na tom, že je dôležité, aby členské štáty využili v širokej miere možnosť vydať víza platné na viacero vstupov na územie. Z konkurenčných dôvodov je tiež žiadúce zohľadniť dĺžku výskumnej úlohy pri stanovení dĺžky platnosti víz. Takéto riešenia, ktoré sú pragmatického charakteru, sú považované za tie, ktoré posilňujú príťažlivosť vo svetovej konkurencii. (doporučenie číslo 2).

1.19

Výbor regiónov zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty rešpektovali princípy uvedené v doporučení s cieľom uľahčiť mobilitu výskumníkov, ktorí často cestujú na krátkodobé pobyty. V nadväznosti na túto účelnosť, je správne pripustiť hypotézu, že výskumníci, ktorí prídu na návštevu do Európskej únie sú bez zlého úmyslu, čo by malo mať dopad na povinnosti, podľa ktorých musia k svojej žiadosti o víza priložiť dôkazové doklady (doporučenie č.3).

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/11

1)

VR sa domnieva, že silné regionálne a miestne orgány sa spoliehajú na princíp demokratickej legitímnosti a zodpovednosti svojich zložiek.

VR preto vyzýva orgány vo všetkých európskych krajinách, aby vyvinuli a rozšírili princíp miestnej samosprávy v súlade s Európskou chartou miestnej samosprávy z 15. októbra 1985, a aby sa vyhýbali akémukoľvek obmedzovaniu priamej participácie občanov na miestnej a regionálnej úrovni.

2)

Rozširovanie EÚ výrazne predĺžilo spoločnú hranicu únie s Ruskom. EÚ by mala zabezpečiť dobré vzťahy s Ruskom, svojím najväčším susedom. Z uvedeného dôvodu by sa malo podporovať vytvorenie správneho riadenia v Rusku, nielen na národnej úrovni, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni. Je vo vlastnom záujme EÚ snažiť sa o otvorené, stabilné a demokratické Rusko, ktoré môže konať ako strategický partner, obraňovať spoločné hodnoty, pokračovať v reformách, plniť si svoje záväzky a spolu s EÚ hrať konštruktívnu úlohu tvárou v tvár krajinám SNŠ.

3)

Skutočné partnerstvo by sa malo opierať o praktickú stratégiu a agendu, určenú na to, aby poskytla formu a obsah politickým vyhláseniam. Praktické a konkrétne kroky sú potrebné na riešenie zmien a čerstvé výzvy novej, rozšírenej Európskej únie a jej vzťahov s Ruskom.

Na miestnej a regionálnej úrovni je veľmi dôležité zabezpečiť rast ako ústredný bod budúcej prosperity a prispôsobiť vývoj odlišným okolnostiam decentralizovaných orgánov. Vzdelávanie, životné prostredie, doprava, podpora podnikania prostredníctvom súkromno-verejných partnerstiev, sociálne zabezpečenie a zdravie: toto sú kľúčové prvky regionálneho rozvoja, ktoré musia umožniť rast v Rusku a EÚ a posilňovať spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi.

4)

EÚ by tiež mala venovať špeciálnu pozornosť tým oblastiam regiónu Severnej dimenzie, ktoré majú špecifické potreby rozvoja a rastu, ako napríklad severozápadnému Rusku, vrátane kaliningradského regiónu a ruských polárnych oblastí. Je dôležité zamerať sa na náročné klimatické podmienky, ktoré vplývajú na podnikateľský rozvoj, vzdelávanie, zdravie a životné prostredie.

5)

Výbor regiónov sa chce zamerať na tie oblasti konania, ktoré patria do kompetencie regionálnych a miestnych orgánov. Národné orgány sa zaoberajú preklenovacími otázkami ovplyvňujúcimi spoločnosť ako celok, pričom regionálne a miestne orgány sa zameriavajú na tie oblasti, ktoré sú dôležité pre sekcie spoločnosti blízke každodenným problémom ľudí.

6)

Výbor regiónov musí zamerať svoju aktívnu angažovanosť na praktické záležitosti, ktoré sa dajú vyriešiť prostredníctvom konkrétnej spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi partnermi v EÚ a Rusku. Vytvorením spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni môže EÚ pomôcť podporovať diverzifikáciu ruského hospodárstva, ktorá je potrebná na umožnenie prilákania zahraničných investícií s cieľom vytvorenia nového reálneho kapitálu a vylepšenia infraštruktúry. Výbor regiónov konštatuje, že Komisia vo svojej analýze tejto otázky (COM(2004) 106 final z 10. februára 2004) zdôrazňuje, že je naďalej potrebné veľa vykonať pri odstraňovaní byrokracie a reformovaní finančných služieb, bývania, komunálnych služieb, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Aby sa urýchlili štrukturálne, sociálne a inštitucionálne reformy, ktoré sú potrebné v Rusku, mali by sa zrealizovať vylepšenia v investičnej a podnikateľskej klíme a mala by sa zvýšiť produktivita vo výrobnom sektore.

7)

Prostredníctvom úzkej spolupráce v oblasti špecifických projektov môže EÚ zaznamenať prínos pre vyváženú implementáciu reforiem verejnej správy na federálnej a regionálnej úrovni. Spoločnou prácou na takýchto projektoch EÚ tiež môže pomôcť posilniť ľudský kapitál prostredníctvom zlepšení v špecifických sektoroch. EÚ musí pokračovať v podpore medzinárodných kontaktov na najnižšej úrovni, vrátane partnerstva v oblasti vzdelávania.

1.1

upozorňuje na základe zistení zo zasadnutia Rady pre trvalé partnerstvo z apríla 2004, že Dohoda o partnerstve a spolupráci (PCA) zostáva kľúčovou stabilnou základňou pre vytvorenie spolupráce medzi EÚ a Ruskom. Dohoda stanovuje rámec pre bilaterálnu spoluprácu a zabezpečuje zriadenie orgánov, ktoré sú najviac potrebné pre diskutovanie a rozhodovanie o záležitostiach spoločného záujmu na všetkých úrovniach, pre výmenu informácií a vyriešenie konfliktov;

1.2

má záujem o hranie konštruktívnej úlohy pri pomáhaní v zriaďovaní a vytváraní štyroch „spoločných priestorov“ dohodnutých na summite v Petrohrade v máji 2003, konkrétne spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu, vzdelávania a kultúry;

1.3

sa domnieva, že mnoho aspektov týchto štyroch spoločných priestorov sa prirodzene týka miestnych a regionálnych orgánov, a žiada, aby Výbor regiónov bol priamo angažovaný do pomoci vo vytváraní spoločných priestorov v oblastiach, ktoré spadajú do kompetencie Výboru, a pre otázky, ktorými sa zaoberá podľa otvorenej metódy koordinácie;

1.4

víta skutočnosť, že zmluva o budúcej zmluve medzi Výborom regiónov a Ruskom ustanovila špecifické sektory pre spoluprácu na miestnej a regionálnej úrovni;

1.5

teší sa na nadobudnutie účinnosti federálnej legislatívy o kompetencii ruských miestnych a regionálnych orgánov v roku 2006, a očakáva, že to bude krok vpred pre potenciálnu spoluprácu medzi decentralizovanými orgánmi v EÚ a Rusku, najmä preto, že sa tým objasnia kompetencie, pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, na základe prebiehajúcej komunikácie medzi Radou Európy a Ruskom VR úplne dôveruje tomu, že princípy Charty miestnej samosprávy budú rešpektované aj v súvislosti s nedávnymi legislatívnymi návrhmi v Rusku;

1.6

uznáva dôležitosť spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v Rusku a EÚ, ktorá sa zameriava na možné spôsoby riešenia záležitostí spoločného záujmu na decentralizovanej, najnižšej úrovni;

1.7

sa domnieva, že výmeny informácií a osvedčenej praxe na miestnej a regionálnej úrovni podporujú demokraciu a sociálny a hospodársky rozvoj;

1.8

s potešením konštatuje, že pozitívny výsledok projektov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v EÚ a Rusku podnecuje túžbu po efektívnej spolupráci;

1.9

by rád zdôraznil, že v rámci projektov je koncept spoločného vlastníctva kľúčovou podmienkou pre trvalo udržateľnú spoluprácu medzi decentralizovanými orgánmi

2.1.1

vyzýva EÚ a Rusko, aby pracovali spolu na decentralizovanej úrovni v otázkach spoločného záujmu. Ak berieme za začiatočný bod zmluvu o budúcej zmluve medzi Výborom regiónov a Ruskom, spolupráca je možná na mnohých frontoch. Mali by sa navrhnúť špecifické iniciatívy v oblastiach kultúry, sociálnych vecí, regionálneho hospodárstva, životného prostredia, dopravy, poľnohospodárstva, výskumu a podpory podnikania. Širšie vzaté, pokrývajú významnú časť kompetencie decentralizovaných orgánov pre miestny a regionálny rozvoj;

2.1.2

sa domnieva, že zdravie – a hlavne zdravie verejnosti – je najdôležitejším faktorom pri posilňovaní potenciálu rastu spoločnosti a preto je dôležitou časťou sektorových zodpovedností miestnych a regionálnych orgánov. Zdravie nie je v zmluve o budúcej zmluve špecificky uvedené, ale má dopad na sociálnu politiku a dopad – priamy alebo nepriamy – na ostatné sektory. Ako také je to významný prvok týchto iných sektorov, a pomáha zabezpečovať a udržiavať stabilitu v spoločnosti;

2.1.3

by rád videl, že Výbor regiónov, s praktickou podporou Európskej komisie, v súlade s Dohodou o partnerstve a spolupráci (PCA) medzi EÚ a Ruskom, a v spolupráci so zástupcami ruských miestnych a regionálnych orgánov, vypracuje nový nástroj – štandardnú dohodu vo forme Memoranda o porozumení (MoP), doplnenú o príslušné smernice – ktoré by sa mohlo používať na podporu špecifických dohôd o spolupráci medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v členských štátoch EÚ a podobnými orgánmi v Rusku. To poskytuje miestnym a regionálnym orgánom v EÚ a Rusku hodnotné a povzbudzujúce vyhliadky na konsolidáciu dôležitého „obráteného“ procesu a odstránenie byrokratických obmedzení;

2.1.4

nalieha na decentralizované orgány v EÚ a Rusku, aby spojili sily v praktických družstevných podnikoch, projektoch a partnerstvách v oblastiach, ktoré stavajú na oblastiach spolupráce uvedených v zmluve o budúcej zmluve medzi Výborom regiónov a Ruskom. Zoznam oblastí spolupráce nie je vyčerpávajúci, ale dá sa rozšíriť tak, aby odrážal okolnosti relevantných jednotlivých miestnych orgánov a regiónov Ruska alebo EÚ;

2.1.5

navrhuje, že by všetky dohody mali obsahovať jasné ciele a smernice pre vypracovanie akčných plánov a časových harmonogramov. Zahrnuté by mali byť aj princípy financovania, ako aj pravidlá a konečné termíny pre vyhodnotenie dohody;

2.1.6

podporuje opatrenia na podporu výmeny informácií a osvedčenej praxe v takých oblastiach konania, ktoré prinášajú úžitok spoločnosti ako celku. Komisia pre vonkajšie vzťahy Výboru regiónov by rada uvítala pravidelné konzultácie o Rusku, aby sa revidoval pokrok v spolupráci a vzťahoch medzi EÚ a danou krajinou, zameriavajúc sa hlavne na zodpovednosti, ktoré spadajú do kompetencie miestnych a regionálnych orgánov;

2.1.7

by uvítal zriadenie trvalého fóra pre regionálnych a miestnych politikov z EÚ a Ruska zameraného na prediskutovanie záležitostí spoločného záujmu, akými sú napríklad vyhliadky novej susedskej politiky EÚ na miestnej a regionálnej úrovni, a na špecifické iniciatívy pre decentralizované úrovne štátnej správy, za účelom podania návrhov Komisii a ruskej vláde pre zvýšenú budúcu spoluprácu medzi oboma stranami. Výbor poukazuje na konštruktívne skúsenosti získané prostredníctvom okrúhleho stola EÚ-Rusko o priemysle, zriadeného v roku 1997;

2.1.8

sa domnieva, že výmeny skúseností a informácií medzi Výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom môžu pomôcť vytvoriť lepšie pochopenie medzi EÚ a Ruskom vo veciach spoločného záujmu a rozšíriť rozsah praktických iniciatív týkajúcich sa Ruska, snáď vrátane pracovných porád, seminárov, schôdzí a konferencií, keďže obe strany majú záujem o vzájomnú podporu spolupráce;

2.2.1

upriamuje pozornosť na dôležitosť prvej fázy nového susedského programu, ktorý je naplánovaný od roku 2004 do roku 2006, a o ktorom sa verí, že by mal dokázať, že je cestou vpred pre efektívnejšiu a modernejšiu cezhraničnú spoluprácu pre EÚ a Rusko – a vyprodukovať praktické výsledky. Preto schvaľuje nový Indikatívny program regionálnej spolupráce TACIS a Národný indikatívny program pre Rusko, ktorý stanovuje odozvu EÚ podrobnejšie a zvýrazňuje ciele a priority na obdobie od roku 2004 do roku 2006;

2.2.2

by uvítal nový nástroj spoločného susedstva a partnerstva na roky 2007-2013, aby sa podporila existujúca spolupráca medzi regiónmi medzi EÚ a susediacimi partnermi mimo únie, vrátane spoločných konečných termínov pre uplatňovanie a procedurálnych a spravodajských jednaní;

2.2.3

vyzýva Rusko, aby prispelo a podieľalo sa na nástroji spoločného financovania založenom na spoločných iniciatívach a vlastníctve, aby EÚ aj Rusko uznali výhodu, ktorá sa má získať zo zlepšenej spolupráce;

2.2.4

zdôrazňuje dôležitosť twinningovej schémy na miestnej a regionálnej úrovni pre výmenu skúseností v špecifických oblastiach;

2.2.5

konštatuje, že špecifické výhody možno získať začatím a rozvíjaním spolupráce v oblastiach kultúry a vzdelávania, ktoré sú zväčša založené na činnostiach, tradíciách a kultúrnej identite ľudí na miestnej a regionálnej úrovni;

2.3.1

zdôrazňuje, že medzinárodné vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú dopad najskôr a najviac na ruské regióny, ktoré priamo susedia s EÚ. Severozápadné Rusko a Kaliningrad sú preto neoddeliteľnou súčasťou Severnej dimenzie EÚ;

2.3.2

konštatuje dôležitosť druhého akčného plánu Severnej dimenzie, podľa ktorého akákoľvek skupina zainteresovaných subjektov Severnej dimenzie má príležitosť pripojiť sa k praktickým projektom, družstevným podnikom a výmenám osvedčenej praxe v špecifických oblastiach načrtnutých v akčnom pláne. Tiež je dôležité zabezpečiť jednoduchý prístup k financovaniu, aby sa realizovali podstatné prvky akčného plánu, ak sa má Severná dimenzia ako geografický región rozvíjať sociálne a hospodársky v prospech EÚ ako celku;

2.3.3

by chcel upriamiť pozornosť na stav kaliningradského regiónu ako špeciálnej hospodárskej zóny a zároveň zdôrazniť rozsah cezhraničnej spolupráce s krajinami, ktoré priamo susedia s Kaliningradom, a ktoré preto zdieľajú výzvy a príležitosti daného regiónu;

2.3.4

je priaznivo naklonený myšlienke, aby boli projekty medzi Kaliningradom a EÚ náležite zohľadnené aj vo finančných riešeniach akčných programov pre Severnú dimenziu, aby sa tak vytvorila základňa pre cezhraničnú spoluprácu na miestnej a regionálnej úrovni;

2.3.5

navrhuje, aby sa EÚ a Rusko zamerali na geografické oblasti v rámci Severnej dimenzie, ktoré nie sú ľahko prístupné, ktoré majú drsné podnebie a preto sú niekedy slabo zásobované pokiaľ ide o rozvoj, trvalo udržateľné životné prostredie, podporu podnikania, sociálne služby, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie v dôsledku tvrdých podmienok počasia, obrovských vzdialeností s malou infraštruktúrou a malými skupinami obyvateľstva. Výbor by chcel upriamiť pozornosť na plán „Polárne okno“ a vzťahy medzi šestnástimi krajinami a regiónmi v severozápadnej polárnej a semipolárnej oblasti okolo polárneho kruhu;

2.3.5

by rád zopakoval, že Výbor regiónov sa cíti v takej pozícii, že môže hrať ústrednú úlohu pri zriaďovaní zjednocujúceho, koordinačného, poradného orgánu, ktorý spája miestnych a regionálnych zástupcov z celého regiónu Severnej dimenzie.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/16

1)

ekologické potraviny a poľnohospodárstvo hrajú čoraz dôležitejšiu úlohu pri zlaďovaní poľnohospodárskej výroby s potrebami na trhu, pričom zohľadňujú želania ľudí v EÚ čo sa týka dosiahnutia vysokej úrovne environmentálnej ochrany, ochrany zdrojov a blaha zvierat, ako aj posilňovania trvalo udržateľného rozvoja v Európe;

2)

oznámenie Komisie správne zdôrazňuje dvojitú sociálnu úlohu ekologického poľnohospodárstva: na jednej strane je to pre životné prostredie priaznivá a bezpečná metóda výroby potravín a iných poľnohospodárskych produktov, ktorá zodpovedá záujmom spotrebiteľov a je vedená trhovými silami; na druhej strane poskytuje výhody pre spoločnosť podporovaním trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, blaha zvierat a rozvoja vidieka;

3)

v rôznych regiónoch Spoločenstva a za meniacich sa okolností sa musí venovať špeciálna pozornosť zaisteniu podmienok pre ekologickú výrobu. Normy pre ekologické výrobky musia byť spoľahlivé, jednotné, jasné a konzistentné s princípmi ekologickej výroby, ale zároveň musia ponúkať reálne príležitosti pre výrobu a spracovanie výrobkov v budúcnosti v celom Spoločenstve za rozličných prírodných a trhových podmienok,

1.1

poznamenáva, že oznámenie je pozitívny a ústretový krok vpred, čo sa týka uznania hodnoty ekologickej výroby a zlepšenia nevyhnutných podmienok pre ňu v Európskej únii;

1.2

chváli fakt, že oznámenie bolo vypracované veľmi starostlivo a v tesnej spolupráci so zainteresovanými stranami;

1.3

zdôrazňuje, že ekologická výroba má významné miestne a regionálne účinky a že miestne a regionálne orgány hrajú dôležitú úlohu pri realizácii cieľov stanovených v oznámení;

1.4

má pocit, že oznámenie je dosť všeobecné čo do rozsahu a že jeho ciele sú v určitých ohľadoch skromné, pretože ak sa majú dosiahnuť významné environmentálne účinky, je potrebné značne zvýšiť podiel ekologickej výroby.

1.5

zdôrazňuje význam podporovania trhu a zlepšovania povedomia spotrebiteľov o ekologických produktoch a očakáva, že Spoločenstvo sa tiež zúčastní na financovaní kampaní vedených v tomto ohľade. Zlepšenie povedomia o ekologických produktoch je súčasťou rozsiahlejších informačných a propagačných aktivít zameraných na zvýšenie povedomia ľudí o princípoch trvalo udržateľného rozvoja. Financovanie musí byť organizované takým spôsobom, aby mali šancu zúčastniť sa na ňom aj malé a stredné podniky v potravinárskom sektore;

1.6

víta návrhy na zvýšenie používania ekologického loga EÚ, nateraz spolu so štátnymi a regionálnymi logami. Je nevyhnutné, aby existovali jednotné a spoľahlivé kritériá na použitie loga EÚ na výrobkoch z EÚ aj mimo nej. K novému ekologickému logu EÚ by malo byť možné pridať informácie týkajúce sa regiónu, z ktorého výrobky pochádzajú;

1.7

uznáva, že potreba zladenia ekologických štandardov je rozhodujúca pre dosiahnutie úspechu podporných iniciatív na trhu Spoločenstva a podporuje návrhy oznámenia týkajúce sa tejto záležitosti. Návrhy na doplnenie noriem (pre spracované živočíšne produkty, blaho zvierat, environmentálne normy, atď) a zriadenie harmonizovaných noriem pre nové skupiny výrobkov (akvakultúra, ekologické vína) si zasluhujú podporu;

1.8

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zladiť normy pre zaistenie voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu. Odstraňovanie umelých obchodných bariér by pomohlo podporiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom. Na jednej strane je rozvoj sektora v súčasnosti u niektorých trhov hamovaný problémami s dostupnosťou nerastných surovín a na druhej strane, z hľadiska vzdialenejších a redšie obývaných výrobných regiónov, je dôležité, aby neexistovali nijaké bariéry voči marketingu výrobkov v tých oblastiach, kde je väčší dopyt;

1.9

súhlasí s tým, že návrh na zlepšenie súboru štatistických dát o ekologickom poľnohospodárstve je z hľadiska monitorovania rozvoja obchodu oprávnený.

1.10

zdôrazňuje, že tak ako bolo uvedené v oznámení, ide aj o podporu odstránenia bariér v medzinárodnom obchode s ekologickými produktmi. Voľný obchod zaručí adekvátnu dostupnosť v takých oblastiach, kde nestačí miestna ponuka a tiež zvýši používanie environmentálne priaznivých kultivačných metód mimo Spoločenstva. Medzinárodný obchod sa vyžaduje tam, kde je potrebné dosiahnuť takú škálu činností, ktorá sa ekonomicky vyplatí. Zároveň by sa malo zdôrazniť, že princípy trvalo udržateľného rozvoja, ktoré ležia na srdci ekologickému poľnohospodárstvu, hovoria v prospech posilňovania miestnej a regionálnej výroby a marketingu. Keď sa na zoznam ekvivalentnosti pridávajú tretie krajiny, mala by sa venovať pozornosť nielen príslušným pravidlám, ktoré je potrebné dodržiavať pre ekologickú výrobu, ale aj zhode s inými normami EÚ o produkcii potravín.

1.11

poznamenáva, že v poľnohospodárskej politike tak Spoločenstva, ako aj členských štátov by sa mala uprednostňovať podpora ekologického poľnohospodárstva. Na ekologickú produkciu by sa mal vyčleniť oveľa väčší podiel fondov Spoločenstva aj jednotlivých štátov poskytovaných na podporu environmentálne priaznivejšej produkcie, než je tomu v súčasnosti. Ak sa majú dosiahnuť čo najpozitívnejšie environmentálne účinky, malo by byť ekologické poľnohospodárstvo aj uskutočniteľnou alternatívou pre farmárov v obrábaných oblastiach, ktoré sa najlepšie hodia na intenzívne poľnohospodárstvo;

1.12

zdôrazňuje, že namiesto regionálnej špecializácie by sa mali podporovať projekty a iniciatívy, ktoré vedú k lepšej integrácii ekologického pestovania plodín a chovania hospodárskych zvierat. Okrem toho by sa malo vyvinúť úsilie na nájdenie spôsobov zlepšenia nevyhnutných podmienok pre ekologickú živočíšnu výrobu.

1.13

schvaľuje návrhy prednesené v oznámení na pomoc a podporu štátnych subjektov s rozhodujúcou právomocou na to, aby použili rozličné formy podpory, a čo najrozmanitejším spôsobom. Štúdie ukazujú, že ekologické podniky vo vidieckych oblastiach často dostávajú príjmy z mnohých rôznych zdrojov a že sú aktívne v sieťach operátorov vo vidieckych oblastiach. Preto je z hľadiska vidieckej diverzity a z hľadiska zachovania životnosti vidieckych oblastí dôležité, aby sa ekologickému poľnohospodárstvu a výrobe pripisovala väčšia váha vo financovaní v rámci programov rozvoja vidieka;

1.14

zhoduje sa s oznámením v tom, že výrobky, ktoré nesú označenie, že obsahujú geneticky modifikované organizmy (GMO), nesmú byť označované ako ekologické, a že prahové hodnoty pre náhodnú prítomnosť GMO v ekologickej výrobe musia byť rovnaké ako prahové hodnoty pri všeobecnom označovaní. Všeobecné prahové hodnoty, ktoré ešte neboli stanovené, by sa mali stanoviť na takej úrovni, ktorá sa bude môcť aplikovať aj na ekologickú produkciu;

1.15

verí, že je dôležité, aby sa z dlhodobejšieho hľadiska zvažovali spôsoby, ako včleniť environmentálne náklady potravinárskej výroby do cien výrobkov a tým posilniť pozíciu na trhu tých výrobkov, ktoré sú environmentálne priaznivé.

1.16

zdôrazňuje význam výskumu pri riešení problémov, s ktorými sa možno stretnúť vo výrobe a marketingu ekologických produktov v sektore, ktorý je ešte v začiatkoch. Výskum tém, ktoré sa konkrétne vzťahujú na ekologický sektor, by mal byť financovaný zvlášť, podľa významnosti témy a cieľov vývoja, tak v rámci štátnych, ako aj EÚ-financovaných programov;

1.17

by rád posilnil kapacitu regionálneho výskumu, vzdelávacích zariadení a poradných orgánov, ktoré sa zaoberajú úlohami ekologickej výroby. Ich aktivity pomôžu lepšie podporiť rozvoj vidieka. Prevádzkovateľmi v ekologickom sektore sú hlavne malí výrobcovia alebo výrobné organizácie, ktorým nestačia ich vlastné zdroje na to, aby sa rázne chopili riešenia komplexných otázok.

1.18

je potešený z toho, že akčný plán sa dôkladne zaoberá dozorom a inšpekciami a potrebou vypracovania noriem, ktoré budú ich podkladom. Normy a inšpekcie sú dôležité, pretože podporujú integritu ekologických výrobkov. Pokiaľ vezmeme do úvahy, že na podporu ekologického reťazca sa používajú verejné fondy, a že spotrebitelia platia príplatky za ekologické produkty, musí byť istota, že tieto výrobky spĺňajú predpisy stanovené pre ekologickú výrobu v rámci Spoločenstva;

1.19

zdôrazňuje, že ťažkopádne kontroly vyžadujú veľké náklady, najmä pre malých výrobcov ekologických potravín. Preto by sa mali kontroly zlepšiť pomocou zavedenia na riziku založeného prístupu, ktorý si vyberá za terč takých prevádzkovateľov, ktorí predstavujú najväčšie riziko. Vzhľadom k osvedčenému verejnému prvku ekologického poľnohospodárstva existuje zdôvodnenie pre použitie verejných fondov, ktoré čiastočne pokryjú náklady, ktoré vyplývajú z inšpekcií a dozoru a najmä kvôli uisteniu, že náklady na dozor a inšpekcie nebudú pôsobiť ako prekážka pri spustení výroby.

2.1

požaduje, aby sa pri implementácii Európskeho akčného plánu pre ekologické potraviny a poľnohospodárstvo venovala zvláštna pozornosť zabezpečeniu podmienok na vykonávanie takej aktivity v celej EÚ a aby sa implementácia uskutočnila v tesnej spolupráci s členskými štátmi a miestnymi i regionálnymi orgánmi;

2.2

považuje za nevyhnutné, aby bola implementácia opatrení Spoločenstva koordinovaná s miestnymi a regionálnymi opatreniami a aby Komisia monitorovala implementáciu Akčného plánu a v prípade potreby podávala aj nové návrhy;

2.3

povzbudzuje členské štáty, aby využívali opatrenia na podporu rozvoja vidieka kvôli podpore trhov pre miestne a regionálne ekologické výrobky;

2.4

povzbudzuje prevádzkovateľov vo verejnom sektore a z verejných zdrojov financovaných prevádzkovateľov, akými sú miestne a regionálne orgány, aby podporovali ekologické produkty napríklad v školách, družinách a iných inštitúciách.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/19

1.1

víta zelenú knihu komisie o verejno-súkromných partnerstvách a právo EÚ o verejnom obstarávaní a koncesiách, pretože spolupráca medzi obcami/regiónmi a obchodnou sférou sa v Európskej únii stáva čoraz dôležitejšou. Otázky rastu, kohézie a hospodárskej súťaže možno spojiť do jedného z najdôležitejších aspektov lisabonskej stratégie: zlepšenie prostredia pre fungovanie vnútorného trhu. Výbor chce zároveň zdôrazniť značné rozdiely medzi členskými štátmi a medzi rozličnými oblasťami činnosti z hľadiska foriem spolupráce a ich rozsahu;

1.2

poznamenáva, že zelená kniha neobsahuje žiadne konkrétne návrhy. Predsa si však kladie za cieľ poukázať na rozsah, v akom sa komunitárne pravidlá uplatňujú vo fáze výberu súkromného partnera a na následnú fázu s cieľom identifikovať akékoľvek nejasnosti a analyzovať vhodnosť komunitárneho právneho rámca pre úlohy a špecifické charakteristiky PPPs (pozn. prekl. Public-Private Partnerships = verejno-súkromné partnerstvá = VSP). Zelená kniha tiež kladie množstvo otázok a očakáva sa, že odpovede na ne budú veľmi dôležité pre budúcu prácu Komisie.

1.3

myslí si, že verejno-súkromné partnerstvo nemožno považovať za čisto technickú právnu záležitosť; musí byť rozšírené a ilustrované z politickej perspektívy;

1.4

dúfa, že všetky otázky spojené s partnerstvom, obstarávaním a službami všeobecného záujmu sa budú riešiť holisticky;

1.5

verí, že miestne a regionálne orgány, t.j. tie, ktoré sú najbližšie k občanom, majú najlepšiu pozíciu na to, aby rozhodli, či budú poskytovať služby sami, poverovať ich výkonom tretiu stranu alebo vykonávať ich v spolupráci s inými partnermi. Výbor by rád zdôraznil rozhodujúcu úlohu politických zhromaždení pri určovaní toho, kto má riadiť verejne financované služby;

1.6

zastáva názor, že miestne a regionálne orgány majú často najlepšiu pozíciu na to, aby určili spôsob, akým majú byť služby financované;

1.7

rád by zdôraznil rozličné úlohy, ktoré hrajú obce a regióny, pretože okrem organizovania, riadenia a monitorovania operácií riadia aj domáce služby;

1.8

neverí tomu, že na partnerstvá by sa malo pozerať ako na zázračné riešenie; potenciálna pridaná hodnota verejno-súkromného partnerstva sa musí zhodnotiť pri každom projekte jednotlivo;

1.9

súhlasí s tvrdením zelenej knihy, že verejný partner musí byť schopný definovať ciele, ktoré treba dosiahnuť z hľadiska verejného záujmu, kvality poskytovaných služieb a cenovej politiky, a prebrať zodpovednosť za dosiahnutie týchto cieľov.

1.10

poznamenáva, že „partnerstvo“ sa interpretuje omnoho širšie, než sa pôvodne zamýšľalo;

1.11

navrhuje, že „verejno-súkromné partnerstvo“ by sa malo v budúcnosti definovať viac reštriktívne, aby označovalo predĺžené vzťahy, spoločné preberanie rizík a veľké finančné záväzky;

1.12

myslí si, že v dôsledku toho je mimoriadne dôležité lepšie definovať pojem verejno-súkromného partnerstva, aby sa stanovila vhodná diskusia ohľadom akýchkoľvek budúcich iniciatív Komisie;

1.13

pozoruje, že partnerstvo/spolupráca je zvyčajne chápané ako širší fenomén ako len verejno-súkromné partnerstvo. Obecné a regionálne úrady pracujú aj s mnohými ďalšími aktérmi, napríklad s inými miestnymi a regionálnymi úradmi, univerzitami, odborovými zväzmi, náboženskými spoločenstvami, združeniami, sociálnymi a profesionálnymi záujmovými skupinami, dobrovoľnými organizáciami a súkromnými osobami. Očakáva sa, že títo partneri v budúcnosti tiež získajú na význame;

1.14

všíma si, že tradičné formy obstarávania, v ktorých sa strany usilujú o užšiu spoluprácu a spoločnú zodpovednosť, sa tiež niekedy označujú ako verejno-súkromné partnerstvo alebo „zmluvné verejno-súkromné partnerstvo“;

1.15

myslí si, že tesnejšia spolupráca je dôležitá aj v tradičných postupoch obstarávania, najmä počas fázy zavádzania;

1.16

zdôrazňuje, že v spoločnom partnerstve, alebo „inštitucionálnom“ partnerstve verejného a súkromného sektoru, najvyššia zodpovednosť je kladená na verejný orgán. Pridaná hodnota vyplýva z väčšej zodpovednosti, pretože má na starosti súkromný sektor, a zo spoločného financovania, nových nápadov a prístupov a zriadenia dlhodobého vzťahu.

1.17

Výbor zdôrazňuje existenciu viacnásobnej kontroly zo strany zainteresovaných verejných subjektov všeobecne pri poskytovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako aj v prípade partnerstiev. Nemalo by sa zabúdať na to, že rozhodnutia ekonomického a politického charakteru podliehajú procesu viacnásobného demokratického hlasovania, a tým predbežným kontrolám, ako aj dohľadu vlastných kontrolných orgánov, čo je zárukou kvalifikovaného zverejnenia.

2.1

zdôrazňuje, že princípy Zmluvy o EÚ, napríklad princíp transparentnosti, rovnosti príležitostí, proporcionálnosti a vzájomnom uznaní musia podopierať všetky rozličné typy projektov partnerstva;

2.2

nepovažuje za vhodné zavádzať nijakú komunitárnu legislatívu partnerstva, pretože pojem „partnerstvo“ ešte nebol jasne definovaný. Výbor neverí, že verejno-súkromné partnerstvá môžu byť včlenené do smerníc Spoločenstva o obstarávaní, pretože tieto smernice neposkytujú dostatočné povzbudenie pre iniciatívu, podstupovanie rizík a flexibilitu. Regulačný rámec je nedostatočne flexibilný, pretože partnerstvá znamenajú skôr aktívnejšiu úlohu partnera ako tradičného poskytovateľa služieb. Je pravda, že Komisia si všimla skoršie stanoviská Výboru regiónov, ale to nestačí;

2.3

zdôrazňuje centrálnu úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri definovaní, organizovaní, financovaní a monitorovaní služieb všeobecného záujmu;

2.4

verí, že vzhľadom na povinnosť verejných orgánov zaručiť prístup k službám verejného záujmu by mali mať verejné orgány voľnú ruku pri voľbe a experimentovaní s rozličnými modelmi za predpokladu, že budú splnené určité princípy ako napríklad transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie, proporcionálnosť a vzájomné uznanie;

2.5

myslí si, že miestne a regionálne orgány majú aj najlepšiu pozíciu, aby rozhodovali o type služieb, formáte a požiadavkách na kvalitu, pretože sú najbližšie k občanom. Navyše je garantovaná kvalifikovaná kontrola a transparentnosť demokratických pravidiel, ktorým podliehajú verejní činitelia pri takýchto rozhodnutiach

2.6

považuje za dôležité opätovne zdôrazniť, že tieto orgány by mali mať voľnosť rozhodovania, či budú poskytovať domáce služby, zabezpečovať zmluvne alebo vykonávať ich v spolupráci s inými stranami;

2.7

zdôrazňuje potrebu, aby boli miestne a regionálne orgány schopné rozvíjať individuálne, flexibilné formy spolupráce;

2.8

zdôrazňuje potrebu sústrediť sa viac na občanov, pretože služby sa poskytujú pre občanov;

2.9

presadzoval vo svojom stanovisku k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii postupov pre uzatváranie verejných dodávateľských zmlúv, zmlúv na poskytovanie verejných služieb a verejných prác, že projekty verejno-súkromného partnerstva musia byť flexibilné a všeobecne prístupné. Zdôraznil tiež potrebu intenzívneho dialógu medzi kupujúcim a dodávateľom počas procesu obstarávania;

2.10

všimol si v tom istom stanovisku, že „sa musí stanoviť, aby obstarávanie regionálnymi a miestnymi orgánmi ich vlastnými nezávislými právnickými subjektami nespadalo pod dosah smerníc a že musí byť považované za činnosť vykonávanú pod ich vlastným manažmentom“;

2.11

víta tvrdenie zelenej knihy, že „komunitárne právo o verejnom obstarávaní a koncesiách je neutrálne, čo sa týka voľby uplatňovanej členskými štátmi na poskytovanie verejných služieb nimi samými, alebo na ich zverenie tretej strane“;

2.12

poznamenáva, že mnohé krajiny rozvíjajú istý druh partnerstva, v ktorom sa jednotliví občania rozhodujú, kto bude poskytovať služby. Úloha verejného orgánu sa viacej týka zaručenia úrovní minimálnej kvality a zaistenia spoločnosti sú bona fide. Bežné pravidlá obstarávania neberú do úvahy tieto situácie, kde sú občania dôležití aktéri a prijímajú záverečné rozhodnutie o tom, kto vykoná konkrétnu službu;

2.13

ešte nie je schopný povedať, či by sa mala zaviesť komunitárna legislatíva o koncesiách na vykonávanie služieb, pretože ešte nebol definovaný výraz „partnerstvo.“ Výbor neverí, že koncesie na vykonávanie služieb by mali spadať pod komunitárne smernice o obstarávaní, pretože koncesie si vyžadujú flexibilnejší postup ako obstarávanie;

2.14

poznamenáva, že súčasná legislatíva o obstarávaní je ešte stále komplikovaná a nepodporuje flexibilitu, ani inovatívne myšlienky;

2.15

zdôrazňuje potrebu rozhodnutia, aby prevod spoločnosti z verejného do súkromného sektora bol rozhodnutím ekonomickej politiky a v dôsledku toho výlučnou kompetenciou členských štátov;

2.16

dúfa, že prv, než by sa navrhli ďalšie opatrenia, prijmú sa skúsenosti vyplývajúce z konkurenčného dialógu. Výbor tiež zdôrazňuje, že podľa jeho názoru o smerniciach o obstarávaní vyjadril výhrady o tomto type obstarávania a namiesto toho sa dovolával, že by sa malo viac využívať dojednané obstarávanie;

2.17

dúfa, že Komisia objasní právnu situáciu vo svetle prípadu Teckal, pretože tento prípad je v jednotlivých členských štátoch rôzne interpretovaný. Výbor neverí tomu, že činnosti vykonávané úplne vlastnenou verejnou spoločnosťou by mali byť riadené komunitárnou legislatívou obstarávania, pretože sú verejne kontrolované a ekvivalentné domácim prevádzkam. Okrem toho väčšina práce sa vykonáva v spojení s verejnými orgánmi, ktoré ju vlastnia;

2.18

by rád zdôraznil potrebu politického miestno-regionálneho konsenzu v prípade uzatvárania dlhodobých zmlúv;

2.19

by rád zdôraznil, okrem potreby konkurencie, aj potrebu zohľadnenia demokratických požiadaviek, ktoré musia odrážať želania občanov;

2.20

plánuje vrátiť sa k tejto záležitosti, len čo bude definovaný výraz „partnerstvo“;

2.21

nakoniec by rád nadniesol niekoľko ďalších otázok:

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/22

1)

celkové ciele oznámenia sú absolútne nevyhnutnými prvkami pre vykonávanie lisabonskej stratégie Európy. Zvýšenie európskych investícií do výskumu a vývoja na 3 % HDP, pričom 2 % z nich pochádzajú zo súkromných zdrojov a všetky sú prepojené na výskum a vývoj podporujúci spoločnosť založenú na vedomostiach a hospodárstve v Európe, je to ambiciózny cieľ, ktorý sa dá dosiahnuť len prostredníctvom zdieľaného záväzku a koordinovaných akcií Únie a členských štátov.

2)

oznámenie prijíma šesť hlavných cieľov na rozvoj. Ciele sú nasledovné:

Širšie procedurálne návrhy súvisia s nasledovným:

3)

kroky navrhované v oznámení nie sú kohéznymi nástrojmi ako takými, ale majú nevyhnutne dopad na súdržnosť, či už pozitívny alebo negatívny. Priemyselné odvetvia založené na vedomostiach sú hnacou silou rozvoja celej Európy; pričom využívanie týchto síl na podporu kohéznych cieľov je efektívnejšie z hľadiska regionálnej politiky než výskumnej politiky vedúcej k centralizácii, čo sa musí kompenzovať zvýšenými dotáciami a dávkami regionálnej politiky;

1.1

víta oznámenie Veda a technika: kľúč k budúcnosti Európy – usmernenia pre budúcu európsku politiku na podporu výskumu a považuje ho za najdôležitejší východzí bod pre zvyšovanie a zlepšovanie európskeho výskumu pre úspech celej Európy;

1.2

súhlasí s Európskou komisiou, že vedecký výskum, technický rozvoj a inovácie sú v srdci ekonomiky založenej na vedomostiach kľúčovým faktorom v raste, konkurencieschopnosti spoločnosti a zamestnanosti a zvyšovaní kvality života občanov EÚ;

1.3

pripomína nám, že v Európe rast a úspech každého regiónu závisí stále viac od pokroku ekonomiky založenej na vedomostiach;

1.4

má za to, že hoci sa snahy v oblasti výskumnej politiky Európskej únie ukázali byť hodnotnými a nevyhnutnými, teraz sa zdá, že tento prístup nepostačuje dnešným potrebám;

1.5

podporuje cieľ investovania 3 % HDP do výskumu a vývoja. Tento absolútne nevyhnutný cieľ sa dá dosiahnuť len prostredníctvom absolútnej oddanosti všetkých členských štátov tomuto cieľu. Z kvantitatívneho hľadiska úloha priameho financovania výskumu EÚ môže byť len okrajová. Opatrenia EÚ však môžu prispieť k posilneniu záväzku a sú preň nevyhnutné, a pre získanie maximálneho prínosu z investícií;

1.6

podporuje návrh Európskej komisie zdvojnásobiť financovanie výskumu Únie v rokoch 2007 – 2013. Je v záujme celej Európy, aby sa tento návrh realizoval, dokonca aj keď iné časti rozpočtových plánov na obdobie rokov 2007-2013 by sa zmenili;

1.7

zdôrazňuje, ako Komisia, že nové členské štáty s ich ľudskými a kultúrnymi zdrojmi sú extra motiváciou pre zlepšenie krokov a zvýšenie zdrojov v politike výskumu.

1.8

zdôrazňuje, že v oblasti politiky výskumu je európska pridaná hodnota evidentná. Tvorí ju:

1.9

sa domnieva, že financovanie výskumu a vývoja Únie, vrátane nového rámcového programu, musí byť dynamické a musí reagovať na potreby podnikania, vedy a spoločnosti, aby upriamilo výskum do oblastí, kde je dopad na európsky rast, konkurencieschopnosť spoločností a zamestnanosť najevidentnejší;

1.10

upozorňuje, že mestá, miestne a regionálne orgány môžu viacerými pozitívnymi spôsobmi prispieť k splneniu európskej pridanej hodnoty. To zahrňuje regionálne inovačné politiky, technologické centrá, inkubátory, vedecké parky a fondy rizikového kapitálu, ktoré sa berú do úvahy v oznámení. Miestne a regionálne orgány tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri inovácii v oblastiach ako napríklad trvalo udržateľný rozvoj v rámci komunity, prostredníctvom ich úzkeho prepojenia s občanmi EÚ.

1.11

víta cieľ vytvorenia výskumnej infraštruktúry európskeho záujmu;

1.12

víta cieľ učiniť politiku výskumu Európskej únie rentabilnejšou;

1.13

zdôrazňuje, že kritická masa závisí od témy, tématickej oblasti a účastníkov (pozri Marimonovu správu). Koncept „jedna veľkosť vyhovuje všetkým“ by sa nemal uplatňovať vo všetkých tématických oblastiach a nástrojoch;

1.14

zdôrazňuje, že je nutné brať do úvahy zlepšovanie koordinácie národných programov, aj regionálnych výskumných programov, a dopad programov na regionálny rozvoj;

1.15

zdôrazňuje, že malé a stredné podniky (MSP), 99 % všetkých podnikov, sú poskytovateľmi väčšiny pracovných miest a kľúčovými hráčmi v európskej inovácii a regionálnom rozvoji. Európska politika výskumu musí zapojiť MSP a ich výskumné a vývojové potreby lepšie než doposiaľ.

1.16

súhlasí, že výskumníci musia plne využívať opatrenia európskej politiky výskumu - vrátane možnosti projektov menšej veľkosti – podľa svojich záujmov a potrieb a víta návrh vytvoriť otvorenejší mechanizmus financovania výskumu;

1.17

by rád videl viac váhy kladenej na projekty navrhované výskumníkmi z ich vlastnej iniciatívy založené na výskumných a vývojových potrebách spoločností;

1.18

zdôrazňuje pomocnú úlohu politiky a stratégií miestneho a regionálneho hospodárskeho rozvoja role. Mestá, miestne orgány a regióny obvykle v spolupráci s univerzitami a podnikateľmi v danej oblasti koordinujú nástroje pre miestny a regionálny hospodársky rozvoj a celú inovačnú infraštruktúru;

1.19

sa domnieva, že metóda EUREKA je dobrým príkladom vedecky orientovanej a ambicióznej výskumnej siete, kde aj MSP majú nízky prah na účasti.

1.20

zdôrazňuje, že hlavným aktívom Európy je vysoká úroveň vzdelávania veľkej časti populácie; aby sa mohla plne využiť, Európa musí mať široko dostupné vzdelávanie a výskumnú infraštruktúru;

1.21

žiada silné opatrenia, aby sa menším inštitúciám a verejným orgánom umožnilo ťažiť z európskej politiky výskumu. Svet výskumu a vývoja sa stal mnohostranným a univerzálnym. Rozlišovanie medzi základným a aplikovaným výskumom sa začína stierať. Nové znalosti sa dajú produkovať v zariadeniach rôznych veľkostí a typov. Dokonca aj malé inštitúcie s úzkou odbornosťou, najmä ak spolupracujú s podnikmi využívajúcimi vyspelú techniku;

1.22

zdôrazňuje, že rôznorodosť, autonómia a geografická decentralizácia výskumu sú dôležitými faktormi pri zvyšovaní jeho regionálneho dopadu. Vytváranie správnych štruktúr miest a regionálnych orgánov je tiež podmienkou pre úspešné rozširovanie inovácií z výskumu do podnikania a verejných organizácií. Uvedené je obzvlášť dôležité v nových členských štátoch, kde rozvojové decentralizované správne štruktúry, ako aj posilňovanie miestnej a regionálnej štátnej správy, sú kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni;

1.23

zdôrazňuje, že v Európe sú rôzne systémy. V závislosti od krajiny sú úlohy miest, miestnych orgánov a regiónov často veľmi dôležité pri organizovaní, financovaní a rozvoji vyššieho vzdelávania a výskumu, a hlavne pri vytváraní inovačného prostredia, ktoré kombinuje výskum, vývoj, inkubátory a podnikateľské prostredie, kde výsledky výskumu vedú k novým podnikateľským aktivitám, novým pracovným miestam a zlepšenej prosperite;

1.24

verí, že koncept „stredísk dokonalosti“, ako je navrhované v oznámení, sa musí zaviesť berúc do úvahy aj vysoko špecializované menšie strediská, ktoré môžu byť veľmi dôležité pre rozvoj globálne konkurenčného podnikania v úzkych oblastiach výroby a môže byť východiskovým bodom pre vytvorenie nových podnikov vo veľkej mierke;

1.25

verí, že to isté platí pre technologické platformy; je nevyhnutné vidieť platformy ako prostriedok na podporu rôznych podnikov s vyspelou technikou v rôznych častiach Európy;

1.26

víta doplňujúce používanie financovania výskumu a štrukturálnych fondov; v regiónoch cieľa „zbližovania“ a cieľa „regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti“ sa musia vytvoriť praktické riešenia, so špeciálnym dôrazom na nové členské štáty.

1.27

odporúča pokračovať v akciách „Marie Curie“ a posilňovať ich, aby sa Európa stala atraktívnejšou pre najlepších výskumníkov. Európsky výskum musí byť schopný využívať všetok svoj potenciál na zlepšenie európskej konkurencieschopnosti, mladých ľudí, ženy, všetky regióny a prínosy zvýšenej spolupráce s mimoeurópskymi krajinami.

1.28

víta výzvu uvedenú na konci oznámenia pre rôzne skupiny osôb so spoločnými záujmami a používateľov výskumu v Európe, aby sa zúčastnili procesu diskusie, v rámci ktorej sa vytvorí siedmy rámcový program;

1.29

zdôrazňuje aj možnú pozitívnu úlohu rôznych skupín osôb so spoločnými záujmami a hlavne úlohu miestnych a regionálnych orgánov v súvislosti s navrhovanou Európskou výskumnou radou. Mala by sa vytvoriť myšlienka Európskej výskumnej rady, ktorá by mala byť agentúrou Únie alebo iným druhom štruktúry, aby mala úzke kontakty s miestnou a regionálnou správou a Výborom regiónov. Európske financovanie výskumu a vývoja by sa malo riadiť na základe vedeckej dokonalosti a potenciáli prinesenia nových inovácií na komerčný trh a na uspokojenie potrieb spoločnosti. VR verí, že je dôležité, aby bolo umožnené aj európskym regiónom a výskumníkom, ktorí nie sú súčasťou výskumných tímov financovaných navrhovanou Európskou výskumnou radou, profitovať z výsledkov výskumu.

1.30

podporuje navrhovanú racionalizáciu a preskupenie zjednocovacích aktivít na podporu výskumu v MSP a v ich prospech; na vytváranie fondov rizikového kapitálu, vedeckých parkov, inkubátorov a regionálnych inovačných politík; na transfer technológie a riadenie duševného vlastníctva a patentov. Tento návrh sa týka mnohých generálnych riaditeľstiev Komisie a musí sa pripravovať spoločne - je nevyhnutné, aby sa úzko angažoval aj Výbor regiónov.

2.1

odporúča, aby sa aspekt podpory vyrovnaného regionálneho rozvoja v Európe zahrnul do implementácie európskej politiky výskumu;

2.2

zdôrazňuje, že pri príprave nových štrukturálnych programov sa musí vziať do úvahy propagácia výskumu a vývoja;

2.3

zdôrazňuje, že do nového programu financovania by mal byť zahrnutý „ľudský rozmer“ a spoločenské potreby;

2.4

podčiarkuje dôležitosť výskumnej a inovačnej infraštruktúry, výskumných stredísk, technologických parkov a stredísk dokonalosti, vrátane takých, ktoré sú v menšej mierke, majúc na pamäti ich kľúčovú úlohu pri školení výskumníkov a budovaní ľudského kapitálu, ale aj v prospech širších regiónov;

2.5

odporúča, aby Únia financovala viac výskumu v podnikateľstve, regionálnych inovačných procesoch a komercializácii výskumných výsledkov, aby sa vytvorili nástroje na posilňovanie ekonomiky založenej na vedomostiach v rôznych častiach Únie.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/26

—

Ďalšia integrácia európskeho systému železníc – tretí železničný balík

—

Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady pozmeňujúcej Smernicu Rady 91/440/EEC o rozvoji železníc Spoločenstva

—

Návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o certifikácii vlakových osádok riadiacich rušne a vlaky na železničnej sieti Spoločenstva

—

Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právach a povinnostiach pasažierov cestujúcich na medzinárodných železniciach

—

Návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kompenzácii v prípadoch nezhody so zmluvnými požiadavkami na kvalitu služieb v železničnej nákladnej doprave

1)

Rozvoj železničnej osobnej a nákladnej dopravy je životne dôležitou podmienkou pre budovanie integrovanej Európy, ako aj dôležitým zdrojom hospodárskeho rastu;

2)

hľadanie správneho spôsobu na otvorenie železničných trhov by bolo ďalším prínosom pri dosahovaní tohto rozvojového cieľa, najmä na medzinárodnej úrovni;

3)

akýkoľvek pohyb smerom k integrácii a otvoreniu trhov musí pamätať na tri nasledovné záujmy: kvalita služieb, bezpečnosť prepravovaných cestujúcich a tovarov, práva užívateľov a oblasti poskytovania služieb;

1.1

víta úsilia vynaložené na podporu a implementáciu integrovanej európskej železničnej oblasti – ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre obnovenie dynamizmu toho spôsobu dopravy, ktorý je neodmysliteľný z hľadiska trvalo udržateľnej dopravnej politiky v Európskej únii, ako to opisuje Biela kniha;

1.2

jasne podporuje úsilia Komisie na podporu vytvárania skutočného vnútorného trhu v železničných službách z hľadiska osobnej i nákladnej dopravy, v súlade s rozhodnutiami Európskeho parlamentu. Návrhy predkladané ako súčasť tretieho železničného balíka sú určené na zlepšenie kvality dopravných služieb a na postupné otváranie dopravného trhu s cestujúcimi v EÚ, počnúc so službami pre medzinárodných cestujúcich;

1.3

uvažuje, že na poli medzinárodnej osobnej dopravy treba podporiť iniciatívu vývoja vysoko-rýchlostných služieb spájajúcich regióny, vzhľadom na trvalo udržateľný rozvoj; avšak toto musí byť súčasťou schémy poskytujúcej regiónom vysoko kvalitné služby založené na frekvencii vlakov v cestovnom poriadku;

1.4

želá si podporovať rozvoj cezhraničných služieb pre trh s dochádzajúcimi do práce, ktorý zďaleka nie je zanedbateľný. Príslušným regiónom sa musí uľahčiť dosiahnuť vzájomné dohody s cieľom zaručiť vysokú úroveň kvality a uskutočniteľnosti služieb;

1.5

má tiež značné obavy v súvislosti s regionálnym plánovaníme a rovnakým prístupom k rozličným regiónom. V tomto smere dúfa, že sa podniknú všetky potrebné kroky na zaistenie toho, aby vstup nových železničných dopravcov neviedol k zatvoreniu neziskových tratí, ktoré v súčasnosti fungujú s použitím vyrovnávania sadzieb.

V tejto súvislosti sa môžu vyskytnúťdve nebezpečenstvá:

1.6

Zdôrazňuje, že otázka bezpečnosti na železniciach je rozhodujúca, ako sa uvádza v zdôvodnení, a že novým nízko-nákladovým dopravcom nesmie byť dovolené, aby podrývali bezpečnostné požiadavky pre užívateľov (výcvik rušňovodičov a preukazy, zanedbaný stav vozového parku a pravidiel údržby). Bezpečnosť je čoraz dôležitejšia vzhľadom na oprávnenie kabotáže, ktorá povedie k zmiešaniu dopravy, najmä na regionálnych trasách, kde sa zmluvy o prevádzkovaní verejnej dopravy vo väčšine prípadov dovolávajú vysokej úrovne bezpečnosti. Okrem toho povolenie kabotáže povedie de facto k liberalizácii niektorých štátnych segmentov železničného trhu a je dôležité zabezpečiť, aby otvorenie trhu pre konkurenciu týmto spôsobom neoslabilo hospodársku životaschopnosť štátnych dráh, ktoré nie sú predmetom verejnej zmluvy na poskytnutie služieb;

1.7

potvrdzuje svoju podporu pre postupy na hodnotenie reforim vykonaných v železničnom sektore, aby sa tak zaistilo, že povedú k poskytovaniu kvalitnejších služieb (úrovne poskytovania služieb, kvalita služieb, bezpečnosť, náklady). V tejto súvislosti sa Výbor pýta, či je navrhovaný časový harmonogram vhodný, pretože nepovoľuje priestor na mimoriadne dôležité zhodnotenie predchádzajúcich reforiem.

1.8

schvaľuje iniciatívu Komisie smerujúcu k zavedeniu rušňovodičského certifikátu pozostávajúceho z dvoch častí: 1) preukaz EÚ platný na celom území EÚ, vydaný štátnym úradom alebo ním povereným pracoviskom a patriaci rušňovodičovi; a 2) zladený doplnkový certifikát, ktorý vyjadruje určité požiadavky oprávnenej služby a mal by obmedzenú platnosť, a vydala by ho železničná spoločnosť, ktorá rušňovodiča zamestnáva;

1.9

poznamenáva, že tieto ustanovenia boli predmetom konzultácií medzi partnermi (Spoločenstvo európskych železníc a Európska federácia pracovníkov v doprave) a zaručujú voľný pohyb pracovníkov v rámci Spoločenstva;

1.10

potvrdzuje, že definovanie prísnych bezpečnostných pravidiel je základnou a nevyhnutnou podmienkou z hľadiska cieľa dosiahnuť interoperabilitu sietí. Navrhovaná harmonizácia je nevyhnutná vzhľadom na veľké rozdiely v zákonoch rôznych štátov o certifikácii rušňovodičov. Testovanie fyzickej a psychologickej kondície, previdelné prehliadky, monitorovanie úrovní kompetencií a základných vedomostí jazyka, ktorý sa bežne používa v daných krajinách sú základné záruky pre vysokú úroveň bezpečnosti na železnici;

1.11

podporuje postupné zavádzanie nových ustanovení, ktoré sa budú pôvodne vzťahovať iba na rušňovodičov na medzinárodných tratiach, ale nakoniec sa po zhodnotení rozšíria na všetkých rušňovodičov.

1.12

víta iniciatívu Komisie stanoviť pravidlá o právach a povinnostiach cestujúcich na medzinárodných tratiach, spolu s pravidlami stanovenými v sektore vzdušnej dopravy. Toto predstavuje krok smerom k zdravej konkurencii medzi rôznymi spôsobmi dopravy;

1.13

dúfa, že navrhované opatrenia sa rozšíria na štátne vnútorné kabotážne služby vytvorené v rámci súčasnej legislatívy;

1.14

poznamenáva, že v postupoch, ktoré sa budú pravdepodobne zavádzať, neboli zohľadnení zástupcovia užívateľov a miestnych komunít.

1.15

poznamenáva, že podiel železničnej nákladnej dopravy na trhu poklesol, pretože sa zvýšili očakávania zákazníkov ohľadom väčšej kvality, presnejších dodávok, atď.;

1.16

myslí si, že opatrenia na zlepšenie kvality služieb dodávaných železničnými podnikmi sú prvoradé, a že bez takých opatrení bude železničná nákladná doprava naďalej upadať;

1.17

všíma si snahy Komisie zvýšiť podiel železničnej nákladnej dopravy na trhu za pokračujúcich ťažkých okolností. Jedným zo spôsobov na získanie lojálnosti zákazníkov a prilákanie nových zákazníkov je zaiste zlepšenie kvality poskytovaných služieb;

1.18

pýta sa, či by mala Komisia regulovať tento sektor, keď dopravcovia majú zmluvné vzťahy so svojimi zákazníkmi, v ktorých sú požiadavky na kvalitu súčasťou podmienok vyjednávania. Hrozí tu nebezpečenstvo, že regulácia by mohla byť kontraproduktívna, najmä ak požiadavky na kvalitu vedú k vyšším nákladom na služby, kým cestná doprava má voľnosť pri stanovení vzájomne dohodnutých podmienok. Toto je ešte citlivejšia otázka pre železničných dopravcov v nových členských štátoch, najmä ak Komisia nebude regulovať požiadavky na kvalitu na rovnakej báze pre všetky spôsoby dopravy.

2.1

žiada, aby bol navrhnutý časový harmonogram upravený tak, aby bolo ponechané miesto pre potrebné zhodnotenie predošlých reforiem, a najmä aby toto zhodnotenie mohlo vziať do úvahy zmeny vyžadované týmito reformami v nových členských štátoch a vzdialených regiónoch;

2.2

dožaduje sa presnejšej definície medzinárodných služieb začlenením požiadavky, aby boli konečné stanice situované v najmenej jednom veľkom mestskom centre v každej z krajín, ktoré spadajú pod medzinárodné služby. Definícia „služieb pre cestujúcich na medzinárodných tratiach“ navrhovaná v článku 1 návrhu smernice (COM (2004) 139 final) je obmedzená na jediné kritérium, a to že „vlak prechádza najmenej cez jedny hranice.“ Jednoduchosť tejto definície by mohla viesť k deviantnému správaniu (paraziti), pretože obsluha prvej stanice za hranicami by stačila na získanie štatútu medzinárodných služieb, aj keď by prakticky celý obrat vznikol iba v jednej krajine. Taká prax by viedla de facto k otvoreniu štátneho trhu v danej krajine;

2.3

žiada, aby úloha štátov, regionálnych a miestnych orgánov bola presne vymedzená v definícii charakteristík navrhovaných medzinárodných služieb (počet služieb, počet zastávok, frekvencia, periodicita, sadzby na štátnych tratiach);

2.4

navrhuje, aby znenie návrhu smernice bolo konkrétnejšie v tom zmysle, aby sa dalo predpokladať, že obmedzenia prepravných služieb budú závisieť od územného orgánu ako úradu zodpovedného za trasu, ktorá je predmetom poskytovania verejnej služby, a taktiež záležať od regulačného orgánu, o ktorom sa zmieňuje článok 30 smernice 2001/14 ES.

2.5

odporúča, aby podmienky využívania medzinárodných služieb boli definované tak, že by odrážali povahu navrhovaných služieb. Podmienky týkajúce sa uskutočniteľnosti takých služieb, účtovanej ceny za jazdu a úrovní služieb závisia od povahy služieb, ktoré sa majú poskytovať. Je napríklad ťažké apriórne si predstaviť, že existujú rovnaké pravidlá pre cezhraničné služby spájajúce dva priľahlé regióny, služby na vysokorýchlostnej trase, povedzme medzi Londýnom a Marseille, nočnú službu medzi Hamburgom a Zurichom a sezónnu službu medzi Parížom a Benátkami;

2.6

navrhuje, aby sa poukázalo aj na vplyv, ktorý bude mať otvorenie medzinárodných železničných služieb na trasy diaľkových autobusov, najmä čo sa týka slobody stanovovania cestovného na týchto trasách (majú tieto spoločnosti aj právo na štátnu kabotáž?);

2.7

trvá na tom, že je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých nové železničné spoločnosti budú alebo nebudú schopné stanoviť tarify voľne (slobodne) – najmä pre kabotážnych zákazníkov – tak, aby sa zabránilo deformácii konkurencie so štátnymi dopravcami, keď štátni dopravcovia nemajú túto slobodu;

2.8

navrhuje, že dĺžka prevádzky nových služieb by sa mala stanoviť podľa návratnosti investícií. Aby sa vyhlo nestabilite v poskytovaní služieb v tejto oblasti, je dôležité, aby dostali zainteresované strany záruky;

2.9

vyžaduje, aby harmonizovaný doplnkový certifikát pre vlakové osádky požadoval znalosť jazyka každej krajiny, cez ktorú vedie trasa;

2.10

trvá na tom, aby boli podmienky pre kompenzácie cestujúcich aplikované na železničnú dopravu, najmä čo sa týka meškania vlakov, totožné s kompenzáciami, ktoré platia vo vzdušnom dopravnom sektore (trvanie a úroveň kompenzácií);

2.11

všíma si, že čoraz väčší počet miestnych a regionálnych orgánov sa zaoberá týmito otázkami, a preto je nevyhnutné, aby ich zástupcovia boli zapojení do všetkých štátnych orgánov aj orgánov Spoločenstva, ktoré sú zodpovedné za implementáciu týchto opatrení.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/30

1.1

Systém e-Zdravotníctvo, široko interpretovaný v úvode oznámenia Komisie, má potenciál na účinné a hospodárne poskytovanie zlepšenej zdravotníckej starostlivosti. Kľúčom k úspechu však bude zabezpečenie dôvery občanov, že všetky aspekty systému e-Zdravotníctva, ktoré majú pre nich dôsledky, budú zostavené tak, aby kládli najväčšiu prioritu ich záujmom. Angažovanie sa zástupcov organizácií zastupujúcich pacientov a mestá v návrhu produktov systémov a služieb systému e-Zdravotníctva bude preto veľmi dôležité. Pri systémoch vytvorených pre špecifické skupiny pacientov by sa mali angažovať zástupcovia príslušných podporných skupín pacientov. Otázka dôvernosti osobných zdravotníckych záznamov bude občanov zaujímať najviac.

1.2

Označenie „zdravotnícka starostlivosť zameraná na občana“ sa musí postarať o to, aby sa uplatňovalo v praktickom vykonávaní politík a nie len ako opis zámeru v politických dokumentoch.

1.3

Skúsenosti so zavedením systémov e-Zdravotníctva tiež jasne demonštroval potrebu zaangažovať zdravotníckych odborníkov od úplného začiatku diskusií o akomkoľvek projekte e-Zdravotníctva zostaveného pre ich používanie.

1.4

Otázka zabezpečenia kvality (dôvernosť na webe) potvrdených informačných systémov e-Zdravotníctva bude tiež životne dôležitá pre vytváranie a udržiavanie dôvery verejnosti. Vytvorenie dôvery by sa malo uznať za kľúčovú otázku pri podpore občanov, aby využívali zdroje, ktoré poskytujú spoľahlivé, vyrovnané a nestranné informácie a radu, namiesto často slabých, alebo dokonca nebezpečných informácií, často pre komerčné účely (1).

2.1

Dostupnosť služieb: Oznámenie uvádza, že do roku 2051 takmer 40 % populácie Únie bude mať viac ako 65 rokov. Najmladšie segmenty tejto vekovej skupiny budú ľudia, ktorí žili a pracovali v elektronickom prostredí, a je pravdepodobné, že budú e-Zdravotníctvo dôverne poznať a pohodlne používať, za predpokladu, že počas ich praxe boli účinné potrebné kontroly kvality. Ale na začiatku 21. storočia mnoho ľudí zo starších vekových skupín môže mať len málo skúseností so systémom e-Zdravotníctva a niektorým môžu chýbať IT zručnosti potrebné na získanie maximálne úžitku z rozvoja systému e-Zdravotníctva. Toto sú presne tí ľudia, ktorí budú s najväčšou pravdepodobnosťou požadovať zvýšený prístup k službám zdravotníckej starostlivosti. Tieto systémy musia byť zavedené do praxe, aby sa zabezpečilo, že ich záujmy nebudú poškodené. Počas niekoľkých rokov bude existovať potreba zabezpečiť pre občanov iné komunikačné kanály, aby mali prístup k službám, napríklad telefonicky. Tlačené informácie by mali byť tiež dostupné.

2.2

Je jasné, že výbor zvolaný pod patronátom generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť a sociálne veci skúma e-Zdravotníctvo vrátane „digitálnych rozdielov“, mestských a vidieckych odlišností a otázok vzdelávania a školenia zdravotníckych odborníkov a občanov. Vyriešenie týchto otázok je dôležité pre úspešné zavedenie systému e-Zdravotníctva.

2.3

Infraštruktúra technológie: V oznámení je uvedený odkaz na potrebu konania vo veci „zavedenia širokopásmových sietí v telekomunikáciách.“ Niektoré súčasné širokopásmové pripojenia k Internetu v niekoľkých geografických oblastiach nie sú v súčasnosti dostatočne silné. To má dôležitý dopad na nemocnice a odborníkov v oblasti primárnej starostlivosti v týchto oblastiach. Niektoré aspekty telemedicíny, ako napríklad prenos röntgenových lúčov, by boli extrémne neurčité, ak nie nemožné. Vo vidieckych alebo riedko osídlených oblastiach, kde sú súčasné širokopásmové pripojenia relatívne krehké, budú vzdialenosti medzi zariadeniami zdravotníckej starostlivosti pravdepodobne väčšie než v iných oblastiach, a tak potenciálne výhody aplikácií e-Zdravotníctva budú väčšie. Okrem toho, ak budú miestni poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti chcieť, aby boli informácie dostupné on-line pre miestnych obyvateľov s trvalým bydliskom, je nevyhnutné, aby mali títo obyvatelia s trvalým bydliskom spoľahlivú technickú infraštruktúru, ktorá by zabezpečovala pohotový prístup.

2.4

Preto je pre investovanie do nevyhnutného zariadenia potrebné, aby sa zabezpečilo, že vhodná technická infraštruktúra je zavedená do praxe pre všetkých dotknutých, aby mali pohotový prístup k službám systému e-Zdravotníctva. Investícia by mala pochádzať z kohéznych alebo štrukturálnych fondov EÚ a pravdepodobne prostredníctvom Európskej investičnej banky.

2.5

Splnomocnenie zdravotníckych spotrebiteľov - pacientov a zdravých občanov: Odkaz smeruje na podporu ľudí, ktorí teraz potrebujú riadiť svoje vlastné choroby, riziká a životné štýly a na skutočnosť, že ľudia proaktívne hľadajú informácie o svojom zdravotnom stave. V stručnosti, ľudia dnes chcú byť partnermi so zdravotníckymi odborníkmi pri rozhodnutiach o liečbe.

2.6

Používanie liekov je doposiaľ najbežnejšou intervenciou pri liečbe choroby a ochrane občanov pred vážnymi zdravotnými dôsledkami, ako sú koronárna srdcová vada alebo infarkt. Uverejnené návrhy „cestovnej mapy“ Európskej agentúry pre lieky (EMA) naznačujú želanie, aby databáza EMA pokrývala všetky lieky, ktorých registrácia bola povolená v akomkoľvek členskom štáte EÚ a podľa centralizovaného postupu. Tento návrh by sa mal zaviesť hneď ako to bude možné. Ľudia, ktorí si chcú vyhľadať informácie o liekoch cez Internet, by mali byť silne povzbudzovaní, aby používali databázu EMA ako prioritný zdroj, pretože informácie, ktoré poskytuje, budú objektívne, spoľahlivé a vedecky dokázané.

2.7

Všetky „platné“ webové stránky o lekárskych produktoch a lekárskych terapiách by mali obsahovať explicitnú radu ľuďom, aby sa o daných informáciách alebo zdravotných ťažkostiach poradili so svojim lekárom alebo lekárnikom. Správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2003 „Dodržiavanie dlhodobých terapií - dôkaz pre konanie“, zdôrazňovala hlavné problémy, ktoré vznikli v dôsledku nedodržiavania dlhodobých režimov liečby pri chronických zdravotných stavoch. To predstavuje nielen plytvanie zdrojmi, ale aj hrozbu pre zdravie daného jednotlivca v budúcnosti.

2.8

Nedávny výskum (2) naznačil, že ľudia skôr prijímajú pozitívne rozhodnutia, že prestanú užívať svoje lieky, akoby ich zabudli užívať. Správa WHO naznačuje, že dôvody pre nedodržiavanie postupov sa líšia, ale spúšťačom sú často nepríjemné vedľajšie účinky. Toto by sa malo vziať do úvahy vo všetkých iniciatívach systémov e-Zdravotníctva, ktoré poskytujú informácie o liekoch a terapiách, s pozitívnym prístupom k povzbudzovaniu dodržiavať liečbu.

2.9

Záver správy WHO bol, že „narastajúca efektívnosť zásahov do dodržiavania režimu môže mať väčší dopad na zdravie obyvateľstva než akékoľvek zlepšenia v špecifických liekových terapiách.“ V čase tlaku na zdroje pre zdravotnícku starostlivosť by sa mali vhodné iniciatívy systému e-Zdravotníctva zamerať na zlepšovanie dodržiavania režimu.

2.10

Oznámenie zdôrazňuje zlepšenia v oblasti kvality starostlivosti a bezpečnosti pacienta, ktoré môžu vyplývať z prístupu k „rozsiahlym a bezpečným elektronickým zdravotným záznamom“. Dilemou je teraz to, ako si udržať dôveru pacienta v bezpečnosť a dôvernosť zdravotných záznamov, a to za súčasného zabezpečenia, že všetky nevyhnutné informácie budú dostupné zdravotníckym odborníkom, ktorí poskytujú zdravotnícku starostlivosť jednotlivcovi, čím sa im umožní poskytovať tú najlepšiu kvalitu starostlivosti. Problém udržiavania dôvery verejnosti v dôvernosť údajov sa stane pravdepodobne zložitejším pri narastajúcom poskytovaní zdravotníckej starostlivosti v zahraničí. Oznámenie otvára možnosť štúdie špecifickej ochrany údajov v kontexte systému e-Zdravotníctva. Uvedené by sa malo stať prioritou.

2.11

Podpora zdravotníckych orgánov a zdravotníckych manažérov: Oznámenie navrhuje, aby systém e-Zdravotníctva vytvoril nové príležitosti pre ľudí, ktorí žijú vo vzdialených oblastiach len s obmedzenými službami zdravotníckej starostlivosti, ako aj „okrajové skupiny“, ako napríklad ľudí s rôznym stupňom postihnutia. Uvedené bude platiť, len ak sa vykonajú potrebné investície do technickej infraštruktúry vo vzdialených oblastiach, kde to bude potrebné. Školenia pre občanov budú tiež veľmi dôležité.

3.1

Hlavné výzvy pre širšiu implementáciu: Ako objasňuje oznámenie, univerzálnosť je kľúčovou otázkou, pretože ak sa má dosiahnuť, vyžiada si omnoho pozitívnejší prístup, než aký bol demonštrovaný doposiaľ. Ľahká ovládateľnosť by sa mala dosiahnuť menej obtiažne, vzhľadom na nevyhnutné investície. Na otázky dôvery a bezpečnosti sa už toto stanovisko vzťahuje.

3.1.1

Ustanovenie v rámci všeobecnej smernice o ochrane údajov vytvoriť kódex správania pre špeciálne domény ako zdravotníctvo by sa malo dostať do popredia ako otázka naliehavej potreby, najmä preto, aby riešila otázky dôvernosti a bezpečnosti.

3.1.2

Odhliadnuc od uistenia týkajúceho sa dôvernosti, občania si budú chcieť byť istí tým, že ak po poskytovaní cezhraničných služieb vzniknú problémy, ich práva na kompenzáciu budú ochránené. Diskusie o návrhu smernice o službách na internom trhu (COM (2004) 2 final) dokazujú, že pokrytie odborného poistenia zodpovednosti sa medzi členskými štátmi značne líši. Poisťovatelia navrhli, že požiadavka povinného krytia odborného poistenia zodpovednosti pre odborníkov v zdravotníctve by mohla znemožniť niektorým zdravotníckym odborníkom získať prijateľné pokrytie. Potom by stáli zoči voči odstupovaniu od služieb alebo ilegálnemu konaniu. Tento problém musí byť vyriešený, ak majú mať občania dôveru v používanie cezhraničných služieb systému e-Zdravotníctva.

3.2

Otázka kvalifikácií tých, ktorí ponúkajú zdravotnícke služby cez hranice, je tiež otázkou, ktorá zaujíma občanov, ako to jasne demonštrovali debaty o navrhovanej smernici o vzájomnom uznávaní odborných kvalifikácií (COM(2002) 119 final). Je veľmi dôležité, aby sa služby elektronického poskytovania zdravotníckych služieb nepoužívali na obchádzanie národných predpisov, čo znamená, že regulačný orgán v hosťujúcom členskom štáte musí vedieť, že službu ponúka zdravotnícky odborník z iného členského štátu a musí byť presvedčený, že daný odborník je riadne kvalifikovaný, vlastní licenciu na vykonávanie práce vo svojej profesii a nepodlieha disciplinárnym sankciám. Občania si chcú byť istí, že zdravotnícki odborníci z iných členských štátov, ktorí im poskytujú služby, spĺňajú tie isté normy, ktoré sú vyžadované v ich členskom štáte. Musí sa nájsť riešenie v texte predmetnej smernice, ak majú mať občania dôveru v používanie služieb systému e-Zdravotníctva.

3.3

Príkladom, ktorý by mohol pomôcť pri zlepšovaní bezpečnosti a právnej istoty, by mohla byť štandardizácia formulárov elektronických predpisov. V súčasnosti v celej EÚ neexituje žiadna štandardizácia formátu papierových predpisov, čo je ďalším prvkom, ktorý vedie k ťažkostiam pre pacientov, ktorí žiadajú o vydanie lieku na lekársky predpis v inom členskom štáte, než v ktorom bol predpis vydaný. Preto sa zdá byť vhodným preskúmať štandardizáciu formátov elektronických predpisov, pokiaľ sú služby elektronického predpisovania liekov v plienkach, a nečakať dokiaľ budú systémy uvedené do praxe v jednotlivých členských štátoch. Zástupcovia zdravotníckych, stomatologických a farmaceutických profesií v EÚ by mali byť vyzvaní, aby pri takejto iniciatíve spolupracovali.

3.4

Ako uvádza toto oznámenie, občania dávajú prednosť službám šitým na mieru ich potrebám a požiadavkám, ak vedia, že ich právo na súkromie bude ochránené. Je jasné, že nástup systémov a služieb e-Zdravotníctva by sa mal zrealizovať rýchlo, ak sa majú potreby a záujmy komunít používateľov (zdravotnícki odborníci, pacienti a občania) brať k srdcu. Zástupcovia skupín používateľov by sa preto mali zapojiť do vytvárania projektov systému e-Zdravotníctva. Tieto komunity budú pravdepodobne používateľmi a propagátormi systému e-Zdravotníctva. Skutočnosť, že každá skupina osôb so spoločnými záujmami má schopnosť vetovať implementáciu akéhokoľvek projektu, ak ho nepovažuje za prospešný, by mala byť najdôležitejšia v mysli tých, ktorí tieto projekty plánujú.

3.5

Riziko, že časti spoločnosti uvedené v podtitule Prístup k systému e-Zdravotníctva pre všetkých by mohli byť vylúčené z možností ponúkaných systémom e-Zdravotníctva, sa musí riešiť ako prioritná otázka, ak sa nemajú ľudia v týchto už beztak znevýhodnených skupinách cítiť vylúčenými ešte viac. Systém e-Zdravotníctva, vhodne zabezpečený, by mohol byť hlavným prvkom pri poskytovaní zlepšenej zdravotníckej starostlivosti pre tieto skupiny;

4.1

Ciele uvedené v otázkach, ktoré boli vznesené v predchádzajúcom oznámení, sa dosiahnu, len ak bude na strane členských štátov úplná oddanosť, ak všetky skupiny osôb so spoločnými záujmami, vrátane zástupcov pacientov, občanov a profesií budú úzko zapojené od samého začiatku, a to na národnej úrovni aj úrovni Spoločenstva, ak bude existovať dôsledné a konzistentné monitorovanie dosiahnutých stanovených cieľov a ak budú vykonané potrebné investície do technickej infraštruktúry. To veľmi pomôže pri povzbudení občanov, aby dôverovali používaniu služieb e-Zdravotníctva a pri podpore ich ďalšieho rozvoja. Bez ich podpory by sa dosiahlo len málo.

Výbor regiónov v tejto časti oznámenia nekomentoval každý podtitul.

4.2

Otázka č. 1: Riešenie spoločných výziev: (Oznámenie, bod 4.2.1) Záleží na tom, aby členské štáty a Komisia preštudovali otázku úhrady služieb určených obyvateľstvu pohraničných oblastí. V dôsledku toho si možno predstaviť prípad, kedy pacient, ktorý býva v blízkosti hraníc a tvrdí, že odborník, ktorý je k nemu najbližšie, sa mu zdá súcejší na poskytnutie prípadnej druhej konzultácie a to prostredníctvom telekonzultácie za podmienok vyplývajúcich z odseku 4.3.2 Oznámenia, požiada o ošetrenie v nemocnici situovanej v inom členskom štáte, než v ktorom býva. Absencia predpisu bude pre takých obyvateľov ťažko pochopiteľná a predpis sa musí prispôsobiť v zhode s predpismi v každom členskom štáte.

4.2.1

(Oznámenie, bod 4.2.3) Vo vzťahu k mobilite pacientov bude veľmi dôležité dodržiavanie spoločného prístupu k identifikátorom pacientov, ako je uvedené v odseku 4.2.2.1 a presvedčenie, že sa používajú prísne kontroly pre zabezpečenie konkurencieschopnosti zdravotníckych odborníkov, ktorí poskytujú služby v členských štátoch.

4.2.2

(Oznámenie, bod 4.2.4) Tu Výbor regiónov znovu opakuje svoje skoršie vyhlásenie, že finančná podpora od Spoločenstva bude dôležitá pre urýchlenie uvedenia širokopásmových komunikácií na trh v určitých nedostatočne obsluhovaných lokalitách.

4.2.3

(Oznámenie, bod 4.2.7) Oznámenie Komisie uvádza, že istota zodpovednosti za produkt a služby systému e-Zdravotníctva „by mala prinášať výhody“. Výbor regiónov má za to, že tieto slová by sa mali nahradiť slovami „je veľmi dôležitá“, ak sa má stimulovať a udržiavať dôvera pacienta v používanie služieb systému e-Zdravotníctva. Pre Komisiu by sa mal stanoviť skorší dátum než rok 2009, v spolupráci s členskými štátmi, aby sa vytvoril potrebný rámec pre väčšiu právnu istotu v tomto ohľade.

4.3.1

(Oznámenie, bod 4.3.1) Výbor regiónov víta spolufinancovanie Komisie pre vytvorenie súboru kvalitatívnych kritérií pre webové stránky súvisiace so zdravím. Mali by existovať dlhodobé kampane vlád a zdravotníckych odborníkov, aby sa občania povzbudili, aby používali stránky s „dôvernosťou na webe“ prednostne pred inými. Formálny, konštantný monitoring takýchto miest na zabezpečenie neustáleho dodržiavania kvalitatívnych kritérií bude veľmi dôležitý.

4.3.2

(Oznámenie, bod 4.3.3) Výbor regiónov víta zavedenie európskej kartičky zdravotného poistenia. Navrhovaná európska kartička zdravotného poistenia by mala po svojom zavedení obsahovať informácie z kartičky zdravotného poistenia spolu s najdôležitejšími zdravotnými údajmi, ak si to pacient bude želať. Pacient by potom mal byť schopný povoliť jednotlivým zdravotníckym odborníkom prístup k príslušným údajom, aby sa zabezpečilo, že môžu zabezpečiť tú najlepšiu možnú kvalitu zdravotníckej starostlivosti. To znova zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia interoperability elektronickej technológie. Pozornosť by sa mala venovať tomu, aby sa určité zdravotné údaje, ktoré by sa mohli používať na „vyberanie hrozienok z koláča“, nedali k dispozícii organizáciám zdravotníckeho poistenia.

4.3.3

(Oznámenie, bod 4.4.1) Vytvorenie fóra e-Zdravotníctva na vysokej úrovni na podporu Komisie poskytne ideálnu príležitosť na vytvorenie dôvery potvrdením, že všetky potrebné skupiny osôb so spoločnými záujmami budú angažované od úplného začiatku. Predpokladá sa, že toto fórum bude schopné vytvoriť pracovné skupiny pre špecifické témy, jednou z ktorých by mala byť univerzálnosť. Mala by existovať úzka spolupráca medzi fórom e-Zdravotníctva a skupinou na vysokej úrovni pre zdravotnícku starostlivosť a zdravotnícke služby, ktorá by sa mala vytvoriť v rámci oznámenia Komisie o mobilite pacientov.

5.1

odporúča, aby sa finančná podpora poskytovala prostredníctvom štrukturálnych/kohéznych fondov EÚ alebo z Európskej investičnej banky, aby sa zabezpečila požadovaná efektívnosť širokopásmových komunikácií v lokalitách, ktoré sú inak nedostatočne obsluhované.

5.2

odporúča, aby Komisia riešila problém udržiavania dôvery verejnosti v dôvernosť osobných zdravotníckych údajov, za súčasného vysvetľovania prínosov zdieľania príslušných informácií zdravotníckymi odborníkmi zapojenými do ich liečby, ako prioritný v spolupráci s členskými štátmi.

5.3

odporúča, aby zástupcovia občanov a zdravotníckych odborníkov boli zaangažovaní od úplného počiatku návrhov súvisiacich s projektmi systému e-Zdravotníctva.

5.4

odporúča, aby sa prijali pozitívne kroky, aby sa zabezpečilo, že záujmy osôb vo vyšších vekových skupinách a iných zraniteľných skupinách budú špecificky riešené vo vzťahu k všetkým projektom systému e-Zdravotníctva a aby sa počas niekoľkých rokov zabezpečili alternatívne spôsoby vyhľadávania informácií a rád.

5.5

odporúča, aby sa pre Komisiu stanovil skorší dátum než rok 2009, a to v spolupráci s členskými štátmi, aby sa vytvoril nevyhnutný rámec pre vyššiu právnu istotu vo vzťahu k produktu systému e-Zdravotníctva a zodpovednosti za služby.

5.6

odporúča, aby sa otázke hradenia služieb poskytovaných za hranicami udelila priorita.

5.7

odporúča, aby sa u občanov propagovali prínosy používania „dôverných webových stránok“ a nie iných stránok, na dlhodobej báze, a to vládami členských štátov a zdravotníckych odborníkov.

5.8

odporúča, aby sa zriadil systém pre zabezpečenie toho, aby „dôverné webové stránky“ konzistentne dodržiavali stanovené kvalitatívne kritériá.

5.9

odporúča, aby služby e-Zdravotníctva spojené s liečbou liekmi pozitívne riešili vážny problém nedodržiavania režimu užívania liekov.

5.10

odporúča, aby sa medzi fórom e-Zdravotníctva a skupinou pre zdravotnícku starostlivosť a zdravotnícke služby na vysokej úrovni zriadila úzka spolupráca v rámci oznámenia Komisie o mobilite pacientov.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/34

1.1.

Keďže podpora európskeho občianstva a integrácie mládeže do spoločnosti sú jednou z politických priorít Výboru, a keďže práve na miestnej a regionálnej úrovni sa mladí ľudia prejavujú konkrétne ako aktívni občania, keďže tento návrh je spojený s prioritami komisie VR EDUC (bod 1.2 pracovného programu komisie EDUC na rok 2004);

1.2.

Si uvedomuje, aké ústredné postavenie zaberá pre sociálnu súdržnosť Únie a pre mier aktívna občianska angažovanosť mladých, pocit spolupatričnosti k Európe, rozvoj pocitu solidarity a vzájomného pochopenia;

1.3.

Zdieľa päť cieľov stanovených Komisiou a v prvom rade konsolidáciu vytýčených línií „Mládež pre Európu“ a „Dobrovoľnícka služba mládeže“, keďže môžu mať veľký vplyv aj na mládežnícke politiky jednotlivých štátov a podnietiť ich znásobovanie;

1.4.

osobitne oceňuje akčnú líniu „Mládež vo svet“e, ktorá rozširuje možnosti výmen a dobrovoľníckych akcií na krajiny hraničiace s rozšírenou Európou, ako aj akčné línie 4 a 5, pretože určujú systémy podpory spolupráce medzi operátormi, organizáciami občianskej spoločnosti, administratívami a politikmi, ktorí sa zaoberajú mládežou;

1.5.

Zdieľa rozhodnutie zohľadniť demografické, ekonomické a socio-kultúrne transformácie cieľovej skupiny programu a rozšíriť vekovú hranicu beneficientov z 15 až 25 rokov na 13 až 30 rokov;

1.6.

Vyjadruje uspokojenie nad prijatím otvorenej metódy koordinácie a princípu komplementarity európskych politík a politík jednotlivých štátov v oblasti mládeže, ale len pod podmienkou, že táto metóda naplno zapojí i miestne a regionálne orgány, vyzdvihne ich základný význam pre dosiahnutie pozitívnych výsledkov programu a bude rešpektovať princípy subsidiarity, blízkosti k občanovi a proporcionality;

1.7.

Súhlasí s potrebou zúčastnených krajín prijať osobitné opatrenia na odstránenie prekážok v mobilite beneficientov programov a zvoliť vhodné nástroje na úrovni jednotlivých štátov alebo EÚ, ktorými by sa mladým ľuďom zapojeným do programu uznala činnosť, ktorú vykonávajú ako dobrovoľníci, rovnako ako aj alternatívne či neformálne vzdelanie získané účasťou na programe, (non-formal and informal training), a to aj prostredníctvom včlenenia programu Mládež medzi ostatné akčné línie Spoločenstva.

1.8

zdôrazňuje, že pri implementácii programu musia byť zohľadnené špecifické vnútroštátne okolnosti jednotlivých krajín. Malo by byť možné prideliť fondy na aktivity, ktoré prirodzene spadajú do kompetencií miestnych orgánov. Podobne by malo byť možné podporovať miestne aktivity, ktoré už boli vyskúšané a overené.

1.9

berie na vedomie, že v úvode a v prílohách k textu návrhu rozhodnutia sa plánuje financovanie partnerskej spolupráce s regionálnymi alebo miestnymi orgánmi s cieľom v dlhšej dobe vypracovať projekty, ktoré by kombinovali rôzne opatrenia programu, usmerňujúc financovanie na koordinačné projekty a aktivity; a že sa plánuje aj partnerstvo s regionálnymi a miestnymi orgánmi v rámci akčnej línie týkajúcej sa pracovníkov v službách pre mládež a podporných systémov. Poznamenáva však, že tieto zámery nie sú zreteľne zapracované do samotného textu rozhodnutia

a)

Je dôležité vytypovať nové nástroje na zjednodušenie a spružnenie programu, sprehľadnenie postupov, sprístupnenie informácií a ich priblíženie ich využívateľom, pričom treba zistiť aj ďalšie možnosti väčšej decentralizácie štruktúr;

b)

Na dosiahnutie skutočného úspechu programu je dôležité vo väčšej miere zhodnotiť úlohu miestnej a regionálnej úrovne, na ktorých mládež konkrétne preukazuje svoje schopnosti občiansky sa angažovať, zapojením sa do spoločenského a politického života, ako dobrovoľníci a vyjadrovaním spolupatričnosti;

c)

Práve na miestnej a regionálnej úrovni je možné zabezpečiť účinnejšie propagovanie informácií o programe, a to aj medzi tými najznevýhodnenejšími skupinami mladých ľudí, a podnecovať inovatívne iniciatívy, podporovať rast a rozvoj mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú mládežou, ako aj ich schopnosť vypracovávať projekty na európskej úrovni, pokúšať sa získavať a vymieňať si skúsenosti z osvedčenej praxe;

d)

Neustálu pozornosť si zasluhujú tri ústredné body, s ktorými sa zaoberala Komisia a ktoré jasne vyplývali zo strednodobého hodnotenia programu:

e)

Je dôležité podporovať mimovládne organizácie činné na európskej úrovni a Európske fórum mládeže, ale je rovnako dôležité podporovať fóra jednotlivých štátov a zapojiť ich do siete, vytvárať príležitosti pre miestne iniciatívy mladých a pre malé združenia a asociácie, ktoré na miestnej úrovni realizujú európske projekty;

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/40

1)

sedem najvzdialenejších regiónov – Azorské ostrovy, Kanárske ostrovy, Guadeloupe, Francúzska Guyana, Madeira, Martinik a Réunion – sú úplnými členmi Európskej únie, ale tiež sa nachádzajú v jedinečnej a zvláštnej situácii, ktorá sa dosť líši od postavenia ostatných regiónov v Spoločenstve;

2)

táto situácia je charakterizovaná nemennosťou a kombináciou sérií handicapov, hlavne svojou vzdialenosťou, malou veľkosťou a hospodárskou závislosťou na niekoľkých produktoch, čo sú príčiny izolácie a zraniteľnosti, ktorá postihuje tieto regióny, ako sa uznáva v článku 299 odsek 2 Zmluvy o ES;

3)

tieto faktory vedú k dodatočným nákladom a predstavujú konkrétne prekážky v raste, zbližovaní a trvalo udržateľného rozvoja hospodárstva týchto regiónov, čo im bráni plne sa podieľať na dynamike interného trhu, obmedzuje príležitosti pre ich obyvateľov a znižuje konkurencieschopnosť ich podnikov;

4)

vďaka svojej geografickej polohe by sa najvzdialenejšie regióny mohli stať strategicky dôležitými platformami pre vytvorenie úlohy, ktorú chce Európska únia hrať vo svete;

5)

tieto faktory úplne odôvodňujú mimoriadne zaobchádzanie pri zavádzaní politík Spoločenstva, aby sa uspokojili špecifické potreby týchto regiónov a aby sa zvýšila ich kapacita pre miestne tvorený rozvoj;

6)

preto by sa mala poskytnúť podpora výzvam realizovaným tými najvzdialenejšími regiónmi a príslušnými národnými orgánmi pre celkovú a súhrnnú stratégiu, ktorá sa má zavádzať pre tieto regióny a pre ňu sa majú zabezpečiť potrebné zdroje, vedúce k skutočnej politike Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny;

1.1

víta skutočnosť, že od roku 1986 sa Európska komisia ujala iniciatívy vytvoriť vhodný rámec pre zavádzanie legislatívy Spoločenstva a spoločných politík v týchto regiónoch na základe programov možností, ktoré sú špecifické pre vzdialený a izolovaný charakter najvzdialenejších regiónov (POSEI);

1.2

pripomína, že prijatie špecifického článku v zmluve (článok 299 odsek 2) za účelom vziať do úvahy postavenie najvzdialenejších regiónov, pomohlo dosiahnuť sériu špecifických cieľov, konkrétne:

1.3

domnieva sa, že tieto ciele zostávajú úplne platné, a že mimo svojho prirodzeného priebehu si vyžadujú existujúce kroky únie. Ich dôležitosť je demonštrovaná skutočnosťou, že status najvzdialenejších regiónov je obsiahnutý v článku III-330 návrhu Európskej ústavnej zmluvy;

1.4

pripomína preto uspokojenie vyjadrené výborom pri prijatí správy Európskej komisie zo dňa 14. marca 2000 o opatreniach na uplatňovanie článku 299 odsek 2 zmluvy, ktoré sa snažia o „nesmierny skok“ v prístupe Spoločenstva k najvzdialenejším regiónom a ktoré by mali začínať veľmi dôležité nové štádium v definovaní celkovej politiky súdržnosti pre trvalo udržateľný rozvoj najvzdialenejších regiónov;

1.5

považuje opatrenia prijaté podľa vyššie uvedenej správy zo dňa 14. marca 2000 za široko pozitívne pre to, že rozšírená Európska únia v súčasnosti stojí na veľmi dôležitom bode v jej integračnom procese a čelí celému radu hlavných výziev, ktoré si žiadajú vykonanie zásadných zmien v inštitúciách, v politikách Spoločenstva a v európskej ekonomike;

1.6

verí, že napriek pozitívnym aspektom, ktoré boli zvýraznené, tieto zmeny demonštrujú potrebu posunúť sa mimo súčasný prístup a dostať politiku Spoločenstva o najvzdialenejších regiónoch o štádium ďalej definovaním vhodného rámca pre tieto regióny v novom európskom kontexte; rámca, ktorý zabezpečí ich úplnú účasť v novej Európe;

1.7

následne vďaka Európskej rade, ktorá vždy brala do úvahy a podporovala najvzdialenejšie regióny EÚ; výbor pripomína, že záver zasadnutia Európskej rady v Seville z júna 2002 stanovuje potrebu pretlačiť zavádzanie článku 299 odsek 2 zmluvy a predložiť vhodné návrhy pre ich špeciálne potreby, ktoré by sa mali brať do úvahy prostredníctvom rôznych spoločných politík, hlavne dopravnej politiky a v reforme určitých politík, hlavne regionálnej politiky; výbor by tiež rád využil túto príležitosť na zvýraznenie záväzku prijatého Komisiou predložiť novú správu o týchto regiónoch založenú na globálnom, súdržnom prístupe k špeciálnym charakteristikám týchto regiónov a spôsoboch ich riešenia;

1.8

preto vyjadruje svoje uspokojenie s prijatím oznámenia Komisie, dňa 26. mája 2004, s názvom Silnejšie partnerstvo pre najvzdialenejšie regióny správou Komisie Silnejšie partnerstvo pre najvzdialenejšie regióny: zhodnotenie a perspektívy, dňa 6. augusta 2004. Všíma si túžbu únie uspokojiť špecifické potreby regiónov a hlavne jej uznávanie jedinečnej situácie najvzdialenejších regiónov, čo plne obhajuje špeciálne zaobchádzanie v rôznych politikách Spoločenstva;

1.9

gratuluje Európskej komisii v prvom rade k jej návrhu konsolidovať svoje kooperačné vzťahy s najvzdialenejšími regiónmi a jej Konferenciu predsedov, ktorá demonštruje jej ochotu zakomponovať regionálnu dimenziu do procesu integrácie Spoločenstva;

1.10

všíma si posun v prístupe Komisii ku komplexnej problematike najvzdialenejších regiónov. Nástojí na svojom tvrdení, že aj naďalej pretrvávajú prekážky v rozvoji a integrácii UPR (5) v porovnaní s ostatnými európskymi regiónmi. Avšak aj naďalej pretrváva neadekvátnosť niektorých komunitárnych politík, ktoré boli koncipované z globálneho pohľadu EÚ bez ohľadu na špecifiká UPR;

1.11

konštatuje, že európska integrácia sa zakladá, medzi inými, na rešpektovaní rozličností a osobitných podmienok na celom svojom území ako prostriedok na dosiahnutie väčšieho rozvoja Únie. VR by osobitne podporil vypracovanie pracovnej stratégie pre regióny, ktoré sú znevýhodnené kvôli svojej polohe a ktorá by stanovila adekvátne prostriedky na prekonanie ich osobitných problémov.

1.12

víta tri priority identifikované Komisiou - konkurencieschopnosť, prístup na trhy, kompenzácia iných nevýhod a regionálna integrácia - s ohľadom na vytváranie stratégie Spoločenstva pre rast a konvergenciu najvzdialenejších regiónov;

1.13

podporuje zámer Európskej komisie vykonávať ďalšiu prácu pri identifikovaní a hodnotení dodatočných nákladov znášaných najvzdialenejšími regiónmi, aby sa účinnejšie zaoberali všetkými handicapmi vyplývajúcimi z tejto situácie;

1.14

všíma si však, že návrh Komisie len čiastočne plní mandát, ktorý jej bol daný na zasadnutí Európskej rady v Seville a potreby vyjadrené regiónmi a ich štátmi;

1.15

zdôrazňuje hlavne, že hodnotenie Komisie neviedlo k skutočne medzisektorovej stratégii pre najvzdialenejšie regióny; stratégii, ktorá bude mobilizovať všetky politiky Spoločenstva a ich zdroje, aby vhodným spôsobom riešili jedinečnú situáciu týchto regiónov;

1.16

ľutuje skutočnosť, že napriek ochote vyjadrenej Európskou komisiou zavádzať priority, ktoré stanovila prostredníctvom politiky súdržnosti a politík Spoločenstva, Komisia nedostatočne špecifikuje zdroje, ktoré plánuje poskytovať v rámci týchto iných politík, čo posúva uvedené na neskoršie rozhodnutie alebo to podmieňuje ďalšími štúdiami;

1.17

všíma si, že Európska komisia navrhla kombinovanie uplatňovania všeobecného rámca politiky súdržnosti na najvzdialenejšie regióny s vytvorením dvoch špecifických nástrojov: programu kompenzácie za konkrétne obmedzenia ovplyvňujúce najvzdialenejšie regióny a akčného plánu širšieho susedstva;

1.18

víta vytvorenie vyššie uvedených špecifických nástrojov, určených výhradne pre najvzdialenejšie regióny, ktoré sa snažia kompenzovať handicapy vyplývajúce zo špeciálnej situácie týchto regiónov. Všíma si však nedostatok skutočného detailu, pokiaľ ide o finančné zdroje vyčlenené na tieto opatrenia;

1.19

ľutuje skutočnosť, že Komisia sa rozhodla nezačleniť všetky tieto regióny do budúceho cieľa zbližovania a opakuje, že automatický nárok na tento cieľ je najvhodnejším spôsobom riešenia štrukturálnych handicapov najvzdialenejších regiónov a zabezpečenia, aby sa s týmito regiónmi naďalej zaobchádzalo spravodlivo;

1.20

trvá na tom, že handicapy, ktorými trpia najvzdialenejšie regióny, sú trvalé a spoločné pre všetky tieto regióny, bez ohľadu na ich HDP na obyvateľa a pripomína, že problémy, ktorým tieto regióny čelia, sa nedajú jednoducho zredukovať na otázku HDP; namiesto toho predstavujú zložitú štrukturálnu situáciu, ktorá silne ovplyvňuje občanov týchto regiónov a konkurencieschopnosť ich podnikov;

1.21

všíma si, že všetky najvzdialenejšie regióny, vrátane regiónov, kde výška HDP na obyvateľa dosahuje 75 % priemeru Spoločenstva, naďalej trpia nedostatkom základných infraštruktúr a zlými podmienkami pre konvergenciu a konkurencieschopnosť, ktoré sú nevyhnutné, ak sa majú dosiahnuť ciele Lisabonskej a Gothenburgkej stratégie. Výbor sa nazdáva, že sa nebude dať udržať proces konvergencie, ak nebudú môcť aj naďalej počítať s intervenciou európskej regionálnej politiky v globálnom regulačnom rámci, ktorý bude prispôsobený ich špecifickým charakteristikám.

1.22

pripomína, že mnoho príležitostí pre rast, diverzifikáciu a zvýšenú produktivitu dostupnú pre najvzdialenejšie regióny sa zameriavajú na niekoľko tradičných sektorov, ktoré predstavujú skutočné porovnateľné výhody, na cestový ruch a na hľadanie iných alternatívnych foriem výroby. Výbor preto verí, že efektívna stratégia modernizácie, inovácie a rozvoj v najvzdialenejších regiónoch musí vziať do úvahy tieto činnosti;

1.23

víta skutočnosť, že v rámci nových programov pre „európsku územnú spoluprácu“ budú mať najvzdialenejšie regióny nárok nielen na transnárodnú spoluprácu, ale aj na cezhraničnú spoluprácu. To je veľmi dôležité pri plnení cieľa integrácie najvzdialenejších regiónov do ich geografického prostredia, ako potvrdzuje sama Komisia;

1.24

víta prisúdenie dôležitosti prehĺbeniu vzťahov medzi najvzdialenejšími regiónmi a susednými tretími krajinami a vytvorením širšieho susedského akčného plánu pomoci pri vytváraní oblasti hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rastu a integrácie v týchto regiónoch na hraniciach EÚ, hoci ľutuje, že finančné zdroje vyčlenené pre tento plán, nie sú uvedené podrobne;

1.25

domnieva sa, že zavádzanie susedskej politiky pre najvzdialenejšie regióny si vyžaduje, aby sa zaviedli do praxe adekvátne finančné zdroje, aby mohli tieto regióny hrať svoju právoplatnú úlohu ako aktívna hranica EÚ, a aby mohli pozitívne a zmysluplne dopĺňať konanie Spoločenstva pri boji proti chudobe a ochrane demokratických hodnôt, rešpektovaní ľudských práv a princípoch právneho štátu v ich susedných krajinách;

1.26

zastáva však názor, že aby sa dosiahli tieto ciele, je potrebná koordinácia, ktorá bude účinná a bude v súlade s vonkajšou politikou EÚ a nástrojmi rozvojovej spolupráce, primárne ustanoveniami zmluvy z Cotonou, programom Meda a ALA, a so všetkými iniciatívami a programami Spoločenstva, ktoré by sa mohli v budúcnosti realizovať v týchto regiónoch;

1.27

vyjadruje svoje uspokojenie so zámerom Komisie realizovať podrobnú štúdiu o tom, ako fungujú služby všeobecného záujmu v najvzdialenejších regiónoch, s vypracovaním príslušných návrhov pracovnou skupinou;

1.28

víta zámer Komisie brať do úvahy špecifické charakteristiky najvzdialenejších regiónov v oblasti štátnej pomoci;

1.29

uvádza, že nariadenia, ktorými sa riadi štátna pomoc, ktoré boli vytvorené na podporu a ochranu fungovania vnútorného trhu, sa nedajú uplatňovať nediskriminačne na pomoc poskytnutú podnikom nachádzajúcim sa v týchto regiónoch, ktoré ako sama Komisia potvrdzuje, nevyužívajú všetky prínosy tohto spoločného trhu;

1.30

ľutuje následne, že Komisia sa nerozhodla začleniť do článku 87 odsek 3(a) všetky najvzdialenejšie regióny, vrátane tých, ktorých HDP prekračuje 75 % priemeru Spoločenstva. Bolo by to najvhodnejšie riešenie pre riešenie štrukturálnych handicapov ovplyvňujúcich najvzdialenejšie regióny a pre zabezpečovanie, že sa s nimi bude zaobchádzať spravodlivo;

1.31

domnieva sa v tomto ohľade, že začlenenie najvzdialenejších regiónov do nového článku 56 odsek 3 (a) Ústavnej zmluvy (bývalý článok 87 odsek 3(a)) jasne odhaľuje zámer európskeho zákonodarcu a vyzýva Komisiu, aby v záujme právnej bezpečnosti revidovala svoj postoj v rokovaniach o smerniciach pre štátnu pomoc pre regionálne účely a zavŕšila svoj návrh začlenením všetkých najvzdialenejších regiónov do tejto kategórie;

1.32

tiež zastáva názor, že plánovaná ďalšia intenzita pomoci, stanovená vo výške 10 percentuálnych bodov, musí byť riešená vo svetle návrhov predložených Komisiou pri jej revízii smerníc pre pomoc pre regionálne účely, aby sa určilo, či bude dostatočná pre zabezpečenie politiky, ktorá podporuje investície v týchto regiónoch;

1.33

verí, vzhľadom na vyššie uvedené, že Európska komisia plne neplní očakávania pre globálny, súdržný prístup, ktorý žiadala Európska rada v Seville a Göteborgu;

1.34

preto sa domnieva, že prístup navrhovaný Komisiou neplní očakávania v tom, že nepredstavuje pokrok smerom k politike Spoločenstva pre najvzdialenejšie regióny, ktorý by umožnila zavedenie trvalých opatrení vhodných pre situáciu v týchto regiónoch a ktoré by zabezpečili ich plnú účasť na všetkých politikách Spoločenstva;

1.35

vyjadruje svoje pevné presvedčenie, že najvzdialenejšie regióny naďalej potrebujú podporu Európskej únie na zlepšenie svojej konkurencieschopnosti a presadzovanie svojho procesu zbližovania v zmysle hospodárskeho rozvoja a príležitostí pre svojich občanov v jednej rovine s tými, ktorým sa tešia občania v ostatných regiónoch Európy;

1.36

na záver vyjadruje svoju podporu pre Európsku radu, ktorá považuje za prioritu vytrvanie v úsilí pripravovať rýchlo oznámenie o stratégii pre najvzdialenejšie regióny;

2.1

navrhuje, aby Európska komisia prejednala svoj postoj k najvzdialenejšími regiónom v rámci politiky súdržnosti v tom smere, aby boli zahrnuté všetky najvzdialenejšie regióny do budúceho cieľa konvergencie, bez ohľadu na ich HDP. Ide o najvhodnejšie riešenie, ktoré by bralo do úvahy štrukturálne handicapy týchto regiónov, aby sa zabezpečilo, že sa s nimi bude naďalej spravodlivo zaobchádzať;

2.2

vyzýva Komisiu, aby vyčlenila potrebné finančné zdroje pre dva špecifické nástroje, ktoré boli navrhnuté, program kompenzácie dodatočných nákladov a akčný plán širšieho susedstva. Tieto zdroje musia byť dostatočné na to, aby uspokojili skutočné potreby všetkých najvzdialenejších regiónov, vrátane tých, ktorých HDP na obyvateľa prekračuje 75 % priemeru Spoločenstva a aby sa dosiahli ciele, ktoré boli stanovené;

2.3

pripomína, že UPR vrátane tých, ktoré by nemuseli spadať pod cieľ konvergencia, musia aj naďalej čeliť potrebe zabezpečiť investície, ktoré si vyžaduje ich periférna poloha, osobitne v oblasti infraštruktúr. V tomto smere žiada Komisiu, aby zabezpečila možnosť financovania projektov na prekonanie prekážok vyplývajúcich zo tohto postavenia z osobitného investičného programu.

2.4

vyzýva Európsku komisiu, aby začala pracovať hneď ako to bude možné na zabezpečovaní praktického dopadu na akčný plán „širšieho susedstva“ prostredníctvom efektívnej, koordinácie súdržnosti s ostatnými nástrojmi EÚ pre externú politiku a politiku rozvojovej spolupráce a so svojou obchodnou a colnou politikou, a aby predložila jasné návrhy pre skoordinovanie týchto ustanovení s nedávnou „iniciatívou susedstva“;

2.5

podčiarkuje potrebu zabezpečiť, že najvzdialenejšie regióny budú zahrnuté do sekcie o cezhraničnej spolupráci podľa nového cieľa európskej územnej spolupráce, ako podmienka pre cieľ integrácie do ich susediaceho geografického susedstva;

2.6

navrhuje Komisii, aby v rámci nových smerníc regionálnej pomoci revidovala svoje návrhy, aby zahrňovali ustanovenia návrhu Ústavnej zmluvy a udržiavali súčasné úrovne pomoci a možnosť poskytovania prevádzkovej pomoci, ktorá nie je progresívne zredukovaná alebo časovo obmedzená; výbor ďalej vyzýva Komisiu, aby udržiavala a zlepšovala špecifické zaobchádzanie s najvzdialenejšími regiónmi, pokiaľ ide o štátnu pomoc pre poľnohospodársky a rybársky sektor;

2.7

vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala v garantovaní diferencovaných daňových ujednaní pre najvzdialenejšie regióny ako potrebných nástrojov pre hospodársky rozvoj týchto regiónov;

2.8

vyzýva Komisiu, v rámci partnerstva, podľa ktorého bude zavádzať oznámenie v najvzdialenejších regiónoch, aby plne dodržiavala požiadavky vznesené Európskou radou v Seville, ktorými sa ustanovuje skutočná medzisektorová stratégia, ktorá umožní prispôsobenie všetkých politík Spoločenstva špecifickým okolnostiam týchto regiónov a aby navrhla špecifické opatrenia v rôznych oblastiach politiky súdržnosti;

2.9

odporúča hlavne udržiavanie a vytváranie špeciálneho zaobchádzania udeľovaného tradičným sektorom, snahám pri diverzifikácii a procese modernizácie v primárnom sektore, s cieľom zlepšovania svojho príspevku k procesu rastu a zbližovania v najvzdialenejších regiónoch;

2.10

navrhuje Komisii, aby objasnila svoj návrh prispôsobiť POSEI a výzvam na predkladanie návrhov pre trvalé opatrenia, ktorým sa dostane rozpočet vhodný pre rozvojový cieľ tohto programu;

2.11

vyzýva Európsku komisiu, aby stanovila dostatočne vysoké colné sadzby v rámci SOT (6) banánov, aby ochránila produkciu Spoločenstva, a ak to bude potrebné, navrhnúť opatrenia na kompenzáciu pre pestovateľov;

2.12

vyzýva Európsku komisiu, aby prijala špecifické opatrenia v rámci SOT cukru, aby podporila rozvoj tohto sektora v najvzdialenejších regiónoch;

2.13

vyzýva Európsku komisiu, aby brala ohľad na osobitné potreby UPR v rámci politiky rozvoja vidieka. Nástojí na tom, aby zabezpečila dostatok prostriedkov a aby pre ne uplatňovala kofinančný index stanovený pre znevýhodnené regióny v rámci budúceho Fondu rozvoja vidieka;

2.14

vyzýva Európsku komisiu, aby presadzovala zahájenie akčných plánov v každom z geografických regiónov, kde sa nachádzajú najvzdialenejšie regióny, ich príslušných členských štátoch a susedných tretích krajinách pri príprave týchto plánov, s cieľom integrovať najvzdialenejšie regióny do príslušných geografických oblastí;

2.15

vyzýva Európsku komisiu prijať nové opatrenia, ktoré zlepšia konkurencieschopnosť miestnej poľnohospodárskej produkcie, ktorá musí konkurovať na tých istých trhoch s podobnými produktmi z iných krajín, ktoré majú asociačné dohody s EÚ, ako napríklad Maroko, ďalej krajiny, ktoré rokujú s EÚ ako napríklad MERCOSUR alebo ktoré ťažia z preferenčného sadzobného režimu ako napríklad skupina krajín ACP.

2.16

vyzýva Európsku komisiu, aby dala praktický efekt bodu 14 šiesteho rámcového vedeckovýskumného programu, zavádzajúc vhodné opatrenia zamerané na špecifické charakteristiky najvzdialenejších regiónov, aby sa umožnila ich účasť na vedeckovýskumných iniciatívach Spoločenstva; toto by sa malo brať do úvahy pri zostavovaní ďalšieho rámcového programu;

2.17

vyzýva Európsku komisiu, aby považovala najvzdialenejšie regióny za prioritné regióny pri vytváraní krokov pre informačnú spoločnosť a technické inovácie. Tieto oblasti predstavujú skutočnú príležitosť pre najvzdialenejšie regióny, pretože môžu pomôcť kompenzovať niektoré ich handicapy vyplývajúce z ich odľahlosti;

2.18

zdieľa hodnotenie Európskej komisie týkajúce sa dôležitosti dopravy pre zabezpečovanie prístupu najvzdialenejších regiónov na interný trh a odporúča, aby sa do praxe zaviedli vhodné mechanizmy a postupy, aby sa najvzdialenejšie regióny plne integrovali do všetkých aspektov spoločnej dopravnej politiky;

2.19

vyzýva najmä Komisiu, aby okamžite zahrnula projekty pre najvzdialenejšie regióny do transeurópských dopravných sietí a do transeurópských energetických sietí a aby ich považovala za prioritu;

2.20

pripomína, že životné prostredie je oblasť mimoriadnej dôležitosti pre najvzdialenejšie regióny a vyzýva Európsku komisiu, aby prijala vhodné opatrenia, hneď ako to bude možné, aby sa zabezpečil trvalo udržateľný rast v takých oblastiach ako je ochrana biodiverzity, sieť Natura 2000 a odpadové hospodárstvo.

2.21

vyzýva Európsku komisiu vo všeobecnosti, aby vzala do úvahy spoločné žiadosti týchto regiónov a ich príslušných štátov, a aby vykonala dôkladnú štúdiu príslušných politík Spoločenstva;

2.22

pripomína potrebu vypracovať nástroje, ktoré umožnia vykonanie pokračujúceho hodnotenia dopadu novej legislatívy Spoločenstva na najvzdialenejšie regióny, aby sa zabezpečilo, že to nebude mať nielen škodlivý vplyv na rast hospodárskych aktivít v týchto regiónoch, ale aj podporuje takýto rast skutočným a trvalým spôsobom;

2.23

opakuje, že aby sa dosiahli strategické ciele, musí sa zabezpečiť efektívna koordinácia, hlavne v rámci Spoločenstva prostredníctvom skupiny spájajúcej oddelenia, ktorej ľudské zdroje sa musia zvyšovať;

2.24

trvá na tom, aby inštitúcie Spoločenstva a regióny zaviedli do praxe komunikačnú stratégiu pre európsku verejnosť, poskytujúc informácie o problémoch zasahujúcich najvzdialenejšie regióny a o skutočnej európskej dimenzii týchto regiónov;

2.25

povzbudzuje najvzdialenejšie regióny, aby presadzovali spoluprácu vo všetkých možných oblastiach a Komisiu, aby ich podporovala v tomto procese, aby splnili dvojnásobnú výzvu svojho rozvoja v rámci únie a globalizácie.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/46

1.

podporuje zámer európskej komisie vykonávať neustále zlepšenia pre právne a inštitucionálne prostredie pre cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu (transeurópsku spoluprácu) na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a myslí si, že v rámci návrhu nariadenia, ktorý je teraz na stole, sa možno s ťažkosťami, ktoré zostávajú v tejto oblasti, popasovať účinnejšie než doteraz;

2.

rád by však predsa len navrhol, aby nový právny nástroj bol nazvaný Európske zoskupenie pre transeurópsku spoluprácu (EZTS) – namiesto Európskeho zoskupenia pre cezhraničnú spoluprácu (EZCS), pretože tento názov vyjadruje aj jeho potenciálne využitie v nadnárodnej a medziregionálnej spolupráci, ako je stanovené v článku 1 návrhu nariadenia;

3.

súhlasí s Európskou komisiou v tom, že podmienky pre transeurópsku spoluprácu nemôžu adekvátne a efektívne zlepšiť samotné členské štáty, a že konanie Spoločenstva je zaručené podľa druhého odseku článku 5 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo (princíp subsidiarity) za predpokladu, že budú zapojené nadnárodné prvky a jasné výhody prístupu Spoločenstva nad činmi konanými na úrovni 25 členských štátov;

4.

súhlasí s Európskou komisiou v tom, že návrh na nariadenie nezachádza za hranice toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov Zmluvy v rámci významu tretieho odstavca článku 5 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo (princíp proporcionality), pretože (nariadenie) len poskytuje voliteľný rámec pre transeurópsku spoluprácu a stanovuje iba minimálne požiadavky pre zriadenie a fungovanie Európskeho zoskupenia pre transeurópsku spoluprácu;

5.

víta fakt, že Európska komisia zakladá navrhované nariadenie na článku 159 Zmluvy o ES; toto vnáša do hry spolurozhodovací proces článku 251, podľa ktorého Rada koná podľa princípu kvalifikovanej väčšiny;

6.

je potešený, že Európska komisia si v tomto prípade vybrala nariadenie ako právny nástroj, pretože to znamená, že akýkoľvek regionálny a miestny úrad, ktorý si želá zriadiť Európske zoskupenie transerópskej spolupráce, tak môže urobiť bez toho, aby potreboval transpozičné opatrenia (alebo) schválenie konkrétneho členského štátu;

7.

zároveň však je potešený, že členské štáty – a nielen regionálne a miestne orgány môžu byť tiež zapojené do zriadenia Európskeho zoskupenia pre transeurópsku spoluprácu a takto hrať úlohu pri posilnení hospodárskej a sociálnej kohézie v Európe prostredníctvom cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce;

8.

tiež víta fakt, že podľa navrhovaného nariadenia sa môžu EZTC skladať nielen z členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov, ale aj z iných verejných orgánov;

9.

je potešený, že Európska komisia prevzala návrh Výboru regiónov, že kompetencia EZTS by nemala byť obmedzená iba na samotnú cezhraničnú spoluprácu, ale mohla by pokrývať aj nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu; presadzuje však, aby sa v texte nariadenia urobili vhodné zmeny – ako je to už navrhnuté pre názov zoskupenia – čím by sa tento cieľ dosiahol jasnejšie;

10.

víta, že nariadenie vytvára jednotné predpoklady na zriadenie EZTS vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby zaistila, že sa týmto nenaruší platnosť existujúcich bilaterálnych transeurópskych dohôd o cezhraničnej spolupráci

11.

podporuje formuláciu, ktorú použila Európska komisia v článku 3(1) navrhovaného nariadenia týkajúceho sa úloh a kompetencie EZTS, podľa ktorého členovia sami rozhodujú o tom, aká bude kompetencia EZTS;

12.

víta možnosť zvoliť, legislatíva ktorého štátu má byť aplikovaná; vyzýva však Komisiu, aby sa pokúsila nájsť možnosti vyhnúť sa kolíziám s existujúcou platnou vnútroštátnou legislatívou. V prípade, že sa sídlo EZTS nachádza v členskom štáte, ktorého legislatíva nemá byť uplatňovaná, je Európska komisia vyzvaná k vytvoreniu potrebných predpokladov na to, aby sa vyhlo možnej kolízii právnych noriem.

13.

Odporúča, aby nariadenie obsahovalo ustanovenia, ktoré umožnia členským štátom, aby v prípade potreby prijali vhodné ústavnoprávne opatrenia potrebné na prevod kompetencií ako aj kontrolných funkcií na EZCS.

14.

schvaľuje fakt, že EZTS môže dostať úlohu nielen z oblasti zavedenia financovania programov Spoločenstva, ale aj z oblasti vykonávania iných všeobecných opatrení transeurópskej spolupráce, pretože toto môže spôsobiť významné oživenie ďalšieho rozvoja transeurópskych aktivít v Európe. Avšak upozorňuje na potrebu umožniť tretím osobám, aby mohli poveriť EZTS realizáciou programov financovaných Spoločenstvom, s cieľom umožniť vykonateľnosť ustanovení návrhu nariadenia.

15.

zastáva návrh udeliť EZTS štatút právnickej osoby, ale podporuje aj možnosť pridelenia praktického vykonávania úloh EZTS jednému z jeho členov, pretože tým možno predísť objaveniu sa nových nafúknutých byrokratických štruktúr;

16.

uvažuje, však, že by bolo možné nielen prideliť úlohy EZTS en bloc členom zoskupenia, ale tiež prideliť iba niektoré z úloh, alebo rozdeliť úlohy medzi členov a žiada, aby bol podľa toho pozmenený článok 5(3);

17.

žiada, aby malo EZTS povinnosť zriadiť zhromaždenie vytvorené zo zástupcov jeho členov, ktorí v duchu transparentnosti a demokratickej zodpovednosti ponesú zodpovednosť za aktivity zoskupenia;

18.

považuje za potrebné stanoviť v článku 6 nariadenia, že riaditeľ EZTS sa zodpovedá, tak politicky, ako aj právne, členom konajúcim ako zástupcovia v zhromaždení EZTS;

19.

žiada, aby s dohovormi Európskej transeurópskej spolupráce schválenými podľa tohto nariadenia, boli oboznámení nielen všetci členovia a členské štáty, ale aj Výbor regiónov. Výbor regiónov by mal viesť register existujúcich EZTS, aby mohli európske inštitúcie, členské štáty, regionálne a miestne orgány a hociktorý európsky občan rýchle získať špecifické údaje o EZTS. Tento register by mohol hrať cennú úlohu pri šírení osvedčených praktík po Európe.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/53

—

So zreteľom na Oznámenie nazvané „Odporúčanie Európskej komisie o napredovaní Turecka k pristúpeniu“, ktoré bolo zverejnené Európskou komisiou dňa 6. októbra 2004 (COM (2004) 656 final);

—

So zreteľom na „Pravidelnú správu o napredovaní Turecka k pristúpeniu 2004“ (SEC (2004) 1201);

—

So zreteľom na Deklaráciu z Ankary, ktorú prijali komisia RELEX a Združenie miest a obcí v Turecku (UTM) dňa 11. októbra 2004;

—

So zreteľom na „Stratégiu Výboru regiónov v oblasti vonkajších vzťahov“, ktorá bola prijatá na mimoriadnej schôdzi grémia VR v Haagu, dňa 21. októbra 2004;

1)

víta žiadosť Turecka o členstvo v EÚ rovnako ako žiadosti iných európskych štátov;

2)

Má v úmysle predostrieť svoje stanovisko k pristúpeniu Turecka z miestneho a regionálneho uhla pohľadu pri vhodnej príležitosti v budúcnosti; a zdôrazňuje, aby Európska komisia prekonzultovala otázku pravidelných správ s Výborom;

3)

Uznáva, že úsilie vyvinuté pri reformách tureckými úradmi počas posledných rokov pomohlo Turecku splniť kritériá z Kodane a umožnilo prijať rozhodnutie o začatí rokovaní o pristúpení Turecka do EÚ;

4)

Podporuje tureckú vládu, aby napredovala v jej odvážnych reformách tak, aby čo najskôr dosiahla ich plné zavedenie do praxe trvalo udržateľným a nezvratným spôsobom;

5)

Víta decentralizačné úsilie, ktoré Turecko podstúpilo a ktoré by malo byť v súlade s princípmi Charty miestnej samosprávy, ako aj prebiehajúcu reformu zákona o miestnej správe z roku 2004, ktorý uznáva existenciu miestnej správy ako najmenšej organizačnej jednotky. VR dúfa, že bude náležito uplatňovaný v praxi a zároveň očakáva prijatie podobných opatrení na regionálnej úrovni;

6)

Očakáva, že balík reformných opatrení verejnej správy vrátane osobitného právneho rámca pre reformu verejného sektora, zákona o osobitnej provinčnej správe ako aj zákon o mestách a obciach bude po náležitých konzultáciách s miestnymi a regionálnymi orgánmi, organizáciami a občianskou spoločnosťou a overení jeho súladu s ústavou v krátkej dobe schválený; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť náležité finančné a ľudské zdroje pre relevantné miestne orgány, aby mohli naplno uplatniť reformy, venovať osobitnú pozornosť hospodárskemu a sociálnemu vývoju tureckých znevýhodnených regiónov a poskytnúť zákonný rámec pre politiku regionálneho rozvoja;

7)

Zdôrazňuje, že úspešné zavedenie týchto reforiem by podporilo úsilie Turecka o jeho budúce prijatie do EÚ a preto silne podporuje postoj Európskej komisie, podľa ktorej je potrebné vypracovať analýzu dopadu, implementačný plán, rozpočtový a daňový rámec;

8)

Víta trojpilierovú stratégiu navrhnutú Európskou komisiou a zaväzuje sa zohrávať aktívnu úlohu v rámci tretieho piliera zameranú na posilnenie politického, kultúrneho, sociálneho a náboženského dialógu, ktoré ľudí zbližujú. Preto odporúča prehĺbenie dialógu medzi VR a tureckými miestnymi orgánmi, stavajúc na predchádzajúcich skúsenostiach VR s predchádzajúcimi kandidátskymi krajinami, ktoré by mali zabezpečiť rešpektovanie miestnej demokracie a zavedenie regionálnej decentralizácie. Na základe rozhodnutia Európskej rady o Turecku VR očakáva, že turecká vláda, rada ministrov a Asociačná rada navrhnú vytvorenie Spoločného poradného výboru medzi tureckými miestnymi a regionálnymi orgánmi a VR;

9)

Silne podporuje Turecko, aby prijalo potrebné kroky na vyriešenie pretrvávajúcich problémov, na ktoré poukazuje Európska komisia vo svojom odporúčaní a osobitne tie, ktoré sa týkajú dodržiavania ľudských práv a užívania základných slobôd; nulovej tolerancie k mučeniu a nedôstojnému zaobchádzaniu; plného využívania práv a slobôd všetkých menšín; rešpektovania všetkých náboženstiev (osobitne sa jedná o otázku rovnoprávneho postavenia všetkých cirkví pred zákonom); nulovej tolerancie k diskriminácii a násiliu voči ženám; dodržiavania štandardov Medzinárodnej organizácie práce (ILO) ohľadne detskej práce;

10)

Vyzýva tureckú vládu, aby pod záštitou generálneho tajomníka OSN poskytla dôraznú podporu obnovenej snahe na dosiahnutie riešenia cyperského problému v súlade s rezolúciami Spojených národov, acquis communautaire a európskymi hodnotami a princípmi

11)

Berie na vedomie výzvy vyjadrené v oznámení Európskej komisie vyplývajúce z vyhliadok vstupu Turecka do EÚ, čo sa týka uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky, politiky územnej súdržnosti a voľného pohybu pracovníkov;

12)

Zdôrazňuje, že všeobecným cieľom Európskej únie je ďalej sa integrovať smerom k politickej únii spoločných hodnôt a osobitne pripomína naliehavosť potreby vytvorenia finančných, hospodárskych a inštitucionálnych podmienok na úspešné pripravenie Únie pre budúce rozširovanie;

13)

Upozorňuje na závery Európskej komisie, kde táto uvádza, že „odporučí zastavenie rokovaní v prípade vážneho a pretrvávajúceho porušovania demokratických slobôd a princípov, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a zásad právneho štátu, na ktorých Únia spočíva“ a zdôrazňuje pohľad Komisie v tom zmysle, že rokovanie o pristúpení Turecka je „proces s otvoreným koncom, ktorého výsledok nemožno dopredu zaručiť“;

14)

Poveruje svojho predsedu, so zreteľom na zasadanie Európskej rady v Bruseli dňa 17. decembra, aby predložil toto uznesenie Rade Európskej únie, Európskemu parlamentu, Európskej komisii, Tureckému parlamentu a vláde.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/55

1.

ambiciózne vysokorýchlostné pripojenie, berúc do úvahy rovnaké práva, nediskriminačná a digitálna príležitosť pre celoeurópsku informačnú infraštruktúru musia hrať hlavnú úlohu pri spájaní celej Európy, členských štátov EÚ a všetkých budúcich európskych kandidátskych štátov, t.j. ich mestské a vidiecke samosprávy, podniky a občanov;

2.

je veľmi dôležité využiť účinnú a modernú informačnú infraštruktúru pre nové a exitujúce podniky, modernizované verejné služby;

3.

rovnaké príležitosti informačnej spoločnosti by mali patriť medzi práva európskych občanov, pokiaľ ide o pripojiteľnosť a služby nezávisle od typu používateľa, sociálneho stavu a umiestnenia;

4.

informačná infraštrukúra by sa mala chápať a riadiť v spoločnosti takým istým spôsobom ako zásobovanie vodou a elektrickou energiou.

1.1

víta výstižnosť a jasnosť analýzy a záverov prijatých Komisiou v oznámení „Spájanie Európy veľkou rýchlosťou: Národné širokopásmové stratégie“, ktoré sú silne prepojené s predchádzajúcou analýzou a odporúčaniami v dokumente „Spájanie Európy veľkou rýchlosťou: nedávny pokrok v sektore elektronických komunikácií“  (5), a navrhované akcie v dokumente „Akčný plán eEurópa 2005: aktualizácia“;

1.2

uznáva, že prínosy širokého pásma hrajú hlavnú úlohu v hospodárstvach a spoločnostiach. Minulé skúsenosti významných nárastov vo využívaní a pozdvihovaní širokého pásma sú veľmi povzbudivé. Počet širokopásmových pripojení sa v v EÚ-15 v roku 2003 zdvojnásobil. Naďalej však existuje priepasť v porovnaní s plánom eEurópa a jeho cieľmi mimo mestské centrá a inštitúcie a hlavne vo vidieckych a znevýhodnených alebo menej zvýhodňovaných oblastiach;

1.3

je presvedčený, že aktualizácia akčného plánu eEurópa a rozšírené vysokorýchlostné národné širokopásmové stratégie pre EÚ-25 by mali stimulovať pokrok smerom k rozvinutejšej, spoľahlivej a bezprostrednej európskej informačnej štruktúre (EII) pre správy, podniky a občanov;

1.4

žiada, aby stratégie a akcie týkajúce sa informačnej infraštruktúry, najmä oporná výstavba komunikácií - širokopásmové diaľnice v mestách a obciach - a podpora rozvoja eSlužieb infraštruktúry boli vysoko ambiciózne, berúc do úvahy technické a obchodné záujmy, a aby boli financované prostredníctvom miestnych, národných a európskych verejných finančných prostriedkov takým istým spôsobom ako (národné) cesty a diaľnice alebo iná základná infraštruktúra;

1.5

žiada, aby Komisia pokračovala v trestaní porušovania tichých regulátorov, ktorí nekonajú efektívne alebo nekonajú v rámci primeraného časového rámca proti dominantným sieťam alebo službám, a ktorých správanie brzdí poskytovanie rovnakej príležitosti a účinnú hospodársku súťaž v rámci informačnej infraštruktúry na národnej a miestnej úrovni;

1.6

víta Európsku iniciatívu pre rast, schválenú Európskou radou v decembri 2003, ktorá zdôrazňuje príležitosť na využívanie verejných finančných prostriedkov, vrátane štrukturálnych fondov, aby sa zabezpečila široká dostupnosť širokého pásma, ako už bolo navrhované v eEurópe 2005 (6). Nové „projekty s rýchlym štartom“ digitálneho členenia urýchlia poskytovanie širokého pásma v menej zvýhodnených oblastiach, kde sa neuplatňujú komerčné dôvody;

1.7

podporuje návrh Komisie štrukturálnych fondov únie na podporu elektronických komunikácií vo vidieckych alebo znevýhodnených mestských oblastiach (7);

1.8

žiada, aby politika informačnej spoločnosti a informačnej infraštruktúry Komisie propagovala a podporovala pokrok v inovačných službách a postupoch, aby sa nahradili zastaralé technológie a zaviedli nové konkurenčné a rozvinuté komerčné a verejné eSlužby pre podniky, občanov a správy;

1.9

víta konanie Komisie pri riešení kritických otázok, ktoré bránia transferu správnych skúseností, ako sú právne aspekty procesu opakovaného používania úspešných vývojov, vlastníctvo systémov a ich vzťah s postupmi verejného obstarávania, a postupy pre zavedenie verejno-súkromných partnerstiev (8);

1.10

podporuje vzdelávanie a povzbudzovanie všeobecnej verejnosti pre nové služby a technológie; široké pásmo by sa malo používať tak, aby prinieslo ľuďom nové a lepšie služby.

1.11

víta intervenciu verejnosti pri vytváraní a rozvoji európskej informačnej infraštruktúry v prospech konkurenčnej bázy Európy pre komerčné a veľmi rozšírené verejné služby. eSlužby vytvorené s pomocou verejných finančných prostriedkov by mali hrať dôležitú doplňujúcu úlohu pri komerčných investíciách a zjednodušovať súkromné iniciatívy a podporovať firmy EÚ, aby súťažili na celom svete;

1.12

víta, že Európska komisia prikladá význam otázke bezpečnej informačnej infraštruktúry a zriadeniu Agentúry pre európsku sieť a informačnú bezpečnosť (ENISA);

1.13

je zástancom (pre)definovania širokého pásma podľa ambiciózneho pochopenia informačnej infraštruktúry, ako je načrtnuté v tomto stanovisku. Následne, existujúce aktivity a programy (eEurope, IST, IDA, eTEN,.., a DRM, IPR (9)) by sa mali adekvátne objasniť, zjednodušiť a predefinovať, ako aj doplniť;

1.14

si myslí, že definícia „širokého pásma“ v správe je dobrým východzím bodom, konkrétne: „... široký rozsah technológií, ktoré boli vytvorené na podporu dodávania inovačných interaktívnych služieb, vybavený funkciou neustáleho zapnutia, ktoré poskytujú dostatočnú kapacitu širokého pásma, ktorá sa v čase vyvíja, a umožňujú simultánne používanie hlasových aj dátových služieb“;

1.15

navrhuje, aby sa do definície širokého pásma, umožňujúceho infraštruktúru a vysokorýchlostnú komunikačnú sieť, pridali prvky dôležitých nástrojov, technického vybavenia a mechanizmov (servisná platforma pre ovládač EII) na podporu aplikácie eSlužieb pre on-line, bezpečnú a spoľahlivú výmenu údajov v reálnom čase;

1.16

je zástancom pridania povinných špecifikácií pre vysokorýchlostné internetové/ širokopásmové pripojenia, ako sú omeškanie, obnova po závade.

1.17

navrhuje začatie novej iniciatívy Informačná technológia digitálnej príležitosti (DOIT) pre všetkých, s mimoriadnou pozornosťou venovanou menej rozvinutým oblastiam, aby sa použila informačná infraštruktúra a podporili súčasné alebo zaviedli nové hospodárske aktivity prostredníctvom vzdelávania, propagácie a financovania informačnej infraštruktúry.

1.18

podporuje miestne orgány, aby navrhli a zostrojili komunikačné káble, podzemné vedenia pri rekonštrukcii alebo výstavbe ulíc a ciest alebo ich inštalovanie spolu s ostatnou kabelážou a komunálnymi potrubiami (pouličné osvetlenie, elektrické káble) ako dlhodobú investíciu;

1.19

podporuje miestne orgány a Európsku komisiu, aby zhodnotila model, kde jediná spoločnosť (alebo miestny orgán alebo orgány) stavia, vlastní a udržiava informačnú infraštruktúru. Poskytovatelia viacerých služieb by potom mohli využívať infraštruktúru na rovnakej báze. Hlavným cieľom tejto stratégie by bolo posilnenie hospodárskej súťaže nákladov a kvality poskytovateľov služieb, tým, že dostanú tie isté, nediskriminačné šance na dosiahnutie svojich odberateľov;

1.20

je zástancom zvýšenej hospodárskej súťaže: umožnením jednoduchého a rýchleho získavania potrebných licencií pre infraštruktúru a frekvenčné rozsahy;

1.21

je zástancom štandardných a základných aplikácií (spoločné elektronické služby eServices) so spoločnými (kompatibilnými) údajovými modelmi a údajovými atribútmi, napr. GIS, zobrazovacie technológie 3D a VR pre priestorové plánovanie a regeneráciu / riadenie priestoru, nehnuteľností a komunálnej infraštruktúry; distribuované a registrované prístupy do verejných databáz, aktualizácia; služby verejného úradu doma alebo v práci; riadenie dopravy: zápcha, diaľničný poplatok, platenie účtov automatickým bezkontaktným (mobilným) identifikačným číslom;

1.22

je zástancom ambicióznejších cieľov EII pre komunikácie / pripojiteľnosť / priechodnosť/ dostupnosť / cenovú dostupnosť:

1.23

je zástancom nasledovných stratégií európskej informačnej infraštruktúry (EII):

1.24

je zástancom platformy služieb EII:

1.25

je znepokojený, že najtradičnejšia „telefonická“ komunikácia cez medené drôty sa stáva prekonanou, alebo sa dostáva do veľmi silnej konkurencie (nezväzovanie miestnych slučiek). Národné vlády nevykonávajú nevyhnutnú reštrukturalizáciu a angažujú sa v diskriminačných aktivitách s dôsledkami spomalenia implementácie modernej informačnej infraštruktúry.

2.1

odporúča, aby Komisia vymohla implementáciu nariadení:

2.2

odporúča, aby Komisia podporila financovanie EII s nasledovnými orientáciami a prioritami:

2.3

odporúča, aby Európska komisia zdôraznila v nadchádzajúcom dokumente o stratégiách vysokorýchlostných komunikácií (EÚ 25 vrátane nových kandidátskych krajín), ktorý sa má vystaviť v októbri 2004, dôležitosť ambicióznych a ďalekosiahlych technologických pokrokov v európskej informačnej štruktúre.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/59

1)

informačné a komunikačné technológie (ICT) hrajú dôležitú úlohu pri implementácii hospodárskych, sociálnych cieľov a cieľov trvalo udržateľného rozvoja Lisabonskej stratégie,

2)

za najdôležitejší cieľ musí byť považované vytvorenie sociálne a regionálne spravodlivej Európskej informačnej spoločnosti,

1.1

zdieľa obavu, znovu zopakovanú v revízii v strede obdobia Akčného plánu eEurópa o účinkoch problémov, spôsobených digitálnymi rozdielmi a ďakuje Komisii za to, že urobila zo zavedenia elektroniky a zo sociálnej súdržnosti, pokiaľ ide o regionálne nerovnosti a potenciál poskytovania elektronických služieb s cieľom zlepšiť dostupnosť pre všetkých, novinku v priorite pri aktualizácii Akčného plánu, ktorý je predmetom tohto stanoviska;

1.2

cíti, že regionálne rozdiely v dostupnosti a stanovení ceny širokopásmových služieb sa stali hlavnou prekážkou pre rovnaký prístup a účasť na informačnej spoločnosti a považuje za dôležité, aby sa práca Fóra o digitálnych rozdieloch zvolaného na riešenie tohto problému dala čo najskôr do pohybu;

1.3

poznamenáva, že Komisiou navrhnuté kroky na urýchlenie e-inklúzie sú primerané ako také, ale má pochybnosti o ich efektívnosti za krátku dobu a myslí si, že aby bolo možné predísť digitálnej exklúzii, musí sa zaistiť, aspoň nateraz, aby občania mali možnosť prijímať základné služby aj prostredníctvom tradičných kanálov.

1.4

súhlasí s Komisiou, že IKT spôsobili možný nárast produktivity a zvýšili príležitosti pre inklúziu, ale zdôrazňuje, že napríklad vo verejnej správe bola v tomto ohľade dosiaľ využitá iba malá časť potenciálu nielen vo forme poskytovania elektronických služieb v určitých oblastiach, ale aj vo forme investovania v tých oblastiach, v súlade s legislatívnym rámcom Spoločenstva ohľadom hospodárskej súťaže, kde by mohol byť dopyt nepostačujúci na pritiahnutie komerčných investorov;

1.5

zisťuje, že opatrenia prezentované v pôvodnom Akčnom pláne a jeho aktualizácii kládli dôraz na rozvoj on-line služieb, hoci používanie IKT na zefektívnenie vlády tiež vyžaduje zmeny v spôsobe práce organizácií a ich vzájomnej spolupráci;

1.6

podporuje ten názor Komisie, že po roku 2005 bude politika informačnej spoločnosti EÚ tesnejšie napojená na potreby rozličných oblastí Lisabonskej stratégie, takže okrem hospodárskych a sociálnych cieľov bude venovať väčšiu pozornosť než v súčasnosti vzťahu medzi IKT a trvalo udržateľným rozvojom.

1.7

oceňuje fakt, že Komisia rýchle reagovala na potreby vytvorené rozšírením tým, že aktualizovala Akčný plán eEurópa;

1.8

zdôrazňuje, že v dôsledku rozšírenia sa zvýšili rozdiely medzi členskými štátmi a najmä medzi regiónmi, ako boli zmerané indikátormi skúšobného testovania a víta kroky, ktoré navrhuje Komisia na zlepšenie poskytovania informácií o výsledkoch skúšobného testovania;

1.9

dúfa, že bude možné využiť osvedčené siete miestnych a regionálnych orgánov, ktoré pokrývajú aj nové členské štáty, najmä v prenose osvedčených skúseností.

1.10

zdôrazňuje dôležitú a často nezávislú rolu európskych miestnych a regionálnych orgánov pri poskytovaní on-line služieb v oblastiach administratívy, zdravotníctva, kultúry, cestovného ruchu, vzdelávania a odbornej prípravy, a dôležitú úlohu, ktorú hrajú v miestnych a regionálnych projektoch pre rozvoj komunikačných služieb a e-obchodu;

1.11

myslí si, že bez značného zapojenia európskych miestnych a regionálnych orgánov nebude možné zaviesť procesy otvorenej koordinácie na podporu dobrovoľných a multilaterálnych povinností pre prioritu rozmiestnenia on-line služieb.

2.1

dúfa, že Komisia vysvetlí svoju politiku informačnej spoločnosti publikovaním syntézy pôvodného Akčného plánu eEurópa a jeho aktualizácie;

2.2

myslí si, že by sa malo zlepšiť monitorovanie širokopásmovej dostupnosti kvôli lepšiemu zváženiu rozdielnych potrieb užívateľov, pretože širokopásmové služby s najnižšou kapacitou nemôžu prispieť k dosiahnutiu cieľov Akčného plánu pre verejné on-line služby, najmä v najvzdialenejších regiónoch;

2.3

cíti, že dostupnosť komunikačných služieb, ktoré sú dôležité pre spoločnosť, nemôže závisieť výlučne iba od toho, či sa súkromný sektor zaujíma o ich rozvoj v určitej oblasti, alebo nie; skôr musí byť verejný sektor schopný v prípade potreby urobiť vlastné kroky na zaistenie toho, aby dostupnosť komunikačných služieb vyhovovala potrebám užívateľov;

2.4

dúfa, že zvlášť pri šírení osvedčených praktík sa bude dávať závažné miesto nielen on-line službám, ale aj príkladom toho, ako IKT pomohli zlepšiť kvalitu a produktivitu v tradičných službách a znížili nepotrebnú byrokraciu;

2.5

podporuje myšlienku zdokonalenia pan-európskeho rozmeru vo verejných on-line službách, ale zdôrazňuje, že poskytovanie každodenných služieb vyžadovaných firmami a jednotlivcami v inom členskom štáte je tiež hlavne na zodpovednosti miestnych a regionálnych orgánov a je ťažké si predstaviť, že by sa efektívny paneurópsky rozmer mohol rozvíjať v tomto ohľade bez tesného zapojenia miestneho a regionálneho sektora;

2.6

navrhuje, aby sa vypracovala podrobnejšia správa o dôvodoch, prečo dopyt po on-line službách v Európe nezodpovedá ponuke;

2.7

zdôrazňuje, že všetkým stranám zodpovedným za rozvoj on-line zdravotníckych služieb by mala byť daná príležitosť zúčastniť sa na vypracovaní štátnych a regionálnych cestovných máp pre e-zdravie;

2.8

vyjadruje nádej, že interoperabilitu v oblasti e-vzdelávania, tak ako sa jej domáha Akčný plán, možno zvýšiť napríklad zriadením kritérií kvality e-vzdelávania pre rôzne typy vzdelávania a odbornej prípravy;

2.9

považuje za dôležité, aby Komisia čo najskôr uskutočnila analýzu trhu pre elektronické podpisy a ich interoperabilitu, ktorá berie do úvahy aj iné aplikácie ako kvalifikované certifikáty, a aby sa takýmto spôsobom dal zvláštny dôraz na paneurópske služby

2.10

žiada, aby Komisia urobila kroky na zaistenie toho, aby fakt, že technika uľahčuje používanie elektronických podpisov, neviedol k takej situácii, kde najmä vo verejnom sektore sa ich používanie vyžaduje aj vtedy, ak nie sú potrebné, alebo ak sú nevhodné z hľadiska kvality bezpečnosti služby;

2.11

poukazuje na to, že okrem postupov s e-podpisom zamýšľaným pre užívateľov služieb, je prinajmenšom rovnako dôležité vyvinúť používanie e-podpisu zaručujúci občanovi absolútnu istotu, že správa, ktorú dostane od verejného úradu alebo z podniku, vychádza z toho zdroja, z ktorého naozaj má vychádzať;

2.12

schvaľuje plán Komisie pre mobilné platby a zdôrazňuje, že keďže e-Európa je pokrokový mobilný trh, mobilné platby môžu pomôcť v niekoľkých nasledujúcich rokoch viesť k dosiahnutiu lisabonských cieľov;

2.13

poznamenáva, že príspevok Komisie k rozvoju rámca pre rozvoj digitálnych práv a privítanie zúčastnených subjektov, aby sa pripojili k diskusii, je potrebný a že majitelia digitálnych práv budú povzbudení, aby súhlasili so stupňom interoperability;

2.14

srdečne víta plán Komisie na zriadenie databázy osvedčených praktík malých a stredných podnikov vzhľadom na e-obchod a dúfa, že miestne a regionálne európske orgány, ktoré pracujú v tesnej spolupráci s malými a strednými podnikmi, budú tiež schopné hrať plnú úlohu pri rozvoji a využití databázy;

2.15

žiada Komisiu, aby rozšírila rozsah usmernení k viacplatformným prístupom, ktoré by zahŕňali kanály tradičných služieb, okrem on-line služieb, aby sa tak zmiernili problémy spojené s digitálnymi rozdielmi;

2.16

myslí si, že údaje z orientačného testovania poskytnuté navrhovaným informačným servisom eEurópy by mali umožniť porovnanie výkonu nielen členských štátov, ale aj regiónov, pretože rozdiely medzi regiónmi sú veľké a informácie o nedostatkoch regiónu by umožnili regionálnym subjektom s rozhodujúcou právomocou sústrediť sa na ich odstránenie.

22.3.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/62

1.1

víta názor Komisie, že rozšírenie by sa malo použiť ako iniciatíva pre všetky členské štáty, aby zintenzívnili svoje snahy pri riešení náročných úloh, ktorým čelia menšiny, a jej uznanie, že sa to týka hlavne Rómov;

1.2

súhlasí s tým, že prístup založený na právach vzhľadom na také oblasti, ako sú postihnutie, vek a sexuálna orientácia, ako sa odráža v antidiskriminačnej politike EÚ, je naďalej v niektorých členských štátoch relatívne novým konceptom pre verejné orgány a mimovládne organizácie;

1.3

ľutuje, že za absencie pozmeňovacieho návrhu k článku 13 Zmluvy o ES si prijatie komunitárnej legislatívy v tejto oblasti naďalej vyžaduje jednomyseľnú dohodu;

1.4

odsudzuje objavenie sa hierarchie ochrany medzi rôznymi skupinami, ktorú zastrešuje článok 13. Rozdiely zostávajú vo vecnom rámci ako aj v donucovacom mechanizme pre rôzne typy diskriminácie - účinný prístup k antidiskriminácii si vyžaduje lepšiu kvalitu v dostupnej úrovni a zlepšenie konzistentnosti zákona v danom ohľade. Výbor regiónov (VR) tiež pripomína Komisii, že jej ostáva dokončiť obsiahlejší rámec politiky EÚ vzhľadom na postihnutie, vek, sexuálnu orientáciu, náboženstvo a vieru. Napríklad, VR uznáva, že ľudia s postihnutiami často čelia diskriminácii vo forme nedostupnej verejnej dopravy, vybudovaného prostredia a nedostupného informačného/komunikačného prostredia. Komisia neuverejnila žiadne oznámenia špecificky a výhradne o otázkach sexuálnej orientácie v práve a politike EÚ, napriek tomu sú tieto otázky jasne zastrešené článkom 13 Zmluvy;

1.5

domnieva sa, že nedostatočná inštitucionálna podpora pre jednotlivé strany súdneho sporu, kde individuálny súdny spor zostáva naďalej prvotným mechanizmom pre vynucovanie, vážne redukuje efektívnosť práva. Jednotlivci narážajú na ťažkosti pri získavaní dôkazov, pri nedostatočnej ochrane pred prenasledovaním a následné finančné ťažkosti pri plnení trov súdneho sporu;

1.6

verí, že zatiaľ čo „mäkké legislatívne“ a nelegislatívne kroky môžu mať nejaký dopad (opatrenia ako memorandá, rezolúcie, vyhlásenia, atď.), tieto majú tendenciu byť efektívnejšie, keď stavajú na už existujúcom a záväznom komunitárnom práve. Príkladom by mohol byť obmedzený úspech smerníc Komisie pre zamestnávanie postihnutých ľudí (bez posilnenia komunitárnym právom) vo vzťahu k národným právnym vývojom;

1.7

domnieva sa, že systematický zber údajov a informácií poskytne EÚ lepší prehľad miesta a výskytu diskriminácie, lepšie vytváranie stratégií a metód pre zlepšovanie porovnateľnosti, objektivity, konzistencie a spoľahlivosti údajov na úrovni Spoločenstva, lepšieho zhodnotenia dopadu politiky a financovania a zvýšenej spolupráce s národnými univerzitnými výskumnými strediskami, mimovládnymi organizáciami a skupinami/strediskami vplyvných lobby. Miestne a regionálne orgány už hrajú kľúčovú úlohu v existujúcom zbere údajov a analýzach informácií.

1.8

poznamenáva, že napriek dopadu a rozsahu svojich projektov, menšie mimovládne organizácie a lokálne organizácie niekedy nedokážu získať prístup k financovaniu EÚ, zväčša v dôsledku nadmernej komplexnej byrokracii; verí, že malé miestne a regionálne organizácie považujú takmer za nemožné, aby pokračovali vo svojej práci bez financovania;

1.9

víta uznanie kľúčovej úlohy miestnych a regionálnych orgánov v Zelenej knihe, pokiaľ ide o rovnoprávnosť a nediskrimináciu v rozšírenej Európskej únii; nakoľko by mali vedúci zamestnávatelia, miestne a regionálne orgány pri výkone svojich funkcií zvažovať pozitívne konanie pri riadnom zohľadňovaní: a) potreby eliminovať diskrimináciu podľa smerníc; b) potreby eliminovať obťažovanie, ktoré je nezákonné; a c) potreby propagovať rovnosť príležitosti medzi osobami zo skupín článku 13 a inými ľuďmi;

1.10

domnieva sa, že začlenenie Charty základných práv zvýrazní oblasti diskriminácie, ktoré nie sú zastrešené existujúcou legislatívou;

1.11

pýta sa, či sa integrovanie v určitých politických oblastiach dostatočne riešilo, a či sú samotné určité iniciatívy práva a politiky konzistentné s logikou antidiskriminačnej legislatívy a krokmi, ktoré sa podnikajú pod záštitou článku 13;

1.12

poznamenáva, že hoci vzájomné uznávanie kvalifikácií získaných v EÚ bolo posilnené, neexistuje žiadna dohoda týkajúca sa kvalifikácií získaných štátnymi príslušníkmi tretej krajiny v EÚ, alebo kvalifikácií získaných v krajinách mimo EÚ, bez ohľadu na národnosť osoby, ktorá tieto kvalifikácie získala;

1.13

ľutuje nepresné a stereotypné zobrazenia rôznych skupín článku 13, ktoré viedli k pokračujúcemu narušovaniu dôstojnosti a verejného vnímania určitých skupín vo verejnom živote, politickej rétorike, médiách a reklame. To podkopáva princíp rovnakého zaobchádzania.