24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/1

STANOVISKO RADY

z 5. júla 2004

ku konvergenčnému programu Českej republiky na roky 2004 – 2007

(2004/C 320/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o sprísnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 9, ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po konzultácii s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada 5. júla 2004 preskúmala konvergenčný program Českej republiky na obdobie rokov 2004 až 2007. Program len čiastočne spĺňa požiadavky na údaje prepracovaného „kódexu pre obsah a formu programov stability a konvergencie“. Je treba naďalej najmä zlepšovať kvalitu údajov ESA 95 o príjmoch a výdavkoch pre funkčné podpoložky aj podsektory verejnej správy.

Cieľom rozpočtovej stratégie, ktorá tvorí základ programu, je postupné znižovanie schodku verejných financií na 3,3 % HDP v roku 2007, z 12,9 % v roku 2003 (5,9 % HDP po vylúčení významnej jednorázovej operácie súvisiacej s imputovanými štátnymi zárukami). Program ďalej uvádza, že navrhovaný spôsob znižovania schodku, by mal úplne odstrániť nadmerný schodok do roku 2008. Tento stanovený cieľ sa dosiahne pomocou opatrení fiškálnej konsolidácie prijatých vo veľkej miere v rokoch 2003 a 2004. Program predpokladá, že pokles pomeru verejných príjmov k HDP bude vyšší než vyrovnaný znížením pomeru verejných výdavkov. Na strane príjmov program predstavuje prechod od priamych daní na nepriame. Na strane výdavkov program predpokladá zníženie v oblasti transferov a dotácií a v spotrebe verejného sektora. Program počíta s miernym nárastom výdavkov na verejné investície, ktorý je vyjadrený ako podiel HDP.

Makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ programu, vyjadruje opatrné predpoklady rastu, t. j. rast vo výške 2,8 % v roku 2004 a následné zrýchlenie, ktoré má dosiahnuť 3,5 % v roku 2007. Tento scenár sa berie ako referenčný scenár pri hodnotení rozpočtových projekcií. Zdá sa, že projekcia inflácie je realistická.

Program predvída zníženie schodku na 3,3 % HDP v roku 2007 a jeho následný ďalší pokles s týmito čiastkovými cieľmi: 5,3 % HDP v roku 2004, 4,7 % HDP v roku 2005 a 3,8 % HDP v roku 2006. V prípade neexistencie zásadných reforiem v oblasti sociálnych výdavkov a zohľadnenia projektovaného ozdravenia, nie je úprava veľmi ambiciózna. Riziká, ktoré hrozia rozpočtovým projekciám, sa vo všeobecnosti zdajú byť vyvážené. Na jednej strane opatrný makroekonomický scenár naznačuje, že príjmy by mohli byť lepšie, ako sa očakáva, a že výdavky by nakoniec oproti rozpočtu mohli byť nižšie než sa rozpočtuje. Na druhej strane zostáva nejasný dosah viacerých súčasných daňových zmien v roku 2004 na správanie hospodárskych subjektov. Je potrebné sa, okrem toho, dohodnúť na dôležitých úsporných opatreniach najmä v súvislosti so spotrebou verejného sektora. Postavenie rozpočtu, ktorý je vyjadrený v programe, sa zdá byť dostatočné na zníženie schodku na 3 % hranicu HDP do roku 2008.

Počas obdobia programu vzrastie pomer zadĺženosti o 4,1 percentuálneho bodu a v roku 2007 dosiahne 41,7 % HDP. Vývoj pomeru zadĺženosti môže byť menej priaznivý ako je projekcia vzhľadom na možné trendy, ovplyvňujúce úpravu toku kapitálu.

Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti čelí Česká republika vážnym rizikám nevyvážených rozpočtov pri plnení nákladov na starnúce obyvateľstvo. Na to, aby sa verejné financie dostali na udržateľný základ, je treba dosiahnuť pokrok pri zabezpečení primeraného základného prebytku. Navyše rozpočtovú stratégiu založená na postupnej konsolidácii počas obdobia programu je treba doplniť o opatrenia, ktoré budú priamo riešiť očakávaný nával výdavkov na starnúce obyvateľstvo vrátane komplexnej reformy dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti.

Rada 5. júla 2004 na základe odporúčaní Komisie rozhodla, že v Českej republike existuje nadmerný deficit podľa článku 104, ods. 6 Zmluvy, a vydala pre Českú republiku odporúčanie podľa článku 104, ods. 7, v ktorom Rada vyjadruje poradné stanovisko ako túto situáciu ukončiť.

Kľúčové projekcie z konvergenčného programu Českej republiky

	2003	2004	2005	2006	2007
Reálny rast HDP (%)	2,9	2,8	3,1	3,3	3,5
Rast zamestnanosti (%)	– 0,7	– 0,8	– 0,3	0,0	0,1
Inflácia HISP (%)	– 0,1	2,8	2,6	2,2	2,2
Schodok verejných financií (% HDP)	– 12,9	– 5,3	– 4,7	– 3,8	– 3,3
Hrubý verejný dlh (% HDP)	37,6	38,4	39,7	41,0	41,7

(1) Ú. v. ES L209, 2.8.1997, s.1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/3

STANOVISKO RADY

z 5. júla 2004

ku konvergenčnému programu Estónska na roky 2004 – 2008

(2004/C 320/02)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), najmä na jeho článok 9, ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Komisie (2),

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada 5. júla 2004 preskúmala konvergenčný program Estónska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2004 až 2008. Program väčšinou spĺňa požiadavky na údaje revidovaného „kódexu správania pre obsah a formu programov stability a konvergencie“.

Rozpočtová stratégia, ktorá je základom programu, sa zameriava na udržanie zdravých verejných financií v zmysle definície rozpočtovej pozície blízkej k rovnováhe alebo k prebytku. Na tento účel si program po prebytku 2,6 % HDP v roku 2003 kladie za cieľ malý prebytok 0,7 % v roku 2004 a vyrovnané rozpočty od roku 2005, sprevádzané postupným znižovaním tak na strane príjmov ako i výdavkov po zvýšení oboch ukazovateľov v roku 2004 v súvislosti so vstupom do EÚ. Očakáva sa tiež, že verejné investície zostanú vysoké spolu s projektovanými verejnými investíciami Komisie vo výške 4,5 % HDP v roku 2004 a 4,3 % HDP v roku 2005. Program zahŕňa najmä reformy vedúce k zníženiu priamych daní spojené so zvýšením transferových platieb a daňových úľav. Projektuje sa, že silný rast, zlepšenie výberu daní, úspory na strane výdavkov a zmeny v štruktúre výdavkov spolu so zvýšením DPH a príjmov zo spotrebných daní, budú financovať reformy. Ukazovateľ zadĺženosti, ktorý v roku 2003 dosiahol 5,8 % HDP, je veľmi nízky a mal by sa ďalej znižovať na 3,2 % HDP do roku 2008.

Na základe v súčasnosti dostupných informácií sa zdá, že makroekonomický scenár, ktorý je základom programu, vyjadruje prijateľné predpoklady rastu HDP v rozmedzí od 5 do 6 % počas obdobia programu. Hlavnými zdrojmi rastu by mali byť domáci dopyt (približne 7 % ročne) a zrýchlený rast exportu až do výšky 10 % ročne. Ročný rast súkromnej spotreby sa projektuje na 5 až 6 %. Investície by sa mali naďalej dynamicky rozvíjať dosahujúc ročný rast 7 až 9 %, avšak miera rastu investícií už nepresiahne 10 %, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. Projekcia inflácie, ktorá by sa mala zvýšiť na približne 3 % od roku 2004, sa po rekordnom poklese na 1,3 % v roku 2003 zdá byť tiež realistická. V súčasnosti vysoký schodok bežného účtu (13.7 % HDP v roku 2003; 12,6 % podľa revidovaných údajov) sa projektuje znížiť na úroveň približne 8 % HDP do roku 2008, čo je stále vysoká úroveň.

Zdá sa, že riziká spojené s rozpočtovými projekciami, sú značne vyvážené. Estónsko sa v priebehu posledných rokov na jednej strane vyznačovalo obozretnými prognózami a opakovaným prekročením fiškálnych cieľov. Na druhej strane, nemožno úplne vylúčiť neočakávaný pokles príjmov v dôsledku plánovaného zníženia daňového zaťaženia alebo nepriaznivé dopady exogénnych šokov na rast. Preto rozpočtová pozícia v programe sa zdá byť dostatočná na dosiahnutie strednodobého cieľa Paktu stability a rastu, ktorým je rozpočtová pozícia blízka k rovnováhe; mala by taktiež poskytnúť dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti prekročeniu hraničnej hodnoty schodku 3 % HDP pri bežnom makroekonomickom kolísaní. Rýchle zníženie prebytkov od roku 2004 počas obdobia stáleho rastu, ktoré program predpokladá, by však mohlo znamenať výrazný procyklický charakter fiškálnej politiky. Prísna fiškálna disciplína ako aj intenzívny monitoring rastu úverov sú ešte dôležitejšie na nápravu tejto vonkajšej nerovnováhy, keďže vysoký schodok vonkajších účtov povedie v Estónsku k veľkej makroekonomickej nerovnováhe počas obdobia programu.

Dlh Estónska v pomere k HDP je menej ako 6 % HDP, čo je jeden z najnižších v EÚ a predpokladá sa, že sa bude ďalej znižovať o 2,6 percentuálnych bodov v priebehu obdobia programu. Reálny trend bude pravdepodobne v dôsledku nedávnej revízie národných účtov ešte pozitívnejší, než sa projektovalo, čo povedie k stálemu rastu HDP a teda i menovateľa dlhu.

Estónsko má dobré predpoklady na plnenie rozpočtových nákladov na starnúcu populáciu. Nízka miera verejného dlhu, značné rezervy verejných financií a strednodobá rozpočtová stratégia, ktorá plne zodpovedá cieľu dosiahnuť rozpočtovú pozíciu blízku k rovnováhe alebo k prebytku, spolu s reformami dôchodkového systému a systému zdravotníctva, ktoré majú zastaviť rozpočtové tlaky, by mali v dlhodobom horizonte zaručiť, aby verejné financie boli i naďalej na trvale udržateľnom základe.

Kľúčové projekcie konvergenčného programu Estónska

	2003	2004	2005	2006	2007	2008
Reálny rast HDP (%) (3)	4,7	5,3	5,8	5,6	5,9	5,8
Rast zamestnanosti (%)	1,5	0,9	0,7	0,3	0,2	0,2
Inflácia HICP (%)	1,3	3,1	3,0	2,8	2,8	2,8
Bilancia verejných financií (% HDP) (3)	2,6	0,7	0,0	0,0	0,0	0,0
Hrubý verejný dlh (% HDP) (3)	5,8	5,4	5,1	4,7	3,4	3,2

(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

(2) Ú. v. EÚ C […] […], s.[…]

(3) Tieto ukazovatele neberú do úvahy revíziu národných účtov z20. mája 2004, ktorá štatisticky viedla ktrvalo vyššej úrovni HDP. Ukazovatele za rok 2003 sa budú korigovať takto: reálny rast HDP 5,1 %, bilancia verejných financií 2,4 % HDP, hrubý verejný dlh 5,3 % HDP.

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/5

STANOVISKO RADY

z 5. júla 2004

ku konvergenčnému programu Cypru na roky 2004 – 2007

(2004/C 320/03)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), najmä na jeho článok 9 ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada 5. júla 2004 preskúmala konvergenčný program Cypru, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2004 až 2007. Program väčšinou spĺňa požiadavky na údaje prepracovaného „kódexu správania pre obsah a formu programov stability a konvergencie“.

Cieľom rozpočtovej stratégie, ktorá tvorí základ programu, je zníženie schodku verejnej správy zo 6,3 % HDP v roku 2003 na 2,9 % HDP do roku 2005, aby bol v súlade s Maastrichtskými kritériami o schodku do roku 2005, a ďalšie znižovanie schodku na 2,2 % HDP v roku 2006 a 1,6 % HDP do roku 2007. Na tento účel konvergenčný program plánuje tvorbu stúpajúceho prebytku primárnej bilancie z projektovaných -1.6 % HDP v roku 2004 na 2 % HDP do roku 2007 a významné zvrátenie stúpajúceho trendu pomeru dlhu k HDP zo 75.2 % v roku 2004 pod hranicu 69 % do konca projektovaného obdobia. Toto je podporené balíkom prevažne štrukturálnych opatrení na obmedzenie výdavkov a zvýšenie príjmov v približne rovnakom rozsahu. Opatrenia sa väčšinou zavádzajú od roku 2005.

Program sa zameriava na zvýšenie príjmov a na kontrolu výdavkov, čo je miesto, kde došlo v minulosti k najčastejším sklzom. Príslušný postup úpravy uvedený v programe odzrkadľuje záväzok vlády zlepšiť verejné financie so zámerom prijať euro do roku 2007. To je hlavným dôvodom silného dôrazu na začiatku fiškálnej úpravy na zníženie schodku verejných financií o 2,3 percentuálnych bodov HDP v roku 2005. Z dôvodu zmiešaných záznamov o fiškálnej konsolidácii sa to zdá dosť ambiciózne a preto si vyžaduje silný záväzok vrátane prijatia, v prípade potreby, dodatočných opatrení na jeho vykonania.

Makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ programu, projektuje, že reálny rast HDP sa zvýši z 3,5 % v roku 2004 na 4,5 % v roku 2007 a zdá sa, že odzrkadľuje prijateľné predpoklady rastu. Projekcie inflácie sa zdajú byť tiež realistické. Program obsahuje štyri rôzne scenáre pre makroekonomické a rozpočtové projekcie: „centrálny“ scenár, „vyšší“ scenár, „nižší“ scenár a scenár „vyššej úrokovej miery“. Takzvaný „centrálny“ scenár sa považuje za referenčný scenár na posudzovanie rozpočtových projekcií, pretože na základe súčasne dostupných informácií sa zdá, že odzrkadľuje prijateľné predpoklady rastu.

Program predpokladá, že deficit sa zníži na (menej ako) referenčnú hodnotu 3 % HDP v roku 2005 a potom bude klesať ďalej, aj keď tieto ciele nie sú v súlade s pozíciou blízkou k rovnováhe počas obdobia programu.

Výsledok rozpočtu môže byť horší, než sa projektuje. Vzhľadom na rozsah úpravy a záznam fiškálnej konsolidácie Cypru, cieľ na rok 2005 podlieha značnej neistote. Stav rozpočtu v programe nemusí byť dostatočný na zníženie deficitu na (menej než) prahovú hodnotu schodku 3 % HDP do roku 2005. Rovnako nemusí zabezpečiť dostatočnú bezpečnostnú rezervu voči porušeniu tejto hranice pri bežných makroekonomických výkyvoch.

V programe ukazovateľ zadlženosti kulminuje pri hodnote 75.2 % v roku 2004 a potom klesá o takmer 7 percentuálnych bodov a do roku 2007 dosiahne 68.4 % HDP. Tento silný pokles je najmä iniciovaný zvyšovaním pozitívnej primárnej bilancie a nominálnym rastom HDP prekračujúcim platby úrokov za štátny dlh v rokoch 2005-2007. Vývoj ukazovateľa zadlženosti dlhu môže byť menej priaznivý, než je projektovaný vývoj z dôvodu rizík výsledkov schodku, ktoré sú uvedené vyššie.

Cyprus stojí pred rizikami rozpočtovej nerovnováhy pri plnení nákladov na starnúcu populáciu. Zatiaľ čo reforma systému zdravotníctva sa má zaviesť v roku 2006, opatrenia na reformu dôchodkového systému sú ešte len v počiatočnej fáze. Včasná a účinná realizácia takýchto reforiem spolu s ostatnými opatreniami potrebnými na zabezpečenie primeraného primárneho prebytku je rozhodujúca pre to, aby sa verejné financie dostali na udržateľný základ.

Rada na základe odporúčaní Komisie 5. júla 2004 rozhodla, že na Cypre existuje nadmerný schodok podľa článku 104 ods. 6 zmluvy, a vydala pre Cyprus odporúčania podľa článku 104 ods. 7, v ktorých Rada vyjadruje svoje poradné stanovisko s cieľom ukončiť túto situáciu.

Kľúčové projekcie konvergenčného programu Cypru

	2003	2004	2005	2006	2007
Reálny rast HDP (%)	2,0	3,5	4,3	4,4	4,5
Rast zamestnanosti (%)	0,9	1,0	1,0	2,0	3,0
Inflácia CPI	4,1	2,0	2,0	2,0	2,0
Schodok verejnej správy (% HDP)	– 6,3	– 5,2	– 2,9	– 2,2	– 1,6
Hrubý verejný dlh (% HDP)	72,6	75,2	74,8	71,5	68,4

(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/7

STANOVISKO RADY

z 5. júla 2004

ku konvergenčnému programu Lotyšska na roky 2004 – 2007

(2004/C 320/04)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 9, ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada 5. júla 2004 preskúmala konvergenčný program Lotyšska, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2004 až 2007. Program spĺňa iba čiastočne požiadavky na údaje revidovaného „kódexu správania pre obsah a formu programov stability a konvergencie“. Najmä niektoré údaje nie sú ešte úplne v súlade s normami ESA95 a s údajmi o verejnom dlhu a schodku by sa malo narábať opatrne, pretože údaje predložené vo finančnom oznámení v marci 2004, neboli potvrdené Eurostatom.

Rozpočtová stratégia, ktorá je základom programu, sa zameriava na plnenie záväzkov zmluvy o verejných schodkoch a prípadne o zníženie schodku na vyváženú úroveň v dlhodobom výhľade. Počas obdobia programu sa však projektuje udržanie schodku na približne 2 % HDP s určitým zhoršením v roku 2004, podobným ako v roku 2003, v dôsledku zhoršenia bilancie verejných financií. Program predpokladá udržanie primárneho schodku rádovo na úrovni 1 % HDP v súlade s miernym znížením tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov počas obdobia programu. Na strane príjmov to nie je úplne vysvetlené, najmä na roky 2006 a 2007, pretože po znížení daní v roku 2004 sa už nepredpokladajú ďalšie zmeny a počas obdobia programu sa predpokladá zvýšenie efektívnosti výberu daní. Na strane výdavkov sa predpokladá, že zníženie vyplýva z prísnej kontroly výdavkov zameranej na zníženie prevodov, ale prejavia sa dodatočné výdavky spojené so záväzkami členstva v NATO a realizácie plánov výdavkov čiastočne financovaných z EÚ. Tieto dva faktory spolu predstavujú v roku 2004 približne 0,7 percentuálneho bodu DPH v čistej hodnote. Ukazovateľ zadĺženosti, síce stúpajúci, zostáva na úrovni 17,7 % HDP v roku 2007 veľmi nízky.

Zdá sa, že makroekonomický scenár, ktorý je základom programu, odráža skôr priaznivé predpoklady rastu. Konkrétne, vývoj rastu v strednodobom výhľade projektovanom v programe môže byť mierne vyšší vzhľadom na štrukturálne obmedzenia a citlivosť ekonomiky na vonkajšie šoky. Predpokladaná inflácia na rok 2004 je pravdepodobne prehnaná, ale na ďalšie roky vyzerá byť reálna.

Programové ciele pre verejný schodok sú v každom roku pod referenčnou hodnotou 3 % HDP. Postup konsolidácie je však dosť pomalý a programové ciele nie sú v súlade s pozíciou blízkou k rovnováhe v rámci obdobia programu. Riziká týkajúce sa výsledku rozpočtu vyzerajú byť z veľkej časti vyvážené. Uvedená optimistická prognóza možného rastu predstavuje riziko pre predpokladané rozpočtové ciele, pretože dôkazy o nízkej kvalite údajov znižujú dôveru k programu. To odporuje zjavnému pesimizmu pri prognózach príjmov najmä v ďalších rokoch programu. Pozícia rozpočtu v programe neposkytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu proti porušeniu hraničnej hodnoty schodku 3 % HDP pri bežnom makroekonomickom kolísaní.

Na základe tohto hodnotenia, ak sa ukazovatele predpokladaného rastu v programe prejavia, odporúča sa Lotyšsku postupovať k rozpočtovej pozícii blízkej k rovnováhe, najmä vzhľadom na jej schodok bežného účtu a tlakov na domácu spotrebu. Ďalej sa na Lotyšsko nalieha, aby zvýšilo spoľahlivosť a odolnosť zdrojov údajov a používanej metodiky na zabezpečenie lepšieho dodržiavania noriem ESA95. Nakoniec sa lotyšským orgánom vyslovuje podpora, aby pokračovali v reformách verejného sektora zameraných na administratívne kapacity a tým zvýšili účinnosť vyberania daní a sprísnili kontrolu výdavkov.

Lotyšsko je v relatívne dobrej situácii, aby plnilo rozpočtové náklady na starnúcu populáciu. Predpoklady dlhodobej udržateľnosti verejných financií sa zlepšili uskutočnením dôchodkovej reformy postavenej na troch pilieroch. To je ďalej posilnené veľmi nízkou úrovňou verejného dlhu. Riziko dlhodobých rozpočtových nevyrovnaností však nemožno vylúčiť. Včasné vykonanie opatrení zameraných na obsah výdavkov primeraných veku spolu s fiškálnou konsolidáciou zabezpečujúcou primeraný primárny prebytok sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby verejné financie boli na trvale udržateľnom základe.

Kľúčové projekcie konvergenčného programu Lotyšska

	2003	2004	2005	2006	2007
Reálny rast HDP (%)	7,5	6,7	6,7	6,5	6,5
Rast zamestnanosti (%)	1,8	1,0	1,0	0,5	0,5
Inflácia HICP (%)	2,9	4,5	3,7	3,0	3,0
Bilancia verejných financií (% HDP)	– 1,8	– 2,1	– 2,2	– 2,0	– 2,0
Hrubý verejný dlh (% HDP)	15,3	16,2	16,8	17,3	17,7

(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/9

STANOVISKO RADY

z 5. júla 2004

ku konvergenčnému programu Litvy na roky 2004 – 2007

(2004/C 320/05)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koodinácii (1), a najmä na jeho článok 9, ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada 5. júla 2004 preskúmala konvergenčný program Litvy na obdobie rokov 2004 až 2007. Program väčšinou spĺňa požiadavky na údaje revidovaného „kódexu správania pre obsah a formu programov stability a konvergencie“.

Rozpočtová stratégia, ktorá je základom programu, má za cieľ „priblíženie cyklicky vyrovnaného rozpočtu verejnej správy pomocou úspešnej realizácie cieľov hospodárskej politiky“, aj keď stratégia nie je dobre odzrkadlená v cieľoch schodku tohto programu. Program plánuje predovšetkým zníženie schodku iba o 0,2 percentuálnych bodov medzi rokmi 2003 a 2007, kedy sa očakáva schodok v hodnote 1,5 % HDP. To vyplýva zo zvýšenia podielu HDP tak na strane príjmov ako aj výdavkov. Nárast koeficientu príjmov počas obdobia programu sa očakáva vo výške 2 percentuálnych bodov, hlavne v dôsledku významného nárastu nedaňových príjmov súvisiacich s finančnou pomocou EÚ. Očakáva sa, že daňové príjmy sa zvýšia o 0,4 percentuálneho bodu HDP napriek plánovanému zrušeniu cestnej dane v roku 2005, u ktorej sa predpokladá, že negatívne ovplyvní výšku príjmov o 0,5 % HDP v uvedenom roku. Po významnom poklese pomeru výdavkov počas posledných piatich rokov sa predpokladá nárast pomeru o 1,8 percentuálnych bodov počas príslušného obdobia, čo je plne vysvetlené zvýšením primárnej spotreby, u ktorej sa predpokladá, že bude iba čiastočne kompenzovaná očakávaným poklesom úrokových platieb. Predpokladá sa, že nárast primárnych výdavkov bude iniciovaný hlavne „ostatnými výdavkami“, u ktorých sa očakáva, že vzrastú o 0,9 % HDP hlavne v súvislosti s príspevkami do rozpočtu EÚ a prevodmi a dotáciami, u ktorých sa plánuje, že vzrastú o 0,7 % HDP, vo veľkej miere v súvislosti so zvýšenými subvenciami pre poľnohospodárov a kompenzáciou strát rubľových úspor a plánmi reštitúcie nehnuteľností a dôchodkovou reformou. Očakáva sa, že hrubá tvorba fixného kapitálu vlády počas prvých dvoch rokov programu významne vzrastie o 1 % HDP, ale projektuje sa, že v roku 2007 klesne späť na úroveň 3,1 % HDP, pričom zostane približne 0,2 percentuálneho bodu nad počiatočnou úrovňou roku 2003.

Zdá sa, že makroekonomický scenár, ktorý je základom programu, odzrkadľuje skôr priaznivé predpoklady rastu. Predovšetkým projektovaná miera rastu v roku 2005, ktorá bola zmenená zo 6,5 % v predvstupovom hospodárskom programe z roku 2003 na 7,3 % v konvergenčnom programe, sa zvýšila. Vývoj hospodárskeho rastu v strednodobom výhľade projektovaný v programe, aj keď je opatrnejší než v počiatočných rokoch programu, sa ešte stále zdá relatívne optimistický. Projekcie inflácie vyzerajú realistické.

Ciele programu pre schodok verejných financií sú v každom roku pod referenčnou hodnotou 3 % HDP. Nie sú však v súlade s pozíciou blízkou k rovnováhe počas obdobia programu. Okrem toho stav rozpočtu v programe neposkytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu voči prekročeniu hraničnej hodnoty schodku 3 % HDP pri normálnych makroekonomických kolísaniach, prinajmenšom počas počiatočných rokoch obdobia programu. Výsledok rozpočtu by mohol byť horší ako je projektovaný. Riziko pre plánované rozpočtové ciele predstavujú predovšetkým negatívne makroekonomické riziká, ktoré boli zdôraznené vyššie, a skúsenosti z minulosti s prekročením výdavkov ako reakcia na výsledky príjmov, ktoré boli lepšie ako sa plánovalo.

Na základe tohto hodnotenia, ak sa miery rastu plánované v programe zrealizujú, odporúča sa Litve urobiť ďalší pokrok smerom k rozpočtovej pozícii blízkej k rovnováhe, hlavne z hľadiska jej schodku bežného účtu a tlakov domácej spotreby. Okrem toho sa Litve odporúča, aby prísne plnila rozpočet s cieľom redukovať riziko porušenia 3 % referenčnej hodnoty v roku 2004. Nakoniec sa litovským orgánom odporúča, aby na zníženie deficitu použili lepšie ako projektované výnosy.

Litva je pomerne v priaznivej pozícii, aby plnila rozpočtové náklady na starnúcu populáciu, aj keď sa v dlhodobej perspektíve môže objaviť určité riziko. Na zlepšenie koeficientu závislosti od veku a modernizáciu systému dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti sa zavádza množstvo opatrení, aby sa zlepšila dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Existujú však riziká súvisiace s krátkodobými výdavkami na dôchodkovú reformu a reformu zdravotnej starostlivosti a nevyrovnané podmienené záväzky. Na to, aby verejné financie zostali na udržateľnom základe, je rozhodujúce zabezpečenie primeraného primárneho prebytku.

Kľúčové projekcie konvergenčného programu Litvy

	2003	2004	2005	2006	2007
Reálny rast HDP (%)	9,0	7,0	7,3	6,6	6,3
Rast zamestnanosti (%)	2,0	0,7	1,0	0,2	0,2
Inflácia HICP (%)	– 1,2	0,9	2,0	2,1	2,5
Schodok verejných financií (% HDP)	– 1,7	– 2,7	– 2,5	– 1,8	– 1,5
Hrubý verejný dlh (% HDP)	21,5	22,4	22,2	21,4	21,0

(1) Ú. v. ES L209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/11

STANOVISKO RADY

z 5. júla 2004

ku konvergenčnému programu Maďarska na roky 2004 – 2008

(2004/C 320/06)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada 5. júla 2004 preskúmala konvergenčný program Maďarska na obdobie rokov 2004 až 2008. Program väčšinou spĺňa požiadavky na údaje prepracovaného „kódexu správania pre obsah a formu programov stability a konvergencie“.

Rozpočtová stratégia, ktorá je základom programu, je zameraná na zníženie schodku verejných financií pod 3 % HDP do roku 2008, pričom sa zároveň znižuje váha verejného sektora v hospodárstve. Program preto plánuje dôraznú konsolidáciu verejného schodku znížením z 5,9 % HDP v roku 2003 na 4,6 % HDP v roku 2004 po ročnej úprave HDP o Formula percentuálneho bodu HDP (4,1 % HDP v roku 2005, 3,6 % v roku 2006, 3,1 % v roku 2007 a 2,7 % HDP v roku 2008). Tieto ciele zahŕňajú dosah dôchodkovej reformy, ktorá sa zvýši z 0,7 % HDP v roku 2003 na 0,9 % v roku 2008. Konsolidácia podľa výdavkov je podporená štrukturálnymi reformami prevažne v oblastiach verejnej správy, zdravotníctva a školstva. Tieto reformy však ešte treba konkretizovať a vykonať. Pokles celkového pomeru výdavkov by umožnil zvýšenie podielu HDP vo verejnom investovaní podporovanom financovaním EÚ. Zároveň je plánované zníženie celkového daňového zaťaženia z 39 % HDP na 37 % HDP.

Program obsahuje dva rôzne scenáre makroekonomických a rozpočtových projekcií: jeden „základný“ a jeden „optimistickejší“ scenár. Základný scenár by sa mal považovať za referenčný pre hodnotenie rozpočtových projekcií, ktorý odzrkadľuje prijateľnejšie predpoklady skutočného rastu HDP o približne 3 Formula -4 % v rokoch 2004 a 2005, za ktorým nasleduje o niečo optimistickejšia projekcia zvýšenia miery rastu do roku 2008 o približne Formula percentuálneho bodu každý rok. Projekcia rýchleho znižovania inflácie po roku 2004, kedy sa zastaví zvyšovanie nepriamych daní, sa zdá byť vo všeobecnosti realistická za predpokladu, že rast reálnych miezd sa výrazne zmierni tak, aby bol v súlade s produktivitou.

Až v roku 2008 program predpokladá zníženie schodku verejnej financií pod 3 % referenčnej hodnoty HDP. Zdá sa, že sa dosiahne zníženie schodku predpokladané v programe. Skutočnosť, že plánovaný schodok by sa mal znížiť pod 3 % HDP až v roku 2008, aj to iba v malej miere, a že podstatná časť úpravy pochádza zo zníženia úrokového zaťaženia, však znepokojuje. Riziká pre rozpočtový výsledok vyplývajú z možnosti, že by sa spomalil rast oproti prognóze, zo skúsenosti s prekročeniami výdavkov v minulosti a nedostatku informácií o predpokladaných opatreniach na zníženie výdavkov v ostatných rokoch programu. Dosiahnutie dôraznej úpravy v prvom roku programu je kľúčovým pre dôveryhodnosť stratégie úpravy; jej premeškanie by mohlo ohroziť celý priebeh úpravy. Pozícia rozpočtu v programe preto nemusí stačiť na zníženie schodku pod 3 % hranice schodku HDP do konca programového obdobia a všetky príležitosti mali by sa využiť na urýchlenie udržateľnej fiškálnej úpravy. Projektované zostatky zároveň vyjadrujú značný rozsah zavádzania intenzívneho programu verejných investícií zvyšujúc pomer štátnych investícií voči HDP z 4,0 % v roku 2004 na 5,5 % HDP v roku 2008.

Po dosiahnutí takmer 60 % HDP v roku 2004, v programe sa plánuje znížiť ukazovateľ zadĺženosti na 54 % HDP do roku 2008. To by bolo v súlade s plánovanou rozpočtovou úpravou ale tiež by to využívalo projektované zníženie úrokového zaťaženia a negatívnej úpravy toku zásob. Aj keď sa to zdá prijateľným, pozitívny vývoj by mohol byť ohrozený pomalším znižovaním úrokových sadzieb, ako bola prognóza.

Pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť, Maďarsko čelí určitému riziku nevyvážených rozpočtov pri plnení plánovaných výdavkov starnúceho obyvateľstva. Zatiaľ čo dôchodková reforma od roku 1998 a vytvorenie progresívneho dôchodkového systému s troma piliermi – vrátane zmien v parametroch v pilieri priebežného platenia, napr. zvýšenie veku odchodu do dôchodku a indexácia dôchodkov – zmiernila riziká dlhodobých nevyvážených rozpočtov, neodstránila ich úplne. Na to, aby sa verejné financie dostali na udržateľný základ, je rozhodujúce zabezpečiť primeraný základný prebytok v strednodobom časovom horizonte spolu so zavedením opatrení na zastavenie nárastu výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, najmä výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

Rada na základe odporúčaní Komisie 5. júla 2004 rozhodla, že v Maďarsku existuje nadmerný schodok podľa článku 104, ods. 6 zmluvy, a prijala odporúčania pre Maďarsko podľa článku 104, ods. 7, v ktorých Rada vyjadruje svoje poradné stanovisko, s cieľom ukončiť túto situáciu.

Kľúčové projekcie konvergenčného programu Maďarska

	2003	2004	2005	2006	2007	2008
Reálny rast HDP (%)	2,9	3.3-3.5	3.5-4	cca 4	4-4.5	4.5-5
Rast zamestnanosti (%)	1,0	0-0.5	0.5-1	cca 1	cca 1	cca 1.5
Inflácia HICP (%)	4,7	cca 6.5	cca 4.5	cca 4	cca 3.5	cca 3
Bilancia verejných financií (% HDP)	– 5,9	– 4,6	– 4,1	– 3,6	– 3,1	– 2,7
Hrubý verejný dlh (% HDP)	59,1	59,4	57,9	56,8	55,6	53,7

(1) Ú. v. ES L209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/13

STANOVISKO RADY

z 5. júla 2004

ku konvergenčnému programu Malty na roky 2004 – 2007

(2004/C 320/07)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 9, ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po konzultácii s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada 5. júla 2004 preskúmala konvergenčný program Malty na obdobie rokov 2004 až 2007. Program len čiastočne spĺňa požiadavky na údaje prepracovaného „kódexu pre obsah a formu programov stability a konvergencie“. Najmä údaje o HDP a jeho zložkách nie sú úplne v súlade s ESA95. Toto zhoršuje porovnateľnosť rôznych častí programu.

Ciele rozpočtovej stratégie, ktoré tvoria základ programu sú zamerané na zníženie schodku verejných financií pod 3 % HDP už do roku 2006 s týmito čiastkovými cieľmi: 5,2 % HDP v roku 2004, 3,7 % HDP v roku 2005 a 2,3 % HDP v roku 2006 a dosiahnutie 1,4 % na konci obdobia programu. Program plánuje výrazné zlepšenie v primárnej bilancii, u ktorej sa očakáva prechod zo schodku 1,4 % HDP v roku 2004 na prebytok 2,2 % v roku 2007. Súčasne v roku 2005 program predpokladá obrátenie ukazovateľa zadĺženosti k HDP dosiahnutím hodnoty 70,4 % na konci obdobia programu.

Rozpočtová stratégia je podporená súborom opatrení zameraných na racionalizáciu na strane výdavkov a na strane príjmov pri predchádzaní daňovým únikom. Efekt politických opatrení potrebných na dosiahnutie cieľov nie je v programe úplne kvantifikovaný. Na strane výdavkov sa projektuje zníženie súčasnej spotreby o 3 percentuálne body HDP prostredníctvom zníženia rastu miezd vo verejnej správe a ostatných bežných výdavkov, reštrukturalizácie spoločností verejného sektora a postupným znižovaním subvencií lodiarskemu priemyslu. Očakáva sa, že kapitálové výdavky klesnú počas programu o viac než 2,5 percentuálnych bodov HDP počas obdobia programu ako jednorázové projekty, ktoré v súčasnosti prebiehajú a sú tesne pred ukončením. Verejné investície však ešte zostanú vyššie než 4 % HDP.

Na základe informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, sa zdá, že makroekonomický scenár, tvoriaci základ programu, vyjadruje prijateľné predpoklady rastu. Existuje však istý stupeň neistoty o možnom nadhodnocovaní nominálneho HDP podľa ESA95 a vystavení maltského hospodárstva vonkajším otrasom.

Hoci program predpokladá zníženie deficitu pod referenčnú hodnotu 3 % v roku 2006 a ďalší pokles v nasledujúcich rokoch, tieto ciele môžu byť počas programu v nesúlade s pozíciou blízkou rovnovážnej.

Priebeh konsolidácie predpokladá výrazné zníženie schodku, ktorý sa zdá byť dosiahnuteľný z dôvodu manévrovacieho priestoru poskytnutého ukončením niekoľkých investičných projektov. Dosiahnutie konsolidačného postupu si vyžaduje silný záväzok maltských orgánov. Navyše určité riziká poklesu naznačujú aj možné dôsledky nedávneho revidovania hodnoty skutočného rastu HDP za rok 2003.

Preto postavenie rozpočtu v programe nemôže stačiť na zníženie pod 3 % hranicu schodku HDP do roku 2006. Okrem toho vývoj ukazovateľa zadlženosti bude z dôvodu takýchto rizík poklesu pravdepodobne menej priaznivý, než sa plánuje.

Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti čelí Malta rizikám nevyvážených rozpočtov pri plnení projektovaných nákladov na starnúce obyvateľstvo. Na to, aby sa verejné financie dostali na udržateľný základ, je potrebné zabezpečiť primeraný základný prebytok v strednodobom časovom horizonte so zavedením ďalších opatrení na zastavenie nárastu výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva predovšetkým v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Rada na základe odporúčaní Komisie 5. júla 2004 rozhodla, že v Malte existuje nadmerný schodok podľa článku 104, ods. 7 zmluvy, a vydala pre Maltu odporúčania podľa článku 104, ods. 7, v ktorých Rada vyjadruje svoje poradné stanovisko, s cieľom ukončiť túto situáciu.

Kľúčové projekcie konvergenčného programu Malty

	2003	2004	2005	2006	2007
Reálny rast HDP (%)	– 1,7	1,1	1,7	2,1	2,1
Rast zamestnanosti (%)	– 0,8	0,8	0,7	0,7	0,7
Inflácia HISC (%)	1,3	3,4	2,1	2,1	2,1
Schodok verejných financií (% HDP)	– 9,7	– 5,2	– 3,7	– 2,3	– 1,4
Hrubý verejný dlh (% HDP)	72,0	72,1	72,4	70,5	70,4

(1) Ú. v. ES L209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/15

STANOVISKO RADY

z 5. júla 2004

ku konvergenčnému programu Poľska na roky 2004 – 2007

(2004/C 320/08)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po konzultácii s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada 5. júla 2004 preskúmala konvergenčný program Poľska na obdobie rokov 2004 až 2007. Program len čiastočne spĺňa požiadavky na údaje prepracovaného „kódexu pre obsah a formu programov stability a konvergencie“ a ESA 95.

Ciele rozpočtovej stratégie, ktoré tvoria základ programu, sú zamerané na zníženie schodku verejných financií pod 3 % HDP do roku 2007 (s týmito čiastkovými ročnými cieľmi: 5,7 % HDP v roku 2004, 4,2 % HDP v roku 2005, 3,3 % v roku 2006 a 1,5 % v roku 2007) a udržanie ukazovateľa zadĺženosti pod hodnotou 60 % HDP. Na tento účel program obsahuje komplexný súbor opatrení (takzvaný Hausnerov plán) schválený vládou v januári 2004, ktorý, ak sa vykoná, bude znamenať celkovú korekciu schodku o 5,3 % HDP z dodatočných príjmov a úspor (3,3 % HDP v sociálnej oblasti a 2 % HDP vo verejnej správe a štátnych podnikoch) v priebehu rokov 2005-2007. Dosiahnutie tohto cieľa schodku závisí aj od projektovaného vysokého rastu počas obdobia programu.

Na základe informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, sa zdá, že makroekonomický scenár tvoriaci základ programu vyjadruje skôr priaznivé predpoklady rastu. Ak sa predpokladá, že rast 5,0 % na roky 2004 a 2005 je prijateľný a v roku 2004 je možné ho aj prekročiť, vývoj strednodobého rastu, projektovaného v programe, t. j. zrýchlenie rastu HDP na 5,6 % v rokoch 2006 a 2007, znamená skôr priaznivé očakávania v oblasti súkromnej spotreby aj v oblasti investícií. V tomto smere je úplná realizácia Hausnerovho plánu a následné rozptýlenie fiškálnych neistôt rozhodujúce na dosiahnutie projektovaného posilnenia rastu. Projektovaná inflácia sa zdá byť vo všeobecnosti realistická.

Program projektuje zníženie schodku na hodnotu nižšiu než 3 % referenčnej hodnota HDP v roku 2007. Ciele programu sprevádza niekoľko rizík. Okrem rizika makroekonomického poklesu, uvedeného vyššie, existuje neistota spojená s realizáciou predpokladaných opatrení, s plánovanou úpravou s ťažiskom v posledných rokoch, no tiež nie úplne v súlade s Hausnerovým plánom. Nakoniec, ako účinok nedávneho rozhodnutia Eurostatu o klasifikácii kapitálového krytia dôchodkového systému, môže byť potrebné upraviť plánované hodnoty deficitu smerom nahor o 1,6 percentuálnych bodov HDP. Postavenie rozpočtu v programe preto nemôže stačiť na zníženie schodku pod 3 % HDP počas obdobia programu.

V programe sa projektuje zvýšenie ukazovateľa zadlženosti o 7 percentuálnych bodov HDP v rokoch 2003–2007, pričom sa zvyšovanie zastaví len v poslednom roku programu. Vývoj ukazovateľa zadlženosti bude pravdepodobne menej priaznivý ako sa plánuje, vzhľadom na riziká schodkov, a výraznú neistotu, ktorá sa týka plnenia plánovaných výnosov z privatizácie.

Z.pohľadu dlhodobej udržateľnosti, čelí Poľsko riziku nevyvážených rozpočtov pri plnení projektovaných nákladov na starnúce obyvateľstvo. Hoci sa dôchodková reforma datuje od roku 1999 a vytvorenie progresívneho dôchodkového systému s troma piliermi – vrátane parametrických zmien piliera priebežného platenia, napr. obmedzenie možnosti predčasného odchodu do dôchodku – znížila riziká dlhodobých nevyvážených rozpočtov, no úplne ich neodstránila. Na to, aby sa verejné financie dostali na udržateľný základ, je potrebné zabezpečiť primeraný základný prebytok v strednodobom časovom horizonte spolu so zavedením opatrení na zastavenie schodku dôchodkového systému, obmedziť zodpovednosť štátnych podnikov a systém zdravotníckej starostlivosti a štrukturálne reformy podporujúce účasť zamestnancov.

Rada, 5. júla 2004, na základe odporúčaní Komisie rozhodla, že v Poľsku existuje nadmerný schodok podľa článku 104, ods. 6 zmluvy, a vydala pre Poľsko odporúčanie podľa článku 104, ods. 7, v ktorom Rada vyjadruje svoje poradné stanovisko s cieľom ukončiť túto situáciu.

Kľúčové projekcie z konvergenčného programu Poľska

	2003	2004	2005	2006	2007
Reálny rast HDP (%)	3,7	5,0	5,0	5,6	5,6
Rast zamestnanosti (%)	– 2,3	– 0,2	1,0	1,8	2,5
Inflácia HISC (%)	0,8	2,2	2,8	< 3	< 3
Schodok verejných financií (% HDP)	– 4,1	– 5,7	– 4,2	– 3,3	– 1,5
Hrubý verejný dlh (% HDP)	45,3	49,0	51,9	52,7	52,3

(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/17

STANOVISKO RADY

z 5. júla 2004

ku konvergenčnému programu Slovinska na roky 2004 – 2007

(2004/C 320/09)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po konzultácii s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada 5. júla 2004 preskúmala konvergenčný program Slovinska na obdobie 2004 až 2007. Program väčšinou spĺňa požiadavky na údaje prepracovaného „kódexu pre obsah a formu programov stability a konvergencie“.

Cieľom rozpočtovej stratégie, ktorá tvorí základ programu je dosiahnuť zdravé verejné financie, ako ich definuje stav rozpočtu, ktorý je blízko vyrovnanému. Na tento účel program predpokladá postupné znižovanie schodku verejnej správy počas obdobia programu v zhode so znižovaním pomeru príjmov a základných výdavkov, tieto sa budú znižovať prostredníctvom obmedzovania povinných výdavkov. Podľa priebehu úpravy sa schodok v priebehu nasledujúcich štyroch rokov zníži o polovicu, pričom v roku 2007 dosiahne hodnotu iba tesne pod 1 %. Smerovaním politiky k postupnému znižovaniu štrukturálneho schodku orgány umožnia činnosť automatických fiškálnych stabilizátorov – hoci v obmedzenom rozsahu – za predpokladu nepriaznivých hospodárskych podmienok.

Zdá sa, že makroekonomický scenár, ktorý je základom programu po roku 2005, odzrkadľuje prijateľné predpoklady rastu, pričom predpovedá nárast reálneho HDP mierne nad potenciálnym plnením. Na rok 2004 sa však predpokladá pomerne priaznivý rast. Zdá sa, že projekcia inflácie je v dolnej oblasti intervalu súčasných prognóz v roku 2004, no ďalej je realistická za predpokladu, že hospodárske politiky sa budú aj naďalej koordinovať s cieľom znižovania inflácie.

Pri predpokladanom nepatrnom zvýšení na 1,9 % HDP v roku 2004 a následne pri postupnom poklese na 0,9 % HDP do roku 2007 je predpoklad, že schodok verejných financií zostane každý rok pod 3 % referenčnou hodnotou HDP. Rozpočtové ciele uvádzané v programe nestačia na zabezpečenie strednodobého cieľa Paktu stability a rastu pre stav rozpočtu, ktorý je blízko rovnovážnemu; tempo fiškálnej konsolidácie je dosť pomalé a strednodobý cieľ by sa dosiahol len na konci obdobia programu. Rozpočtové plnenie by okrem toho mohlo byť horšie než sa projektuje, najmä vzhľadom na riziká poklesu makroekonomiky – súvisiace s vyššie uvedenou optimistickou prognózou rastu v roku 2004. Okrem toho má fiškálna konsolidácia ťažisko v posledných rokoch. Preto postavenie rozpočtu v programe nemôže stačiť ako dostatočné bezpečnostné rozpätie voči prekročeniu 3 % hraničnej hodnoty schodku HDP pri bežných makroekonomických fluktuáciách, najmä v počiatočných rokov obdobia programu.

Hrubý verejný dlh je pomerne nízky a zostane takým aj v budúcnosti. Po zvýšení na 29,5 % HDP do roku 2005, sa očakáva, že ukazovateľ zadlženosti v roku 2007 poklesne naspäť na hodnotu 28,4 % HDP. Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti čelí Slovinsko rizikám nevyrovnaných rozpočtov pri uhrádzaní nákladov na starnúce obyvateľstvo. Starostlivé zavedenie dôchodkovej reformy a stabilného systému zdravotnej starostlivosti spolu so zabezpečením primeraného základného prebytku sú rozhodujúce pre dosiahnutie udržateľného základu verejných financií.

Kľúčové projekcie z konvergenčného programu Slovinska

	2003	2004	2005	2006	2007
Reálny rast HDP (%)	2,3	3,6	3,7	3,8	3,9
Rast zamestnanosti (%)	– 0,2	0,4	0,6	0,6	0,7
Inflácia HISC (%)	5,7	3,3	3,0	2,7	2,6
Schodok verejných financií (% HDP)	– 1,8	– 1,9	– 1,8	– 1,5	– 0,9
Hrubý verejný dlh (% HDP)	28,6	29,1	29,5	29,4	28,4

(1) Ú. v. ES L209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm.

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/19

STANOVISKO RADY

z 5. júla 2004

ku konvergenčnému programu Slovenska na roky 2004 – 2007

(2004/C 320/10)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na odporúčanie Komisie,

po konzultácii s Hospodárskym a finančným výborom,

VYDALA TOTO STANOVISKO:

Rada 5. júla 2004 preskúmala konvergenčný program Slovenska, ktorý pokrýva obdobie rokov 2004 až 2007 a okrem toho poskytuje indikatívne projekcie do roku 2010. Program väčšinou spĺňa požiadavky na údaje prepracovaného „kódexu pre obsah a formát programov stability a konvergencie“.

Cieľom rozpočtovej stratégie, ktorá tvorí základ programu, je zníženie schodku verejných financií na 3,0 % HDP do roku 2007 z 3.6 % HDP v roku 2003, aby sa dodržalo Maastrichtské kritérium schodku - s týmito čiastkovými cieľmi schodku: 4.0 % HDP v roku 2004, 3.9 % HDP v roku 2005 a 3.9 % HDP v roku 2006. Zníženie schodku sa očakáva najmä v roku 2007.

Program predpokladá úpravu založenú na prvotnom znižovaní výdavkov vo výške 1.5 percentuálneho bodu HDP. Tieto zníženia sú vo veľkej miere podporené štrukturálnymi reformami, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrany, ktoré sú už väčšinou uzákonené a v platnosti. Reformy na strane výdavkov sa uskutočňujú na pozadí ďalekosiahleho, ale z hľadiska výnosov neutrálneho balíčka daňových reforiem (účinného od začiatku roku 2004); daňové reformy v podstate predstavujú presun daňového zaťaženia z priamych daní na nepriame dane. Okrem toho sa v roku 2005 zavedie financovanie dôchodkového pilieru, čo povedie k zníženiu výnosov verejných financií počnúc odhadovaným Formula percentuálnym bodom HDP v roku 2005 až do 1 percentuálneho bodu HDP na konci obdobia programu.

Na základe súčasne dostupných informácií sa zdá, že makroekonomický scenár programu vyjadruje prijateľné predpoklady rastu, t. j. rast o niečo vyšší ako 4 % v rokoch 2004 a 2005 a zrýchlenie rastu na takmer 5 % v rokoch 2006 a 2007 - vďaka ďalšiemu posilneniu vývozu na základe rozšírenia vývoznej kapacity spôsobenej PZI. Očakávaný pokles nezamestnanosti bude vyžadovať sústavné dôrazné vykonávanie politík, ktoré riešia hlboko zakorenené štrukturálne problémy trhu práce - vzhľadom na stále veľmi vysokú mieru nezamestnanosti na Slovensku. Projekcia rýchlej dezinflácie po roku 2004, po deregulácii cien a ukončení zvyšovania nepriameho zdaňovania, je dosiahnuteľná, ak sa prísne potlačia druhotné účinky. Najmä vývoj miezd, vrátane verejného sektora, by sa nemal riadiť minulými inflačnými trendmi.

Program predpokladá zníženie schodku verejných financií na 3 % referenčnej hodnoty HDP v roku 2007 a následne jeho ďalší pokles. Za predpokladu silného rastu slovenskej ekonomiky veľkosť a spôsob znižovania schodku nevyzerá veľmi ambiciózne. Je však potrebné zohľadniť najmä tieto zmierňujúce faktory: plánované zníženie prvotných výdavkov, pokles príjmov vyplývajúci z dôchodkovej reformy a čiastočne jednorázovú úpravu uskutočnenú v roku 2003. Postavenie rozpočtu v programe sa zdá byť dostatočné na zníženie schodku na hranicu 3 % HDP do konca obdobia programu. Riziká rozpočtových projekcií v celkovom horizonte programu vyzerajú vo všeobecnosti vyvážene. Dostávajú sa do kladných čísel v roku 2004, kedy sa predpokladá mierne zvýšenie schodku. Riziká poklesu sa sústreďujú na strane výdavkov a spočívajú najmä v oneskorení navrhovaných ďalších reforiem zdravotnej starostlivosti a nedostatočnej racionalizácii verejného sektora.

Dosiahnutie cieľov schodkov závisí od schopnosti vlády kontrolovať prvotné výdavky, čomu by pomohli záväzné strednodobé maximálne hodnoty výdavkov. Ak bude výsledkom realizovaných štrukturálnych reforiem vyšší rast, ako sa očakával v konvergenčnom programe z mája 2004, táto príležitosť by sa mala využiť na urýchlenie fiškálnej úpravy najmä vyhradením nadrozpočtových príjmov na rýchlejšie zníženie schodku. To by okrem zvýšenia pravdepodobnosti, že sa schodok nižší ako 3 % HDP dosiahne čo najskôr a najneskôr do roku 2007, pripravilo cestu na dosiahnutie druhého hlavného fiškálneho cieľa vyjadreného v programe, menovite dosiahnutie štrukturálneho rozpočtu blížiaceho sa vyváženiu alebo s prebytkom skôr ako v roku 2010, čo predpokladá program, a na dosiahnutie bezpečného rozpätia vzhľadom na prekročenie 3 % HDP referenčnej hodnoty zo Zmluvy pre kritérium schodku s bežnými makroekonomickými fluktuáciami. Tým by sa poskytol aj lepší základ pre vysporiadanie sa s možnými nárazovými prílevmi kapitálu.

V programe sa projektuje zvýšenie ukazovateľa zadĺženosti o 2 Formula percentuálneho bodu v rokoch 2003 až 2005 na 46,4 % a jeho pokles na 45,5 % do roku 2007. Slovensko vyzerá relatívne dobre situované na plnenie rozpočtových nákladov starnúceho obyvateľstva. Dlhodobá udržateľnosť závisí od prísneho dodržiavania cieľov fiškálnej konsolidácie a plného vykonávania plánovaných politík. Demografické predpoklady, na ktorých sa zakladajú súvisiace programové projekcie, najmä čo sa týka pôrodnosti, môžu byť trochu optimistické. Hlavné riziká dlhodobej udržateľnosti pramenia z chýbajúcej alebo oneskorenej realizácie reforiem alebo z ustúpenia od už uskutočnených reforiem.

Rada na základe odporúčaní Komisie 5. júla 2004 rozhodla, že na Slovensku existuje nadmerný deficit podľa článku 104, ods. 6 Zmluvy, a vydala pre Slovensko odporúčania podľa článku 104, ods. 7, v ktorých Rada vyjadruje poradné stanovisko s cieľom ukončiť túto situáciu.

Kľúčové projekcie z konvergenčného programu Slovenska

	2003	2004	2005	2006	2007
Reálny rast HDP (%)	4,2	4,1	4,3	5,0	4,7
Rast zamestnanosti (%)	1,8	0,5	0,6	0,6	0,9
Inflácia HICP (%)	8,5	8,1	4,0	2,9	2,5
Schodok verejných financií (% HDP)	– 3,6	– 4,0	– 3,9	– 3,9	– 3,0
Hrubý verejný dlh (% HDP)	42,8	45,1	46,4	46,1	45,5

(1) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1. Dokumenty uvádzané v tomto texte sú k dispozícii na internetovej stránke:

http://europa.eu.int/comm/economy_finance/about/activities/sgp/main_en.htm

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/22

Výmenný kurz eura (1)

23. decembra 2004

(2004/C 320/12)

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3456
JPY	Japonský jen	139,88
DKK	Dánska koruna	7,4376
GBP	Britská libra	0,70130
SEK	Švédska koruna	9,0275
CHF	Švajčiarsky frank	1,5443
ISK	Islandská koruna	83,82
NOK	Nórska koruna	8,2825
BGN	Bulharský lev	1,9559
CYP	Cyperská libra	0,5789
CZK	Česká koruna	30,600
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	245,88
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6916
MTL	Maltská líra	0,4332
PLN	Poľský zlotý	4,0720
ROL	Rumunský lei	38 160
SIT	Slovinský toliar	239,79
SKK	Slovenská koruna	38,810
TRL	Turecká líra	1 856 190
AUD	Austrálsky dolár	1,7580
CAD	Kanadský dolár	1,6656
HKD	Hongkongský dolár	10,4706
NZD	Novozélandský dolár	1,8870
SGD	Singapurský dolár	2,2048
KRW	Juhokórejský won	1 413,62
ZAR	Juhoafrický rand	7,6000

(1)

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/23

Súhrn rozhodnutí Spoločenstva týkajúcich sa povolení na uvedenie na trh liekov od 15. novembra 2004 do 15. decembra 2004

(Uverejnený na základe článku 12 alebo 34 nariadenia Rady (EHS) č. 2309/93 (1))

(2004/C 320/13)

—

Vydanie povolenia na uvedenie na trh (článok 12 nariadenia Rady (EHS) č. 2309/93: povolené

Dátum rozhodnutia	Názov lieku	Držiteľ povolenia na uvedenie na trh	Číslo zápisu do registra Spoločenstva	Dátum notifikácie
16.11.2004	Xagrid	Shire Pharmaceutical Contracts Ltd, Hampshire International Business Park, Chineham, Basingstoke, Hampshire RG24 8EP, United Kingdom	EU/1/04/295/001	18.11.2004

—

Úprava povolenia na uvedenie na trh (článok 12 nariadenia Rady (EHS) č. 2309/93): povolená

Dátum rozhodnutia	Názov lieku	Držiteľ povolenia na uvedenie na trh	Číslo zápisu do registra Spoločenstva	Dátum notifikácie
16.11.2004	Tamiflu	Roche Registration Limited, 40 Broadwater Road, Welwyn Garden City, Hertfordshire, AL7 3AY, United Kingdom	EU/1/02/222/001	18.11.2004
17.11.2004	Trizivir	Glaxo Group Ltd, Greenford, Middlesex, UB6 0NN, United Kingdom	EU/1/00/156/001-003	19.11.2004
17.11.2004	Targretin	Ligand Pharmaceuticals UK Ltd, Innovis House, 108 High Street, Crawley, West Sussex, RH10 1BB, United Kingdom	EU/1/01/178/001	19.11.2004
25.11.2004	Bextra	Pharmacia-Pfizer EEIG, Sandwich, Kent, CT13 9NJ, United Kingdom	EU/1/02/239/001-024	29.11.2004
25.11.2004	ReFacto	Wyeth Europa Ltd, Huntercombe Lane South, Taplow, Maidenhead, Berkshire, SL6 0PH, United Kingdom	EU/1/99/103/001-004	29.11.2004
30.11.2004	Xigris	Eli Lilly Nederland BV, Grootslag 1-5, 3991 RA Houten, Nederland	EU/1/02/225/001-002	2.12.2004
30.11.2004	Tracleer	Actelion Registration Ltd, BSI Building, 13th Floor, 389 Chiswick High Road, London W4 4AL, United Kingdom	EU/1/02/220/001-005	2.12.2004
30.11.2004	Cialis	Lilly ICOS Limited, St Bride's House, 10 Salisbury Square, London, EC4Y 8EH, United Kingdom	EU/1/02/237/001 EU/1/02/237/005	2.12.2004
1.12.2004	Micardis	Boehringer Ingelheim International GmbH, Binger Strasse 173, D-55216 Ingelheim am Rhein	EU/1/98/090/001-014	3.12.2004
6.12.2004	Integrilin	Glaxo Group Ltd, Berkeley Avenue, Greenford, Middlesex, UB6 0NN, United Kingdom Schering Plough Europe, Rue de Stalle 73, B-1180 Bruxelles, Stallestraat 73, B-1180 Brussel	EU/1/99/109/001-002	8.12.2004
6.12.2004	Epivir	Glaxo Group Ltd, Greenford Road, Greenford, Middlesex, UB6 0NN, United Kingdom	EU/1/96/015/001-005	8.12.2004
6.12.2004	Dynastat	Pharmacia Europe EEIG, Sandwich, Kent, CT13 9NJ, United Kingdom	EU/1/02/209/001-008	8.12.2004
6.12.2004	Sustiva	Bristol-Myers Squibb Pharma EEIG, 141-149 Staines Road, Hounslow, TW3 3JA, United Kingdom	EU/1/99/110/001-009	8.12.2004
6.12.2004	NutropinAq	IPSEN Limited, 190 Bath Road, Slough, Berkshire, SLI 3XE, United Kingdom	EU/1/00/164/001-005	8.12.2004
6.12.2004	Strocrin	Merck Sharp & Dohme Ltd, Hertford Road, Hoddesdon, Hertfordshire, EN11 9BU, United Kingdom	EU/1/99/111/001-009	8.12.2004
6.12.2004	Dynastat	Pharmacia Europe EEIG, Sandwich, Kent, CT13 9NJ, United Kingdom	EU/1/02/209/001-008	8.12.2004
6.12.2004	Panretin	Ligand Pharmaceuticals UK Ltd, Innovis House, 108 High Street, Crawley, West Sussex, RH10 1BB, United Kingdom	EU/1/00/149/001	8.12.2004
6.12.2004	Arava	Aventis Pharma Deutschland GmbH, D-65926 Frankfurt am Main	EU/1/99/118/001-010	8.12.2004
6.12.2004	Viread	Gilead Sciences International Limited, Cambridge, CB1 6GT United Kingdom	EU/1/01/200/001	8.12.2004
6.12.2004	Rayzon	Pharmacia Europe EEIG, Sandwich, Kent, CT13 9NJ, United Kingdom	EU/1/02/210/001-008	8.12.2004
6.12.2004	Rayzon 6m	Pharmacia Europe EEIG, Sandwich, Kent, CT13 9NJ, United Kingdom	EU/1/02/210/001-008	8.12.2004
7.12.2004	Kinzalmono	Bayer AG, D-51368 Leverkusen	EU/1/98/091/001-014	9.12.2004
7.12.2004	Micardis	Boehringer Ingelheim International GmbH, Binger Strasse 173, D-55216 Ingelheim am Rhein	EU/1/98/090/001-014	10.12.2004
7.12.2004	Pritor	Glaxo Group Ltd, Greenford, Middlesex, UB6 0NN, United Kingdom	EU/1/98/089/001-016	9.12.2004

—

Odobratie povolenia na uvedenie na trh (článok 12 nariadenia Rady (EHS) č. 2309/93)

Dátum rozhodnutia	Názov lieku	Držiteľ povolenia na uvedenie na trh	Číslo zápisu do registra Spoločenstva	Dátum notifikácie
8.12.2004	Venvia	SmithKline Beecham plc, New Horizons Court, Brentford, Middlesex, United Kingdom TW8 9EP	EU/1/00/138/001-012	10.12.2004
7.12.2004	Nyracta	SmithKline Beecham plc, New Horizons Court, Brentford, Middlesex, United Kingdom TW8 9EP	EU/1/00/139/001-012	9.12.2004

—

Úprava povolenia na uvedenie na trh (článok 34 nariadenia Rady (EHS) č. 2309/93): povolená

Dátum rozhodnutia	Názov lieku	Držiteľ povolenia na uvedenie na trh	Číslo zápisu do registra Spoločenstva	Dátum notifikácie
25.11.2004	Nobivac Bb	Intervet International BV, Wim de Körverstraat 35, 5831 AN Boxmeer, Nederland	EU/2/02/034/001	29.11.2004
25.11.2004	Halocur	Intervet International BV, Wim de Körverstraat 35, 5831 AN Boxmeer, Nederland	EU/2/99/013/001-002	29.11.2004
7.12.2004	Stronghold	Pfizer Ltd, Ramsgate Road, Sandwich, Kent, CT13 9NJ, United Kingdom	EU/2/99/014/001-012	10.12.2004
7.12.2004	Oxyglobin	Biopure Netherlands BV, Prinses Irenestraat 59, 1077 WV Amsterdam, Nederland	EU/2/99/015/001	9.12.2004

(1) Ú. v. ES L 214, 24.8.1993, s. 1.

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/26

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Prípad COMP/M.3519 — Electra/ThyssenKrupp Fahrzeugguss)

Prípad vhodný na zjednodušený postup

(2004/C 320/14)

(Text s významom pre EHP)

Dňa 16. decembra 2004 Komisia dostala oznámenie o zámere koncentrácie podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1), podľa ktorého podnik Electra European Fund LP (Guernsey) získava v zmysle článku 3 odsek 1 písmeno b) nariadenia Rady kontrolu nad ThyssenKrupp Rautenbach Catings GmbH a ThyssenKrupp Aluminium-Technik s výnimkou španielskej dcérskej spoločnosti ThyssenKrupp Guss S.A., teda kontrolu nad podnikom ThyssenKrupp Fahrzeugguss business Group („TKFG“, Nemecko), ktorý je v súčasnosti kontrolovaný prostredníctvom ThyssenKrupp Automotive AG Group, a to prostredníctvom nákupu akcií.

Obchodné aktivity príslušných podnikov sú tieto:

—	podnik Electra Group: investície do private equity,

—	podnik TKFG: vývoj, výroba a distribúcia ľahkých kovových súčiastok pre automobilovú výrobu.

Na základe predbežného preskúmania Komisia dospela k názoru, že oznámená transakcia by mohla spadať pod nariadenie (ES) č. 139/2004. Konečné rozhodnutie o tomto bode si však Komisia vyhradzuje. Podľa oznámenia Komisie o zjednodušenom postupe hodnotenia určitých koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) treba upozorniť, že tento prípad je vhodný na hodnotenie podľa postupu ustanovenom v oznámení.

Komisia žiada všetky zainteresované tretie strany, aby oznámili Komisii svoje pripomienky k plánovanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť doručené Komisii najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto predbežného oznámenia, a to prostredníctvom faxu (na číslo (+32 2) 296 43 01 alebo 296 72 44) alebo poštou pod referenčným číslom COMP/M.3519 – Electra/ThyssenKrupp Fahrzeugguss, na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Competition,

Merger Registry

J-70

B-1049 Bruxelles/Brussel

(1) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2) Prístupné na webovej stránke DG COMP:

http://europa.eu.int/comm/competition/mergers/legislation/consultation/simplified_tru.pdf.

24.12.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 320/29

Oznámenie v súlade s článkom 12 odsek 5 a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992 o informáciách poskytnutých colnými úradmi členských štátov týkajúcich sa zatriedenia tovaru v rámci colnej nomenklatúry

(2004/C 320/18)

Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru stráca platnosť odo dňa, kedy prestáva byť kompatibilná s interpretáciou colnej nomenklatúry v dôsledku nasledujúcich medzinárodnych tarifných opatrení:

Doplnky k vysvetlivkám Harmonizovaného systému a ku Kompendiu vyjadrení o zatriedení, schválených Radou pre colnú spoluprácu (RCS dok. NC0730 - správa z 31. zasadnutia Výboru HS, NC0796 – správa z 32. zasadnutia Výboru HS, NC0845 - správa z 33. zasadnutia Výboru HS):

DOPLNKY K VYSVETLIVKÁM HS URČENÉ NA ZAPRACOVANIE V SÚLADE S ČLÁNKOM 8 PROCEDÚRY KONVENCIE HS A VYJADRENÍ O ZATRIEDENÍ UPRAVENÉ VÝBOROM HS SVETOVEJ COLNEJ ORGANIZÁCIE

31. ZASADNUTIE VÝBORU HS - MÁJ 2003 DOK. NC0730

Doplnky k vysvetlivkám Nomenklatúry pripojené ku Konvencii HS

K. 29. Podkapitola X. Všeobecne

M/3

32. ZASADNUTIE VÝBORU HS - NOVEMBER 2003 DOK. NC0796

Doplnky k vysvetlivkám Nomenklatúry pripojené ku Konvencii HS

85.12	L/18
85.24	L/20

33. ZASADNUTIE VÝBORU HS - MÁJ 2004 DOK. NC0845

Doplnky k vysvetlivkám Nomenklatúry pripojené ku Konvencii HS

25.20	M/17
26.21	M/14
29.29	M/3
29.35	M/9
34.07	M/17
K. 39 Všeobecne	M/19
39.09	M/3
39.11	M/3
40.08	M/19
K. 44	M/10
71.02	M/12
71.03	M/12
71.04	M/12
K. 84. Všeobecne	M/11
84.30 Vysvetlivky k podpoložke	M/11
84.42	M/13
K. 85. Všeobecne (B)	M/15
85.16	M/11
85.17	M/11
85.19	M/11

Vyjadrenia o zatriedení schválené Výborom HS

0402.99/1	M/4
1701.91/1	M/5
1901.90/2	M/6
8471.30/1	M/7
9504.10/1	M/8

Informácie týkajúce sa obsahu týchto opatrení možno získať na Generálnom riaditeľstve pre dane a colnú úniu Európskej komisie (rue de la Loi/Wetstraat 200, B-1049 Brusel) alebo na internetovej stránke tohto Generálneho riaditeľstva:

http://europa.eu.int/comm/taxation_customs/index_en.htm

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 320

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 47 24. decembra 2004

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Rada
2004/C 320/1	Stanovisko Rady z 5. júla 2004 ku konvergenčnému programu Českej republiky na roky 2004 – 2007	1
2004/C 320/2	Stanovisko Rady z 5. júla 2004 ku konvergenčnému programu Estónska na roky 2004 – 2008	3
2004/C 320/3	Stanovisko Rady z 5. júla 2004 ku konvergenčnému programu Cypru na roky 2004 – 2007	5
2004/C 320/4	Stanovisko Rady z 5. júla 2004 ku konvergenčnému programu Lotyšska na roky 2004 – 2007	7
2004/C 320/5	Stanovisko Rady z 5. júla 2004 ku konvergenčnému programu Litvy na roky 2004 – 2007	9
2004/C 320/6	Stanovisko Rady z 5. júla 2004 ku konvergenčnému programu Maďarska na roky 2004 – 2008	11
2004/C 320/7	Stanovisko Rady z 5. júla 2004 ku konvergenčnému programu Malty na roky 2004 – 2007	13
2004/C 320/8	Stanovisko Rady z 5. júla 2004 ku konvergenčnému programu Poľska na roky 2004 – 2007	15
2004/C 320/9	Stanovisko Rady z 5. júla 2004 ku konvergenčnému programu Slovinska na roky 2004 – 2007	17
2004/C 320/0	Stanovisko Rady z 5. júla 2004 ku konvergenčnému programu Slovenska na roky 2004 – 2007	19
2004/C 320/1	Oznam	21
	Komisia
2004/C 320/2	Výmenný kurz eura	22
2004/C 320/3	Súhrn rozhodnutí Spoločenstva týkajúcich sa povolení na uvedenie na trh liekov od 15. novembra 2004 do 15. decembra 2004(Uverejnený na základe článku 12 alebo 34 nariadenia Rady (EHS) č. 2309/93)	23
2004/C 320/4	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Prípad COMP/M.3519 — Electra/ThyssenKrupp Fahrzeugguss) — Prípad vhodný na zjednodušený postup ( 1 )	26
2004/C 320/5	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.3617 — BC PARTNERS/PICARD) ( 1 )	27
2004/C 320/6	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.3606 — SIEMENS/BONUS ENERGY) ( 1 )	27
2004/C 320/7	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Prípad COMP/M.3640 — BLACKSTONE/GERRESHEIMER) ( 1 )	28
2004/C 320/8	Oznámenie v súlade s článkom 12 odsek 5 a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992 o informáciách poskytnutých colnými úradmi členských štátov týkajúcich sa zatriedenia tovaru v rámci colnej nomenklatúry	29

	Korrigenda
2004/C 320/9	Korigendum k výzve pre nezávislých expertov pre program eTEN (2005 – 2006) ( Ú. v. EÚ C 283, 20.11.2004 )	31