5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 30/1

Výmenný kurz eura (1)

4. februára 2005

(2005/C 30/01)

1 euro=

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,2958
JPY	Japonský jen	134,71
DKK	Dánska koruna	7,4435
GBP	Britská libra	0,6883
SEK	Švédska koruna	9,0853
CHF	Švajčiarsky frank	1,5591
ISK	Islandská koruna	81,48
NOK	Nórska koruna	8,292
BGN	Bulharský lev	1,9557
CYP	Cyperská libra	0,583
CZK	Česká koruna	29,963
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	243,79
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,696
MTL	Maltská líra	0,4306
PLN	Poľský zlotý	3,981
ROL	Rumunský lei	37 385
SIT	Slovinský toliar	239,72
SKK	Slovenská koruna	38,043
TRY	Turecká líra	1,7107
AUD	Austrálsky dolár	1,6835
CAD	Kanadský dolár	1,6101
HKD	Hongkongský dolár	10,106
NZD	Novozélandský dolár	1,8215
SGD	Singapurský dolár	2,1181
KRW	Juhokórejský won	1 330,79
ZAR	Juhoafrický rand	7,9695

(1)

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 30/3

Oznámenie Komisie v rámci implementácie 97/67/EC

(2005/C 30/03)

(Text s významom pre EHP)

(Uverejnenie názvov a odkazov harmonizovaných noriem podľa smernice)

ESO (1)	Odkaz na harmonizovanú normu a jej názov (a referenčný dokument)	Odkaz na starú normu	Dátum ukončenia predpokladu zhody starej normy Poznámka 1
CEN	EN 13619:2002 Poštové služby. Automatická identifikácia zásielok. Optické charakteristiky na spracovanie listov	—
CEN	EN 13724:2002 Poštové služby. Vhadzovacie otvory domových listových schránok a listových panelov. Požiadavky a skúšobné metódy	—
CEN	EN 13850:2002 Poštové služby. Kvalita služieb. Meranie času dopravy medzi koncovými bodmi pre jednotlivo podávané prioritné zásielky a zásielky 1. triedy	—
CEN	EN 14012:2003 Poštové služby. Kvalita služby. Meranie náhrad a reklamačné konanie	—
CEN	EN 14137:2003 Poštové služby. Kvalita služby. Meranie stratených doporučených poštových zásielok	—
CEN	EN 14142-1:2003 Poštové služby. Databázy adries. Čast 1: Prvky poštových adries	—
CEN	EN 14508:2003 Poštové služby. Kvalita služby. Meranie času na prepravu obyčajnej poštovej zásielky a poštovej zásielky prvej triedy medzi koncovými bodmi poštových služieb	—
CEN	EN 14534:2003 Poštové služby. Kvalita služby. Meranie času na prepravu objemnej poštovej zásielky medzi koncovými bodmi poštových služieb	—

Poznámka 1: Dátum ukončenia predpokladu zhody je vo všeobecnosti dátumom stiahnutia starej normy stanovený Európskou organizáciou pre normalizáciu. Používatelia týchto noriem sa však upozorňujú na to, že v niektorých výnimočných prípadoch tomu môže byť inak.

Poznámka 3: V prípade zmien a doplnení, je referenčnou normou norma EN CCCCC:YYYY, jej predchádzajúce zmeny a doplnenia, ak nejaké existujú, a nová uvedená zmena a doplnenie. Stará norma (stĺpec 3) preto pozostáva z normy EN CCCCC:YYYY a z jej predchádzajúcich zmien a doplnení, ak nejaké existujú, ale bez novej uvedenej zmeny a doplnenia. V stanovenom dátume, prestáva stará norma poskytovať predpoklad zhody so základnými požiadavkami smernice.

POZNÁMKA:

—	Akékoľvek informácie týkajúce sa dostupnosti noriem je možné získať buď od európskych organizácií pre normalizáciu alebo od národných orgánov pre normalizáciu. Ich zoznam je uvedený v prílohe smernice 98/34/ES (2) Európskeho parlamentu a Rady, ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 98/48/EC (3).

—	Uverejnenie odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie neznamená, že normy sú k dispozícii vo všetkých jazykoch Spoločenstva.

—	Viac informácií o harmonizovaných normách nájdete na internetovej adrese: http://europa.eu.int/comm/enterprise/newapproach/standardization/harmstds/

(1) ESO: Európske organizácie pre normalizáciu:

—	European Committee for Standardization (CEN): rue de Stassart 36, B-1050 Brusel, Belgicko Tel. (32-2) 550 08 11; fax (32-2) 550 08 19 (http://www.cenorm.be)

—	European Committee for Electrotechnical Standardization (CENELEC): rue de Stassart 35, B-1050 Brusel, Belgicko Tel. (32-2) 519 68 71; fax (32-2) 519 69 19 (http://www.cenelec.org)

—	European Telecommunications Standards Institute (ETSI): 650, route des Lucioles, F-06921 Sophia Antipolis, Francúzsko Tel. (33) 492 94 42 00; fax (33) 493 65 47 16 (http://www.etsi.org)

(2) Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37.

(3) Ú. v. ES L 217, 5.8.1998, s. 18.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 30/7

ŠTÁTNA POMOC — TALIANSKO

Štátna pomoc C 38/2004 (ex NN 58/04) — Pomoc v prospech spoločnosti PORTOVESME SRL

Výzva na predkladanie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES

(2005/C 30/06)

(Text s významom pre EHP)

Komisia listom z 16. novembra 2004, ktorý je v autentickom znení uvedený za týmto zhrnutím, oznámila Taliansku svoje rozhodnutie o začatí konania stanovenom v článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES vo vzťahu k vyššie uvedenej pomoci.

Zainteresované strany môžu zasielať svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia tohto zhrnutia a listu, ktorý je uvedený ďalej, na túto adresu:

Commission européenne

Direction générale de la Concurrence

Greffe Aides d'Etat

SPA 3 6 / 5

B-1049 BRUXELLES (BRUSEL)

Fax: (32–2) 296 12 42

Tieto pripomienky budú oznámené Taliansku. O dôverné zaobchádzanie s údajmi o totožnosti môžu zainteresované strany, ktoré predkladajú pripomienky požiadať písomne odôvodňujúc motívy žiadosti.

1. Opis

Dekrét predsedu Rady ministrov z 6. 2. 2004 určuje, že preferenčná sadzba bude udelená do 30. 6. 2007, na zásobovanie elektrickou energiou podnikov v sektoroch výroby hliníka, olova, striebra a zinku, ktoré sa nachádzajú na území ostrovného charakteru špecifické nedostupným alebo nedostatočným pripojením na štátny zdroj energie a plynu.

Uznesením z 5. 7. 2004 č. 110/04 Úrad pre elektrickú energiu a plyn stanovuje, že podniky: Alcoa srl (ex Alumix SpA), Portovesme srl, ILA (Industria Lavorazioni Alluminio Spa) a Euroallumina Spa, všetky sa nachádzajú v regióne Sardínia, môžu využívať osobitý tarifný režim podľa horeuvedeného dekrétu.

Dotknutý režim je opísaný v článku 73 Ustanovení o dodávkach služieb rozvodu, distribúcie, merania a predaja elektrickej energie za obdobie 2004-2007, stanovený v prílohe A rokovania Úradu pre elektrickú energiu a plyn z 30. 1. 2004 č. 5 (1) k jeho zmenám a doplneniam (2). Stanovuje udelenie spotrebiteľovi elektrickej energie „kompenzáciu“ (componente tariffaria compensativa), stanovenú na základe rozdielu medzi sadzbou za elektriku určenou distribútorom energie a preferenčnou sadzbou.

2. Hodnotenie

S cieľom zhodnotiť, či opatrenie dotknutého režimu predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, je potrebné určiť, či toto opatrenie prináša výhody svojim príjemcom, či táto výhoda je štátneho pôvodu, či tieto opatrenia majú vplyv na hospodárskeu súťaž a či je toto opatrenie náchylné ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

Uplatňovanie elektrických sadzieb nižších ako trhové predstavuje ekonomickú výhodu, pokiaľ sú výrobné náklady príjemcov znížené. Tieto znížené sadzby sú v prospech podnikov sektorov výroby hliníka, olova, striebra a zinku, ktoré pôsobia v regióne Talianska (Sardínia), avšak v tomto štádiu z nich majú prospech jedine štyri podniky. Zvýhodňujú tieto podniky len pokiaľ nie sú udelené ani podnikom s iných výrobných sektorov, ani podnikom s rovnakých sektorov výroby mimo týchto zón.

V prípade druhu je rozhodnutie o znížení elektrických sadzieb jednostranne prijaté talianskymi úradmi. V súlade s uznesením Úradu pre elektrickú energiu a plyn z 9. 8. 2004 č. 148, je financované priamym vyplatením kompenzácií užívateľom energie podnikom Cassa Conguaglio per il settore elettrico. Podľa článku 6 uznesenia z 18. 10. 2004 č. 194/00, predseda a členovia Riadiaceho výboru podniku Cassa Conguaglio sú menovaní Úradom pre elektrickú energiu a plyn v dohode s ministrom hospodárstva a financií. Keďže kompenzácie pochádzajú z fondu, ktorý je vedený a kontrolovaný štátom, pomoc je financovaná zo štátnych zdrojov.

V prípade druhu, vedú tieto opatrenia k narušeniu hospodárskej súťaže, kedže posilňujú finančnú pozíciu podnikov prijímajúcich pomoc vo vzťahu k ich konkurentom. Okrem iného, keďže výrobky týchto podnikov sú uvedené na medzinárodný trh, dotknuté opatrenia sú schopné ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva.

Z týchto dôvodov sú spomínané opatrenia v zásade zakázané článkom 87 ods. 1 zmluvy a nemôžu byť považované za zlučiteľné so spoločným trhom, iba ak by sa zakladali na niektorej z odchyliek stanovených v uvedenej zmluve.

Udelenie kompenzácií určených na zníženie elektrických sadzieb pozostáva zo zníženia bežných výdavkov niektorých podnikov. Toto zníženie bežných výdavkov sa označuje za prevádzkovú pomoc jednotlivým podnikom.

Na základe v súčasnosti platných znížení usmernení týkajúcich sa regionálnej pomoci (3), je prevádzková pomoc v zásade zakázaná. Výnimočne však môže byť udelená regionálna pomoc v regiónoch, ktoré môžu využívať výnimku podľa článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy pod podmienkou, že bude odôvodnená na základe jej príspevku regionálnemu rozvoju a jej podstaty a že jej úroveň bude primeraná k nevýhodám, ktoré sa usiluje zmierniť. Prevádzková pomoc musí byť navyše časovo obmedzená a klesajúca.

V prípade druhu ide o indiviuálnu pomoc ad hoc udelenú obmedzenému počtu podnikov, ktoré sú súčasťou osobitých sektorov. V tomto štádiu Komisia vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o vzťah medzi pomocou štyrom podnikom, ktoré majú prospech z opatrení a regionálneho rozvoja a medzi úmernosťou tejto pomoci a regionálnymi nevýhodami, ktoré sa usiluje zmierniť. Navyše na základe informácií, ktoré sú k dispozícii v tejto veci, individuálna pomoc spadá skôr do rámca priemyselných čiastkových alebo sektrových politík, ktoré sa odkláňajú od povahy politiky regionálnej pomoci ako takej, ktorá by mala zostať neutrálna vzhľadom k príspevku výnosných zdrojov medzi rôznymi sektormi a ekonomickými činnosťami. Komisia vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o mechanizmus financovania tohto osobitného sadzobného režimu, jeho administratívneho riadenia a spôsoboch výpočtu kompenzácií určených na zníženie elektrických sadzieb.

V súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 akákoľvek protiprávna pomoc môže byť predmetom navrátenia od príjemcu.

[TEXT LISTU]

„Con la presente la Commissione si pregia informare l'Italia che, dopo avere esaminato le informazioni fornite dalle autorità italiane in merito all'aiuto menzionato in oggetto, ha deciso di avviare il procedimento di cui all'articolo 88, paragrafo 2, del trattato CE.

1. PROCEDIMENTO

1.	Con lettera del 4 dicembre 2003 (A/38568 dell'8.12.2003), uno studio di avvocati ha portato all'attenzione dei servizi della Commissione una serie di articoli di stampa segnalando l'intenzione delle autorità italiane di applicare tariffe elettriche ridotte a favore della società Portovesme Srl.

Con lettera del 22 gennaio 2004 (D/50373) e del 19 marzo 2004 (D/52054), i servizi della Commissione hanno chiesto chiarimenti su questa misura. Le autorità italiane hanno risposto con lettera del 6.2.2004 (CAB A/352 del 17.2.2004) e del 9 giugno 2004 (A/34260 dell'11.6.2004). Con lettera del 20 settembre 2004 (A/37093 del 22.9.2004), le autorità italiane hanno inviato informazioni supplementari.

2. DESCRIZIONE

Il decreto del presidente del Consiglio dei ministri del 6.2.2004 prevede che sia accordata fino al 30.6.2007 una tariffa preferenziale per la fornitura di energia elettrica ad imprese che appartengono ai settori della produzione di alluminio, piombo, argento e zinco, situati in territori insulari caratterizzati da assenza o insufficienza di connessioni alle reti nazionali di energia e di gas.

Con delibera del 5.7.2004 n. 110/04, l'Autorità per l'energia elettrica ed il gas autorizza le imprese: Alcoa Srl (ex Alumix Spa), Portovesme Srl, ILA (Industria Lavorazioni Alluminio Spa) e Euroallumina Spa, ubicate tutte nella regione Sardegna, a beneficiare di un regime tariffario speciale in virtù di detto decreto. Con la stessa delibera, l'Autorità per l'energia elettrica ed il gas prevede anche che l'elenco dei beneficiari del regime in questione sia aggiornato annualmente sulla base delle informazioni ricevute dal Ministero italiano delle attività produttive.

Il regime in questione è descritto all'articolo 73 delle Disposizioni per l'erogazione dei servizi di trasmissione, distribuzione, misura e vendita dell'energia elettrica per il periodo di regolazione 2004-2007, riportato nell'allegato A della delibera dell'Autorità per l'energia elettrica ed il gas del 30.1.2004, n. 5 (4) e sue modifiche (5). Esso prevede la concessione al consumatore di energia elettrica di una componente tariffaria compensativa, fissata sulla base della differenza tra la tariffa elettrica stabilita con il distributore di energia e una tariffa preferenziale.

Secondo le autorità italiane, tale regime tariffario speciale troverebbe la sua giustificazione nelle condizioni svantaggiate dei sistemi elettrici di alcune zone dell'Italia, caratterizzate dall'assenza di infrastrutture elettriche di collegamento con le reti nazionali di trasporto: nel caso specifico, la regione Sardegna manca di connessione alla rete di gas naturale ed è insufficientemente collegata alla rete elettrica. In particolare, secondo le autorità italiane:

—

il sistema elettrico della regione Sardegna sarebbe caratterizzato da prezzi troppo elevati dell'energia, che non sono conformi alla dinamica dei costi di produzione delle imprese dell'isola; ciò penalizzerebbe i grandi consumatori di energia a causa dell'impatto dei costi di approvvigionamento sull'insieme dei costi di produzione;

—

la regione Sardegna sarebbe caratterizzata da una situazione di sottoutilizzazione delle capacità di produzione di energia elettrica: nel 2003, il livello di utilizzazione di tali capacità era del 46 % (6); inoltre, la produzione regionale di energia era di 13 000 GWh e gli impianti termoelettrici avrebbero potuto produrre nel 2003 circa 28 000 GWh;

—	l'interscambio di energia elettrica con l'Italia è attualmente assicurato da due cavi di 200kV con una capacità di 270 MW;

—	si prevede un aumento del tasso annuale di domanda di energia elettrica per il periodo 2002-2012 del 3 %;

—	un progetto a breve termine prevede la costruzione di un cavo di 150 kV tra la Corsica e la Sardegna; un progetto a lungo termine prevede la costruzione di un cavo della potenza di 1 000 MW tra la Sardegna e la penisola.

3. VALUTAZIONE

3.1 Esistenza di un aiuto ai sensi dell'articolo 87, paragrafo 1 del trattato

Per valutare se la misura disposta dal regime costituisca un aiuto ai sensi dell'articolo 87, paragrafo 1 del trattato, occorre determinare se procuri un vantaggio ai beneficiari, se il vantaggio sia di origine statale, se la misura in questione incida sulla concorrenza e se sia atta ad alterare gli scambi intracomunitari.

Il primo elemento costitutivo dell'articolo 87, paragrafo 1, è l'esistenza di un ‚aiuto’: costituisce un aiuto propriamente detto una misura che procuri un vantaggio a taluni beneficiari specifici. Si tratta pertanto di determinare, da un lato, se le imprese beneficiarie ricevano un vantaggio economico che non avrebbero ottenuto in normali condizioni di mercato oppure se evitino di sostenere costi che normalmente dovrebbero gravare sulle risorse proprie delle imprese e, dall'altro lato, se tale vantaggio sia concesso a una determinata categoria di imprese. L'applicazione di tariffe elettriche inferiori a quelle del mercato procura un vantaggio economico dal momento che i costi di produzione dei beneficiari sono ridotti. Inoltre, le tariffe ridotte beneficiano esclusivamente le imprese dei settori della produzione di alluminio, piombo, argento e zinco che operano in una regione dell'Italia (la Sardegna), cioè, attualmente, quattro imprese. Le tariffe ridotte favoriscono tali imprese dal momento che esse non sono accordate alle imprese al di fuori di tali zone.

Per quanto riguarda le seconda condizione, per essere considerati aiuti ai sensi dell'articolo 87, paragrafo 1 del trattato, i vantaggi devono essere, da una parte, accordati – direttamente o indirettamente – mediante risorse statali e, dall'altra, essere imputabili allo Stato. Nel caso in oggetto, la decisione relativa alla riduzione delle tariffe elettriche è stata presa unilateralmente dalle autorità italiane. Conformemente a quanto stabilito nella delibera dell'Autorità per l'energia elettrica ed il gas del 9.8.2004, n. 148 (7), essa è finanziata da compensazioni corrisposte ai consumatori di energia da parte della Cassa Conguaglio per il settore elettrico. In base all'articolo 6 della delibera del 18.10.2000 n. 194/00 (8), il presidente ed i membri del comitato di gestione della Cassa Conguaglio sono nominati dall'Autorità per l'energia elettrica ed il gas in accordo con il Ministro dell'Economia e delle Finanze. Poiché le compensazioni provengono da un fondo istituito e controllato dallo Stato, l'aiuto è finanziato da risorse statali (9).

10.

Tale misura di Stato persegue un obiettivo che rientra nell'ambito di politiche definite dalle autorità nazionali, vale a dire la riduzione delle tariffe elettriche elevate che dovrebbero essere pagate da imprese caratterizzate da produzioni ad elevata intensità energetica, come le produzioni di alluminio, di piombo, di argento e di zinco, e ubicate in regioni isolate e non sufficientemente connesse alle reti energetiche.

11.

In base alla terza e quarta condizione di applicazione dell'articolo 87, paragrafo 1 del trattato, l'aiuto deve falsare o minacciare di falsare la concorrenza e incidere o essere di natura tale da incidere sugli scambi intracomunitari. Nel caso in oggetto, tali misure minacciano di falsare la concorrenza dal momento che rafforzano la posizione finanziaria e le possibilità d'azione delle imprese beneficiarie rispetto ai concorrenti che non ne beneficiano. Inoltre, poiché i prodotti delle imprese in questione (alluminio, piombo, argento e zinco) sono commercializzati sui mercati mondiali, le misure in questione possono incidere sugli scambi intracomunitari.

12.	Per i motivi di cui sopra, le misure in oggetto sono in linea di principio vietate dall'articolo 87, paragrafo 1 del trattato e possono essere considerate compatibili con il mercato comune soltanto se possono beneficiare di una delle deroghe previste da tale trattato.

3.2 Valutazione della compatibilità della misura con il mercato comune

13.	La concessione di compensazioni destinate alla riduzione delle tariffe elettriche comporta la riduzione delle spese correnti di talune imprese. Tale riduzione delle spese correnti può essere considerata un aiuto al funzionamento a imprese individuali.

14.

Gli orientamenti in materia di aiuti di Stato a finalità regionale attualmente in vigore (10) vietano, in linea di principio, gli aiuti al funzionamento. Tuttavia, possono essere concessi, a titolo eccezionale, aiuti a finalità regionale, nelle regioni che beneficiano della deroga ex articolo 87, paragrafo 3, lettera a) del trattato, purché siano giustificati in funzione del loro contributo allo sviluppo regionale e della loro natura e purché il loro livello sia proporzionato agli svantaggi che intendono compensare. Gli aiuti al funzionamento devono essere limitati nel tempo e decrescenti.

15.

Nel caso in oggetto, si tratta di aiuti individuali ad hoc concessi a un numero limitato di imprese che appartengono a specifici settori. In questa fase, la Commissione nutre dei dubbi riguardo al collegamento tra l'aiuto a favore delle quattro imprese beneficiarie della misura e lo sviluppo regionale e riguardo alla proporzionalità dell'aiuto in oggetto e gli svantaggi regionali cui esso mira a ovviare. Inoltre, sulla base delle informazioni disponibili al momento, tali aiuti individuali sembrano rientrare nell'ambito di politiche industriali puntuali o settoriali piuttosto che nello spirito della politica degli aiuti regionali, la quale dovrebbe restare neutrale per quanto riguarda la distribuzione delle risorse produttive tra i diversi settori ed attività economiche.

16.	Inoltre, la Commissione nutre dei dubbi quanto al meccanismo di finanziamento di tale regime tariffario speciale, alla sua gestione amministrativa e alle modalità di calcolo delle compensazioni destinate alla riduzione delle tariffe elettriche.

17.	Infine, secondo le autorità italiane, la tariffa preferenziale prevista dalla misura in questione (di circa 20 EUR/MWh) coinciderebbe con la tariffa fissata nel 1996 a favore della società Alumix Spa per la fornitura di energia elettrica negli anni 1996-2005.

18.

Infatti, nel 1996, la Commissione aveva giudicato che la tariffa preferenziale a favore della Alumix Spa, per il periodo in oggetto, non era un aiuto di Stato ai sensi dell'articolo 87, paragrafo 1 del trattato (11). La Commissione aveva concluso che, considerata la situazione di sovrapproduzione di energia elettrica in Sardegna e il fatto che, all'epoca, il prezzo concesso dal produttore e distributore nazionale di energia elettrica ENEL a Alumix era superiore al costo marginale medio della produzione dell'elettricità, ENEL agiva come un operatore privato in un'economia di mercato.

19.

Sulla base delle informazioni di cui dispone attualmente, la Commissione europea dubita della comparabilità della misura in questione con quella esaminata e approvata dalla Commissione nel 1996. Nel 1996, infatti, ENEL era l'unico produttore e distributore di energia in Italia e la tariffa elettrica ridotta praticata da ENEL a favore della società Alumix Spa era stata confrontata con il costo marginale medio della produzione di energia elettrica di ENEL per il periodo indicato.

20.

Invece, nel caso in esame, le autorità italiane intervengono selettivamente, in un contesto di mercato dell'energia liberalizzato, a favore di talune imprese al fine di compensare la differenza tra una tariffa di mercato conclusa con un produttore qualsiasi di energia e la tariffa preferenziale fissata nel 1996.

21.

La Commissione nota inoltre che la misura in oggetto potrebbe produrre effetti di riduzione del livello di tassazione applicabile all'energia elettrica. In tal caso, tale misura necessiterebbe di una base giuridica nell'ambito della Direttiva 2003/96/CE del 27 ottobre 2003, che ristruttura il quadro comunitario per la tassazione dei prodotti energetici e dell'elettricità. A tal proposito, le autorità italiane sono invitate a qualificare tale misura nell'ambito del regime armonizzato di cui alla Direttiva precitata.

22.

Tenuto conto di quanto precede, la Commissione invita l'Italia a presentare, nell'ambito del procedimento di cui all'articolo 88, paragrafo 2 del trattato CE, le proprie osservazioni e a fornire tutte le informazioni utili ai fini della valutazione dell'aiuto, entro un mese dalla data di ricezione della presente. La Commissione invita inoltre le autorità a trasmettere senza indugio copia della presente lettera ai beneficiari potenziali dell'aiuto.

23.	La Commissione ricorda all'Italia l'effetto sospensivo dell'articolo 88, paragrafo 3 del trattato CE e rinvia all'articolo 14 del regolamento (CE) n. 659/1999 del Consiglio in base al quale ogni aiuto illegale potrà essere recuperato presso il beneficiario.

24.

Con la presente la Commissione comunica all'Italia che informerà gli interessati attraverso la pubblicazione della presente lettera e di una sintesi della stessa nella Gazzetta ufficiale dell'Unione europea. Informerà inoltre gli interessati nei paesi EFTA firmatari dell'accordo SEE attraverso la pubblicazione di un avviso nel supplemento SEE della Gazzetta ufficiale, e informerà infine l'Autorità di vigilanza EFTA inviandole copia della presente. Tutti gli interessati anzidetti saranno invitati a presentare osservazioni entro un mese dalla data di detta pubblicazione.“

(1) Articolo 73 del Testo integrato delle disposizioni per l'erogazione dei servizi di trasmissione, distribuzione, misura e vendita dell'energia elettrica per il periodo di regolazione 2004-2007, riportato nell'allegato A della Deliberazione dell'Autorità per l'energia elettrica ed il gas del 30.01.2004, n. 5/04.

(2) Delibera dell'Autorità per l'energia elettrica ed il gas n. 148 del 9.08.2004.

(3) Ú. v. ES C 74, 10.3.1998, s. 9.

(4) Articolo 73 del testo integrato delle disposizioni per l'erogazione dei servizi di trasmissione, distribuzione, misura e vendita dell'energia elettrica per il periodo di regolazione 2004-2007, riportato nell'allegato A della delibera dell'Autorità per l'energia elettrica ed il gas del 30.1.2004, n. 5/04 (G.U.R.I n. 83 dell'8 aprile 2004).

(5) Delibera dell'Autorità per l'energia elettrica ed il gas del 9.8.2004 n. 148.

(6) Nel 2003, la Sardegna disponeva di una capacità di produzione di 3 800 MW con una domanda massima di 1 800 MW. La potenza istallata di 3 800 MW è così suddivisa: idroelettrica: 431 MW; termoelettrica 3 278 MW; eolica e fotovoltaica: 100 MW.

(7) Vedi nota n. 2.

(8) G.U.R.I. n. 257 del 3.11.2000.

(9) Sentenza del 13.3.2001, causa C-379/98, PreussenElektra (Rec. p. I-2099, punto 58).

(10) GU C 74 del 10.3.1998, pag. 9.

(11) GU C 288 dell'1.10.1996.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 30/12

ŠTÁTNA POMOC — TALIANSKO

Štátna pomoc C 32/2004 (ex N347/2003) — Predĺženie dodacej lehoty piatich krížnikov spoločnosťou Fincantieri

Výzva na predkladanie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES

(2005/C 30/08)

(Text s významom pre EHP)

Komisia listom z 20. októbra 2004, ktorý je v autentickom znení uvedený za týmto zhrnutím, oznámila Taliansku svoje rozhodnutie o začatí konania stanovenom v článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES vo vzťahu k vyššie uvedenej pomoci.

Zainteresované strany môžu zasielať svoje pripomienky do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia tohto zhrnutia a listu, ktorý je uvedený ďalej, na túto adresu:

Commission européenne

Direction générale de la Concurrence

Greffe Aides d'Etat

SPA 3 6 / 5

B-1049 BRUXELLES (BRUSEL)

Fax: (32–2) 296 12 42

ZHRNUTIE

Taliansko v júli 2003 požiadalo predĺženie trojročnej dodacej lehoty piatich krížnikov postavených spoločnosťou Fincantieri, ktoré boli objednané rôznymi dcérskymi spoločnosťami Carnival Corporation. Žiadalo sa o predĺženie dodacej lehoty z konca roku 2003 na rôzne dátumy v roku 2004 až do októbra 2005. Spoločnosť Fincantieri už stavia lode podľa nových dodacích lehôt.

Schválenie žiadosti Komisiou je potrebné vzhľadom k tomu, že v súlade s článkom 3 nariadenia Rady 1540/1998 o štátnej pomoci pri stavbe lodí, lode dodané po roku 2003 nemajú nárok na prevádzkovú pomoc, dokonca aj vtedy, ak boli kontrakty podpísané pred koncom roka 2000. Celková hodnota pomoci pre lode je 243 miliónov eur.

Dovôd talianskej žiadosti je rovnaký ako pri predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie, ktorými schválila takéto žiadosti, napr. pre Meyer Werft (1), t.j. že majiteľ lodí požiadal o neskoršiu dodávku vzhľadom k teroristickým útokom z 11. septembra 2001.

Komisia vzhľadom na skutočnosti berie na vedomie, že konečné zmluvy, podpísané v decembri 2000 s dodacími lehotami v júni a decembri 2003, existujú pre každú z lodí. Hlavný klient lodenice taktiež požiadal o odklad dodacej lehoty vzhľadom k udalostiam z 11. septembra. Preto z tohto hľadiska oznámené opatrenie spĺňa rovnaké kritériá ako v rozhodnutí o Meyer Werft.

Komisia však považuje za potrebné overiť, či spoločnosť Fincantieri je technicky schopná dodať všetky tieto lode do konca roka 2003. Ak to technicky nie je možné, predĺženie dodacej lehoty by umožnilo Taliansku poskytnúť väčšiu prevádzkovú pomoc, ako je povolené.

Komisia preto na základe analýzy poskytnutej nezávislým odborníkom posudzovala, či spoločnosť Fincantieri bude technicky schopná dodať päť lodí do konca roka 2003.

Táto analýza vedie k pochybnostiam, či pôvodný plán bol reálny a či spoločnosť Fincantieri mala technické možnosti na dodanie všetkých lodí do konca roka 2003. Pochybnosti sa sústreďujú na jednu loď, trup lode číslo 6079, so súčasnou plánovanou dodávkou na október 2005. Komisia preto rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania pokiaľ ide o žiadosť o predĺženie dodacej lehoty pre túto loď.

Pri ostatných štyroch lodiach Komisia nemá žiadne pochybnosti, že môžu byť dodané do konca roka 2003, a preto schvaľuje pre tieto lode predĺžené dodacie lehoty v súlade s talianskou žiadosťou.

[TEXT LISTU]

„(1)	La Commissione si pregia informare l'Italia che, dopo aver esaminato le informazioni trasmesse dalle autorità italiane relative alla misura in oggetto, ha deciso di avviare il procedimento di cui all'articolo 88, paragrafo 2, del trattato CE per alcune parti di detta misura.

PROCEDIMENTO

(2)

Con lettera del 31 luglio 2003, l'Italia ha notificato la suddetta misura alla Commissione, che ha richiesto ulteriori informazioni alle autorità italiane con lettere del 21 agosto 2003, 16 ottobre 2003, 27 gennaio 2004 e 16 febbraio 2004. L'Italia ha trasmesso le informazioni richieste con lettere del 16 settembre 2003, 6 novembre 2003, 1o dicembre 2003, 4 febbraio 2004, 12 febbraio 2004, 5 aprile 2004 e 8 luglio 2004.

DESCRIZIONE DETTAGLIATA DELL'AIUTO

L'aiuto e i beneficiari

(3)

L'Italia ha richiesto alla Commissione la concessione di una proroga del termine di consegna del 31 dicembre 2003 di cui all'articolo 3 del regolamento (CE) n. 1540/98 relativo agli aiuti alla costruzione navale (in appresso ‚regolamento sulla costruzione navale’) (2), a cui è subordinata la fruizione di aiuti al funzionamento connessi a contratto. L'istanza di proroga presentata riguarda la consegna da parte di Fincantieri di cinque navi da crociera, per un valore contrattuale complessivo di 2,1 miliardi di EUR ed un importo di aiuti di 243 milioni di EUR.

(4)	Fincantieri è una società pubblica con sei cantieri in Italia, specializzata nella costruzione di navi da crociera ma che costruisce anche altri tipi di navi destinate alla navigazione marittima.

(5)

L'Italia precisa che i contratti definitivi per le navi in questione sono stati firmati nel dicembre 2000 e che la consegna, stando alle clausole contrattuali, era prevista per giugno o dicembre 2003. Le navi sono state ordinate da diverse filiali di Carnival Corporation (in appresso ‚Carnival’), un operatore di crociere statunitense. Su tale base venivano promessi: a Fincantieri, aiuti al funzionamento connessi a contratto per la costruzione di quattro di queste navi; a Carnival (3), aiuti al funzionamento per la costruzione di una delle navi. (cfr. tabella 1)

(6)

Tabella 1: Navi per le quali si richiede una proroga

Numero della nave	Primo termine di consegna	Nuovo termine di consegna	Valore contrattuale stimato (in milioni di USD)	Beneficiario
6077	giugno 03	apr. 04	410	Fincantieri
6078	dic. 03	genn. 05	410	Fincantieri
6079	dic. 03	ott. 05	410	Fincantieri
6082	dic. 03	sett. 04	500	Fincantieri
6087	dic. 03	ott. 04	390	Carnival
			2120

(7)

L'Italia precisa inoltre che il proprietario della nave ha richiesto, nell'autunno 2001, una proroga delle consegne a scadenze diverse nel 2004 e 2005, motivandola con il grave impatto degli attentati terroristici dell'11 settembre 2001 sul settore delle crociere. Fincantieri ha acconsentito alla richiesta e l'Italia chiede ora una proroga del termine di consegna affinché le navi possano ancora beneficiare degli aiuti al funzionamento.

(8)

Nella loro notifica, le autorità italiane fanno riferimento alla decisione della Commissione del 5 giugno 2002 (4) con la quale si autorizza una proroga analoga del termine di consegna di una nave da crociera in costruzione presso il cantiere tedesco Meyer Werft. Le autorità italiane sottolineano le analogie esistenti tra i due casi per quanto riguarda: (i) le motivazioni addotte per la proroga (impatto degli attentati terroristici dell'11 settembre 2001), (ii) il mercato interessato (crociere) e (iii) il rapporto di dipendenza commerciale tra il cantiere e il proprietario della nave (Carnival è il maggiore cliente di Fincantieri).

VALUTAZIONE

Base giuridica

(9)

Ai sensi dell'articolo 87, paragrafo 1, del trattato CE, sono incompatibili con il mercato comune, nella misura in cui incidano sugli scambi tra Stati membri, gli aiuti concessi dagli Stati, ovvero mediante risorse statali, sotto qualsiasi forma che, favorendo talune imprese o talune produzioni, falsino o minaccino di falsare la concorrenza. Secondo la giurisprudenza costante della Corte di giustizia europea, il criterio della distorsione degli scambi è applicabile se l'impresa beneficiaria svolge attività economica che comporta scambi tra Stati membri.

(10)

La Commissione rileva che la questione della proroga del periodo massimo per la consegna è determinante ai fini dell'ammissibilità del contratto alla fruizione degli aiuti al funzionamento, a norma dell'articolo 3 del regolamento sulla costruzione navale. L'aiuto al funzionamento di cui trattasi consiste nel finanziamento mediante fondi statali di parte dei costi che il cantiere in questione dovrebbe normalmente sostenere per costruire una nave. A ciò si aggiunga che la costruzione navale è un'attività economica che comporta scambi tra Stati membri. L'aiuto in oggetto rientra pertanto nel campo di applicazione dell'articolo 87, paragrafo 1, del trattato CE.

(11)

L'articolo 87, paragrafo 3, lettera e), del trattato CE statuisce che possono considerarsi compatibili con il mercato comune le categorie di aiuti determinate con decisione del Consiglio, che delibera a maggioranza qualificata su proposta della Commissione. La Commissione rileva che, su tale base giuridica, il 29 giugno 1998 il Consiglio ha adottato il regolamento sulla costruzione navale.

(12)

La Commissione rileva che, in base al regolamento sulla costruzione navale, per ‚costruzione navale’ s'intende la costruzione di navi mercantili d'alto mare a propulsione autonoma. La Commissione rileva altresì che Fincantieri costruisce questo tipo di navi e che si tratta pertanto di un'impresa interessata da detto regolamento.

(13)

L'istanza presentata dalle autorità italiane va valutata sulla base del regolamento sulla costruzione navale, nonostante quest'ultimo non sia più in vigore dalla fine del 2003, in quanto: (i) le norme in base alle quali l'Italia ha concesso l'aiuto sono state approvate per effetto di detto regolamento, (ii) l'aiuto è stato concesso quando il regolamento era ancora in vigore e (iii) le norme connesse al termine di consegna di tre anni sono in esso contenute.

(14)

L'articolo 3, paragrafo 1, del regolamento sulla costruzione navale prevede fino al 31 dicembre 2000 un contributo massimo del 9 % a titolo di aiuto al funzionamento connesso ad un contratto. In base all'articolo 3, paragrafo 2, del medesimo regolamento, il massimale di aiuto applicabile al contratto è costituito dal massimale vigente alla data della firma del contratto definitivo. Ciò non si applica, tuttavia, alle navi la cui consegna sia avvenuta dopo oltre tre anni dalla firma del contratto. In tali casi, il massimale applicabile è lo stesso in vigore tre anni prima della consegna della nave. Il termine ultimo di consegna per una nave che può ancora beneficiare degli aiuti al funzionamento era dunque, in linea di principio, il 31 dicembre 2003.

(15)

L'articolo 3, paragrafo 2, prevede tuttavia che la Commissione possa concedere una proroga del termine ultimo di consegna di tre anni qualora ciò sia giustificato dalla complessità tecnica del singolo progetto di costruzione navale in questione, o da ritardi dovuti a perturbazioni inattese, gravi e documentate che si ripercuotano sul programma di lavoro di un cantiere, causate da circostanze eccezionali, imprevedibili ed esterne all'impresa. Da notare che l'Italia basa l'istanza di proroga del termine di consegna su circostanze eccezionali ed imprevedibili.

(16)	La Commissione osserva che il Tribunale di primo grado ha fornito un'interpretazione di detta disposizione nella sua sentenza del 16 marzo 2000 (5) e ha stabilito che tale disposizione debba essere interpretata restrittivamente.

(17)	La Commissione riconosce inoltre di aver concesso proroghe dei termini di consegna diverse volte nel corso degli anni precedenti, soprattutto in relazione all'impatto degli attacchi terroristici dell'11 settembre 2001 e alla loro ripercussione sul settore delle crociere.

(18)

Il caso in oggetto evidenzia forti analogie con il già menzionato caso di Meyer Werft ed altre decisioni simili. La Commissione ritiene pertanto che queste decisioni del passato creino precedenti pertinenti al caso in questione. La valutazione sarà quindi finalizzata a verificare se gli stessi fatti presenti per gli altri casi siano presenti anche nel caso in oggetto.

Valutazione dei fatti

(19)

La Commissione rileva in proposito che i contratti definitivi, firmati nel dicembre 2000 con termini di consegna previsti per giugno e dicembre 2003, sussistono per ciascuna nave. Il maggiore cliente del cantiere ha inoltre richiesto la proroga dei termini di consegna in seguito agli attentati terroristici dell'11 settembre 2001. Da questo punto di vista si può quindi affermare che la misura notificata soddisfa gli stessi criteri di cui alla decisione relativa a Meyer Werft.

(20)

La Commissione osserva, tuttavia, che in base alle informazioni a sua disposizione, in origine la consegna delle navi era prevista per il 2004 e il 2005. Tale informazione è stata peraltro confermata anche dall'Italia. I termini di consegna sono quindi stati cambiati alle date del 2003 soltanto in una fase successiva, verso la fine del 2000, perché altrimenti le navi non avrebbero potuto beneficiare degli aiuti al funzionamento.

(21)

La Commissione osserva che la consegna nel 2003 di tutte le cinque navi notificate, oltre ad altre navi la cui consegna era già prevista per il 2003, avrebbe rappresentato un carico di lavoro enorme per Fincantieri. La Commissione ritiene pertanto necessario verificare se Fincantieri avrebbe potuto sostenere lo sforzo tecnico di consegnare le navi in questione entro la fine del 2003. Se ciò non fosse stato tecnicamente possibile, una proroga del termine di consegna avrebbe consentito all'Italia di contemplare aiuti al funzionamento d'importo superiore al lecito.

(22)

Per quanto riguarda la capacità tecnica di Fincantieri di consegnare tutte le cinque navi prima della fine del 2003, l'Italia dichiara che ciò sarebbe possibile ottimizzando le attività dei sei cantieri dell'impresa, in particolare costruendo sezioni e navi nei cantieri non destinati normalmente alla costruzione di navi da crociera. L'Italia ha inoltre trasmesso alla Commissione una copia del piano di produzione del dicembre 2000, in cui venivano indicate le date di consegna del 2003.

(23)	Le informazioni trasmesse dall'Italia sono state esaminate da un esperto indipendente su richiesta della Commissione. Sulla base dei risultati di tale analisi, la Commissione manifesta dubbi circa la capacità tecnica di Fincantieri di consegnare tutte le cinque navi entro la fine del 2003.

(24)

I dubbi sono supportati da tre motivazioni. La prima riguarda il progetto di costruire una delle navi nel cantiere di Ancona, che avrebbe comportato un complesso processo produttivo, considerando che le sezioni degli scafi da assemblare dovevano essere spostate ad un cantiere militare (Arsenale Triestino) per essere poi ritrasferite ad Ancona dato che le dimensioni del bacino d'attracco di Ancona sono inferiori a quelle della nave. Si aggiunga che, sino a quel momento, ad Ancona non erano mai state costruite navi così complesse, per cui sussistono dubbi circa la capacità di far fronte a tale operazione, non da ultimo per quanto concerne l'allestimento delle navi. Tenendo conto di tali considerazioni, la costruzione della nave 6077 ad Ancona avrebbe comportato un allestimento assolutamente eccezionale presso il cantiere di Palermo a seguito dello spostamento di produzione da Ancona a Palermo.

(25)

I dubbi riguardano, in secondo luogo, il quantitativo stimato dell'allestimento cui avrebbe dovuto provvedere Fincantieri se tutte le cinque navi fossero state consegnate nel 2003, che in detto anno sarebbe stato equivalente al doppio dell'attività di allestimento effettuato sino ad allora da Fincantieri. Inoltre, per il cantiere di Marghera, l'allestimento previsto per il 2003, sarebbe stato superiore di circa il 40 % all'attività svolta sino a quel momento dallo stesso. La Commissione dubita pertanto che il piano di produzione per Fincantieri in generale, e per Marghera in particolare, fosse realistico.

(26)	Per questi due motivi la Commissione dubita che le cinque navi avrebbero mai potuto essere consegnate nel 2005, tuttavia, sulla base delle stesse informazioni e analisi, essa riconosce che sarebbe stato possibile consegnarne almeno quattro.

(27)

La Commissione dubita quindi, in terzo luogo, che una delle cinque navi avrebbe potuto essere consegnata nel 2003. Di quale delle cinque navi potesse trattarsi resta, in un certo qual modo, una questione ipotetica, dato che il piano di produzione è cambiato radicalmente dal dicembre 2000. Se, da un lato, si potrebbe sostenere che ciò riguarda la nave 6077, programmata presso il cantiere di Ancona, la Commissione osserva che questa nave, che alla fine è stata costruita nel cantiere di Marghera, è stata già consegnata nell'aprile 2004.

(28)

La Commissione ritiene che i dubbi maggiori riguardino la nave 6079, ovvero la terza nave gemella della 6077, costruita anch'essa presso il cantiere di Marghera e la cui consegna è prevista per ottobre 2005. La consegna di questa nave è stata notevolmente posticipata rispetto al piano di produzione del dicembre 2000, a seguito della decisione di far costruire la nave 6077 a Marghera. Tali dubbi si fondano inoltre sulle indicazioni (una lettera d'intenti è stata firmata prima che fossero firmati i contratti definitivi nel dicembre 2000) secondo cui sin dall'inizio era stata prevista l'attuale sequenza di fabbricazione, con un termine di consegna molto ritardato per la nave 6079.

(29)	Per quanto concerne le altre quattro navi (6077, 6078, 6082 e 6087), la Commissione ritiene, come già osservato nel suddetto paragrafo (19), che sussistano i motivi per autorizzare una proroga del termine di consegna.

(30)

In considerazione della necessità di posticipare la consegna di queste navi a causa di circostanze eccezionali, imprevedibili ed esterne all'impresa, e in virtù del fatto che l'impresa sarebbe stata in grado di consegnare le navi per la fine del 2003, la proroga del termine ultimo di consegna di tre anni è conforme al disposto dell'articolo 3, paragrafo 2, secondo capoverso, del regolamento sulla costruzione navale e, di riflesso, all'articolo 87, paragrafo 3, lettera e), del trattato CE. I termini di consegna vengono quindi prorogati alle date richieste dall'Italia (cfr. tabella 1).

Conclusioni

(31)

Alla luce di quanto predetto, la Commissione, a norma del disposto dell'articolo 88, paragrafo 2, del trattato CE, invita l'Italia a presentare osservazioni e a trasmettere tutte le informazioni che possano risultare utili a dissipare i dubbi sollevati in merito alla richiesta di proroga del termine di consegna per la nave 6079 di Fincantieri, entro un mese dalla data di ricevimento della presente lettera. La Commissione invita le autorità italiane ad inoltrare a stretto giro di posta una copia della presente al potenziale beneficiario degli aiuti.

(32)

La Commissione desidera richiamare l'attenzione dell'Italia sul fatto che l'articolo 88, paragrafo 3, del trattato CE ha effetto sospensivo e che, ai sensi dell'articolo 14 del regolamento (CE) n. 659/1999 del Consiglio, essa può imporre allo Stato membro interessato di recuperare ogni aiuto illegale dal beneficiari.

(33)

La Commissione avverte l'Italia che informerà gli interessati attraverso la pubblicazione della presente lettera e di una sintesi della stessa nella Gazzetta ufficiale dell'Unione europea. Informerà inoltre gli interessati nei paesi EFTA firmatari dell'accordo SEE attraverso la pubblicazione di un avviso nel supplemento SEE della Gazzetta ufficiale dell'Unione europea e informerà infine l'Autorità di vigilanza EFTA inviandole copia della presente. Tutti gli interessati anzidetti saranno invitati a presentare osservazioni entro un mese dalla data di detta pubblicazione.

(34)	La Commissione accoglie la richiesta dell'Italia di prorogare i termini di consegna delle navi 6077, 6078, 6082 e 6084 alle date riportate nella tabella 1.“

(1) Ú. v. ES C 238, 3.10.2002, s. 14, štátna pomoc prípad N 843/01.

(2) GU L 202 del 18.7.1998, pag. 1.

(3) In base alle norme italiane relative agli aiuti al funzionamento a favore della costruzione navale, gli aiuti possono essere concessi al cantiere o al proprietario della nave.

(4) GU C 238 del 3.10.2002, pag. 14, aiuto di Stato n. N 843/01.

(5) T-72/98, Astilleros Zamacona SA contro Commissione, Racc. 2000-II, pag. 1683.

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 30/16

Uverejnenie žiadosti o registráciu v zmysle článku 6 odsek 2 nariadenia (EHS) č. 2081/92 o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení

(2005/C 30/09)

Toto uverejnenie udeľuje právo námietky v zmysle článku 7 a 12 d uvedeného nariadenia. Každá námietka proti tejto žiadosti musí byť postúpená v lehote šiestich mesiacov od tohto uverejnenia prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu, členského štátu Svetovej obchodnej organizácie, alebo tretej krajiny uznanej podľa článku 12 odsek 3. Uverejnenie je odôvodnené nasledujúcimi náležitosťami, najmä bodom 4.6, podľa ktorého sa žiadosť považuje za odôvodnenú v zmysle nariadenia (EHS) č. 2081/92.

NARIADENIE RADY (EHS) č. 2081/92

„MIEL DE GALICIA“ ALEBO „MEL DE GALICIA“

č. ES: ES/00278/19.02.2003

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento stručný výkaz je vytvorený za informačným účelom. Úplnú informáciu najmä pre výrobcov produktov chránených CHOP, alebo CHZO, môžete získať prostredníctvom konzultácie úplnej verzie špecifikácie výrobku buď na národnej úrovni, alebo na oddeleniach Európskej komisie (1).

1. Príslušný orgán členského štátu

Názov:	Subdirección General de Sistemas de Calidad Diferenciada, Dirección General de Alimentación, Secretaria General de Agricultura y Alimentación del Ministerio de Agricultura, Pesca y Alimentación, España.
Adresa:	Paseo Infanta Isabel, 1 28071-Madrid.
Telefón:	(34) 91 347 53 94
Fax:	(34) 91 347 54 10

2. Skupina žiadateľov

2.1.

Názov:

Mieles Anta, SL.

2.2.

Adresa:

C/Ermita, 34 Polígono de A Grela-Bens. A Coruña

2.1.

Názov:

Sociedad Cooperativa „A Quiroga“

2.2.

Adresa:

Vilanova, 43 bajo, Fene. A Coruña

2.3

Zloženie:

Výrobcovia/spracovatelia (x) iní ( )

3. Druh výrobku:

Trieda 1.4 Ostatné výrobky živočíšneho pôvodu

med.

4. Špecifikácia požiadaviek:

(súhrn požiadaviek podľa článku 4 ods. 2):

4.1. Názov: „Miel de Galicia“ alebo „Mel de Galicia“

4.2. Popis: Výrobok označený chráneným zemepisným označením (CHZO) „Miel de Galicia“ alebo „Mel de Galicia“ sa definuje ako med, ktorý má všetky vlastnosti stanovené v tejto špecifikácii a spĺňa požiadavky pre výrobu, spracovanie a balenie medu stanovené v špecifikácii, norme kvality a platných právnych predpisoch. Tento med sa vyrába v úľoch s odnímateľnými rámikmi a získava sa cedením a odstreďovaním. Konzistencia medu môže byť tekutá, skryštalizovaná alebo kašovitá, pričom v prvom prípade môže obsahovať suché ovocie. Môže sa vyskytovať aj vo forme plástov alebo ich častí.

Podľa svojho botanického pôvodu sa galícijský med delí na:

Med kvetový viacdruhový,

Med kvetový jednodruhový eukalyptový,

Med kvetový jednodruhový gaštanový,

Med kvetový jednodruhový ostružinový,

Med kvetový jednodruhový vresovcový.

Med chránený CHZO musí spĺňať okrem požiadaviek stanovených vnútroštátnymi predpismi kvality aj nasledujúce požiadavky:

fyzikálno-chemické vlastnosti:

a)	Vlhkosť: najviac 18,5 %.

b)	Diastatická aktivita: najmenej 9 Gotheho stupnice. Med s nízkym obsahom enzýmov najmenej 4 stupne uvedenej stupnice, pričom obsah hydroxymetylfurfuralu nesmie byť vyšší ako 10 mg/ kg.

c)	Hydroxymetylfurfural: najviac 28 mg/ kg.

peľové vlastnosti:

Vo všeobecnosti musí celkové peľové spektrum zodpovedať spektru vlastnému galícijskému medu.

V každom prípade peľová kombinácia Helianthus annuus-Olea europaea-Cistus ladanifer nesmie prevýšiť 5 % celkového peľového spektra.

V závislosti od kvetového pôvodu rôznych druhov špecifikovaného medu musí peľové spektrum spĺňať nasledujúce požiadavky:

a)	Med kvetový viacdruhový: Peľ pochádza prevažne z nasledujúcich druhov: Castanea sativa, Eucalyptus sp., Ericaceae, Rubus sp., Rosaceae, Cytisus sp-Ulex sp., Trifolium sp., Lotus sp., Campanula, Centaurea, Quercus sp., Echium sp., Taraxacum sp. a Brassica sp.

Med kvetový jednodruhový:

—	„Med eukalyptový“: Minimálny obsah eukalyptového peľu (Eucaliptus sp.) je 70 %.

—	„Med gaštanový“: Minimálny obsah gaštanového peľu (Castanea sp.) je 70 %.

—	„Med ostružinový“: Minimálny obsah ostružinového peľu (Rubus sp.) je 45 %.

—	„Med vresovcový“: Minimálny obsah vresovcového peľu (Erica sp.) je 45 %.

organoleptické vlastnosti:

Vo všeobecnosti musí mať med organoleptické vlastnosti vlastné príslušnému kvetovému pôvodu vo vzťahu k farbe, vôni a chuti. V závislosti od kvetového pôvodu sa medzi najdôležitejšie radia nasledujúce organoleptické vlastnosti:

a)	Med kvetový viacdruhový: Jeho farba môže byť jantárová až tmavojantárová. Chuť a vôňa zodpovedajú kvetu, ktorý v mede prevláda.

b)	Kvetový jednodruhový eukalyptový: Farba jantárová, jemná chuť a vosková vôňa.

c)	Kvetový jednodruhový gaštanový: Med tmavý, výraznej chuti a silnej kvetovej vône.

d)	Kvetový jednodruhový ostružinový: Farba tmavojantárová, výrazne sladká ovocná chuť a ovocná vôňa.

e)	Kvetový jednodruhový vresovcový: Farba je tmavojantárová alebo tmavá s červenkastým odtieňom, mierne natrpklá trvácna chuť a trvácna kvetová vôňa.

4.3. Geografická oblasť: Oblasť výroby, spracovania a balenia medu chráneného zemepisným označením „Miel de Galicia“ predstavuje celé územie samosprávnej oblasti Galícia.

4.4. Dôkaz o pôvode: Prostredníctvom CHZO „Miel de Galicia“ môže byť chránený len med vyrobený v zariadeniach zapísaných v registroch regulačnej rady, vyrobený v súlade s normami stanovenými v špecifikácii požiadaviek a predpismi stanovenými v norme kvality a spĺňajúci požiadavky na charakteristické vlastnosti.

Regulačná rada má k dispozícii nasledujúce registre:

Register výrobní, do ktorého sa zapisujú tie prevádzky, ktoré sa nachádzajú v samosprávnej oblasti Galícia a zameriavajú sa na výrobu medu pod chráneným zemepisným označením „Miel de Galicia“. Musia vlastniť minimálne 10 úľov s horizontálnymi alebo vertikálnymi rámikmi, ktoré je možné pri upevňovaní plástových buniek odnímať.

Register zariadení určených na získavanie, skladovanie a balenie, do ktorého sa zapisujú tie zariadenia, ktoré sa nachádzajú v samosprávnej oblasti Galícia a ktorých niektoré činností spočívajú v spracovávaní medu, ktorý môže byť chránený zemepisným označením.

Všetky fyzické a právnické osoby vlastniace majetok zapísaný v registroch, ako aj výrobne, zariadenia a výrobky podliehajú kontrole, ktorú vykonáva regulačná rada s cieľom preveriť, či výrobky označené chráneným zemepisným označením„Miel de Galicia“, spĺňajú požiadavky nariadenia a špecifikácie požiadaviek.

Regulačná rada počas každého hospodárskeho roka kontroluje množstvo medu certifikovaného chráneným zemepisným označením, ktoré bolo dodané na trh podnikmi zapísanými v registri baliarní s cieľom preveriť, či zodpovedá množstvu medu vyrobeného včelármi zapísanými v registri výrobcov alebo množstvu medu od nich a od iných podnikov zapísaných v registri odkúpeného.

Kontroly sa budú vykonávať formou inšpekcií výrobní a zariadení, kontrolou dokumentácie, analýzou prvotných surovín a hotového výrobku.

Proces certifikácia sa týka homogénnych skupín alebo dodávok a zahŕňa analytickú a organoleptickú skúškou, na základe ktorých sa rozhodne o schválení, neschválení alebo dočasnom uskladnení skupiny alebo dodávky kontrolovaného medu. Rozhodnutie prijíma na svojom plenárnom zasadnutí regulačná rada, prípadne certifikačná komisia, ktorá je oprávnená vyniesť konečné rozhodnutie, po posúdení technických správ vypracovaných hodnotiacou komisiou.

V prípade zistenia akýchkoľvek zmien, ktoré spôsobujú zhoršenie kvality medu alebo nesplnenie požiadaviek nariadenia o zemepisnom označení a iných právnych predpisov týkajúcich sa výroby, spracovania a balenia, regulačná rada nevydá medu certifikát, čím sa zruší právo na používanie chráneného zemepisného označenia.

4.5 Metóda výroby: Pracovné postupy používané vo včelíne sú zamerané na dosiahnutie najvyššej kvality medu chráneného zemepisným označením. V období zberu medu nie sú úle chemicky ošetrované a včely nie sú prikrmované..

Odvčelenie plástov sa vykonáva tradičnými postupmi, pričom sa uprednostňuje vyfúkanie včiel vzduchom alebo zadymovanie bez nadmerného použitia vydymovania. Nesmú sa použiť chemické repelentné látky určené proti včelám.

Med sa získava odstreďovaním alebo cedením. Lisovanie medu nie je prípustné.

Med sa vždy vytáča s čo najväčšou starostlivosťou s dodržaním hygienických pravidiel, v uzatvorenej, čistej miestnosti, prispôsobenej na tento účel. Miestnosť sa musí týždeň pred samotným úkonom podrobiť vysušeniu odvlhčením alebo vetraním a to tak, aby vnútorná relatívna vlhkosť nepresahovala 60 %.

Odviečkovanie plastov nesmie v žiadnom prípade ovplyvniť kvalitu medu. Odviečkovacie nože musia byť čisté, suché a ich teplota nesmie presiahnuť 40 °C.

Po vytočení a prefiltrovaní cez dvojitý filter sa med scedí a po odstránení peny sa uskladní a zabalí.

Homogenizácia medu sa môže vykonať ručne alebo mechanickým zariadením s nízkymi otáčkami, a to takým spôsobom, aby sa nezhoršila kvalita výrobku.

Zber a preprava medu sa vykonáva v hygienických podmienkach a použité nádoby musia byť určené na použitie v potravinárskom priemysle a schválené v norme kvality a platných právnych predpisoch, aby bola zaručená kvalita výrobku.

Med sa balí v zariadeniach zapísaných v príslušnom registri regulačnej rady.

Ako už bolo uvedené, zber, rovnako ako vytáčanie, skladovanie a balenie medu sa musí vykonať vo vymedzenej geografickej oblasti.

Skutočnosť, že sa balenie realizuje v tejto oblasti, v ktorej sa už tradične vykonáva, je podmienená potrebou zachovania špecifických vlastností a kvality galícijského medu. Kontrola vykonávaná regulačnou radou tak bude efektívnejšia a vylúčia sa kvalitatívne straty spôsobené nevhodnou prepravou, skladovaním a balením.

Med sa musí baliť do nádob, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v špecifikácii požiadaviek a v zariadeniach určených výhradne na balenie medu pochádzajúceho z výrobní zapísaných v registroch chráneného zemepisného označenia, v ktorých sa pod dohľadom regulačnej rady vykoná označenie etiketami a kontrolnými páskami. Cieľom týchto opatrení je zachovanie kvality medu a zabezpečenie možnosti sledovania pôvodu výrobku.

Obsah nádob určených na priamu konzumáciu medu je všeobecne stanovený na 500 g a 1 000 g.

Nádoby musia byť hermeticky uzavreté, aby sa zamedzilo strate prirodzenej vône, nasávaniu pachov a vlhkosti z okolia, atď., čo by mohlo výrobok znehodnotiť.

4.6. Súvislosti:

Historické súvislosti

Včelárstvo zažilo v Galícii najväčší rozmach pred príchodom cukru, kedy bol med vyhľadávanou potravinou nielen ako sladidlo, ale aj pre svoje overené liečivé účinky. Podľa Catastro de Ensenada bolo v rokoch 1752-1753 v oblasti Galície celkovo 366 339 tradičných úľov, známych ako trobos alebo cortizos, ktoré sa na mnohých miestach zachovali dodnes. Tento údaj jasne hovorí o dôležitosti galícijského včelárstva v minulosti, čo sa odrazilo aj v galícijskej toponymii.

Cortín, albar, abellariza, albiza alebo albariza sú špecifické vidiecke stavby s otvorenou strechou oválneho, okrúhleho a zriedka aj štvorcového tvaru, ohradené vysokými múrmi, ktorých úlohou bolo chrániť úle a zamedziť vniknutiu zvierat (predovšetkým medveďov). Tieto stavby sú odrazom doby a v mnohých horských oblastiach, predovšetkým vo východných pohoriach Ancaras a Caurel, v pohorí Suido, atď. sa zachovali až dodnes, pričom niektoré z nich sú ešte funkčné.

Predaj medu sa obmedzoval na miestne jesenné slávnosti, čo bolo podmienené jeho sezónnou výrobou a zberom jedenkrát do roka.

V roku 1880 farár z Argozónu (Chantada, Lugo), Don Benigno Ledo postavil prvý prenosný úľ a o niekoľko rokov neskôr vyrobil prvý úľ určený na rozmnožovanie včiel a chov včelích matiek, ktorý pomenoval úľ-škôlka. Jeho veľký prínos pre včelárstvo ho preslávil nielen v Galícii, ale aj v celom Španielsku. V diele Roma Fábraga o včelárstve sa spomína, že prvým Španielom s prenosnými úľmi bol „včelí kňaz“ z Galície, Don Benigno Ledo.

Prvým dielom o včelárstve publikovaným v Galícii je pravdepodobne Príručka včelárstva určená galícijským včelárom, ktorej autorom je D. Ramón Pimentel Méndez (1893).

Do roku 1975 sa nezaznamenával výraznejší rozvoj moderného včelárstva. Až vďaka činnosti asociácií výrobcov medu nastávajú prvé zásadné zmeny v poznatkoch včelárov a v tradičných metódach včelárskeho hospodárstva. Hlavným prvkom tejto zmeny bol presun včelstiev z pevných úľov do prenosných úľov, tvorených prevažne plástovými bunkami.

V súčasnosti sú zo včelích produktov v Galícii hospodársky rentabilné najmä med a vosk.. Galícijský spotrebiteľ si už v minulosti vážil galícijský med, čo dokazovala aj jeho vysoká cena na trhu.

Prírodné podmienky

Poloha Galície na severozápade Ibérijského polostrova, na rozhraní dvoch klimatických prostredí, atlantického a vysočiny, poskytuje klimatickú rôznorodosť, ktorá spolu s geológiou a edafológiou, minulosťou, členitosťou a činnosťou človeka vytvára špecifiká, ktoré sa odrážajú vo flóre a následne aj vo výrobe medu.

V biogeografickom kontexte je galícijský med výrazne odlišný od medu z ostatných oblastí Španielska. Výroba tohto medu je charakteristická absenciou rastlín stredozemného charakteru alebo plodín bežných na iných miestach Španielska, ako je Helianthus annus alebo Olea europaea. Práve neprítomnosť, prípadne nízky obsah peľov výrazne zastúpených v ostatných španielskych medoch umožňuje jeho jednoduché rozlíšenie. Určenie a rozlišovanie galícijského medu nie je preto zložité.

Galícijské územie je značne homogénne, pokiaľ ide o rastliny produkujúce nektár na výrobu medu. Rozdiely vo vlastnostiach medu, vyrobeného v Galícii závisia od zastúpenia jednotlivých druhov rastlín.

Na pobreží je v najväčšom pomere zastúpený eukalyptus. Celé galícijské pobrežie, jeho atlantická a aj kantábrijská časť je intenzívne zalesnené druhom E. globulus, ktorý je hlavným zdrojom nektáru v Galícii. V ostatných španielskych oblastiach je hlavným zdrojom nektáru E. camaldulensis.

Vo vnútrozemí je produkcia medu podmienená vysokým výskytom troch druhov rastlín: Castanea sativa, Erica a Rubus.

Castanea sativa sa vyskytuje na galícijskom území celoročne, a to jednotlivo na okrajoch lúk, vo forme jednodruhových porastov vytvárajúc tzv. „soutos“, alebo v zmiešaných lesoch spolu s inými listnatými stromami.

Erica sa na tomto území vyskytuje v hojnom počte, pretože je súčasťou náhradných porastov odlesnených plôch. Z vyskytujúcich sa druhov možno spomenúť E. umbellata, E. arborea, E. australis a E. cinerea, ktoré patria medzi najdôležitejšie z pohľadu výroby medu.

Ďalšou mimoriadne vhodnou rastlinou na výrobu medu v Galícii je Rubus. Tento druh sa bohato vyskytuje v húštinách, na okrajoch chodníkov a ciest, na okrajoch obrábaných a aj neobrábaných polí. Rastliny tohto druhu produkujú veľké množstvo nektáru, ktorý ovplyvňuje organoleptické vlastnosti mnohých druhov galícijského medu.

Aj keď je Rubus triedou, ktorá kvitne ako posledná pred zberom medu, jeho výskyt v peľovom spektre je najväčší, pretože obdobia kvitnutia predchádzajúcich tried sú menej významné a potlačené prítomnosťou nektáru tohto druhu. Tento med sa vyznačuje tmavým odtieňom, sladkou chuťou a zvýšenou kyslosťou. Práve prítomnosť Rubusu v galícijskom mede - Galícia je hlavnou výrobnou oblasťou tohto druhu medu v Španielsku - mu dodáva špecifické fyzikálno-chemické vlastnosti.

Pokiaľ ide o rozlišovanie medu v rámci územia Galície, existujú dve oblasti (pobrežie a vnútrozemie) s výrazne odlišnou výrobou, medzi ktorými sa nachádza prechodné pásmo rôznej veľkosti. Med tohto pôvodu má zmiešané vlastnosti. V tejto zóne sa vyrába predovšetkým viackvetový med s vyrovnaným zastúpením druhov Castanea sativa a Eucalyptus globulus, ktorý je prakticky ojedinelým fenoménom..

Treba tiež zdôrazniť nízky obsah medovice a peľu v galícijskom mede.

Obsah peľových zrniek na gram medu je nízky, aj keď by sa dal očakávať opak, berúc do úvahy skutočnosť, že med vyprodukovaný v Galícii pochádza zo silne zastúpených druhov (Castanea sativa a Eucalyptus). Táto skutočnosť súvisí s typom úľov, používaných včelármi a spôsobom vytáčania (odstreďovanie).

4.7 Kontrolný orgán: Názov: Consejo Regulador de la Indicación Geográfica Protegida „Miel de Galicia“.

Adresa: Pazo de Quián s/n, Sergude. 15881-Boqueixón. A Coruña.

Telefón: 981 511 913. Fax: 981 511 913.

Regulačná rada sa riadi európskou normou EN 45011, v súlade s ustanoveniami článku 10 nariadenia (EHS) č. 2081/92.

4.8 Označovanie: Med predávaný pod ochranou chráneného zemepisného označenia „Miel de Galicia“ musí byť po certifikácii označený etiketou, ktorá zodpovedá vlastnej značke príslušných baliarní, používanou výlučne pre chránený med a opatrený kontrolnou páskou s číselným kódom, schválenou a vydanou regulačnou radou, s úradným zemepisným označením. Na etiketách a kontrolných páskach musí byť uvedené chránené zemepisné označenie „Miel de Galicia“ alebo „Mel de Galicia“.

4.9 Vnútroštátne právne predpisy:

—	Zákon č. 25/1970 z 2. decembra 1970 o smerniciach pre vinice, víno a alkoholické nápoje.

—	Dekrét č. 835/1972 z 23. marca 1972, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania zákona č. 25/1970.

—	Výnos MAPA z 25. januára 1994 o súlade legislatívnej úpravy Španielska s nariadením (EHS) č. 2081/92 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín.

—	Kráľovský dekrét č. 1643/1999 z 22. októbra 1999, ktorým sa stanovuje postup pre podávanie žiadostí o zápis do registra chráneného označenia pôvodu a chráneného zemepisného označenia Spoločenstva.

(1) Európska komisia – Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo – Oddelenie pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov – B – 1049 Brusel

5.2.2005

Úradný vestník Európskej únie

C 30/23

VÝZVA NA PODÁVANIE PROJEKTOV — GR EAC č. 85/04

Výzva na podanie inovatívnych, kooperačných, tréningových a informačných projektov, Akcia 5 – Opatrenia podpory

(2005/C 30/12)

1. CIELE A OPIS

V rámci Akcie 5 je zámerom Európskej komisie touto Výzvou na podávanie inovatívnych projektov podporiť inovatívne, kooperačné, tréningové a informnačné projekty v oblasti neformálneho vzdelávania. Všetci žiadatelia musie rešpektovať najmenej jednu z prioritných tém/oblastí definovaných takto:

1.	Kultúrna rôznorodosť a tolerancia

2.	Znevýhodnené regióny

3.	Východná Európa – Kaukaz – juhovýchodná Európa

4.	Inovácie v práci s mládežou

5.	Spolupráca medzi miestnymi alebo samosprávnymi úradmi a mimovládnymi organizáciami pre mladých

Podstatné je, aby žiadatelia v prihláške presne uviedli inovatívne prvky, ktoré mienia zaviesť. Projekty musia mať zreteľný nadnárodný európsky rozmer a musia prispieť k európskej spolupráci v záležitostiach mládeže. Konkrétnejšie, musia viesť k vytvoreniu a/alebo upevneniu pevných partnerstiev medzi mládežníckymi organizáciami alebo medzi mládežníckymi organizáciami a verejnými inštitúciami.

2. PRÍPUSTNÍ KANDIDÁTI

Prihlášky môžu podávať a zúčastniť sa projektov ako partneri v kontexte tejto Výzvy právnické osoby, napríklad nevládne mládežnícke organizácie, ako aj miestne či samosprávne úrady, založené a pôsobiace v tzv. „Programových krajinách“.

Programovými krajinami sú:

—	25 členských štátov Európskej únie

—	Tri EHP/EZVO krajiny (Island, Lichtenštejnsko a Nórsko)

—	Kandidátske krajiny Bulharsko, Rumunsko a Turecko

Organizácie z krajín susediacich s EÚ (Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, Sýria, Tunisko, Západný breh a pásmo Gazy, Bielorusko, Moldavsko, Rusko, Ukrajina, Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónia, Srbsko a Čierna Hora) sa môžu zúčastniť ako partneri v rámci tejto Výzvy – nie sú však oprávnené podávať prihlášky.

Projekty musia združovať partnerské organizácie z najmenej štyroch rôznych krajín (vrátane krajiny žiadateľa), pričom jedna z nich musí byť členským štátom EÚ.

3. ROZPOČET A TRVANIE PROJEKTOV

Celková suma, vyčlenená na spolufinancovanie projektov v rámci tejto Výzvy, je 2 000 000 EUR a podlieha schváleniu rozpočtovej autority pre rozpočtový rok 2005.

Maximálna výška podpory na jeden projekt nesmie presiahnuť 100 000 EUR ročne (12 mesiacov) a maximálna celková výška podpory pre jeden grant nesmie presiahnuť 300 000 EUR.

Očakáva sa, že táto Výzva umožní podporiť približne 10 – 15 projektov najvyššej kvality.

Projekty musia trvať minimálne 18 mesiacov. Pri náležitom zdôvodnení sa pripúšťa trvanie projektov 36 mesiacov. Činnosť v rámci projektu musí začať medzi 1. októbrom 2005 a 31. decembrom 2005.

4. LEHOTA

Prihlášky musia byť zaslané na Úrad pre technickú podporu programu SOKRATES, LEONARDO a MLÁDEŽ najneskôr k 31. marcu 2005.

5. PODROBNÉ INFORMÁCIE

Úplný text tejto Výzvy na podávanie projektov a formuláre prihlášky sa dajú nájasť na tejto internetovej stránke: http://europa.eu.int/comm/youth/call/index_en.html. Prihlášky musia rešpektovať obmedzenia uvedené v úplnom texte tejto Výzvy na podávanie projektov a musia sa podávať výhradne pomocou príslušného formulára prihlášky.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 30

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 48 5. februára 2005

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Komisia
2005/C 030/1	Výmenný kurz eura	1

2005/C 030/2	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Prípad COMP/M.3609 — CINVEN/FRANCE TELECOM CABLE–NC NUMERICABLE) ( 1 )	2

2005/C 030/3	Oznámenie Komisie v rámci implementácie 97/67/EC ( 1 )	3

2005/C 030/4	Stanovisko Komisie z 29. decembra 2004, týkajúce sa upraveného plánu zneškodňovania rádioaktívneho odpadu z jadrovej elektrárne v Nogent-sur-Seine vo Francúzsku v súlade s článkom 37 Zmluvy o Euratom-e	5

2005/C 030/5	Stanovisko Komisie z 26. júla 2004, k plánu zneškodňovania rádioaktívneho odpadu z demontáže zbytkov výskumného reaktora FRF2 vo Frankfurte nad Mohanom v Hessensku v Spolkovej republike Nemecko, v súlade s článkom 37 Zmluvy o Euratom-e ( 1 )	6

2005/C 030/6	Štátna pomoc — Taliansko — Štátna pomoc C 38/2004 (ex NN 58/04) — Pomoc v prospech spoločnosti PORTOVESME SRL — Výzva na predkladanie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES ( 1 )	7

2005/C 030/7	Oznámenie o výzve na predloženie návrhov na projekty a podporné činnosti (PASR-2005) v rámci prípravného opatrenia na zvýšenie európskeho priemyselného potenciálu v oblasti bezpečnostného výskumu	11

2005/C 030/8	Štátna pomoc — Taliansko — Štátna pomoc C 32/2004 (ex N347/2003) — Predĺženie dodacej lehoty piatich krížnikov spoločnosťou Fincantieri — Výzva na predkladanie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES ( 1 )	12

2005/C 030/9	Uverejnenie žiadosti o registráciu v zmysle článku 6 odsek 2 nariadenia (EHS) č. 2081/92 o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení	16

2005/C 030/0	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.3661 — CDP/STMICROELECTRONICS) ( 1 )	22

2005/C 030/1	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.3626 — PERMIRA/PRIVATE EQUITY PARTNERS/MARAZZI) ( 1 )	22

	III Oznámenia
	Komisia
2005/C 030/2	Výzva na podávanie projektov — GR EAC č. 85/04 — Výzva na podanie inovatívnych, kooperačných, tréningových a informačných projektov, Akcia 5 – Opatrenia podpory	23

	Korrigenda
2005/C 030/3	Korigendum k uverejneniu účtovnej uzávierky agentúr a orgánov Európskej únie za finančný rok 2003 (Ú. v. EÚ C 292, 30.11.2004)	25