7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/1

2.1.1

Silný neustály rast v produkcií lodí bol zaznamenaný počas viac než dvoch desaťročí. Rýchly technologický pokrok viedol k výraznému zníženiu nákladov na vodnú dopravu, čím predstavoval účinný stimul globálneho obchodu a vytvoril z celosvetovej námornej dopravy kľúčovú hnaciu silu globalizácie.

2.1.2

Lode, z hospodárskej perspektívy, sú mobilný investičný tovar, ktorý sa nedováža, ale registruje pod vlajkou, ktorú si zvolí majiteľ lode. Produkt ako taký si nevyžaduje extenzívne marketingové úsilie alebo siete predajcov alebo údržbárov. Pochopiteľne, dopravné náklady lodí sú tiež veľmi nízke. Pri nízkych dopravných nákladoch vo všeobecnosti a žiadnych použitých antidumpingových pravidlách je lodiarsky trh veľmi vymedzovaný ponúkanými cenami.

2.1.3

V dôsledku veľmi dôležitej úlohy pri zabezpečovaní základných dopravných prostriedkov pre globálny obchod, moderného zariadenia pre potreby bezpečnosti a obrany a rozvíjajúcich sa moderných technológií s početnými sprievodnými dopadmi na iné sektory, sa lodiarstvo považuje za strategicky dôležité priemyselné odvetvie pre väčšinu industrializovaných a industrializujúcich sa krajín.

2.1.4

V Európe sa vytvorila rozmanitá sieť spoločností súvisiacich s výrobou lodí, vrátane lodeníc, výrobcov námorného zariadenia, a poskytovateľov rôznych špecializovaných služieb, ktorá poskytuje priamo viac než 350 000 pracovných miest pre vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Tento sektor má v EÚ obrat približne 34 miliárd EUR (1).

2.1.5

Komerčné lodiarstvo v EÚ však stratilo masívny podiel na trhu v dôsledku škodlivých obchodných praktík hlavne z Južnej Kórey a čelí rôznym ťažkostiam. Od roku 2000 poklesol trhový podiel pri nových objednávkach (v kompenzovaných tonách brutto - cgt) o dve tretiny, z 19 % v roku 2000 na 6,5 % v roku 2003 (2). Situácia sa zhoršila v polovici roka 2003, keď boli ceny na svojej najnižšej úrovni za 13 rokov, spolu s ďalším posilnením výmenných kurzov EUR s ohľadom na lodiarsku menu, USD, ako aj s ohľadom na meny hlavných ázijských konkurentov. Hlavne v posledných rokoch sa medzinárodný obchod dramaticky zvýšil, pričom ho poháňal mimoriadne silný rast čínskeho dopytu po energii a surovinách, ako aj dovoz a vývoz vyrobeného tovaru. Tento dopyt viedol k zaevidovaniu nových objednávok, a to v segmente ropných tankerov, veľkoobjemových nákladných lodí a lodí na prepravu kontajnerov. Európsky lodiari ťažili z tohto náporu dopytu a v roku 2003 dokázali takmer zdvojnásobiť príjem objednávok v porovnaní s rokom 2002. Bez ohľadu na to, ich podiel na svetovom lodiarskom trhu naďalej klesal.

2.1.6

V niektorých členských štátoch dramatický trend do polovice roka 2003 poklesol na určitú úroveň. Najnovší rozvoj však nemôže pretrvať a Európa sa musí snažiť o trvalo udržateľné riešenia pre lodiarsky priemysel v blízkej budúcnosti. Ak tomu tak nebude, Európe by mohlo hroziť vážne nebezpečenstvo straty tohto vitálneho sektoru špičkovej technológie. Skúsenosti ukazujú, že keď sa lodiarske schopnosti stratia, je nepravdepodobné, že by sa obnovili.

2.2.1

Ako strategicky dôležitý sektor bolo lodiarstvo tradične priemyselným odvetvím so silnou vládnou intervenciou na celom svete. Aj v Európskom spoločenstve sa lodiarska politika od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia zameriavala na podmienky pre systémy štátnej pomoci. Autorizovaný strop pre prevádzkovú pomoc sa postupne znižoval z 28 % hodnoty kontraktu v roku 1987 na 9 % v roku 1992 a nakoniec bol od roku 2000 úplne zrušený.

2.2.2

V roku 1989 sa na podnet USA začali rokovania v kontexte OECD s cieľom zaradenia novej medzinárodnej disciplíny do všetkých vládnych podpôr lodiarstva. Tieto rokovania boli úspešne uzavreté v roku 1994 a Európske spoločenstvo, Fínsko, Japonsko, Kórejská republika, Nórsko, Švédsko a Spojené štáty americké podpísali záverečný akt nazvaný Dohoda rešpektujúca normálne podmienky hospodárskej súťaže v komerčnom lodiarstve a opravárenstve. Keďže však Spojené štáty americké nedodržali svoje národné ratifikačné postupy, dohoda nikdy nenadobudla účinnosť.

2.2.3

Za absencie medzinárodnej dohody rada v roku 1998 dohodla nové lodiarske nariadenie [ES 1540/98], ktorým sa stanovila nová sada pravidiel štátnej pomoci, vrátane úplného zrušenia jednostranných základní prevádzkovej pomoci do roku 2000. Nariadenie tiež požadovalo od komisie, aby úzko monitorovala svetový lodiarsky trh a zhodnotila, či boli európske lodenice dotknuté antidumpingovými praktikami.

2.2.4

Už vo svojej prvej kontrolnej správe rade vydanej v roku 1999 komisia uviedla jasný dôkaz o škodlivých praktikách hlavne z lodeníc v Južnej Kórey, ktoré ponúkali ceny pod úrovňou nákladov. Všetky kontrolné správy (do roku 2003 ich bolo celkom sedem), ktoré nasledovali, potvrdili pôvodné zistenia, pričom poskytli viac podrobnejších dôkazov.

2.2.5

Na základe takýchto presvedčivých skutočností rada opakovane vyjadrila svoje vážne obavy a iniciovala bilaterálne konzultácie s južnou Kóreou. Po niekoľkých kolách rozhovorov bola v júni 2000 podpísaný dohoda vo forme dohodnutej zápisnice súvisiacej so svetovým lodiarskym trhom. V následných rozhovoroch sa však kórejská vláda ukázala byť neschopnou vykonať princípy stanovené v dohode.

2.2.6

Keďže bilaterálne rozhovory s Kóreou sa skončili bez výsledkov, lodiarske odvetvie podalo v októbri 2000 sťažnosť v súlade s nariadením o obchodných bariérach (TBR – [ES 3286/94]).

2.2.7

Komisia zostala koncom roka 2000 naďalej pevne v opozícii proti rozširovaniu štátnej pomoci. Komisia však súhlasila s predložením daného prípadu WTO, aby požiadala o opravné opatrenie proti nečestným kórejským praktikám, ak nebude do mája 2001 možné dosiahnuť dohodnuté riešenie s Kóreou k spokojnosti EÚ. Okrem toho Komisia súbežne navrhla defenzívny dočasný podporný mechanizmus špeciálne vytvorený na protiúder proti nečestným kórejským praktikám na obdobie potrebné na ukončenie procedúry WTO.

2.2.8

Spoločenstvo nakoniec v lete 2002 realizovalo takzvanú politiku dvojcestnú politiku, predložením požiadavky poroty WTO a rozhodnutím o dočasnom defenzívnom mechanizme (DDM – [ES 1177/02]).

2.2.9

Obnovené snahy o dosiahnutie svetových rovnakých podmienok v sektore lodiarstva sa začali v roku 2002 aj k kontexte rámca OECD, teraz bez účasti USA. Rada OECD zriadila špeciálnu rokovaciu skupinu, ktorá mala za úlohu nájsť nové a účinné riešenie existujúceho problému. Pokrok sa až doposiaľ považoval za dosť pomalý a je nutné zistiť, v akom rozsahu bude tento prístup uskutočniteľný.

3.1

V prehľade sú chronologicky uvedené kroky smerom k iniciatíve LeaderSHIP 2015:

3.2.1

Hoci sa prístup Spoločenstva k sektoru lodiarstva hlavne zameriaval na hospodársku súťaž a obchodnú politiku, priemysel pociťoval, že tretí základný kameň – politika hospodárskej súťaže a hlavne zdravé zladenie oblastí všetkých troch politík - chýba. Tiež potvrdil svoju vlastnú chybu pri predkladaní svojej vlastnej zosúladenej reakcie na výzvy hospodárskej súťaže, ktorým čelí.

3.2.2

S ukončením prevádzkovej pomoci priemysel akceptoval, že dotácie neboli cestou vpred, ani protekcionizmom toho druhu, ktorý viedol k nekonkurencieschopným priemyselným odvetviam v lodiarskych národoch mimo Európske spoločenstvo. Na agresívnu priemyselnú politiku v Južnej Kórey je však nutné promptne reagovať. Preto bol potrebný nový prístup.

3.2.3

Keď Výbor asociácie staviteľov lodí EÚ (CESA) predstavil na jar 2002 Európskej komisii svoj predbežný návrh iniciatívy Leadership 2015, hodnota projektu ako špecifickej reakcie sektoru na dlhodobú stratégiu EÚ, ako ju definovalo lisabonské zasadnutie rady, bola okamžite uznaná. LeaderSHIP 2015 sa v skutočnosti zameriava na kľúčové prvky lisabonskej stratégie.

3.2.4

Musí sa vypracovať celková stratégia, a to na základe prvkov existujúceho prístupu, ale s novým prvkom, ktorým je výzva komisie priemyslu, aby sa zostavil integrovaný plán. V októbri 2002, CESA predstavila LeaderSHIP 2015, automapu európskeho lodiarstva a priemyselného odvetvia opravy lodí.

3.2.5

Pre európskych lodiarov je cieľom zlepšiť vedúce postavenie v zvolených trhových segmentoch posilnením konkurencieschopnosti prostredníctvom inovačného a selektívneho výskumu a vývoja, väčšej orientácie na zákazníka, organizácie výroby a zlepšenia priemyselnej štruktúry. Podľa priemyslu medzi ciele, v ktorých by sa EÚ malo priamo angažovať, patrí propagácia moderných schém financovania a záruk, vyššie bezpečnostné a environmentálne normy vo vzťahu k novým objednávkam lodí vysokej kvality a udržanie a zlepšenie ochrany európskeho duševného vlastníctva.

3.2.6

Európsky prístup k potrebám námornej obrany naznačuje spoločnú politiku obstarávania obranných materiálov.

3.2.7

Makro trendy do roku 2015 v tomto sektore naznačujú hlavne pokrok vo vzťahu k multimodálnej doprave, vnútroštátnej riečnej a námornej doprave na krátke vzdialenosti, posilneniu inovácií a výskumu a vývoja, rozšíreniu EÚ, environmentálnym a zdravotníckym predpisom a pokroku smerom k spoločnej obrannej politike. Kvôli dopadu vládnych politík a politík EÚ vo všetkých týchto oblastiach s ohľadom na priemysel by sa mala komisia aktívne podieľať na rozvoji myšlienok vzhľadom na nastávajúce politiky.

3.2.8

Lodiarsky sektor sám prijíma veľkú zodpovednosť za upratanie svojho vlastného domu. Automapa preto obhajuje vývoj nových typov lodí a novej generácie námorných zariadení, spájajúc účinnosť, bezpečnosť, pohodlie, životné prostredie a špecializáciu.

3.2.9

Pokiaľ sa do úvahy berie štruktúra priemyslu, predpokladajú sa dva navzájom sa doplňujúce prístupy týkajúce sa spoločností:

3.3.1

Na začiatku roka 2003 začala poradná skupina na vysokej úrovni, ktorej predsedal komisár Liikanen, diskusie o iniciatíve LeaderSHIP 2015 založenej na automape CESA. V skupine bolo sedem európskych komisárov, dvaja prominentní členovia Európskeho parlamentu, generálni riaditelia 10 hlavných lodeníc, predseda asociácie priemyslu námorných zariadení a generálny tajomník Európskej federácie kovoobrábačov.

3.3.2

Poradná skupina publikovala svoju správu LeaderSHIP 2015 v októbri 2003 (3). Obsahuje osem kapitol, ktoré odrážajú všetky záležitosti kryté priemyselnou automapou plus poslednú kapitolu o potrebách konsolidácie európskeho lodiarstva. Celkovým záverom skupiny je, že „LeaderSHIP slúži ako dobrý príklad účinnej európskej priemyselnej politiky na úrovni sektoru“.

3.3.3

V týchto ôsmych kapitolách skupina identifikuje ciele pre sektor lodiarstva a pre EÚ ako takú. Predovšetkým navrhuje vytvorenie rovnakých podmienok vo svetovom lodiarstve prostredníctvom obchodnej politiky EÚ, presadzovania platných pravidiel WTO a vykonateľných disciplín OECD.

3.3.4

Pre ústrednú otázku výskumu a vývoja a inovácie je potrebná úzka spolupráca medzi EÚ a sektorom lodiarstva. Príslušné predpisy spoločenstva plne neberú do úvahy špecifické potreby lodiarstva a jeho technológie.

3.3.5

To isté platí aj pre vytváranie moderných schém financovania a záruk. Súčasné nástroje nie sú na svetovom trhu konkurencieschopné. Mala by sa preskúmať možnosť zriadenia záručného fondu pre celú EÚ pre financovanie pred dodávkou a po nej, ako aj intenzifikovaná spolupráca s poisťovňami poisťujúcimi exportné úvery, krytá vhodným zaistením.

3.3.6

Ochranu námorného prostredia zjednodušuje Európska agentúra pre námornú bezpečnosť. Musí sa zriadiť spoločný odborný výbor príslušných námorných skupín osôb so spoločnými záujmami, ktorí majú technické vedomosti, s cieľom poskytovať agentúre aj komisii technické poradenstvo. Zlepšenie hodnotenia kvality, bezpečnosť a kontrola lodiarstva a lodného opravárenstva by sa mali zintenzifikovať, aby sa mohlo garantovať, že vhodné kvalitatívne normy sa budú používať na celom svete.

3.3.7

Výzva priemyslu po väčšej spolupráci v obrannom sektore sa môže podľa skupiny podporovať na úrovni EÚ podporovaním priemyselnej spolupráce medzi lodenicami a dodávateľmi, prístupom na exportné trhy a konsolidáciou priemyslu. Potrebné sú spoločné prevádzkové požiadavky národných loďstiev a spoločné pravidlá pre obranné zariadenia, a to prostredníctvom plánovanej Európskej agentúry pre obranu.

3.3.8

Keďže európski lodiari silne závisia od svojho vedúceho technologického postavenia, musia sa úplne preskúmať existujúce nástroje pre ochranu práv duševného vlastníctva. Vyžadujú sa databázy vedomostí a medzinárodné pravidlá, ktoré by chránili patenty, sa musia zdokonaliť.

3.3.9

Lodiarsky sektor formálne zriadil výbor pre sektorový sociálny dialóg (prvý svojho druhu v obchode s kovmi), v ktorom sa budú analyzovať a riešiť programy pre požiadavky na nové zručnosti.

3.3.10

Na dosiahnutie požadovaných výsledkov je potrebná optimálna priemyselná štruktúra. Proces dynamického rozvoja vedie k novým vzťahom a projektovým partnerstvám medzi lodenicami a dodávateľmi, vzhľadom na to, že dnes sú dodávatelia zodpovední za 70-80 % produkcie lodeníc. Mal by sa umožniť konsolidačný proces so špeciálnymi iniciatívami, založený na koncepte „pomoci pre konsolidáciu“.

3.4.1

Oznámením o iniciatíve LeaderSHIP 2015 (4) Komisia transponuje prácu poradnej skupiny na vysokej úrovni do formálnej politiky spoločenstva. Znova zdôrazňuje, že horizontálna politika musí byť doplnená špecifickými sektorovými prístupmi. Komisia zabezpečuje hodnotenie každej kapitoly a súhlasí s odporúčaniami správy LeaderSHIP 2015.

3.4.2

V oznámení, v ktorom sa potvrdzuje strategická dimenzia lodiarstva a opráv lodí, komisia potvrdzuje v zhode so správou LeaderSHIP svoju zodpovednosť a spoločnú zodpovednosť v nasledujúcich oblastiach, ktoré sú pokryté ôsmymi kapitolami správy poradnej skupiny:

3.5.1

Dňa 27. novembra 2003 Rada pre hospodársku súťaž prediskutovala oznámenie komisie o iniciatíve LeaderSHIP 2015 v širšom kontexte priemyselnej politiky (6). Rada uznala dôležitosť sektorovej analýzy na zostrenie horizontálnych politík a vyzvala členské štáty a komisiu, aby posilnili priemyselnú konkurencieschopnosť, berúc do úvahy hlavne potreby a špecifiká jednotlivých sektorov.

3.5.2

Vo vzťahu k sektorovým otázkam sa hlavne rieši lodiarstvo, letectvo a textil a odevy.

3.5.3

Názory rady sa inšpirovali potrebou plne integrovaného prístupu na zlepšenie konkurencieschopnosti. To isté platí pre iniciatívu LeaderSHIP 2015.

3.5.4

Ciele lisabonskej stratégie si vyžadujú sektorové analýzy, zlepšenie rámcových podmienok a otvorenú a transparentnú konzultáciu všetkých skupín osôb so spoločnými záujmami, vrátane sociálneho dialógu. Rada zdôrazňuje pokračujúce iniciatívy v danom ohľade.

3.5.5

Čo sa týka iniciatívy LeaderSHIP 2015, rada odporúča konkrétne snahy priemyslu a verejných orgánov súvisiace:

3.5.6

Rada chce byť pravidelne informovaná o výsledkoch iniciatívy LeaderSHIP a o realizácii jej odporúčaní.

4.1

EHSV súhlasí, že Európa potrebuje životaschopné lodiarske priemyselné odvetvie, a že sa musia očakávať politiky špecifické pre daný sektor.

4.2

Stojí za zmienku, že priemysel bol úspešný v definovaní kohézneho programu na obdobie do roku 2015. Tento model moderného sektorového prístupu je, čo sa týka prispôsobenia sa trhu a hospodárskej súťaže, správne založený na pravidlách EÚ.

4.3

Rovnako stojí za zmienku, že samotný priemysel a sedem komisárov vydalo spoločný plán pre budúcnosť: LeaderSHIP 2015. Tento recipročný záväzok viedol k schváleniu iniciatívy LeaderSHIP komisiou.

4.4

EHSV pozitívne hodnotí nový prístup Rady pre hospodársku súťaž, a to vo vzťahu k horizontálnej a sektorovej priemyselnej politike. Prípad iniciatívy LeaderSHIP ukazuje, ako môže takáto priemyselná politika dolaďovať požiadavky vyplývajúce zo sektorového aspektu s horizontálnymi prístupmi.

4.5

EHSV víta špecifické odporúčania rady týkajúce sa lodiarskeho sektoru a sektoru opravy lodí. Tieto zodpovedajú odporúčaniam komisie a samotného sektoru v iniciatíve LeaderSHIP 2015.

4.6

EHSV víta tieto zmeny perspektívy pre lodiarsku politiku ako ovocie novej metódy práce a nového prístupu k priemyselnej politike na úrovni sektoru. Mohli by slúžiť ako model pre podobné iniciatívy v iných sektoroch.

4.7

Konkrétnejšie, EHSV často zastáva názor, že namiesto pokračovania národných politík len zdieľané názory a princípy a spoločne odsúhlasené praktiky v EÚ vytvoria zdravú bázu trvalo udržateľného lodiarstva a opravárenstva v Európe.

4.8

Rozšírenie Európskej únie prináša možnosti, pretože môže pridať hodnotné aktíva, ktoré umožnia európsku prítomnosť v segmentoch trhu, na ktoré už EÚ lodenice pred rozšírením nedodávali (7). Je nutné plne dodržiavať platné pravidlá spoločenstva.

4.9

Iniciatíva LeaderSHIP 2015 môže byť úspešná, len ak kroky podnikajú simultánne všetci zúčastnení partneri (priemyselní partneri, komisia a v niektorých prípadoch členské štáty) vo všetkých kapitolách, každý hráč pritom koná v oblastiach, za ktoré je zodpovedný.

5.1

Dôveryhodnosť navrhovanej politiky závisí od jej realizácie. ďalšie sledovanie je veľmi dôležité a musí ísť o transparentný proces, ktorý je dôsledne monitorovaný. Účasť, transparentnosť, a adekvátny monitoring musia byť zabezpečené. Okrem záverov rady je EHSV silne za ročnú správu o činnosti komisie Rade pre hospodársku súťaž.

5.2

Iniciatíva LeaderSHIP 2015 začína s cieľom vytvorenia rovnakých svetových podmienok. EHSV zdôrazňuje význam tejto politickej oblasti ako základného kameňa celej stratégie. plne podporuje súčasný prístup obchodnej politiky EÚ, ktorá chce dosiahnuť účinnú medzinárodnú dohodu, ktorá zabezpečí tvrdú disciplínu na celom svete.

5.3

EHSV zdôrazňuje, že dopad nečestnej hospodárskej súťaže z niektorých lodeníc v Ázii nepredstavuje len významnú hrozbu pre európske lodenice, ale mal by zalarmovať aj európsky priemysel námorných prístrojov. Vyhlásenia v niektorých vedúcich ázijských lodiarskych krajinách, že sa budú sústreďovať v miestnom rozsahu na svoje dodávky, je treba brať skutočne vážne.

5.4

V kontexte rovnakých podmienok sa sektorová disciplína v samotnej EÚ špecificky nespomína, hoci ešte stále existujú rôzne úrovne a metódy podpory lodiarstva členskými štátmi. Interné rovnaké podmienky a ich transparentnosť a monitorovanie sú otázkami zvláštneho záujmu. Aby sa mohla podporovať spoľahlivosť procesu a dôvera v súlade s dohodnutými pravidlami a cieľmi, EHSV zdôrazňuje dôležitosť toho, že komisia monitoruje aplikovanie pravidiel štátnej pomoci a možné nečestné praktiky.

5.5

Výskum a vývoj a inovácie sú obzvlášť dôležité, pretože Európa je ešte stále zdrojom lodiarskym nápadov pre celý svet. Ide preto o ďalší kľúčový prvok na zabezpečenie úspechu. Je preto dôležité, aby rôzne nástroje poskytli účinnú podporu a realizovali sa praktickým spôsobom. Priemysel môže byť nápomocný pri poskytovaní konkrétnych rád politikom. V každom prípade musí byť aplikácia inovačných nástrojov transparentná.

5.6

Aby sa zracionalizovali nástroje financovania lodí na národnej úrovni aj na úrovni EÚ, EHSV je toho názoru, že Európsky záručný fond, ako je navrhované v iniciatíve LeaderSHIP, by sa mal stať funkčným čo možno najskôr. Jeho realizácia by mala byť pre komisiu prioritou. Tento fond môže prispieť k vytváraniu účinných rovnakých podmienok v samotnej EÚ.

5.7

EHSV víta dohodu medzi priemyslom a komisiou o druhu environmentálnych požiadaviek a politík, ktoré sú v danom sektore potrebné. EÚ musí naďalej stáť na čele pri ochrane národného prostredia a pri tlaku na prísnu realizáciu príslušných medzinárodných pravidiel. Koordinovaný európsky prístup k Medzinárodnej námornej organizácii môže zabezpečiť uspokojivú úroveň účinnosti na podporu orgánu Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), aby konala výhradne pri určovaní globálnych pravidiel.

5.8

V EÚ sa počas posledných rokov dosiahli významné zlepšenia v legislatíve o bezpečnej lodnej doprave. Väčšia pozornosť sa však vyžaduje s ohľadom na vhodné normy na údržbu lodí, ako navrhuje iniciatíva LeaderSHIP.

5.9

EÚ má ešte stále výrazné slabé stránky, ktoré sa týkajú uplatňovania platných pravidiel bezpečnosti a ochrany v lodnej doprave. EHSV preto silne obhajuje účinnú spoluprácu medzi európskymi pobrežnými hliadkami.

5.10

Posilnenie námornej dopravy na krátke vzdialenosti a cieľa posunu dopravného ruchu z ciest na more sú tiež dôležité environmentálne ciele. Aby sa tieto ciele dosiahli, je nutné ďalej zlepšovať modernú infraštruktúru, vrátane prístavov aj lodí. Pokiaľ sa do úvahy berie verejné financovanie tejto infraštruktúry, verejné orgány by mali zaručiť, že investície sa budú vykonávať v prospech producentov v EÚ.

5.11

Ľudský faktor je dôležitým prvkom a EHSV víta zámer intenzifikovať sektorový dialóg, v ktorom hrá svoju úlohu komisia, zamestnávatelia a odborové zväzy. Stojí za zmienku, že práve v lodiarstve bol zriadený prvý formálny Výbor pre sociálny sektorový dialóg v obchodoch s kovmi; čo je ďalším dôkazom inovačného postoja tohto sektoru.

5.12

Sociálny dialóg už prináša cenný príspevok k celej rade sociálnych tém, vrátane vzdelávania, náboru, celoživotného vzdelávania a prispôsobovania sa cyklickým vlnám. K danému dátumu boli zriadené dve pracovné skupiny, jedna má za cieľ zlepšiť imidž priemyslu a druhá identifikovať požiadavky na nové zručnosti v lodiarskom sektore.

5.13

Sociálny dialóg by sa mal tiež zamerať na výrazné rozdiely v produktivite práce na celom svete.

5.14

EHSV súhlasí s narastajúcim prístupom v Európe v prospech špeciálnych segmentov výrobného priemyslu, ako napríklad lodiarstvo a letectvo, vo vzťahu k obranným cieľom, s interakciou medzi civilným a obranným priemyslom.

5.15

V tomto kontexte je potešujúce, že iniciatíva LeaderSHIP volá po európskych námorných projektoch a spolupráci medzi námornými lodenicami. Ohľady národnej bezpečnosti a rozdielne tradície im doposiaľ prekážali. Ale ak sa Európania nerozhodnú pre užšiu spoluprácu, náklady budú naďalej špirálovite rásť a ohrozia vedúce postavenie v oblasti inovácie a technológie.

5.16

Úspešné projekty spolupráce už existujú, ako napríklad projekty medzi Nemeckom a Holandskom o stavbe fregát a medzi Francúzskom, a Spojeným kráľovstvom, ktoré sa týkajú nákladných lodí. Nové projekty sa môžu plánovať v spolupráci s nadchádzajúcou Európskou agentúrou pre obstarávanie výzbroje. Optimálna synergia medzi lodenicami je veľmi dôležitá pre udržanie zlepšenie vedomostí a know-how. Je žiadúce požiadať agentúru o inventarizáciu dostupných kapacít, technológie a inovácie v námorných lodeniciach, aby sa v nových výzvach na predkladanie ponúk vo výberovom konaní dala sledovať najlepší pomer ceny k hodnote. Berúc do úvahy, že klienti námorných lodeníc sú vládami, je nutné sa vyhnúť preliatiu dotácii medzi produkciou námorných a komerčných lodí.

5.17

Konsolidácia priemyslu sa považuje za základný kameň budúcej životaschopnosti sektoru. Naďalej je však nutné sledovať, ako sa bude tento proces realizovať, vzhľadom na komplikovaný vzťah medzi ústredným smerom podnikania a vysokým percentuálnym podielom dodávateľov.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/8

1.1

EÚ čelila a stále čelí, pred stanovením lisabonských cieľov aj po ňom: (1) vážnym problémom s ohľadom na konkurencieschopnosť a modernizáciu európskych spoločností, hlavne malých a stredných podnikov (MSP), (2) vážnym neefektívnostiam a nadmernej byrokracii verejných orgánov pri podpore podnikania, (3) nedostatku koordinácie medzi orgánmi zastupujúcimi MSP, verejné orgány a komisiu pri podpore podnikania, (4) nedostatku koordinácie medzi národnými politikmi na podporu MSP, (5) absencii základnej dlhodobej stratégie pre MSP v členských štátoch, (6) vážnym problémom s ohľadom na finančnú podporu spoločností (hlavne MSP) z bankového sektoru a odvetvia rizikového kapitálu, (7) vysokým nákladom na požičiavanie peňazí v dôsledku malej veľkosti MSP a zvýšeného rizika a (8) nedostatku trvalej politiky pre SME.

1.2

EU uznáva, že pokiaľ sa týka legislatívy a pravidiel, spoločný trh bol dokončený, ale SME súčasný systém a jeho potenciálne výhody úplne neakceptovali a celkom nevyužívajú jeho potenciál.

1.3

EÚ navrhuje tvrdý boj proti medzinárodnej konkurencii, proti významnému hospodárskemu a politickému vplyvu USA (1), ktoré dosiahli veľmi vysokú konkurencieschopnosť a produktivitu, a proti Japonsku, krajinám juhovýchodnej Ázie (2) a perspektívnym ekonomikám napríklad Číny, Indie a Brazílie.

1.4

Najvážnejším sociálnym a hospodárskym problémom, ktorému EÚ čelí, je nezamestnanosť, a preto EÚ stanovila za svoj primárny cieľ vytváranie nových pracovných miest, hlavne v MSP, ktoré predstavujú drvivú väčšinu európskych spoločností.

1.5

EÚ vynakladá obrovskú snahu na podporu výskumu a technológie, pretože vie, že vytváranie zlepšení v týchto sektoroch je jedinou cestou garantovania rozvoja a pokroku, ale navrhovaná stratégia vždy neprináša očakávané výsledky v dôsledku nedostatku flexibilných mechanizmov a regulačných rámcov, ktoré podporujú byrokraciu, znižujú efektívnosť a vytvárajú nežiaduce sklzy.

1.6

V odozve na vyššie uvedené zasadnutie rady v Amsterdame (jún 1997) a špeciálny summit o zamestnanosti (november 1997 v Luxemburgu) položili základy pre iniciatívu rastu a zamestnanosti, pričom Rada ministrov – rozhodnutiami č. 98/347/ES (3) a 2000/819/ES (4) – položila základy pre organizovanú a pokračujúcu podporu pre európske podnikanie, spolu so špecifickými programami na vytváranie väčšieho počtu pracovných miest.

2.1.1

Dôvodom pre podporu MSP je, že sa preukázalo, že vytvárajú pracovné miesta jednoduchšie, pretože sa dobre prispôsobujú meniacim sa trhovým podmienkam, jednoducho prijímajú rozhodnutia a v spoločnosti zavádzajú nové požiadavky rýchlejšie. Okrem toho, často práve pred MSP leží väčšina problémov (v dôsledku byrokracie a nedostatku finančných zdrojov), pri podpore inovačných projektov (vzhľadom na ich neschopnosť dostať sa k financovaniu z bánk a v nových členských štátoch absencia bankového systému schopného poskytovať podobné financovanie) a zvyšovaní medzinárodnej spolupráce.

2.2.1

Rozpočet pre daný program bol 432,56 milióna EUR, a tvorilo ho 168 miliónov EUR pre služby ETF pre rozbeh činnosti, 57 miliónov EUR pre ESP a 198,56 milióna EUR pre záručné služby pre MSP. V dôsledku vysokých požiadaviek na záručné služby pre MSP sa na ne presunulo 30,56 miliónov EUR zo SEP. Do 29. mája 2002, alebo konca obdobia pokrývajúceho záväzky rozpočtových fondov, EIF na seba plne prevzal prvotné rozpočtové rozdelenie pre služby ETF pre rozbeh činnosti a záručné služby pre MPS. Pre SEP bolo k dispozícii spolu 14,5 milióna EUR na realizáciu rôznych projektov.

2.2.2

Schéma rizikového kapitálu (služby ETF pre rozbeh činnosti) podporuje investovanie rizikového kapitálu do MSP, hlavne počas rozbehu činnosti a ich prvotných štádií rozvoja a/alebo do inovačných MSP, a to investovaním špecializovaných fondov rizikového kapitálu.

2.2.2.1

V rámci spoločného európskeho podniku (SEP) EÚ poskytuje finančné príspevky pre MSP na založenie nadnárodných spoločných podnikov v EÚ.

2.2.2.2

V rámci záručných služieb pre MSP EÚ poskytuje financovanie na krytie nákladov na záruky EIF a protizáruky na podporu zvýšenia pôžičiek pre inovačné MSP. To sa dosahuje zvyšovaním kapacity záručných schém riadených členskými štátmi a súvisí to s novými aj existujúcimi programami. Služby pokrývajú časť strát, ktoré vznikajú na základe záruk až do vopred určenej výšky, so zvláštnym dôrazom na financovanie nehmotného majetku MSP.

3.1

Podľa správy Komisie v rámci služieb ETF pre rozbeh činnosti z programu ťažilo k júnu 2002 (6) asi 206 MSP v hi-tech sektore (biotechnológia/prírodné vedy a informačná technológia); tiež dosiahli veľmi pozitívne výsledky v oblasti vytvárania pracovných miest. Záručné služby MSP podporovali 112 000 menších spoločností, ktoré zvýšili zamestnanosť o viac než 30 %, pričom SEP podporil najmenej návrhov (prijatých bolo len 137 návrhov).

4.1

Správa Komisie (7) o troch schémach je založená na veľmi malej vzorke podnikov, čo znamená, že závery, ku ktorým dospela, nesú vysokú pravdepodobnosť štatistickej aj vecnej chyby.

4.2

Počas štvorročného obdobia od roku 1998 (prvý rok) do roku 2002 (rok hodnotenia), zo služieb ETF pre rozbeh činnosti ťažilo približne 206 MSP. EHSV považuje toto číslo za nízke, ak ho porovnávame s výsledkami ekvivalentných iniciatív v Spojených štátoch amerických, kde došlo k šíreniu rozbehov MSP a kde podnikanie prosperuje na podobných opatreniach podporovaných vysoko rizikovým kapitálom. Bolo založených len 31 nadnárodných spoločných podnikov a v rámci SEP sa vytvorilo 252 nových pracovných miest, čo je výsledok, ktorý nesplnil očakávania. Výsledky záručných služieb pre MSP sa považujú za dobré.

4.3

Predpovede vytvárania pracovných miest v spoločnostiach, ktoré dostávajú podporu, uvedené v správe sú založené na skorších údajoch (rok 2001 až polovica roku 2002) a nedajú sa považovať za adekvátne pre tieto tri schémy.

4.4

EHSV nemá definitívne, konkrétne a úplné údaje o vytváraní nových pracovných miest (1998-2003), kvôli čomu je mimoriadne náročné odhadnúť situáciu a prezentovať postoje a závery. Napriek tomu EHSV znova zdôrazňuje svoj mimoriadny záujem o snahy vytvárať pracovné miesta, a vyzýva Komisiu, aby z neho po úprave viacročného programu urobila najdôležitejšiu prioritu.

4.5

Vysoko rizikové investície sú základným predpokladom pre podporu inovačných myšlienok, ktoré sa pretransformujú do podnikov, a ktorých výsledkom budú úspešné investičné projekty. Fenomenálny úspech určitých podnikov, ako je tento, nahrádza neúspech iných inovačných podnikov, ktoré trh nepozdvihol.

4.6

Schéma úplne ignoruje tradičné hospodárstvo. Neustále sa odvolávajúc na inovačné činnosti vylučuje možnosť prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky tradičného charakteru. Inovácia je veľmi dôležitým nástrojom pre modernizáciu hospodárstva a posilnenie konkurencie. Je ale nutné zdôrazniť, že: (a) európske podniky neustále riskujú stratu trhového podielu v dôsledku dovozov produktov tradičného sektoru z tretích krajín s nízkymi nákladmi, (b) ak sa nebude poskytovať podpora tradičným malým a stredným podnikom, existuje tu riziko, že sa vytvoria oligopoly v sektore obchodu a distribúcie, a to s domino účinkom na celý produkčný proces, a na čistú stratu pracovných miest.

4.7

Obmedzenie byrokracie zakladaním miest zodpovedných za realizačné postupy, kde sa všetko vybaví na jednom mieste, a zbavenie sa nevyhnutných dokumentov používaním modernej technológie sú základnými požiadavkami pre začlenenie MSP do dotknutých programov.

5.1

EHSV schvaľuje zmeny rozhodnutia č. 2000/819/ES navrhované Komisiou.

5.2

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že úplný dopad daných troch finančných nástrojov sa dá zhodnotiť až po dostatočnom časovom odstupe, ale verí, že už uplynul dostatočný čas odkedy boli zavedené na dospetie k záverom s ohľadom na vytvorenie určitých úprav, a že v súčasnej neľútostnej konkurenčnej globalizovanej ekonomike je čas veľmi dôležitý, pretože obchodné trendy a výhľady sa stále menia.

5.3

EHSV si je vedomý, že v rokoch 2001 a 2002 bolo medzinárodné podnikateľské prostredie nepriaznivé, a že v EÚ boli zdroje rizikového kapitálu znížené a časť veľkých bánk bola neochotná požičiavať peniaze MSP. V roku 2002 v Európe výrazné vzrástol dopyt po zárukách, pretože veľké banky začali vyžadovať dodatočnú zábezpeku vzhľadom na vysoké riziko a vysoké náklady spojené s riadením pôžičiek. V tejto situácii EHSV považuje tieto nástroje, hlavne záručné služby a služby pre rozbeh činnosti, stále za veľmi užitočné. Tiež navrhuje posilnenie spolupráce so špecializovanými malými bankami, ktoré pracujú hlavne s MSP a majú flexibilné komunikačné systémy.

5.4

EHSV schvaľuje projekty v rámci troch schém a uznáva, že sú potrebné. Proces, akým sa MSP dostávajú k nástrojom, však považuje za náročný, byrokratický a nepružný, pretože spoločnosti majú často vážne problémy pri získavaní informácií a s vnútornými postupmi.

5.5

EHSV považuje záručné služby pre MSP za obzvlášť užitočné volá po výraznom posilnení tohto financovania a po každej snahe vykonanej s cieľom priamo do schémy začleniť tie krajiny, na ktoré sa doposiaľ nevzťahovala (Grécko, Írsko a Luxembursko).

5.6

EHSV podporuje snahy o rozšírenie záručných služieb s ohľadom na pristúpenie nových členských štátov, v ktorých sú tisíce MSP, ktoré nemajú prístup k bankovým pôžičkám a preto nie sú schopné účinne investovať a vytvárať pracovné miesta.

5.7

EHSV sa domnieva, že rozpočet programu by sa mal revidovať s ohľadom na potreby nových členských štátov. Momentálne dostupný rozpočet bol určený len pre 15 a nie pre 25 členských štátov, a nové členské štáty budú mať určite väčšie potreby.

5.8

EHSV vyzýva Komisiu, aby prijala nevyhnutné kroky a ďalej podporila služby EFT pre rozbeh činnosti, pretože ide o dôležitý nástroj pre vytváranie inovačných MSP a podporu vysoko rizikových spoločných podnikov, ktoré sú potrebné pre rozvoj vývoja a technológie, ako aj pre ďalšie investičné schémy MSP, ktoré nespadajú pod titul špičkovej technológie, ale sú významne podnikateľsky zaujímavé a musia mať prístup k všetkým trom typom finančných prostriedkov a nástrojov. Výbor preto navrhuje, aby:

5.9

EHSV považuje súkromný a verejný kapitál dostupný v EÚ na rozvoj výskumu a technológie za nedostatočný na pokrytie väčších potrieb MSP v informačnom sektore, sektoroch nových technológií a biotechnológie. Výbor volá po zriadení výrazne zvýšeného financovania, aby sa tieto potreby pokryli.

5.10

Ak je to potrebné, mali by sa zvážiť, zhodnotiť a použiť pružné systémy rýchleho monitorovania, ktoré sa úspešne použili a fungovali v USA. Tiež by sa mal dať väčší priestor spolupráci so špecializovanými fondmi rizikového kapitálu, kdekoľvek a kedykoľvek existuje záujem o investovanie (8). EHSV vyzýva Komisiu, aby v danej veci prevzala iniciatívu.

5.11

EHSV si myslí, že by sa mala vyvinúť väčšia snaha za účelom informovania MSP o existencii a fungovaní záručných služieb a pri hľadaní lepších ciest prístupu k EIF a EIB a komunikácie s nimi. Vykonaný prieskum dokázal, že väčšina MSP nevie, že EÚ pre ne zriadila formálny systém podpory, preto je nevyhnutné, aby sa priamo zainteresovali obchodné organizácie (obchodné komory, obchodné združenia, organizácie malých a stredných podnikov, atď.), aby sa zlepšilo poskytovanie informácií a vytvorenie priamejšej komunikácie s MSP a jej zefektívnenie, a aby sa rýchlejšie vyriešili praktické problémy, ktoré sa objavujú pri realizácii programu.

5.12

EHSV si myslí, že čoskoro po prístupe nových členských štátov by sa malo vykonať špeciálne hodnotenie, aby sa stanovilo využívanie možností, pretože hoci sa do úvahy brali problémy, ktoré sa momentálne objavujú v pristupujúcich krajinách, je isté, že: a) momentálna situácia dokáže, že úrovne podpory sú menej priaznivé, než bolo uvedené v správe, b) budú potrebné významné úrovne podpory, ktoré sa teraz nedajú odhadnúť, a c) bude sa vyžadovať obdobie úprav, ktoré povedie k vážnym rizikám pre MSP.

5.13

EHSV súhlasí s návrhom Komisie na postupné včasné ukončenie SEP, majúc na mysli jeho súčasnú kritizovanú štruktúru. EHSV by však rád zdôraznil, že tiež pokračuje v podpore nadnárodných spoločných podnikov, pretože verí, že v EÚ existuje výrazné oneskorenie v nadnárodných projektoch a obchodných podnikoch, a že v Európe sa musia odstrániť podnikateľské hranice.

5.14

Tiež bude potrebné zvážiť možnosť opakovaného zavedenia programu SEP alebo programu založeného na podobnom princípe, ak a keď sa vytvoria možnosti rozšírenia pre vytvorenie nadnárodných podnikov v EÚ a Európskom hospodárskom priestore (EEA). Preto by mala existovať politika podpory nadnárodných podnikov medzi MSP, aby bolo možné dosiahnuť tento dôležitý cieľ, a to bez nadmernej byrokracie, ktorá kladie nápor na program SEP a bola dôvodom jeho neúspechu.

5.15

EHSV verí, že po skúsenostiach, ktoré boli nadobudnuté pri šiestom rámcovom programe rozvoja výskumu a technológie, by sa mali pre MSP opakovane zaviesť programy s malým rozsahom, pretože takéto programy nie sú v súčasnosti časťou konceptu viacročného programu.

5.16

EHSV uznáva, že pri realizácii programov financovania na nízkej úrovni vznikajú vysoké správne náklady, a že preto vzniká tendencia výrazne ich obmedziť. Konštatuje však, že redukovanie takýchto programov odopiera prístup MSP, ktoré nie sú schopné využívať prospech z programov financovania na vysokej úrovni. Z uvedených dôvodov EHSV súhlasí s Európskym parlamentom a nalieha na Komisiu, aby bola obzvlášť opatrná s ohľadom na redukovanie alebo rušenie týchto programov, najmä pretože zjavne vyhovujú potrebám MSP. Výbor považuje za nevyhnutné, aby Komisia pri sledovaní tohto cieľa pracovala spolu s obchodnými organizáciami.

5.17

EHSV považuje Európsku chartu pre malé a stredné podniky, ktorú prijala Európska rada vo Feire (19. júna 2002) za obzvlášť dôležitú iniciatívu a v danej veci vypracoval množstvo stanovísk. Výbor by rád zopakoval potrebu realizácie ustanovení charty v praxi, a to na základe jasných zákonných pravidiel.

5.18

EHSV schvaľuje finančné ciele uvedené v prílohe č. I (popis poľa pôsobnosti) pre záručné služby pre MSP (príloha č. I, bod 4(a)(i)), ale verí, že táto príloha by sa mala ďalej rozšíriť po vážnom a vytrvalom dialógu so zástupcami organizácií MSP (napr. systémy kvality, environmentálne štúdie, štúdie kvality, technická a technologická podpora, transfer technológie).

5.19

EHSV verí, že Komisia musí prijať rozhodnejšie a účinnejšie kroky na posilnenie inovačných MSP a zredukovať stupeň byrokracie v programoch (napr. odstránenie zbytočných dokumentov, urýchlenie postupov, atď.), pretože má negatívne dôsledky a spôsobuje zbytočné sklzy.

5.20

EHSV víta všeobecnú silu programov a dúfa, že budú naďalej podporované a zlepšované.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/12

1.1

Európska komisia vydala dňa 2. decembra 2003 poradný dokument nazvaný Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu, ktoré sa týka nového právneho rámca pre platby na vnútornom trhu.

1.1.1

Európska komisia vníma medzery právneho a technického charakteru v oblasti cezhraničných drobných platieb v eurách. Podľa Európskej komisie spočíva dôvod týchto cezhraničných medzier v nedostatočnom právnom rámci na európskej úrovni. Bol prijatý celý rad právnych aktov týkajúcich sa platieb – vrátane nariadenia č. 2560/2001/ES (1), ktoré zavádza princíp rovnakých poplatkov pre národné a cezhraničné platby v eurách, smernice č. 97/5/ES (2) týkajúcej sa ochrany používateľov elektronických platobných nástrojov – ale nie je zavedený žiaden jednotný právny rámec. Nevyhnutným predpokladom pre správne fungovanie vnútorného trhu pre tovary a služby je, aby bolo možné používať lacné, efektívne a bezpečné služby platobného styku. Komisia uvádza celý rad usmerňujúcich princípov, ktoré sa považujú za obzvlášť významné v kontexte platobnej legislatívy EÚ. Sú nasledovné: 1) efektívnosť ako trvalý cieľ; 2) bezpečnosť ako „conditione sine qua non“; 3) hospodárska súťaž: prístup k trhom a rovnosť šancí; 4) ochrana (3) klienta na vysokej úrovni; 5) zákonné ustanovenia musia byť technicky neutrálne; 6) zmena platobnej legislatívy musí pridávať určitú hodnotu; 7) charakter a budúcnosť právneho nástroja (právnych nástrojov).

1.2

Poradný dokument komisie je výsledkom prípravnej práce vykonanej počas relatívne dlhého obdobia a v roku 2004 má viesť k legislatívnej iniciatíve.

1.3

Komisia sa snaží, prostredníctvom odstránenia technických a právnych bariér, dosiahnuť efektívnosť služieb platobného styku, hospodársku súťaž za rovnakých podmienok, adekvátnu ochranu spotrebiteľa, bezpečnosť platieb, ako aj právnu istotu pre všetky strany zainteresované do platobného procesu.

1.4

Komisia uznáva snahy vykonané európskymi bankami (4). Európska platobná rada bola v skutočnosti založená v júni 2002. Rozhodovala o rozsiahlom pracovnom programe pre spoločnú oblasť platenia v eurách s návrhmi významných zmien v oblasti organizovania služieb platobného styku v Európskej únii. Medzi tieto plány patrí hlavne rozhodnutie prednostne zriadiť novú infraštruktúru (5) pre bezhotovostné platby v eurách s veľmi nízkymi cenami za transakciu a rýchlou dobou vykonania v dĺžke maximálne troch dní.

1.5

Podľa Komisie liberalizácia kapitálu umožnila cezhraničné prevody peňazí v rámci EÚ. Zároveň ešte stále nie je vnútorný trh, najmä pre drobné platby, tak efektívny ako na národnej úrovni. Rozdiely existujú tiež medzi národnými legislatívami a dohodami týkajúcimi sa služieb platobného styku na vnútornom trhu. Nový právny rámec by mal odstrániť, kde je to potrebné, tieto právne bariéry spoločnej platobnej oblasti, hlavne ak vytvárajú prekážku pre správne fungovanie platobných infraštruktúr a systémov v rámci celej EÚ, napríklad, pravidlá súvisiace s odvolaním platobného príkazu sa líšia v závislosti na tom, kde bol príkaz na vnútornom trhu zadaný. Univerzálnosť, používanie spoločných technických noriem a harmonizácia základných zákonných pravidiel sú veľmi dôležité.

1.6

Právna neistota je prvkom, ktorý bráni poskytovateľom a užívateľom služieb platobného styku vykonávať transakcie bez zdržanlivosti alebo vôbec. Ide napríklad o prípad priamych debetných transakcií, ktoré ešte neexistujú na úrovni EÚ (pozri prílohu 16). Je to tiež dôležité pre pravidelné, opakované platby (napr. trvalé príkazy za zahraničné noviny alebo platby komunálnym podnikom za letné sídlo v inom členskom štáte), pre ktoré nie je „domicilácia“ možná. Ak majú používatelia, napr. spotrebitelia a MSP, využívať úplný prínos vnútorného trhu, cezhraničné služby platobného styku musia byť tak efektívne ako na národnej úrovni. Nový právny rámec by mal preto vyplniť medzery v zákonoch a posilniť dôveru a prosperitu spotrebiteľov v spoločnej platobnej oblasti na vnútornom trhu.

1.7

Na vnútornom trhu je dôvera spotrebiteľa v transakcie platobného styku obzvlášť dôležitá, pretože ide často o cezhraničný rozmer a pretože dôvera je dôležitá pri využívaní potenciálu elektronického obchodovania na trhu EÚ. Článok 153 zmluvy preto vyžaduje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, čo je vodiaci princíp pre nový právny rámec. Je však nutné odhadnúť náklady na takúto ochranu, pretože ich bude nakoniec určitým spôsobom znášať klient.

1.8

Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je nevyhnutné mať jednotné a zrozumiteľné informácie pre vykonaním transakcie platobného styku a po jej vykonaní. V súčasnej platobnej legislatíve EÚ už v tomto ohľade existuje množstvo ustanovení, ktoré sa musia revidovať. Jednou z najťažších úloh je dosiahnuť správnu rovnováhu s ohľadom na obsah a objem informácií, aby ich dokázal užívateľ služieb platobného styku pochopiť a uvedomil si svoje práva a povinnosti.

1.9

Komisia považuje za veľmi dôležité aj právne záruky ochrany spotrebiteľa v prípade neuskutočnených, chybne autorizovaných a neautorizovaných transakcií platobného styku.

1.10

Dôležitú časť oznámenia predstavuje 21 príloh, z ktorých každá prináša špecifickú právnu a/alebo technickú otázku, týkajúcu sa efektívneho fungovania vnútorného trhu v oblasti platieb.

2.1

Výbor sa pripája k cieľu iniciatívy Komisie zriadiť jednotný a obsiahly právny rámec pre spoločnú európsku platobnú oblasť. Hoci určite existujú bariéry vnútorného trhu pre platby, sú výsledkom rozdielov národných legislatívnych systémov. Platby na vnútornom trhu sa dnes zväčša riadia národnými pravidlami a/alebo dohodami. Pri 98 % všetkých európskych drobných platieb realizovaných doma (6) je dopyt spotrebiteľov po cezhraničných platbách v EÚ zreteľne obmedzený.

2.2

Mnoho domácich trhov pre platby v Európe je vysoko efektívnych. Preto by sa legislatíva mala obmedziť na odstraňovanie bariér cezhraničným platbám, aby sa dosiahla spoločná úroveň efektívnosti. Zlepšenie cezhraničných platobných systémov preto nesmie mať negatívny vplyv na existujúce efektívne národné platobné systémy.

2.3

Komisia musí odstrániť právne prekážky, ktoré bránia vytváraniu trhových konvencií a dohôd v rámci celej EÚ, ale nesmie spôsobiť reguláciu aspektov, ktoré môžu byť dotknuté týmito konvenciami a dohodami. Vskutku je nutné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi autoreguláciou/koreguláciou a legislatívou EÚ.

2.4

Podľa EHSV (7) sa bude autoregulácia aj koregulácia podporovať. Mali by byť vydané záväzné predpisy vo všetkých oblastiach, v ktorých sa autoregulácia a koregulácia prejaví ako nevhodná resp. nedostatočná alebo kde nie je správne aplikovaná.

2.5

Výbor vskutku podporuje princíp rovnakej ochrany spotrebiteľa na základe toho, že ide o prvoradý cieľ zmluvy.

2.6

Vnútorný trh pre platby musí byť medzinárodne konkurencieschopný. Ak nový legislatívny rámec EÚ povedie k nárastu nákladov súvisiacich s platbami, existuje tu skutočné riziko, že podnikanie v oblasti platobného styku bude čoraz viac realizované aktérmi mimo Európy, ktorí nie sú členmi EÚ, a že legislatíva nesplní svoje ciele.

2.7

Šeky by nemali byť, podľa mienky Výboru, vylúčené z aplikačnej pôsobnosti nového nástroja pre platobný styk, pretože niektoré členské štáty tento platobný prostriedok ešte stále bežne používajú.

2.8

Okrem toho treba autoreguláciou dosiahnuť, aby sa kreditnými alebo debetnými kartami vydanými alebo povolenými peňažným inštitútom akreditovanom v jednom členskom štáte dali vyberať peniaze z automatov v ktoromkoľvek inom členskom štáte.

3.4.1

Určovanie dátumov valuty nie je len otázkou platieb; dátumy valuty naozaj často nie sú špecificky prepojené na transakciu platobného styku – môže vyplynúť z akejkoľvek účtovnej operácie.

3.4.2

Ako Komisia pripúšťa, určovanie dátumov valuty je v prvom rade otázkou tvorby cien (t.j. produktového manažmentu alebo vzťahu s klientmi). Čo sa týka otázky produktového manažmentu, dátumy valuty závisia od účtovania, ktoré sa používa na výpočet pohybov na účte.

3.4.3

Dátumy valuty sa môžu líšiť banka od banky, klient od klienta v tej istej banke, alebo dokonca podľa odlišných operácií toho istého klienta v tej istej banke.

3.4.4

Výbor víta myšlienku požiadaviek transparentnosti pre poskytovateľov služieb platobného styku pri používaní dátumu valuty. Malo by dôjsť k zmierneniu finančného dopadu určovania dátumu valuty na klienta. Tiež by sa malo musí uvažovať so zbližovaním systému hodnoty v Európe. Napriek tomu, národné systémy tvorby cien sa výrazne líšia medzi jednotlivými európskymi členskými štátmi, takže ich zbližovanie v EÚ musí byť považované za strednodobý cieľ.

3.4.5

V tomto konvergentnom procese by bolo hlavne potrebné, aby dátum realizácie platobnej operácie súvisel s dátumom kedy dôjde k finančnému toku, ktorý zodpovedá platobnému príkazu vykonanému u poskytovateľa služieb.

3.5.1

Existujúce nariadenie č. 2560 sa vzťahuje na IBAN (8) a BIC (9), ktoré podporovali a sponzorovali európske orgány vrátane ESCB (Európsky systém centrálnych bánk). Štandard číslovania účtov IBAN je akceptovaný a veľmi dobre funguje v celej EÚ, čo dokazuje jeho úspech. Tento systém kódovania neumožňuje prenosnosť. Napriek tomu by mali banky garantovať klientovi aspoň to, že sú schopné toto číslo účtu ponechať, keď sa presúva do inej pobočky v rámci tej istej banky.

3.10.1

Aby sa zabezpečila právna istota pre klienta, mal by sa použiť vhodnejší prístup pre túto prílohu, aby sa prediskutovala definícia a komunikácia „bodu odvolateľnosti“ podľa použitého platobného nástroja. Výbor podporuje to, že klient by mal byť informovaný o podmienkach odvolateľnosti týkajúcich sa rôznych dotknutých platobných systémov a platobných nástrojov.

3.10.2

Tiež musí mať na mysli, že klienti platby nielen posielajú, ale aj prijímajú. Nadmerne dlhé obdobia odvolateľnosti by mali potom opačný účinok, pretože by poškodzovali klientov očakávajúcich tieto platby.

3.10.3

Ďalej je dôležité rozlišovať medzi odvolateľnosťou klientom a systémovou odvolateľnosťou. Kvôli jasnosti a právnej istote by sa uhradenie platobných príkazov, ako všeobecné pravidlo, nemalo odvolávať, keď sú zadané do systému, ako je definované v smernici o konečnosti úhrady.

3.10.4

Výbor zastáva názor, že otázka odvolateľnosti je zložitá a je potrebná ďalšia diskusia. Napriek tomu, poskytovateľ služieb platobného styku musí informovať svojho klienta o požiadavkách týkajúcich sa odvolateľnosti vo vzťahu k jednotlivej príslušnej platbe.

3.12.1

Výbor súhlasí, že poskytovateľ služieb platobného styku musí byť zodpovedný za presné vykonanie platobného príkazu a za dokladovanie, že transakcie bola presne nahraná, vykonaná a pripísaná na účet príjemcu. Je zodpovedný za časť platobného systému (v technickom slova zmysle), ktorú má od kontrolou. Zároveň je jasné, že poskytovateľ služieb platobného styku nemôže byť braný na zodpovednosť nad rámec jeho občianskej zodpovednosti, a určite nie, ak nebol nedbanlivý, alebo v prípade „vyššej moci“. Keďže tento princíp zodpovednosti za nedbanlivosť sa nepochybne používa vo všetkých členských štátoch, výbor spochybňuje potrebu regulácie EÚ. Zodpovednosť bez pochybenia je absolútnou výnimkou v občianskom práve (v zmysle kontinentálnej Európy). Ak môže poskytovateľ služieb platobného styku dokázať, že vykonal všetky nevyhnutné opatrenia na zabránenie chybného vykonania alebo nevykonania platby, nebude zodpovedný. Je povinnosťou poskytovateľa služieb dokázať, že bol prevod správne registrovaný, vykonaný a zaúčtovaný; táto povinnosť nesmie byť zmluvne obmedzená.

3.12.2

Výbor verí, že poskytovania služieb platobného styku môžu ponúknuť, že budú zodpovedné za reklamácie súvisiace so záležitosťami mimo ich kontrolu vo forme služby s pridanou hodnotou. Bolo by to prospešné pre klienta a viedlo by to k zvýšenej konkurencii.

3.13.1

S ohľadom na platby kartami, úverové inštitúcie už dodržiavajú ustanovenia odporúčania č. 97/489/CE, ktoré sa týka hlavne:

3.13.2

Za podvodnými transakciami tiež stojí organizovaný zločin. Prah 150 euro má potenciál na podporovanie podvodu. Preto výbor verí, že by sa mal zaviesť prah založený na riziku. Zodpovednosť držiteľa karty vo vyššie uvedenom prípade by mala byť percentuálnym podielom celkového úverového limitu jeho karty, s ktorým súhlasí vo svojej zmluve. Takýto čestný prístup by odrážal skutočné riziko a náklady, pričom by zároveň efektívnejšie odradzoval od podvodu, čím by sa znížili bežné náklady.

3.13.3

Pozitívnou cestou vpred je limitovaná aktualizácia odporúčania č. 97/489/ES v súlade s novým právnym rámcom. Výbor je toho názoru, že táto príloha by sa mala vykladať v spojení s príležitosťami na používanie elektronického podpisu vo vzťahu k smernici a elektronických podpisoch.

3.13.4

Môžeme pochybovať, či poskytovateľ služieb platobného styku môže presvedčivo dokázať – ak vôbec – či bol klient iniciátorom transakcie vykonanej technicky bezpečným elektronickým platobným nástrojom alebo nie. Najmä v prípade on-line bankových transakcií sa zdá, že poskytovatelia služieb platobného styku majú ťažkosti s poskytovaním takéhoto dôkazu, pretože tieto transakcie sa dajú vykonať na súkromných PC, ktoré sú mimo dosah kontroly poskytovateľa služieb platobného styku.

3.14.1

Princíp prevodu celej sumy príjemcovi je pre túto prílohu ústredný. Tento princíp je teraz veľmi dobre stanovený po nariadení č. 2560/2001 pre platby, ktoré sa dajú spracovať kompletne spôsobom STP (priame spracovanie), pokiaľ sú príslušné domáce platby uhrádzané v plnej výške bez zrážky na strane príjemcu.

3.14.2

Okrem toho existuje samoregulácia vo forme ICP (medzibanková konvencia o platbách) (12), ktorá dnes obmedzuje rozsah kreditných prevodov v eurách. ICP podporuje zrušenie možnosti korešpondenčných bánk, pokiaľ sa použijú, aby zrazili poplatky z prevádzanej sumy.

3.14.3

Každý právny rámec sa musí dostať mimo technické termíny používané v rámci špecifických formátov správ a systémov (napríklad SHARE, BEN, OUR), ktoré sú vo väčšine prípadov nevhodné v domácom kontexte. Výbor je toho názoru, že žiadne ďalšie ustanovenia by sa preto nemali vytvárať, aby nahradili smernicu č. 97/5/ES. Súčasné možnosti účtovania poplatkov existujú, aby poskytli klientom voľbu, ktorá je súčasťou podmienok dohodnutých medzi klientom a bankou. Riziku nadmerného zjednodušenia a obmedzenia voľby je nutné sa vyhnúť, pretože tieto voľby účtovania poplatkov sú odozvou na potreby trhu, ktoré idú nad rámec základného nástroja (nástrojov) kreditných prevodov v rámci EÚ a sú nutné na podporu rôznych platobných typov ako aj obchodovania na diaľku. Výbor by chcel, aby odvetvie zvýšilo transparentnosť použitých volieb účtovania poplatkov.

3.14.4

Výbor povzbudzuje Komisiu, aby odstránila rozdiel medzi vopred nastavenou voľbou „OUR“ smernice, mechanizmom účtovania poplatkov, ktorý neexistuje vo väčšine členských štátov a voľbou „SHA“, ktorú uprednostňuje nariadenie.

3.15.1

Výbor pripomína, že sa európske banky v Európskej platobnej rade dohodli na vopred nastavenej dobe vykonania kreditného prevodu v dĺžke 3 pracovných dní, kedy banka poskytuje služby (po dátume prijatia) prostredníctvom samoregulácie podľa konvencie CREDEURO. V skutočnosti sú 3 dni vopred nastavenou dobou, ktorá sa dá ďalej zlepšovať jednotlivými bankami. Keďže doba vykonanie je dôležitým prvkom služby, malo by byť zlepšenie služieb ponechané na konkurenčné sily.

3.15.2

Ďalšia potreba legislatívy by sa mala zvážiť, až keď iniciatívy sektora zlyhajú.

3.16.1

Legislatíva, ktorá sa má schváliť a/alebo zákonné bariéry, ktoré sa majú vybudovať, bude presnejšie identifikovať Európska platobná rada (EPC) a budú oznámené komisii, keď EPC formálne schváli paneurópsku schému priameho zaťažovania účtov. Právny rámec potrebný pre podporu paneurópskej schémy priameho zaťažovania účtov sa bude značne líšiť v závislosti na zvolenom modeli. Preto je výbor presvedčený, že by sa mala zvážiť úzka spolupráca odvetvia a tvorcu legislatívy (ES).

3.17.1

Táto príloha nesúvisí s otázkou platieb a preto je mimo rozsah nového legislatívneho rámca pre platby.

3.17.2

Nemalo by dochádzať k žiadnej diskriminácii medzi reguláciou hotovostných a bezhotovostných platieb. Celý rad regulačných a technických bariér bráni rozvoju cezhraničného prevozu hotovosti v euro zóne, hlavne medzi pobočkami národných centrálnych bánk v jednej krajine a pobočkami finančných inštitúcií v inej krajine.

3.17.3

Prístup k cezhraničným službám Národnej centrálnej banky (NCB) je súčasťou prirodzeného rozvoja používania spoločnej meny v euro zóne.

3.17.4

Hospodárska súťaž v sektore prevozu hotovosti by sa mala podporovať v euro zóne, aby sa maximalizovala efektívnosť, ale výbor vyslovuje potrebu vytvorenia licencie pre cezhraničný prevoz hotovosti a dostatočné kontroly pri jej aplikácii.

3.21.1

Výboru sa zdá, že otázka, na ktorú sa vzťahuje príloha 21 je čiastkovou otázkou prílohy 12 (nevykonanie alebo chybné vykonanie). Vskutku, je nutné uznať, že:

3.21.2

Poskytovateľom služieb platobného styku nesmie byť uložená žiadna zodpovednosť za platby, ktoré neboli zadané do systému v čase poruchy. Poskytovateľ služieb platobného styku má obmedzenú zodpovednosť v súlade so svojou občianskou zodpovednosťou a musí dokázať, že vykonal všetky nevyhnutné opatrenia na zabráneniu poruchy.

3.21.3

V nedávnom prípade útokov elektronickou poštou na banky v Spojenom kráľovstve formou „krádeže identity“ jeden on-line poskytovateľ považoval stiahnutie on-line služby za kľúčovú odozvu na útok. Takéto útoky sú mimo priamu kontrolu poskytovateľa, v dôsledku priameho kontaktu elektronickou poštou medzi útočníkom a klientom. Poskytovatelia služieb platobného styku by mali informovať svojich klientov, ak je to možné, pred zastavením prevádzky systému z bezpečnostných dôvodov. Výbor považuje za nevhodné penalizovať poskytovateľa za prijatie opatrení na ochranu svojich klientov takýmto spôsobom Výbor ďalej povzbudzuje poskytovateľov služieb platobného styku, aby boli proaktívni v prevencii takýchto typov podvodu.

4.1

Nový legálny rámec by mal byť zhodný s európskou stratégiou spotrebiteľskej politiky, ktorá stanovuje dosiahnutie vysokej, spoločnej úrovne ochrany spotrebiteľa za kľúčový cieľ.

4.1.1

Výbor podporuje pokus Európskej komisie zvýšiť dôveru spotrebiteľa, právnu istotu a trhovú efektívnosť pri platbách na vnútornom trhu. Ďalej ide o pozitívny prístup zváženia autoregulácie a koregulácie ako možnej cesty vpred v niekoľkých oblastiach uvedených v prílohe 21.

4.2

Prednosť by sa mala dávať legislatívnym opatreniam týkajúcim sa prílohám 1, 2, 8, 12, 13, 18 a 19. Hlavne prílohy týkajúce sa požiadaviek na informácie o spotrebiteľovi (2), informácií pôvodcu platby (8) a otázok ochrany údajov (18) si urýchlenie vyžadujú pozornosť.

4.3

Malo by sa počítať so zlepšenou spoluprácou medzi komisiou a bankovníctvom týkajúcou sa zriadenia európskej schémy priameho zaťažovania účtov (Príloha 16), určenia toho, kto má právo poskytovať služby platobného styku (Príloha 01), ako aj oblasti bezpečnostnej certifikácie platobných nástrojov a komponentov (Príloha 07).

4.4

Čo sa týka ostatných príloh, výboru sa zdá, že autoregulácia a koregulácia by mohli byť vhodnejším spôsobom dosiahnutia cieľa komisie efektívneho vnútorného trhu pre platby. Je jasné, že ak nebudú autoregulačné opatrenia úspešné, malo by sa počítať s európskym nariadením.

4.5

V tom istom ohľade výbor navrhuje, že by sa celkový rámec mal sústrediť na zabezpečovanie transparentnosti pre klientov, a že by sa mal pokúsiť stavať čo možno najviac na existujúcich postupoch a autoregulačných pravidlách. Napríklad nie je nutné regulovať ďalej tam, kde už trh dosiahol ciele tvorcu legislatívy (napr. nie je okamžitá potreba aktualizovať smernicu o kreditných prevodoch, aby sa skrátili doby vykonania). Napriek tomu, v niektorých oblastiach je spoločný prístup tým správnym riešením.

4.6

Rozsah oznámenia je často širší než len platby a komisia musí zdôrazniť jasnejším spôsobom rozdiel medzi komerčnými službami a platobnými systémami. Akékoľvek legislatívne opatrenie súvisiace s platbami by malo vylúčiť otázky súvisiace s plnením iných záväzkov než samotných platieb.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/19

1.1

Súčasťou návrhu je kodifikovanie rozhodnutia Rady 73/391/EHS z 3. decembra 1973 o postupoch pri konzultovaní a informovaní vo veciach poistenia úverov, záruk úverov a finančných úverov. Od tej doby bolo toto rozhodnutie zmenené rozhodnutím Rady 76/641/EHS a aktmi o pristúpení Španielska a Portugalska ako aj aktmi o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska.

1.2

Tieto rozhodnutia sa týkajú výlučne vecí, súvisiacich so štátnymi zárukami na exportné úvery. Tieto rozhodnutia predovšetkým stanovujú podmienky, za ktorých musia členské štáty začať postup pri konzultovaní s ostatnými členskými štátmi a Komisiou o poskytnutí uvažovaných zahraničných úverov alebo o ručení za takéto úvery. Toto rozhodnutie nemá vplyv na trh súkromného poistenia vývozných úverov.

1.3

Návrh má nahradiť rôzne legislatívne nástroje, pokryté touto kodifikáciou.

1.4

Návrh nezmení podstatu kodifikovaných legislatívnych nástrojov. Nemá urobiť nič iné, len ich spojiť, a to len s takými formálnymi zmenami a doplnkami, ktoré sú potrebné na to, aby sa mohla uskutočniť samotná kodifikácia.

2.1

Návrh prichádza ako reakcia na záujem Komisie o kodifikovanie legislatívy, ktorá sa často menila a dopĺňala, a to v záujme jasnosti a racionálnosti.

2.2

Do dnešného dňa boli príslušné ustanovenia roztrúsené po rôznych legislatívnych nástrojoch. V dôsledku toho bolo nevyhnutné nákladné hľadanie a zdĺhavé porovnávanie mnohých rôznych nástrojov, aby sa zistilo, ktoré ustanovenia platia.

2.3

Návrh sa obmedzuje na pospájanie rôznych nástrojov do jedného nástroja, pričom v plnej miere zachováva ich podstatu. Pokiaľ ide o obsah, nie je potrebné urobiť nič.

2.4

Návrh je potrebné uvítať v tom zmysle, že podporuje transparentnosť a zrozumiteľnosť legislatívy EÚ (1).

2.5

Je však potrebné, aby Komisia vzala v procese kodifikácie do úvahy nasledujúce kroky:

2.6

Okrem toho je potrebné venovať zvláštnu pozornosť správnemu prekladu, nakoľko nepresnosti môžu viesť k právnej neistote a nesprávnemu uplatňovaniu legislatívy.

a)

V článku 4 (e) ii) and iv) sa slová „počiatočný bod úveru“ majú preložiť ako „ponto de partida do credito“ namiesto „início do crédito“. Tieto dva dátumy nie sú nevyhnutne zhodné.

b)

V článku 4 (e) iv) sa slová „kde sa splácanie nemá uskutočniť rovnakými splátkami v pravidelných intervaloch“ majú preložiť ako „escalonadas em prestaçoes iguais e espaçadas de modo regular“ namiesto „escalonadas por parcelas de igual montante de modo regular“.

c)

Rovnako, výraz „pomocný úver“ (napríklad v článkoch 4 (f) i) a 5 (e) i) ) sa majú preložiť ako „crédito de ajuda“ a nie ako „crédito de auxílio“, čo má v legislatíve EÚ o „štátnej pomoci“ úplne iný význam.

d)

Napokon, sa našlo niekoľko pravopisných chýb, najmenej v článku 3.2 (prvý a tretí riadok) („ntureza“ a „peirem“), v článku 10.1. (c) („desdadoravel“) a v prílohe 1 B) d) („antiantamentos“).

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/20

1.1

Medzinárodný kódex riadenia bezpečnej prevádzky lodí a zabránenia znečisťovaniu (Kódex ISM) bol prijatý Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) v roku 1979 ako nástroj na podporu rozvoja kultúry bezpečnosti a environmentálneho povedomia v námornej doprave. V roku 1994 sa IMO rozhodla urobiť Kódex povinným prostredníctvom schválenia novej Kapitoly IX „Riadenie pre bezpečnú prevádzku lodí“ v Medzinárodnej konvencii o ochrane života v moriach (SOLAS) 1974.

1.2

Povinné aplikovanie Kódexu sa uskutočnilo v dvoch fázach. 1. júla 1998 sa stal povinným pre spoločnosti prevádzkujúce osobné dopravné lode, ropné tankery, chemické tankery, lode na prepravu plynu a veľké nákladné lode o hrubom výtlaku 500 ton a viac, využívané na medzinárodných plavbách. 1. júla 2002 sa Kódex stal povinným pre spoločnosti prevádzkujúce iné nákladné lode o výtlaku 500 ton a viac, využívané na medzinárodných morských plavbách.

1.3

V reakcii na tragédiu trajektu Estonia sa EÚ rozhodla prijať opatrenie na skorú implementáciu Kódexu ISM pre ro-ro trajekty (1) využívané na medzinárodných a vnútroštátnych plavbách v rámci Spoločenstva do 1. júla 1996 podľa Nariadenia (ES) 3051/95 (8.12.1995) (2). EHSV privítal vo svojom príslušnom stanovisku navrhované opatrenie a podporil iniciatívu Komisie. (3)

1.4

Nariadenie bolo upravené dvakrát: a) Nariadením 179/1998 (4) týkajúcim sa jednotného zavedenia dokumentov ISM Kódexu / certifikátov pre trajekty v prevádzke v Európe a Nariadením 1970/2002 berúcim do úvahy následné pozmeňujúce návrhy ku Kódexu ISM schváleného Medzinárodnou námornou organizáciou. Nariadenie nadobudlo platnosť 26.11.2002.

2.1

Keď bolo Nariadenie (ES) č. 3051/95 prijaté, členské štáty a Európsky parlament vyhlásili, že aplikácia kódexu ISM pre ro-ro osobné trajekty bola prioritná, ale tiež aj to, že to bola prvá z radu pokračujúcich iniciatív na zlepšenie bezpečnosti na mori.

2.2

Navrhnuté Nariadenie má všeobecnejší charakter, nahradí Nariadenie (ES) č. 3051/95, a jeho hlavným cieľom je uľahčiť správne, presné a harmonizované zavedenie Kódexu vo všetkých členských štátoch a pristupujúcich krajinách. Nariadenie bude súbežne obsahovať existujúce ISM predpisy EÚ aplikovateľné na ro-ro trajekty, bez ohľadu na ich vlajku, ktoré sa pravidelne plavia z európskych a do európskych prístavov.

2.3

Nariadenie sa bude vzťahovať na akékoľvek spoločnosti prevádzkujúce jednu alebo viac z nasledovných lodí na mori:

2.4

Rozsah navrhovaného Nariadenia sa zakladá na ustanoveniach Kapitoly IX Konvencie SOLAS a vzťahuje sa na všetky lode, spadajúce pod rámec SOLAS a plaviace sa pod vlajkou nejakého členského štátu, aj keď sú prevádzkované na vnútroštátnych plavbách. No jednako pre osobné dopravné lode v prevádzke na vnútroštátnych plavbách sa ustanovenia budú vzťahovať iba na osobné dopravné lode plaviace sa viac ako 5 míľ od pobrežnej čiary, ale tieto predpisy sa budú vzťahovať na všetky vlajky.

2.5

Akákoľvek spoločnosť, prevádzkujúca jednu alebo viac z vyššie uvedených lodí, bude musieť spĺňať Medzinárodný kódex riadenia bezpečnej prevádzky lodí a zabránenia znečisťovaniu (ISM Kódex), zreprodukovaný v Titulku 1 Prílohy. Členské štáty budú musieť spĺňať Hlavné smery certifikačného procesu (Ustanovenia pre správne orgány týkajúce sa zavedenia Kódexu ISM), ako je to načrtnuté v Titulku II Prílohy.

3.1

Kódex ISM je jeden z najvýznamnejších krokov vpred, ktorý IMO uskutočnila v oblasti námornej bezpečnosti, pretože poskytuje rámec, prostredníctvom ktorého môžu byť účinne zavedené Konvencie IMO. Názor EHSV, ako to už vyjadril aj vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, je taký, že Nariadenie 3051/95 slúžilo ako užitočný cieľ v pokračovaní zavádzania Kódexu ISM pre ro-ro trajekty do 2 rokov a rozširovaní svojej aplikácie na také lode využívané vo vnútroštátnych námorných plavbách.

3.2

EHSV poznamenáva, že vzhľadom na spoločnosti prevádzkujúce osobné a nákladné lode využívané na medzinárodných plavbách, cieľ navrhovaného Nariadenia už bol dosiahnutý, keďže povinnosť spĺňať Kódex ISM vyplýva z Konvencie SOLAS. Podobne aj pre spoločnosti prevádzkujúce ro-ro osobné lode využívané na vnútroštátnych plavbách, bol cieľ dosiahnutý implementáciou Nariadenia 3051/95.

3.3

Základné zdôvodnenie Komisie pre návrh je také, že transpozícia úplného Kódexu ISM a príslušných hlavných smerov IMO do zákonov EÚ zlepší efektívnu implementáciu kódexu ISM v rámci Spoločenstva. EHSV súhlasí so zdôvodnením a plne podporuje ten cieľ do tej miery, že návrh sa vzťahuje na lode, pre ktoré je už Kódex ISM aplikovateľný.

3.3.1

Kódex ISM vznikol z iniciatívy priemyslu ako dobrovoľný nástroj na podporu kvalitnej lodnej dopravy. Skúsenosti z povinného celosvetového zavedenia Kódexu ISM od prvej fázy v roku 1998 podľa očakávania odhalili silné stránky i nedostatky Kódexu. Všeobecne sa priznalo, že v námornej komunite (vlajkové štáty, klasifikačné spoločnosti a lodné dopravné spoločnosti) existuje potreba lepšieho pochopenia cieľov Kódexu pre zlepšené spojenia medzi tými, ktorí vydávajú ISM certifikáty a jednotnými štandardmi školenia pre audítorov ISM Kódexu. Základným kameňom dobrého riadenia bezpečnosti je oddanosť zhora. V bezpečnosti námornej dopravy je to oddanosť a motivácia jednotlivcov na všetkých úrovniach, ktoré určujú konečný výsledok. Bez pochopenia námorného klustra by sa Kódex ISM mohol stať papierovým cvičením, čo by o ňom radi tvrdili skeptici.

3.3.2

Zhodnotenie rizík sa dnes široko využíva ako cieľ a spoľahlivý nástroj pre zváženie zlepšení bezpečnosti. Na základe tohto prístupu a berúc do úvahy demonštrovanú potrebu, bola povinná aplikácia Kódexu ISM v EÚ pre trajekty pravidelne premávajúce z a do európskych prístavov plne oprávnená a schválená. Z tých istých dôvodov je aplikácia Hlavných smerov na všetky ostatné lode využívané na vnútroštátnych plavbách doteraz ponechaná, a celkom oprávnene, na zváženie orgánov národnej správy na základe princípu subsidiarity. EHSV si nie je vedomý nijakej národnej legislatívy, ktorá by rozširovala povinné zavedenie Kódexu ISM na iné lode využívané na vnútroštátne plavby.

3.3.3

Kódex ISM, navrhnutý pre lode využívané na medzinárodné plavby a teda mimo ľahkého dosahu správnych orgánov a spoločností, kladie významné záväzky na spoločnosti a ich lode, vyžaduje splnenie medzinárodných konvencií a podporuje dodržiavanie priemyselných noriem. Okrem toho bezpečnostný režim nákladných lodí využívaných výlučne na vnútroštátne plavby je riadený národnými legislatívami a ako samozrejmý dôsledok toho také lode možno musia spĺňať režim aplikovateľný na nákladné lode využívané na medzinárodných plavbách.

3.3.4

EHSV, ako okrem iného aj poručník záujmov malých a stredných podnikov v Európe, sa stará o povinnú aplikáciu Kódexu ISM na malé a stredné lodné dopravné spoločnosti využívajúce výlučne na vnútroštátne plavby. Na základe vyššie uvedených kritérií by malo navrhnuté nariadenie vziať do úvahy byrokratické formality a náklady na dodržiavanie týkajúce sa jeho aplikácie na lode takých spoločností. Z toho vyplýva, že sa budú vyžadovať flexibilita aplikácie tohto nariadenia a (alebo) odchýliek od tohto nariadenia.

4.1.1

EHSV si myslí, že odchýlky od nariadenia môžu byť potrebné z praktických dôvodov v prípadoch malých nákladných lodí a osobných dopravných lodí využívaných na vnútroštátne plavby a najmä vtedy, keď sú také lode prevádzkované samotným majiteľom lode, alebo pod jeho priamym dohľadom.

4.2.1

Samozrejme, že vyššie uvedené lode budú možno musieť spĺňať režim aplikovateľný na lode, využívané na medzinárodných plavbách. EHSV si myslí, že Nariadenie by malo jasne stanoviť základné požiadavky Kódexu ISM, ktorý môže byť relevantný pre také lode.

4.3.1

EHSV schvaľuje povinnú aplikáciu certifikačného procesu, ktorý je hlavným platným oprávnením pre navrhované Nariadenie.

4.3.2

Vzhľadom na odseky 2 a 6 by sa malo poznamenať, že Dokumenty o dodržiavaní a Certifikáty riadenia bezpečnosti môže tiež vydať správny orgán na žiadosť vlajkovej Správy.

4.3.3

EHSV zastáva názor, že čl. 5 odsekov 4 a 9 potrebuje objasnenie a zosúladenie s ustanoveniami Kódexu ISM, pretože tieto odseky uvádzajú nepotrebné reštrikcie a vedú k nejasnostiam.

4.4.1

Ochranný postup nezahŕňa, tak ako by mal, členský štát alebo vlajkový štát, ktorý vydal Dokument o dodržiavaní, a ktorý možno bude potrebovať pozastaviť platnosť alebo stiahnuť Dokument.

4.5.1

Článok odkazuje na formulár hlásenia, ktorý má zriadiť Komisia, avšak nestanovuje, čo sa má hlásiť. Malo by sa objasniť, či sa predpokladá hlásenie dodržiavania Nariadenia členskými štátmi a špecifickejšie certifikačných postupov, alebo hlásenie dodržiavania spoločností a ich lodí, ako môže byť dosvedčené vlajkovou a prístavnou štátnou kontrolou.

4.6.1

V súlade s pripomienkami pod článkami 3 a 4 si EHSV myslí, že pre začatie plnenia nariadenia pre nákladné lode a osobné dopravné lode využívané na vnútroštátnych plavbách je vhodné jednoročné prechodné obdobie.

5.1

EHSV podporuje transponovanie úplného Kódexu ISM a príslušných IMO hlavných smerov do zákonov EÚ prostredníctvom nového navrhovaného Nariadenia, ktoré nahrádza Nariadenie 3051/95. Avšak v skutočnosti pridaná hodnota rozšírenia rozsahu navrhovaného Nariadenia by mohla byť obmedzená, pretože lode využívané na medzinárodných plavbách a ro-ro osobné lode využívané na vnútroštátnych plavbách, už dodržujú Kódex ISM.

5.2

EHSV poznamenáva, že skúsenosti so zavádzaním ISM od prvej fázy v roku 1998 odhalili silné stránky aj nedostatky Kódexu. Všetky strany námorného klustra, zaangažované v zavedení Kódexu ISM, by mali plne pochopiť ciele Kódexu, ináč by z toho bolo iba cvičenie na papieri. Potreba je ešte zrejmejšia, čo sa týka spoločností a lodí doteraz vylúčených z režimu Kódexu ISM.

5.3

Je potrebné zrevidovať iniciatívu na rozšírenie aplikácie Kódexu ISM na všetky lode, využívané na vnútroštátnych plavbách, kvôli tomu, aby sa stal Kódex flexibilnejším. Neúmerne a neprimerane sa môže stať, že nové kategórie lodí budú musieť dodržiavať režim aplikovateľný pre lode využívané na medzinárodných plavbách, pravdepodobne s neúmernými nákladmi na dodržiavanie, najmä v prípadoch lodí, prevádzkovaných majiteľom lode alebo pod jeho priamym dohľadom. Certifikačný postup navrhnutého Nariadenia musí byť upravený tak, aby neukladal nepotrebné obmedzenia pre malé a stredné podniky zaangažované vo vnútroštátnych plavbách. Z toho vyplýva, že môžu byť potrebné odchýlky alebo alternatívne stanovenia základných požiadaviek Kódexu ISM relevantné pre tie lode.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/23

1.1

Komisia sa svojím oznámením (1) o zvyšovaní bezpečnosti námornej dopravy a svojím návrhom (2) nariadenia o zvyšovaní bezpečnosti lodí a prístavných objektov zamerala na otázky bezpečnosti rozhrania loď/prístav a prostredníctvom legislatívneho procesu navrhla špecifické kroky. Navrhované nariadenie sa však zastavilo na časti prístavu, ktorá predstavuje rozhranie loď/prístav, t.j. terminál.

1.2

EHSV svojím stanoviskom (3) uvítal navrhované kroky a podporil zámer Komisie ako druhý krok k presadzovaniu vykonávania dodatkových opatrení Spoločenstva, ktoré by mali zabezpečiť prístav a jeho rozhranie so zázemím.

1.3

Druhý, a zložitejší, krok iniciatívy Komisie potvrdzuje potrebu komplexnej politiky bezpečnosti prístavov so zreteľom na zraniteľnosť širších prístavných oblastí, ktoré predstavujú základné spojenie s celkovým dopravným reťazcom a tokom cestujúcich.

2.1

Návrh dopĺňa bezpečnostné opatrenia zavedené Nariadením o zvyšovaní bezpečnosti lodí a prístavných objektov zabezpečením, že v dôsledku toho bude celý prístav chránený bezpečnostným režimom. Smernica zabezpečí náležité úrovne bezpečnosti pre prístavy Spoločenstva a zabezpečí harmonizované vykonávanie bezpečnostných opatrení pokrývajúcich všetky prístavné oblasti.

2.2

Komisia tvrdí, že očakávané spoločné opatrenia Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a Medzinárodnej organizácie práce (ILO) vo forme dobrovoľného kódexu praxe pre bezpečnosť prístavov, ktorý sa práve vytvára, nezabezpečia včasné zriadenie požadovaného bezpečnostného režimu. Preto je nutné proaktívne konanie EÚ, najlepšie vo forme smernice, ktorou by sa zaviedla požadovaná flexibilita.

2.3

Navrhovaná smernica umožní zachovanie existujúcich režimov bezpečnosti prístavov, ktoré vyhovujú jej princípom a rámcovým požiadavkám. Konkrétnejšie, smernica si vyžaduje povinnosť vykonávať hodnotenia bezpečnosti, definovať úrovne bezpečnosti, vytvárať a schvaľovať bezpečnostné plány, určovať zodpovedné bezpečnostné orgány, určovať bezpečnostných pracovníkov, zriaďovať bezpečnostné výbory a podporovať vykonávanie opatrení.

3.1

Udalosti a kroky od teroristických útokov 11. septembra potvrdili predpovede, že vojna proti terorizmu bude trvať veľmi dlho. Tragické udalosti v Madride dňa 11. marca 2004 priniesli do popredia citlivosť celého dopravného systému voči teroristickým úrokom a dokázali, že absolútna bezpečnosť sa nedá nikdy dosiahnuť. Vo svojom prieskumnom stanovisku k dopravnej bezpečnosti (4) a svojom následnom stanovisku (5) týkajúcom sa bezpečnosti námornej dopravy EHSV tvrdí, že EÚ by mala prevziať medzinárodné vedenie v oblasti vytvárania širšieho rámca bezpečnosti, ktorý sa zameria na príčiny terorizmu a nebude sa len snažiť o jeho prevenciu alebo odstraňovanie jeho následkov.

3.2

Námornej bezpečnosti, ktorá je globálnym problémom, sa dostalo adekvátnej globálnej pozornosti a pozornosti EÚ. Bezpečnosť železnice sa však zdá byť viac zameraná na iniciatívy na národnej úrovni, zatiaľ čo terorizmu v cestnej a vnútroštátnej vodnej doprave sa doposiaľ dostalo relatívne málo pozornosti. EHSV zdôrazňuje, že pokiaľ ostatné druhy dopravy nebudú niesť svoj podiel zodpovednosti, „najslabšie ohnivko“ sa stane cieľom teroristov s cieľom infiltrovať sa do systému. Je nerealistické očakávať, že prístavy budú vypĺňať bezpečnostné medzery ostatných druhov dopravy a nespravodlivé uvaľovať na ne finančné bremeno.

3.3

EHSV opakuje, že opatrenia zamerané na boj proti terorizmu by mali byť doplnené opatreniami zameranými na boj proti tradičným bezpečnostným problémom (organizovaný zločin, pirátstvo, podvod, pašovanie a ilegálna imigrácia). Takéto bezpečnostné problémy existujú v širších prístavných oblastiach a malo by sa na ne zamerať ako na naliehavé problémy, ako si to vyžaduje EHSV. V tejto spojitosti EHSV ľutuje, že niektoré členské štáty EÚ ešte stále nie sú zmluvnými stranami konvencie o potláčaní nezákonných konaní (SUA) a jej protokolu a zdôrazňuje nevyhnutnosť a naliehavosť urýchlenej ratifikácie, ktorá by posilnila právne prostriedky boja proti terorizmu.

3.4

EHSV (6) podporovaný krokmi EÚ na zabezpečenie recipročnej dohody o spolupráci s USA stanovujúcej rovnaké zaobchádzanie pre všetky náklady (kontajnery) pochádzajúce z EÚ a na prevod/integrovanie bilaterálnych dohôd do multilaterálnej dohody pod záštitou Svetovej colnej organizácie (WCO). Mali by sa presadzovať podobné recipročné dohody s ostatnými regiónmi/krajinami podporované systémom výmeny informácií. Ak je to potrebné, dohody by mali zabezpečovať technickú spoluprácu a finančnú pomoc rozvíjajúcim sa krajinám, aby zdokonalili svoju infraštruktúru bezpečnosti prístavov.

3.5

Rámec navrhovaných opatrení je podobný rámcu stanovenému pre prístavné objekty (terminály). Jej výrazne novým prvkom je rozšírenie geografického rozsahu na pokrytie celých prístavných oblastí, ktorý budú definovať členské štáty v súlade s podobnou činnosťou vykonávanou USA. EHSV verí, že pre daný účel by bola najvhodnejšia cesta rozširovania rozsahu nariadenia (ES) 725/2004 (7). Bez ohľadu na to EHSV potvrdzuje obmedzujúce podmienky pre včasné rozšírenie úplného bezpečnostného režimu vyššie uvedeného nariadenia na pokrytie širších prístavných oblastí a potrebu dovoliť členským štátom, prostredníctvom smernice, požadovanú flexibilitu na vykonávanie vhodných opatrení so zreteľom na výraznú rôznorodosť prístavov Spoločenstva a rôzne činnosti v nich vykonávané. Flexibilita nesmie viesť k veľkým rozdielom v opatreniach v prístavoch EÚ, ktoré by mohli viesť ku klasifikácii zahraničných prístavov ako „bezpečné“ a zaradenie „nebezpečných“ prístavov na čiernu listinu s ohľadom na odhalenie ilegálnych imigrantov a teroristov, čo by mohlo viesť k deformácii trhu a ohroziť tok medzinárodného obchodu.

3.6

EHSV opakuje svoje stanovisko (8), že s príchodom rozšírenia EÚ si Stredozemné more vyžaduje zosilnenú úlohu. Jeho blízkosť k oblastiam, kde by mohli vzniknúť potenciálne bezpečnostné problémy, zdôrazňuje potrebu stredomorskej dimenzie v námornej dopravnej bezpečnosti. EHSV uvítal (9) vytvorenie euro-stredomorskej dopravnej siete a začlenenie námornej bezpečnosti medzi jeho ciele. Súhlasil, že je nevyhnutné, aby stredomorskí partneri posilnili bezpečnostné opatrenia a aby sa Euro-stredomorský ústav pre bezpečnosť a ochranu považoval za prvý krok smerom k tomuto cieľu.

3.7

V jej súčasnej podobe sa smernica zameriava na administratívne aspekty. Smernica nedefinuje harmonizované postupy pre aplikovanie podrobností súvisiacich s prílohami. Namiesto toho predstavuje možnosť pre budúce úpravy. EHSV si uvedomuje naliehavosť zvýšenia bezpečnosti mimo rozhranie loď/prístav, ale zdôrazňuje, že by bolo múdrejšie zhodnotiť pokrok dosiahnutý doposiaľ na medzinárodnej úrovni v danom ohľade, a hlavne v IMO, ILO a Svetovej colnej organizácii (WCO) a zabezpečiť promptné a jasné usmernenie pre realizáciu tohto cieľa.

3.8

EHSV konštatuje, že smernica nevytvára nové povinnosti v oblastiach už pokrytých nariadením (ES) 725/2004 (10), alebo skutočne v rozšírených prístavných oblastiach. Využíva však príležitosť na opakovanie základného princípu, že opatrenia bezpečnosti prístavov musia byť v rovnováhe v súvislosti s cieľmi, ktoré sledujú, ich nákladmi a dopadom na dopravný ruch a obchodné toky. Preto je nevyhnutné dôkladne zvážiť ich potrebu a posúdiť, či sú reálne a prakticky uskutočniteľné. Opatrenia musia rešpektovať základné práva a dodržiavať princípy, ktoré uznáva hlavne Charta základných práv Európskej únie, aby sa nepotláčali osobné ľudské práva občanov, ani ústavný poriadok, čo by poslúžilo účelom teroristov. Preto je nutná opatrnosť, aby sa predišlo:

3.9

Náklady na dodržiavanie dodatočných opatrení na zabezpečenie geografickej oblasti významne širšieho prístavu, konkrétne obmedzenia prístupu, kontrolu nákladu a batožiny a identifikáciu osôb, sa pre väčšinu prístavov znásobia, pretože rozšírenie uplatňovania bezpečnostných opatrení si vyžiada ďalšie úpravy týkajúce sa infraštruktúry, zariadenia, pracovných síl a školenia. EHSV, odvolávajúc sa na svoje skoršie stanoviská k financovaniu nákladov na bezpečnosť, opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila schému EÚ pre financovanie vykonávania týchto opatrení. EHSV obzvlášť vyhlásil, že „hoci časť nákladov na dodržiavanie predpisov sa prenesie na odberateľov, v záujme spravodlivosti by vlády EÚ mali tiež znášať časť niektorých nákladov, pretože terorizmus je reakciou na politiky vlád“. Okrem toho, EHSV opakuje svoju výzvu, aby Komisia vypracovala štúdiu celkového dopadu o finančných dôsledkoch sprísnených opatrení námornej bezpečnosti a pripája sa k EP a jeho podobnej žiadosti.

3.9.1

Námorné prístavy sú rozhodujúcim národným majetkom. Opatrenia zamerané na zabezpečenie celej prístavnej oblasti sa logicky označujú ako opatrenia všeobecného verejného záujmu. Verejné financovanie takýchto opatrení by preto nemalo podliehať pravidlám štátnej pomoci Zmluvy o EÚ. Vzhľadom na skutočnosť, že členské štáty však majú možnosť voľby udeliť verejnú podporu takýmto opatreniam alebo nie, na úrovni EÚ sa musí vytvoriť harmonizovaný prístup, aby sa predišlo zdeformovaniu hospodárskej súťaže. Tento prístup, ktorý tiež berie do úvahy financovanie opatrení na bezpečnosť prístavných objektov, musí byť založený na nasledovných princípoch:

3.9.2

Odhady nákladov na bezpečnosť prístavov sa odvodzujú extrémne ťažko. Na základe metódy porovnávania nákladov na bezpečnosť prístavov v EÚ sa však očakáva, že budú vyššie než v USA z geografických dôvodov v dôsledku väčšieho počtu prístavov EÚ. Očakáva sa, že vzhľadom na porovnávanie budú náklady na dodržiavanie predpisov u veľkých prístavov (11) a malých prístavov obrovské.

3.10

Ak nebudeme reagovať na novú realitu hrozby terorizmu rýchlo, môže to viesť k nákladným niekoľkomiliónovým zastaveniam prevádzky. Preto sa ohrozenie bezpečnosti môže stať necolnou bariérou obchodu.

4.1

Prístavy sú všeobecne veľmi dobre definované vzhľadom na geografické pokrytie a správu a v rámci nich vedľa seba existujú rôzne činnosti. Normálne hranice prístavov kopírujú prístavné objekty a nie naopak, ako naznačuje článok 2.4, alebo vskutku definícia „prístavu“ alebo „námorného prístavu“ v článku 3. Zdá sa, že definícia naznačuje, že prístavná oblasť je menšia než plocha „prístavných objektov“, ktorá okrem toho zahŕňa kotviská, prístaviská a prístupy od mora. Preto sa v článku 2.4 vyžaduje objasnenie pojmu „dávania prednosti“.

4.2

V prvom kroku musí byť plán bezpečnosti prístavu, ktorý je smerným územným plánom, v súlade s rozhodnutiami, ktoré už boli prijaté počas procesu vykonávania kódexu ISPS a nariadenia (ES) 725/2004 (12), týkajúceho sa kritérií pre prístavné objekty. Musí zahŕňať integrované plány bezpečnosti pre prístavné objekty vo vnútri hraníc prístavu. Nakoniec podriadené prístavné objekty musia fungovať ako časti prístavu a ich plány bezpečnosti musia byť časťou celkového plánu bezpečnosti prístavu, upraveného kde je to potrebné, aby bol harmonizovaný a koordinovaný s jeho všeobecnými cieľmi a následne musí orgán bezpečnosti prístavov mať maximálne oprávnenia a zodpovednosť.

4.3

Poradná úloha výborov pre bezpečnosť prístavov, s ktorými sa počíta, posilní účinnú realizáciu plánu bezpečnosti prístavu. EHSV predpokladá, že výbory budú zriadené orgánmi pre bezpečnosť prístavov aj na účel identifikácie prvkov plánu bezpečnosti prístavov. EHSV podporuje účasť zástupcov námorníkov a pracovníkov v prístave vo výbore pre bezpečnosť prístavu s cieľom dosiahnutia praktických riešení.

4.4

Náklad a cestujúci nesmú byť vystavení dvojnásobnej kontrole pri vstupe do prístavnej oblasti a nakoniec pri vstupe do oblasti prístavného objektu. Okrem toho sa vyžaduje praktický prístup týkajúci sa mobility posádky, návštevníkov lode a jej dodávateľov.

4.5

Kontroly dodržiavania opatrení bezpečnosti prístavu v jednom členskom štáte bezpečnostnými pracovníkmi iného členského štátu by sa mali vykonávať na základe zmocnenia Európskej komisie (článok 17.2 a 14.3).

5.1

Tragické udalosti v Madride dňa 11. marca 2004 potvrdili obavy, že celý dopravný systém je citlivý na teroristické útoky a mienku, že absolútna bezpečnosť sa nedá nikdy dosiahnuť.

5.2

EHSV zdôrazňuje, že pokiaľ všetky druhy dopravy nebudú niesť svoj podiel zodpovednosti, „najslabšie ohnivko“ sa stane cieľom teroristov s cieľom infiltrovať sa do systému. Je nerealistické očakávať, že prístavy budú vypĺňať bezpečnostné priepasti ostatných druhov dopravy a nespravodlivé uvaľovať na ne finančné bremeno.

5.3

EHSV pevne verí, že policajná stratégia nie je bezpečnou stratégiou v nebezpečnom svete. Preto sa musí EÚ dostať na čelo na medzinárodnej úrovni pri vytváraní širšieho rámca pre bezpečnosť, ktorý sa zameria na príčiny terorizmu a nebude sa snažiť len o odstraňovanie jeho dôsledkov.

5.4

EHSV plne podporuje navrhovanú smernicu pre vykonávanie bezpečnostných opatrení v širších prístavných oblastiach. Flexibilita udelená členským štátom podľa navrhovanej smernice nesmie viesť k označovaniu zahraničných prístavov ako „bezpečné“ a zaraďovanie „nebezpečných“ prístavov na čiernu listinu, pretože by to mohlo viesť k deformácii trhu a ohroziť hladký tok medzinárodného obchodu.

5.5

EHSV opakuje, že opatrenia zamerané na boj proti terorizmu by mali byť doplnené opatreniami zameranými na boj proti tradičným bezpečnostným problémom (organizovaný zločin, pirátstvo, podvod, pašovanie a ilegálna imigrácia).

5.6

Námorné prístavy sú rozhodujúcim národným majetkom. Opatrenia zamerané na zabezpečenie celej prístavnej oblasti sa logicky označujú ako opatrenia všeobecného verejného záujmu. Verejné financovanie takýchto opatrení by preto nemalo podliehať pravidlám štátnej pomoci zmluvy o EÚ. Harmonizovaný prístup členských štátov pri poskytovaní verejnej podpory sa musia vytvoriť na úrovni EÚ, aby sa predišlo deformácii hospodárskej súťaže. EESC opakuje svoju výzvu Komisii, aby vytvorila schému EÚ pre financovanie, kde to bude potrebné, realizácie opatrení. Preto EHSV verí, že hospodárske dimenzie bezpečnosti prístavov sú hlavnou záležitosťou pre medzinárodný obchod a EÚ sa na ne musí zamerať ako na naliehavý problém.

5.7

Opatrenia bezpečnosti musia rešpektovať základné práva a dodržiavať princípy, ktoré uznáva Charta základných práv Európskej únie, aby sa nepotláčali osobné ľudské práva občanov, ani ústavný poriadok.

5.8

EHSV zdôrazňuje naliehavú potrebu dať stredomorskú dimenziu politike bezpečnosti prístavov, ktorá sa s rozširovaním EÚ stáva veľmi dôležitou.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/27

1.

2.

3.

4.

5.

6.

1.1

Využiteľná energia (1) je základom dnešného spôsobu života a kultúry. Až jej dostatočná použiteľnosť viedla k súčasnej životnej úrovni: priemerná dĺžka života, zásobovanie potravinami, všeobecný blahobyt a osobná sloboda dosiahli u veľkých a usilujúcich sa priemyselných národov predtým nepoznanú úroveň. Bez dostatočného zásobovania energiou by boli tieto úspechy ohrozené.

1.2

Potreba zásobovania využiteľnou energiou, ktoré by bolo bezpečné, cenovo výhodné, nezaťažujúce životné prostredie a trvalo udržateľné, stojí v centre uznesení Rady v Lisabone, Göteborgu a Barcelony. Podľa toho sleduje Európska Únia v energetickej politike tri úzko prepojené a rovnako dôležité ciele, a to ochranu a zlepšenie (1) konkurencieschopnosti, (2) bezpečnosti zásobovania a (3) životného prostredia, všetky spoločne v zmysle trvalo udržateľného rozvoja.

1.3

Výbor vo viacerých stanoviskách zistil, že dosiahnutiu týchto cieľov však stoja v ceste závažné prekážky, a tiež sa už viackrát zaoberal z toho vyplývajúcim problémom energie, jeho rozdielnymi aspektmi a možnými spôsobmi riešenia (2). Je potrebné zdôrazniť stanoviská Výboru k Zelenej knihe Komisie „K európskej stratégii pre bezpečnosť pri zásobovaní energiou“ (3) ako aj k „Potrebe skúmania s ohľadom na bezpečné a trvalo udržateľné zásobovanie energiou“ (4).

1.4

Už tam Výbor zdôraznil, že príprava a využívanie energie je spojené so zaťažovaním životného prostredia, rizikom, vyčerpávaním zdrojov ako aj problematickými zahraničnopolitickými závislosťami a nepostihnuteľnosťou, a to že najdôležitejšie opatrenie na zníženie rizika zásobovania a iných rizík spočíva v čo možno najmnohostrannejšom a najvyváženejšom využívaní všetkých druhov a foriem energie, vrátane všetkého úsilia na úsporu a racionálne zaobchádzanie s energiou. Tam sa nachádza aj krátky popis (5) výhod a nevýhod jednotlivých spôsobov, ktoré tu však z priestorových dôvodov nebudeme opakovať.

1.5

Žiadna z možností a techník, ktoré by mohli prispieť k súčasnému zásobovaniu energiou, nie je technicky dokonalá, celkom nezávislá od rušivých vplyvov na životné prostredie, vyhovujúca všetkým potrebám a vo svojom potenciáli dostatočne dlhodobo prehľadná. Preto sa európska energetická politika, ktorá je predvídavá a vedomá si svojej zodpovednosti nesmie spoliehať ani na to, že dostatočné zásobovanie energiou v zmysle vyššie spomínaných cieľov možno zaručiť pomocou samotného využívania len malého počtu nositeľov energie. Toto platí aj vzhľadom na potrebu úspory energie a racionálne využívanie energie.

1.6

Dlhodobo použiteľné, pritom ochraňujúce životné prostredie a ekonomicky kompatibilné zásobovanie energiou nie je zabezpečené ani v Európe ani celosvetovo (6). Kľúč k možným riešeniam možno objaviť len pomocou ďalšieho intenzívneho výskumu a rozvoja. Výskum energie (7) je strategickým prvkom a nevyhnutným predpokladom každej dlhodobo úspešnej energetickej politiky. Výbor k tomu v citovanom stanovisku odporučil konzistentný Európsky program pre výskum energie, z ktorého sú už síce podstatné časti obsiahnuté v šiestom R&D-rámcovom programe príp. vo výskumnom a vzdelávacom programe EURATOM, zatiaľ by sa však výrazne mali zvýšiť pridelené náklady na R&D (výskum a vývoj).

1.7

Výbor okrem toho poukázal na to, že skúmanie problému energie by sa malo orientovať globálnejšie a malo by pokrývať podstatne väčšie obdobie, pretože zmeny v energetickom hospodárstve sa uskutočňujú len pomaly, a pretože emisia plynov ovplyvňujúcich klímu nepredstavuje regionálny, ale celosvetový problém, musíme teda očakávať ďalšie vyhrotenie problémovej situácie v druhej polovici tohto storočia.

1.8

Nielen obmedzenia na strane zdrojov, ale aj problematiku emisií skleníkových plynov dodatočne zhoršuje prognóza, že sa svetová spotreba energie, podmienená prírastkom obyvateľstva a zvýšenou potrebou menej rozvinutých krajín, do roku 2060 pravdepodobne zdvojnásobí alebo až strojnásobí. Stratégie a perspektívy rozvoja musia byť preto vyvážené s týmto cieľovým horizontom.

1.9

Aj vo svojom nedávnom stanovisku k trvalo udržateľnému využívaniu prirodzených zdrojov Výbor opätovne poukázal na to, že stratégia trvalej udržateľnosti musí pokryť výrazne dlhšie obdobie.

1.10

Ale ako už Výbor konštatoval, horeuvedené tvrdenia sú však v pocitoch občanov a vo verejnej diskusii nedostatočne zohľadňované. Medzi podceňovaním a preceňovaním rizík a šancí však existuje široké pásmo názorov. Ich spektrum siaha od názoru, že neexistuje žiadny problém s energiou, dodnes všetko ešte stále ide dobre a v prípade potreby sa zakaždým objavia nové náleziská (pretože sa už mnohé desaťročia predpovedalo napr. odumieranie lesa alebo tvrdilo, že zásoby ropy a plynu vystačia len na 40 rokov), až po presvedčenie, že celkovú celosvetovú spotrebu energie možno ľahko uspokojiť pomocou obnoviteľných nositeľov energie, keby sa len na to boli zamerali všetky výskumné prostriedky a spoločnosť by sa tomu zodpovedajúco prispôsobila.

1.11

Aj v dôsledku toho ešte neexistuje žiadna dostatočne jednotná globálna energetická politika a v samotných členských štátoch Únie sa vyskytujú výrazné rozdiely v postoji k problému energie.

2.1

Nielen štiepenie atómového jadra veľmi ťažkých jadier atómu, ale aj jadrová syntéza (fúzia) veľmi ľahkých jadier atómu sú procesy, pri ktorých – meraných na potrebnom množstve – dochádza k uvoľňovaniu množstva energie, ktorá množstvá energie uvoľnené pri chemických procesoch presahuje približne o faktor rovnajúci sa jednému miliónu.

2.2

Najskôr došlo k objaveniu (okolo roku 1928), že jadrová syntéza, kedysi nevysvetliteľná, je zdrojom energie slnka a väčšiny hviezd. Tým je energia syntézy jadier okrem slnečného žiarenia taktiež pre náš život – mimo iného pre rast rastlín, vznik fosílnych nositeľov energie ako aj pre získavanie obnoviteľných foriem energie – rozhodujúcim zdrojom energie.

2.3

Hneď po objavení štiepenia atómového jadra (1938) a uznaní jeho potenciálu ako obrovského pozemského zdroja energie aj na mierové účely, vznikol nádejný a dynamický rozvoj na jeho využívanie.

2.4

V jeho priebehu sa ukázalo, že štiepením atómového jadra sa človek obdivuhodne rýchlo dostal k cieľu, naproti tomu sa však nádej na prakticky neohraničený pozemský zdroj energie z jadrovej syntézy nakoniec ešte nemohla uskutočniť.

2.5

Konkrétne využívanie obidvoch foriem jadrovej energie zodpovedá cieľu, (i) vyrábať elektrinu bez emisií skleníkových plynov, a pritom (ii) šetriť spotrebu uhľovodíkov (ropy a zemného plynu), ktoré sú ako pohonné látky dôležité pre dopravný sektor, pri ich spaľovaní v porovnaní s uhlím vzniká menej CO2, a preto ich treba vziať do úvahy príp. rovno využiť (8) aj na výrobu elektriny.

2.6

Spôsoby funkcie, prevádzkové podmienky, aspekty týkajúce sa životného prostredia a bezpečnosti, dosahu zdrojov a dostupnosti atď. sa pri procesoch štiepenia atómového jadra a jadrovej syntézy podstatne odlišujú; vo všetkých týchto kategóriách by totiž mala jadrová syntéza výhody v závislosti od konceptu. (conceptual advantages) (viď bod 2.11 a nasledujúce).

2.7

Štiepenie atómového jadra. Štiepenie atómového jadra sa už desaťročia využíva na získavanie energie. Elektrárne na štiepenie atómových jadier už významne prispeli k zabráneniu emisií skleníkových plynov (CO2) a k zmierneniu závislosti, ktoré sú spojené so spotrebou/dovozom ropy alebo plynu. Najmä preto sa opäť začalo diskutovať o jadrovej energii aj v súvislosti zníženia CO2-emisií a o plánovaných nástrojoch (podnetoch/penáloch) pre toto zníženie. Výbor ho najprv v krátkosti prerokoval vlastným zaujatím stanoviska (9).

2.8

Ako horľaviny pri štiepení atómového jadra slúžia izotopy (10) najmä ťažkých prvkov periodickej sústavy, a to tória, uránu a plutónia. Neutróny uvoľnené pri štiepení atómového jadra indukujú v jadrách atómov týchto látok procesy štiepenia, a tak môže prebehnúť reťazová reakcia spojená so získavaním energie, ktorej rozsah je potrebné regulovať. Pritom vznikajú rádioaktívne – sčasti veľmi dlho žijúce – štiepne produkty a aktinoidy, ktoré sa po tisícročia musia vyhýbať biosfére. To vyvoláva obavy a núti jednu skupinu občanov úplne odmietnuť využívanie jadrovej energie. Zároveň pritom vznikajú nové štiepateľné látky ako plutónium (z 238uránu), ktoré podliehajú kontrole ako potenciálny materiál na výrobu jadrových zbraní.

2.9

Reaktory na štiepenie atómových jadier pracujú na princípe atómového reaktora. Pritom je zásoba jadrového paliva z niekoľkých rokov uzavretá (v elektrárni o veľkosti 100 ton) v objeme reakcie a regulačnými procesmi sa povoľuje vždy potrebný počet štiepnych reakcií, aby sa uvoľnil želaný výkon. Napriek rozvinutým regulačným technikám pre tieto priebehy a pre poskytovanie bezpečnosti čistá kvantita nahromadenej energie ešte viac zväčšuje tieto obavy. Okrem toho vzniká značné zostatkové teplo, čo je dôvodom prečo väčšina druhov reaktorov po vypnutí reaktora musí byť ešte dlhší čas intenzívne chladená, aby sa zabránilo prehriatiu obalu.

2.10

Berúc ohľad na takéto obavy, Výbor už vo svojom krátkom príslušnom stanovisku (11) poukázal na to, že v oblasti techniky štiepenia jadier sa zatiaľ vyvíja štvrtá generácia jadrových elektrární. Pri týchto sa ešte viac optimalizuje vysoký štandard súčasných zariadení so zreteľom na pasívnu bezpečnosť.

2.11

Jadrová syntéza. Jadrová syntéza, meraná v potrebnom množstve, je najúčinnejším potenciálne využiteľným procesom energie na Zemi. Termojadrové reaktory sú prístroje na kontrolovanú výrobu termojadrových procesov a na využívanie pritom uvoľnenej energie a síce ako nepretržite (12) pracujúce elektrárne, hlavne v oblasti základného zaťaženia. Ako horľaviny budú slúžiť ťažké izotopy vodíka (pozri nižšie). Hélium, neškodný vzácny plyn (13) s užitočným využitím, je „popolom“ termojadrového reaktora.

2.12

Avšak pri termojadrovej reakcii – ktorá prebieha len vtedy, ak reakční partneri do seba veľmi veľkou rýchlosťou (14) narazia – sa dodatočne uvoľňujú neutróny, ktoré v nástennom materiále reaktora vyrábajú rádioaktivitu (a mechanické vlastnosti ktorých sa môžu meniť). Cieľom zodpovedajúceho R&D-programu je preto vyvíjať materiály, ktorých rádiotoxicita už po sto rokoch do nanajvýš ďalších sto rokov klesne na rozsah rádiotoxicity (15) uhoľného popolčeka a tým by o.i. vytvorila možnosť opätovného použitia veľkej časti týchto materiálov. Problém konečného uskladňovania by sa tým podstatne zmiernil.

2.13

Vedecko-technické predpoklady na získavanie termojadrovej energie sú mimoriadne náročné. V podstate sa pritom jedná o zložitú úlohu, plyn vzniknutý z izotopov vodíka (teda zo zmesi deutéria-trícia) je potrebné zohriať až na teplotu presahujúcu 100 milión stupňov (pritom sa zmení na plazmu (16)), narážajúce jadrá tým nadobudnú dostatočne vysokú rýchlosť, aby umožnili požadované procesy syntézy jadier. Okrem toho sa musí podariť udržať túto plazmu dostatočne dlho pohromade, ako aj pritom vzniknutú termojadrovú energiu zrušiť a poskytnúť pre využitie.

2.14

Tieto procesy prebiehajú v spaľovacej komore termojadrového reaktora, pričom zásoba energie v palive, ktoré sa tam nepretržite vháňa (v elektrárni o množstve niekoľkých gramov) bez dodatočného potrebného prívodu paliva vždy vystačí len na niekoľko minút dodávaného výkonu, takže nie sú možné žiadne neželané výkonové odchýlky. Okrem toho: práve skutočnosť, že každá chyba vedie k chladeniu a k zániku „termonukleárneho“ spaľovacieho procesu (17), je ďalšou inherentnou bezpečnostnou prednosťou.

2.15

Tieto inherentné bezpečnostné aspekty, možnosť výrazne znížiť dlhodobo pretrvávajúci rádiotoxický odpad – pričom sa štiepne produkty ako aj dlhodobo pretrvávajúce a obzvlášť nebezpečné komponenty (aktinoidy) pri fúzii vôbec nevyskytujú – a takmer neobmedzené zásoby zdrojov by urobili využívanie termojadrovej energie veľmi atraktívnou a smerodajnou súčasťou budúceho trvalo udržateľného zásobovania energiou a týmto spôsobom by prispeli k riešeniu súčasných problémov.

2.16

Podľa toho už Výbor v doterajších stanoviskách poukázal na to, že R&D–úlohy stanovené na využívanie jadrovej energie sú veľmi dôležitým prvkom budúcej energetickej politiky, predstavujú príkladný úspech európskej integrácie, a preto by sa mali výrazne podporovať v európskych R&D-rámcových programoch príp. výskumných a vzdelávacích programoch EURATOM.

3.1

Prvé úvahy o mierovom využívaní termojadrovej energie začali pred necelými 50 rokmi. Zatiaľ čo vtedy technika na využívanie termojadrových procesov na výrobu zbraní (vodíková bomba) už bola v niektorých štátoch použiteľná, krok k mierovému využívaniu sa zdal byť veľmi sľubný, zároveň však neobyčajne zložitý a zdĺhavý.

3.2

Dva dodnes používané citáty z tohto obdobia to veľmi dobre objasňujú a charakterizujú už predtým známe napätie medzi vysokými očakávaniami a najťažšími fyzikálnymi a technickými problémami. Na jednej strane H.J. Bhabha vo svojom otváracom príhovore prvej Ženevskej konferencie v roku 1955 k mierovému využívaniu jadrovej energie povedal: „ I venture to predict that a method will be found for liberating fusion energy in a controlled manner within the next two decades.“ (18) Na druhej strane R.F. Post v roku 1956 v prvom prehľadnom článku (19) vydanom Spojenými štátmi na tému Termojadrová syntéza napísal: „However, the technical problems to be solved seem great indeed. When made aware of these, some physicists would not hesitate to pronounce the problem impossible of solution.“

3.3

Spätne možno konštatovať, že medzi rôznorodými, v tom čase vzniknutými myšlienkami možnej realizácie sa už nachádzali aj spomínané koncepty pre takzvané magnetické uzavretie, ktoré sa medzitým ukázali ako veľmi sľubné spôsoby, ktoré spĺňajú požadované podmienky. Získať poznatok, že ďalší vedecko-technický vývoj a optimalizáciu sprevádzali prekážky a neúspechy, však vyžadovalo oveľa viac námahy. Pritom ide o TOKAMAK (rusky, skrátene: toroidné magnetické komory) a o STELARÁTOR. Oba spôsoby sú varianty spoločného základného konceptu, uzatvorené za požadovaných podmienok vhodne štruktúrovanými prstencovitými magnetickými poliami, teda plazmou.

3.4

Priekopnícku úlohu pritom zohrával projekt Európskeho spoločenstva JET (Joint European Torus), ktorého technický návrh bol predložený až okolo dvadsať rokov neskôr. Pomocou projektu JET mohli byť v priebehu jeho experimentálnej fázy nielen po prvýkrát skutočne vyrobené požadované teploty plazmy, ale aj, v 90-ych rokoch, – využitím termojadrových procesov deutéria s tríciom – kontrolovaným spôsobom (okolo 20 megajoulov na priebeh experimentu) uvoľnené pozoruhodné množstvá termojadrovej energie. Tým sa už z plazmy podarilo krátkodobo uvoľniť takmer taký výkon získaný termojadrovými procesmi, ako sa jej na vykurovacie účely dodáva.

3.5

Tento úspech bol umožnený sústredením všetkých síl do – v rámci programu EURATOM uskutočneného – výskumného programu termojadrovej syntézy Európskeho spoločenstva. V jeho systéme sa stretli rôzne laboratóriá členských štátov, ktoré patria k programu EURATOM – s ich platnými pokusnými zariadeniami a prácu deliacimi príspevkami, ako aj svojou účasťou na projekte JET – pri spoločnej identite. Tu sa už teda európsky výskumný priestor skoro uskutočnil a prejavil vo svojej výkonnosti.

3.6

Tým sa teda úspešne dosiahla prvá, rozhodujúca etapa celosvetového termojadrového výskumu a objasnil fyzikálny princíp výroby a magnetického uzatvorenia termojadrových plaziem.

3.7

Charakteristickým znakom tohto pokroku bola zároveň príkladná globálna kooperácia, ktorá bola okrem iného koordinovaná aj organizáciami ako IAEA (Internationale Atom Energie Agentur) a IEA (Internationale Energie Agentur). Smerodajný bol predovšetkým prínos európskeho výskumu. V priebehu cieľavedomého zdokonaľovania obzvlášť voči USA v súčasnosti zaujíma medzinárodne uznávané vedúce postavenie.

3.8

Vychádzajúc z už 17 rokov existujúcej iniciatívy prezidentov Gorbačova a Reagana, neskôr aj Mitteranda, vznikol plán, ITER (20), vyvinúť prvý skúšobný reaktor s pozitívnou výkonovou bilanciou plazmy (tzn. z plazmy sa pomocou termojadrových procesov uvoľní výrazne väčší výkon ako sa do nej privedie) ako celosvetový projekt Spoločenstva, pravdepodobne ho aj spolu vybudovať a prevádzkovať. ITER má v elektrárensky relevantnom meradle ukázať, že z jadrovej syntézy je technicky aj vedecky možné spaľovaním plazmy uvoľniť potrebnú energiu.

3.9

Pod pojmom „spaľovanie“ (nazývané aj „termonukleárne spaľovanie“) sa pritom rozumie každý stav, pri ktorom energia uvoľnená pri termojadrových procesoch (presnejšie: prenesená energia zo vzniknutých jadier hélia) podstatne prispieva k požadovanému zachovaniu extrémne vysokej teploty plazmy. Doterajšie experimentálne nálezy ukázali, že toto sa dá dosiahnuť len so sústavou prístrojov dostatočnej veľkosti – tzn. takmer podobnej elektrárni. Toto viedlo k dimenzovaniu projektu ITER.

3.10

Program sa tým nachádza v prechodnej fáze medzi výskumom a vývojom, pričom úplné oddelenie týchto dvoch pojmov nie je možné. Na dosiahnutie cieľov projektu ITER, je totiž na jednej strane potrebné nakoniec preskúmať spomínané fyzikálne otázky, ktoré sú dostupné len na základe dlhší čas horiacej termojadrovej plazmy. Na druhej strane sú nevyhnutné také technické stavebné prvky (ako napr. veľmi veľké supravodivé magnety, plazme vyhovujúca spaľovacia komora (21), agregáty na ohrievanie plazmy atď.), ktoré budú neskôr s podobnými špecifikáciami a stavebnou veľkosťou potrebné pre fungujúci atómový reaktor. Toto je teda prvý fyzikálny krok k elektrárenskej technike.

3.11

Výsledky celosvetových plánovacích prác projektu ITER sú k dispozícii v podobe vysvetľujúcich údajov a rozsiahlych stavebných podkladov ako aj v tvare prototypov a testovaných modelových komponentov. Kladú dôraz na skúsenosti a extrapoláciu všetkých doterajších experimentov, uvedených projektom JET ako vlajkovou loďou nielen európskeho, ale dokonca aj celosvetového programu termojadrovej energie.

3.12

Lineárne rozmery projektu ITER (priemerne veľký priemer prstencov plazmy 12 metrov, objem spaľovacej komory asi 1000 cbm) tým budú približne dvojnásobne väčšie než rozmery projektu JET. Pomocou projektu ITER by sa malo vyrobiť – pri desaťnásobnom výkonovom zosilnení (22) – okolo 500 MW termojadrového výkonu počas doby horenia trvajúcej zatiaľ vždy najmenej 8 minút (pri redukovanom výkonovom zosilnení počas doby horenia, ktorej dĺžka je v podstate neobmedzená ).

3.13

Stavebné náklady projektu ITER sa odhadujú na približne 5 mld. EUR (23).

3.13.1

Pri výstavbe ITER by sa hlavná časť týchto nákladov mala týkať tých firiem, ktoré obdržia príplatok na zhotovenie a namontovanie rôznych stavebných častí pokusného zariadenia. Podstatná časť Európy, zúčastnená na výstavbe ITER by mala preto európskemu priemyslu priniesť posilnenie inovačnej sily a všeobecný technický know-how, a tým slúžiť cieľom stratégie Lisabonu.

3.13.2

Už v minulosti priemyslu prospeli (24) viacnásobné spin-offs termojadrového programu. Možno očakávať, že pri výstavbe ITER sa tento dôležitý vedľajší úžitok prejaví vo veľmi veľkom množstve.

3.13.3

Počas výstavby ITER by nevyhnutné výdavky Európy (tzn. výdavky Spoločenstva a členských štátov) pre celkový termojadrový program predstavovali menej ako 0,2 % nákladov konečnej energetickej spotreby v Európe.

3.14

S nedávno začatým ITER-partnerstvom medzi EÚ, Japonskom, Ruskom a USA, z ktorého v priebehu ďalšieho premenlivého vývoja (25) zhruba pred piatimi rokmi vystúpilo USA, ale potom v r. 2003 znova pristúpili a pripojili sa k nim aj Čína a Kórea, sa mohli rozdeliť nielen náklady na plánované práce na plecia všetkých veľkých partnerov medzinárodného výskumu energie, ale sa aj zabezpečilo, že všetky celosvetovo použiteľné výsledky sa dostanú do plánovania.

3.15

Zároveň sa tak zdôraznil význam zámeru ako globálny projekt na riešenie globálneho problému.

3.16

Aj spoločné vybudovanie a prevádzkovanie ITER by pre partnerské krajiny znamenali podstatný nárast vedomostí a technických schopností (viď kapitolu 5) a to nielen vzhľadom na tento nový systém energie, ale aj pre všeobecnú inováciu špičkových technológií

3.17

Vo vývoji techniky by sa však predstavilo nóvum, keby sa len jediný raz na celom svete zostrojil stroj s cieľom stanoveným pre ITER, keby sa človek pri tomto kroku zriekol vývoja príp. vyskúšania konkurujúcich rovnako rozvinutých variant – ako to bolo v prípade napr. pri vývoji leteckej dopravy, kozmických letov alebo štiepnych reaktorov.

3.18

Toto z úsporných dôvodov vzniknuté zrieknutie by musel preto sprevádzať obzvlášť presvedčivý sprievodný program, v ktorom by sa nachádzal aj priestor pre inovatívne myšlienky a koncepčné varianty (26) pre riziko spojené s vývojom, ktoré by však v zníženej miere – a následne s malými nákladmi – boli preskúmané.

4.1

Očakávané, nahromadené výsledky ITER majú asi 20 rokov po začatí výstavby uvádzať základné údaje na objasnenie a výstavbu prvej elektrinu vyrábajúcej termojadrovej demonštračnej elektrárne DEMO. Výstavba DEMO by sa takto mohla začať asi do 20 až 25 rokov.

4.2

Zo súčasného pohľadu by sa mal zostaviť koncept termojadrových elektrární, ktoré sa budú vyznačovať nasledujúcimi vlastnosťami:

4.3

Na vývoj DEMO je potrebné pokračovať a posilniť, okrem centrálnych otázok teda otázok týkajúcich sa energetickej účinnosti ako aj otázok procesov stanovujúcich dobu spaľovania, ktoré už ITER preskúma a objasní a okrem práve použiteľných príp. ešte sa ďalej vyvíjajúcich náročných metód na tento cieľ, ešte aj iný dôležitý technický vývoj.

4.4

Tieto sa týkajú predovšetkým vnútorného palivového cyklu (rozpadu a spracovania trícia), výkonového zrušenia väzby, stálosti materiálov pri zaťažení plazmou a bombardovaní neutrónmi (interakcia plazma – stena/múr, angl. plasma-wall-interaction), opravárenskej techniky, zdokonalenia diaľkového riadenia ako aj techniky na predĺženie doby spaľovania až na úplne plynulý proces spaľovania. Ďalšou veľmi dôležitou úlohou je aj vývoj vhodnejších málo aktivujúcich – alebo len krátkodobo aktivovaných – štruktúrnych materiálov, ktorý na základe jeho dlhodobého skúšania a overovania musí byť lepšie prepracovaný.

4.5

Prirodzene, mýlili by sme sa, keby sme sa domnievali, že s DEMO sa R&D-úlohy končia. Dejiny techniky ukazujú, že intenzívny výskum a vývoj sa často začína dokonca až vtedy, keď už prvý prototyp existuje.

4.5.1

Dejiny techniky tiež ukazujú, že prvé prototypy novej technológie často boli ešte nedokonalé surové prístroje v porovnaní s neskôr elegantnými strojmi, ktoré z nich postupne vznikli.

4.5.2

K súčasnému zdokonaleniu dieselových motorov došlo až takmer po 100 rokoch od ich vynájdenia. Aj termojadrové elektrárne sa zdokonaľujú, optimalizujú a okrem toho sa musia prispôsobovať existujúcim požiadavkám.

5.1

V súčasnosti existuje na najvyššej politickej úrovni spor týkajúci sa miesta výstavby ITER, a to medzi Cadarache (31) pre Európu a Rokkasho-Mura (32) pre Japonsko, z výsledku ktorého závisí nielen finančná účasť rôznych partnerov, ale aj vytvorenie potrebného sprievodného programu.

5.2

Pred opätovným vstupom USA a pripojením Číny a Kórey do ITER-partnerstva v skutočnosti takmer neexistovali pochybnosti, že miesto výstavby ITER by pripadlo na Európu, aj pretože by sa tým najlepšie zaručilo, že ITER – tak ako JET – bude úspešný.

5.3

Teraz tým však vznikla nová situácia, pretože v súčasnosti sa USA a Kórea zasadzuje za miesto výstavby v Rokkasho-Mura v Japonsku, a to napriek jasným a všeobecne akceptovaným technickým výhodám miesta Cadarache. Miesto výstavby teda závisí od príslušného rozhodnutia, čím by Európa mohla stratiť svoje vedúce postavenie a zriecť sa zisku z doterajších investícií a úsilia, so všetkými následkami, ktoré sa týkajú výskumu a priemyslu.

5.4

Výbor príslušne k tomu uznáva, víta a podporuje uznesenie Európskej rady z 25./26. marca 2004, v ktorom potvrdzuje, že európsky návrh projektu ITER jednomyseľne podporuje, a v ktorom vyzýva Komisiu, aby príslušné rokovania urýchlila s cieľom, aby sa výstavba projektu na navrhovanom mieste v Európe mohla začať tak rýchlo ako je to len možné.

6.1

Výbor zdieľa názor Komisie, že mierové využívanie termojadrovej energie skrýva potenciál týkajúci sa veľmi významného prínosu na dlhodobé riešenie zásobovania energiou v zmysle trvalej udržateľnosti, znášateľnosti životným prostredím a konkurenčnej schopnosti.

6.1.1

Dôvodom sú potenciálne výhody tejto technológie budúcnosti, a to:

6.1.2

V tomto zmysle potenciál termojadrovej energie dopĺňa predovšetkým to z obnoviteľných nositeľov energie, čo je prirodzene v porovnaní s veternou a solárnou energiou výhodnejšie, nie časovo závislé od poveternostných podmienok a ročného príp. denného chodu. Toto platí aj so zreteľom na vzťah medzi centrálnymi a decentrálnymi systémami, ktorý je prispôsobený požiadavkám.

6.1.3

Výbor sa už preto vo viacerých stanoviskách (34) vyjadril za jasnú a zosilnenú podporu programu R&D na využívanie termojadrovej energie.

6.2

Výbor s uspokojením konštatuje, že – pomocou európskeho termojadrového programu a jeho spoločného experimentu JET – sa úspešne podarilo dosiahnuť prvú, rozhodujúcu etapu celosvetového termojadrového výskumu, a to objasniť fyzikálny princíp uvoľnenia energie pomocou jadrovej syntézy. Tým sa vytvoril základ skúšobného reaktora ITER, v ktorom sa po prvýkrát bude vyrábať a skúmať horiaca termojadrová plazma, ktorá emituje oveľa viac energie ako sa jej musí dodať.

6.3

V súlade s tým dlhoročná práca na R&D a pre ňu potrebné investície doteraz v celosvetovej spolupráci viedli k tomu, plánovacie práce a politické opatrenia týkajúce sa výstavby a prevádzky skúšobného reaktora ITER – ktorého dimenzie už dostávajú podobu elektrárne – priviesť ku konečnému rozhodnutiu.

6.4

Výbor zdôrazňuje epochálny a významný prínos európskeho termojadrového programu, bez ktorého by v súčasnosti ešte projekt ITER neexistoval.

6.5

Výsledky projektu ITER by mali zo svojej strany uvádzať základné údaje pre objasnenie a výstavbu prvej elektrinu vyrábajúcej termojadrovej demonštračnej elektrárne DEMO. Výstavba DEMO by sa takto mohla začať asi do 20 až 25 rokov.

6.6

Výbor podporuje Komisiu v jej snahách, strategicky pripraviť Európu na to, aby aj vo fáze komerčného využívania mohla zaujímať silnú pozíciu a v súlade s tým už v súčasnosti výraznejšie orientovať časti termojadrového výskumného programu projektu ITER na DEMO.

6.7

Pre vývoj elektrárne DEMO sú potrebné odpovede na základné otázky, ktoré má preskúmať a objasniť práve ITER, ale aj ďalší pokrok, týkajúci sa ostatných dôležitých úloh: patrí sem napríklad optimalizácia magnetickej konfigurácie, vývoj materiálu (napr. zlepšenia pri plazme indukovanej erózii, škody na neutrónoch, doba rozpadu indukovanej rádioaktivity), palivový cyklus, výkonové zrušenie väzby, pohon plazmového prúdu a usmerňovanie jeho vnútorného rozvodu, stupeň účinnosti ako aj komponent - spoľahlivosť.

6.7.1

Výbor poukazuje na to, že ďalšie pokroky tohto druhu sa dajú dosiahnuť len pomocou rozsiahle zhotoveného európskeho sprievodného programu R&D, ktorý členské štáty zaviaže a bude vyžadovať systém fyzikálnych a predovšetkým aj technických experimentov a veľkokapacitných prístrojov, ktoré musia byť k dispozícii na podporu a dokončenie ITER.

6.8

Výbor považuje za mimoriadne dôležité zachovať súčasný rozmach a výzvam takéhoto vedecko-technicky náročného a pre dlhodobé zásobovanie energiou mimoriadne dôležitého cieľa čeliť s dôrazom, zanietením a potrebným nasadením. Toto je tiež dôležitá povinnosť na splnenie stratégií z Lisabonu a Göteborgu.

6.8.1

K tomu patrí, pridelenie prostriedkov na celkový výskum energie, tu však predovšetkým na termojadrový program, v budúcom siedmom R&D-rámcovom programe plus programe EURATOM, ktoré sú potrebné pre ďalší úspech a tým došlo k ich výraznému zvýšeniu ako aj vyčerpanie ostatných možností financovania projektu ITER.

6.8.2

K tomu patrí, postarať sa o dostatočne osobnú základňu expertov na fyziku a techniku, tým bude k dispozícii dostatok expertov z Európy na prevádzku ITER a vývoj DEMO. Výbor tu odkazuje aj na svoje krátke stanovisko (35) k tejto špeciálnej téme.

6.8.3

K tomu patrí, že vysoké školy a výskumné centrá ostanú prepojené v systéme: na jednej strane, aby bolo možné poskytovať budúcim vedcom a inžinierom potrebné odborné vzdelanie, na druhej strane aby sa mohli zúčastniť na terajšej expertíze a vykonávaní stanovených úloh, nakoniec však aj, aby fungovali ako spojovací článok v občianskej spoločnosti.

6.8.4

K tomu nakoniec patrí ako veľmi dôležitá úloha, včas získať a postarať sa o rastúce potrebné zanietenie európskeho priemyslu v tejto oblasti rozmanitého vedecko-technického špičkového vývoja. Zatiaľ čo európsky priemysel v doterajšom termojadrovom programe prevzal najmä úlohu vývojového pracovníka a dodávateľa vysokošpecializovaných a nanajvýš náročných jednotlivých komponentov, – pričom tiež platí, postarať sa a zachovať si tieto vzácne skúsenosti – mal by v priebehu použiteľnosti termojadrových reaktorov postupne dorásť a zohrávať úlohu, v ktorej by väčšmi za seba zodpovedal i spolurozhodoval.

6.8.5

Plánované, pre priemysel pritekajúce, dôležité investičné prostriedky na výstavbu projektu ITER a na vývoj DEMO spôsobia nielen posilnenie hospodárstva, ale aj – čo je ešte dôležitejšie – nárast kompetencie a inovácie na najnáročnejšom technickom „novoobjavenom území“. Toto je už zrejmé z mnohonásobných Spin-offs doterajšieho termojadrového programu.

6.9

Medzinárodne stojí Európa pred viacnásobnou výzvou: na jednej strane, platí, že si musí udržať svoju vedúcu úlohu v termojadrovom výskume, nielen v porovnaní s vysokovýkonným výskumom USA, ale aj voči narastajúcej sile troch ázijských (36) partnerov ITER. Na druhej strane však platí, čo najlepšie si zachovať a rozvíjať doterajšiu nevídanú medzinárodnú spoluprácu.

6.10

V súlade s tým Výbor podporuje úmysel Komisie prijať túto výzvu. Vyzýva Radu, Parlament a členské štáty, aby sa pripojili a nedali si vziať popredné postavenie Európy na tomto pre budúcnosť dôležitom území. Tu však existujú problémy.

6.11

Pred opätovným vstupom USA a pripojením Číny a Kórey do ITER-partnerstva v skutočnosti takmer neexistovali pochybnosti, že miesto výstavby ITER by pripadlo na Európu, aj pretože by sa tým najlepšie zaručilo, že ITER – tak ako JET – bude úspešný.

6.12

Teraz tým však vznikla nová situácia, pretože v súčasnosti sa USA a Kórea zasadzuje za miesto výstavby v Rokkasho-Mura v Japonsku, a to napriek jasným a všeobecne akceptovaným technickým výhodám miesta Cadarache. Miesto výstavby teda závisí od príslušného rozhodnutia, čím by Európa mohla stratiť svoje vedúce postavenie a zriecť sa zisku z doterajších investícií a úsilia, so všetkými následkami, ktoré sa týkajú výskumu a priemyslu.

6.13

Výbor príslušne k tomu uznáva, víta a podporuje uznesenie Európskej rady z 25./26. marca 2004, v ktorom potvrdzuje, že európsky návrh projektu ITER jednomyseľne podporuje, a v ktorom vyzýva Komisiu, aby príslušné rokovania urýchlila s cieľom, aby sa výstavba projektu na navrhovanom mieste v Európe mohla začať tak rýchlo ako je to len možné.

6.14

Výbor v súlade s tým a ešte viac vyzýva Radu, Parlament a Komisiu, aby sa chopila iniciatívy, skutočne vyčerpala všetky možnosti a ak bude treba vyvinula nové štrukturálne koncepty, aby sa projekt ITER vzhľadom na jeho strategickú kľúčovú úlohu, vyvinúť dôležitý trvalo udržateľný zdroj energie v každom prípade vybudoval v Európe.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/35

1.1

Program GALILEO predstavuje veľkú výzvu pre Európsku úniu, jej nezávislosť, jej vedecko-technické kapacity, jej ekonomiku a v prvom rade jej vesmírny sektor a sektor telekomunikácií. Vývoj vesmírneho sektoru v posledných rokoch spočíval hlavne v komerčných aktivitách, spojených s družicovými telekomunikáciami. Ťažkosti, ktoré značne postihli telekomunikačný priemysel vážne ovplyvnili vesmírny sektor, nedostatočne podporovaný z inštitučného a politického hľadiska, najmä v porovnaní s našimi hlavnými konkurentmi.

1.2

Program GALILEO, oneskorený z dôvodu diskusií ohľadom „spravodlivého rozdelenia zisku“ z programu medzi Členské štáty Európskej vesmírnej agentúry, ako aj z dôvodu vonkajších tlakov na Európu, konečne vstúpil do etapy skutočného spustenia na základe dohody z 26. mája 2003 v rade ESA (Európskej agentúry pre vesmír) o jednotlivých finančných príspevkoch svojich členov.

1.3

Program GALILEO sa v porovnaní s GPS významne odlišuje tým, že sa jedná o civilný program. Tento veľký infraštruktúrny projekt má strategický a rozhodujúci význam pre Európu a jej nezávislosť, ako to už zdôraznil EHSV, Európsky parlament a Rada. Dokonale zapadá do lisabonskej stratégie. Význam programu takého rozsahu pre pokrok pri budovaní Európy si zasluhuje, aby bol značne zdôraznený.

1.4

Systém GALILEO bude poskytovať nasledujúcich päť služieb:

1.5

Vzhľadom na to, že sa jedná o civilný systém, slúžiť bude hlavne pre bežný život, najmä v oblasti dopravy. Bude teda musieť byť schopný zaistiť kontinuitu a bezpečnosť služby a na rozdiel od GPS, v prípade poruchy môže byť využité jeho povinné ručenie.

1.6

Nakoniec, GALILEO bude mať presnosť o niečo vyššiu ako GPS a hlavne pokryje celú planétu. Okrem toho je schopný v reálnom čase overovať integritu signálu, ktorý je podstatný pre určité aplikácie a osobitne pre civilné letectvo.

1.7

Cieľom tohoto oznámenia je najmä zhrnúť vývoj programu GALILEO, naplánovať budúce perspektívy, identifikovať niekoľko pretrvávajúcich nevyjasnených bodov v projekte, ktorý by mal mobilizovať 3,2 miliardy eur v troch etapách:

—

stav postupu vývojovej etapy;

—

rozvoj medzinárodnej spolupráce;

—

prechod k etapám rozvinutia a prevádzky.

—

posledných prác etapy definície;

—

základnej infraštruktúry;

—

EGNOS-u, ktorý bude čoskoro v prevádzke;

—

Európskej rádionavigácie.

2.1.3.1

Význam konferencie pre Európske spoločenstvo bol veľmi veľký. Išlo o dva ciele:

2.1.3.2

Diskusie prebiehali v situácii poznačenej historickým monopolom amerického systému GPS, ale nakoniec Európske spoločenstvo dosiahlo výsledky, ktoré očakávalo z hľadiska využitia frekvenčného spektra, ako aj z hľadiska požiadavky na nestrannú multilaterálnu koordináciu.

2.2.1

Ako to Rada viackrát zdôraznila, podstatným faktorom pre získanie maximálneho benefitu z programu GALILEO je medzinárodná spolupráca. Napokon, podnety tretích krajín sú čoraz početnejšie. V tomto ohľade Komisia aplikuje súčasne bilaterálny prístup a regionálny prístup.

2.2.2

Prvá dohoda bola podpísaná 30. októbra 2003 v Číne, jednania začali s Indiou a Izraelom. Podobné kroky prebiehajú s Južnou Kóreou, Brazíliou, Japonskom, Kanadou, Austráliou, Mexikom a Chile.

2.2.3

Čo sa týka regionálnej spolupráce, dialóg začína so stredomorským regiónom, Latinskou Amerikou a Afrikou.

2.2.4

Nakoniec, jednania začali aj so štátmi, ktoré už disponujú družicovým navigačným systémom, t.j. s Ruskom a Spojenými štátmi. Sú osobitne dôležité, lebo ich cieľom je zabezpečiť technickú kompatibilitu a interoperabilitu ich systému so systémom GALILEO. Treba pripomenúť, že Spojené štáty spočiatku spochybňovali opodstatnenosť samotného programu GALILEO. V každom prípade musí mechanizmus spolupráce, ktorý sa v súčasnosti prejednáva spočívať v rovnakých právach a povinnostiach každého partnera voči inému, najmä z hľadiska uplatnenia prípadného práva veta.

2.3.1.1

Koncesovanie systému riadi spoločný podnik. Procedúra bola spustená v októbri 2003. Zaregistrované boli štyri žiadosti, ktoré spĺňali potrebné náležitostí. Pochádzali od konzorcií, zložených z hlavných partnerov, ku ktorým sa pridali pridružené spoločnosti. Všetci kandidáti brali do úvahy, že budúci európsky systém by mohol generovať významné komerčné príjmy a teda sa domnievali, že môžu financovať nezanedbateľnú časť príspevkov do vlastných fondov.

2.3.1.2

Tento prvok je o to významnejší, že si Rada želá, aby vklady príspevkov do komunitárnych fondov neprekročili tretinu financovania etapy vývoja. Nakoniec boli do druhého kola výberového konania vybraté tri konzorciá (Alcatel/Alenia/Vinci, EADS/Thalès/Inmarsat, Eutelsat).

2.3.1.3

Bolo identifikovaných šesť druhov zdrojov:

2.3.2.1

Komisia doručila Rade a Európskemu parlamentu návrh nariadenia o štruktúrach riadenia európskeho programu pre družicovú rádionavigáciu. Bolo navrhnuté na jednej strane vytvoriť Dozorný orgán a na druhej strane centrum pre bezpečnosť a zaistenie, ktoré by bolo priamo podriadené Generálnemu tajomníkovi/Vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú politiku a bezpečnosť. Napokon, dozorný orgán by mal byť skutočne vytvorený a mal by získať kompetencie v oblasti bezpečnosti. Centrum pre bezpečnosť a zaistenie vytvorené nebude a v prípade krízy bude v reálnom čase vydávať rozhodnutia samotná Rada.

2.3.2.2

Ďalšia dôležitá otázka v oblasti úprav ohľadom systému sa týka prípadných rizík na súkromie. Je treba pripomenúť, že systém GALILEO nepredstavuje sám o sebe žiadne riziko na súkromie, pretože neprijíma žiadne informácie od svojich používateľov (niet spojenia smerom od užívateľa k systému). Naproti tomu informácia, ktorú získa používateľ môže byť prenesená iným systémom – napríklad mobilnými telefónmi (GSM) – a umožňuje lokalizáciu. Zodpovednosť za reguláciu takéhoto používania informácií, ktoré poskytuje GALILEO v žiadnom prípade nepripadá európskym štruktúram pre riadenie programu, ale národným orgánom. Ich pozornosť by mala byť upriamená na opatrenia, ktoré majú vziať pre upravenie používania systému GALILEO a už v súčasnosti používaného systému GPS.

3.1

Výbor oceňuje voluntaristický postoj, o ktorom svedčí dokument Komisie. Jedná sa o projekt, ktorého extrémnu dôležitosť a veľkú zložitosť poznáme. V tomto duchu, vyznačujúcom sa vôľou dosiahnuť úspech, musí byť niektorým otázkam venovaná zvýšená pozornosť:

3.2

Úspech tohto veľkého projektu závisí od jasne potvrdenej a silne udržiavanej politickej a finančnej vôle Rady. Pristúpením k projektu GALILEO vyjadrila ctižiadostivosť, ktorú má pre Európsku úniu a pre jej vesmírnu politiku.

4.1

Zdá sa, že Komisia vyjadruje určité znepokojenia alebo neistoty ohľadom financovania. Táto otázka je podstatná, ak bolo financovanie spochybnené, lebo by mohol byť spochybnený celý program. EHSV môže len opätovne potvrdiť veľký strategický význam projektu GALILEO pre Európsku úniu a budúcnosť jej vesmírneho sektoru ako aj pre pokrok v budovaní Európy. EHSV tento bod už jasne zdôraznil, pričom vysvetlil podrobný prípad, vo svojich stanoviskách k Zelenej knihe a Bielej knihe ohľadne európskej vesmírnej politiky (1). Zdieľa spokojnosť Komisie ohľadom skutočných krokov, vykonaných pre jeho spustenie a želá si, aby prejavený optimizmus nebol tlmený ťažkosťami, ktoré by sa mohli objaviť na poslednú chvíľu.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/38

1.

Cieľom predostretého návrhu je pristúpiť ku kodifikácii Smernice Rady 95/18/ES z 19. júna 1995 o udeľovaní licencií podnikom v železničnej doprave (1).

2.

V kontexte občianskej Európy má zjednodušenie a vyjasnenie práva Spoločenstva prvoradé postavenie. Európsky parlament, Rada a Komisia preto zdôraznili potrebu kodifikovať právne akty, ktoré boli často menené a dopĺňané, a 20. decembra 1994 uzavreli medziinštitucionálnu dohodu o možnosti zrýchleného konania. Kodifikáciou nesmie dôjsť k žiadnym podstatným zmenám v obsahu a náplni kodifikovaných právnych aktov.

3.

Návrh Komisie sa nesie presne v tomto duchu, a preto EHSV nemá k nemu žiadne námietky a pripomienky.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/39

1.1

Predmetom nariadenia (ES) 1228/2003 Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach pre prístup k sieti pri cezhraničnom obchodovaní s elektrických prúdom je vytvorenie ozajstného jednotného trhu s elektrickou energiou prostredníctvom zintenzívnenia cezhraničného obchodu s elektrickou energiou. Pre stanovenie taríf pre cezhraničný prenos a prideľovanie použiteľných voľných kapacít treba zaviesť férové, náklady zohľadňujúce, prehľadné a bezprostredne platiace pravidlá, ktoré by brali ohľad na porovnanie medzi výkonnými prevádzkovateľmi siete zo štruktúrne porovnateľných oblastí a ktoré by dopĺňali ustanovenia Smernice 96/92/ES tak, aby bol zabezpečený efektívny prístup k prenosovým sieťam pri cezhraničných transakciách.

2.1

Slovinská republika sa obrátila na Komisiu so žiadosťou o zmenu tohto nariadenia, ktorá by Slovinsku umožnila do 1. júla 2007 naďalej prevádzkovať svoj systém manažmentu preťaženia siete ohľadom spojovacích elektrických vedení s Rakúskom a Talianskom. Momentálne na základe tohto systému Slovinsko prideľuje polovicu celkovej použiteľnej kapacity príslušných spojovacích vedení. Podľa dohody medzi príslušnými prevádzkovateľmi prenosovej siete zvyšných 50 % celkovej kapacity prideľuje rovným dielom taliansky, resp. rakúsky prevádzkovateľ. Podľa súčasného slovinského systému sa použiteľná kapacita v prípade, že celkový dopyt prekračuje voľnú kapacitu (preťaženie siete), prideľuje záujemcom o ňu proporcionálne. Kapacita sa prideľuje bezplatne. Takýto systém nemožno považovať za nediskriminačný a trhový v zmysle Nariadenia o elektrickej energii. Táto výnimka sa zdôvodňuje tým, že sa ešte neukončil proces reštrukturalizácie slovinského priemyslu, resp. že ešte prebieha prispôsobovanie slovinskej produkcie el. energie na nové trhové podmienky (veľké investičné náklady do opatrení na ochranu životného prostredia).

3.1

Návrh Komisie EU sa zakladá na článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý je súčasťou kapitoly o zbližovaní právnych predpisov. Avšak fakty – nariadenie 1228/2003 vyšlo po ukončení rokovaní o pristúpení a podpisu zmluvy o pristúpení, takže sa Slovinsko nemohlo podieľať na procese jeho prijatia – odôvodňujú v každom ohľade prístup založený na príslušnej zmluve o pristúpení a aktu o pristúpení.

3.2

Tento akt obsahuje ustanovenia o aplikovaní rozhodnutí prijatých inštitúciami, najmä ak sa nový členský štát nemohol podieľať na rokovaniach ohľadom rozhodnutia, ktoré bolo prijaté medzi dňom, ku ktorému boli zmluva alebo akt podpísané, a skutočným pristúpením krajiny dňa 1. mája 2004. To je prípad Slovinska.

3.3

V duchu týchto ustanovení treba zároveň s návrhom Komisie zvážiť žiadosť slovinskej vlády o odloženie aplikovania čl. 6 ods. 1 Nariadenia a priamo súvisiacich ustanovení v prílohe do 1. júla 2007.

3.4

V súlade s úslovím „pacta sunt servanda“ možno zvážiť zamietnutie iba vtedy, ak by prijatie návrhu malo za následok nenapraviteľnú škodu pre Úniu ako celok.

3.5

Komisia však vo svojom návrhu uvádza, že praktický dopad prechodného obdobia na fungovanie jednotného trhu s elektrinou bude veľmi malý. EHSV môže s týmto názorom súhlasiť. Rovnako sa dá len ťažko tvrdiť, že počas požadovaného prechodného obdobia dokáže Slovinsko zrealizovať svoj potenciál stať sa nie nevýznamným regionálnym centrom v rámci jednotného trhu.

3.6

Aj oprávnený argument, že Nariadenie 1228/2003 bolo vydané, aby sa konečne vytvoril skutočný medzinárodný trh s elektrickou energiou, (1) a že žiadosť Slovinska by toto porušila, nie je dostatočne závažný na zamietnutie žiadosti, vzhľadom na dobu trvania, rozsahu a geografickej oblasti.

3.7

Ani samo osebe správne tvrdenie, že zdravá konkurencia medzi európskymi výrobcami hliníka a ocele je základným prvkom jednotného trhu, tu nezaváži.

3.8

Na druhej strane zabezpečenie bezpečného a spoľahlivého systému elektrickej energie v Slovinsku a umožnenie investícií do opatrení na ochranu životného prostredia počas prechodného obdobia sú dôvodmi pre prijatie návrhu Komisie.

3.9

EHSV je o to väčšmi naklonený odporučiť prijatie návrhu, keďže sa vo svojom stanovisku zo 17. októbra 2001 (2) k Nariadeniu 1228/2003 vyslovil o dôsledkoch pre vtedajšie kandidátske krajiny takto: „... v sektoroch elektrickej energie a zemného plynu v kandidátskych krajinách... pretrvávajú nekonkurencieschopné infraštruktúry a metódy riadenia. Bezprostredným dôsledkom toho by mohli byť značné straty pracovných miest v spoločnostiach v týchto odvetviach, čo by zase spôsobilo neúnosné sociálne napätie v kandidátskych krajinách, najmä v krajinách, ktoré doteraz nemajú rovnaký typ systému sociálneho zabezpečenia, aký je v členských štátoch. Európska únia sa musí s týmito krajinami podeliť o skúsenosti získané v procese liberalizácie, ktorý v súčasnom období v Európe prebieha, a poskytnúť financovanie, aby im pomohla zmodernizovať ich podniky. Otvorenie týchto nových trhov nestačí; je potrebné taktiež reštrukturalizovať ich odvetvia energetiky, aby spoločnosti v kandidátskych krajinách mohli konkurovať za rovnakých podmienok.“

4.1

V návrhu Komisie predložené argumenty, ktorými sa požaduje, aby článok 6 odsek 1 a s ním súvisiace ustanovenia Nariadenia č. 1228/2003 ohľadom konania pri preťaženosti sietí vstúpili do platnosti až 1. júla 2007, nie sú oprávnené, ak sa zohľadňujú výlučne z hľadiska záujmov zdravej konkurencie jednotného trhu.

4.2

Avšak po zvážení faktov vzhľadom na dobu, kedy bolo nariadenie vypracované a kedy boli podpísané rokovania o pristúpení, sa EHSV nazdáva, že tieto argumenty sú odôvodnené. Povolenie požadovaného krátkeho prechodného obdobia nebude mať pre Úniu ako celok za následok nenahraditeľné škody – naopak: sú tým zaručené bezpečnosť a spoľahlivosť ako aj investície na ochranu životného prostredia do slovinského systému – a vo svojom stanovisku k nariadeniu 1228/2003 (3) k otázke konkurencie z vtedajších kandidátskych krajín EHSV odporučil, aby EÚ podala pomocnú ruku. EHSV sa nazdáva, že je úplne zrejmé, že sa Slovinsko nemohlo zúčastniť na rokovaniach o nariadení 1228/2003 alebo jeho schválení.

4.3

Bez ohľadu na vysvetlenie a základ návrhu Komisie, ktorý by sa mal v súlade s vyše uvedenými stanoviskami doplniť alebo pozmeniť, odporúča EHSV prijať návrh na odloženie účinnosti nariadenia 1228/03 do 1. júla 2007.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/41

—

regionálny rozvoj ako faktor globalizácie, prostredníctvom vytvárania regionálnych zoskupení, ako efektívny spôsob pritiahnutia firiem do danej oblasti a povzbudenia ich, aby zostali;

—

podniková sociálna zodpovednosť a realizácia „správnych praktík“ ako súčasť prístupu zahŕňajúceho preventívne a iné opatrenia na predvídanie a riadenie zmeny;

—

rokovania a sociálny dialóg vo firmách, aby sa zabezpečilo, že reštrukturalizácia sa uskutočňuje sociálne zodpovedným spôsobom, s riadením firmou a prijatím pozitívneho postoja pracovníkmi k hľadaniu riešení, ktoré spoločnosť, pracovníci a obec vidia ako úspešné, čím sa dosahuje rovnováha medzi sociálnymi a hospodárskymi aspektmi;

—

konanie v partnerstve medzi podnikateľmi, sociálnymi partnermi, občianskou spoločnosťou (univerzitami, výskumnými a inovačnými strediskami, združeniami, atď.) a miestnymi orgánmi, aby sa vytvorili tie správne podmienky pre podporu produktivity a zlepšenie rastového potenciálu regiónov; a

—

návrh na vytvorenie stavu „najviac zvýhodneného regiónu“ u tých regiónov, ktoré majú vysoké úrovne sociálnej súdržnosti a súdržnosti zamestnanosti a náhle stratili zručnosti, pretože sa firma presťahovala, bez toho, že by mali akékoľvek alternatívne hospodárske činnosti na udržanie miestnych úrovní zamestnanosti. Tieto regióny by mali dostať finančnú podporu, a to so špecifickým cieľom regenerovať miestne hospodárske usporiadanie.

1.1

Aby sa na toto stanovisko z vlastnej iniciatívy nazeralo v správnom kontexte, a aby sa správne interpretovalo, „priemyselná zmena“ bola definovaná ako „normálny a nepretržitý proces priemyselného sektora, ktorý proaktívne reaguje na dynamické posuvy v jeho podnikateľskom prostredí, aby zostal konkurencieschopný a vytvoril príležitosti na rast“ (2). „Reštrukturalizácia“ sa vzťahuje na „konkrétnu formu priemyselnej zmeny a pravidelne je [naň nazerané ako na] ad hoc proces (často vynúteného) prispôsobenia sa podmienkam podnikateľského prostredia, aby sa znovu získala konkurencieschopnosť, vedúci k nespojitosti podnikateľských aktivít“ (3). Myšlienka „predvídania“ zmeny predstavuje kľúč k správnemu riadeniu takejto zmeny, pretože to znamená, že problémom sa dá v procese reštrukturalizácie vyhnúť. Predvídanie zmeny si vyžaduje študovanie a prognózovanie budúcich podmienok hospodárskej súťaže a požiadaviek trhu, čím sa umožní plánovanie nevyhnutných úprav v dobrom čase, a tak sa zminimalizujú sociálne problémy a problémy produktivity firmy.

1.2

Globalizácia sa dá definovať ako snahy o nadviazanie a umožnenie obchodných vzťahov medzi krajinami, za účelom ktorých sa obchodné bariéry medzi krajinami odstraňujú, dovozné dane redukujú alebo rušia, medzinárodné zoskupenia, ako napríklad EÚ Mercosur konsolidujú a vlády v každej krajine ponúkajú stimuly na prilákanie zahraničných firiem, aby zriadili prevádzky na ich území. Globalizácia tiež môže volať po zriadení spoločných, základných pravidiel a ich rešpektovaní na celom svete.

1.3

Politika hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti má za cieľ obmedziť súčasné hospodárske a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a medzi regiónmi, urýchliť rast a podporiť trvalo udržateľnejší rozvoj, pomáhajúc menej zvýhodneným regiónom prispôsobiť sa výzvam hospodárstva založeného na vedomostiach, a tým napomáhajúc všetkým regiónom dosiahnuť ciele lisabonskej stratégie.

Špecifickejšie vzaté, táto politika sa musí zamerať na infraštruktúry, podnikanie, príjem na hlavu, prístup k zamestnanosti a sociálnej bezpečnosti, kroky proti sociálnemu vylúčeniu, prístup k novým informačným technológiám, vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, lepšiu správu a silnejšiu úlohu hospodárskych a sociálnych operátorov.

1.4

Jedna dobrá definícia „zoskupenia“, ako ju uvádza Michael Porter (profesor na Harvardskej obchodnej škole) vo svojej knihe „Konkurenčná výhoda národov“, je „geograficky si blízka skupina vzájomne prepojených spoločností a pridružených inštitúcií (univerzít, verejných agentúr alebo obchodných združení) v konkrétnej oblasti, spojená hospodárskou súťažou a spoluprácou (4)“.

2.1

V celej európskej spoločnosti sa akceptuje skutočnosť, že priemyselná zmena je nevyhnutná ako výsledok globalizácie a trvalých zmien v svetovej ekonomike; tieto nesú charakteristickú pečať rýchleho, ďalekosiahleho rozvoja na trhoch a v správaní, rastúcej zložitosti a významnej angažovanosti sa spotrebiteľov v oblasti navrhovania a výroby tovaru, výrobkov a dodávok služieb.

2.2

Globalizácia je hnacou silou na pozadí celosvetového trhu práce a hospodárskej súťaže v oblasti produktivity. Nadnárodné spoločnosti presmerovávajú investície do krajín s nízkymi mzdovými nákladmi, priamym prístupom na trh a technickými zručnosťami

2.3

Zvýšená konkurencia, starnúca populácia a nové požiadavky a štandardy spotrebiteľov sa spájajú, aby vytvorili prostredie, v ktorom sú a naďalej budú, hlavné trenice a problémy.

2.4

Európska únia musí čeliť týmto treniciam a problémom s odhodlaním využiť opatrenia, ktoré predvídajú deindustrializáciu v Európe, t.j. učiniť kroky na zabránenie súčasného výskytu nasledujúcich troch problémov:

Tieto tri veci sa doposiaľ ešte naraz nevyskytujú, ale je jasné, že dochádza k skutočnému zhoršovaniu zamestnanosti a stavu obchodnej bilancie..

2.5

EÚ bude schopná stupňovať úspešnú odozvu na tieto výzvy, len ak sa priemyselná politika prepracuje takým spôsobom, že sa stane proaktívnejšou a zabezpečí úplnú, systematickú transparentnosť týkajúcu sa konkrétnych, kumulatívnych účinkov rozhodnutia ovplyvňujúceho náklady a štruktúry efektívnosti európskeho priemyslu – pokiaľ ide o horizontálne aspekty a špecifické priemyselné sektory, ako napríklad oceliarsky a textilný priemysel, majúc pritom na mysli dopad rozšírenia.

3.1

Je paradoxom našich čias, že v ére, keď vedecký a technický pokrok je taký, že je možné utíšiť hlad každého, pretrvávajú nerovnosti a zároveň ešte stále hrozí vážne nebezpečenstvo, že „nová globálna ekonomika“ môže tieto asymetrie ešte zhoršiť, pretože je zakorenená v deregulovanej hospodárskej súťaži.

Na tomto pozadí sa na regionálny rozvoj má nazerať ako na vitálny nástroj regulácie samotnej globalizácie, pričom sa venuje viac pozornosti potrebám ľudí, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú, a že sa im umožňuje jednoduchší prístup k tovarom, službám a príležitostiam.

3.2

Rozvoj sa musí dostať k ľuďom, nech sú kdekoľvek; nedá sa bezstarostne predpokladať, že mobilita dostupná niektorým na zlepšenie osobného rozvoja je dostupná každému, nehladiac na čokoľvek iné, pretože tí, čo sú v najväčšej núdzi, sú tiež tými, ktorí sú najmenej schopní sa presúvať.

Regióny musia vytýčiť svoje ambície týkajúce sa priemyselnej zmeny a reštrukturalizácie, presne určiť investície, ktoré sa musia realizovať a definovať potrebnú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, a hlavne infraštruktúru pre vzdelávanie a odborné vzdelávanie.

3.3

EESC považuje vytvorenie regionálnych „zoskupení“ za najefektívnejší spôsob prilákania firiem a ich podporenia, aby zostali; ide o kľúčový komponent regionálnej konkurencieschopnosti a zároveň hnaciu silu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj prostriedok na zabránenie negatívnym hospodárskym, sociálnym a územným dôsledkom, ktoré by mohli byť vyvolané priemyselnou zmenou a reštrukturalizáciou.

Nasledovné faktory pravdepodobne zabezpečia, že systém „zoskupení“ uľahčí firmám rozhodnutie zostať v danej oblasti a udržať zručnosti v regióne:

3.4

Keďže firmy v súčasnej hospodárskej klíme súťažia na globálnej báze, sú priťahované k „zoskupeniam“ súvisiacim s ich oblasťou podnikania, a môžu získavať konkurenčné výhody z toho, že tak činia. Tieto výhody sú zakorenené vo všeobecných faktoroch, ako napríklad: kvalifikácie a zručnosti pracujúceho obyvateľstva, kvalita riadenia, územná infraštruktúra, úroveň miestnej a regionálnej inovácie a rozvoja a vo všeobecnosti kvalita života v regióne (ktorá by si mohla vyžiadať napríklad intervenciu verejnosti na vyčistenie opustených priemyselných oblastí). Regionálne „zoskupenia“ môžu byť kľúčovými faktormi pri podporovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a poskytnúť dôvod pre firmy na presťahovanie sa do rozvíjajúcich sa regiónov, pokiaľ EÚ a národné vlády realizujú finančné programy na zabezpečenie podpory pre zakladanie technologických firiem, podporujú rozvoj, inováciu a odborné vzdelávanie a starajú sa o partnerstvo medzi firmami, univerzitami, miestnymi orgánmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou.

3.5

Metropolitné oblasti, ako strediská kultúry a rôznych činností, kde verejní a súkromní operátori pracujú spolu, aby našli riešenia pre zmenu a moderný pokrok, majú kľúčovú úlohu, ktorú hrajú pri úspešnom vytváraní „zoskupení“, pretože tieto oblasti „sú v prednej línii technologickej zmeny, ovplyvňujúcej dopravu, výstavbu a verejné práce, informačné a komunikačné technológie, riadenie infraštruktúry, atď. Táto technologická zmena je tiež základom reštrukturalizácie priemyslu a premiestnenia činností pracovnej sily a služieb s vysokou pridanou hodnotou. Hospodárska špecializácia má tiež priestorový prejav: ‚zoskupenia’ alebo skupiny podnikov pracujúcich ako súčasť siete s výskumnými a inovačnými strediskami a univerzitami“ (6).

Hlavná výzva pre metropolitné oblasti tiež súvisí s problémami sociálnej súdržnosti, ako napríklad vylúčenie a chudoba, ktorých riešenie si jasne vyžaduje harmonický, vyrovnaný a trvalo udržateľný rozvoj hlavných metropolitných oblastí v Európe, vrátane prepojení so susednými oblasťami. Napriek tomu, nedostatok súvislých údajov sťažuje nachádzanie vhodných riešení.

(1) a (2):

Tieto dva scenáre pokrývajú stratégiu horizontálneho investovania prijatú nadnárodnými spoločnosťami. V prvom scenári sa nadnárodné spoločnosti snažia hlavne o presťahovanie sa na nové trhy a rozšírenie svojej servisnej siete, ako napríklad bankové služby a dopravné a energetické siete. V druhom sa nadnárodné spoločnosti pokúšajú rozširovať svoje výrobné kapacity pre služby alebo produkty, ktoré sú jednoducho exportovateľné.

(3):

Tento scenár pokrýva stratégiu vertikálnej delokalizácie, ktorá má väčší dopad na zamestnanosť.

Tento scenár sa týka firiem, ktorých aktivity sú v podstate náročné na prácu (napríklad textil a automobilová elektronika).

4.4.1

V prípade priemyselnej reštrukturalizácie alebo presťahovania sa firmy niekam inam, sa musia posúdiť aktíva infraštruktúry, zariadenia a ľudských zdrojov a musia sa prijať opatrenia na prilákanie nových podnikov do danej oblasti. V niektorých prípadoch je veľmi dôležité vyčistiť pôdu a podložie, keď firma odchádza z regiónu, aby sa dala oblasť využiť inak.

Investori, ktorí prijímajú verejné financovanie, musia niesť miestne väčšiu zodpovednosť a tak sa musia monitorovať.

Dohody o spolupráci medzi všetkými stranami sú nevyhnutné, aby vdýchli nový život regiónom, ktoré vážne zasiahla priemyselná zmena.

4.7.1

Od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia bol hospodársky rast poznačený tým, že sektor služieb začal prevládať nad výrobným sektorom priemyslu. Napriek tomu je veľmi dôležité, aby existovala určitá nezávislosť a interakcia medzi danými dvoma sektormi, aby sa zvýšila produktivita, podporila inovácia a zlepšila kvalita produktov a služieb.

Pokiaľ sa do úvahy berie reštrukturalizácia priemyslu a priemyselná zmena, táto interakcia je veľmi dôležitá, pretože firmy poskytujúce služby (ako napríklad výskum a vývoj) pre priemyselné firmy vo všeobecnosti tieto priemyselné firmy nasledujú, ak sa presťahujú.

5.1

Stanovisko EESC k priemyselnej zmene: súčasná situácia a výhľady – celkový prístup (7) uvádza, že Európa potrebuje aplikovať nový vzor zameraný na „priemyselnú zmenu s ľudskou tvárou“, ktorý sa zakladá na konkurencieschopnosti, trvalo udržateľnom rozvoji a sociálnej a územnej súdržnosti. „Ciele lisabonskej stratégie“ poskytujú pozadie k danému tvrdeniu; s daným cieľom EÚ špeciálne apelovala na zmysel firiem pre sociálnu zodpovednosť, majúc na mysli požiadavky profesionálneho vzdelávania a najlepšie praktiky pre život vo všeobecnosti, organizáciu práce, sociálne začlenenie a trvalo udržateľný rozvoj.

5.2

Vo všeobecnosti sa uznáva, že podniková sociálna zodpovednosť, založená na etickom prístupe, sa dá aplikovať v dvoch kľúčových sférach:

Od firiem sa vo všeobecnosti žiada, aby angažovali sociálnych partnerov, miestne orgány, spotrebiteľov a dodávateľov, a to na vlastnú zodpovednosť.

5.3

Toto cvičenie sa v podnikovej sociálnej zodpovednosti (vo vzťahu k vyššie uvedeným aspektom) môže byť hodnotné ako nástroj pomoci pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ak sa v riadení zmeny a reštrukturalizácie príjme proaktívny prístup; prinesie to prospech všetkým zainteresovaným stranám.

6.1

Európsky sociálny fond je povzbudzujúcou a podpornou „správnou praktikou“, čo sa týka spôsobov riadenia priemyselnej zmeny. Európske monitorovacie centrum pre zmenu (EMCC) pri Dublinskej európskej nadácii pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok pravidelne odráža takúto správnu prax vo svojich hnutiach na podporu miestnej a regionálnej podnikovej sociálnej zodpovednosti. Okrem toho, prvá fáza konzultácie, ktorú začala komisia nazvaná „Predvídanie a riadenie zmeny: dynamický prístup k sociálnym aspektom podnikovej reštrukturalizácie“ tiež umožnila v danej spojitosti presne vytýčiť celé rady správnych praktík.

Vo všeobecnosti takáto správna praktika zahŕňa:

6.2

Rokovanie a sociálny dialóg sú veľmi dôležitými, ak sa má reštrukturalizácia uskutočniť sociálne zodpovedným spôsobom, preto je veľmi dôležité, aby aj firmy, aj odborové zväzy boli pozitívne vo svojom prístupe k hľadaniu úspešných vzorcov reštrukturalizácie, ktoré sú dobré pre firmy, pracovníkov a miestne komunity. Komisia presadila tieto správne praktiky v smerniciach č. 98/59/ES, 2001/23/ES, 94/45/ES a 2002/12/ES, ktoré stanovili určité usmernenia a požiadavky. Spomeňme iniciatívu na úrovni Európy z roku 2002 obhajujúcu „sociálne zodpovednú“ reštrukturalizáciu, na základe ktorej boli v júni 2003 vydané celé rady usmernení. Musí sa preskúmať každá alternatíva k prepúšťaniu pracovníkov.

6.3

V tejto oblasti existuje veľa pozitívnych príkladov dobrých praktík európskych firiem, ktoré si osvojili sociálne zodpovedné praktiky ako súčasť stratégií priemyselnej zmeny a reštrukturalizácie. Jedným takýmto príkladom, medzi inými, je oceliarska skupina Arcelor, výsledok zlúčenia spoločností Arbed, Aceralia a Usinor; táto sa rozhodla – na pozadí nadmernej štrukturálnej kapacity vo výrobe oceľových plechov a s úmyslom zlepšenia synergií - progresívne zatvoriť oceliareň v Liège a znížiť produkciu v Brémach a Eisenhüttenstadte. Vo svetle strát pracovných miest by tieto opatrenia niesli so sebou následky, skupina Arcelor sa zaviazala pomôcť všetkým dotknutým rehabilitovať všetky postihnuté oblasti a prispieť k reindustrializácii miestneho hospodárskeho usporiadania, za pomoci všetkých zainteresovaných strán.

Na druhej strane je možné vidieť príklad toho, čo sa stane, keď sa takéto správne praktiky neprijmú, v procese reštrukturalizácie v automobilovom priemysle v Mezzogiorne (Taliansko), kde predmetná spoločnosť plánovala presunúť časť svojich subdodávateľských podnikov do zahraničia bez toho, aby uvažovala o akýchkoľvek adekvátnych podporných opatreniach alebo riešeniach takto vytvorených problémov, alebo aby ich organizovala.

6.4

Priemyselná zmena potrebná pre firmy na to, aby zostali konkurencieschopné, by mala byť podporená orgánmi; to by malo zahŕňať financovanie vzdelávania a školenia pracovnej sily, a na tomto pozadí by sa mali prijať kroky na podporu nových technológii. Okrem toho je nutné dopracovať sa k zvýšenej sociálnej zodpovednosti, sociálnym prínosom vytvárania väčšieho počtu pracovných miest a lepších pracovných miest a trvalej udržateľnosti životného prostredia regiónov, kde sa tieto podniky nachádzajú.

7.1

Cieľ trvalo udržateľného rozvoja je pre EÚ ústredným. Hlavné transeurópske projekty, ako napríklad dopravné siete a iné infraštruktúry v potrubnej sieti na úrovni EÚ nie sú dostatočné na presadzovanie trvalo udržateľného rozvoja alebo na začatie rozdvoja vo všeobecnosti v najmenej zvýhodnených regiónoch. Pretrvávajúce rozdiely medzi krajinami a regiónmi vo výrobe a prístupe k zamestnanosti sú zakorenené v nedostatkoch v kľúčových oblastiach hospodárskej súťaže, konkrétne ľudského a fyzického kapitálu, environmentálnych aspektov, inovačnej kapacity a regionálneho riadenia.

7.2

Príležitosti vytvorené priemyselnou zmenou – v dôsledku jej dopadu na hospodárske usporiadanie, sociálne a vedecké otázky a občiansku spoločnosť a angažovanie sa miestnych orgánov, prostredníctvom kombinovaného využívania nástrojov a politík sociálnej súdržnosti a štrukturálnych politík spoločenstva – môžu výrazne napomáhať procesu trvalo udržateľného, vyrovnaného rozvoja. Zmena si v skutočnosti vyžaduje určité úpravy, výskum, inováciu a nové postoje, a to na strane podnikateľov a sociálnych partnerov aj občianskej spoločnosti, ktoré konajú v partnerstve. Tu je cieľom pomôcť regiónom udržať a zlepšiť ich hospodárske a sociálne štruktúry vyváženým spôsobom.

8.1

Komisia navrhuje novú osnovu politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ vybudovanú na troch prioritách:

9.1

EESC víta skutočnosť, že Tretia správa o hospodárskej a sociálnej súdržnosti, publikovaná dňa 17. februára, sa špecificky a objektívne s vervou pustila do predmetu priemyselnej a hospodárskej zmeny vo všeobecnosti.

9.2

Obzvlášť plne schvaľuje princípy, ktoré sú základom stratégií Tretej správy o súdržnosti a spojitosťou medzi Lisabonskou stratégiou a budúcou regionálnou politikou s ohľadom na programy zamerané na poznatky a národnými a regionálnymi programami so zámerom poháňať ekonomický vývoj viac znevýhodnených regiónov. Napriek tomu považuje tieto opatrenia za neadekvátne a rád by uviedol celý rad otázok týkajúcich sa nasledovných bodov:

10.1

EESC má za to, že návrhy reformy politiky súdržnosti prezentované komisiou sú neadekvátne, a že príležitosť na riadenie zmeny nebola plne využitá; takáto zmena je nielen nevyhnutná, ale je tiež veľmi dôležitým prvkom pre zabezpečenie dynamického hospodárstva a pákou pre dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. Všetko toto je v dôsledku toho, že bolo vykonaných málo krokov na dosiahnutie maximálneho prínosu z danej situácie a skombinovanie príležitostí vytvorených lisabonskou stratégiou, jej pozitívneho prístupu k zmene, konkurencii a súdržnosti, agende sociálnej politiky – ktorej kľúčový cieľ je presne vytýčiť a predvídať riadenie zmeny – a európske stratégie zamestnanosti, hlavne jej zamerania sa na prispôsobivosť.

10.2

EESC cíti, že je nevyhnutné dosiahnuť rovnováhu medzi hospodárskymi a sociálnymi aspektmi a riadiť priemyselnú zmenu s dvojnásobným cieľom a) zabezpečiť a podporiť obsiahle sociálne ciele (vzdelávanie, zamestnanosť, príležitosti a sociálna ochrana) a b) zabezpečiť prežitie podnikov prostredníctvom špecifických politík podpory, ktoré garantujú reštrukturalizáciu a konsolidáciu ako podmienku ich prežitia a zvýšenej konkurencieschopnosti, prostredníctvom integrovaných, doplnkových akcií týkajúcich sa hlavných operátorov, t.j. štát (na národnej, regionálnej a miestnej úrovni ) a predmetné podniky.

10.3

EESC považuje za veľmi dôležité pre úspech politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, aby existovala lepšia koordinácia pri realizácii súčasných rozvojových politík EÚ, ktoré sa týkajú: existujúcich smerníc, ktoré riadia účasť pracovníkov vo firmách; sociálneho dialógu dotýkajúceho sa všetkých priemyselných sektorov; pravidelných konzultácií Poradnej komisie EESC pre priemyselnú zmenu (CCIC); Európskeho monitorovacieho centra pre zmenu (EMCC); rozmiestenia štrukturálneho fondu; politiky hospodárskej súťaže; a krokov na podporu realizácie podnikovej sociálnej zodpovednosti. Pre tento cieľ je veľmi dôležité, aby všetky dotknuté strany demonštrovali kompromis a plné nasadenie.

10.4

EESC považuje za nevyhnutné vypracovať celú radu princípov pre situácie, kde je reštrukturalizácia potrebná; tieto princípy by mali zabezpečiť základ a pozadie pre správnu prax, zahŕňajúcu požiadavku, aby bola konkurencieschopnosť firiem podporená a iné požiadavky súvisiace s konsolidáciou hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

10.5

EESC cíti, že pokračujúci úpadok konkurencieschopnosti Európy v porovnaní s konkurencieschopnosťou USA je v dôsledku skutočnosti, že neexistuje žiadna povinnosť pre členské štáty, aby plnili termíny pre realizáciu základných stratégií a nástrojov EÚ, ako napríklad lisabonská stratégia, štrukturálne reformy a trvalo udržateľný rozvoj.

Ak bude tento trend pokračovať, EÚ bude riskovať, že skĺzne z druhého miesta na tretie, pokiaľ ide o svetovú moc (Japonsko, Čína a India čakajú na svoju príležitosť); tomuto je nutné zabrániť. EESC preto prichádza k záveru, že komisia musí zaviesť prísnejšie požiadavky a hrať aktívnejšiu úlohu v koordinovaní a monitorovaní účinnej realizácie vyššie spomenutých stratégií. Kľúčové koordinačné opatrenie by mohlo mať viesť k menovaniu komisára zodpovedného za monitorovanie priemyselnej zmeny a presídlenia; tak by sa umožnilo lepšie prepojenie medzi priemyselnou politikou a ochranou životného prostredia.

a)

Je nevyhnutné vrátiť sa k strategickej vízii súdržnosti so zreteľom na súčasné výzvy, ktorým EÚ čelí, a to vytvorením nového, silnejšieho konceptu súdržnosti, ktorý nie je obmedzený len na finančné aspekty štrukturálnych a kohéznych fondov, ale ktorý má na mysli nasledovný trojnásobný cieľ:

b)

Absolútne kritérium HDP na hlavu na určovanie oprávnenosti by sa malo nahradiť, vzhľadom na to, že ide o zdroj nespravodlivosti, pokiaľ ide o realizáciu štrukturálnych politík. Ako je dobre známe, relatívne bohatstvo sa neodráža len v chladných štatistikách ako HDP na hlavu. Úrovne zručnosti pracovníkov, nedostatky infraštruktúry, vzdialenosť od centra diania európskeho hospodárstva a demografická štruktúra – toto všetko sú faktory relevantné pre vhodnosť regiónu.

c)

Mala by sa skoncipovať nová matica kritérií pre posudzovanie regiónov, aby sa vytvorila mapa požiadaviek európskej súdržnosti.

d)

Pokiaľ ide o územnú súdržnosť, spôsob, akým sa riadi územie spoločenstva by sa mal prepracovať, aby sa umožnilo uskutočnenie harmonického, vyváženého a trvalo udržateľného rozvoja s viacerými centrami. Takéto územné plánovanie by malo mať na mysli medziregionálnu fyzickú a hospodársku súdržnosť, ktorá zapája miestne, regionálne, národné a európske orgány do budovania modelu európskeho územného rozvoja pre nové hospodárske stratégie (investičné, výskumno-vývojové stratégie a sociálne stratégie (zamestnanosti).

e)

Pre formulovanie štrukturálnych politík pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť sa musí prijať rýchlejší prístup ako spôsob predvídania hospodárskej zmeny vo všeobecnosti a hlavne priemyselnej zmeny. Momentálny strop finančných zdrojov (1.2 %) – ktorý sa možno vo finančných prognózach v rokoch 2007 – 2013 zníži - je príliš nízky na pokrytie potrieb a obmedzuje rozsah činnosti, čo bráni rýchlejšiemu dosiahnutiu cieľov súdržnosti.

f)

Je dôležité zamerať sa na ľudské zdroje, smerovaním zdrojov na odborné kurzy v školách a vysokých školách a odborné vzdelávanie ako také, ale prijatím pružného prístupu, ktorý sa dá prispôsobiť na rôzne problémy, ktorým čelia členské štáty a regióny.

g)

Zvláštna pomoc sa musí poskytovať regiónom, kde priemyselné výrobné štruktúry podstupujú dramatickú reštrukturalizáciu, a to presným určením tých sektorov a regiónov, kde existuje vysoké riziko straty konkurencieschopnosti; musia sa vytvoriť špecifické návrhy na podporu, berúc do úvahy konkrétne črty každého sektora. Zvláštna pozornosť sa musí venovať dopadu reštrukturalizácie priemyslu na nové členské štáty.

h)

V tejto spojitosti sa musí určiť „princíp najviac zvýhodneného regiónu“, pomocou ktorého bude možné zabezpečiť špecifickú finančnú podporu zameranú na starostlivosť o regionálnu prestavbu. Sociálny dialóg tu hrá kľúčovú úlohu, rovnako aj občiansky dialóg, týkajúci sa všetkých miestnych protagonistov (firmy, univerzity, výskumné strediská, miestne orgány, združenia, odborové zväzy, atď.) Takto by bolo možné vdýchnuť nový život hospodárskemu usporiadaniu regiónov vytvorením nových alternatív pre hospodársku činnosť.

i)

Je potrebné povzbudiť rozvoj regionálnych „zoskupení“ podporením expanzie sektorov informačných a komunikačných technológií, kreatívnych priemyselných odvetví, a priemyselných odvetví so silnou technologickou základňou, aby posilnili regionálny potenciál a zručnosti, podporujúc schopnosť regiónu prilákať firmy a povzbudiť ich, aby zostali. To by mohlo pomôcť zabezpečiť, že priemyselná zmena a reštrukturalizácia vytvorí silnejšiu regionálnu konkurencieschopnosť, väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a väčšiu zamestnanosť.

Je veľmi dôležité, aby sa vykonali regionálne štúdie a prijali kroky spolu s národnými a regionálnymi vládami pri plánovaní, ako plne využiť potenciál regiónu pri budovaní „zoskupenia“.

j)

Do úvahy je pri formulovaní politík pre priemyselnú modernizáciu regiónov nutné vziať pozitívne predchádzajúce skúsenosti so sektorovými programami, ako napríklad Rechar, Resider a Retext, aby sa plne využil ich potenciál rozvoja.

k)

Komisia musí naďalej modernizovať a revitalizovať priemyselnú politiku s ohľadom na jej pravidlá v novom svetovom kontexte. Tu EESC víta súčasný návrh vrátiť sa k priemyselnej politike, ktorá bola prezentovaná dňa 20. apríla 2004 (8). Je obzvlášť dôležité zabezpečiť, aby priemyselná politika bola koordinovaná s ostatnými politikami spoločenstva, hlavne environmentálnou politikou.

l)

Európa musí prísne dodržiavať a uplatňovať pravidlá Medzinárodnej organizácie práce (ILO); ak sa nich nič neurobí pre zastavenie „sociálneho a daňového dumpingu“ v ostatných oblastiach, ktoré dostatočne nevyužívajú pravidlá trhu, môže dôjsť k hospodárskej kríze kvôli nedostatku konkurencieschopnosti na strane európskych firiem.

m)

Európa musí pôsobiť na svetovom javisku dávajúc najavo úrovne technických, technologických a ľudských zručností, ale aby tak mohla učiniť, musí sa vrátiť k svojej politike podpory výskumu, a hlavne ľudského kapitálu. Z približne 14 000 európskych výskumníkov, ktorí odišli študovať do USA sa len asi 3 000 chce vrátiť do Európy. Ide o najvážnejšiu situáciu, ktorá si vyžaduje okamžité opatrenia. Jedným krokom správnym smerom je iniciatíva „Regióny za vedomosti“ (KnowREG), na základe ktorej sa rozhodlo dňa 27. apríla 2004, že sa zriadi 14 pilotných projektov podporujúcich vedomostnú ekonomiku na miestnej a regionálnej úrovni.

n)

Európska rada musí vytvoriť jasné spojivo medzi konkurencieschopnosťou a vedomostnými plánmi na jednej strane a budúcou regionálnou politikou na strane druhej.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/49

1.1

Medzinárodná konvencia o migrantoch bola prijatá na valnom zhromaždení Organizácie spojených národov v uznesení č. 45/158 z 18. decembra 1990. Po jej ratifikovaní prvými 20 štátmi vošla do platnosti 1. júla 2003. Do dnešného dňa ju ratifikovalo celkovo 25 štátov (1). Táto konvencia je plne uplatniteľná medzinárodná zmluva, ktorú musia dodržiavať všetky signatárske krajiny.

1.2

Cieľom tejto konvencie je ochraňovať ľudské práva a dôstojnosť ľudí na celom svete, ktorí emigrujú prostredníctvom príslušnej legislatívy a správnych národných postupov z ekonomických dôvodov alebo z dôvodov súvisiacich so zamestnanosťou. Spoločným základom pre takúto medzinárodnú legislatívu k migračnej politike by malo byť presadzovanie demokracie a ľudských práv. Konvencia zaručuje rovnováhu medzi odlišnými situáciami v krajinách pôvodu ako aj v hostiteľských krajinách.

1.3

Táto konvencia je jednou zo siedmych medzinárodných zmlúv OSN týkajúcich sa ľudských práv. Uznáva, že určité základné ľudské práva, tak ako sú definované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, musia byť zaručené na medzinárodnej úrovni pre všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodiny. Tiež súhrnným spôsobom kodifikuje práva migrujúcich pracovníkov a ich rodín na základe princípu o rovnakom zaobchádzaní. Takisto vytyčuje práva, ktoré musia byť udelené imigrantom, nachádzajúcim sa v legálnej ako aj nelegálnej situácii, stanovuje minimálnu úroveň ochrany v oblasti občianskych, ekonomických, politických, sociálnych a zamestnaneckých práv a uznáva, že migrujúci pracovníci musia mať základné práva, ktoré sú zaručené v medzinárodných predpisoch.

1.4

Táto konvencia ďalej rozpracúva predchádzajúce konvencie Medzinárodnej organizácie práce (ILO) (2) tým, že rozširuje ich právny rámec na celosvetovú imigráciu, presadzuje rovnaké zaobchádzanie s imigrantmi a usiluje sa predchádzať zneužívaniu nelegálnych imigrantov. Na migračný proces sa pozerá ako na celok z hľadiska vzdelávania, výberu, odchodu, tranzitu a pobytu v krajine zamestnania až po návrat a opätovné usadenie sa v krajine pôvodu.

1.5

Jednotlivé štáty sú zodpovedné za regulovanie migračných prúdov. EHSV súhlasí s názorom generálneho tajomníka OSN a zasadzuje sa o lepšiu bilaterálnu, regionálnu a medzinárodnú spoluprácu medzi krajinami pôvodu a hostiteľskými krajinami. Táto konvencia nepresadzuje ani nereguluje migračné prúdy; jej cieľom je skôr zaručiť všeobecné uznanie základných ľudských práv a posilnenie ich ochrany v celosvetovom meradle.

1.6

Táto konvencia zohľadňuje potenciálne administratívne situácie migrantov rôznymi spôsobmi: pre všetkých jednotlivcov zaručuje ochranu ich základných ľudských práv a pre legálnych imigrantov uplatňuje rozsiahlejšie práva.

1.7

Prostredníctvom tejto konvencie medzinárodná komunita a OSN potvrdili ich túžbu po vylepšení spolupráce medzi jednotlivými štátmi za účelom predchádzania ilegálnemu obchodovaniu s imigrantmi, v snahe skutočne zamedziť tajnému zamestnávaniu nelegálnych imigrantov a usilujúc sa o rozšírenie ochrany základných ľudských práv imigrantov na celý svet. (3)

2.1

Táto konvencia má za cieľ zaručiť rovnaké zaobchádzanie a rovnaké právne podmienky pre imigrovaných pracovníkov ako pre domácich pracovníkov. Toto znamená:

2.2

Konvencia takisto stanovuje, že imigranti musia mať právo na udržiavanie kontaktov s krajinou ich pôvodu. Toto znamená:

2.3

Konvencia je založená na základnom princípe zaisťovania minimálnej ochrany pre všetkých imigrantov. Zohľadňuje dve možné situácie, v ktorých sa imigrovaní pracovníci môžu nachádzať (legálnu a nelegálnu), stanovujúc viaceré rozsiahlejšie práva pre legálnych imigrantov a uznávajúc niektoré základné práva pre nelegálnych imigrantov.

2.4

Konvencia navrhuje iniciatívy na vykorenenie ilegálnej imigrácie, hlavne prostredníctvom eliminácie zavádzajúcich informácií, ktorými sa ľudia lákajú na nelegálnu imigráciu a prostredníctvom uvalenia sankcií na pašerákov a zamestnávateľov imigrantov bez dokladov.

2.5

Konvencia zakladá Výbor na ochranu práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, pozostávajúci z desiatich expertov, ktorí majú byť menovaní do funkcie jednotlivými štátmi a ktorí budú dozerať na uplatňovanie konvencie.

3.1

Medzinárodná imigrácia je dôsledok veľkých ekonomických a sociálnych nerovností medzi bohatými krajinami severu a rozvojovými krajinami. Táto nerovnosť sa prehlbuje v stále sa viac globalizujúcom dnešnom svete. Predsa však väčšina krajín, ktoré už ratifikovali túto konvenciu sú krajiny imigrantov. Členské štáty Európskej únie, Spojené štáty americké, Kanada, Austrália, Japonsko a iné krajiny západného sveta, ktoré prijímajú obrovské množstvo imigrantov (4), doteraz túto konvenciu neratifikovali ani nepodpísali (5).

3.2

Európska únia, ktorá by rada zaviedla medzinárodné pravidlá v rôznych oblastiach (v rámci WTO pre medzinárodný obchod, v oblasti životného prostredia prostredníctvom Protokolu z Kyoto atď.) musí takisto zabezpečiť zaručenie základných práv imigrantov prostredníctvom takýchto medzinárodných noriem.

4.1

Európska únia je oblasť, v ktorej sú ľudské práva dodržiavané a chránené a väčšina medzinárodných právnych nástrojov OSN je tu uplatňovaná. Európska únia má taktiež svoje vlastné nástroje v tejto oblasti, ako napríklad Európsku konvenciu o ľudských právach a Chartu základných práv.

4.2

Európska únia takisto vypracovala sériu právnych nástrojov na boj proti diskriminácii (6). Napriek tomu viacerí experti vrátane Európskeho monitorovacieho centra pre rasizmus a xenofóbiu zaznamenali diskrimináciu migrantov v oblasti ich pracovných podmienok.

4.3

Od zasadnutia Európskej rady v Tampere je Európska únia v štádiu navrhovania spoločnej legislatívy regulujúcej azyl a imigráciu. Zasadnutie v Tampere položilo dobrý základ umožňujúci Únii harmonizovať imigračnú a azylovú legislatívu a zlepšiť spoluprácu s tretími krajinami za účelom lepšieho regulovania migračných prúdov. Okrem toho bola v Tampere dosiahnutá dohoda ohľadom potreby zaručenia spravodlivého zaobchádzania pre všetkých jednotlivcov a vytvorenia postupov, ktoré by presadzovali integráciu a predchádzali by diskriminácii.

4.4

Komisia vypracovala mnohé legislatívne návrhy, ktoré však narazili na značný odpor v Rade. (7) Po štyroch rokoch sú výsledky slabé: legislatíva, ktorá sa schválila je neuspokojúca a do značnej miery sa odklonila od cieľov z Tampere, návrhov Komisie, stanoviska Parlamentu a názoru EHSV. Systém, ktorý sa v súčasnosti používa v Rade na schvaľovanie dohôd umožňuje zablokovanie návrhov. Tento fakt, s prihliadnutím na postoje niektorých vlád, veľmi sťažuje dosiahnutie konsenzu.

4.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor vyzval Radu prostredníctvom série stanovísk na to, aby konala s väčšou zodpovednosťou a aby zaujala konštruktívnejší prístup založený na zvýšenej spolupráci. Pre Európsku úniu je čoraz dôležitejšie mať adekvátnu spoločnú legislatívu, ktorá by jej umožňovala regulovanie imigrácie legálnym a transparentným spôsobom.

4.6

EHSV vypracoval viacero stanovísk (8), v ktorých vyzval Európsku úniu na prijatie politiky, ktorá zabezpečí regulovanie ekonomickej imigrácie prostredníctvom tých správnych kanálov, čím by sa predchádzalo ilegálnej imigrácii a zastavilo sa nelegálne obchodovanie s ľuďmi.

4.7

Vzhľadom na horeuvedené fakty je schválenie Nariadenia o podmienkach pre vstup, pobyt a prístup k zamestnaniu imigrantov, ktoré je založené na návrhu Komisie (9) a zohľadňuje stanovisko EHSV (10),naliehavou záležitosťou.

4.8

Solúnska Európska rada uvítala oznámenie Komisie o imigrácii, integrácii a zamestnanosti (11), v ktorom predpovedá, že sťahovanie za prácou do Európskej únie sa značne zvýši počas nadchádzajúcich rokov a že preto bude potrebná príslušná legislatíva, ktorá by umožnila regulovanie imigrácie v právnom rámci. Komisia konštatuje, že integračná politika zameraná na migrujúcu populáciu a usilujúca sa o eliminovanie všetkých foriem zneužívania a diskriminácie bude potrebná takisto.

4.9

Niektoré národné imigračné zákony sa úplne nezhodujú s aplikovateľnými medzinárodnými konvenciami o ľudských právach a niektoré Európske smernice (napr. O zlučovaní rodín) sú dokonca podľa rôznych MVO a Európskeho parlamentu v rozpore so základnými ľudskými právami. EHSV sa domnieva, že existujúce medzinárodné konvencie o ľudských právach tak ako Charta základných práv EÚ by mali byť základom pre celú štruktúru európskej legislatívy v oblasti imigrácie.

5.1

Spojené štáty americké v poslednom čase začali rozvíjať unilaterálny prístup k riadeniu medzinárodných záležitostí. Celý systém OSN je vystavený vážnym problémom v dôsledku tejto situácie. Z tohto dôvodu je tento jediný v súčasnosti existujúci systém, v rámci ktorého sa dajú hľadať multilaterálne riešenia medzinárodných konfliktov založené na spolupráci, v ohrození.

5.2

Európska únia, aj keď s ťažkosťami, vypracúva svoju vlastnú zahraničnú politiku, v ktorej bude OSN hrať dôležitú úlohu. Budúca Ústavná zmluva skonsoliduje tento mandát vonkajšej politiky ako jednu z úloh Spoločenstva.

5.3

Vonkajšie vzťahy Európskej únie sú založené na multilateralizme a aktívnom kompromise v rámci OSN. V nedávno jednom zo svojich nedávno uverejnených dokumentov (12) Európska komisia prehlásila: „Výzva, pred ktorou momentálne stojí OSN je jasná: globálne vládnutie (global governance' bude naďalej slabé, ak multilaterálne inštitúcie nebudú schopné zaručiť efektívnu implementáciu ich rozhodnutí a noriem – či už vo sfére 'vysokej politiky' medzinárodného mieru a bezpečnosti alebo v praktickej implementácii záväzkov dosiahnutých na posledných konferenciách OSN v sociálnej, ekonomickej a environmentálnej oblasti. EÚ má v tomto smere významnú zodpovednosť. Na jednej strane si určila multilateralizmus ako stály princíp jej vonkajších vzťahov a na strane druhej by mohol a mal slúžiť ako model pre ostatných v plnení – dokonca aj v presahovaní jej medzinárodných záväzkov.“

5.4

Globalizácia so sebou prináša nové príležitosti a nové problémy pre globálne vládnutie. (13) V súčasnosti migrácia predstavuje vážne problémy pre samotných migrantov ako aj pre krajiny ich pôvodu a hostiteľské krajiny. Výzva, pred ktorou stojíme, je transformácia týchto problémov na príležitosti pre všetkých – pre migrantov, pre krajiny pôvodu a pre hostiteľské krajiny. Multilateralizmus a medzinárodná spolupráca sú cestou k dobrému globálnemu vládnutiu, k systému pravidiel a inštitúcií založených medzinárodnou komunitou a ktoré by boli všeobecne uznávané.

5.5

Ako povedal Kofi Annan, generálny tajomník OSN, v Európskom parlamente 29. januára 2004, medzinárodná spolupráca je najlepší spôsob regulovania vzrastajúcej medzinárodnej migrácie najbližších rokov. „Len cez spoluprácu – bilaterálnu, regionálnu a celosvetovú – môžeme budovať partnerstvá medzi vysielateľskými a prijímacími krajinami, ktoré by hájili záujmy oboch strán; skúmať inovácie, ktoré by z migrácie spravili hybnú silu rozvoja; účinne bojovať proti pašerákom a obchodníkom a dohodnúť sa na spoločných štandardoch pre zaobchádzanie s imigrantmi a regulovanie migrácie.“

5.6

Európa je priestor slobody, demokracie a rešpektovania ľudských práv všetkých ľudí. Aby sa tieto hodnoty mohli v budúcnosti posilniť, všetky členské štáty EÚ musia ratifikovať medzinárodné konvencie, ktoré ochraňujú tieto základné ľudské práva a právne predpisy vyplývajúce z týchto konvencií musia byť začlenené do legislatívy Spoločenstva ako aj do legislatívy jednotlivých členských štátov.

5.7

Článok 7 návrhu Ústavy pre Európu obhajuje pristúpenie Európskej únie k Európskej konvencii na ochranu ľudských práv a základných slobôd. EHSV túto snahu podporuje. EHSV takisto podporuje zahrnutie Charty základných práv Únie do Ústavy, ktoré vytvorí spoločný základ pre všetkých ľudí vo vnútri Európskej únie.

5.8

Tieto hodnoty sa musia stať neoddeliteľnou súčasťou medzinárodných vzťahov Únie. Európa musí presadzovať vytvorenie súdneho orgánu, ktorý by slúžil na celosvetovú ochranu základných práv všetkých ľudí, bez ohľadu na ich pôvod a miesto trvalého pobytu, na základe medzinárodných konvencií vypracovaných OSN.

6.1

V súlade so stanoviskami, ktoré Výbor vypracoval v súvislosti s Európskou imigračnou politikou a podporujúc stanovisko Európskeho parlamentu, Európsky hospodársky a sociálny výbor by rád povzbudil členské štáty Európskej únie, aby ratifikovali Medzinárodnú konvenciu o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorá bola schválená na Valnom zhromaždení OSN v uznesení č. 45/158 z 18. decembra 1990, a ktorá nadobudla platnosť 1. júla 2003.

6.2

EHSV vyzýva predsedu Komisie a súčasné predsedníctvo Rady, aby podnikli potrebné politické iniciatívy na zaručenie toho, že členské štáty ratifikujú túto konvenciu v období nasledujúcich 24 mesiacov a že EÚ taktiež ratifikuje konvenciu, keď ju v Ústavnej zmluve splnomocní na podpisovanie medzinárodných zmlúv. Na uľahčenie tejto ratifikácie by mala Komisia vypracovať štúdiu analyzujúcu legislatívu Spoločenstva a jednotlivých členských štátov v súvislosti s touto konvenciou. Okrem toho, sa sociálni partneri a ostatné organizácie občianskej spoločnosti spoja s EHSV a Komisiou, aby podporili ratifikáciu.

7.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 302/53

1.1

V novembri 2003 zorganizovala Komisia v Salzburgu konferenciu o budúcnosti komunitárnej politiky rozvoja vidieka v perspektíve rozširovania Európskej únie. Táto konferencia umožnila, podobne ako konferencia v Corku v prospech „živého vidieckeho prostredia“ (1), nasledovné:

Preto Výbor navrhuje, aby sa úvahy o úpravách politiky rozvoja vidieckych území na obdobie rokov 2007-2013 opierali o závery tejto konferencie.

1.2

Konštatujúc, že rozširovanie Európskej únie prináša so sebou väčšiu diverzitu vidieckych území, ale najmä prednostné postavenie sociálnej otázky a zamestnanosti v nových členských krajinách, Výbor sa domnieva, že je dôležité zamerať sa na súlad a spojenie medzi regionálnou politikou a druhým pilierom SPP (Spoločnej poľnohospodárskej politiky).

1.3

Komisia publikovala dva dokumenty prezentujúce finančné perspektívy pre budúce programované obdobie (2) a 3. správu o Kohézii (3). Z týchto dokumentov vyplýva, že regionálna politika plne zahŕňa lisabonskú stratégiu v prospech konkurencieschopnej a riadenej ekonomiky. Budúca politika v oblasti rozvoja vidieka sa nachádza v rubrike nazvanej „Trvalo udržateľné riadenie a ochrana prírodných zdrojov“, ktorá sa odvoláva na stratégiu trvalo udržateľného rozvoja. Táto rubrika obsahuje tiež prvý pilier PAC a komunitárne programy pre ochranu životného prostredia.

1.4

Závery Európskeho summitu v Göteborgu, ktorý sa konal 15. a 16. júna 2001 (4), umožnili prijatie európskej stratégie podporujúcej trvalo udržateľný rozvoj, v ktorej je upresnené, že Spoločná poľnohospodárska politika „… by sa mala snažiť prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju podporujúc viac zdravé výrobky s vysokou kvalitou, trvalo udržateľné ekologické výrobné metódy...;“ (5).

1.5

Závery zasadnutia Rady na tému „Poľnohospodárstvo a rybolov“ v Luxemburgu v júni 2003 potvrdzujú posilnenie druhého piliera SPP za účelom „… podporovania životného prostredia, kvality a blaha zvierat a pomoci poľnohospodárom, aby boli dodržiavané európske výrobné normy, ktoré vstúpia do platnosti v roku 2005 (6)“. Preto musí toto stanovisko z vlastného podnetu analyzovať a prehĺbiť úvahy o 3 akčných líniách, vybratých v Salzburgu, a to: konkurencieschopné poľnohospodárstvo, ochrana životného prostredia a prispievanie k hospodárskej a sociálnej kohézii na vidieckych územiach.

1.6

Aktéri rozvoja vidieka v záverečnom vyhlásení zo Salzbourgu tiež zdôraznili, že významné zjednodušenie komunitárnej politiky v oblasti rozvoja vidieka bolo potrebné a súčasne aj naliehavé. Toto zjednodušenie musí dať tiež viac zodpovednosti programovým partnerom pre definovanie a zavádzanie celkových stratégií.

1.7

Výbor teda v rámci tohoto stanoviska vypracovaného z vlastného podnetu navrhuje preskúmať súlad medzi budúcou regionálnou politikou a budúcou politikou rozvoja vidieka za účelom limitovania „sivých zón“, prehĺbiť návrh všetkých troch línii, tvoriacich politiku rozvoja vidieka a zamerať sa na jednotlivé prvky administratívneho zjednodušenia.

2.1

Priatie Jednotného európskeho aktu v roku 1986 urýchlilo proces integrácie ekonomík členských štátov. Avšak rozmanitosť úrovní rozvoja regiónov územia Európskej únie a zavedenie konkurenčného prostredia medzi nimi vytvorili základ skutočnej kohéznej politiky, ktorá musí priniesť protihodnotu k podmienkam jednotného trhu pre krajiny južnej Európy a menej rozvinuté regióny. Následne, Mastrichtská zmluva o Európskej únii, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1993, inštituciovala politiku hospodárskej a sociálnej kohézie.

2.2

Súčasne s tým rozvoj obchodných vzťahov Únie a postupné otváranie vnútorného trhu posilnili vytvorenie konkurenčného prostredia medzi európskymi regiónmi, pričom nie všetky disponujú rovnakými výhodami. V priebehu 90-tych rokov sa štrukturálna politika teda zameriavala na nasledujúce hlavné oblasti:

2.3

Cieľom reformy, o ktorej sa rozhodlo v roku 1999 (Agenda 2000), s využívaním prvkov existujúcej štrukturálnej politiky, bolo:

2.4

Deklarácia ministrov členských štátov Európskej únie poverených územným plánovaním (Postupim, 10. – 11. mája 1999 (7)) a závery zasadnutia Európskej rady v Göteborgu (jún 2001) k definovaniu európskej stratégie v prospech trvalého rozvoja, zdôrazňujú potrebu teritoriálnej kohézie pre vyrovnaný a trvalý rozvoj teritórií Európskej únie. Tento vývoj kulminoval keď Konvencia navrhla v článku 3 návrhu Európskej ústavy začleniť teritoriálnu kohéziu do cieľov Únie (8).

2.5

Navyše, nariadenie č. 1260/99 (9) ohľadom všeobecných ustanovení štrukturálnych fondov uznáva, že rozvoj lokálneho potenciálu vidieckych zón zostáva prioritným cieľom rozvoja a štrukturálneho prispôsobenia regiónov so zameškaným vývojom.

2.6

Z hľadiska vývoja princípov, ktoré riadia štrukturálnu politiku, t.j. podporu trvalého rastu a vývoja, Výbor vyzýva Komisiu a Radu v rámci teritoriálnej kohézie vyjasniť, že rozvoj vidieckych území musí zostať jeden z prioritných cieľov regionálnej politiky. Takto musí problematika vytvárania pracovných miest, priebežného vzdelávania a prístup k novým informačným technológiám na vidieku plne nájsť svoje miesto v tejto politike.

3.1

Zmeny, ku ktorým došlo v poľnohospodárstve v priebehu uplynulých päťdesiat rokov sú podstatné. V tomto čase modelovali vývoj komunitárnej politiky poľnohospodárskych štruktúr. Od roku 1962 do roku 1972 sa komunitárna intervencia obmedzovala na koordináciu opatrení pre riadenie práve otvorených trhov. V rozmedzí rokov 1972 až 1985 sa objavili dve veľké kategórie doplňujúcich akcií: na jednej strane išlo o horizontálne akcie, aplikovateľné vo všetkých členských štátoch (odborné vzdelávanie, predčasný dôchodok …), na druhej strane sa jednalo o regionálne aktivity s cieľom znížiť prirodzené štrukturálne nevýhody a podporovať celé poľnohospodárstvo.

3.2

V rokoch 1985 až 1999 hľadanie rovnováhy medzi potrebným zlepšením konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva a prispôsobovaním výrobného potenciálu potrebám trhu, ochranou životného prostredia a rozvojom znevýhodnených regiónov spôsobuje, že poľnohospodárske štruktúry sa stávajú poľnohospodárskou stránkou novej stratégie regionálnej politiky. Takto štrukturálna politika naviac k horizontálnym akciám zavádza akcie pre udržanie vidieckeho priestoru, ochranu životného prostredia, rozvoj infraštruktúry pre turizmus a poľnohospodárske aktivity na vidieku.

3.3

Na základe konferencie v Corku „Agenda 2000“ umožnila zavedenie integrovanej politiky rozvoja vidieka prostredníctvom dvoch právnych nástrojov (EAGGF Záruka a EAGGF Usmernenie) (EAGGF - Európsky poľnohospodársky záručný a usmerňovací fond). Tieto majú tendenciu k lepšiemu súladu medzi politikou rozvoja vidieka (2. pilier SPP - Spoločnej poľnohospodárskej politiky) a politiky trhov (1. pilier SPP) podporujúc najmä diverzifikáciu ekonomiky na vidieku.

3.4

Naviac bol zavedený voliteľný mechanizmus modulácie priamej pomoci. Umožňuje zvýšiť finančné prostriedky pre opatrenia v agro-environmentálnej oblasti, v oblasti predčasného dôchodku, zalesňovania alebo opatrenia určené pre znevýhodnené zóny prostredníctvom kompenzačnej podpory za zníženie stanovených cien, prijaté v spoločných organizáciách pre obchodovanie s poľnohospodárskymi produktmi.

3.5

Nariadenie č.1257/99 (10) týkajúce sa podpory rozvoja vidieka prostredníctvom EAGGF vychádza z nasledujúcich úvah:

3.6

Séria 22 opatrení, ktoré môžu členské štáty zahrnúť do svojho programovania v oblasti rozvoja vidieka sa v programe 2000-2006 (11) rozdeľuje nasledujúcim spôsobom: 39,2 % pre zlepšenie konkurencieschopnosti a prispôsobenie poľnohospodárstva, 35 % pre znevýhodnené zóny a agro-environmentálne opatrenia a 25,8 % pre prispôsobenie a rozvoj vidieckych zón.

3.7

Reforma SPP, prijatá v júni 2003, podporila jednu z úloh politiky rozvoja vidieka a to sprevádzanie prispôsobenia poľnohospodárstva na požiadavky spoločnosti. Rozsah opatrení bol rozšírený o publicitu kvalite produktov, zlepšenie výrobných štandardov (životné prostredie, blaho zvierat), zavedenie „ Natury 2000 “ a posilnenie opatrení v prospech usádzania sa mladých poľnohospodárov.

3.8

Navyše, mechanizmus modulácie je v súčasnosti na európskej úrovni povinný. Mal by zodpovedať finančnému transferu približne 1,2 miliardy eur, za celý rok, z politiky trhov pre politiku rozvoja vidieka.

3.9

Z hľadiska tohto vývoja Výbor zdôrazňuje, že druhý pilier SPP musí sledovať ako prvý cieľ sprevádzanie poľnohospodárstva pri jeho prispôsobovaní sa, aby zodpovedalo štrukturálnemu vývoju podľa očakávaní občanov.

3.10

Oznámenie komisie o finančných perspektívach na obdobie rokov 2007-2013 prezentuje stabilný a skromný rozpočet, udržiavajúci úroveň vlastných zdrojov Európskej únie vo výške 1,24 % DHP. Výbor podporuje návrh Komisie a zdôrazňuje, že zníženie komunitárnych zdrojov by bol zlý signál v čase skutočného uskutočňovania rozširovania Európskej únie.

3.11.

Toto konštatovanie je platné tiež pre politiku rozvoja vidieka. V skutočnosti jediným „dodatočným“ zdrojom pre túto politiku by bola aplikácia modulácie. Toto by umožnilo finančný prevod medzi prvým a druhým pilierom SPP. Preto Výbor naliehavo požaduje od Rady a Európskeho parlamentu, aby dbal na priraďovanie adekvátnych finančných prostriedkov na túto politiku, pretože inak nebude mať opodstatnenie.

3.12

Nakoniec, budúcu politiku rozvoja vidieka bude implementovať nová Komisia, ktorá by mala mať 25 komisárov. Spravovanie oboch pilierov SPP rozličnými komisármi by predstavovalo reálne riziko straty súladu medzi oboma týmito politikami. Výbor chce zdôrazniť svoj nesúhlas s akoukoľvek vôľou zaviesť odlišné generálne sekcie a nomináciu rôznych komisárov pre otázky poľnohospodárstva a rozvoja vidieku.

4.1

Výbor už v predchádzajúcich stanoviskách (12) pripomenul, že poľnohospodárske trhy sú nestabilné svojou povahou a ceny sa v nich značne menia. Preto sú mechanizmy regulácie ponuky a dopytu nutnou podmienkou preto, aby poľnohospodárske prevádzky spĺňali podmienky trvalo udržateľnej poľnohospodárskej produkcie. Výbor zdôrazňuje, že udržanie politiky v prospech regulácie trhov s poľnohospodárskymi výrobkami prispieva tiež k úspechu politiky rozvoja vidieckych území.

4.2

Okrem toho, zrušenie spojenia medzi samotnou výrobou a verejnou podporou poľnohospodárstva bolo zavedené počas poslednej reformy SPP 26. júna 2003. Tento vývoj posilňuje potrebu perspektívy hospodárskeho vývoja poľnohospodárskych činností pre lepšie zohľadnenie nových požiadaviek akými je biodiverzita, údržba špecifických zón alebo vytváranie pracovných miest v tomto sektore. Výbor teda chce pripomenúť, že poľnohospodárska výrobná činnosť prispieva v prvom rade k vytváraniu životaschopného vidieka, pretože umožňuje rozvíjať priame spojenie medzi ľudskou činnosťou a miestnym územím.

4.2.1.

Regionálne výrobné systémy, prostriedky pre valorizáciu poľnohospodárskej výroby, najmä rozvojom chránených názvov (PDOs) a geografickými výrobnými indikáciami (PGIs), ako aj priamy predaj sú niektoré aspekty multifunkčného poľnohospodárstva v prospech rozvoja vidieka.

4.3

Poľnohospodárstvo bude predstavovať v Únii s 25 členskými štátmi viac ako 13 miliónov priamych pracovných miest a viac ako 5 miliónov nepriamych pracovných miest v sektore pred vstupom a za výstupom z poľnohospodárskeho sektoru (výroby). Tieto pracovné miesta sú svojou povahou silne „regionalizované“. Vývoj intrakomunitárnych výmen k čoraz prevažujúcemu podielu spracovaných agropotravinárskych produktov posilňuje spojenie medzi poľnohospodárskym sektorom a agropotravinárskym sektorom. Udržanie a rozdelenie poľnohospodárskej činnosti na vidieckych územiach sa teda stáva prioritou, pretože inak by bolo obmedzujúcim faktorom pre integráciu vidieckych zón do regionálnej ekonomiky.

4.4

Poľnohospodárska činnosť sa rozšíri na 45 % európskeho územia, t.j. 190 miliónov hektárov (EÚ s 27 členmi). V roku 2001 bolo viac ako 10 % rozlohy využívanej poľnohospodárskej pôdy (SAU) predmetom agro-environmentálnych opatrení. 15 % zón zaradených pod smernicu „ochrana habitatu a vtáctva“ predstavuje poľnohospodárska pôda a 38 % poľnohospodárskej pôdy v EÚ s 15 členmi bolo označenej ako „zóna citlivá na nitráty“. Tieto opatrenia zodpovedajú lokálnym cieľom v oblasti udržania životného prostredia a (alebo) hospodárskej úpravy teritória. Z toho je zrejmé, že poľnohospodárska činnosť bude v správe teritórií stále zaberať prvoradé miesto.

4.5

Výbor musí pripomenúť, že multifunkčné aspekty poľnohospodárskej produkcie prispievajú z viacerých hľadísk k vitálnemu vidieku. Komisia a Rada to musia pripomenúť v preambule v najnovších usmerneniach politiky rozvoja vidieka.

4.6

Podporujúc závery konferencie o diverzifikácii vidieckeho hospodárstva, ktorá sa konala v Salzburgu, Výbor zdôrazňuje, že by sa bolo treba vyhnúť chybám „novej urbanizácie vidieku“, to znamená aplikovať rozvojové aktivity pre mestské zóny na vidiecku. Z tohoto titulu Výbor v súčasnosti vypracováva stanovisko z vlastného podnetu k prímestskému poľnohospodárstvu (13). Preto by sa mala línia „diverzifikácia vidieckeho hospodárstva“ v rámci politiky rozvoja vidieka sústrediť na niekoľko tém úzko súvisiacich s poľnohospodárstvom, najmä na služby pre poľnohospodársku populáciu, zlepšujúc ich životné podmienky, rozvoj agroturistiky a podporu viacerých druhov aktivít vychádzajúcich z poľnohospodárskej činnosti.

5.1

Závery tretej správy o kohézii ukazujú, že pretrvávajúce disparity medzi regiónmi v oblasti trvalo udržateľnej produkcie, produktivity a tvorby pracovných miest vyplývajú zo štrukturálnych nedostatkov, týkajúcich sa hlavných faktorov konkurencieschopnosti. Výbor zdôrazňuje, že politika rozvoja vidieka sa musí tiež inšpirovať z týchto princípov, aby sa stala súčasťou štrukturálneho rozvoja vidieckych teritórií.

5.2

Rozširovanie Európskej únie posilňuje oblasť hospodárskeho rozvoja vidieckych teritórií vzhľadom na silnú prítomnosť „skrytej nezamestnanosti“ v nových členských štátoch. Toto ešte viac komplikuje rozlíšenie medzi regionálnou politikou a politikou rozvoja vidieka. Výbor navrhuje, aby boli témy spoločné pre regionálnu politiku a rozvoj vidieka upresnené v rámci nového nariadenia k štrukturálnym fondom a aby počet opatrení, ktoré môžu byť financované jednou z týchto politík bol limitovaný za účelom zlepšenia zrozumiteľnosti každej z nich.

5.3

Keď poľnohospodárstvo nemôže byť garantom rozvoja vidieckych teritórií, ukazuje sa, že tento sektor činnosti zostáva nevyhnutný pre celkový úspech politiky rozvoja vidieka. Spojenie priamych a nepriamych pracovných miest s územím, rozsah udržiavaného územia spôsobujú, že sprevádzanie poľnohospodárstva pri jeho prispôsobovaní sa na vývoj očakávaní občanov zostáva prioritou. Navyše, prvý ako aj druhý pilier SPP prispievajú k cieľom rozvoja vidieka udržiavajúc alebo posilňujúc poľnohospodárske činnosti.

5.4

Rozšírenie Európskej únie predstavuje tiež významnú výzvu pre budúcnosť SPP. Výbor zdôrazňuje, že výmena skúseností a transfer dobrých praktík by mali tiež získať osobitné miesto v podmienkach zavádzania druhého piliera SPP v budúcom období.

5.5

Výbor chce zdôrazniť, že regióny s nízkou hustotou obyvateľstva akými sú ostrovy, arktické priestory a hornaté zóny, sú z dôvodu stálych prirodzených nevýhod vždy závislé od cieleného vytvorenia jednotného trhu. Regionálna politika ako aj politika rozvoja vidieka musia zobrať do úvahy tento aspekt v svojich spôsoboch implementácie, najmä navrhnutím vyššej miery spolufinancovania, ktorá umožní aby sa dané podmienky zobrali do úvahy. Okrem toho, Výbor v súčasnosti vypracováva stanovisko z vlastného podnetu (14), ktoré sa osobitne zaoberá spôsobmi umožňujúcimi lepšiu integráciu zón s prírodnými nevýhodami do regionálnej ekonomiky.

5.6

Nakoniec, Výbor zdôrazňuje, že politika rozvoja vidieka a regionálna politika nie sú jediné akčné prostriedky verejnej moci v prospech harmonického rozvoja území Európskej únie. Výbor pripomína, že adekvátna teritoriálna stabilizácia verejných služieb pre obyvateľstvo prispieva tiež k cieľu teritoriálnej kohézie.

6.1

Reforma SPP, ku ktorej došlo v júni 2003, zdôraznila posilnené spojenie medzi druhým pilierom SPP, venovaným rozvoju vidieku a prispôsobeniu prvého piliera. Takto bol zavedený súhrn nových sprievodných opatrení prvého piliera SPP, pričom sa ich počet zmenil z 22 na 26.

6.1.1

V prospech kvality potravín boli zavedené dve nové opatrenia (dobrovoľná participácia v národnom programe uznávaných ukazovateľov kvality a reklamné a informačné akcie o týchto produktoch u spotrebiteľov). Obe ďalšie nové opatrenia sa snažia o prispôsobovanie výrobnej technológie európskym štandardom v oblasti životného prostredia, blaha zvierat, zdravia rastlín a zvierat.

6.1.2

Viacero existujúcich opatrení bolo prispôsobených (zohľadnenie otázok blaha zvierat v rámci agro-environmentálnych opatrení, posilnenie verejnej podpory pre usadzovanie sa mladých poľnohospodárov, implementácia smernice „Habitat a vtáctvo“ a financovanie lesných investícií v rámci lesov spravovaných podľa environmentálnych a sociálnych kritérií).

6.2

Čo sa týka nových členských štátov, na obdobie rokov 2004-2006 bol prijatý program rozvoja vidieka. Tento bude, navyše k štyrom novým sprievodným opatreniam, financovať: pomoc združeniam poľnohospodárov, podporu polo-sebestačných fariem, technickú pomoc a doplnok k priamej pomoci 1. piliera SPP.

7.1

Keď sa dokončuje jednotný trh a vnútorný trh postupne otvára poľnohospodárskym ekonomikám, využívajúcim porovnateľné prirodzené výhody alebo menej náročné environmentálne normy, je dôležité, aby európsky poľnohospodársky model zlepšoval svoju konkurencieschopnosť

7.2

Výbor teda navrhuje, aby línia „pomoc investíciám v poľnohospodárskych prevádzkach“, v rámci politiky rozvoja vidieka, bola stále podporovaná. Investície, ktoré umožňujú poľnohospodárskym prevádzkam zohľadňovať environmentálne požiadavky, ako aj zlepšenie blaha zvierat a pracovné podmienky, by mali byť podporené aj preto, lebo podporujú poľnohospodársku činnosť na určitom území.

7.3

Výbor zdôrazňuje, že treba anticipovať zavedenie opatrenia „Poľnohospodárskej rady“ umožňujúce podporu pre prispôsobenie sa na nové výrobné štandardy. Skutočne zavedené bude môcť byť v členských štátoch len od roku 2006, pričom podmienenosť sa bude aplikovať od roku 2005.

7.4

Oslabenie nástrojov pre reguláciu trhov s poľnohospodárskymi produktmi, klimatické zmeny a opatrenia spojené so sanitárnymi krízami už niekoľko rokov zvýrazňujú význam ovládania obratu poľnohospodárskych prevádzok. V rámci reformy SPP, ku ktorej došlo v roku 2003, Komisia v jednej správe stanovila preskúmať možnosť, či by percento modulácie mohlo byť použité na národnej úrovni pre špecifické opatrenia, určené pre zvládanie rizík, kríz a prírodných katastrôf. Výbor pripomína, že Komisia musí sprístupniť túto správu do konca roka 2004 a mala by sa tiež začať zaoberať národnými, ako aj komunitárnymi možnosťami rozvoja systémov poľnohospodárskeho poistenia. V prípade potreby žiada, aby bol príspevok druhého piliera SPP analyzovaný ako sprievodný nástroj.

7.5

Budúca politika rozvoja vidieka by mala potvrdiť ako druhú líniu ochranu životného prostredia a správu územia, využívajúc ako základný nástroj agro-environmentálne opatrenia a kompenzáciu prirodzených nevýhod na základe spoločných kritérií pre zabezpečenie udržania teritoriálnej rovnováhy.

7.6

Reforma SPP zaviedla princíp podmienenosti priamej pomoci poľnohospodárstvu pri rešpektovaní komunitárnej legislatívy (19 smerníc a nariadení), ktorý sa týka životného prostredia, zdravia obyvateľstva, zdravia zvierat a rastlín a blaha zvierat. Výbor zdôrazňuje, že tento nový aspekt prvého piliera SPP nesmie byť zamieňaný s agro-environmentálnymi opatreniami (AEM). AEM nie sú stanovené predpismi, ale podporujú dobrovoľné a participatívne aktivity poľnohospodárov s cieľom zaviesť metódy poľnohospodárskej výroby, vytvorené pre ochranu životného prostredia a ochranu prírodného prostredia.

7.7

Výbor zdôrazňuje, že administratívne ustanovenia zavedenia AEM by mali byť zjednodušené. Takto by mali ciele týchto opatrení spadať pod subsidiaritu. Kladie si tiež otázku o potrebe viac rozšíriť pôsobnosť týchto opatrení na ďalšiu environmentálnu problematiku, vzhľadom na rozpočtovú stabilitu. Jednako však musí byť osobitný dôraz daný AEM, ktoré by dali prednosť diverzite poľnohospodárskych výrobných systémov s cieľom zachovania rovnováhy agrosystémov.

7.7.1

V zmysle deklarácie Európskeho summitu z Göteborgu by mali byť agro-environmentálne opatrenia povinné v každom národnom programe.

7.7.2

Výbor zdôrazňuje, že financovanie „ Natury 2000 “ by sa nemalo robiť na úkor existujúcich opatrení. Preto si praje, aby Komisia identifikovala nové financovania pre kompenzáciu nákladov spojených s aplikáciou Smernice „Habitat a vtáctvo“.