5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/1

Voľby predsedov komôr

(2005/C 31/01)

Sudcovia Súdneho dvora na schôdzi dňa 6. októbra 2004 zvolili na základe článku 10 ods. 1 pododsek 2 rokovacieho poriadku pána Lenaertsa za predsedu štvrtej komory, pani Silva de Lapuerta za predsedkyňu piatej komory a pána Borg Bartheta za predsedu šiestej komory, a to na obdobie jedného roku, ktoré uplynie 6. októbra 2005.

Zloženie štvrtej, piatej a šiestej komory je takéto:

Štvrtá komora

pán Lenaerts, predseda,

pani Colneric, pán Cunha Rodrigues, pán Schiemann, pán Juhász, pán Ilešič a pán Levits, sudcovia

Piata komora

pani Silva de Lapuerta, predsedkyňa,

pán Gulmann, pán Schintgen, pán Makarczyk, pán Kūris, pán Arestis a pán Klučka, sudcovia

Šiesta komora

pán Borg Barthet, predseda,

pán La Pergola, pán Puissochet, pani Macken, pán von Bahr, pán Malenovský a pán Lõhmus, sudcovia

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/1

Zoznam slúžiaci na určenie rozhodovacích zložení Súdneho dvora štvrtej, piatej a šiestej komory od 12. októbra 2004

(2005/C 31/02)

Súdny dvor počas schôdze dňa 12. októbra 2004 zostavil zoznamy uvedené v článku 11 quater ods. 2 posledný pododsek rokovacieho poriadku s cieľom určiť zloženie trojčlenných komôr takto:

Štvrtá komora

pani Colneric

pán Cunha Rodrigues

pán Schiemann

pán Juhász

pán Ilešič

pán Levits

Piata komora

pán Gulmann

pán Schintgen

pán Makarczyk

pán Kūris

pán Arestis

pán Klučka

Šiesta komora

pán La Pergola

pán Puissochet

pani Macken

pán von Bahr

pán Malenovský

pán Lõhmus

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/2

Zoznam slúžiaci na určenie rozhodovacích zložení Súdneho dvora veľkej komory a tretej a šiestej komory od 19. októbra 2004

(2005/C 31/05)

Súdny dvor počas schôdze dňa 19. októbra 2004 zostavil zoznam uvedený v článku 11 ter ods. 2 rokovacieho poriadku s cieľom určiť zloženie veľkej komory takto:

pán Gulmann

pán Ó Caoimh

pán La Pergola

pán Levits

pán Puissochet

pán Lõhmus

pán Schintgen

pán Klučka

pani Colneric

pán Malenovský

pán von Bahr

pán Ilešič

pán Cunha Rodrigues

pán Borg Barthet

pani Silva de Lapuerta

pán Arestis

pán Lenaerts

pán Juhász

pán Schiemannn

pán Kūris

pán Makarczyk

Súdny dvor počas schôdze dňa 19. októbra 2004 zostavil zoznam uvedený v článku 11 quater ods. 2 prvý pododsek rokovacieho poriadku s cieľom určiť zloženie tretej komory takto:

pán La Pergola

pán Ó Caoimh

pán Puissochet

pán Lõhmus

pán von Bahr

pán Malenovský

pán Borg Barthet

Súdny dvor počas schôdze dňa 19. októbra 2004 zostavil zoznam uvedený v článku 11 quater ods. 2 druhý pododsek rokovacieho poriadku s cieľom určiť zloženie šiestej komory takto:

pán La Pergola

pán Puissochet

pán von Bahr

pán Malenovský

pán Lõhmus

pán Ó Caoimh

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/3

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

z 12. októbra 2004

vo veci C-87/00 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Guidice di pace di Genova): Roberto Nicoli proti Eridania SpA (1)

(Cukor - Režim cien - Regionalizácia - Deficitné zóny - Klasifikácia Talianska - Obchodná kampaň 1998/1999 - Nariadenie (EHS) č. 1785/81 a nariadenie (ES) č. 1361/98 - Platnosť nariadenia č. 1361/98)

(2005/C 31/06)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-87/00, predmetom ktorej je návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Súdnemu dvoru Guidice di pace di Genova (Taliansko) podľa článku 234 ES, rozhodnutím z 28. februára 2000, doručeným Súdnemu dvoru 7. marca 2000, vo vzťahu ku konaniu medzi Roberto Nicoli a Eridania SpA, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann, R. Schintgen, F. Macken a N. Colneric (spravodajkyňa), generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, vyhlásil dňa 12. októbra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Skúmanie položených otázok neodhalilo žiadny prvok, ktorý by mohol napadnúť platnosť nariadenia Rady (ES) č. 1361/98 z 26. júna 1998, ktoré stanovuje pre obchodnú kampaň 1998/1999 odvodené intervenčné ceny bieleho cukru, intervenčné ceny surového cukru, minimálne ceny repy A a repy B, ako aj výšku úhrady nákladov zásob.

(1) Ú. v. ES C 149 z 27.5.2000

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/3

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(šiesta komora)

z 9. decembra 2004

vo veci C-219/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti štátom - Zdanenie zhodnotenia)

(2005/C 31/07)

Jazyk konania: španielčina

Vo veci C-219/03, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: M. Diaz-Llanos La Roche a L. Escobar Guerrero) proti Španielskemu kráľovstvu (splnomocnená zástupkyňa: L. Fraguas Gadea), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 19. mája 2003, Súdny dvor (šiesta komora), v zložení: predseda komory A. Borg Barthet, sudcovia J.-P. Puissochet (spravodajca) a S. von Bahr, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 9. decembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Španielske kráľovstvo si tým, že ponechalo daňový režim, ktorý je vo vzťahu k zdaneniu zhodnotení uskutočnených po 1. januári 1997 v dôsledku prevodu akcií nadobudnutých pred 31. decembrom 1994 menej výhodný pre akcie kótované na trhoch iných ako sú španielske regulované trhy, ako pre akcie kótované na posledne uvedených trhoch, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 49 ES a 56 ES, ako aj zo zodpovedajúcich článkov 36 a 40 dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 184 zo dňa 2.8.2003

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/3

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(šiesta komora)

z 9. decembra 2004

vo veci C-56/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2001/29/ES - Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti - Neprebratie smernice v stanovenej lehote)

(2005/C 31/08)

Jazyk konania: fínčina

Vo veci C-56/04, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnení zástupcovia: K. Banks a M. Huttunen) proti Fínskej republike (splnomocnená zástupkyňa: A. Guimaraes-Purokoski), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 10. februára 2004, Súdny dvor (šiesta komora), v zložení: predseda komory A. Borg Barthet, sudcovia J.-P. Puisssochet a J. Malenovský (spravodajca), generálny advokát: A. Tizzano, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 9. decembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Fínska republika si tým, že neprijala zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, nesplnila povinnosti, ktoré jej z tejto smernice vyplývajú.

2.	Fínska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 85 zo dňa 3.4.2004

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/4

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(šiesta komora)

z 9. decembra 2004

vo veci C-333/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 1999/92/ES - Ochrana pracovníkov - Potenciálne ohrozenie výbušným prostredím - Neprebratie smernice)

(2005/C 31/09)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-333/04, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: D. Martin a H. Kreppel) proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (splnomocnený zástupca: S. Schreiner), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 2. augusta 2004, Súdny dvor (šiesta komora), v zložení: predseda komory A. Borg Barthet (spravodajca), sudcovia J. Malenovský a U. Lõhmus, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 9. decembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/92/ES zo 16. decembra 1999 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov potenciálne ohrozených výbušným prostredím (15. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Luxemburské veľkovojvodstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 228 zo dňa 11.9.2004

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/4

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte Suprema di Cassazione uznesením zo dňa 11. júna 2004 vo veci Honyvem Informazioni Commerciali srl proti Mariella De Zotti

(Vec C-465/04)

(2005/C 31/10)

Jazyk konania: taliančina

Corte Suprema di Cassazione (Taliansko) podal uznesením z 11. júna 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu ku konaniu medzi Honyvem Informazioni Commerciali srl a Mariella De Zotti, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 3. novembra 2004.

Corte Suprema di Cassazione žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

„Má sa vzhľadom na znenie a účel článku 17 smernice 86/653 z 18. decembra 1986 (1) a prípadne na kritériá, ktoré táto stanovuje vo vzťahu ku výpočtu odškodnenia vykladať článok 19 tej istej smernice tak, že vnútroštátny predpis, ktorým sa vykonáva smernica môže umožniť, že kolektívna dohoda (zmluva) (záväzná pre obidve zmluvné strany) namiesto odškodnenia, ktoré prináleží zástupcovi za splnenia podmienok uvedených v článku 17 ods. 2 a spôsobom uvedeným v tomto ustanovení stanoví odškodnenie, ktoré má byť zaplatené zástupcovi bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v článku 17 ods. 2 písm. a) prvá a druhá odrážka (a pokiaľ ide o časť odškodnenia vždy pri skončení zmluvného vzťahu), a nevypočítava sa na základe kritérií stanovených v smernici (a prípadne v medziach maximálnej stanovenej sumy), ale podľa kritérií stanovených vopred stanovených kolektívnou zmluvou To teda znamená, že odškodnenie je (bez akejkoľvek osobitnej väzby na zvýšenie objemu obchodu, ktoré sprostredkoval zástupca) určené na základe určitej percentuálnej sadzby z odmien zaplatených zástupcovi počas trvania jeho zmluvného vzťahu s dôsledkom, že toto odškodnenie je, aj za splnenia všetkých alebo väčšiny podmienok stanovených smernicou pre vznik nároku na odškodnenie, v mnohých prípadoch nižšie (dokonca o veľa nižšie) ako maximálna suma stanovená smernicou, a v každom prípade nižšia, ako suma, ktorú by mohol určiť sudca, keby nebol viazaný výpočtovými ukazovateľmi kolektívnej zmluvy, ale zásad a kritérií stanovených smernicou.

Je potrebné pri výpočte odškodnenia postupovať analyticky použijúc pri tom odhad výšky neskorších provízii, ktoré by boli zástupcovi vyplatené v rokoch nasledujúcich po skončení zmluvného vzťahu vzhľadom na nových zákazníkov, ktorých získal alebo na podstatný rozvoj objemu obchodu s doterajšími zákazníkmi, a až potom prípadne upraviť sumu vzhľadom na kritérium spravodlivosti a maximálnej sumy stanovenej smernicou alebo je možné použiť rôzne metódy výpočtu, najmä syntetické metódy, ktoré viacej zohľadňujú kritérium spravodlivosti a maximálnu sumu stanovenú smernicou, ktorá je východiskovým bodom.

Na záver, Súdnemu dvoru musia byť položené uvedené otázky týkajúce sa výkladu článkov 17 a 19 smernice rady 86/5533 z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov?“

(1) Ú. v. ES L 382 z 31.12.1986, s. 17

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/5

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Gerechtshof Arnhem zo dňa 27. októbra 2004 vo veci N proti Inspecteur van de Belastingdienst Oost/kantoor Almelo

(Vec C-470/04)

(2005/C 31/11)

Jazyk konania: holandčina

Gerechtshof Arnhem uznesením z 27. októbra 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci N proti Inspecteur van de Belastingdienst Oost/kantoor Almelo, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 2. novembra 2004. Gerechtshof Arnheim žiada, aby Súdny dvor rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.1.1.

Môže sa občan členského štátu, ktorý sa vysťahuje z členského štátu s cieľom usadiť sa v inom členskom štáte, v konaní proti štátu, z ktorého sa odsťahoval, odvolávať na článok 18 ES jednoducho preto, že vyrubenie dane, uskutočnené v súvislosti s jeho odsťahovaním, predstavuje, alebo môže predstavovať prekážku pre toto odsťahovanie?

1.1.2.

V prípade zápornej odpovede na otázku 1.1.1: Môže sa občan členského štátu, ktorý sa vysťahuje z členského štátu s cieľom usadiť sa v inom členskom štáte v konaní proti štátu, z ktorého sa odsťahoval, odvolávať na článok 43 ES, pokiaľ nie je bezprostredne isté, alebo nie je možné okamžite predpokladať, že tento občan bude v inom členskom štáte vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle tohto ustanovenia? Je pre odpoveď na túto otázku relevantné, či táto zárobková činnosť bude začatá v dohľadnej dobe? V prípade, že áno, akú dobu možno predpokladať?

1.1.3

V prípade kladnej odpovede na otázku 1.1.1 alebo na otázku 1.1.2: Je článok 18 ES alebo článok 43 ES v rozpore s príslušnou holandskou právnou úpravou, v zmysle ktorej je vyrubenie dane z príjmu/ poistné na národné poistenie v spojení s fiktívnou realizáciou zisku z podstatnej účasti sa uskutočňuje iba z dôvodu, že na občana Holandska, ktorý sa vysťahoval do iného členského štátu a preto jeho daňová povinnosť ako osobe s bydliskom na území tohto štátu zaniká, je potrebné hľadieť tak, ako keby bol svoje podiely patriace do podstatnej účasti predal?

1.1.4.

Ak bude na otázku 1.1.3 odpovedané kladne z dôvodu, že pre povolenie odkladu stanoveného daňového dlhu musí byť poskytnutá zábezpeka: Možno odstrániť existujúcu prekážku so spätnou účinnosťou uvoľnením poskytnutej zábezpeky? Je pre odpoveď na túto otázku tiež relevantné, či bude právna zábezpeka uvoľnená na základe zákonnej právnej úpravy alebo prípadne v rámci prebratia smernice? Je pre odpoveď na túto otázku taktiež relevantné, či bude ponúknutá náhrada prípadnej škody, spôsobenej poskytnutou zábezpekou?

1.1.5.

V prípade kladnej odpovede na otázku 1.1.3 a zápornej odpovede na prvú z otázok 1.1.4: Je potom existujúca prekážka dôvodná?

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/5

Žaloba podaná dňa 16. novembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-477/04)

(2005/C 31/12)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Chiara Cattabriga a Barry Doherty, splnomocnení zástupcovia, podala dňa 16. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Talianska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2002/11/ES (1) zo 14. februára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 68/193/EHS (2) o obchodovaní s množiteľským materiálom viniča a zrušujúca smernicu 74/649/EHS (Ú. v. ES L 53 z 23. februára 2002, s. 20), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 3 uvedenej smernice;

—	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 3. februára 2003.

(1) Ú. v. ES L 53 zo dňa 23.2.2002, s. 20

(2) Ú. v. ES L 93 zo dňa 17.4.1968, s. 15

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/6

Žaloba podaná dňa 16. novembra 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-478/04)

(2005/C 31/13)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Minas Konstantinidis a Giuseppe Bambara, splnomocnení zástupcovia, podala dňa 16. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor určil, že:

—

a)	neprijatím potrebných opatrení na zabezpečenie toho, aby nebezpečné odpady uložené na skládke Cà di Capri (Verona) boli zhodnotené alebo zneškodnené bez ohrozenia ľudského zdravia alebo bez použitia postupov či metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie,

neprijatím potrebných opatrení, aby držiteľ nebezpečných odpadov uložených na tejto skládke tieto odpady odovzdal súkromnému alebo verejnému zariadeniu, ktoré odpad zbiera alebo podniku, ktorý vykonáva činnosti uvedené v prílohách II A a II B smernice, alebo sám zabezpečil zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadov v súlade s ustanoveniami Spoločenstva,

c)	neprijatím potrebných opatrení, pokiaľ ide o túto skládku, nachádzajúcu sa v mieste kde je zložený (skládka) nebezpečný odpad, na vykonanie súpisu a identifikácie tohto odpadu a na to, aby sa nezmiešavali rôzne kategórie odpadov alebo nebezpečné odpady s ostatnými odpadmi,

si Talianska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 a 8 smernice 75/442/EHS (1) o odpadoch, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/156/EHS (2) z 18. marca 1991 a článku 2 ods. 1, 2 smernice 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch.

—	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia tvrdí, že z dôvodov uvedených v predložených návrhoch, pokiaľ ide o Cà di Capri (Verona) si Talianska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice 75/442/EHS, zmenenej a doplnenej smernicou 91/156/EHS a rovnako zo smernice 91/689/EHS.

(1) Ú. v. ES L 194 zo dňa 25.7.1975, s. 39

(2) Ú. v. ES L 78 zo dňa 26.3.1991, s. 32

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret uznesením zo dňa 16. novembra 2004 vo vzťahu ku konaniu Laserdisken ApS proti Kulturministeriet

(Vec C-479/04)

(2005/C 31/14)

Jazyk konania: dánčina

Østre Landsret (Dánsko) podal uznesením zo dňa 16. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu ku konaniu Laserdisken ApS proti Kulturministeriet, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 19. novembra 2004.

Østre Landsret žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.	Je článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (1) neplatný?

2.	Bráni článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti členskému štátu v tom, aby ponechal inštitút zániku práv ich medzinárodným vyčerpaním vo svojej právnej úprave?

Druhá otázka smeruje k vyjasneniu, či sa môže členský štát, ktorý chce slobode prejavu a prístupu občanov ku kultúrnym statkom udeliť väčšiu váhu ako snahe chrániť vnútroštátnych nositeľov práv proti konkurencii, odchýliť od článku 4 ods. 2?

(1) Ú. v. ES L 167 zo dňa 22.06.2001, s. 10

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Viterbo uznesením zo dňa 2. novembra 2004 vo vzťahu ku trestnoprávnemu konaniu proti: D'Antonio Antonello

(Vec C-480/04)

(2005/C 31/15)

Jazyk konania: taliančina

Tribunale di Viterbo (Taliansko) podal uznesením z 2. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu ku trestnoprávnemu konaniu proti: D'Antonio Antonello, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 17. novembra 2004.

Tribunale di Viterbo žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Je článok 4,1 a 4 bis zákona 401/89 v znení neskorších zmien, ktorý v súčasnosti povoľuje činnosť, ktorá je predmetom konania, len talianskym koncesionárom z verejného sektora a nie aj sprostredkovateľom zahraničných „bookmakers“, zlučiteľný s článkami 31, 86-43, 49 Zmluvy ES (1)?

(1) Uvedené je potrebné čítať pravdepodobne takto: články 31 ES, 43 ES, 49 ES a 81 až 86 ES.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/7

Žaloba podaná dňa 23. novembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spojenému kráľovstvu

(Vec C-484/04)

(2005/C 31/16)

Jazyk konania: angličtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Gérard Rozet a Nicola Yerrell, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 23. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Spojenému kráľovstvu.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

vyhlásil, že:

i)	uplatnením odchýlky na pracovníkov, ktorých trvanie pracovného času sa nemeria, alebo nie je vopred určené, alebo si ich môžu určiť sami pracovníci; a

ii)	neprijatím primeraných opatrení na uplatnenie práv na denný a týždenný odpočinok,

Spojené kráľovstvo si nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 17 ods. 1 smernice Rady 93/104/ES z 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (1) a článku 249 ES.

2.	zaviazal Spojené kráľovstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia:

Uplatnenie odchýlky v článku 17 ods. 1

Článok 17 ods. 1 smernice umožňuje členským štátom odchýliť sa od určitých článkov smernice, keď vzhľadom na osobitnú povahu príslušnej činnosti sa trvanie pracovného času nemeria, alebo nie je vopred určené, alebo si ich môžu určiť sami pracovníci.

Spojené kráľovstvo prebralo smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku prostredníctvom Working Time Regulations 1998 (Nariadenia o pracovnom čase 1998) (SI 1998/1833) (ďalej len „1998 Regulations“). Tieto 1998 Regulations pôvodne v regulation 20 obsahovali odchýlku od ustanovení týkajúcich sa maximálneho týždenného pracovného času, dĺžky nočnej práce, denného a týždenného odpočinku a prestávok na odpočinok, ktorá bola v súlade s ustanoveniami článku 17 ods. 1 smernice.

Avšak regulation 4 vo Working Time Regulations 1999 (Nariadenia o pracovnom čase 1999) (SI 1999/3372) následne zaviedlo nový pododsek do regulation 20 v 1998 Regulations, a to nasledovného znenia:

„(2)

Ak sa časť pracovného času pracovníka meria, alebo je vopred určený, alebo si ho nemôže určiť sám pracovník, ale špecifická povaha uvedenej činnosti umožňuje pracovníkovi, bez toho, aby bol od zamestnávateľa k tomu povinný, aby taktiež vykonával prácu, ktorej dĺžka sa nemeria, alebo nie je vopred určená, alebo môže byť určená samým pracovníkom, regulation 4 ods. 1 a 2 a 6 ods. 1, 2 a 7 sa použijú len na tú časť jeho práce, ktorá sa meria, alebo je určená, alebo nemôže byť určená samým pracovníkom.“

(Regulation 4 a 6 upravujú maximálny týždenný pracovný čas a následne dĺžku nočnej práce).

Táto novela zaviedla dodatočnú výnimku v prípadoch, v ktorých pracovný čas pracovníka čiastočne je meraný, vopred určený alebo určený pracovníkom a čiastočne nie je. V takýchto prípadoch ustanovenia týkajúce sa týždenného pracovného času a nočnej práce sa použijú len vo vzťahu k tej časti práce pracovníka, ktorá je meraná, vopred určená alebo nemôže byť určená samým pracovníkom.

Podľa názoru Komisie, regulation 20 ods. 2 prekračuje dovolené hranice odchýlky uvedené v článku 17 ods. 1, ktorý sa použije len na pracovníkov, ktorých pracovný čas sa ako celok nemeria, alebo nie je vopred určený, alebo môže byť určený samými pracovníkmi.

Prebranie ustanovení týkajúcich sa dôb odpočinku pracovníkov

Články 3 a 5 smernice stanovujú minimálne doby denného a týždenného odpočinku pre každého pracovníka. Príslušné ustanovenia sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch Spojeného kráľovstva nachádzajú v regulation 10 a 11 1998 Regulations. Avšak oficiálne Guidlines (Smernice) vypracované Department of Trade and Industry (Ministerstvom obchodu a priemyslu) týkajúce sa prebratia 1998 Regulations stanovujú vo svojej časti 5 (nazvanej „Time off“ <Pracovné voľno>), že:

„Zamestnávatelia musia zabezpečiť, aby pracovníci mohli čerpať dobu svojho odpočinku, ale nie sú povinní zaistiť, že si aj skutočne túto dobu odpočinku vyčerpajú“.

Inými slovami, zamestnávateľom je nariadené, že nie sú povinní zaistiť, že si pracovníci skutočne požiadajú o doby odpočinku, na ktoré majú nárok, a vyčerpajú ich, ale len to, že neexistuje prekážka brániaca pracovníkovi, ktorý sa rozhodne tak urobiť.

Podľa názoru Komisie Guidlines takto jasne schvaľujú a podporujú nedodržiavanie požiadaviek smernice v praxi.

(1) Ú. v. ES L 307, zo dňa 13.12.1993, s. 18

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/8

Žaloba podaná dňa 25. novembra 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-485/04)

(2005/C 31/17)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: G. Valero Jordana a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia, podala dňa 25. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Talianska republika tým, že neprijala všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/17/ES (1) z 3. marca 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES (2) týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a v každom prípade tým, že neinformovala Komisiu o ich prijatí, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2 uvedenej smernice;

—	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 30. júna 2003.

(1) Ú. v. EÚ L 76 zo dňa 22.03.2003, s. 10

(2) Ú. v. ES L 350 zo dňa 28.12.1998, s. 58

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/9

Žaloba podaná dňa 25. novembra 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-486/04)

(2005/C 31/18)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Van Beek, F. Louis a A. Capobianco, splnomocnení zástupcovia, podala dňa 25. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Talianska republika tým, že:

nepredložila za účelom posúdenia vplyvov na životné prostredie podľa článkov 5 až 10 smernice Rady 85/337/EHS (1) v zmenenom a doplnenom znení smernicou 97/11/EHS (2) projekt zariadenia na zneškodňovanie spaľovaním palivového derivátu z odpadov a biomasy z Massafry, pričom toto zariadenie spadá do pôsobnosti prílohy I smernice 85/337;

prijala úpravu [článok 3 ods. 1 písm. i) a l) DPCM z 3. septembra 1999, ktorou bola zmenená a doplnená príloha A DPR z 12. apríla 1996], ktorá vylučuje z konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie niektoré projekty spadajúce do pôsobnosti prílohy I smernice 85/337 v zmenenom a doplnenom znení (projekty zariadení na regeneráciu nebezpečných a ostatných odpadov, ktoré majú kapacitu viac ako 100 ton za deň, ak boli predmetom konania o zjednodušenom povolení podľa článku 11 smernice 75/442/EHS (3)), a

prijala úpravu [článok 3 ods. 1 písm. i) a l) DPCM z 3. septembra 1999, ktorou bola zmenená a doplnená príloha A DPR z 12. apríla 1996], ktorá za účelom určenia, či vplyv na životné prostredie projektu spadajúceho do pôsobnosti prílohy II smernice 85/337 v zmenenom a doplnenom znení má alebo nemá byť posúdený, stanovuje nevhodné kritérium, keďže môže viesť k vylúčeniu z povinnosti posúdenia niektorých projektov, ktoré majú výrazný dopad na životné prostredie;

si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 1, 2 a 3 smernice 85/337 v zmenenom a doplnenom znení smernicou 97/11.

—	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia uvádza, že Talianska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice 85/337 v zmenenom a doplnenom znení smernicou 97/11 z dôvodov uvedených v žalobe.

(1) Ú. v. ES L 175, s. 40.

(2) Ú. v. ES L 73, s. 5.

(3) Ú. v. ES 194, s. 39.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/9

Žaloba podaná dňa 25. novembra 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-487/04)

(2005/C 31/19)

Jazyk konania: taliančina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: C. Cattabriga a A. Bordes, splnomocnení zástupcovia, podala dňa 25. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že jednostranným zavedením systému stopovačov sušeného mlieka určeného na niektoré použitie, ktorý plne harmonizované právo Spoločenstva používané v danom sektore nestanovuje, si Talianska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 (1) zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a z nariadenia Komisie (ES) č. 2799/1999 (2) zo 17. decembra 1999, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1255/1999 týkajúce sa poskytovania finančnej pomoci na odstredené mlieko a sušené odstredené mlieko určené na výkrm zvierat a na predaj takéhoto sušeného odstredeného mlieka,

—	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na predchádzanie zneužitiu prijatia pomoci na sušené odstredené mlieko určené na výkrm zvierat, nariadenia (ES) č. 1255/1999 a (ES) č. 2799/1999 zavádzajú štruktúrovaný mechanizmus kontroly podnikov používajúcich tento výrobok. Tento mechanizmus necháva členským štátom právo prispôsobiť opatrenia dodatočnej kontroly na zabezpečenie dodržiavania ustanovení týkajúcich sa priznania pomoci, avšak neumožňuje, aby subjektom v tomto sektore uložili dodatočné povinnosti a povinnosti inej povahy ako tej, ktorú nariadenie č. 2799/1999 ukladá podnikom prijímajúcim pomoc.

Osobitne treba ako za vylúčenú považovať možnosť členských štátov jednostranne uložiť podmienky ovplyvňujúce zloženie sušeného mlieka, ktoré je predmetom nariadenia č. 2799/1999, také ako pridanie farebných stopovačov (indikátorov) určených na zvýraznenie toho, že ide o výrobok určený na výkrm zvierat.

Táto podmienka nemôže zabrániť členským štátom vo výmene sušeného odstredeného mlieka. V čase výroby za normálnych okolností sa nevie na aký účel bude mlieko použité, preto požiadavka ukladaná talianskou legislatívou pridávať stopovač (indikátor) núti vývozcov sušeného odstredeného mlieka vykonávať komplikované manipulácie s časťou produkcie určenou na tento trh. Ako to už viackrát judikatúra zdôraznila, že pokiaľ ide o obchod v rámci Spoločenstva spoločná organizácia trhu je založená na voľnej obchodnej výmene a zakazuje akúkoľvek vnútroštátnu úpravu, ktorá ako v danom prípade narúša obchod medzi členskými štátmi.

Sporná talianska legislatíva okrem iného narúša fungovanie spoločnej organizácie trhu s mliekom v sektore mlieka založeného, pokiaľ ide o jej systém pomoci, na jednotných predpisoch uplatňovaných erga omnes. Je zrejmé že, ak by sa všetky členské štáty, vrátene Talianska, považovali za oprávnené zaviesť ad hoc pravidlá týkajúce sa stopovačov pre sušené odstredené mlieko určené na výkrm zvierat, tak by to spôsobilo neprekonateľné ťažkosti pre subjekty pôsobiace v tomto sektore, ktoré by sa museli podriadiť rozdielnym právnym úpravám a rozčleniť svoje výrobky v závislosti od pravidiel používaných na 25 domácich trhoch.

Talianska vláda sa nemôže odvolávať na judikatúru, podľa ktorej zavedenie spoločnej organizácie trhu zakazuje členským štátom uplatňovať vnútroštátne pravidlá, ktoré sledujú iný všeobecný záujem, ako tie sledované spoločnou organizáciou. Z čítania prípravy návrhu zákona č. 250/2000 vyplýva, že cieľom jeho ustanovení je prevencia pred nelegálnym zneužívaním deklarovaného určenia odstredivého sušeného mlieka. Cieľom tohto zákona je dosiahnuť rovnaké ciele ako sú uvedené v článku 9 a nasl. nariadenia 2799/1999.

6.	Z prípravy návrhu zákona č. 250/2000 sa možno dozvedieť, že rozhodnutie talianskych orgánov zrušiť systém kontroly stanovenej nariadením č. 2799/1999 je opodstatnené z dôvodu neúčinnosti mechanizmu kontroly stanovené týmto nariadením v talianskych podmienkach.

Toto odôvodnenie je v rozpore s ustálenou judikatúrou, podľa ktorej Spoločenstvo z jednej strany vytvorilo spoločnú organizáciu trhu v danom sektore, a členské štáty sa musia zdržať akéhokoľvek jednostranného opatrenia, a to aj v prípade, ak by podporovalo spoločnú politiku a z druhej strany rozdiely v praktickom uplatnení, ktoré vzniknú pri vykonávaní aktov Spoločenstva neumožňujú členskému štátu, aby jednostranne nedodržiaval svoje vlastné záväzky.

Talianske orgány sa nemôžu odvolávať na skutočnosť, že zákon č. 250/2000 sa v skutočnosti nikdy neuplatňoval z dôvodu neprijatia ministerského dekrétu, ktorý mal vykonať definíciu stopovačov a určiť zodpovedajúci spôsob uplatnenia. Ako to už Súdny dvor niekoľkokrát zdôraznil, skutočnosť, že legislatíva, ktorá je v rozpore s právom Spoločenstva, sa uplatňuje veľmi zriedkavo alebo skoro vôbec, nestačí k tomu, aby zaniklo porušenie práva Spoločenstva.

(1) Ú. v. ES L 160 z 26.6.1999, s. 48

(2) Ú. v. ES L 340 z 31.12.1999, s. 3

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de Cassation, chambre commerciale, financière et économique, rozsudkom zo dňa 16. novembra 2004, vo vzťahu ku konaniu Galeries de Lisieux SA proti Organic Recouvrement

(Vec C-488/04)

(2005/C 31/20)

Jazyk konania: francúzština

Cour de Cassation (Francúzsko) podal rozsudkom zo 16. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu ku konaniu Galeries de Lisieux SA proti Organic Recouvrement, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 29. novembra 2004.

Cour de Cassation, chambre commerciale, financière et économique (Francúzsko) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Má sa právo Spoločenstva vykladať v tom zmysle, že sa za štátnu pomoc má posudzovať daň, akou je daň na pomoc obchodníkom a živnostníkom zavedená zákonom z 13. júla 1972 a vzťahujúca sa na predajný priestor maloobchodných predajní prevyšujúci 400 m2, výťažok z ktorej je príjmom osobitných účtov dôchodkovej poisťovne obchodníkov a živnostníkov, ktorý sa použije na priznanie osobitnej kompenzačnej pomoci, zmenenej zákonom č. 81-1160 z 30. decembra 1981 na odchodné, ak sa vzťahuje len na zariadenia s predajným priestorom viac ako 400 m2 alebo s obratom viac ako 460 000 EUR, a ak zabezpečuje budúcim prijímateľom príspevku zníženie zaťaženia vyplývajúce z možnosti obmedziť svoje prípadné financovanie na režim doplnkového dôchodku?

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/11

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorý podal Finanzgericht Bádensko-Württembersko uznesením zo dňa 14. októbra 2004 vo vzťahu ku konaniu Lasertec Gesellschaft für Stanzformen mbH (predtým Riess Laser Bandstahlschnitte GmbH) proti Finanzamt Emmendingen

(Vec C-492/04)

(2005/C 31/21)

Jazyk konania: nemčina

Finanzgericht Bádensko-Württembersko (Nemecko) podal uznesením zo 14. októbra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo vzťahu ku konaniu Lasertec Gesellschaft für Stanzformen mbH (predtým Riess Laser Bandstahlschnitte GmbH) proti Finanzamt Emmendingen, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 1. decembra 2004.

Finanzgericht Baden-Württemberg žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Musí sa článok 57 ods. 1 Zmluvy o ES vykladať tak, že pri obmedzeniach voľného pohybu kapitálu vo vzťahu k tretím krajinám, ktoré „platia“ k 31. decembru 1993, ide o také obmedzenia, v súvislosti s ktorými bol zákonodarný proces vnútroštátneho zákonodarcu k tomuto rozhodnému dňu už ukončený, alebo o také, ktoré sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov k tomuto rozhodnému dňu už uplatňujú na existujúce skutkové okolnosti?

Musí sa článok 56 ods. 1 v spojení s článkom 58 Zmluvy o ES vykladať tak, že sa zakazuje čiastočné zdaňovanie výplaty úrokov kapitálovej spoločnosti usadenej v členskom štáte veriteľovi usadenému v tretej krajine, ktorý je zároveň spoločníkom tejto kapitálovej spoločnosti, ako výplaty podielov na zisku, keďže pritom ide o svojvoľnú diskrimináciu alebo o skryté obmedzenie voľného pohybu kapitálu medzi členským štátom a treťou krajinou?

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof s'-Hertogenbosch rozsudkom z 9. júna 2004 vo vzťahu ku konaniu L. H. Piatkowski proti Belastingsdienst Grote ondernemingen Eindhoven

(Vec C-493/04)

(2005/C 31/22)

Jazyk konania: holandčina

Gerechtshof s'-Hertogenbosch (Holandsko) podal rozsudkom z 9. júna 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu ku konaniu L. H. Piatkowski proti Belastingsdienst Grote ondernemingen Eindhoven, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora 1. decembra 2004.

Gerechtshof's- Hertogenbosch žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Odporuje právu Spoločenstva, najmä právu na voľný pohyb a článku 14c písm. b) nariadenia č. 1408/71 (1) (znenie z roku 1998), že Holandsko vyberá príspevok na sociálne zabezpečenie z úrokových výnosov, ktoré zaplatila spoločnosť so sídlom v Holandsku osobe s bydliskom v Belgicku, na ktorú sa podľa čl. 14c písm. b) v spojení s prílohou VII časťou 1 nariadenia č. 1408/71 vzťahujú tak holandské ako aj belgické predpisy o sociálnom zabezpečení?

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Ú. v. L 149, s. 2).

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden rozhodnutím zo dňa 26. novembra 2004 vo vzťahu ku konaniu A. C. Smits-Koolhoven proti Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-495/04)

(2005/C 31/23)

Jazyk konania: holandčina

Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) podal rozhodnutím z 26. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu ku konaniu A. C. Smits-Koolhoven proti Staatssecretaris van Financiën, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 1. decembra 2004.

Hoge Raad der Nederlanden žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Patria bylinkové cigarety, ako tie vo veci samej, neobsahujúce preukázateľne žiadne látky s liečebným účinkom, ktoré sú ale predávané so súhlasom Keuringsraad Openlijke Aanprijzing Geneesmiddelen/ Keuringsraad Aanprijzing Gezondheidsproducten ako „liečivé bylinkové cigarety“ ako podporný prostriedok pri liečbe závislosti od nikotínu, pod výnimku článku 7 ods. 2 smernice 95/59 (1), pre výrobky, ktoré slúžia výlučne medicínskym účelom?

(1) Ú. v. ES L 291 zo dňa 6.12.1995, s. 40-45

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal College van Beroep voor het Bedrijfsleven te 's-Gravenhage rozhodnutím zo dňa 26. novembra 2004 vo vzťahu ku konaniu J. Slob proti Productschap Zuivel

(Vec C-496/04)

(2005/C 31/24)

Jazyk konania: holandčina

College van Beroep voor het Bedrijfsleven te 's-Gravenhage (Holandsko) podal rozhodnutím z 26. novembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu ku konaniu J. Slob proti Productschap Zuivel, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 1. decembra 2004.

College van Beroep voor het Bedrijfsleven te 's-Gravenhage žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

—

Je potrebné článok 7 ods. 1 veta prvá a ods. 3 nariadenia (EHS) č. 536/93 (1) [Komisie zo dňa 9. marca 1993, ktoré stanovuje vykonávajúce ustanovenia o dodatočnom odvode v sektore mlieka a mliečnych výrobkov] vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia ponechávajú členským štátom priestor, aby prijali právnu úpravu, ktorá uloží výrobcom mlieka usadeným na ich území povinnosť viesť účtovníctvo, a ktorá presahuje povinnosti vyplývajúce z článku 7 odsek 1 písmeno f) tohto nariadenia?

—

V prípade, že odpoveď na túto otázku bude kladná, treba pri predpise, ktorý zaväzuje výrobcov, aby v rámci svojej správy skladali účty za vyrobené množstvo mlieka a účel, na ktorý bolo použité, aj v prípade, keď maslo bolo zničené alebo použité ako krmivo, vychádzať z toho, že toto zostáva v tejto diskrečnej právomoci členského štátu?

(1) Ú. v. ES L 57, s. 12.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/12

Žaloba podaná dňa 1. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike

(Vec C-497/04)

(2005/C 31/25)

Jazyk konania: gréčtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Enrico Traversa, právny poradca a Georgios Zavos, člen jeho právneho servisu, podal dňa 1. decembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Helénskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že neprijatím zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/13/ES z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia (1) a v každom prípade, že o týchto ustanoveniach neinformovala Komisiu, Helénska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice,

—	zaviazal Helénsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Stanovená lehota na prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 20. septembra 2003.

(1) Ú. v. ES L 77 zo dňa 20.3.2002, s. 17.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/13

Žaloba podaná dňa 1. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike

(Vec C-498/04)

(2005/C 31/26)

Jazyk konania: gréčtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: právny poradcovia Enrico Traversa a Georgios Zavvos, členovia právnej služby Komisie, podala dňa 1. decembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Helénskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

—

vyhlásil, že Helénska republika si nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (1), ktorou sa podľa jej článku 72 mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/12/ES z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 79/267/EHS o rozsahu solventnosti podnikov zaoberajúcich sa životným poistením tým, že neprijala všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu;

—	zaviazal Helénsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie tejto smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula dňa 20. septembra 2003.

(1) Ú. v. ES L 345, zo dňa 19.12.2002, s. 1

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesarbeitsgericht Düsseldorf uznesením zo dňa 8. októbra 2004 vo vzťahu ku konaniu Hans Werhof proti Freeway Traffic Systems GmbH & Co. KG

(Vec C-499/04)

(2005/C 31/27)

Jazyk konania: nemčina

Landesarbeitsgericht Düsseldorf (Nemecko) podal uznesením z 8. októbra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu ku konaniu Hans Werhof proti Freeway Traffic Systems GmbH & Co. KG, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 2. decembra 2004.

Landesarbeitsgericht Düsseldorf žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Je zlučiteľné s článkom 3 ods. 1 smernice Rady 98/50/ES (1) z 29. júna 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/187/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí závodov, keď nadobúdateľ, ktorý nie je viazaný kolektívnou zmluvou, je viazaný dohodou, uzatvorenou medzi prevádzateľom podniku viazaným kolektívnou zmluvou a zamestnancom, podľa ktorej sa uplatňujú príslušné kolektívne zmluvy o mzdách, ktorými je prevádzateľ viazaný, je viazaný tak, že sa uplatní kolektívna zmluva o mzdách platná v čase prevodu podniku, ale nie kolektívne zmluvy o mzdách, ktoré nadobudnú platnosť neskôr?

2.	V prípade zápornej odpovede: Je zlučiteľné s článkom 3 ods. 1 smernice 98/50/ES, keď nadobúdateľ podniku, ktorý nie je viazaný kolektívnou zmluvou, je viazaný kolektívnymi zmluvami o mzdách, ktoré nadobudli platnosť po okamihu prevodu podniku, len tak dlho, ako je viazaný prevádzateľ podniku?

(1) Ú. v. ES L 201, s. 88

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht uznesením zo dňa 3. augusta 2004 vo vzťahu ku konaniu Ergün Torun proti mestu Augsburg, účastníci konania: 1. zástupca spolkových záujmov pri Bundesverwaltungsgericht, 2. Landesanwaltschaft Bavorsko

(Vec C-502/04)

(2005/C 31/28)

Jazyk konania: nemčina

Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) podal uznesením z 3. augusta 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie prejudiciálneho konania vo vzťahu ku konaniu Ergün Torun proti mestu Augsburg, účastníci konania: 1. zástupca spolkových záujmov pri Bundesverwaltungsgericht, 2. Landesanwaltschaft Bavorsko, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 7. decembra 2004.

Bundesverwaltungsgericht žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Stráca plnoleté dieťa tureckého zamestnanca legálne zamestnaného v Spolkovej republike Nemecko dlhšie ako tri roky, ktoré ukončilo odbornú prípravu na budúce povolanie v odbore priemyselný mechanik záverečnou učňovskou skúškou, svoje právo na pobyt odvodené podľa článku 7 druhej vety uznesenia č. 1/80 Rady o pridružení EHS – Turecko (ARB 1/80) od práva uchádzať sa o pracovné miesto, okrem prípadov uvedených v článku 14 ARB 1/80 a pri opustení prijímajúceho členského štátu na nie nepodstatnú dobu bez oprávneného dôvodu, aj vtedy, keď

a)	bolo za ťažkú lúpež a trestné činy týkajúce sa omamných látok odsúdené k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov, tento trest nebol ani dodatočne uložený podmienečne a úhrnný trest si po započítaní doby strávenej vo vyšetrovacej väzbe odpykalo?

samo si hľadalo zamestnanie ako zamestnanec na riadnom trhu práce Spolkovej republiky Nemecko a tým samo získalo právo na pobyt odvodené podľa článku 6 odsek 1 druhá a tretia zarážka ARB 1/80 od práva na prístup k zamestnaniu a neskôr ho znovu stratilo?

K takejto strate došlo tým, že

aa.	neprijalo zamestnanie, ktoré mu ponúkol úrad práce, v tomto prípade po viac než ročnej nezamestnanosti?

bb.

kvôli ťažkej lúpeži a trestným činom týkajúcich sa omamných látok bolo odsúdené na úhrnný trest v dĺžke trvania troch rokov tento trest nebol ani dodatočne uložený podmienečne a úhrnný trest si po započítaní doby strávenej vo vyšetrovacej väzbe odpykalo a počas tejto doby nebolo k dispozícii na riadnom trhu práce, ale mesiac po prepustení z väzby si opäť našlo zamestnanie, bez toho, aby malo vnútroštátne právo na pobyt?

2.	V prípade, že odpoveď na prvú otázku bude kladná: stráca turecký štátny príslušník právo na pobyt odvodené podľa článku 6 odsek 1 druhá a tretia zarážka ARB 1/80 od práva na prístup k zamestnaniu za podmienok vyššie uvedených v písmene b) prvej otázky?

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/14

Žaloba podaná dňa 8. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-505/04)

(2005/C 31/29)

Jazyk konania: angličtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Hans Støvlbaek, splnomocnený zástupca, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 8. decembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska tým, že neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktoré sú potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES zo 14. mája 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice Rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS a 93/16/EHS, týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár (1) s ohľadom na Gibraltár, alebo v každom prípade tým, že Komisiu o takých ustanoveniach neinformovala, nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 16 tejto smernice;

—	zaviazal Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota, počas ktorej mala byť smernica prebratá uplynula dňa 1. januára 2003.

(1) Ú. v. ES L 206, zo dňa 31.07.2001, s. 1

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/15

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorý podal Cour administrative (Luxemburské veľkovojvodstvo) zo dňa 7. decembra 2004, vo vzťahu ku konaniu Graham J. Wilson proti Conseil de l'Ordre des Avocats du Barreau de Luxemburg

(Vec C-506/04)

(2005/C 31/30)

Jazyk konania: francúzština

Cour administrative (Luxemburské veľkovojvodstvo) podal rozsudkom zo7. decembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev, návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo vzťahu ku konaniu Graham J. Wilson proti Conseil de l'Ordre des Avocats du Barreau de Luxemburg, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 9. decembra 2004.

Cour administrative (Luxemburské veľkovojvodstvo) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Článok 9 smernice 98/5 (1) zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia, sa musí vykladať tak, že vylučuje konanie o opravnom prostriedku, ktorý upravuje zákon z 10. augusta 1991 v znení zákona z 13. novembra 2002?

Konkrétne predstavujú také odvolacie orgány ako disciplinárna a správna rada a odvolacia disciplinárna a odvolacia správna rada „vnútroštátny opravný prostriedok podaný na súdny orgán“ v zmysle článku 9 smernice 98/5 a článok 9 sa musí vykladať tak, že vylučuje opravný prostriedok, ktorý ukladá predložiť vec na jeden alebo viacero orgánov tejto povahy ešte pred možnosťou predložiť právnu otázku odvolaciemu súdu alebo súdu prvého stupňa v zmysle článku 9?

a s výhradou neskoršieho rozhodnutia o príslušnosti správneho súdu a o prípustnosti opravného prostriedku, pričom o všetkých formálnych a meritórnych dôvodoch účastníkov konania sa zatiaľ nerozhoduje, okrem týchto otázok:

3.	Sú príslušné orgány členského štátu oprávnené podmieniť právo advokátka členského štátu trvalo vykonávať povolanie advokáta na základe profesijného titulu domovskej krajiny v oblasti činností vymedzených v článku 5 smernice 98/5 ES požiadavke ovládať jazyky tohto členského štátu?

Môžu tieto príslušné orgány určiť podmienku, aby právo výkonu tejto profesie bolo podmienené zložením ústnej skúšky zo všetkých (niekoľkých) troch hlavných jazykov hostiteľského členského štátu, aby príslušné orgány mohli overiť, či advokát ovláda tri jazyky a v prípade kladnej odpovede aké sú procesné garancie, ak existujú, ktoré sa vyžadujú?

(1) Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia (Ú. v. ES L 77 zo 14.3.1998, s. 36)

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/15

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden rozsudkom zo dňa 10. decembra 2004 vo vzťahu ku konaniu Magpar VI B.V. proti Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-509/04)

(2005/C 31/31)

Jazyk konania: holandčina

Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) podal rozsudkom z 10. decembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo vzťahu ku konaniu Magpar VI B.V. proti Staatssecretaris van Financiën, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 13. decembra 2004.

Hoge Raad der Nederlanden žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Musí sa článok 7 ods. 1 písm. bb smernice 69/335/EHS (1) v znení smernice 73/79/EHS (2) vykladať tak, že keď spoločnosť v priebehu piatich rokov od nadobudnutia podielov v rámci fúzie podielov, ktorá je oslobodená od kapitálovej dane, tieto podiely prestala držať, pretože spoločnosť, ktorej podiely držala, bola subjektom fúzie, majú platiť požiadavky pre podiely v nadobúdajúcej spoločnosti, na ktoré odkazuje uvedené ustanovenie smernice?

2)	Je pre otázku položenú v bode 4.1 rozhodujúce, že spoločnosť, ktorej podiely držala, zanikla v dôsledku účinnosti právnej fúzie s inou spoločnosťou (článok 2:311 ods. 1 BW), takže v pravom zmysle slova nemožno hovoriť o prevode podielov?

(1) Smernica Rady 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. ES L 249, s. 25).

(2) Smernica Rady 73/79/EHS z 9. apríla 1973 o zmene oblasti použitia zníženej sadzby kapitálovej dane, ktorá je stanovená v prospech určitých reštrukturalizácií spoločností v článku 7 ods. 1 písm. b) smernice o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania (Ú. v. ES L 103, s. 13).

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/16

Žaloba podaná dňa 13. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Belgickému kráľovstvu

(Vec C-510/04)

(2005/C 31/32)

Jazyk konania: francúzština

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: K. Simonsson a W. Wils, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 13. decembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Belgickému kráľovstvu.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

vyhlásil, že Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/6/ES z 18. februára 2002 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov Spoločenstva a v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice. (1)

2.	zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 9. septembra 2003.

(1) Ú. v. ES L 67 zo dňa 9.3.2002, s. 31

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/16

Žaloba podaná dňa 15. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Belgickému kráľovstvu

(Vec C-515/04)

(2005/C 31/33)

Jazyk konania: francúzština

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: C. O'Reilly a R. Troosters, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 15. decembra 2004 na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev žalobu proti Belgickému kráľovstvu.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Belgické kráľovstvo tým, že neprijalo zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (1) alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedenej smernice.

2.	zaviazal Belgické kráľovstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prevzatie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 31. decembra 2002.

(1) Ú. v. ES L 212, zo dňa 7.8.2001, s. 12

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/17

Žaloba podaná dňa 15. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Belgickému kráľovstvu

(Vec C-516/04)

(2005/C 31/34)

Jazyk konania: francúzština

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Belgické kráľovstvo tým, že neprijalo zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (1) alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo si povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedenej smernice;

2.	zaviazal Belgické kráľovstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prevzatie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 11. februára 2003.

(1) Ú. v. ES L 187, zo dňa 10.7.2001, s. 45

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/18

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 23. novembra 2004

vo veci T-166/98, Cantina sociale di Dolianova Soc. coop. rl. a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Spoločná organizácia vinohradníckeho trhu - Nariadenie (EHS) č. 2499/82 - Pomoc Spoločenstva - Žaloba o neplatnosť - Žaloba pre nečinnosť - Žaloba o náhradu škody)

(2005/C 31/35)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci T-166/98, Cantina sociale di Dolianova Soc. coop. rl., so sídlom v Dolianova (Taliansko), Cantina Trexenta Soc. coop. rl, so sídlom v Senorbì (Taliansko), Cantina sociale Marmilla – Unione viticoltori associati Soc. coop. rl, so sídlom v Sanluri (Taliansko), Cantina sociale S. Maria La Palma Soc. coop. rl, so sídlom v Santa Maria La Palma (Taliansko), Cantina sociale del Vermentino Soc. coop. rl Monti-Sassari, so sídlom v Monti (Taliansko), v zastúpení: C. Dore a G. Dore, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: pôvodne F. Ruggeri Laderchi a A. Alves Vieira, potom Alves Vieira a L. Visaggio), predmetom ktorej je návrh smerujúci vzájomne a alternatívne za použitia článkov 173 a 175 Zmluvy ES (zmenených, teraz články 230 a 232 ES) k zrušeniu listu Komisie z 31. júla 1998, ktorým bola žalobcom odmietnutá priama úhrada pomoci na preventívnu destiláciu vo vinohradníckej zberovej kampani 1982/1983 a vysloveniu nedovolenej nečinnosti Komisie, alebo subsidiárne za aplikácie článku 178 Zmluvy ES (teraz článok 235 ES) k náhrade škody údajne utrpenej žalobcami z dôvodu správania Komisie, Súd prvého stupňa (druhá komora), v zložení: predseda J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij a N. J. Forwood, tajomník: J. Palacio González, vyhlásil dňa 23. novembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Komisia je povinná nahradiť škodu utrpenú žalobcami v dôsledku konkurzu na majetok Distilleria Agricola Industriale de Terralba, pre absenciu mechanizmu spôsobilého zabezpečiť v režime zriadenom článkom 9 nariadenia (EHS) č. 2499/82, ustanovujúceho podrobnosti o preventívnej destilácii vo vinohradníckej zberovej kampani 1982/1983, vyplatenie pomoci Spoločenstva uvádzanej týmto nariadením predmetným výrobcom.

2)	Účastníci predložia Súdu prvého stupňa v lehote štyroch mesiacov odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku vyčíslenú sumu náhrady škody stanovenú spoločnou dohodou.

3)	Za absencie dohody účastníci predložia Súdu prvého stupňa v rovnakej lehote svoje vypočítané návrhy.

(1) Ú. v. ES C 378 zo dňa 5.12.1998

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/18

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 1. decembra 2004

vo veci T-27/02, Kronofrance SA proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Štátne pomoci - Rozhodnutie Komisie o nepodaní námietok - Žaloba o neplatnosť - Prípustnosť - Multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty)

(2005/C 31/36)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci T-27/02, Kronofrance SA, so sídlom v Sully-sur-Loire (Francúzsko), v zastúpení: R. Nierer, advokát, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: V. Kreuschitz a J. Flett, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), ktorú v konaní podporuje Glunz AG a OSB Deutschland GmbH, so sídlom v Meppene (Nemecko), v zastúpení: H.-J. Niemeyer a K. Ziegler, advokátky, ktoré si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, predmetom ktorej je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie SG (2001) D z 25. júla 2001 o nepodaní námietok voči pomoci priznanej nemeckými úradmi spoločnosti Glunz AG, Súd prvého stupňa (štvrtá rozšírená komora), v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia V. Tiili, M. Vilaras, I. Wiszniewska-Białecka a V. Vadapalas, tajomník: J. Plingers, referent, vyhlásil dňa 1. decembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Rozhodnutie Komisie SG (2001) D z 25. júla 2001 o nepodaní námietok voči pomoci priznanej nemeckými úradmi spoločnosti Glunz AG sa zrušuje.

2)	Komisia je povinná nahradiť okrem svojich trov konania aj trovy konania žalobkyne.

3)	Spoločnosti Glunz a OSB Deutschland GmbH hradia svoje trovy konania, ktoré im vznikli v súvislosti s ich postavením vedľajších účastníkov konania.

(1) Ú. v. ES C 118 zo dňa 18.5.2002

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/19

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 30. novembra 2004

vo veci T-168/02, IFAW Internationaler Tierschutz-Fonds gGmbH proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Žaloba o neplatnosť - Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Článok 4 ods. 5 - Nezverejnenie dokumentu pochádzajúceho z členského štátu bez predchádzajúceho súhlasu tohto štátu)

(2005/C 31/37)

Jazyk konania: angličtina

Vo veci T-168/02, IFAW Internationaler Tierschutz-Fonds gGmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: S. Crosby, solicitor, ktorého v konaní podporuje Holandské kráľovstvo (splnomocnení zástupcovia: H. Sevenster, S. Terstal, N. Bel a C. Wissels, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), Švédske kráľovstvo (splnomocnení zástupcovia: A. Kruse a K. Wistrand, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu) a Dánske kráľovstvo (splnomocnení zástupcovia: pôvodne J. Bering Liisberg, potom J. Molde, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: C. Docksey a P. Aalto, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), ktorú v konaní podporuje Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: R. Caudwell, splnomocnená zástupkyňa a M. Hoskins, barrister, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), predmetom ktorej je žaloba o zrušenie rozhodnutia Komisie z 26. marca 2002, ktorým bol na základe článku 4 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43) žalobcovi zamietnutý prístup k určitým dokumentom ohľadne deklasifikácie chránenej lokality, Súd prvého stupňa (piata rozšírená komora), v zložení: predsedkyňa P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas, J. D. Cooke, P. Mengozzi a M. E. Martins Ribeiro, tajomník: D. Christensen, referentka, vyhlásil dňa 30. novembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Žaloba sa zamieta.

2)	Žalobca je povinný znášať trovy konania, ktoré mu vznikli a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

3)	Holandské kráľovstvo, Švédske kráľovstvo, Dánske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska nemajú právo na náhradu trov konania.

(1) Ú. v. ES C 202 zo dňa 24.8.2002

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/19

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 24. novembra 2004

vo veci T-393/02, Henkel KGaA proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Trojrozmerná ochranná známka - Tvar bielej a priehľadnej fľaše - Absolútny dôvod zamietnutia - Rozlišovacia spôsobilosť - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94)

(2005/C 31/38)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci T-393/02, Henkel KGaA, so sídlom v Düsseldorfe (Nemecko), v zastúpení: C. Osterrieth, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (splnomocnení zástupcovia: U. Pfleghar a G. Schneider), predmetom ktorej je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 3. októbra 2002 (vec R 313/2001-4), týkajúceho sa zápisu trojrozmerného označenia tvoreného tvarom bielej a priehľadnej fľaše, Súd prvého stupňa (štvrtá komora), v zložení: predseda H. Legal, sudcovia V. Tiili a M. Vilaras, tajomník: J. Plingers, referent, vyhlásil dňa 24. novembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 3. októbra 2002 (vec R 313/2001-4) sa zrušuje.

2)	Žalovaný je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 55 zo dňa 8.3.2003

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/20

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 23. novembra 2004

vo veci T-84/03, Maurizio Turco proti Rade Európskej Únie (1)

(Transparentnosť - Prístup verejnosti k dokumentom Rady - Čiastočné zamietnutie prístupu - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Výnimky)

(2005/C 31/39)

Jazyk konania: angličtina

Vo veci T-84/03, Maurizio Turco, bydliskom v Pulsano (Taliansko), v zastúpení: O. W. Brouwer, T. Janssens a C. Schillemans, advokáti, ktorého v konaní podporuje Fínska republika, v zastúpení: T. Pynnä a A. Guimaraes-Purokoski, splnomocnené zástupkyne, ktoré si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, a Dánske kráľovstvo, v zastúpení: J. Liisberg, neskôr J. Molde, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, a Švédske kráľovstvo, v zastúpení: A. Kruse a K. Wistrand, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu proti Rade Európskej Únie (splnomocnení zástupcovia: J.-C. Piris a M. Bauer), ktorú v konaní podporuje Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: C. Jackson, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci P. Sales a J. Stratford, barristers, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, a Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Petite, C. Docksey a P. Aalto, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, predmetom ktorej je žiadosť o zrušenie rozhodnutia Rady z 19. decembra 2002, ktorým bol žalobcovi čiastočne zamietnutý prístup k niektorým dokumentom zo zasadnutia Rady „Spravodlivosť a vnútorné záležitosti“ zo 14. a 15. októbra 2002, Súd prvého stupňa (piata komora), v zložení: predsedkyňa P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke, tajomník: I. Natsinas, referent, vyhlásil dňa 23. novembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Žaloba sa zamieta v časti týkajúcej sa odmietnutia prístupu ku stanovisku právneho servisu Rady.

2)	V zostávajúcej časti sa konanie zastavuje.

3)	Žalobca a Rada sú povinní každý nahradiť polovicu trov konania súvisiacich so žalobou.

4)	Vedľajší účastníci znášajú svoje trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 112 zo dňa 10.5.2003

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/20

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 30. novembra 2004

vo veci T-173/03, Anne Geddes proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Slovná ochranná známka NURSERYROOM - Absolútne dôvody zamietnutia - Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 40/94)

(2005/C 31/40)

Jazyk konania: angličtina

Vo veci T-173/03, Anne Geddes, bydliskom v Aucklande (Nový Zéland), v zastúpení: G. Farrington, solicitor, proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (splnomocnení zástupcovia: E. Dijkema a A. Folliard-Monguiral), predmetom ktorej je žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 13. februára 2003 (vec R 839/2001-4) týkajúceho sa zápisu slovnej ochrannej známky Spoločenstva NURSERYROOM, Súd prvého stupňa (druhá komora), v zložení: predseda Pirrung, sudcovia N. J. Forwood a S. Papasavvas, tajomník: J. Plingers, referent, vyhlásil dňa 30. novembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Žaloba sa zamieta.

2)	Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 171 zo dňa 19.7.2003

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/21

ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 23. novembra 2004

vo veci T-360/03, Frischpack GmbH & Co. KG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (1)

(Ochranná známka Spoločenstva - Trojrozmerná ochranná známka - Tvar krabičky na syr - Absolútny dôvod zamietnutia - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 - Rozlišovacia spôsobilosť)

(2005/C 31/41)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci T-360/03, Frischpack GmbH & Co. KG, so sídlom v Mailling bei Schönau (Nemecko), v zastúpení: P. Bornemann, advokát, proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (splnomocnení zástupcovia: U. Pfleghar a G. Schneider), predmetom ktorej je žaloba proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 8. septembra 2003 (Vec R 236/2003-2), týkajúceho sa zápisu trojrozmernej známky (krabička na syr), Súd prvého stupňa (piata komora), v zložení: predsedkyňa P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a D. Šváby, tajomník: I. Natsinas, referent, vyhlásil dňa 23. novembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)	Žaloba sa zamieta.

2)	Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 304 zo dňa 13.12.2003

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/21

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA

zo 6. septembra 2004

vo veci T-213/02, SNF SA proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Žaloba o neplatnosť - Smernica 2002/34/ES - Obmedzenia v používaní polyakrylamidov v zložení kozmetických výrobkov - Osoba jednotlivo dotknutá - Prípustnosť)

(2005/C 31/42)

Jazyk konania: angličtina

Vo veci T-213/02, SNF SA, so sídlom v Saint-Étienne (Francúzsko), v zastúpení: K. Van Maldegem a C. Mereu, advokáti, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnený zástupca: X. Lewis, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu), predmetom ktorej je návrh na čiastočné zrušenie dvadsiatej šiestej smernice Komisie 2002/34/ES z 15. apríla 2002, ktorou sa prispôsobujú technickému pokroku prílohy II, III a VII k smernici Rady 76/768/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na kozmetické výrobky (Ú. v. ES L 102, s. 19) v rozsahu, v akom obmedzuje použitie polyakrylamidov v zložení kozmetických výrobkov, Súd prvého stupňa (piata komora), v zložení: predsedkyňa P. Lindh, sudcovia R. García-Valdecasas a J. D. Cooke, tajomník: H. Jung, vydal dňa 6. septembra 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	Žalobkyňa znáša vlastné trovy konania, ako aj trovy konania žalovanej.

(1) Ú. v. ES C 233 zo dňa 28.9.2002

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/21

UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 21. januára 2004

vo veci T-252/03 R, Fédération nationale de l'industrie et des commerces en gros des viandes (FNICGV) proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Konanie o vydaní predbežného opatrenia - Hospodárska súťaž - Platba pokuty - Banková záruka - Prípustnosť - Naliehavosť - Nedostatok)

(2005/C 31/43)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci T-252/03 R, Fédération nationale de l'industrie et des commerces en gros des viandes (FNICGV), so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: P. Abegg, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, ktorého v konaní podporuje Francúzska republika (splnomocnení zástupcovia: G. de Bergues a F. Million), proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: P. Oliver a F. Lelièvre, splnomocnení zástupcovia, predmetom ktorej je odklad na jednej strane vykonateľnosti rozhodnutia Komisie 2003/600/ES z 2. apríla 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení článku 81 Zmluvy ES (vec COMP/C.38.279/F3 – Francúzske hovädzie mäso) (Ú. v. EÚ L 209, s. 12) v súvislosti s tým, že ukladá žalobcovi pokutu 720 000 eur a na druhej strane povinnosti zriadiť bankovú záruku ako podmienky nevymáhania tejto pokuty, predseda Súdu prvého stupňa vydal dňa 21. januára 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Návrh na vydanie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/22

UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 10. novembra 2004

vo veci T-316/04 R, Wam SpA proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Štátna pomoc - Pôžičky so zníženými úrokovými sadzbami umožňujúce podniku preniknúť na trh v niektorých tretích krajinách - Povinnosť vrátenia - Predbežné opatrenie - Odklad výkonu - Naliehavosť - Nedostatok)

(2005/C 31/44)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci T-316/04 R, Wam SpA, so sídlom v Cavezzo di Modena (Taliansko), v zastúpení: E. Giliani, advokát, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: V. Di Bucci a E. Righini, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), predmetom ktorej je návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie z 19. mája 2004 [C(2004) 1812 konečné] o štátnej pomoci C 4/2003 (pôvodne NN 102/2002), predseda Súdu prvého stupňa vydal dňa 10. novembra 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Návrh na vydanie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne v konaní o veci samej.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/22

Žaloba podaná dňa 8. septembra 2004: Hensotherm AB proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec T-366/04)

(2005/C 31/45)

Jazyk konania: švédčina

Hensotherm AB, so sídlom v Trelleborgu (Švédsko), v zastúpení: Stefan Hallbäck, advokát, podal dňa 8. septembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory).

Ďalším účastníkom konania pred odvolacím senátom bol Rudolf Hensel GmbH, so sídlom v Börnsen (Nemecko).

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	vrátil vec odvolaciemu senátu Úradu pre harmonizáciu na hmotnoprávne preskúmanie žalobcovho odvolania proti rozhodnutiu oddelenia v konaní o vyhlásenie neplatnosti zo dňa 11. septembra 2003 z dôvodu porušenia základných procesných náležitostí;

—	subsidiárne, preskúmal odvolanie proti rozhodnutiu oddelenia v konaní o vyhlásenie neplatnosti zo dňa 11. septembra 2003 a rozhodnutie odvolacieho senátu zo dňa 12. júla 2004 a zamietol návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva č. 357 863, ktorý podal Rudolf Hensel GmbH;

—	zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Zapísaná ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti:	Obrazová ochranná známka „HENSOTHERM“ pre výrobky tried 2 a 17 (farby, izolačný a tesniaci materiál) – Ochranná známka Spoločenstva č. 357 863
Majiteľ ochrannej známky Spoločenstva	Žalobca
Účastník konania, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti:	Rudolf Hensel GmbH
Práva z ochrannej známky účastníka konania, ktorý sa domáha vyhlásenia neplatnosti:	Vnútroštátna slovná ochranná známka „HENSOTHERM“ (č. 213 672) pre výrobky triedy 2
Rozhodnutie oddelenia v konaní o vyhlásenie neplatnosti:	Vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Spoločenstva „HENSOTHERM“ z dôvodu pravdepodobnosti zámeny so skoršou vnútroštátnou ochrannou známkou „HENSOTHERM“ (č. 213 672).
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zamietnutie odvolania
Žalobné dôvody:	Porušenie článku 52 ods.1 písm. a) a článku 78 nariadenia Rady (ES) č. 40/94.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/23

Žaloba podaná dňa 18. októbra 2004: Anna Kontouli proti Rade Európskej únie

(Vec T-416/04)

(2005/C 31/46)

Jazyk konania: angličtina

Anna Kontouli, bydliskom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: V. Arkitidis, právnik, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 18. októbra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Rady zo 16. júla 2004 o zamietnutí sťažnosti žalobkyne podanej v súlade s článkom 90 ods. 2 Služobného poriadku v súvislosti so stanovením vhodného opravného koeficientu pre jej dôchodok,

—

nariadil Rade vyplatiť žalobkyni sumu vo výške rozdielu súm dôchodku, ktoré jej boli doteraz vyplatené a súm dôchodku, ktoré jej mali byť vyplatené, ak by sa bol na dôchodok žalobkyne uplatnil opravný koeficient platný pre Spojené kráľovstvo, a to od 1. mája 2003, kedy žalobkyni vznikol nárok na dôchodok; uvedený rozdiel má byť zvýšený o úrok z omeškania vo výške úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou pre jej refinančné operácie zvýšená o dva percentné body,

—	zaviazal Radu vyplatiť žalobkyni odškodné vo výške 100 000,- eur za podstatnú mimozmluvnú a morálnu ujmu utrpenú žalobkyňou počas správneho konania pred podaním žaloby a počas rôznych ústnych a písomných jednaní s oddeleniami Rady, a

—	zaviazal Radu na náhradu trov tohto konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa bola úradníčkou Rady a od 1. mája 2003 poberá invalidný dôchodok. Po svojom odchode do dôchodku žalobkyňa oznámila Rade, že si za svoje trvalé bydlisko určila Spojené kráľovstvo a na základe tejto informácie Rada od začiatku aplikovala na dôchodok žalobkyne opravný koeficient pre uvedenú krajinu. Avšak po usúdení, že žalobkyňa uviedla o svojom bydlisku protichodnú informáciu, Rada pozastavila uplatňovanie opravného koeficientu pre Spojené kráľovstvo a uplatňovala najprv sadzbu pre Belgicko a neskôr pre Grécko, kde sa nachádzalo pôvodné bydlisko žalobkyne. Žalobkyňa podala sťažnosť, ktorá bola zamietnutá napadnutým rozhodnutím zo 16. júla 2004.

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa tvrdí, že v Spojenom kráľovstve má trvalé a oprávnené bydlisko od 1. mája 2003. Žalobkyňa je toho názoru, že Rada tým, že rozhodla inak, porušila článok 82 ods. 1 Služobného poriadku a dopustila sa podstatného omylu v právnom posúdení. Tiež tvrdí, že Rada svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnila a tým, že nenaplnila legitímne očakávania žalobkyne, porušila všeobecné zásady právnej istoty. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Rada porušila zásadu správneho úradného postupu a svoju povinnosť starostlivosti voči žalobkyni. Na záver žalobkyňa tvrdí, že značne utrpela celkovým postojom Rady voči nej a skutočnosťou, že jej dcéra musela zanechať doktorandské štúdiá v Grécku, aby sa mohla presťahovať do Spojeného kráľovstva a pracovať tam za účelom poskytnutia finančnej podpory. Žalobkyňa žiada, aby jej Súd prvého stupňa priznal náhradu za túto morálnu ujmu.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/24

Žaloba podaná dňa 25. októbra 2004: Trubowest Handel GmbH a pán Viktor Makarov proti Rade Európskej únie a Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-429/04)

(2005/C 31/47)

Jazyk konania: angličtina

Trubowest Handel GmbH so sídlom v Kolíne (Nemecko) a pán Viktor Makarov, bydliskom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: Dr. K. Adamantopoulos a E. Petritsi, lawyers, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podali 25. októbra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie a Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	nariadil Európskemu Spoločenstvu v súlade s článkom 288 ods. 2 Zmluvy ES nahradiť škodu spôsobenú následkom prijatia konečných antidampingových opatrení stanovených antidampingovým nariadením vo výške

—	118 058,46 eúr Turbowest Handel z titulu náhrady škody s ročným 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy,

—	397 916,91 eúr (277 939,37 + 63 448,54 + 56 529,00 eúr) pánovi Makarovi z titulu náhrady škody s ročným 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy,

—

128 000,00 eúr Turbowest Handel z titulu straty zo zisku za obdobie 2000 až 2004 s ročným 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy, alebo sumu Turbowest Handel z titulu straty zo zisku za obdobie 2000 až 2004, ktorá sa určí počas konania po vydaní medzitýmneho rozsudku, po spoločnej dohode účastníkov konania,

—	a 150 000,00 eúr pánovi Makarovi z titulu morálnej ujmy, ktorú utrpel s ročným 8 % úrokom z omeškania z tejto sumy,

—	zaviazal Radu Európskej únie a Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý žalobca dováža bezšvíkové rúry a rúrky do Európskeho spoločenstva a druhý žalobca je jeho generálnym riaditeľom. Svojou žalobou sa domáhajú náhrady škody, ktorú údajne utrpeli tým, že bolo prijaté nariadenie 2320/97 (1) ktorým sa zavádzajú konečné antidampingové clá na dovoz určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Maďarsku, Poľsku, Českej republike, Rumunsku a Slovenskej republike.

Žalobcovia tvrdia, že v rámci postupu podľa článku 81 ES bola uložená pokuta niektorým výrobcom bezšvíkových rúr a rúriek (2) Spoločenstva. Podľa žalobcov je veľmi pravdepodobné, ak nie isté, že správanie výrobcov bezšvíkových rúr a rúriek, ktoré bolo v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, ovplyvnilo analýzu škôd a príčin v antidampingových konaniach, pretože sa prekrýval rozsah výroby v dotknutých spoločnostiach v období vyšetrovania tykajúceho sa hospodárskej súťaže a antidampingového konania. Žalobcovia tvrdia, že v čase, keď Komisia určovala škodu spôsobenú údajnými dampingovými dovozmi, vôbec nezohľadnila toto správanie, ktoré bolo v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, tak ako to vyžaduje nariadenie 384/1996 (3).

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovia namietajú porušenie nariadenia 384/1996, ako aj povinnosť správneho úradného postupu a povinnosť starostlivosti. Okrem toho uvádzajú, že Rada a Komisia neskôr uznali, že po ovplyvnení antidampingového vyšetrovania konaním, ktoré bolo v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a prijatím nariadenia 1322/2004 (4) nepovažovali viac za správne uplatniť opatrenia uložené nariadením 2320/1997.

Žalobcovia tvrdia, že ak by Rada a Komisia neporušili vyššie uvedené pravidlá a povinnosti, tak by sa nariadenie 2320/1997 nemuselo nikdy prijať a žalobcovia by nemuseli utrpieť škodu, ktorá im v dôsledku tohto nariadenia vznikla. V dôsledku toho sa žalobcovia domáhajú náhrady škody, táto má v prípade prvého žalobcu formu vrátenia sumy, ktorú skutočne zaplatil podľa nariadenia 2320/1997 ako aj náhrady ušlého zisku. Druhý žalobca sa domáha vrátenia sumy, ktorú zaplatil na základe nariadenia 2330/1997, náhrady ušlého zisku z dôvodu nevyplatenia jeho platu generálneho riaditeľa a náhrady za údajne vynaložené trovy konania a za údajne spôsobenú morálnu ujmu.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 2320/97 zo 17. novembra 1997, Ú. v. ES L 322, 25.11.1997, s. 1

(2) Rozhodnutie Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 o postupe podľa článku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B bezšvové oceľové rúry)(oznámené pod č. dokumentu C(1999) 4154), Ú. v. EÚ L 140, 6.6.2003, s. 1

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 1322/2004 zo 16. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2320/97, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové clá na dovozy určitých bezšvíkových rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele pôvodom okrem iného z Ruska a Rumunska, Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004, s. 10

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/25

Žaloba podaná dňa 25. októbra 2004: Nomura Principal Investment plc a Nomura International plc proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-430/04)

(2005/C 31/48)

Jazyk konania: angličtina

Nomura Principal Investment plc a Nomura International plc, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: C.-D. Ehlermann, F. Louis, A. Vallery, G. A. Gutermuth a C. Duvernoy, advokáti, podal 25. októbra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo 14. júla 2004 vo veci štátnej pomoci č. CZ 46/2003 – Česká republika (Investiční a poštovní banka, a.s.);

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté podľa postupu ustanoveného v oddiele 3 prílohy IV Zmluvy o pristúpení k Európskej únii pre preskúmanie opatrení štátnej pomoci, ktoré nové členské štáty prijali pred ich pristúpením a ktoré ich orgány oznámili Komisii pred 1. májom 2004, Komisiou. Napadnuté rozhodnutie stanovuje, že predvstupové opatrenia pomoci, ktoré Česká republika poskytla českej banke Československá obchodní banka (ďalej len „ČSOB“) nie sú „uplatniteľné po pristúpení“ v zmysle oddielu 3 prílohy IV Zmluvy o pristúpení a preto nie sú predmetom preskúmania hmotnoprávneho súladu s pravidlami štátnej pomoci EÚ Komisiou.

Žalobca tvrdí, že toto rozhodnutie treba zrušiť z toho dôvodu, že predmetné české opatrenia pomoci sú uplatniteľné po pristúpení. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie porušuje oddiel 3 prílohy IV Zmluvy o pristúpení, článok 253 ES, článok 88 ES a nariadenie 659/1999 (1) tým, že používa nesprávnu definíciu „opatrení uplatňovaných“ po pristúpení.

Žalobca ďalej uvádza, že Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia zneužila svoju právomoc, keď porušila oddiel 3 prílohy IV Zmluvy o pristúpení tým, že znovu definovala „opatrenia, ktoré sa budú uplatňovať“, aby sa vyhla preskúmaniu opatrenia prijatého pristupujúcou krajinou, ktoré by spadalo pod skoršiu definíciu tohto právneho pojmu Komisiou.

Žalobca taktiež tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď porušila oddiel 3 prílohy IV Zmluvy o pristúpení a článku 88 ES tým, že nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania napriek stále otvoreným a nevyriešeným skutkovým okolnostiam a mnohým pochybnostiam ohľadne zákonnosti oznámených opatrení. Takisto sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že nesprávne uplatnila svoju vlastnú definíciu uplatniteľnosti predvstupových opatrení pomoci poskytnutých Českou republikou formou záruk na riziká právnych sporov a iných nárokov, ktoré vystavila Česká národná banka pre ČSOB, po pristúpení. Napokon sa dopustila nesprávneho právneho i skutkového posúdenia tým, že riadne nepreskúmala skutkové okolnosti vzťahujúce sa na opatrenia pomoci, ktoré český štát poskytol ČSOB.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá pre uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES, Ú. v. ES L 183, 27.03.1999, s. 1

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/26

Žaloba podaná dňa 5. novembra 2004: France Télécom proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-444/04)

(2005/C 31/49)

Jazyk konania: francúzština

France Télécom, so sídlom v Paríži, v zastúpení: Antoine Gosset-Grainville a Stéphane Hautbourg, advokáti, podala dňa 5. novembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie č. C(2004)3060 Komisie z 2. augusta 2004 o štátnej pomoci poskytnutej Francúzskou republikou v prospech France Télécom;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia žalobcu v tejto veci sú rovnaké ako tvrdenia žalobcu vo veci T-425/04.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/26

Žaloba podaná dňa 10. novembra 2004: Energy Technologies ET S.A. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec T-445/04)

(2005/C 31/50)

Jazyk, v ktorom bola prihláška podaná: angličtina

Energy Technologies ET S.A., so sídlom vo Fribourgu (Švajčiarsko), v zastúpení: A. Boman, advokát, podal dňa 10. novembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory).

Aparellaje Elèctrico S.L., so sídlom v Hospitalet de Llobregat (Španielsko), bol tiež účastníkom konania pred odvolacím senátom.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu zo 7. júla 2004 (vec R 0366/2002-04);

—	zaviazal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky spoločenstva:	Energy Technologies ET S.A.
Prihlasovaná ochranná známka spoločenstva:	Slovná ochranná známka „UNEX“ pre tovary zaradené v triedach 7 a 11 (výmenníky tepla, ktoré sú časťami strojov; výmenníky tepla vrátane ich súčiastok a armatúr) – prihláška č. 974881
Majiteľ ochrannej známky alebo označenia v námietkovom konaní:	Aparellaje Elèctrico S.L.
Ochranná známka alebo označenie uvádzané v námietkovom konaní:	Španielska slovná ochranná známka „UNEX“ pre tovary zaradené v bývalých španielskych triedach 6, 17 a 61 (potrubia, skrutky, kábelizácia a kladenie káblov a potrubí v elektronických a elektrických inžinierskych systémoch,...)
Rozhodnutie námietkového oddelenia:	Zamietnutie prihlášky ochrannej známky
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zamietnutie odvolania
Žalobné dôvody:	Porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/27

Žaloba podaná dňa 9. novembra 2004: Bouygues SA a Bouygues Télécom proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-450/04)

(2005/C 31/51)

Jazyk konania: francúzština

Bouygues SA a Bouygues Télécom, so sídlami v Paríži a v Boulogne Billancourt (Francúzsko), v zastúpení: Louis Vogel, Joseph Vogel, François Sureau, Didier Théophile, Bernard Amory a Alexandre Verheyden, advokáti, podali 9. novembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil článok 1 rozhodnutia Komisie Európskych spoločenstiev č. C(2004)3060 z 2. augusta 2004;

—	zrušil článok 2 uvedeného rozhodnutia;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu č. C(2004)3060 z 2. augusta 2004, ktorým Komisia rozhodla, že záloha akcionára poskytnutá Francúzskou republikou v prospech Groupe France Télécom v decembri 2002 vo forme úveru vo výške deväť miliárd eur poskytnutého v zmysle vyhlásení od júla 2002, zakladá štátnu pomoc nezlučiteľnú so spoločným trhom. Komisia ďalej rozhodla, že túto pomoc netreba vrátiť.

Čo sa týka skonštatovania existencie pomoci, žalobcovia ďalej vytýkajú napadnutému rozhodnutiu, že zamietlo kvalifikovať ako štátnu pomoc záväzky vyplývajúce z vyhlásení francúzskej vlády, ktorá v období od júla do októbra 2002 verejne vyhlásila podporu úveru pre France Télécom, hoci táto spoločnosť, ťažko zadĺžená, vyhlásila enormné straty.

Na podporu svojich tvrdení sú žalobcovia toho názoru, že:

—

Komisia tým, že odmietla kvalifikovať ako štátnu pomoc vyhlásenia francúzskej vlády z júla, septembra a októbra 2002 urobených buď jednotlivo alebo spoločne, nesprávne použila článok 87 Zmluvy. Komisia mala v tomto smere skonštatovať, že uvedené vyhlásenia udelili France Télécom výhodu, ktorá narušila jednak hospodársku súťaž, jednak obchod medzi členskými štátmi;

—

napadnuté rozhodnutie je založené na protichodných a nedostatočných dôvodoch. K tomuto bodu sa bližšie uvádza, že Komisia po tom, čo skonštatovala, že vyhlásenia francúzskej vlády združujú všetky charakteristické znaky štátnej pomoci, nevyvodila z toho logický záver kvalifikovať uvedené vyhlásenia ako štátnu pomoc;

—

že pokiaľ ide o odmietnutie nariadenia vrátenia štátnej pomoci, má sa skonštatovať porušenie článku 14 ods. 1. nariadenia č. 659/1999, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na používanie článku 88 Zmluvy, a tiež porušenie formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Žalobcovia sú v tomto ohľade názoru, že Komisia mohla presne vyčísliť výšku pomoci bez toho, aby zasiahla do práv na obranu Francúzskej republiky, a že vrátenie uvedenej pomoci by v tomto prípade neporušilo zásadu ochrany legitímneho očakávania.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/27

Žaloba podaná dňa 12. novembra 2004: Association Française des Opérateurs de Réseaux et Services de Télécommunications – AFORS Télécom proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-456/04)

(2005/C 31/52)

Jazyk konania: francúzština

Association Française des Opérateurs de Réseaux et Services de Télécommunications – AFORS Télécom, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: Olivier Fréget, advokát, podala 12. novembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil článok 2 rozhodnutia č. C(2004) 3060 z 2. augusta 2004 o štátnej pomoci poskytnutej Francúzskou republikou v prospech France Télécom,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V rámci plánu s cieľom vyrovnať bilanciu francúzskej telekomunikačnej spoločnosti France Télécom Francúzsko, v tom čase vlastník väčšiny jej akcií, poskytlo tejto spoločnosti zálohu svojho podielu na posilnení vlastných zdrojov spoločnosti vo forme úveru vo výške deväť miliárd eur. V napadnutom rozhodnutí Komisia uviedla, že uvedená záloha je štátnou pomocou. V článku 2 tohto rozhodnutia však rozhodla, že nemusí byť vymáhané jej vrátenie.

Žalobca, ktorý mal v úmysle zhromaždiť väčšinu alternatívnych telekomunikačných operátorov vo Francúzsku priamo konkurujúcich France Télécom, je podľa svojho názoru oprávnený žiadať zrušenie tohto posledne uvedeného článku. Na podporu svojej žaloby tvrdí, že sa Komisia dopustila zjavného omylu v právnom posúdení tým, že nebola schopná odhadnúť výšku výhody poskytnutej v prospech France Télécom kvôli konaniu a vyhláseniam francúzskeho štátu. Komisia ďalej údajne porušila zásadu proporcionality, pretože by bolo pre trh menej poškodzujúcim požadovať vrátenie čiastky nižšej ako bola skutočná hodnota výhody a jej dopadu na hospodársku súťaž, než vrátenie vylúčiť úplne. Žalobca ďalej tvrdí, že v každom prípade Komisia nebola povinná presne ohodnotiť výšku pomoci.

Žalobca tiež tvrdí, že Komisia má nesprávne znalosti o ustálenej judikatúre, podľa ktorej je Komisia oprávnená urobiť výnimku z povinnosti vrátenia protiprávne poskytnutej pomoci len v prípade výnimočných okolností alebo úplnej nemožnosti. Žalobca tiež tvrdí, že Komisia mylne posúdila, že vrátením pomoci by sa porušilo právo na obranu ako aj zásada legitímneho očakávania.

Žalobca je ďalej toho názoru, že Komisia porušila zásadu transparentnosti tým, že opomenula predložiť tretím dotknutým osobám, vrátane samotného žalobcu, určité odborné správy predložené Francúzskou republikou, ktoré boli rozhodujúce pre záver vydaný Komisiou.

Žalobca tiež usudzuje, že sa Komisia dopustila nesprávneho postupu tým, že nevzala do úvahy obmedzenia vyplývajúce z jej vlastných usmernení pre pomoc pri reštruktulizácii. Naviac, podľa žalobcu, skutočnosť, že bola pomoc vyhlásená za nezlučiteľnú a pritom sa nevyžadovalo jej vrátenie, zakladá sama o sebe zneužitie právomoci. Na záver sa žalobca dovoláva porušenia povinnosti odôvodnenia.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/28

Žaloba podaná dňa 20. novembra 2004: CAMAR S.r.l. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-457/04)

(2005/C 31/53)

Jazyk konania: taliančina

CAMAR S.r.l., v zastúpení: Wilma Viscardini, Simonetta Donà a Mariano Paolin, advokáti, podal 20. novembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil zamietnutie Komisie vyjadrené v liste generálneho riaditeľa pre poľnohospodárstvo z 10. septembra 2004 (Réf. D (2004) 29695 A/25707) doručenom 20. septembra 2004,

—	nariadil výkon bodu 1) výrokovej časti rozsudku z 8. júna 2000 vydaného v spojených veciach T-79/96, T-260/97 a T-117/98,

—

zaviazal Komisiu vykonať bod 1) výrokovej časti tohto rozsudku peňažnou formou v hodnote rovnajúcej sa hodnote cenných papierov, ktoré mala táto vydať na základe citovaného rozsudku, vo výške 5 065 600 eur alebo v inej výške stanovenej prípadne Súdom prvého stupňa, zvýšenej o peňažné zhodnotenie a o úroky vypočítané na základe sadzby, ktorú určí Súd prvého stupňa, a to počnúc 8. júnom 2000 až do zaplatenia dlžnej sumy,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich žalobných dôvodov žalobca tvrdí, že nečinnosť Komisie, ktorá nielenže neprijala žiadne konkrétne opatrenie, ale ani nenavrhla spoločnosti Camar primerané opatrenia na vykonanie rozsudku vo veci T–79/96 (nečinnosť, ktorá trvá od 8. júna 2000) a jej výslovné zamietnutie vykonať tento rozsudok oznámené v liste z 10. septembra 2004, predstavuje závažné porušenie článku 233 ES.

Keďže emisia cenných papierov, ktoré Komisia mala odovzdať žalobcovi v rámci výkonu uvedeného rozsudku nie je už možná, nakoľko dovoz banánov z krajín tretieho sveta už nepodlieha kvantitatívnym dovozným obmedzeniam, ale je úplne liberalizovaný, Camar žiada, aby Komisia plnila alternatívne v peňažnej forme, čo je v zmysle ustálenej judikatúry prípustné, pokiaľ nie je možné vykonať rozsudok pôvodne stanoveným spôsobom.

Žalobca, okrem iného, žiada primerané odškodnenie za morálnu ujmu, ktorú utrpel z titulu nevykonania rozsudku z 8. júna 2000. V skutočnosti, v zmysle ustálenej judikatúry táto okolnosť je sama o sebe právnym titulom pre náhradu škody, keďže nevykonanie rozsudku porušuje zásadu legitímnej dôvery. V danom prípade je porušenie zásady legitímnej dôvery sprevádzané ešte skutočnosťou, že Camar sa spoliehal na zámer Komisie vykonať rozsudok, ktorý táto vyjadrila v liste z 20. mája 2003, ktorý ku dnešnému dňu vzala späť.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/29

Žaloba podaná dňa 21. decembra 2004: Spolková republika Nemecko proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-490/04)

(2005/C 31/54)

Jazyk konania: nemčina

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: W.-D. Plessing a T. Lübbig, advokát, podala 21. decembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil rozhodnutie Komisie zo dňa 20. októbra 2004 (K(2004)4001/3) o nemeckom právnom rámci v oblasti prípravných služieb pošty, najmä o prístupe sprostredkovateľov prepravujúcich zásielky vlastnými prostriedkami a konsolidátorov (firmy, ktoré zhromažďujú a triedia zásielky malých a stredných podnikov) do verejnej poštovej siete a s tým spojené osobitné tarify (BdKEP – Obmedzenia v oblasti prípravných služieb pošty);

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa napadnutého rozhodnutia je § 51 ods. 1 druhá veta bod 5 nemeckého poštového zákona, podľa ktorého patrí Deutsche Post AG na prechodnú dobu v rámci jej činnosti v oblasti prepravy listov výhradné právne postavenie (takzvaná výlučná licencia), v rozpore s článkom 86 ods. 1 ES v spojení s článkom 82 ES, keďže toto ustanovenie osobám podnikajúcim v oblasti prípravných služieb pošty, nezávisle na tom, či vystupujú ako sprostredkovatelia prepravujúci zásielky vlastnými prostriedkami pre jediného odosielateľa, alebo ako konsolidátori pre viacerých zákazníkov, zabraňuje, aby získali množstevné rabaty, a to za dodanie listových zásielok do listových centier Deutsche Post AG.

Spolková republika Nemecko v žalobe podanej v súlade s článkom 230 ods. 2 ES namieta, že napadnuté rozhodnutie porušuje tak článok 82 ES, ako aj poštovú smernicu 97/67/ES (1) pretože:

—	Komisia chybne vychádza z predpokladu, že nemecké ustanovenie rozširuje výlučné postavenie poskytovateľa univerzálnych služieb Deutsche Post AG vo vyhradenej oblasti v neprospech poskytovateľov prípravných služieb pošty na predsunutom trhu pre prípravu pošty;

—	odlišné zaobchádzanie pri preprave odosielateľom vlastnými prostriedkami voči subjektom podnikajúcim v oblasti poštových služieb nepredstavuje žiadnu diskrimináciu v zmysle článku 82 ES resp. článku 12, piatej zarážky poštovej smernice;

—	a napadnuté rozhodnutie spôsobuje predčasný zásah do oblasti výlučnej licencie Deutsche Post AG vyhradenej prípustným spôsobom podľa článku 7 ods. 1 poštovej smernice.

Okrem toho Spolková republika Nemecko uvádza, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, čo odporuje článku 253 ES.

(1) Smernica 97/67/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoju vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaníkvality služieb (Ú. v. ES L 15, s. 14).

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 31/29

Žaloba podaná dňa 22. decembra 2004: Deutsche Post AG proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-493/04)

(2005/C 31/55)

Jazyk konania: nemčina

Deutsche Post AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: J. Sedemund, Rechtsanwalt, podala 22. decembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

1.	zrušil rozhodnutie Komisie z 20. októbra 2004 (K(2004)4001/3) o nemeckom právnom rámci v oblasti prípravných poštových služieb, najmä o prístupe vlastných prepravcov a konsolidátorov k verejnej poštovej sieti a s ním súvisiacich osobitných taríf (BdKEP – obmedzenia v oblasti prípravy pošty);

2.	zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia Deutsche Post AG v žalobe, podanej v súlade s článkom 230 ods. 4 ES, zodpovedajú, pokiaľ ide o článok 82 ES a smernicu 97/67/ES (1), žalobným dôvodom a hlavným tvrdeniam uvedeným vo veci T-490/04.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, s. 14)

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 31

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 48 5. februára 2005

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Súdny dvor
	SÚDNY DVOR
2005/C 031/1	Voľby predsedov komôr	1

2005/C 031/2	Zoznam slúžiaci na určenie rozhodovacích zložení Súdneho dvora štvrtej, piatej a šiestej komory od 12. októbra 2004	1

2005/C 031/3	Zloženie sľubu nového sudcu Súdneho dvora	2

2005/C 031/4	Pridelenie nového sudcu komorám	2

2005/C 031/5	Zoznam slúžiaci na určenie rozhodovacích zložení Súdneho dvora veľkej komory a tretej a šiestej komory od 19. októbra 2004	2

2005/C 031/6	Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 12. októbra 2004 vo veci C-87/00 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Guidice di pace di Genova): Roberto Nicoli proti Eridania SpA (Cukor — Režim cien — Regionalizácia — Deficitné zóny — Klasifikácia Talianska — Obchodná kampaň 1998/1999 — Nariadenie (EHS) č. 1785/81 a nariadenie (ES) č. 1361/98 — Platnosť nariadenia č. 1361/98)	3

2005/C 031/7	Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 9. decembra 2004 vo veci C-219/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu (Nesplnenie povinnosti štátom — Zdanenie zhodnotenia)	3

2005/C 031/8	Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 9. decembra 2004 vo veci C-56/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 2001/29/ES — Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti — Neprebratie smernice v stanovenej lehote)	3

2005/C 031/9	Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 9. decembra 2004 vo veci C-333/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (Nesplnenie povinnosti členským štátom — Smernica 1999/92/ES — Ochrana pracovníkov — Potenciálne ohrozenie výbušným prostredím — Neprebratie smernice)	4

2005/C 031/0	Vec C-465/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Corte Suprema di Cassazione uznesením zo dňa 11. júna 2004 vo veci Honyvem Informazioni Commerciali srl proti Mariella De Zotti	4

2005/C 031/1	Vec C-470/04: Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Gerechtshof Arnhem zo dňa 27. októbra 2004 vo veci N proti Inspecteur van de Belastingdienst Oost/kantoor Almelo	5

2005/C 031/2	Vec C-477/04: Žaloba podaná dňa 16. novembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	5

2005/C 031/3	Vec C-478/04: Žaloba podaná dňa 16. novembra 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	6

2005/C 031/4	Vec C-479/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret uznesením zo dňa 16. novembra 2004 vo vzťahu ku konaniu Laserdisken ApS proti Kulturministeriet	6

2005/C 031/5	Vec C-480/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Viterbo uznesením zo dňa 2. novembra 2004 vo vzťahu ku trestnoprávnemu konaniu proti: D'Antonio Antonello	7

2005/C 031/6	Vec C-484/04: Žaloba podaná dňa 23. novembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spojenému kráľovstvu	7

2005/C 031/7	Vec C-485/04: Žaloba podaná dňa 25. novembra 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	8

2005/C 031/8	Vec C-486/04: Žaloba podaná dňa 25. novembra 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	9

2005/C 031/9	Vec C-487/04: Žaloba podaná dňa 25. novembra 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike	9

2005/C 031/0	Vec C-488/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour de Cassation, chambre commerciale, financière et économique, rozsudkom zo dňa 16. novembra 2004, vo vzťahu ku konaniu Galeries de Lisieux SA proti Organic Recouvrement	10

2005/C 031/1	Vec C-492/04: Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorý podal Finanzgericht Bádensko-Württembersko uznesením zo dňa 14. októbra 2004 vo vzťahu ku konaniu Lasertec Gesellschaft für Stanzformen mbH (predtým Riess Laser Bandstahlschnitte GmbH) proti Finanzamt Emmendingen	11

2005/C 031/2	Vec C-493/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof s'-Hertogenbosch rozsudkom z 9. júna 2004 vo vzťahu ku konaniu L. H. Piatkowski proti Belastingsdienst Grote ondernemingen Eindhoven	11

2005/C 031/3	Vec C-495/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden rozhodnutím zo dňa 26. novembra 2004 vo vzťahu ku konaniu A. C. Smits-Koolhoven proti Staatssecretaris van Financiën	12

2005/C 031/4	Vec C-496/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal College van Beroep voor het Bedrijfsleven te 's-Gravenhage rozhodnutím zo dňa 26. novembra 2004 vo vzťahu ku konaniu J. Slob proti Productschap Zuivel	12

2005/C 031/5	Vec C-497/04: Žaloba podaná dňa 1. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike	12

2005/C 031/6	Vec C-498/04: Žaloba podaná dňa 1. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike	13

2005/C 031/7	Vec C-499/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesarbeitsgericht Düsseldorf uznesením zo dňa 8. októbra 2004 vo vzťahu ku konaniu Hans Werhof proti Freeway Traffic Systems GmbH & Co. KG	13

2005/C 031/8	Vec C-502/04: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht uznesením zo dňa 3. augusta 2004 vo vzťahu ku konaniu Ergün Torun proti mestu Augsburg, účastníci konania: 1. zástupca spolkových záujmov pri Bundesverwaltungsgericht, 2. Landesanwaltschaft Bavorsko	14

2005/C 031/9	Vec C-505/04: Žaloba podaná dňa 8. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska	14

2005/C 031/0	Vec C-506/04: Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorý podal Cour administrative (Luxemburské veľkovojvodstvo) zo dňa 7. decembra 2004, vo vzťahu ku konaniu Graham J. Wilson proti Conseil de l'Ordre des Avocats du Barreau de Luxemburg	15

2005/C 031/1	Vec C-509/04: Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden rozsudkom zo dňa 10. decembra 2004 vo vzťahu ku konaniu Magpar VI B.V. proti Staatssecretaris van Financiën	15

2005/C 031/2	Vec C-510/04: Žaloba podaná dňa 13. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Belgickému kráľovstvu	16

2005/C 031/3	Vec C-515/04: Žaloba podaná dňa 15. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Belgickému kráľovstvu	16

2005/C 031/4	Vec C-516/04: Žaloba podaná dňa 15. decembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Belgickému kráľovstvu	17

	SÚD PRVÉHO STUPŇA
2005/C 031/5	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. novembra 2004 vo veci T-166/98, Cantina sociale di Dolianova Soc. coop. rl. a iní proti Komisii Európskych spoločenstiev (Spoločná organizácia vinohradníckeho trhu — Nariadenie (EHS) č. 2499/82 — Pomoc Spoločenstva — Žaloba o neplatnosť — Žaloba pre nečinnosť — Žaloba o náhradu škody)	18

2005/C 031/6	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 1. decembra 2004 vo veci T-27/02, Kronofrance SA proti Komisii Európskych spoločenstiev (Štátne pomoci — Rozhodnutie Komisie o nepodaní námietok — Žaloba o neplatnosť — Prípustnosť — Multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty)	18

2005/C 031/7	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. novembra 2004 vo veci T-168/02, IFAW Internationaler Tierschutz-Fonds gGmbH proti Komisii Európskych spoločenstiev (Žaloba o neplatnosť — Prístup k dokumentom — Nariadenie (ES) č. 1049/2001 — Článok 4 ods. 5 — Nezverejnenie dokumentu pochádzajúceho z členského štátu bez predchádzajúceho súhlasu tohto štátu)	19

2005/C 031/8	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2004 vo veci T-393/02, Henkel KGaA proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (Ochranná známka Spoločenstva — Trojrozmerná ochranná známka — Tvar bielej a priehľadnej fľaše — Absolútny dôvod zamietnutia — Rozlišovacia spôsobilosť — Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94)	19

2005/C 031/9	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. novembra 2004 vo veci T-84/03, Maurizio Turco proti Rade Európskej Únie (Transparentnosť — Prístup verejnosti k dokumentom Rady — Čiastočné zamietnutie prístupu — Nariadenie (ES) č. 1049/2001 — Výnimky)	20

2005/C 031/0	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. novembra 2004 vo veci T-173/03, Anne Geddes proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (Ochranná známka Spoločenstva — Slovná ochranná známka NURSERYROOM — Absolútne dôvody zamietnutia — Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 40/94)	20

2005/C 031/1	Rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. novembra 2004 vo veci T-360/03, Frischpack GmbH & Co. KG proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (Ochranná známka Spoločenstva — Trojrozmerná ochranná známka — Tvar krabičky na syr — Absolútny dôvod zamietnutia — Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94 — Rozlišovacia spôsobilosť)	21

2005/C 031/2	Uznesenie Súdu prvého stupňa zo 6. septembra 2004 vo veci T-213/02, SNF SA proti Komisii Európskych spoločenstiev (Žaloba o neplatnosť — Smernica 2002/34/ES — Obmedzenia v používaní polyakrylamidov v zložení kozmetických výrobkov — Osoba jednotlivo dotknutá — Prípustnosť)	21

2005/C 031/3	Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 21. januára 2004 vo veci T-252/03 R, Fédération nationale de l'industrie et des commerces en gros des viandes (FNICGV) proti Komisii Európskych spoločenstiev (Konanie o vydaní predbežného opatrenia — Hospodárska súťaž — Platba pokuty — Banková záruka — Prípustnosť — Naliehavosť — Nedostatok)	21

2005/C 031/4	Uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 10. novembra 2004 vo veci T-316/04 R, Wam SpA proti Komisii Európskych spoločenstiev (Štátna pomoc — Pôžičky so zníženými úrokovými sadzbami umožňujúce podniku preniknúť na trh v niektorých tretích krajinách — Povinnosť vrátenia — Predbežné opatrenie — Odklad výkonu — Naliehavosť — Nedostatok)	22

2005/C 031/5	Vec T-366/04: Žaloba podaná dňa 8. septembra 2004: Hensotherm AB proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)	22

2005/C 031/6	Vec T-416/04: Žaloba podaná dňa 18. októbra 2004: Anna Kontouli proti Rade Európskej únie	23

2005/C 031/7	Vec T-429/04: Žaloba podaná dňa 25. októbra 2004: Trubowest Handel GmbH a pán Viktor Makarov proti Rade Európskej únie a Komisii Európskych spoločenstiev	24

2005/C 031/8	Vec T-430/04: Žaloba podaná dňa 25. októbra 2004: Nomura Principal Investment plc a Nomura International plc proti Komisii Európskych spoločenstiev	25

2005/C 031/9	Vec T-444/04: Žaloba podaná dňa 5. novembra 2004: France Télécom proti Komisii Európskych spoločenstiev	26

2005/C 031/0	Vec T-445/04: Žaloba podaná dňa 10. novembra 2004: Energy Technologies ET S.A. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)	26

2005/C 031/1	Vec T-450/04: Žaloba podaná dňa 9. novembra 2004: Bouygues SA a Bouygues Télécom proti Komisii Európskych spoločenstiev	27

2005/C 031/2	Vec T-456/04: Žaloba podaná dňa 12. novembra 2004: Association Française des Opérateurs de Réseaux et Services de Télécommunications – AFORS Télécom proti Komisii Európskych spoločenstiev	27

2005/C 031/3	Vec T-457/04: Žaloba podaná dňa 20. novembra 2004: CAMAR S.r.l. proti Komisii Európskych spoločenstiev	28

2005/C 031/4	Vec T-490/04: Žaloba podaná dňa 21. decembra 2004: Spolková republika Nemecko proti Komisii Európskych spoločenstiev	29

2005/C 031/5	Vec T-493/04: Žaloba podaná dňa 22. decembra 2004: Deutsche Post AG proti Komisii Európskych spoločenstiev	29

	III Oznámenia
2005/C 031/6	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 19, 22.1.2005	30