15.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 38/1

(1)

Článok 153 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zmluvy ustanovuje, že Spoločenstvo má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom opatrení prijímaných podľa článku 95 zmluvy.

(2)

V súlade s článkom 14 ods. 2 zmluvy vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb tovarov a služieb a sloboda usadiť sa. Rozvoj poctivých obchodných praktík v priestore bez vnútorných hraníc je nevyhnutný pre podporu rozvoja cezhraničných aktivít.

(3)

Právne predpisy členských štátov týkajúce sa nekalých obchodných praktík vykazujú zreteľné rozdiely, ktoré môžu spôsobovať značné narušenie hospodárskej súťaže a prekážky pre hladké fungovanie vnútorného trhu. V oblasti reklamy stanovuje smernica Rady 84/450/EHS z 10. septembra 1984 o klamlivej a porovnávacej reklame (3) minimálne kritériá pre harmonizáciu právnych predpisov o klamlivej reklame, ale nebráni členským štátom, aby si zachovali alebo prijali opatrenia, ktoré poskytujú spotrebiteľom rozsiahlejšiu ochranu. V dôsledku toho sa právne predpisy členských štátov o klamlivej reklame podstatne líšia.

(4)

Tieto rozdiely spôsobujú neistotu, pokiaľ ide o to, ktoré vnútroštátne pravidlá sa uplatňujú na nekalé obchodné praktiky poškodzujúce ekonomické záujmy spotrebiteľov a vytvárajú veľa prekážok postihujúcich podnikateľov a spotrebiteľov. Tieto prekážky zvyšujú podnikateľom náklady pri uskutočňovaní slobôd vnútorného trhu, najmä ak sa podnikatelia chcú zúčastňovať na cezhraničnom marketingu, reklamných kampaniach a podporách predaja. Tieto prekážky taktiež spôsobujú neistotu spotrebiteľov ohľadom ich práv a znižujú ich dôveru vo vnútorný trh.

(5)

Pri neexistencii jednotných pravidiel na úrovni Spoločenstva by mohli byť prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb cez hranice alebo pre slobodu usadiť sa, urovnané vo svetle judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, pokiaľ sa snažia chrániť uznané ciele verejného záujmu a týmto cieľom sú primerané. S ohľadom na ciele Spoločenstva, ako sú vymedzené v ustanoveniach zmluvy a v sekundárnom práve Spoločenstva týkajúcich sa slobody pohybu, a v súlade s politikou Komisie o obchodnej komunikácii, ako sa uvádza v oznámení Komisie Následný dokument k Zelenej knihe o obchodnej komunikácii na vnútornom trhu, by sa mali takéto prekážky odstrániť. Tieto prekážky možno odstrániť iba prostredníctvom zavedenia jednotných pravidiel na úrovni Spoločenstva, ktoré zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a prostredníctvom vyjasnenia určitých právnych pojmov na úrovni Spoločenstva v rozsahu nevyhnutnom pre riadne fungovanie vnútorného trhu a splnenie požiadavky právnej istoty.

(6)

Táto smernica preto aproximuje právne predpisy členských štátov o nekalých obchodných praktikách vrátane nekalej reklamy, ktoré priamo poškodzujú ekonomické záujmy spotrebiteľov a tým nepriamo poškodzujú ekonomické záujmy oprávnených účastníkov hospodárskej súťaže. V súlade so zásadou proporcionality táto smernica ochraňuje spotrebiteľov pred následkami takýchto nekalých obchodných praktík, ak sú podstatné, uznáva však, že v niektorých prípadoch môže byť dopad na spotrebiteľov zanedbateľný. Nevzťahuje sa ani nemá vplyv na vnútroštátne právne predpisy o nekalých obchodných praktikách, ktoré poškodzujú iba ekonomické záujmy účastníkov hospodárskej súťaže, alebo ktoré sa týkajú obchodných transakcií medzi obchodníkmi; berúc plne do úvahy zásadu subsidiarity, členské štáty budú môcť, ak sa tak rozhodnú, naďalej regulovať tieto praktiky v súlade s právom Spoločenstva. Táto smernica sa taktiež nevzťahuje ani nemá vplyv na ustanovenia smernice 84/450/EHS o reklame, ktorá uvádza do omylu podnikateľov, nie však spotrebiteľov a o porovnávacej reklame. Ďalej táto smernica nemá vplyv na uznané reklamné a marketingové praktiky, akými sú oprávnené umiestnenie produktu, odlíšenie značky alebo ponuka podnetov, ktoré môžu oprávnene pôsobiť na vnímanie produktov spotrebiteľmi a ovplyvniť ich správanie bez toho, aby im znižovali schopnosť spotrebiteľov urobiť kvalifikované rozhodnutie.

(7)

Táto smernica sa zaoberá obchodnými praktikami, ktoré priamo súvisia s ovplyvňovaním rozhodnutí o obchodnej transakcii spotrebiteľov vo vzťahu k produktom. Nezaoberá sa obchodnými praktikami uskutočňovanými pôvodne na iné účely, vrátane napríklad obchodnej komunikácie zameranej na investorov, ako sú výročné správy a propagačné materiály spoločnosti. Nezaoberá sa právnymi požiadavkami na vkus a dobré mravy, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Obchodné praktiky, akými sú napríklad nevyžiadaný pouličný predaj, môžu byť v členských štátoch z kultúrnych dôvodov nežiaduce. Členské štáty by mali podľa toho mať možnosť naďalej uplatňovať na svojom území zákaz obchodných praktík z dôvodu vkusu a dobrých mravov, v súlade s právom Spoločenstva, a to aj v prípade, ak tieto praktiky neobmedzujú slobodu voľby spotrebiteľov.

(8)

Táto smernica priamo ochraňuje ekonomické záujmy spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami podnikateľov voči spotrebiteľom. Tým taktiež nepriamo ochraňuje oprávnených podnikateľov pred ich konkurentmi, ktorí sa neriadia pravidlami tejto smernice, a tak zabezpečuje poctivú hospodársku súťaž v oblastiach ňou upravených. Je zrejmé, že existujú ďalšie obchodné praktiky, ktoré, hoci nepoškodzujú spotrebiteľov, môžu poškodzovať účastníkov hospodárskej súťaže a ich zákazníkov podnikateľov. Komisia by mala starostlivo preskúmať potrebu činnosti Spoločenstva v oblasti nekalej súťaže prekračujúcej pôsobnosť tejto smernice a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh, ktorý by sa vzťahoval aj na tieto ďalšie aspekty nekalej súťaže.

(9)

Táto smernica sa nedotýka individuálnych žalôb podaných osobami, ktoré boli poškodené nekalými obchodnými praktikami. Taktiež sa nedotýka predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov o zmluvnom práve, o právach duševného vlastníctva, o zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na produkty, o podmienkach usadenia sa a režimoch vydávania povolení vrátane tých predpisov, ktoré sa v súlade s právom Spoločenstva týkajú hazardných hier a predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži a vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré ich vykonávajú. Členské štáty si preto budú môcť zachovať alebo zaviesť na svojom území obmedzenia a zákazy obchodných praktík z dôvodov ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov bez ohľadu na to, kde má obchodník sídlo, napríklad vo vzťahu k alkoholu, tabaku alebo liečivám. Finančné služby a nehnuteľnosti si z dôvodu svojej komplexnosti a im vlastným vážnym sprievodným rizikám vyžadujú podrobné požiadavky, vrátane pozitívnych povinností pre obchodníkov. Z tohto dôvodu sa táto smernica nedotýka práva členských štátov prekročiť v oblasti finančných služieb a nehnuteľností z dôvodu ochrany ekonomických záujmov spotrebiteľov rámec jej ustanovení. Nie je vhodné upraviť na tomto mieste certifikáciu a označovanie miery rýdzosti predmetov z drahých kovov.

(10)

Je nevyhnutné zabezpečiť vnútorný súlad medzi touto smernicou a existujúcim právom Spoločenstva, najmä v špecifických odvetviach, kde sa uplatňujú podrobné ustanovenia o nekalých obchodných praktikách. Táto smernica preto mení a dopĺňa smernicu 84/450/EHS, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (4), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (5) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (6). Táto smernica sa teda primerane uplatní iba vtedy, ak neexistujú iné osobitné predpisy práva Spoločenstva upravujúce osobitné aspekty nekalých obchodných praktík, akými sú napríklad požiadavky na informácie a pravidlá o spôsobe poskytovania informácií spotrebiteľovi. Poskytuje ochranu spotrebiteľom tam, kde neexistujú osobitné predpisy pre určité odvetvie na úrovni Spoločenstva a zakazuje obchodníkom vytvárať klamlivú predstavu o povahe produktov. To je obzvlášť dôležité pri zložitých produktoch s vysokou mierou rizika pre spotrebiteľov, ako napríklad niektoré produkty finančných služieb. V dôsledku toho táto smernica dopĺňa acquis Spoločenstva, ktoré sa vzťahuje na obchodné praktiky poškodzujúce ekonomické záujmy spotrebiteľov.

(11)

Vysoká úroveň konvergencie dosiahnutá aproximáciou vnútroštátnych právnych predpisov prostredníctvom tejto smernice vytvára vysokú spoločnú úroveň ochrany spotrebiteľa. Táto smernica zavádza jednotný všeobecný zákaz týchto nekalých obchodných praktík, ktoré narúšajú ekonomické správanie spotrebiteľov. Taktiež stanovuje pravidlá pre agresívne obchodné praktiky, ktoré nie sú v súčasnosti upravené na úrovni Spoločenstva.

(12)

Harmonizácia podstatne zvýši právnu istotu spotrebiteľov i podnikateľov. Spotrebitelia aj podnikatelia sa budú môcť spoľahnúť na jednotný právny rámec založený na jasne definovaných právnych pojmoch upravujúcich všetky aspekty nekalých obchodných praktík v celej EÚ. Jeho následkom bude odstránenie prekážok vyplývajúcich z roztrieštenosti predpisov o nekalých obchodných praktikách, ktoré poškodzujú ekonomické záujmy spotrebiteľov a umožnenie dosiahnutia vnútorného trhu v tejto oblasti.

(13)

S cieľom dosiahnuť ciele Spoločenstva prostredníctvom odstránenia prekážok vnútorného trhu je nevyhnutné nahradiť existujúce rozdielne všeobecné ustanovenia a právne zásady členských štátov. Tento jednotný spoločný všeobecný zákaz ustanovený touto smernicou sa preto týka nekalých obchodných praktík, ktoré narušujú ekonomické správanie spotrebiteľov. S cieľom podporiť dôveru spotrebiteľov by sa mal všeobecný zákaz uplatňovať rovnako aj na nekalé obchodné praktiky, ktoré vznikajú mimo akýchkoľvek zmluvných vzťahov medzi obchodníkom a spotrebiteľom, alebo ktoré nasledujú po uzavretí zmluvy a počas jej plnenia. Všeobecný zákaz je vypracovaný na základe pravidiel pre dva druhy obchodných praktík, ktoré sú zďaleka najbežnejšie, a to klamlivé obchodné praktiky a agresívne obchodné praktiky.

(14)

Je žiaduce, aby klamlivé obchodné praktiky zahŕňali tieto praktiky vrátane klamlivej reklamy, ktorá tým, že spotrebiteľa uvádza do omylu, mu bráni urobiť kvalifikovanú, a tým aj efektívnu voľbu. V súlade s právom a praxou členských štátov o klamlivej reklame rozdeľuje táto smernica klamlivé praktiky na klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania. V súvislosti s opomenutím konania stanovuje táto smernica obmedzený počet kľúčových informácií, ktoré spotrebiteľ potrebuje na to, aby mohol urobiť kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii. Tieto informácie nebudú musieť byť obsiahnuté v každej reklame, ale iba v prípade, keď obchodník vyzýva na kúpu, čo je v tejto smernici jasne definovaný pojem. Prístup úplnej harmonizácie prijatý v tejto smernici nebráni členským štátom, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch vymedzili základné vlastnosti určitých produktov, ako napríklad zberateľských predmetov alebo elektrického tovaru, opomenutie ktorých by bolo podstatné pri výzve na kúpu. Zámerom tejto smernice nie je obmedziť výber spotrebiteľa zákazom reklamy produktov, ktoré vyzerajú podobne ako iné produkty, pokiaľ táto podobnosť nemýli spotrebiteľov ohľadom obchodného pôvodu produktu, čím je klamlivá. Táto smernica by sa nemala dotýkať existujúceho práva Spoločenstva, ktoré výslovne dáva členským štátom možnosť voľby medzi viacerými úpravami zameranými na ochranu spotrebiteľov v oblasti obchodných praktík. Táto smernica by sa najmä nemala dotýkať článku 13 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (7).

(15)

Ak právo Spoločenstva stanovuje požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii, považujú sa reklama a marketing týchto informácií za podstatné podľa tejto smernice. Členské štáty budú môcť zachovať alebo doplniť požiadavky na informácie týkajúce sa zmluvného práva a s dôsledkami na zmluvné právo, ak je to prípustné podľa minimálnych klauzúl v existujúcich nástrojoch práva Spoločenstva. Demonštratívny výpočet týchto požiadaviek na informácie v acquis je uvedený v prílohe II. Vzhľadom na úplnú harmonizáciu zavedenú touto smernicou sa iba informácie vyžadované právom Spoločenstva považujú za podstatné na účely článku 7 ods. 5 tejto smernice. Ak členské štáty zaviedli dodatočné požiadavky na informácie nad rámec požiadaviek stanovených v práve Spoločenstva na základe minimálnych štandardov, ich opomenutie nebude predstavovať klamlivé opomenutie podľa tejto smernice. Naproti tomu členské štáty budú môcť, ak je to prípustné podľa minimálnych štandardov v práve Spoločenstva, zachovať alebo zaviesť prísnejšie ustanovenia v súlade s právom Spoločenstva, aby zabezpečili vyšší stupeň ochrany individuálnych zmluvných práv spotrebiteľov.

(16)

Ustanovenia o agresívnych obchodných praktikách by sa mali vzťahovať na tie praktiky, ktoré významne zmenšujú slobodu výberu spotrebiteľa. Sú nimi praktiky využívajúce obťažovanie a nátlak vrátane použitia fyzickej sily a neprimeraný vplyv.

(17)

Je žiaduce, aby tie obchodné praktiky, ktoré sú za každých okolností nekalé, boli identifikované, aby sa poskytla väčšia právna istota. Príloha I preto obsahuje úplný výpočet všetkých týchto praktík. Toto sú jediné obchodné praktiky, ktoré môžu byť považované za nekalé bez toho, aby boli jednotlivo posudzované podľa ustanovení článkov 5 až 9.

(18)

Je vhodné chrániť všetkých spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami; Súdny dvor však považoval za potrebné skúmať pri rozhodovaní v prípadoch týkajúcich sa reklamy po prijatí smernice 84/450/EHS účinok na hypotetického typického spotrebiteľa. V súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa ako ho vykladal Súdny dvor, obsahuje však i ustanovenia zamerané na zabránenie zneužívania spotrebiteľov, ktorých vlastnosti ich robia obzvlášť zraniteľnými voči nekalým obchodným praktikám. Tam, kde je obchodná praktika osobitne zameraná na určitú skupinu spotrebiteľov, ako napríklad deti, je žiaduce, aby bol dosah tejto obchodnej praktiky posúdený z pohľadu priemerného člena takejto skupiny. Pojem priemerného spotrebiteľa sa pritom nezakladá na štatistickom zistení. Vnútroštátne súdy a orgány budú musieť sami na základe vlastnej úvahy určiť, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora, typickú reakciu priemerného spotrebiteľa v danom prípade.

(19)

Ak určité vlastnosti, ako napríklad vek, fyzická alebo mentálna chyba alebo dôverčivosť robia spotrebiteľov obzvlášť náchylnými voči určitej obchodnej praktike alebo základnému produktu a ekonomické správanie iba týchto spotrebiteľov môže byť touto praktikou narušené spôsobom, ktorý môže obchodník rozumne predvídať, je vhodné zabezpečiť, aby boli náležite chránení posúdením tejto praktiky z pohľadu priemerného člena tejto skupiny.

(20)

Je vhodné poskytnúť priestor kódexom správania, ktorý umožní obchodníkom účinne uplatňovať zásady tejto smernice v špecifických oblastiach hospodárstva. V odvetviach, v ktorých existujú osobitné povinné požiadavky upravujúce správanie obchodníkov, je vhodné, aby tieto požiadavky poskytovali tiež dôkaz o požiadavkách odbornej starostlivosti v tomto odvetví. Prostredníctvom kontroly vykonávanej tvorcami kódexu správania na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva zameranej na odstránenie nekalých obchodných praktík možno predísť správnemu alebo súdnemu konaniu, a preto by mala byť podporovaná. S cieľom dosiahnutia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa by mohli byť organizácie spotrebiteľov informované a zapojené do procesu navrhovania kódexov správania.

(21)

Osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva oprávnený záujem na tejto záležitosti, musia mať k dispozícii právne prostriedky na začatie konania proti nekalým obchodným praktikám na súde alebo správnom orgáne, ktorý je príslušný rozhodovať o sťažnostiach alebo začať príslušné súdne konanie. Hoci dôkazné bremeno sa určuje podľa vnútroštátneho práva, je vhodné umožniť súdom a správnym orgánom vyžadovať od obchodníkov predloženie dôkazu o správnosti ich skutkových tvrdení.

(22)

Je nevyhnutné, aby členské štáty stanovili sankcie za porušenie ustanovení tejto smernice a zabezpečili ich vynútiteľnosť. Sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

(23)

Keďže ciele tejto smernice, ktorými sú konkrétne odstránenie prekážok pre fungovanie vnútorného trhu zavedených vnútroštátnymi právnymi predpismi o nekalých obchodných praktikách a poskytnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách, nemôžu byť dostatočne dosiahnuté členskými štátmi a možno ich preto lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsiadiarity vymedzenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality vymedzenou v tomto článku neprekračuje táto smernica rámec toho, čo je nevyhnutné z dôvodu odstránenia prekážok vnútorného trhu a dosiahnutia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa.

(24)

Je vhodné preskúmať túto smernicu, aby sa zabezpečilo, že prekážky vnútorného trhu sa odstránili a dosiahla sa vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa. Preskúmanie by mohlo viesť k návrhu Komisie na zmenu a doplnenie tejto smernice, ktorý môže obsahovať obmedzené predĺženie odchýlky podľa článku 3 ods. 5 a/alebo k zmene a doplneniu iných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa odrážajúcich záväzok Komisie podľa Stratégie politiky spotrebiteľa preskúmať existujúce acquis, aby sa dosiahla vysoká spoločná úroveň ochrany spotrebiteľa.

(25)

Táto smernica dodržiava základné práva a zachováva zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie,

a)

„spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

b)

„obchodník“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá, v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka;

c)

„produkt“ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane nehnuteľností, práva a záväzku;

d)

„obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom“ (ďalej tiež „obchodné praktiky“) sú akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom;

e)

„podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa“ je využitie obchodnej praktiky na značné narušenie schopnosti spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie, čo spôsobí, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil;

f)

„kódex správania“ je dohoda alebo súbor pravidiel, ktoré nie sú uložené zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením členského štátu, ktoré vymedzujú správanie obchodníkov, ktorí sa zaviazali dodržiavať tento kódex vo vzťahu k jednej alebo viacerým osobitným obchodným praktikám alebo obchodným odvetviam;

g)

„tvorca kódexu“ je akýkoľvek subjekt, vrátane obchodníka alebo skupiny obchodníkov, ktorý je zodpovedný za vytvorenie a revíziu kódexu správania a/alebo za sledovanie dodržiavania tohto kódexu tými, ktorí sa zaviazali ho dodržiavať;

h)

„odborná starostlivosť“ je úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka pri jeho konaní voči spotrebiteľom, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi a/alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňujúcej sa v oblasti obchodníkovej činnosti;

i)

„výzva na kúpu“ je akákoľvek obchodná komunikácia, ktorá obsahuje opis základných znakov produktu a jeho cenu spôsobom zodpovedajúcim charakteru použitej obchodnej komunikácie a tým umožňuje spotrebiteľovi uskutočniť kúpu;

j)

„neprimeraný vplyv“ je využívanie silnejšieho postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa vyvinul nátlak dokonca i bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie;

k)

„rozhodnutie o obchodnej transakcii“ je akékoľvek rozhodnutie spotrebiteľa o tom, či, ako a za akých podmienok produkt kúpi, vykoná zaň platbu vcelku alebo v častiach, ponechá si ho alebo s ním bude ďalej nakladať alebo uplatní zmluvné právo vo vzťahu k produktu bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ rozhodne konať alebo zdržať sa konania;

l)

„regulované povolanie“ je odborná činnosť alebo skupina odborných činností, ku ktorým je prístup,vykonávanie alebo spôsob výkonu priamo alebo nepriamo podmienený získaním osobitnej odbornej kvalifikácie podľa zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení.

a)

je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a

b)

podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

a)

sú klamlivé v zmysle článkov 6 a 7, alebo

b)

sú agresívne v zmysle článkov 8 a 9.

a)

existencia alebo povaha produktu;

b)

hlavné znaky produktu, ako je jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkom po predaji tovaru a vybavovanie sťažností, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produkte;

c)

rozsah záväzkov obchodníka, motívy pre obchodnú praktiku a charakter procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia obchodníka alebo produktu;

d)

cena alebo spôsob výpočtu ceny, alebo existencia osobitnej cenovej výhody;

e)

potreba servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy;

f)

osoba, vlastnosti a práva obchodníka alebo jeho zástupcu, ako je jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v združeniach alebo jeho väzby a vlastníctvo práv priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania;

g)

práva spotrebiteľa alebo riziká, ktorým môže byť vystavený.

a)

akýkoľvek marketing produktu, vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže;

b)

neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa obchodník zaviazal, ak:

a)

hlavné vlastnosti produktu, v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu;

b)

adresa a totožnosť obchodníka, ako napríklad jeho obchodné meno a prípadne adresa a totožnosť obchodníka, v mene ktorého koná;

c)

cena vrátane daní, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne stanoviť vopred, spôsob, ktorým sa vypočíta, ako aj, v prípade, že je to vhodné, všetky ďalšie náklady na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno rozumne stanoviť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady;

d)

dojednania o spôsobe platby, dodaní, predvedení a vybavovaní sťažností, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti;

e)

pre produkty a transakcie zahŕňajúce právo odstúpenia od zmluvy alebo vypovedania zmluvy, existencia tohto práva.

a)

jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania;

b)

použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania;

c)

zneužívanie obchodníkom akéhokoľvek osobitného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, čoho si je obchodník vedomý, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so zreteľom na produkt;

d)

akékoľvek nevýhodné alebo neprimerané mimozmluvné prekážky, ktoré ukladá obchodník v prípade, že si spotrebiteľ želá vykonať práva podľa zmluvy, vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo obchodníka;

e)

akákoľvek hrozba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.

—

podať na súde žalobu proti takejto nekalej obchodnej praktike, a/alebo

—

napadnúť takú nekalú obchodnú praktiku na správnom orgáne, ktorý je príslušný rozhodovať o sťažnostiach alebo dať podnet na začatie príslušného konania na súde.

—

či možno tieto právne prostriedky použiť osobitne alebo spoločne proti viacerým obchodníkom z toho istého hospodárskeho odvetvia a

—

či tieto právne prostriedky možno použiť proti tvorcovi kódexu, pokiaľ príslušný kódex podporuje nedodržiavanie právnych požiadaviek.

—

nariadili zastavenie nekalých obchodných praktík alebo začali príslušné konanie na súde, ktorým sa prikáže ich zastavenie, alebo

—

ak nekalá obchodná praktika nebola doposiaľ vykonaná, ale jej vykonanie bezprostredne hrozí, zakázali takúto praktiku alebo začali príslušné konanie smerujúce k jej zákazu,

—

predbežné opatrenia alebo

—

konečné opatrenia,

—

vyžadovať zverejnenie tohto rozhodnutia v plnom alebo skrátenom znení a vo forme, ktorú považujú za náležitú,

—

vyžadovať okrem toho zverejnenie opravného vyhlásenia.

a)

byť vytvorené tak, aby nevznikali pochybnosti o ich nestrannosti;

b)

mať pri rozhodovaní o sťažnostiach dostatočné právomoci na to, aby mohli účinne kontrolovať a vynucovať dodržiavanie svojich rozhodnutí;

c)

svoje rozhodnutia odôvodňovať.

a)

vyžadovať od obchodníka, aby preukázal správnosť skutkových tvrdení vo vzťahu k obchodnej praktike, ak sa taká požiadavka javí so zreteľom na oprávnený záujem obchodníka a iného účastníka konania ako primeraná vzhľadom na okolnosti daného prípadu, a

b)

považovať skutkové tvrdenia za nesprávne, pokiaľ nie je predložený dôkaz v súlade s písmenom a) alebo ak súd alebo správny orgán považuje tento dôkaz za nedostatočný.

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Účelom tejto smernice je chrániť obchodníkov proti klamlivej reklame a jej nekalým následkom a ustanoviť podmienky, za ktorých je porovnávacia reklama povolená.“

2.

V článku 2:

3.

Článok 3a sa nahrádza takto:

„Článok 3a

1.   Porovnávacia reklama, pokiaľ ide o porovnávanie, je povolená, ak sú splnené tieto podmienky:

4.

Článok 4 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia existenciu primeraných a účinných prostriedkov, ako bojovať proti klamlivej reklame a na dodržiavanie ustanovení o porovnávacej reklame v záujme obchodníkov a účastníkov hospodárskej súťaže. Tieto prostriedky zahŕňajú ustanovenia právnych predpisov, ktoré umožnia osobám alebo organizáciám, ktoré majú podľa vnútroštátnych právnych predpisov oprávnený záujem na boji proti klamlivej reklame alebo regulovaní porovnávacej reklamy:

Je na každom členskom štáte, aby rozhodol o tom, ktorá z týchto možností bude k dispozícii, a či budú súdy alebo správne orgány oprávnené požadovať, aby boli najprv vyčerpané iné dostupné prostriedky na vybavovanie sťažností, vrátane prostriedkov uvedených v článku 5.

Je na každom členskom štáte, aby rozhodol:

5.

Článok 7 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Táto smernica nebráni členským štátom, aby si zachovali alebo prijali ustanovenia s cieľom zabezpečiť rozsiahlejšiu ochranu obchodníkov a účastníkov hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o klamlivú reklamu.“

15.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 38/21

(1)

V nariadeniach Rady (EHS) č. 1408/71 (3) a (EHS) č. 574/72 (4) by sa mali urobiť určité zmeny a doplnenia, aby sa zohľadnil najnovší vývoj judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, uľahčilo uplatňovanie týchto nariadení a premietli zmeny právnych predpisov členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

(2)

S cieľom zohľadniť najnovší vývoj judikatúry je potrebné vyvodiť dôsledky z rozsudkov, najmä v prípadoch Johann Franz Duchon vs. Pensionsversicherungsanstalt der Angestellten (5) a Office national de l'emploi vs. Calogero Spataro (6).

(3)

Rozsudky v prípadoch Friedrich Jauch vs. Pensionsversicherungsanstalt der Arbeiter a Ghislain Leclere, Alina Deaconescu vs. Caisse nationale des prestations familiales (7), ktoré sa týkajú klasifikácie osobitných nepríspevkových peňažných dávok vyžadujú, aby sa z dôvodu právnej istoty upresnili dve kumulatívne kritériá, ktoré sa majú vziať do úvahy, aby sa tieto dávky mohli uviesť v prílohe IIa nariadenia (EHS) č. 1408/71. Preto je dôvod na revidovanie tejto prílohy, berúc do úvahy aj zmeny a doplnenia v právnych predpisoch členských štátoch, ktoré upravujú tento typ dávok a ktoré, s ohľadom na svoj zmiešaný charakter, podliehajú osobitnej koordinácii. Okrem toho je dôležité stanoviť prechodné ustanovenia v súvislosti s dávkou, ktorá bola predmetom rozsudku v prípade Jauch, aby sa chránili práva príjemcov dávok.

(4)

Na základe judikatúry týkajúcej sa vzťahu medzi nariadením (EHS) č. 1408/71 a ustanoveniami dvojstranných dohôd o sociálnom zabezpečení je potrebné preskúmať prílohu III tohto nariadenia. Položky v časti A prílohy III sú odôvodnené len v dvoch prípadoch: ak sú výhodnejšie pre migrujúcich pracovníkov (8), alebo ak súvisia s osobitnými a výnimočnými situáciami spojenými zvyčajne s historickými okolnosťami. Okrem toho, nie je vhodné pripustiť položky v časti B, pokiaľ výnimočné a objektívne situácie odôvodňujú odchýlku od článku 3 ods. 1 tohto nariadenia a od článkov 12, 39 a 42 zmluvy (9).

(5)

S cieľom uľahčiť uplatňovanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 by mali existovať určité ustanovenia o štátnych zamestnancoch a osobách považovaných za také na jednej strane a na druhej strane o cestujúcom alebo lietajúcom personáli podniku, ktorý prevádzkuje služby medzinárodnej prepravy cestujúcich alebo tovaru po železnici, ceste, letecky alebo po vnútrozemských vodných cestách, a mali by sa aj stanoviť metódy určovania priemernej sumy, ktorá sa má brať do úvahy v kontexte článku 23 nariadenia.

(6)

Revízia prílohy IIa k nariadeniu (EHS) č. 1408/71 povedie k vypusteniu niektorých existujúcich položiek a, berúc do úvahy zmeny a doplnenia vnútroštátnych právnych predpisov niektorých členských štátov, k zaradeniu určitých nových položiek. V tomto druhom prípade je na týchto členských štátoch, aby zvážili potrebu prechodných opatrení alebo dvojstranných riešení, ktoré by vzali do úvahy situácie ľudí, ktorých nadobudnuté práva by mohli byť touto situáciou dotknuté,

1.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Článok 4 ods. 2a sa nahrádza takto:

„2a.   Tento článok sa vzťahuje na osobitné nepríspevkové peňažné dávky, ktoré sa poskytujú podľa právnych predpisov, ktorých osobný rozsah, ciele a/alebo podmienky na priznanie nároku majú znaky právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia podľa odseku 1, ako aj v oblasti sociálnej pomoci.

‚Osobitné nepríspevkové peňažné dávky’ sú dávky, ktoré:

3.

Článok 7 ods. 2 písm. c) sa nahrádza takto:

4.

Článok 9a sa nahrádza takto:

„Článok 9a

Predĺženie referenčnej doby

Ak právne predpisy členského štátu podmieňujú priznanie nároku na dávku dosiahnutím minimálnej doby poistenia počas stanoveného obdobia, ktoré predchádza poistnej udalosti (referenčná doba), a ak stanovujú, že táto referenčná doba sa predlžuje o doby, počas ktorých sa vyplácali dávky podľa právnych predpisov tohto členského štátu alebo o doby venované výchove detí na území tohto členského štátu, potom sa referenčná doba predlžuje aj o doby, počas ktorých sa vyplácal invalidný alebo starobný dôchodok alebo nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, dávky v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania podľa právnych predpisov iného členského štátu a o doby venované výchove detí na území iného členského štátu.“

5.

Článok 10a ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Ustanovenia článku 10 a ustanovenia hlavy III sa neuplatňujú na osobitné nepríspevkové peňažné dávky uvedené v článku 4 ods. 2a. Osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, poberajú tieto dávky výlučne na území členského štátu, v ktorom majú bydlisko a podľa právnych predpisov toho štátu, pokiaľ sú tieto dávky uvedené v prílohe IIa. Dávky na vlastné náklady poskytuje inštitúcia miesta bydliska.“

6.

V článku 23 sa vkladá tento odsek:

„2a.   Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa uplatňujú aj vtedy, ak právne predpisy uplatňované príslušnou inštitúciou ustanovujú osobitnú referenčnú dobu a táto doba sa prípadne úplne alebo čiastočne zhoduje s dobami, ktoré dosiahla dotknutá osoba podľa právnych predpisov jedného alebo viacerých iných členských štátov.“

7.

V článku 35 sa vypúšťa odsek 2.

8.

V článku 69 sa vypúšťa odsek 4.

9.

Vkladajú sa tieto články, ktoré znejú:

„Článok 95f

Prechodné ustanovenia týkajúce sa prílohy II, oddiel I, položky ‚D. NEMECKO’ a ‚R. RAKÚSKO’

1.   Ustanovenia prílohy II oddiel I, pod položkami ‚D. NEMECKO’ a ‚R. RAKÚSKO’, v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2005 z..., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, a nariadenie (EHS) č. 574/72, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71 (10), nezakladajú žiadny nárok na obdobie pred 1. januárom 2005.

2.   Všetky doby poistenia a prípadne všetky doby zamestnania, samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska podľa právnych predpisov členského štátu pred 1. januárom 2005 sa zohľadnia pri určovaní nadobudnutých práv v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

3.   Pokiaľ ustanovenia odseku 1 nestanovujú inak, právo sa podľa tohto nariadenia nadobúda aj v prípade, keď súvisí s poistnou udalosťou, ku ktorej došlo pred 1. januárom 2005.

4.   Každá dávka, ktorá nebola priznaná alebo bola pozastavená z dôvodu štátnej príslušnosti alebo bydliska dotknutej osoby, sa na základe žiadosti dotknutej osoby prizná alebo obnoví od 1. januára 2005 za predpokladu, že práva na dávky priznané predtým neboli vyrovnané paušálnou platbou.

5.   Práva osôb, ktorým bol priznaný dôchodok alebo renta pred 1. januárom 2005, sa môžu na základe žiadosti dotknutých osôb preskúmať, berúc do úvahy ustanovenia tohto nariadenia. Toto sa vzťahuje aj na ostatné dávky podľa článku 78.

6.   Ak je žiadosť uvedená v odseku 4 alebo 5 predložená do dvoch rokov od 1. januára 2005, nároky nadobudnuté podľa tohto nariadenia sú účinné od tohto dátumu a ustanovenia právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ktoré sa týkajú zániku alebo premlčania práv, sa voči dotknutým osobám nemôžu uplatniť.

7.   Ak je žiadosť uvedená v odseku 4 alebo 5 predložená po uplynutí dvojročnej lehoty po 1. januári 2005, práva, ktoré nezanikli alebo neboli premlčané, sú účinné od dátumu predloženia žiadosti, pokiaľ sa neuplatňujú výhodnejšie ustanovenia právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu.

Článok 95g

Prechodné ustanovenia týkajúce sa vypustenia položky rakúskych opatrovníckych prídavkov (Pflegegeld) z prílohy IIa

V prípade žiadostí o opatrovnícky prídavok podľa rakúskeho spolkového zákona (Bundespflegegeldgesetz), predložených najneskôr 8. marca 2001 podľa článku 10a ods. 3 tohto nariadenia, toto ustanovenie sa uplatňuje aj naďalej, pokiaľ má príjemca opatrovníckych prídavkov bydlisko v Rakúsku aj po 8. marci 2001.

10.

Prílohy II, IIa, III, IV a VI sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou I tohto nariadenia.

1.

V článku 4 sa vypúšťa odsek 11.

2.

Vkladá sa článok, ktorý znie:

„Článok 10c

Formality ustanovené v prípade uplatnenia článku 13 ods. 2 písm. d) nariadenia pre štátnych zamestnancov a osoby, ktoré sa za také považujú.

Na účely článku 13 ods. 2 písm. d) vydá inštitúcia určená príslušným orgánom členského štátu, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, osvedčenie, v ktorom uvedie, že štátny zamestnanec alebo osoba, ktorá sa považuje za štátneho zamestnanca, podlieha jeho právnym predpisom.“

3.

Článok 12a sa mení a dopĺňa takto:

4.

Článok 32a sa vypúšťa.

5.

Prílohy sa menia dopĺňajú v súlade s prílohou II tohto nariadenia.

15.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 38/36

(1)

Nariadenie (EHS) č. 2913/92 (3) ustanovuje predpisy na colné zaobchádzanie s tovarom, ktorý sa dováža alebo sa má vyviezť.

(2)

Je potrebné vytvoriť rovnocennú úroveň ochrany pri colných kontrolách tovaru prepraveného na colné územie Spoločenstva alebo z neho. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné vytvoriť rovnocennú úroveň colných kontrol v Spoločenstve a zabezpečiť harmonizované vykonávanie colných kontrol zo strany členských štátov, ktoré sú hlavne zodpovedné za vykonávanie týchto kontrol. Takéto kontroly by sa mali zakladať na spoločne dohodnutých normách a kritériách rizík pre výber tovaru a hospodárskych subjektov s cieľom minimalizovať riziká pre Spoločenstvo a jeho občanov a pre obchodných partnerov Spoločenstva. Členské štáty a Komisia by preto mali zaviesť rámec riadenia rizika v rámci celého Spoločenstva na podporu spoločného prístupu, aby sa efektívne stanovili priority a účinne pridelili zdroje s cieľom udržať správnu rovnováhu medzi colnými kontrolami a uľahčením zákonného obchodu. Takýto rámec by mal taktiež stanoviť spoločné kritéria a harmonizované požiadavky pre schválené hospodárske subjekty a zabezpečiť harmonizované uplatňovanie takýchto kritérií a požiadaviek. Vytvorenie rámca riadenia rizika spoločného pre všetky členské štáty by im nemalo brániť v náhodnej kontrole tovaru.

(3)

Členské štáty by mali udeliť štatút schváleného hospodárskeho subjektu každému hospodárskemu subjektu, ktorý spĺňa spoločné kritéria týkajúce sa kontrolných systémov subjektov, finančnej solventnosti a záznamu o plnení požiadaviek vyplývajúcich z právnych predpisov. Štatút schváleného hospodárskeho subjektu udelený jedným členských štátom by mal iný členský štát uznať, ale tento štatút neudeľuje právo automaticky čerpať výhody zo zjednodušených postupov ustanovených v colných predpisoch v iných členských štátoch. Iné členské štáty by však mali schváleným hospodárskym subjektom umožniť využitie zjednodušených postupov za podmienky, že pre využitie daných zjednodušených postupov spĺňajú všetky osobitné požiadavky. Pri posudzovaní žiadosti o využitie zjednodušených postupov nepotrebujú iné členské štáty opakovane hodnotiť kontrolné systémy subjektu, finančnú solventnosť a záznam o plnení požiadaviek vyplývajúcich z právnych predpisov, čo už vykonal členský štát, ktorý udelil štatút schváleného hospodárskeho subjektu, ale mali by zabezpečiť, aby boli splnené všetky ostatné osobitné požiadavky na využitie daných zjednodušených postupov. Využitie zjednodušených postupov v iných členských štátoch môže taktiež koordinovať dohoda medzi dotknutými colnými orgánmi.

(4)

Zjednodušené postupy podľa colných predpisov by sa naďalej nemali dotýkať colných kontrol definovaných v Colnom kódexe Spoločenstva, hlavne kontrol týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany. Takéto kontroly sú úlohou colných orgánov a hoci tieto orgány by mali uznávať štatút schváleného hospodárskeho subjektu ako faktor počas analýzy rizika a pri udeľovaní každého uľahčenia hospodárskemu subjektu, pokiaľ ide o kontroly bezpečnosti a ochrany, právo na kontrolu by malo zostať zachované.

(5)

Členské štáty a Komisia by mali zdieľať informácie týkajúce sa rizika spojeného s dovozom a vývozom tovaru. Na tento účel by sa mal zriadiť spoločný bezpečný systém, ktorý orgánom umožní prístup, prenos a výmenu týchto informácií včas a efektívne. Pokiaľ to stanovuje medzinárodná dohoda, tieto informácie môžu zdieľať aj tretie krajiny.

(6)

Mali by sa upresniť podmienky, za akých možno informácie poskytnuté hospodárskymi subjektami colným orgánom sprístupniť iným orgánom v tom istom členskom štáte, iným členským štátom, Komisii alebo orgánom v tretích krajinách. Na tento účel by malo byť jasne uvedené, že na spracovanie osobných údajov príslušnými orgánmi, ako aj každým iným orgánom, ktorý dostáva údaje podľa Colného kódexu Spoločenstva, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (4) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (5).

(7)

Na umožnenie príslušných kontrol rizika je nevyhnutné zaviesť požiadavku poskytovania informácií pred dodaním alebo pred odoslaním tovaru na všetok tovar prepravený na colné územie Spoločenstva alebo z neho okrem tovaru, ktorý sa prepravuje cez toto územie letecky alebo loďou bez zastávky na tomto území. Takéto informácie by mali byť k dispozícii predtým, než je tovar prepravený na alebo z colného územia Spoločenstva. Podľa typu tovaru, typov prepravy alebo hospodárskych subjektov alebo ak medzinárodné dohody stanovujú osobitné bezpečnostné opatrenia možno vytvoriť rôzne časové rámce a pravidlá. Táto požiadavka by sa mala zaviesť aj vzhľadom na tovar prepravený do slobodného pásma alebo z neho s cieľom predísť medzerám v bezpečnosti.

(8)

Nariadenie (EHS) č. 2913/92 by sa preto malo podľa toho zmeniť a doplniť,

1.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Vkladá sa nový oddiel a článok, ktorý znie:

„Oddiel 1A

Schválené hospodárske subjekty

Článok 5a

1.   V prípade potreby colné orgány po porade s inými príslušnými orgánmi udelia štatút schváleného hospodárskeho subjektu každému hospodárskemu subjektu, ktorý je usadený na colnom území Spoločenstva a spĺňa kritériá stanovené v odseku 2.

Schválený hospodársky subjekt využíva uľahčenia, pokiaľ ide o colné kontroly týkajúce sa bezpečnosti a ochrany, a/alebo zjednodušené postupy stanovené colnými predpismi.

Podliehajúc predpisom a podmienkam ustanoveným v odseku 2 uznajú colné orgány vo všetkých členských štátoch bez toho, aby boli dotknuté colné kontroly, štatút schváleného hospodárskeho subjektu. Colné orgány povolia subjektu využívať zjednodušené postupy na základe uznania štatútu schváleného hospodárskeho subjektu a za podmienky, že sú splnené požiadavky týkajúce sa konkrétneho typu zjednodušeného postupu stanoveného v colných právnych predpisoch Spoločenstva.

2.   Kritéria na udelenie štatútu schváleného hospodárskeho subjektu obsahujú:

Postup výboru sa použije na určenie predpisov:

a podmienky, za ktorých:

3.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

1.   Colné orgány môžu, v súlade s podmienkami stanovenými platnými ustanoveniami, vykonávať všetky kontroly, ktoré považujú za potrebné na zabezpečenie správneho uplatňovania colných predpisov a iných právnych predpisov, ktorými sa spravuje vstup, výstup, tranzit, preprava a konečné použitie tovaru prepravovaného medzi colným územím Spoločenstva a tretími krajinami a predloženie tovaru, ktorý nemá štatút Spoločenstva. Colné kontroly možno v záujme správneho uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva vykonať v tretej krajine, ak to stanovuje medzinárodná dohoda.

2.   Iné colné kontroly než náhodné kontroly sa zakladajú na analýze rizika za použitia techník automatizovaného spracovania údajov s cieľom identifikácie a kvantifikácie rizík a vytvorenia potrebných opatrení na hodnotenie rizík na základe kritérií vytvorených na vnútroštátnej úrovni, úrovni Spoločenstva a, ak existujú, na medzinárodnej úrovni.

Postup výboru sa použije na určenie spoločného rámca riadenia rizika a na stanovenie spoločných kritérií a prioritných oblastí kontrol.

Členské štáty v spolupráci s Komisiou zavedú elektronický systém na vykonávanie riadenia rizika.

3.   Ak kontroly vykonávajú iné orgány než colné orgány, takéto kontroly sa vykonávajú v úzkej koordinácii s colnými orgánmi, pokiaľ je to možné v rovnakom čase a na rovnakom mieste.

4.   V rámci kontrol stanovených v tomto článku si môžu colné a iné príslušné orgány ako napríklad veterinárne a policajné orgány vzájomne poskytovať údaje, ktoré dostali v súvislosti so vstupom, výstupom, tranzitom, prepravou a konečným použitím tovaru prepravovaného medzi colným územím Spoločenstva a tretími krajinami a predložením tovaru, ktorý nemá štatút Spoločenstva, medzi sebou, medzi colnými orgánmi členských štátov a Komisiou, ak sa to vyžaduje na účely minimalizácie rizika.

Poskytovanie dôverných údajov colným správam a iným subjektom (napr. bezpečnostným agentúram) tretích krajín je povolené iba v rámci medzinárodnej dohody za podmienky, že sa dodržia platné ustanovenia o ochrane údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (6) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (7).

4.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Na všetky informácie, ktoré majú dôverný charakter alebo boli poskytnuté ako dôverné, sa vzťahuje povinnosť zachovania služobného tajomstva. Príslušné orgány ich nemôžu zverejniť bez výslovného súhlasu osoby alebo orgánu, ktorý tieto údaje poskytol. Poskytnutie informácií je však povolené v takom prípade, ak sú tak príslušné orgány povinné urobiť na základe platných predpisov, najmä v súvislosti so súdnym konaním. Zverejnenie alebo poskytnutie informácií sa uskutočňuje za úplného dodržania platných ustanovení o ochrane údajov, najmä smernice 95/46/ES a nariadenia (ES) č. 45/2001“.

5.

V článku 16 sa slová „kontroly zo strany colných orgánov“ nahrádzajú slovami „colných kontrol“.

6.

V Hlave III kapitole 1 sa dopĺňajú tieto články:

„Článok 36a

1.   Na tovar prepravený na colné územie Spoločenstva sa vzťahuje predbežné colné vyhlásenie s výnimkou tovaru prepravovaného dopravnými prostriedkami, ktoré sa iba plavia v teritoriálnych vodách alebo prelietavajú vzdušným priestorom colného územia bez zastávky na tomto území.

2.   Predbežné colné vyhlásenie sa podáva na colnom úrade vstupu.

Colné orgány môžu umožniť podanie predbežného colného vyhlásenia na inom colnom úrade za podmienky, že tento úrad bezodkladne oznámi potrebné náležitosti colnému úradu vstupu alebo mu ich dá k dispozícii elektronicky.

Colné orgány môžu prijať namiesto podania predbežného colného vyhlásenia podanie oznámenia a prístup k údajom v predbežnom colnom vyhlásení v elektronickom systéme hospodárskeho subjektu.

3.   Predbežné colné vyhlásenie sa podáva predtým, než sa tovar prepraví na colné územie Spoločenstva.

4.   Postup výboru sa použije na stanovenie:

podľa osobitných okolností a uplatňovaním na určité druhy obchodovania s tovarom, spôsoby dopravy a hospodárske subjekty a ak medzinárodné dohody stanovujú osobitné bezpečnostné opatrenia.

Článok 36b

1.   Postup výboru sa použije na ustanovenie spoločného súboru údajov a formátu predbežného colného vyhlásenia, ktoré bude obsahovať údaje potrebné pre analýzu rizika a riadne uplatňovanie colných kontrol, predovšetkým na účel bezpečnosti a ochrany použitím, v prípade potreby, medzinárodných noriem a obchodných postupov.

2.   Predbežné colné vyhlásenie sa podáva pomocou techniky na spracovanie údajov. Obchodné informácie alebo informácie o prístave alebo preprave možno použiť za podmienky, že obsahujú nevyhnutné údaje.

Colné orgány môžu za výnimočných okolností prijať predbežné colné vyhlásenie v papierovej forme za podmienky, že uplatňujú rovnakú úroveň riadenia rizika ako pri predbežných colných vyhláseniach podávaných pomocou techniky na spracovanie údajov.

3.   Predbežné colné vyhlásenie podáva osoba, ktorá prepravuje tovar alebo ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru na colné územie Spoločenstva.

4.   Bez ohľadu na povinnosť osoby uvedenej v odseku 3 môže predbežné colné vyhlásenie namiesto nej podať:

5.   Osoba uvedená v odseku 3 a 4 je, na svoju žiadosť, oprávnená meniť a dopĺňať jeden alebo viacero údajov v predbežnom colnom vyhlásení po tom, čo bolo podané. Zmenu a doplnenie však nie je možné vykonať po tom, čo colné orgány:

Článok 36c

1.   Colný orgán vstupu môže upustiť od podania predbežného colného vyhlásenia na tovar, na ktorý sa podáva colné vyhlásenie pred uplynutím lehoty uvedenej v článku 36a ods. 3 alebo 4. V takomto prípade colné vyhlásenie obsahuje aspoň náležitosti potrebné pre predbežné colné vyhlásenie a má štatút predbežného colného vyhlásenia dovtedy, pokiaľ nie je v súlade s článkom 63 prijaté colné vyhlásenie.

Colné orgány môžu umožniť podanie colného vyhlásenia na colnom úrade dovozu, ktorý je odlišný od colného úradu vstupu za podmienky, že tento úrad bezodkladne oznámi potrebné náležitosti colnému úradu vstupu alebo mu ich dá k dispozícii elektronicky.

2.   Ak sa colné vyhlásenie podáva inak než pomocou techniky na spracovanie údajov, colné orgány uplatnia na údaje rovnakú úroveň riadenia rizika, aká sa uplatňuje na predbežné colné vyhlásenia podávané pomocou techniky na spracovanie údajov.“

7.

V článku 37 ods. 1 sa slová „colnej kontrole“ nahrádzajú slovami „colným kontrolám“ a v článku 38 ods. 3 sa slová „colnej kontrole“ nahrádzajú slovami „colným kontrolám“.

8.

Článok 38 ods. 5 sa nahrádza takto:

„5.   Odseky 1 až 4 a články 36a až 36c a 39 až 53 sa nevzťahujú na tovar, ktorý dočasne opustil colné územie Spoločenstva, a prepravuje sa medzi dvoma bodmi na tomto území vodnou alebo vzdušnou cestou za podmienky, že sa preprava vykonáva po priamej trase a pravidelnou leteckou alebo lodnou dopravou bez zastávky mimo colného územia Spoločenstva.“

9.

Článok 40 sa nahrádza takto:

„Článok 40

Tovar, ktorý vstupuje na colné územie Spoločenstva, predloží colným orgánom osoba, ktorá ho na toto územie prepravuje, alebo v prípade potreby osoba, ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe s výnimkou tovaru prepravovaného dopravnými prostriedkami, ktoré sa iba plavia v teritoriálnych vodách alebo prelietavajú vzdušným priestorom colného územia Spoločenstva bez zastávky na tomto území. Osoba, ktorá predkladá tovar, odkáže na predtým podané predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie vzťahujúce sa na tovar“.

10.

Hlava III kapitola 3 sa premenuje na „Vykládka tovaru predloženého colným orgánom“.

11.

Články 43 až 45 sa vypúšťajú.

12.

Článok 170 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Tovar sa musí predložiť colným orgánom a podrobiť ustanoveným colným formalitám vtedy, ak:

13.

Článok 176 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   V prípade prekládky tovaru v rámci slobodného pásma musia byť doklady vzťahujúce sa na túto operáciu uchované pre potrebu colných orgánov. Krátkodobé skladovanie tovaru spojené s takouto prekládkou sa považuje za neoddeliteľnú súčasť takejto operácie.

Na tovar prepravený do slobodného pásma priamo z územia mimo colného územia Spoločenstva alebo tovar, ktorý opúšťa colné územie Spoločenstva zo slobodného pásma, sa musí podať predbežné colné vyhlásenie v súlade s článkami 36a až 36c alebo v prípade potreby 182a až 182d“.

14.

Článok 181 sa nahrádza týmto:

„Článok 181

Colné orgány sa presvedčia o tom, či sa v prípade, ak má tovar opustiť colné územie Spoločenstva zo slobodného pásma alebo slobodného skladu, dodržiavajú pravidlá upravujúce vývoz, pasívny zušľachťovací styk, spätný vývoz, režimy s podmienečným oslobodením od cla alebo režim vnútorného tranzitu, ako aj ustanovenia hlavy V“.

15.

V článku 182 ods. 3 prvá veta sa vypúšťajú slová „spätný vývoz alebo“.

16.

V hlave V (Tovar opúšťajúci colné územie Spoločenstva) sa vkladajú tieto články:

„Článok 182a

1.   Na tovar opúšťajúci colné územie Spoločenstva s výnimkou tovaru prepravovaného dopravnými prostriedkami, ktoré sa iba plavia v teritoriálnych vodách alebo prelietavajú vzdušným priestorom colného územia bez zastávky na tomto území, sa vzťahuje buď colné vyhlásenie, alebo, ak sa colné vyhlásenie nevyžaduje, predbežné colné vyhlásenie.

2.   Postup výboru sa použije na stanovenie:

prípadov a podmienok, v ktorých a za ktorých tovar opúšťajúci colné územie Spoločenstva nepodlieha colnému vyhláseniu alebo predbežnému colnému vyhláseniu, podľa osobitných okolností a uplatňovaním na určité druhy obchodovania s tovarom, spôsoby dopravy a hospodárske subjekty a ak medzinárodné dohody stanovujú osobitné bezpečnostné opatrenia.

Článok 182b

1.   Ak je tovaru opúšťajúcemu colné územie Spoločenstva pridelené colne schválené určenie alebo použitie, pre ktoré colné predpisy vyžadujú podanie colného vyhlásenia, toto colné vyhlásenie sa podáva na colnom úrade vývozu pred tým, než sa má tovar prepraviť z colného územia Spoločenstva.

2.   Ak sa colný úrad vývozu líši od colného úradu výstupu, colný úrad vývozu bezodkladne oznámi potrebné náležitosti colnému úradu výstupu alebo mu ich dá k dispozícii elektronicky.

3.   Colné vyhlásenie obsahuje aspoň náležitosti potrebné pre predbežné colné vyhlásenie uvedené v článku 182d ods. 1.

4.   Ak sa colné vyhlásenie podáva inak než pomocou techniky na spracovanie údajov, colné orgány uplatnia na údaje rovnakú úroveň riadenia rizika, aká sa uplatňuje na vyhlásenia podané pomocou techniky na spracovanie údajov.

Článok 182c

1.   Ak nie je tovaru opúšťajúcemu colné územie Spoločenstva pridelené colne schválené určenie alebo použitie, pre ktoré sa vyžaduje colné vyhlásenie, podáva sa predbežné colné vyhlásenie na colnom úrade výstupu pred tým, než sa má tovar prepraviť z colného územia Spoločenstva.

2.   Colné orgány môžu umožniť podanie predbežného colného vyhlásenia na inom colnom úrade za podmienky, že tento úrad bezodkladne oznámi potrebné náležitosti colnému úradu výstupu alebo mu ich dá k dispozícii elektronicky.

3.   Colné úrady môžu prijať namiesto podania predbežného colného vyhlásenia podanie oznámenia a prístup k údajom v predbežnom colnom vyhlásení v elektronickom systéme hospodárskeho subjektu.

Článok 182d

1.   Postup výboru sa použije na ustanovenie spoločného súboru údajov a formátu predbežného colného vyhlásenia, ktoré bude obsahovať náležitosti potrebné pre analýzu rizika a riadne uplatňovanie colných kontrol, predovšetkým na účely bezpečnosti a ochrany použitím, v prípade potreby, medzinárodných noriem a obchodných postupov.

2.   Predbežné colné vyhlásenie sa podáva pomocou techniky na spracovanie údajov. Obchodné informácie alebo informácie o prístave alebo preprave možno použiť za podmienky, že obsahujú nevyhnutné údaje.

Colné orgány môžu za výnimočných okolností prijať predbežné colné vyhlásenie v papierovej forme za podmienky, že uplatňujú rovnakú úroveň riadenia rizika ako pri predbežných colných vyhláseniach podávaných pomocou techniky na spracovanie údajov.

3.   Predbežné colné vyhlásenie podáva:

4.   Osoba uvedená v odseku 3 je, na svoju žiadosť, oprávnená meniť alebo dopĺňať jeden alebo viacero údajov v predbežnom colnom vyhlásení potom, čo bolo podané. Zmenu a doplnenie však nie je možné vykonať po tom, čo colné orgány:

15.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 38/45

(1)

Rozdiely medzi právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami prijatými členskými štátmi vo vzťahu k ekodizajnu výrobkov využívajúcich energiu môžu vytvárať prekážky obchodu a narúšať hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva, a tým môžu mať priamy vplyv na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov je jediným prostriedkom ako zabrániť takýmto prekážkam obchodu a nekalej hospodárskej súťaži.

(2)

Výrobky využívajúce energiu majú veľký podiel na spotrebúvaní prírodných zdrojov a energie v Spoločenstve. Majú aj množstvo iných významných vplyvov na životné prostredie. Vo veľkej väčšine kategórií výrobkov dostupných na trhu Spoločenstva je možné pozorovať rôzne stupne vplyvu na životné prostredie napriek tomu, že majú podobný funkčný výkon. V záujme trvalo udržateľného rozvoja je potrebné podporovať nepretržité zlepšovanie celkového vplyvu týchto výrobkov na životné prostredie, a to predovšetkým zistením hlavných zdrojov negatívnych vplyvov na životné prostredie a zabránením prenosu znečistenia, ak toto zlepšovanie nespôsobuje nadmerné náklady.

(3)

Ekodizajn výrobkov je najdôležitejším faktorom stratégie Spoločenstva v integrovanej politike výrobkov. Ako preventívny prístup vytvorený na účely optimalizácie environmentálnych vlastností výrobkov a zároveň zachovania ich funkčných vlastností, poskytuje výrobcom, spotrebiteľom a spoločnosti ako takej úplne nové možnosti.

(4)

Zlepšenie energetickej účinnosti – kde účinnejšie konečné využitie elektrickej energie predstavuje jednu z dostupných možností – sa považuje za výrazne prispievajúce k dosiahnutiu cieľov pre emisie skleníkových plynov v Spoločenstve. Dopyt po elektrickej energii je najrýchlejšie rastúcou kategóriou konečného využitia energie a predpokladá sa, že v priebehu nasledujúcich 20 až 30 rokov porastie, ak sa na boj proti tomuto trendu neprijmú žiadne politické kroky. Významné zníženie spotreby energie, ako ho navrhuje Európsky program klimatickej zmeny v správe predloženej Komisiou, je uskutočniteľné. Zmena klímy je jednou z priorít šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002 (3). Úspora energie je z hľadiska nákladov najúčinnejší spôsob ako zvýšiť bezpečnosť zásobovania a znížiť závislosť od dovozu. Z tohto dôvodu je potrebné prijať zásadné opatrenia a ciele na strane dopytu.

(5)

Je potrebné prijať opatrenia vo fáze projektu výrobkov využívajúcich energiu, pretože je zrejmé, že o znečistení spôsobenom počas životného cyklu výrobku sa rozhoduje práve v tejto fáze, a zároveň vtedy vzniká väčšina vzniknutých výdavkov.

(6)

Je potrebné vytvoriť jednotný rámec pre uplatnenie požiadaviek Spoločenstva na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu s cieľom zabezpečiť voľný pohyb takých výrobkov, ktoré spĺňajú tieto požiadavky, a zlepšiť ich celkový vplyv na životné prostredie. Tieto požiadavky Spoločenstva by mali rešpektovať zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a medzinárodného obchodu.

(7)

Požiadavky na ekodizajn sa musia stanoviť so zreteľom na ciele a priority šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva, podľa potreby aj vrátane príslušných cieľov týkajúcich sa tematických stratégií tohto programu.

(8)

Cieľom tejto smernice je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia prostredníctvom zníženia potenciálnych vplyvov výrobkov využívajúcich energiu na životné prostredie, čo bude v konečnom dôsledku prínosom pre spotrebiteľov a iných koncových užívateľov. Trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje aj náležité zohľadnenie zdravotného, sociálneho a hospodárskeho vplyvu plánovaných opatrení. Zlepšenie energetickej účinnosti výrobkov prispieva k bezpečnosti dodávok energie, čo je základnou podmienkou zdravej hospodárskej činnosti, a tým aj trvalo udržateľného rozvoja.

(9)

S cieľom maximalizovať environmentálne prínosy vyplývajúce zo zlepšeného projektovania môže byť potrebné informovať spotrebiteľov o environmentálnej charakteristike a vlastnostiach výrobkov využívajúcich energiu a upovedomiť ich o tom, ako výrobky používať spôsobom, ktorý je ohľaduplný voči životnému prostrediu.

(10)

Cieľom prístupu ustanoveného v Zelenej knihe o integrovanej politike výrobkov, ktorý predstavuje hlavný inovačný prvok šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva, je zníženie vplyvu výrobku na životné prostredie počas jeho celého životného cyklu. Zváženie vplyvu výrobku na životné prostredie počas jeho životného cyklu už vo fáze projektu má vysoký potenciál umožniť environmentálne zlepšenie hospodárnym spôsobom. Mala by existovať dostatočná flexibilita, aby bolo možné začleniť tento faktor do projektovania výrobku, a pritom zohľadniť technické, funkčné a ekonomické zretele.

(11)

Napriek tomu, že je žiaduce mať komplexný prístup k environmentálnym vlastnostiam, zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom zvýšenej energetickej účinnosti by sa malo do prijatia pracovného plánu považovať za prvoradý environmentálny cieľ.

(12)

Môže byť potrebné a opodstatnené vytvoriť konkrétne kvantifikované požiadavky na ekodizajn niektorých výrobkov alebo niektorých ich environmentálnych aspektov s cieľom zaručiť, aby ich vplyv na životné prostredie bol minimálny. V súvislosti s naliehavou potrebou prispieť k dosiahnutiu záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) a bez toho, aby bol dotknutý integrovaný prístup podporovaný v tejto smernici, je potrebné prideliť istú prioritu tým opatreniam, ktoré majú vysoký potenciál znížiť emisie skleníkových plynov pri nízkych nákladoch. Takéto opatrenia môžu prispievať aj k trvalo udržateľnému využívaniu zdrojov a tvoria hlavný prínos pre desaťročný rámec programov pre trvalo udržateľnú výrobu a spotrebu dohodnutý na Svetovom summite o trvalo udržateľnom rozvoj v Johannesburgu v septembri roku 2002.

(13)

Úroveň požiadaviek na ekodizajn sa mala obvykle stanovovať na základe technickej, ekonomickej a environmentálnej analýzy. Pružnosť pri metodike stanovovania úrovne požiadaviek môže uľahčiť promptné zlepšenie environmentálnych vlastností. Pri tejto analýze je potrebné konzultovať s dotknutými zainteresovanými stranami a aktívne s nimi spolupracovať. Ustanovenie povinných opatrení si vyžaduje náležité konzultácie s dotknutými stranami. Tieto konzultácie môžu zdôrazniť potrebu fázového zavádzania alebo prechodných opatrení. Zavedenie priebežných cieľov zvyšuje predvídateľnosť politiky, umožňuje dotknutým stranám prispôsobiť cykly vývoja výrobku a uľahčuje dlhodobé plánovanie.

(14)

Prioritu treba venovať alternatívnym postupom, napríklad samoregulácii zo strany priemyselného odvetvia, ak by takéto konanie zabezpečilo výsledky danej politiky rýchlejšie a lacnejšie ako záväzné požiadavky. Legislatívne opatrenia môžu byť potrebné v prípadoch, keď sa sily trhu nedokážu vyvíjať správnym smerom alebo prijateľne rýchlo.

(15)

Samoregulácia vrátane dobrovoľných dohôd ponúknutých ako jednostranné záväzky zo strany priemyselného odvetvia môže zabezpečiť rýchly pokrok vďaka rýchlemu a nenákladnému vykonaniu a umožňuje pružné a vhodné prispôsobenie sa technickým možnostiam a citlivým stránkam trhu.

(16)

Kapitola 6 „Oznámenia o environmentálnych zmluvách na úrovni Spoločenstva v rámci akčného plánu o zjednodušení a zlepšení regulačného prostredia“ vydaného Komisiou môže poskytnúť užitočný návod pri posudzovaní samoregulácie zo strany priemyselného odvetvia v súvislosti s touto smernicou.

(17)

Táto smernica by mala podporiť začlenenie ekodizajnu aj v malých a stredných podnikoch (MSP) a vo veľmi malých podnikoch. Začleneniu môže pomôcť široká dostupnosť a ľahký prístup k informáciám týkajúcim sa udržateľnosti ich výrobkov.

(18)

Na výrobky využívajúce energiu, ktoré spĺňajú požiadavky na ekodizajn ustanovené vo vykonávacích opatreniach k tejto smernici, by malo byť umiestnené označenie CE a súvisiace informácie, aby sa mohli uviesť na vnútorný trh a voľne pohybovať. Rigorózna vynútiteľnosť vykonávacích opatrení je potrebná na to, aby sa znížil vplyv regulovaných výrobkov využívajúcich energiu na životné prostredie a aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž.

(19)

Pri príprave vykonávacích opatrení a svojho pracovného plánu by Komisia mala konzultovať so zástupcami členských štátov, ako aj s zainteresovanými stranami, ktorých sa týka daná skupina výrobkov, napríklad s priemyselným odvetvím, vrátane MSP a remeselných odvetví, s odbormi, obchodníkmi, maloobchodníkmi, dovozcami, skupinami na ochranu životného prostredia a spotrebiteľskými organizáciami.

(20)

Pri príprave vykonávacích opatrení by Komisia mala tiež riadne zohľadniť existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa životného prostredia týkajúce sa najmä toxických látok, o ktorých členské štáty uviedli, že sa domnievajú, že by sa mali zachovať, bez toho, aby sa zmenšila existujúca a opodstatnená úroveň ochrany v členských štátoch.

(21)

Mali by sa zohľadniť moduly a pravidlá určené na použitie v technických harmonizačných smerniciach podľa rozhodnutia Rady 93/465/EHS z 22. júla 1993 o moduloch pre rozličné fázy procesu posudzovania zhody a pravidlách pre umiestňovanie a používanie označenia zhody CE (4).

(22)

Orgány dohľadu by si mali vymieňať informácie o opatreniach plánovaných v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice s cieľom zlepšiť dohľad nad trhom. Takáto spolupráca by mala v maximálnej miere využívať elektronické spôsoby komunikácie a relevantné programy Spoločenstva. Mala by sa uľahčiť výmena informácií o environmentálnych vlastnostiach počas životného cyklu a o výsledkoch dosiahnutých vďaka konštrukčným riešeniam. Jedným z najvýznamnejších prínosov tejto smernice je zhromažďovanie a rozširovanie fondu poznatkov vytvorených snahou výrobcov o ekodizajn.

(23)

V súvislosti s prípravou a informáciami o ekodizajne pre MSP môže byť vhodné zvážiť sprievodné činnosti.

(24)

V záujme fungovania vnútorného trhu je mať normy, ktoré boli harmonizované na úrovni Spoločenstva. Po uverejnení odkazu na takúto normu v Úradnom vestníku Európskej únie by mal súlad s danou normou zakladať domnienku zhody s príslušnými požiadavkami ustanovenými vo vykonávacom opatrení prijatom na základe tejto smernice, hoci by sa mali pripustiť aj iné spôsoby preukázania takejto zhody.

(25)

Jednou z hlavných úloh harmonizovaných noriem by mala byť pomoc výrobcom pri uplatňovaní vykonávacích opatrení prijatých podľa tejto smernice. Tieto normy môžu byť kľúčové pre stanovenie metodiky merania a skúšania. V prípade všeobecných požiadaviek na ekodizajn by harmonizované normy mohli výrazne prispieť k tomu, aby naviedli výrobcov k vytvoreniu ekologického profilu svojich výrobkov v súlade s požiadavkami platného vykonávacieho opatrenia. Tieto normy musia jasne označovať vzťah medzi ich ustanoveniami a predmetnými požiadavkami. Harmonizované normy by nemali mať za cieľ stanovovať limity pre environmentálne aspekty.

(26)

Na účely vymedzenia pojmov použitých v tejto smernici je užitočné odkazovať na príslušné medzinárodné normy, napríklad ISO 14040.

(27)

Táto smernica je v súlade s určitými zásadami vykonávania nového prístupu ustanoveného v uznesení Rady zo 7. mája 1985 o novom prístupe k technickej harmonizácii a normám (5) a odkazovania na harmonizované európske normy. Uznesenie Rady z 28. októbra 1999 o úlohe štandardizácie v Európe (6) odporúča, aby Komisia preskúmala, či zásadu nového prístupu možno rozšíriť aj na doposiaľ nepokryté sektory ako prostriedok na skvalitnenie a zjednodušenie právnych predpisov vždy, keď je to možné.

(28)

Táto smernica dopĺňa existujúce nástroje Spoločenstva, napríklad smernicu Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (7), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky (8), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2422/2001 zo 6. novembra 2001 o programe označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení v Spoločenstve (9), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (10), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (11) a smernicu Rady 76/769/EHS z 27. júla 1976 o obmedzení uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov (12). Synergické účinky medzi touto smernicou a existujúcimi nástrojmi Spoločenstva by mali prispieť k zvýšeniu ich príslušných vplyvov a k stanoveniu koherentných požiadaviek, ktoré budú môcť výrobcovia uplatňovať.

(29)

Keďže smernica Rady 92/42/EHS z 21. mája 1992 o požiadavkách na účinnosť nových teplovodných kotlov na kvapalné alebo plynné palivá (13), smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES z 3. septembra 1996 o požiadavkách na energetickú účinnosť elektrických chladničiek, mrazničiek pre domácnosť a ich kombinácií (14) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/55/ES z 18. septembra 2000 o požiadavkách na energetickú účinnosť predradníkov pre žiarivkové osvetlenie (15) už obsahujú ustanovenia potrebné pre preskúmanie požiadaviek na energetickú účinnosť, mali by sa začleniť do súčasného rámca.

(30)

Smernica 92/42/EHS ustanovuje systém hodnotenia hviezdičkami, ktorý je určený na ohodnotenie energetického výkonu kotlov. Keďže členské štáty a priemyselné odvetvie súhlasia, že sa preukázalo, že systémom hodnotenia hviezdičkami sa nedosiahli očakávané výsledky, smernicu 92/42/EHS je potrebné zmeniť a doplniť tak, aby otvorila cestu účinnejším metódam.

(31)

Požiadavky ustanovené v smernici Rady 78/170/EHS z 13. februára 1978 o výkone zdrojov tepla na vykurovanie priestorov a prípravu teplej úžitkovej vody v nových alebo existujúcich nepriemyselných budovách a o izolácii rozvodov tepla a teplej úžitkovej vody pre domácnosť v nových nepriemyselných budovách (16) boli nahradené ustanoveniami smernice 92/42/EHS, smernice Rady 90/396/EHS z 29. júna 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa plynových spotrebičov (17), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (18). Smernica 78/170/EHS by preto mala byť zrušená.

(32)

Smernica Rady 86/594/EHS z 1. decembra 1986 o hluku prenášanom vzduchom, ktorý spôsobujú domáce spotrebiče (19), ustanovuje podmienky, za ktorých môžu členské štáty požadovať zverejnenie informácií o hluku vydávanom takýmito spotrebičmi, a definuje postup určovania hladiny hluku. Na účely harmonizácie by emisie hluku mali byť zahrnuté do integrovaného posudzovania environmentálnych vlastností. Keďže táto smernica ustanovuje takýto integrovaný prístup, smernica 86/594/EHS by mala byť zrušená.

(33)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (20).

(34)

Členské štáty by mali ustanoviť sankcie, ktoré sa uložia v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(35)

Malo by sa pamätať na to, že bod 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe zákonov (21) uvádza, že Rada „podporuje členské štáty, aby si pre seba a v záujme Spoločenstva vytvorili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie znázorňovať vzťah medzi smernicami a transponujúcimi opatreniami, a aby ich zverejnili.“

(36)

Keďže cieľ navrhovanej činnosti, a to zabezpečenie fungovania vnútorného trhu tým, že sa bude vyžadovať, aby výrobky dosahovali primeranú úroveň environmentálnych vlastností, nie je možné uspokojivo dosiahnuť činnosťou samotných členských štátov, a preto ho z dôvodov rozsahu a dôsledkov možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

„výrobok využívajúci energiu“ znamená výrobok, ktorý je po uvedení na trh a/alebo uvedení do prevádzky závislý od prísunu energie (elektrickej energie, fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov energie), aby fungoval podľa plánovaného použitia, alebo výrobok určený na tvorbu, prenos a meranie takejto energie, vrátane dielov závislých od prísunu energie a určených na začlenenie do výrobku využívajúceho energiu, na ktorý sa vzťahuje táto smernica, a uvedených na trh a/alebo uvádzaných do prevádzky ako samostatné diely pre koncových užívateľov, ktorých environmentálne vlastnosti možno samostatne ohodnotiť;

2.

„súčiastky a podzostavy“ znamenajú diely, ktoré sa majú začleniť do výrobku využívajúceho energiu a ktoré sa neuvádzajú na trh a/alebo sa neuvádzajú do prevádzky ako samostatné diely pre koncových užívateľov, alebo ktorých environmentálne vlastnosti nemožno samostatne ohodnotiť;

3.

„vykonávacie opatrenia“ znamenajú opatrenia prijaté podľa tejto smernice, ktoré stanovujú požiadavky na ekodizajn vymedzených výrobkov využívajúcich energiu alebo ich environmentálne aspekty;

4.

„uvedenie na trh“ znamená sprístupnenie výrobku využívajúceho energiu po prvýkrát na trhu Spoločenstva na účely jeho šírenia alebo používania v rámci Spoločenstva, či už odplatne alebo bezodplatne, a bez ohľadu na techniku predaja;

5

„uvedenie do prevádzky“ znamená prvé použitie výrobku využívajúceho energiu na plánovaný účel koncovým užívateľom v Spoločenstve;

6.

„výrobca“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vyrába výrobky využívajúce energiu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a je zodpovedná za to, že sú v súlade s touto smernicou, pokiaľ ide o ich uvedenie na trh a/alebo uvedenie do prevádzky, a to pod menom alebo ochrannou známkou výrobcu alebo pre vlastné použitie výrobcu. Ak výrobca v zmysle prvej vety neexistuje, za výrobcu sa považuje každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá výrobky využívajúce energiu, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uvádza na trh a/alebo uvádza do prevádzky;

7.

„splnomocnený zástupca“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu usadenú v Spoločenstve, ktorá bola výrobcom písomne poverená, aby v jeho mene vykonávala všetky alebo niektoré povinnosti a formality spojené s touto smernicou;

8.

„materiály“ znamenajú všetky materiály použité počas životného cyklu výrobku využívajúceho energiu;

9.

„projektovanie výrobku“ znamená súbor postupov, ktoré pretvárajú právne, technické, bezpečnostné, funkčné, trhové alebo iné požiadavky, ktoré výrobok využívajúci energiu musí spĺňať, na technické špecifikácie takého výrobku využívajúceho energiu;

10.

„environmentálny aspekt“ znamená prvok alebo funkciu výrobku využívajúceho energiu, ktoré môžu počas jeho životného cyklu pôsobiť na životné prostredie;

11.

„vplyv na životné prostredie“ znamená akúkoľvek zmenu životného prostredia, ktorá je úplne alebo čiastočne spôsobená výrobkom využívajúcim energiu počas jeho životného cyklu;

12.

„životný cyklus“ znamená po sebe nasledujúce a vzájomne prepojené fázy výrobku využívajúceho energiu počínajúc od použitia základnej suroviny až po konečné zneškodnenie;

13.

„opätovné použitie“ znamená akúkoľvek činnosť, pri ktorej sa výrobok využívajúci energiu alebo jeho súčiastky po dosiahnutí konca svojho prvého použitia použijú na ten istý účel, pre ktorý boli vytvorené, vrátane nepretržitého používania výrobku využívajúceho energiu, ktorý bol vrátený do zberne, distribútorovi, recyklovateľovi alebo výrobcovi, ako aj opätovné používanie výrobku využívajúceho energiu po jeho renovácii;

14.

„recyklácia“ znamená opätovné spracovanie odpadového materiálu vo výrobnom procese na pôvodné účely alebo na iné účely s výnimkou energetického zhodnotenia;

15.

„energetické zhodnotenie“ znamená použitie horľavého odpadu ako prostriedku na vytvorenie energie prostredníctvom priameho spálenia s iným odpadom alebo bez neho, avšak so zhodnotením tepla;

16.

„zhodnotenie“ znamená ktorúkoľvek z príslušných činností uvedených v prílohe II B k smernici Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (22);

17.

„odpad“ znamená akúkoľvek látku alebo predmet z kategórií uvedených v prílohe I k smernici 75/442/EHS, ktorých sa držiteľ zbavuje, ktorých sa chce zbaviť alebo ktorých je povinný sa zbaviť;

18.

„nebezpečný odpad“ znamená každý odpad, na ktorý sa vzťahuje článok 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečných odpadoch (23);

19.

„ekologický profil“ znamená opis vstupov a výstupov (napr. materiálov, emisií a odpadu) súvisiacich s výrobkom využívajúcim energiu počas jeho životného cyklu, ktoré sú významné z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie a vyjadrujú sa vo fyzikálnych veličinách, ktoré možno odmerať, a to v súlade s vykonávacími opatreniami vzťahujúcimi sa na výrobky využívajúce energiu;

20.

„environmentálne vlastnosti“ výrobku využívajúceho energiu znamenajú výsledky riadenia environmentálnych aspektov výrobkov využívajúcich energiu zo strany výrobcu, ako sú uvedené v spise s technickou dokumentáciou výrobku;

21.

„zlepšenie environmentálnych vlastností“ znamená proces skvalitnenia environmentálnych vlastností výrobkov využívajúcich energiu v priebehu nasledujúcich generácií, hoci nie nevyhnutne všetkých environmentálnych aspektov výrobku súčasne;

22.

„ekodizajn“ znamená začlenenie environmentálnych aspektov do projektovania výrobku s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov využívajúcich energiu počas celého ich životného cyklu;

23.

„požiadavka na ekodizajn“ znamená akúkoľvek požiadavku ohľadom výrobku využívajúceho energiu alebo akúkoľvek požiadavku ohľadom projektovania výrobku využívajúceho energiu, ktorá má zlepšiť jeho environmentálne vlastnosti, alebo akúkoľvek požiadavku na poskytnutie informácií týkajúcich sa environmentálnych aspektov výrobku využívajúceho energiu;

24.

„všeobecná požiadavka na ekodizajn“ znamená akúkoľvek požiadavku na ekodizajn na základe ekologického profilu výrobku využívajúceho energiu ako celku bez stanovených limitných hodnôt pre konkrétne environmentálne aspekty;

25.

„špecifická požiadavka na ekodizajn“ znamená kvantifikovanú a merateľnú požiadavku na ekodizajn týkajúcu sa jednotlivého environmentálneho aspektu výrobku využívajúceho energiu, napríklad energetickej spotreby pri používaní vypočítanej na danú jednotku výstupného výkonu;

26.

„harmonizovaná norma“ znamená technickú špecifikáciu prijatú uznanou normalizačnou inštitúciou na základe mandátu Komisie v súlade s postupmi ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (24) na účely vytvorenia európskej požiadavky, zhoda s ktorou nie je povinná.

i)

organizovať v primeranej miere príslušné kontroly zhody výrobkov využívajúcich energiu a zaväzovať výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu k stiahnutiu výrobkov využívajúcich energiu, ktoré nie sú v zhode, z trhu v súlade s článkom 6;

ii)

vyžadovať, aby dotknuté strany predložili všetky potrebné informácie uvedené vo vykonávacích opatreniach;

iii)

odoberať vzorky výrobkov a podrobovať ich overeniu zhody.

a)

či informácie možno poskytnúť formou harmonizovaných symbolov alebo uznávaných kódov alebo inými prostriedkami,

b)

predpokladaný typ užívateľa výrobku využívajúceho energiu a povahu informácií, ktoré treba poskytnúť.

a)

nesplnením požiadaviek platného vykonávacieho opatrenia;

b)

nesprávnym uplatňovaním harmonizovaných noriem podľa článku 9 ods. 2;

c)

nedostatkami v harmonizovaných normách podľa článku 9 ods. 2.

a)

objem predaja a obchodovania výrobku využívajúceho energiu v rámci Spoločenstva presahuje podľa najnovších dostupných údajov 200 000 jednotiek za jeden rok;

b)

vzhľadom na množstvá uvedené na trh a/alebo uvedené do prevádzky má výrobok využívajúci energiu významný vplyv na životné prostredie v rámci Spoločenstva v zmysle strategických priorít Spoločenstva uvedených v rozhodnutí č. 1600/2002/ES;

c)

výrobok využívajúci energiu má významný potenciál pre zlepšenie, pokiaľ ide o jeho vplyv na životné prostredie bez potreby nadmerných nákladov. Pri rozhodovaní, či bolo toto kritérium splnené, platia tieto parametre:

a)

environmentálne priority Spoločenstva, napríklad tie, ktoré sú vymedzené v rozhodnutí č. 1600/2002/ES alebo v Európskom programe klimatickej zmeny Komisie (ECCP);

b)

relevantnú samoreguláciu, napríklad dobrovoľné zmluvy alebo iné opatrenia prijaté priemyselným odvetvím.

a)

zváži životnosť výrobku využívajúceho energiu;

b)

vykoná posúdenie vplyvu na životné prostredie, spotrebiteľov a výrobcov vrátane MSP so zreteľom na konkurencieschopnosť, inováciu, prístup na trh a náklady a prínosy;

c)

zohľadní existujúce vnútroštátne predpisy v oblasti životného prostredia, ktoré členské štáty považujú za relevantné;

d)

vykoná vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami;

e)

vypracuje odôvodnenie k návrhu vykonávacieho opatrenia na základe posúdenia uvedeného v písmene b);

f)

určí dátum (dátumy) pre vykonanie, akékoľvek fázové alebo prechodné opatrenia alebo obdobia, pričom zohľadní najmä možné vplyvy na MSP alebo na špecifické skupiny výrobkov vyrábaných predovšetkým MSP.

a)

z hľadiska užívateľa nemajú žiaden významný negatívny vplyv na funkčnosť výrobku;

b)

nemajú nežiaduci vplyv na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie;

c)

nemajú žiaden významný negatívny vplyv na spotrebiteľov, najmä pokiaľ ide o cenovú dostupnosť a náklady na výrobok počas jeho životného cyklu;

d)

nemajú žiaden významný negatívny vplyv na konkurencieschopnosť výrobcu, a to ani na trhoch mimo Spoločenstva;

e)

stanovenie požiadavky na ekodizajn v zásade nemá za následok uloženie prevzatia technológií, ktoré vlastní určitý výrobca, inými výrobcami;

f)

neukladajú výrobcom nadmerné administratívne zaťaženie.

1.

Článok 6 sa vypúšťa.

2.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 10a

Táto smernica predstavuje vykonávacie opatrenie v zmysle článku 12 smernice 2005/xx/ES z.... (27)  (28), pokiaľ ide o energetickú účinnosť počas používania v súlade s uvedenou smernicou, a môže byť zmenená a doplnená alebo zrušená v súlade s článkom 15 ods. 2 smernice 2005/.../ES (28).

3.

V prílohe I sa vypúšťa oddiel 2.

4.

Príloha II sa vypúšťa.