30.11.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 292/3

ŠTÁTNA POMOC — ČESKÁ REPUBLIKA

Štátna pomoc č. C 27/04 (ex CZ 49/03) „Agrobanka Praha“, a. s./„GE Capital Bank“, a. s.

Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES

(2004/C 292/03)

(Text s významom pre EHP)

Komisia prostredníctvom listu zo 14. júla 2004 vytlačeného v pôvodnom jazyku na stranách nasledujúcich po tomto súhrne oznámila Českej republike svoje rozhodnutie iniciovať postup ustanovený v článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorý sa týka časti uvedenej pomoci/opatrenia.

Komisia sa rozhodla, že nevznesie žiadne námietky k iným dohodnutým opatreniam opísaným v liste nasledujúcom po tomto súhrne.

Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky k poskytnutiu pomoci vzhľadom ku ktorej Komisia iniciuje postup do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia tohto súhrnu a nasledujúceho listu adresovaného:

European Commission

Directorate-General for Competition

Directorate H2

Rue Spa 3

B-1049 Brussels

Fax: (+32 2) 296 12 42

Tieto pripomienky sa oznámia Českej republike. Ak zainteresovaná strana, ktorá vzniesla pripomienky, žiada, aby sa jej totožnosť nezverejnila, treba, aby o to požiadala písomne s uvedením dôvodov svojej žiadosti.

SÚHRN

Postup

Listom z 18. decembra 2003 a zaregistrovaným 23. decembra Komisia dostala oznámenie týkajúce sa opatrení v prospech „Agrobanky“, Praha a. s. („AGB“) a „GE Capital Bank“, a. s. („GECB“) podľa postupu „dočasného mechanizmu“ uvedeného v prílohe IV.3 Aktu o pristúpení, ktorý je súčasťou Prístupovej dohody k Európskej únii. Po preskúmaní dokumentácie si Komisia 12. februára 2004 vyžiadala ďalšie informácie. Odpoveď na túto žiadosť prišla 9. marca 2004. V mesiacoch marec a apríl sa uskutočnila séria stretnutí s českými orgánmi a oprávnenými osobami. Listom, ktorý Komisia dostala 30. apríla 2004, české orgány stiahli oznámenie a v ten istý deň predložili nové oznámenie.

Komisia dostala viacero sťažností týkajúcich sa štátnej pomoci udeľovanej českými orgánmi všetkým českým bankám vrátane „AGB“ a „GECB“.

Opis opatrení

„AGB“ pôsobila v Českej republike ako súkromná univerzálna komerčná banka. Pre finančné problémy prešla „AGB“17. septembra 1996 do nútenej správy. Neskôr sa v rámci „AGB“ vytvorili dva samostatné subjekty, „AGB1“ a „AGB2“. „AGB1“ spravovala bankové obchody „AGB“. Po uskutočnení verejnej súťaže bola v júni 1998 „AGB1“ predaná „GECB“.

Od roku 1996 dostala „AGB“ – po predaji „AGB1“ – aj skupina „GE“, finančnú pomoc od českých orgánov na reštrukturalizáciu bankových obchodov „AGB“. Česká republika okrem týchto opatrení zaslala Komisii na schválenie nasledujúce opatrenia v súlade s postupom dočasného mechanizmu uvedeným v prílohe IV.3 Aktu o pristúpení:

Banková záruka vkladateľa: „ČNB“ na základe zavedenia nútenej správy na „AGB“ vydala 17. septembra 1996 záruku pre všetkých veriteľov a vkladateľov „AGB“, aby sa zastavilo horúčkovité vyberanie vkladov.

Finančná podpora likvidity: „ČNB“ poskytla finančnú podporu „AGB“ vo forme úverového limitu. Počiatočný úverový limit, ktorý bol poskytnutý 18. septembra 1996, dosiahol 6 000 miliónov Kč. Úverový limit dosiahol 15. januára 1998 maximálny objem 22 500 miliónov Kč. Maximálne čerpanie bolo vo februári 1998, a to vo výške 22 100 miliónov Kč. Finančná podpora likvidity sa ukončila na konci nútenej správy a na základe odobratia bankovej licencie 17. septembra 1998.

Neúspešný pokus zvýšiť kapitál „AGB“: „ČNB“ inštruovala svoju dcérsku spoločnosť „Česká finanční, s. r. o.“ („Česká finanční“), aby sa podieľala na zvýšení kapitálu v „AGB“ prostredníctvom upísania novej emisie akcií „AGB“. 2. apríla 1998„Česká finanční“ upísala nové akcie v hodnote 9 000 miliónov Kč. Táto suma sa vyplatila „AGB“6. apríla 1998.

Proti zvýšeniu kapitálu však protestoval minoritný akcionár AGB a český súd prerušil proces zvyšovania kapitálu v máji 1998. „ČNB“ sa snažila získať späť 9 000 miliónov Kč. V marci 2004 však „ČNB“ odstúpila od súdneho sporu proti AGB na získanie uvedenej sumy.

Kúpna cena: „GECB“ pôvodne ponúkla kúpnu cenu 2 000 miliónov Kč v hotovosti za upravenú čistú hodnotu aktív „AGB1“ vo výške 4 000 miliónov Kč. Pretože čistá hodnota aktív „AGB1“ bola v skutočnosti nižšia, táto čistá hodnota aktív sa musela zvýšiť, aby dosiahla kúpnu cenu. Zúčastnené strany rozhodli, že toto zvýšenie by sa malo uskutočniť formou zvýšenia základného imania „GECB“, ktorý uhradí „ČNB“ po kúpe „AGB1“.

Po rokovaniach „ČNB“ a „GECB“ sa kúpna cena aj upravená čistá hodnota aktív znížili. Zaplatená kúpna cena nakoniec dosiahla hodnotu 304,154 miliónov Kč.

Zvýšenie kapitálu v „GECB“: Toto opatrenie sa musí chápať s ohľadom na skutočnosť, že kúpna cena za „AGB1“ závisela od dosiahnutia cieľovej upravenej čistej hodnoty aktív „AGB1“ vo výške 2 500 miliónov Kč, pretože české orgány súhlasili s vyplatením odškodného pre „GECB“ za prijatie záväzkov nad rámec hodnoty aktív nadobudnutých pri kúpe „AGB1“.

Keďže čistá hodnota aktív „AGB1“ bola k 21. júnu 1998 záporná, cieľová čistá hodnota aktív „AGB1“ sa dosiahla kapitálovou injekciou „ČNB“. Táto kapitálová injekcia sa uskutočnila prostredníctvom zvýšenia kapitálu v „GECB“ na 19 717,5 miliónov Kč.

Záruky a zabezpečenia: V rámci predaja „AGB1“ banke „GECB“, „AGB“ ako predajca odsúhlasil viaceré záruky a zabezpečenia, ktoré sú uvedené v Listine záruk podpísanej 21. júna 1998. „ČNB“ nebola zmluvnou stranou tejto dohody. Záväzky, ktoré „AGB“ prijala v Listine záruk, však garantovala „ČNB“ v Dohode o zabezpečení podpísanej 22. júna 1998. Dohoda o zabezpečení bola zmenená 25. apríla 2004 Novelou dohody o zabezpečení č. 1. Uvedené dohody obsahovali viaceré záruky v prospech „skupiny GE“. Záruky sú opísané vo všeobecných podmienkach dohody.

Analýza opatrení

Komisia považuje „bankovú záruku vkladateľa“, „finančnú podporu likvidity“, „neúspešný pokus o zvýšenie kapitálu AGB“, „kúpnu cenu“, „zvýšenie kapitálu GECB“ a „záruky a zabezpečenia“ za opatrenia, ktorých účinnosť uplynula už pred pristúpením Českej republiky k Európskej únii, a po pristúpení sú neuplatniteľné.

Tie „záruky a zabezpečenia“, ktorých účinnosť neuplynula pristúpením, sa považujú za uplatniteľné po pristúpení, pretože miera rizika pre Českú republiku sa po jej pristúpení môže zvýšiť.

Komisia považuje tie „záruky a zabezpečenia“, ktorých účinnosť neuplynula pred pristúpením, za poskytnutie štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Komisia analyzovala túto pomoc z hľadiska Zásad Komisie o poskytovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem, ktoré sú v ťažkostiach (1) („Zásady 1994“). Táto analýza viedla Komisiu k nasledujúcim vážnym pochybnostiach týkajúcim sa zlučiteľnosti uvedenej pomoci s princípmi spoločného trhu:

—	Komisia má vážne pochybnosti, či GECB a ostatné spoločnosti skupiny GE profitujúce zo „záruk a zabezpečení“ sú oprávnené firmy podľa Zásad 1994, keďže tieto spoločnosti neboli v ťažkostiach.

—	Komisia má vážne pochybnosti, či „záruky a zabezpečenia“ patria k premyslenému plánu reštrukturalizácie AGB. Plán reštrukturalizácie bol predložený spolu s oznámením v decembri 2003. Zdá sa, že komplexný plán reštrukturalizácie predtým nejestvoval.

—

Komisia má vážne pochybnosti, či finančná pomoc nebola vyššia ako pomoc potrebná na reštrukturalizáciu bankových obchodov AGB, a či zahŕňa kompenzačné opatrenia pre účastníkov konkurzu. Úsilie, ktoré AGB a skupina GE vyvinuli na kompenzáciu pomoci poskytnutej českými orgánmi, sa nezdá byť väčšie ako úsilie potrebné na reštrukturalizáciu bankových obchodov AGB.

—

Komisia má vážne pochybnosti, či poskytnutá pomoc bola striktne obmedzená na minimum potrebné na reštrukturalizáciu bankových obchodov AGB. Komisia považuje príspevky investorov za príspevky poskytnuté normálnym podnikateľským spôsobom s cieľom optimalizovať príjmy spoločnosti. Okrem toho, ukazovateľ vysokej kapitálovej primeranosti GECB naznačuje, že pomoc nebola obmedzená na minimum.

—

Komisia má ďalej vážne pochybnosti, či je v tejto súvislosti použiteľný článok 46 ods. 2 Európskej dohody. Ustanovenie sa nachádza v kapitole „Zriadenie Európskej dohody“ a Komisia ho teda považuje za nepoužiteľný v súvislosti so štátnou pomocou. Okrem toho, Komisia považuje podmienky článku 46 ods. 2 Európskej dohody za nesplnené, pretože „záruky a zabezpečenia“ sú individuálnym opatrením, ktoré neprijal finančný nadriadený orgán.

Berúc do úvahy predchádzajúce dôvody, Komisia prijíma záver, že v tomto štádiu jestvujú vážne pochybnosti, či je reštrukturalizácia bankových obchodov AGB v súlade s kritériami ustanovenými v Zásadách 1994, a či opatrenia možno považovať za zlučiteľné s princípmi spoločného trhu. Komisia sa z týchto dôvodov rozhodla iniciovať postup ustanovený článkom 88 ods. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

V súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 môže byť každá neoprávnená pomoc predmetom vymáhania vrátenia pomoci od prijímateľa.

TEXT LISTU

„Komise chce informovat Českou republiku, že po prozkoumání informací poskytnutých vašimi orgány k výše citovaným oznámeným opatřením dospěla k rozhodnutí, že řada z nich není použitelná po přistoupení. V případě určitých záručních opatření se Komise rozhodla zahájit postup předepsaný v článku 88(2) Smlouvy o založení ES.

I. POSTUP

Dopisem s datem 18. prosince 2003, zaevidovaným 23. prosince 2003, dostala Komise oznámení o opatřeních ve prospěch Agrobanky, Praha a.s. (‚AGB’) a GE Capital Bank, a.s. (‚GECB’), a to v rámci procedury ‚prozatímního mechanismu’ stanoveného v Příloze IV.3 Aktu o přistoupení, který tvoří součást Smlouvy o přistoupení k Evropské unii. Po přezkoumání dokumentace požádala Komise 12. února 2004 o další informace. Odpověď na žádost o tyto informace došla 9. března 2004. V měsících březen a duben se pak uskutečnila řada porad s českými orgány a příjemci. Dopisem, který Komise obdržela 30. dubna 2004, české orgány oznámení stáhly; téhož dne předložily nové oznámení.

2.	Komise obdržela několik stížností na státní podporu, kterou české orgány poskytly všem českým bankám, včetně AGB a GECB.

II. OBJASNĚNÍ SITUACE

1. Příjemci podpory

AGB, která byla založena v roce 1990, působila v České republice vesměs jako univerzální obchodní banka. V roce 1995 byla pátou největší bankou a vůbec největší soukromou bankou. S ohledem na její finanční potíže jí byla v září 1998 zrušena bankovní licence a v současnosti se nachází v procesu likvidace.

4.	K zakládajícím akcionářům AGB patřila Československá obchodní banka, a.s. (‚ČSOB’), Ministerstvo zemědělství České republiky, Agropol, a.s., Agrodat, státní podnik a Stavoinvest Banská Bystrica. V roce 1995 získala kontrolu v AGB skupina Motoinvest.

5.	Po vyhlášení nucené správy dne 17. září 1996 byly v AGB vytvořeny dva samostatné subjekty, AGB1 a AGB2. AGB1 zdědila základní bankovní aktivity. V červnu 1998 byla AGB1 prodána GECB. Zbývající části AGB jsou stále v procesu likvidace.

6.	GECB byla založena v roce 1998 kvůli akvizici AGB1. Nyní působí jako univerzální banka v České republice. GECB je zcela vlastněna společností GE Capital International Holdings Corporation, U.S.A. (‚GECIH’).

2. Finanční situace AGB

Podle informací v citovaném oznámení začaly potíže AGB už v roce 1993/1994. V polovině devadesátých let procházel celý český bankovní sektor vážnou ekonomickou krizí. České orgány konstatují, že tato krize zasáhla také AGB. Navíc pak prudká expanze AGB, spolu s nedostatky v řízení rizik a nedostatečnými interními kontrolami vedly k postupnému zhoršování kvality půjčkového portfolia AGB.

8.	České orgány informovaly Komisi, že v roce 1993 vykazovala AGB ztráty ve výši CZK 2.000 milionů a že hodnota jejího vlastního jmění byla záporná (CZK -515 milionů).

V roce 1993 Česká národní banka (‚ČNB’) AGB nařídila, aby vypracovala a realizovala ‚konsolidační program’, který by měl obnovit její kapitálovou přiměřenost. České orgány tvrdí, že ‚konsolidační program’ neměl zahrnovat opatření, poskytovaná nebo udělovaná státem. Měl spíše zavést důkladnější dohled nad AGB.

10.

České orgány konstatují, že v roce 1996 přestala AGB dodržovat podmínky ‚konsolidačního programu’, pustila se do vysoce rizikových operací, setkávala se s problémy s likviditou a snižováním kvality svých aktiv. Krize likvidity a neochota akcionářů činit odpovídající nápravné kroky vedly nakonec 17. září 1996 k vyhlášení nucené správy nad AGB.

11.

K finanční situaci AGB české orgány uvádějí, že audit provedený po vyhlášení nucené správy (rozvaha s datem 16. září 1996) odhalil ztrátu ve výši CZK -8.487 milionů a zůstatek vlastního jmění CZK -5.476 milionů. Pravidelný výroční audit rozvahy s datem 31. prosince 1996 zaznamenal ztrátu ve výši CZK -10.097 milionů a zůstatek vlastního jmění CZK -6.328 milionů.

12.

České orgány konstatují, že se záměrem zabránit negativním důsledkům pro celý český bankovní sektor zahájily realizaci opatření, jejichž cílem bylo zajistit záchranu a restrukturalizaci AGB. Protože ale výše zmíněné audity, které byly provedeny po vyhlášení nucené správy, odhalily ztráty převyšující kapitál banky, dospěly české orgány k závěru, že nejlepším způsobem, jak zajistit dlouhodobou životaschopnost AGB, bude vytvoření samostatné organizační jednotky, AGB1, určené pro provádění základních bankovních činností AGB. Následně byla AGB1 prodána strategickému investorovi, a to cestou otevřeného, bezpodmínečného a transparentního nabídkového řízení.

3. Veřejná soutěž

13.

Nucený správce vyhlásil veřejnou soutěž na prodej AGB1 v dubnu 1997. Při následujícím nabídkovém řízení, které bylo – podle českých orgánů- otevřené, transparentní a bezpodmínečné, zůstala nakonec GE Capital Corporation jedinou stranou se zájmem o koupi AGB1. Dne 22. června 1998 byla pak AGB1 prodána GECB za zhruba CZK 304 milionů.

14.	Po odprodeji AGB1 ve prospěch GECG přešel zbytek AGB, včetně AGB2, do likvidace. V probíhajícím likvidačním procesu je jediným věřitelem AGB ČNB.

4. Současná finanční situace GECB

15.

Od doby, kdy GECB převzala bankovní aktivity AGB, se její výsledky podstatně zlepšily. Její čistý příjem se zvýšil z asi CZK -16.500 milionů v roce 1998, kdy byla GECB založena a koupila AGB1, na asi CZK 980 milionů v roce 1999, na asi CZK 720 milionů v roce 2000, na asi CZK 840 milionů v roce 2001 a na asi CZK 910 milionů v roce 2002. Kapitálová přiměřenost GECB činila v roce 1999 74 %, v roce 2000 48 %, v roce 2001 41 % a v roce 2002 30 %.

5. Úsilí vynakládané ze strany AGB, GECB a GECIH

16.	České orgány tvrdí, že AGB, GECIH a GECB přijaly opatření na zmírnění státní účasti na restrukturalizaci AGB.

17.

Kompenzační kroky AGB sestávaly z úkonů směřujících k dosažení likvidity vlastních aktiv AGB a zejména z odprodeje některých dceřiných společností AGB bance Raiffeisen Bank. Tím se také měl snížit tržní podíl AGB, měřený podílem AGB na celkových bankovních aktivech nebo aktivech určitých tříd. Vedle toho měla AGB snížit početní stav svých zaměstnanců ze zhruba 3.500 v roce 1996 na asi 2.500 zaměstnanců v roce 1998.

18.

GECB a GECIH měly přispět k restrukturalizaci zaplacením kupní ceny, prostřednictvím záruk v ‚Listině záruk’ a protizáruky ve ‚Smlouvě o odškodnění’, na jejímž základě GECIH převzala na sebe závazek ČNB (‚Záruka pro vkladatele’) vůči věřitelům AGB. Skupina GE měla navíc přispět cestou ‚opce s právem prodeje’, která je podrobněji popisována dále, a nakonec také svou vynikající pověstí.

III. POPIS OPATŘENÍ

19.	České orgány poskytly informace o následujících opatřeních:

20.	‚Záruka pro vkladatele’: Při vyhlášení nucené správy nad AGB dne 17. září 1996 vydala ČNB záruky všem věřitelům a vkladatelům AGB, aby tak zamezila útoku na vklady banky.

21.

Záruka pokrývala především všechny závazky AGB, včetně z nich splatného úroku, zaznamenané v účetní evidenci ABG k 17. září 1996. Všechny dluhy se splatností k pevnému datu byly zaručeny až ke dni splatnosti. Dluhy bez pevného data splatnosti byly zaručeny na dobu dvanácti měsíců od ukončení nucené správy nad AGB. Navíc veškeré záruky vydané v AGB po 17. září 1996 byly zajištěny k datu jejich splatnosti nebo na dobu dvanácti měsíců po skončení nucené správy, podle toho, co by nastalo dříve. Výše citovaná záruka neurčovaly žádný horní limit pro zajišťované závazky vůči věřitelům AGB. České orgány nás informovaly, že jediným potenciálním nárokem, který na základě Záruky pro vkladatele zbývá, je vklad CZK […] (2). Tento vklad má splatnost v roce 2005.

22.

‚Podpora na posílení likvidity’: ČNB poskytla AGB finanční podporu ve formě úvěrového limitu. První úvěrový limit, který byl poskytnut 18. září 1996, činil CZK 6.000 milionů. Dne 15. ledna 1998 dosáhl úvěrový limit maximální hodnoty CZK 22.5000 milionů. K maximálnímu čerpání došlo v únoru 1998, ve výši CZK 22.100 milionů. Podpora na posílení likvidity skončila s ukončením nucené správy a zrušením bankovní licence dne 17. září 1998.

23.	Dne 17. září 1998 se ČNB a AGB dohodly, že AGB musí svůj dluh vůči ČNB splatit z výnosů likvidačního procesu do 31. prosince 2004. ČNB ovšem může dobu splácení prodloužit. Závazek splatit částky čerpané v rámci úvěrového limitu zůstal po prodeji AGB1 v AGB.

24.

‚Neúspěšný pokus navýšit kapitál AGB’: ČNB uložila své dceřiné společnosti Česká finanční s.r.o. (‚Česká finanční’), aby se podílela na navýšení kapitálu v AGB cestou upsání nové emise akcií AGB. Dne 2. dubna 1998 upsala Česká finanční nové akcie za protihodnotu CZK 9.000 milionů. Tato úhrada byla ve prospěch AGB zaplacena 6. dubna 1998.

25.

Minoritní akcionář AGB ale navýšení kapitálu napadl a český soud v květnu 1998 proces navyšování kapitálu zastavil. Po skončení nucené správy pak valná hromada akcionářů zrušila rozhodnutí navýšit kapitál AGB a proto se nakonec Česká finanční nestala akcionářem AGB. Kdyby bylo navýšení a upsání akcií ze strany České finanční úspěšné, Česká finanční by získala v AGB vlastnický podíl ve výši 68 %.

26.

Česká finanční se snažila vymoci zpět částku CZK 9.000 milionů u soudu s poukazem na neoprávněný majetkový prospěch. ČNB, která v roce 2002 převzala pohledávku od České finanční, se také pokusila vymoci částku zpět. Nicméně v březnu 2004 ČNB odstoupila od soudního sporu proti AGB, protože považovala za obchodně rozumnější ve sporu nepokračovat.

27.

‚Kupní cena’: ze strany GECB původně nabídnutá kupní cena činila CZK 2.000 milionů v hotovosti za upravenou hodnotu čistých aktiv AGB1 ve výši CZK 4.000 miliony. Protože hodnota čistých aktiv AGB1 byla ve skutečnosti menší, musela být hodnota čistých aktiv zvýšena, aby dosáhla kupní ceny. Smluvní strany rozhodly, že se tak stane formou navýšení akciového kapitálu v GECB, za které po koupi AGB1 zaplatí ČNB.

28.

V průběhu následujících jednání mezi ČNB a GECB byla kupní cena i upravená hodnota čistých aktiv snížena o stejnou částku, s cílem vyhnout se zbytečným hotovostním výměnám. Především tedy byla kupní cena snížena na CZK 500 milionů – za úpravu hodnoty čistých aktiv AGB na CZK 2.500 milionů. Kupní cena se ve světle výpočtu upravené hodnoty čistých aktiv ke dni transakce stala předmětem další úpravy. Nakonec zaplacená kupní cena činila CZK 304,154 milionů.

29.

‚Zvýšení kapitálu v GECB’: Toto opatření je třeba posuzovat s ohledem na to, že kupní cena za AGB1 byl závislá na dosažení cílové upravené hodnoty čistých aktiv AGB1 ve výši CZK 2.500 milionů, protože české orgány se zavázaly kompenzovat GECB za převzetí závazků převyšujících hodnotu aktiv nabytých při koupi AGB1.

30.	Protože čistá aktiva AGB1 měla k 21. červnu 1998 zápornou hodnotu, bylo cílové hodnoty čistých aktiv AGB1 dosaženo kapitálovou injekcí ze strany ČNB. Tato kapitálová injekce byla provedena cestou zvýšení kapitálu v GECB.

31.

Podle ‚Rámcové smlouvy’ mezi CNB, GECB a GECIH, uzavřené 22. června 1998, se ČNB zavázala vložit do vlastního jmění GECB kapitálový vklad ve výši CZK 19.717,5 milionů a zvýšit tak upravenou hodnotu čistých aktiv AGB1 na požadovanou výši CZK 2.500 milionů. Bylo to provedeno tak, že ČNB upsala deset akciových podílů v GECB za celkovou cenu 19.717,5 milionů. Po určitých potížích s registrací kapitálového navýšení byla takto transakce nakonec zaregistrována dne 25. března 2003 v Pražském obchodním rejstříku. Následně pak v roce 2003 ČNB prodala těchto 10 akcií GECIH, za celkovou úhradu CZK 1.000.

32.

‚Záruky a odškodnění’: Při prodeji AGB1 ve prospěch GECB se AGB jako prodávající AGB1 dohodla na řadě záručních úmluv, které jsou uvedeny v ‚Listině záruk’, podepsané 21. června 1998. ČNB nebyla smluvní stranou této dohody. Nicméně závazky učiněné AGB formou ‚Listiny záruk’ ČNB podpořila cestou ‚Smlouvy o odškodnění’, podepsané 22. června 1998. ‚Smlouva o odškodnění’ byla 25. dubna 2004 pozměněna ‚změnou Smlouvy o odškodnění číslo 1’ (3). České orgány poskytly seznam záručních úmluv v Příloze 23 k Plánu záchrany a restrukturalizace (‚Příloha 23’), který je součástí oznámení. Uvádí se nicméně, že tento seznam není kompletní.

33.

Podle informací poskytnutých českými orgány platnost mnoha záruk uvedených v ‚Listině záruk’ a ve ‚Smlouvě o odškodnění’ vypršela 22. června 2001. Týká se to následujících záručních úprav z ‚Listiny záruk’, jak jsou sumarizovány pod položkami č. A.1-A.18 Přílohy 23:

—	Článek 2.2. (Organizace)

—	Článek 2.3 (Integrované investice a AVE Leasing)

—	Článek 2.5 (Souhlasy)

—	Článek 2.5 (Bez porušování)

—	Článek 2.6. (Finanční výkazy)

—	Článek 2.9. (Půjčky)

—	Článek 2.10 (Nemovitý majetek)

—	Článek 2.11 (Hmotná aktiva)

—	Článek 2.12 (Smlouvy)

—	Článek 2.13 (Dodržování předpisů)

—	Článek 2.15 (Úmluvy o oddělení práv)

—	Článek 2.16 (Zaměstnanci, programy zaměstnaneckých výhod)

—	Článek 2.17 (Pojištění)

—	Článek 2.18 (Soudní spory)

—	Článek 2.19 (Práva k duševnímu vlastnictví)

—	Článek 2.21 (Vytvoření Nové Agrobanky a Staré Agrobanky)

—	Článek 2.23 (Makléř a zprostředkovatelé)

—	Článek 2.7 (Žádná neohlášená pasiva)

34.

Na základě informací, které poskytly české orgány, jsou záruční úmluvy, jejichž platnost nevypršela před přistoupením České republiky k Evropské unii, sumarizovány následujícím způsobem:

‚Záruky a odškodnění’, jejichž platnost vyprší 22. června 2008:

Obsah

Limitování částky

Odškodnění za případný soudní spor, který negativně poznamená bankovní činnost: AGB se zavázala odškodnit GECIH, GECG a další odškodňované osoby kupujícího (kupující) za případné ztráty vyplynuvší z nároků uplatněných proti kupujícímu v důsledku záležitosti, ke které došlo před datem uzavření a která negativně poznamená bankovní činnost. Článek 5.1(a)(1) (4)

Souhrnný limit CZK 2 000 milionů

Odškodnění za porušení zákona: AGB se zavázala odškodnit kupujícího za případné ztráty vyplynuvší z porušení nějakého platného zákona nebo předpisu, kterého se prodávající dopustil před datem uzavření a které negativně poznamenává bankovní činnost. Článek 5.1(a)(ii)

Souhrnný limit CZK 2 000 milionů

Odškodnění za pracovněprávní spor: AGB se zavázala odškodnit kupujícího za případné ztráty vyplynuvší z nároků uplatněných proti GECB některým zaměstnancem v souvislosti s nějakým skutečným nebo údajným úkonem nebo opomenutím ze strany prodávajícího před datem uzavření. Článek 5.1(a)(v)

Souhrnný limit CZK 2 000 milionů

Odškodnění za pracovněprávní spor: AGB se zavázala odškodnit kupujícího za případné ztráty vyplynuvší z nároků týkajících se nějaké smluvní povinnosti nebo povinnosti zaměstnání v případě zaměstnance, který byl ponechán, nebo v případě dřívějšího, stávajícího či budoucího zaměstnance prodávajícího, který je zaměstnancem ve vztahu k AGB2. Článek 5.1(a)(vi)

Souhrnný limit CZK 2 000 milionů

Žaloba na prohlášení smlouvy týkající se prodeje AGB1 ve prospěch GECB za neplatnou, podaná 27. července 1998 u Krajského obchodního soudu v Praze Václavem Sládkem proti AGB v likvidaci a kupujícímu; a ve spojení s minoritními akcionáři AGB jako vedlejšími žalujícími stranami. (Odškodnění je založeno na článku 4.1 Smlouvy o odškodnění)

Souhrnný limit CZK 15 000 milionů

Žaloba na prohlášení smlouvy týkající se prodeje AGB1 ve prospěch GECB za neplatnou, podaná 22. června 2001 u Krajského obchodního soudu v Praze Petrem Maurem, Františkem Vysloužilem, Pavlem Tykačem, Karlem Tománkem, Pavlem Šimkem a Tomášem Fohlerem proti AGB v likvidaci a kupujícímu a Jiřímu Klumparovi; a ve spojení s minoritními akcionáři AGB jako vedlejšími žalujícími stranami (Odškodnění je založeno na článku 4.1 Smlouvy o odškodnění)

Souhrnný limit CZK 15 000 milionů

Žaloba na prohlášení smlouvy o prodeji AGB1 za neplatnou, podaná 18. června 2002 u Městského soudu v Praze HZ Praha, spol. s.r.o. proti AGB v likvidaci, kupujícímu a Jiřímu Klumparovi. (Odškodnění je založeno na článku 4.1 Smlouvy o odškodnění)

Souhrnný limit CZK 15 000 milionů

Žádost o registraci prodeje AGB1 v Obchodním rejstříku, podaná 18. října 1999, u které je žadatelem současná AGB v likvidaci a ke které se pražský Městský úřad státního zástupce připojil jako strana řízení. (Odškodnění je založeno na článku 4.1 Smlouvy o odškodnění)

Souhrnný limit CZK 15 000 milionů

Případný nárok na odškodnění týkající se platnosti či legitimnosti prodeje AGB1 ve prospěch kupujícího, uplatněný:

—	Prodávajícím, ČNB nebo akcionářem, likvidátorem, konkursním správcem, auditorem nebo nuceným správcem prodávajícího

—	Členem podnikového orgánu prodávajícího nebo kupujícího

—	Zaměstnancem, vypůjčovatelem, klientem, půjčovatelem nebo věřitelem prodávajícího nebo kupujícího

—	Dědicem, právním nástupcem nebo nabyvatelem, likvidátorem, konkursním správcem, správcem k převzetí majetku, svěřeneckým správcem nebo nuceným správcem (respektive osobou, která má podobné pravomoci), nebo sdružením jednoho nebo více výše uváděných jednotlivých funkcí nebo subjektů, nebo

—	Českým státním zástupcem, českým kriminálním orgánem nebo českým daňovým orgánem, který má nad prodávajícím nebo kupujícím pravomoc.

(Odškodnění je založeno na článku 4.1 Smlouvy o odškodnění)

Souhrnný limit CZK 15 000 milionů

‚Záruky a odškodnění’, jejichž platnost vyprší 22. června 2010

Obsah	Limitování částky
Daně: AGB ujišťuje, že (i) splnila příslušné požadavky na daň vybíranou srážkou, předepsanou na základě všech platných zákonů, (ii) že oznámila kupujícímu existenci všech daní, které jsou podle nároků daňového orgánu splatné a dlužné ze strany AGB, (iii) že není v běhu žádný daňový audit, nebo že podle vědomostí AGB nehrozí v souvislosti s nějakými daněmi, splatnými ze strany AGB, (iv) že se nedopustila ani nedopouští porušování nějakého použitelného daňového zákona, což by navodilo vznik závazku pro kupujícího a (v) že kupujícímu nebude uložena v souvislosti s uskutečněním předpokládaných transakcí žádná daň. Článek 2.14(c) a (d)	Souhrnný limit CZK 2 000 milionů
Ekologické záležitosti: AGB ujišťuje, že nakolik si je vědoma, nejsou v prostorech AGB1 uloženy žádné nebezpečné látky v koncentracích překračujících úroveň povolenou platným zákonem. Článek 2.20.	Souhrnný limit CZK 5 000 milionů
Daně v souvislosti s transakcí: AGB ujišťuje, že kupujícímu nebudou předepsány v důsledku uskutečnění prodeje žádné daně. Článek 2.14(e)	Souhrnný limit CZK 15 000 milionů
Neobchodní aktiva a pasiva: AGB se zavázala odškodnit kupujícího za případné ztráty vyplynuvší z nároků týkajících se neobchodních aktiv nebo neobchodních pasiv. Článek 5.1(a)(iv)	Souhrnný limit CZK 5 000 milionů
Celní dluhy a dluhy na spotřební dani: AGB se zavázala odškodnit kupujícího za ztráty vyplynuvší z nároků uplatněných proti němu ze strany českých celních a pro spotřební daň příslušných orgánů v souvislosti s AGB celní zárukou. Článek 5.1(a)(iv)	Souhrnný limit CZK 5 000 milionů

‚Záruky a odškodnění’, jejichž platnost vyprší 22. června 2013

Obsah	Limitování částky
Operace AGB1: AGB ujišťuje, že s výjimkou toho, co je uvedeno v přehledu oznamovacích povinností za dokumenty o transakci, nejsou součástí AGB1 žádná další aktiva či pasiva. Článek 2.22.	Souhrnný limit CZK 2 000 milionů
Oprávnění: AGB ujišťuje o své plné pravomoci a oprávnění podepsat smluvní dokumentaci a uskutečnit transakci. AGB dále ujišťuje, že smlouvy jsou pro ni závazné a na ní vymahatelné. Článek 2.4.	Souhrnný limit CZK 2 000 milionů
Platnost prodeje: AGB se zavázala odškodnit kupujícího za případnou ztrátu vyplynuvší z nároku týkajícího se platnosti nebo ústavní legitimnosti prodeje AGB1. Článek 5.1.(a)(iii)	Souhrnný limit CZK 2 000 milionů

‚Záruky a odškodnění’, jejichž platnost vyprší 15 let po uzavření

Obsah	Limitování částky
Ekologické ztráty: AGB se zavazuje odškodnit kupujícího za případnou ekologicko ztrátu, kterou kupující může utrpět v souvislosti s nějakými provozními prostory AGB1 a která bude způsobena stavem existujícím před uzavřením. Článek 5.1.(b)	Souhrnný limit CZK 2 000 milionů

35.	‚Opce s právem prodeje’: Dne 22. června 1998 uzavřely ČNB a GECIH ‚Smlouvu o opci s právem prodeje’, která stanovuje, že za určitých okolností je GECIH oprávněná požadovat, aby ČNB odkoupila od GECIH všechny její akcie v GECB.

36.

České orgány uvedly, že v současnosti zbývají jen dvě možné události, které by GECIH umožnily využít opci s právem prodeje. Šlo by o 1) o rozhodnutí nebo rozsudek nařizující nebo prohlašující transakce podle Kupní smlouvy za nulové nebo neplatné, respektive že budou reverzovány, nebo že se nějaká část aktiv AGB1 vrací, nebo by šlo 2) o rozhodnutí ČNB neprovést náhradu škody podle ‚Smlouvy o odškodnění’ v částce překračující CZK 2.000 milionů respektive o opomenutí ČNB tyto platby provést.

37.	ČNB má právo napravit událost, která by vedla k využití opce s právem prodeje, tím, že by GECB a GECIH uvedla do stejné situace, v níž by byly, kdyby k takové události nedošlo. Uvádí se, že by to mohlo znamenat platby nebo převod aktiv do GECB. Platnost opce s právem prodeje vyprší 22. června 2008.

Cena při uplatnění opce s právem prodeje

38.

Cena, za kterou musí ČNB odkoupit všechny akcie v GECB, se liší podle data, k němuž bude opce s právem prodeje využita. Od června 2003 do dne, kdy platnost opce s právem prodeje vyprší, se bude tato cena rovnat nejvyšší z následujících položek:

—	upravené reverzní částce,

—	hodnotě čistých aktiv GECB ke dni, kdy je cena při uplatnění opce stanovena,

—	poctivé tržní hodnotě GECB ke dni, kdy je cena při uplatnění opce stanovena. Když je tedy kupní cena určována podle poctivé tržní hodnota, nebudou události, které spustily proces uplatnění opce s právem prodeje, brány v potaz.

IV. ŽÁDOST O POSOUZENÍ

39.

Ve svém oznámení požádaly české orgány Komisi o rozhodnutí na základě prozatímního mechanismu z Přílohy IV.3 Aktu o přistoupení, tj. ve věci ‚Záruky pro vkladatele’, ‚Podpory na posílení likvidity’, ‚Neúspěšného pokusu navýšit kapitál AGB’, ‚Kupní ceny’,‚Zvýšení kapitálu v GECB’, jakož i některých ‚Záruk a odškodnění’. Tyto ‚Záruky a odškodnění’ jsou uvedeny v Příloze 4 k oznámení a obsahují následující položky:

Záruky a odškodnění, jejichž platnost vyprší 22. června 2008

Obsah

Limitování částky

Žaloba na prohlášení smlouvy týkající se prodeje AGB1 ve prospěch GECG za neplatnou, podaná 27. července 1998 u Krajského obchodního soudu v Praze Václavem Sládkem proti AGB v likvidaci a kupujícímu; a ve spojení s minoritními akcionáři AGB jako vedlejšími žalujícími stranami. (Odškodnění je založeno na článku 4.1 Smlouvy o odškodnění)

Souhrnný limit CZK 15 000 milionů

Žaloba na prohlášení smlouvy týkající se prodeje AGB1 ve prospěch GECB za neplatnou, podaná 22. června 2001 u Krajského obchodního soudu v Praze Petrem Maurem, Františkem Vysloužilem, Pavlem Tykačem, Karlem Tománkem, Pavlem Šimkem a Tomášem Fohlerem proti AGB v likvidaci, kupujícímu a Jiřímu Klumparovi; a ve spojení s minoritními akcionáři AGB jako vedlejšími žalujícími stranami. (Odškodnění je založeno na článku 4.1 Smlouvy o odškodnění)

Souhrnný limit CZK 15 000 milionů

Případný nárok na odškodnění týkající se platnosti či legitimnosti prodeje AGB1 ve prospěch kupujícího, uplatněný:

—	Prodávajícím, ČNB nebo akcionářem, likvidátorem, konkursním správcem, auditorem nebo nuceným správcem prodávajícího

—	Členem podnikového orgánu prodávajícího nebo kupujícího

—	Zaměstnancem, vypůjčovatelem, klientem, půjčovatelem nebo věřitelem prodávajícího nebo kupujícího

—	Dědicem, právním nástupcem nebo nabyvatelem, likvidátorem, konkursním správcem, správcem k převzetí majetku, svěřeneckým správcem nebo nuceným správcem (respektive osobou, která má podobné pravomoci), nebo sdružením jednoho nebo více výše uváděných jednotlivých funkcí nebo subjektů, nebo

—	Českým státním zástupcem, českým kriminálním orgánem nebo českým daňovým orgánem, který má nad prodávajícím nebo kupujícím pravomoc.

(Odškodnění je založeno na článku 4.1 Smlouvy o odškodnění)

Souhrnný limit CZK 15 000 milionů

Záruky a odškodnění, jejichž platnost vyprší 22. června 2010

Obsah	Limitování částky
Daně: AGB ujišťuje, že (i) splnila příslušné požadavky na daň vybíranou srážkou, předepsanou na základě všech platných zákonů, (ii) že oznámila kupujícímu existenci všech daní, které jsou podle nároků daňového orgánu splatné a dlužné ze strany AGB, (iii) že není v běhu žádný daňový audit, nebo že podle vědomostí AGB nehrozí v souvislosti s nějakými daněmi, splatnými ze strany AGB, (iv) že se nedopustila ani nedopouští porušování nějakého použitelného daňového zákona, což by navodilo vznik závazku pro kupujícího a (v) že kupujícímu nebude uložena v souvislosti s uskutečněním předpokládaných transakcí žádná daň. Článek 2.14(c) a (d)	Souhrnný limit CZK 2 000 miliony
Daně v souvislosti s transakcí: AGB ujišťuje, že v důsledku uskutečnění prodeje nebudou kupujícímu předepsány žádné daně. Článek 2.14(e)	Souhrnný limit CZK 15 000 milionů

40.	Tato limitovaná žádost o posouzení tedy nepostihuje ostatní záruční úmluvy podle ‚Záruk a odškodnění’, jakož i ‚opci s právem prodeje’.

41.

Především je třeba konstatovat, že podle prozatímního mechanismu z Přílohy IV.3 Aktu o přistoupení neplatí pro přistupující země povinnost oznamovat opatření. Vzhledem k jejich potenciálnímu zařazení na seznam existujících podpor ve smyslu článku 88(1) Smlouvy o založení ES se přistupující země mohou samy rozhodnout, která opatření budou chtít oznámit.

42.

Komise nicméně soudí, že záruční úmluvy oznámené na účelem rozhodnutí Komise jsou neoddělitelně svázány s ostatními ‚Zárukami a odškodněními’, které české orgány vyřadily z působnosti své žádosti o posouzení. Všechna práva a povinnosti, která jsou vymahatelná podle záručních úmluv, ať už spadají či nespadají do žádosti o posouzení, vyplývají ze stejných smluv: z ‚Listiny záruk’ a ‚Smlouvy o odškodnění’. Proto je neleze uměle oddělovat. V důsledku toho bude Komise posuzovat veškeré ‚Záruky a odškodnění’ v jejich úplnosti.

43.

Oproti tomu ‚opce s právem prodeje’ tvoří odlišnou úmluvu, uzavřenou příslušnými stranami zvlášť. Proto Komise považuje toto opatření za samostatné, které je možné oddělit od ostatních opatření. Protože se Česká republika rozhodla toto opatření neoznámit, nebude tedy ‚opce s právem prodeje’ při stávajícím posuzování projednávána a nebude k ní přijímáno rozhodnutí.

V. POSOUZENÍ

1. Použitelnost po přistoupení

1.1. Právní rámec – Procedura ‚prozatímního mechanismu’

44.

Příloha IV.3 Aktu o přistoupení stanovuje proceduru ‚prozatímního mechanismu’. Ta představuje právní rámec pro posuzování režimů podpor a individuálních podpůrných opatření, které nabyly účinnosti v novém členském státě přede dnem přistoupení a jsou po přistoupení nadále použitelné; tento postup platí pro ty režimy a opatření, které ještě nebyly zahrnuty do seznamu 'existujících podpůrných' opatření, připojeném k Příloze IV a které nabyly účinnost od 10. prosince 1994 dále. Opatření, která jsou použitelná po přistoupení a která nabyla účinnosti před 10. prosincem, jsou považována při přistoupení za existující podporu ve smyslu článku 88(1) Smlouvy o založení ES. V této souvislosti je relevantním kritériem právně závazný akt, kterým se kompetentní vnitrostátní orgány zavázaly poskytnout podporu (5).

45.	V rámci prozatímního mechanismu se slučitelnost podpůrných opatření, použitelných po přistoupení, se společným trhem musí nejdříve posuzovat na úrovni vnitrostátního orgánu, odpovědného za dohled nad státní podporou (v České republice to je Úřad pro ochranu hospodářské soutěže (‚OPC’)).

46.	‚Státní orgán pro dohled’ může hledat právní jistotu tak, že předmětná opatření oznámí Evropské komisi. Na základě tohoto oznámení bude pak Komise posuzovat slučitelnost oznámených opatření se společným trhem.

47.	Když bude mít Komise vážné pochybnosti o slučitelnosti oznámených opatření s acquis communautaire, může do třech měsíců ode dne, kdy obdržela kompletní oznámení, vznést své námitky.

48.	Jestliže naopak Komise do této lhůty své námitky nevznese, bude se mít za to, že oznámená opatření představují existující podporu ode dne přistoupení.

Podpůrná opatření, která nejsou použitelná po přistoupení

49.

Podpůrná opatření, která nejsou použitelná po přistoupení, nemůže Komise na základě postupů předepsaných v článku 88 přezkoumávat. Protože cestou prozatímního mechanismu se pouze zjišťuje, zda dané opatření znamená existující podporu z hlediska postupů při poskytování státních podpor po přistoupení, nevyžaduje na Komisi, ani ji nezmocňuje k přezkoumávání podpůrných opatření, která nejsou po přistoupení použitelná.

50.	Na základě nastíněného právního rámce má tedy zásadní význam první posouzení, zda jsou oznámená opatření použitelná po přistoupení.

51.

Jen ta opatření, která mohou i po přistoupení vést k poskytnutí další podpory nebo ke zvýšení částky už poskytnuté podpory, se mohou na základě prozatímního mechanismu kvalifikovat pro statut existující pomoci – pokud přitom splňují příslušné podmínky a mohou se tudíž stát předmětem tohoto mechanismu. Na druhé straně platí, že prozatímní mechanismus nemá žádný smysl v případě podpůrných opatření, která už byla s konečnou platností a bezpodmínečně poskytnuta ve stanovené částce ještě před přistoupením. Pro rozhodnutí, zda tomu tak opravdu je, je i zde relevantním kritériem právně závazný akt, kterým se příslušné vnitrostátní orgány zavázaly podporu poskytnout.

52.

Tento výklad je v souladu s cílem, účelem a logikou prozatímního mechanismu a kontroly nad státní podporou obecně. Kromě toho s ohledem na zjišťování bezprostředního ekonomického dopadu takových státních intervencí platí, že nové opatření musí být posuzováno v okamžiku, kdy je podpora poskytována. Právní závazek státu je tím hlavním, co souvisí s poskytnutím podpory, nikoli její pouhé vyplacení. Jakákoli platba, současná či budoucí, prováděná na základě právního závazku, představuje akt prosté realizace a nelze ji vykládat jako novou či další podporu. Proto podle Komise musí být k tomu, aby bylo opatření posouzeno jako použitelné po přistoupení, prokázáno, že je schopno přinést další výhodu, která nebyla známa, nebo která nebyla přesně známa, když byla podpora poskytnuta.

53.

Na základě tohoto kritéria Komise považuje za použitelná po přistoupení následující podpůrná opatření:

—	Jakékoli podpůrné režimy, které nabyly účinnosti přede dnem přistoupení a na jejichž základě a bez potřeby dalších prováděcích opatření mohou být poskytovány po přistoupení individuální podpory podnikům definovaným v rámci aktu obecným a abstraktním způsobem;

—	Podpora, která není svázána s konkrétním projektem a která je poskytnuta před přistoupením jednomu nebo několika podnikům na dobu neurčitou a/nebo v nedefinované částce;

—	Individuální podpůrná opatření, u nichž není ke dni poskytnutí podpory známo přesné vystavení státu ekonomickým závazkům (to bylo blíže vysvětleno v dopise Komise českým orgánům z 19. března 2004).

54.	Ve svém dopise ze 4. srpna 2003, zaslaném Misi České republiky u EU, informovaly složky Komise Českou republiku, jak chápou pojem ‚použitelné po přistoupení’ v souvislosti s individuálními podpůrnými opatřeními:

55.

‚Individuální podpůrná opatření, jak jsou definována v článku 1 (e) procedurálního nařízení, jsou považována za ‚použitelná po přistoupení’, jestliže pravděpodobně zvýší závazky státu po dni přistoupení. GŘ pro hospodářskou soutěž soudí, že tato podmínka by měla jmenovitě platit v případě osvobození od nebo snížení povinných poplatků (např. osvobození nebo snížení daní, povinných příspěvků na sociální zabezpečení), pokud tyto výhody platí nadále po přistoupení, dále v případě záruk nebo finančních nástrojů, jako jsou úvěrové linky a ‚čerpací práva’, jejichž platnost pokračuje po dni přistoupení. Ve všech takových případech mohou být předmětná opatření považována za nadále použitelná po přistoupení; přestože bylo opatření oficiálně přijato, v době poskytnutí podpory není celkový závazek plynoucí z toho pro stát znám.’

56.	Komise považuje individuální opatření za použitelná po přistoupení ve smyslu Přílohy IV.3 Aktu o přistoupení, jestliže ke dni poskytnutí pomoci není přesně známa hrozba ekonomických závazků pro stát a ke dni přistoupení je stále neznáma.

57.

V případě záruk musí být splněny následující podmínky, aby bylo dané opatření považováno za nepoužitelné po přistoupení.

—	Rizika jsou přesně definována a zahrnuta do kompletního seznamu, který byl uzavřen ke dni přistoupení.

—	Existuje celkový strop pro splatné částky.

—	Spor se týká událostí, které se udály přede dnem poskytnutí náhrady škod a nikoli nějakých budoucích událostí.

1.2. Individuální opatření

58.

‚Záruka pro vkladatele’: Záruka pro vkladatele, kterou ČNB ručila za závazky všem ručitelům AGB, převzala po prodeji AGB1 ve prospěch GECB právě GECB. Jestliže ale GECIH využije na základě ‚Smlouvy o opci s právem prodeje’ tuto svou opci, může být ČNB opět podle Záruky vkladatelům odpovědná. Nicméně podle Záruky pro vkladatele zůstává jen jeden nárok, který je jasně definovaný. Komise proto považuje potenciální hrozbu z toho plynoucí za jasně definovanou před přistoupením a předmětné opatření za nepoužitelné po přistoupení.

59.

‚Podpora na posílení likvidity’: ČNB poskytla AGB úvěrový limit v konečné výši CZK 22.500 milionů. Tato podpora na posílení likvidity skončila v září 1998. Předpokládalo se, že tento závazek by měla AGB splatit z výnosů likvidačního procesu do 31. prosince 2004. Protože podpora na posílení likvidity byla ukončena v září 1998, nevede už k žádnému dalšímu ohrožení České republiky. Splátky z výnosů likvidačního procesu hrozbu pro Českou republiku jen zmírní. Proto není toto opatření považováno za použitelné po přistoupení.

60.

‚Neúspěšný pokus o navýšení kapitálu AGB’: V roce 1998 se dceřiná společnost ČNB, Česká finanční, pokusila zúčastnit na navýšení kapitálu v AGB zakoupením nových akcií za protihodnotu CZK 9.000 milionů. Částka CZK 9.000 milionů byla ve prospěch AGB zaplacena 6. dubna 1998. po soudním řízení a konečném rozhodnutí valné hromady akcionářů AGB kapitál nenavyšovat se ČNB pokusila vyplacené prostředky vymoci zpět. Pokusu o zpětné vymožení prostředků se ale v březnu 2004 vzdala.

61.

Pokus o navýšení kapitálu AGB byl jednorázovým opatřením, které bylo uskutečněno před přistoupením a které už nezvýší hrozbu závazků pro Českou republiku. Rovněž pokus o zpětné vymáhání částky byl zastaven před přistoupením České republiky k Evropské unii. V tomto ohledu tedy platí, že hrozba závazků pro Českou republiku se nemůže po přistoupení dále zvýšit. V důsledku toho není neúspěšný pokus o navýšení kapitálu AGB, včetně pokusu o zpětné vymožení vyplacené částky považován za opatření použitelné po přistoupení.

62.	‚Kupní cena’: Konečná kupní cena za koupi AGB1, kterou zaplatila GECG/GECIH, byla stanovena na CZK 304,154 milionů. Toto opatření nevede k žádnému dalšímu ohrožení České republiky. V důsledku toho není považováno za použitelné po přistoupení.

63.	‚Zvýšení kapitálu v GECB’: V červenci 1998 upsala ČNB deset nových akcií GECB a zaplatila za ně CZK 19.717,5 milionů. Šlo o jednorázové opatření, které nepovede k nějakému dalšímu ohrožení České republiky. Proto je považováno za nepoužitelné po přistoupení.

64.	‚Záruky a odškodnění’: Ve ‚Smlouvě o odškodnění’ přijala ČNB zpět závazky učiněné AGB jako podávajícím AGB1 v ‚Listině záruk’. Obě smlouvy obsahují různé záruční úmluvy ve prospěch GECB a GECIH.

65.

Následující záruční úmluvy ‚Listiny záruk’, jak jsou sumarizovány v položkách č. A.1-A.18 v Příloze 23, tj.: článek 2.2 (Organizace), článek 2.3 (Integrované investice a AVE Leasing), článek 2.4 (Souhlasy), článek 2.5 (Bez porušování), článek 2.6 (Finanční výkazy), článek 2.9 (Půjčky), článek 2.10 (Nemovitý majetek), článek 2.11 (Hmotná aktiva), článek 2.12 (Smlouvy), článek 2.13 (Dodržování předpisů), článek 2.15 (Úmluvy o oddělení práv), článek 2.16 (Zaměstnanci, programy zaměstnaneckých výhod), článek 2.17 (Pojištění), článek 2.18 (Soudní spory), článek 2.19 (Práva k duševnímu vlastnictví), článek 2.21 (Vytvoření Nové Agrobanky a Staré Agrobanky), článek 2.23 (Makléř a zprostředkovatelé), článek 2.7 (Žádná neohlášená pasiva) už přestaly platit k 22. červnu 2001. Po přistoupení České republiky k Evropské unii se proto prostřednictvím těchto záruk nezvýší hrozba závazků pro Českou republiku. Komise proto považuje tyto specifické záruky za nepoužitelné po přistoupení.

Nekompletní seznam

66.

V případě záručních úmluv, jejichž platnost nevypršela před přistoupením, musí být splněny podmínky předepsané výše v článku V.1.1, aby mohlo být záruky považovány za nepoužitelné po přistoupení. Jmenovitě musí být přesně definován rozsah působnosti záruk, a to prostřednictvím kompletního seznamu nároků.

67.	České orgány předložily seznam nároků v Příloze 23. České orgány ale přitom výslovně konstatovaly, že seznam není kompletní. V důsledku toho má Komise vážné pochybnosti, zda je toto kritérium splněno.

Nedostatečně přesná definice rizik

68.

Jiným kritériem pro označení záruky za nepoužitelnou po přistoupení je to, že příslušná rizika pro přistupující zemi jsou přesně definována. Komise soudí, že České republice hrozící rizika nejsou prostřednictvím ‚Záruk a odškodnění’, jejichž platnost neskončila před přistoupením, dostatečně definována.

69.

Například v případě odškodnění za soudní spor, který negativně poznamenal bankovní činnost podle článku 5.1(a)(i), se může hrozba závazků pro Českou republiku zvýšit, protože nelze předvídat, kolik nároků může vzniknout na základě abstraktních podmínek ustanovení. Komise se proto domnívá, že rizika ohrožující Českou republiku nejsou přesně definována a dané opatření je použitelné po přistoupení. Stejné argumenty platí pro všechna ostatní opatření, uváděná českými orgány v Příloze 23, včetně těch záručních úmluv, na které se české orgány pokoušejí omezit svou žádost o rozhodnutí cestou procedury prozatímního mechanismu.

70.

V případě daňových nároků v článku 2.14(c), (d) a článku 2.14(e) ‚Listiny záruk’ se může hrozba závazků pro Českou republiku po přistoupení zvýšit. Ustanovení týkající se daňových záruk nespecifikují individuální událostí, které by mohly spustit proces odškodnění. Výsledkem je navíc to, že potenciální hrozbu pro Českou republiku, plynoucí z těchto událostí, není možné vyčíslit.

71.

Také v případě článku 4.1 ‚Smlouvy o odškodnění’ není riziko hrozící České republice dostatečně definováno. České orgány uvádějí v rámci tohoto ustanovení pět ‚nároků’. Čtyři z nich se týkají konkrétních soudních řízení stran článku 4.1 ‚Smlouvy o odškodnění’. Pátý nárok popisuje abstraktním způsobem procedury, které mohou podle článku 4.1 vzniknout a které mohou přinést další nároky. Nelze proto určit, kolik nároků může celkem vzniknout na základě článku 4.1 ‚Smlouvy o odškodnění’. V důsledku toho Komise soudí, že rizika hrozící České republice nejsou přesně definována.

Nedostatečně stanovený strop pro splatné částky

72.

Záruky uváděné českými orgány jsou předmětem různých stropů, které limitují maximální hrozbu závazku pro Českou republiku podle jednotlivých záruk. Ovšem GECIH může využít ‚opci s právem prodeje’, pokud ČNB odmítne nějakou platbu překračující částku CZK 2.000 milionů. ‚Opce s právem prodeje’ by tedy mohla zrušit platnost stropů příslušných pro ‚Záruky a odškodnění’.

73.	Vcelku podle záručních úmluv, jejichž platnost nevypršela před přistoupením, není hrozba závazku pro Českou republiku přesně definována, do kompletního seznamu, uzavřeného ke dni přistoupení, nejsou zahrnuty všechny potenciální nároky a nároky postrádají dostatečně jistý strop.

74.

‚Opce s právem prodeje’: V případě, že koupě AGB1 je prohlášena za nulovou nebo je shledána neplatnou nebo reverzovanou, GECIH může uplatnit opci s právem prodeje s tím, že ČNB bude povinna koupit všechny akcie GECB. Totéž platí, pokud se ČNB rozhodne neprovést platby týkající se ‚záruk a odškodnění’ překračující částku CZK 2 000 milionů. V tomto případě bude muset být určena kupní cena akcií v GECB a může se jednat buď o reverzní částku, hodnotu čistých aktiv, nebo poctivou tržní hodnotu GECB, aniž by byl brán zřetel na událost, která spustila právo uplatnit ‚opci s právem prodeje’.

75.

Komise soudí, že potencionální hrozba pro Českou republiku není dostatečně definována. Jmenovitě pak to, že cena, kterou ČNB musí zaplatit, se liší v závislosti na faktorech, které jsou nepředvídatelné, včetně toho, že událost, která spouští právo uplatnit opci s právem prodeje, není není při výpočtu ceny brána v úvahu. Komise tedy soudí, že hrozba pro Českou republiku není před přistoupením jasně definována a že opce s právem prodeje je použitelná po přistoupení.

1.3. Závěry

76.

Komise proto soudí, že:

následující opatření nejsou použitelná po přistoupení:

—	‚Záruka pro vkladatele’,

—	‚Podpora na posílení likvidity’,

—	‚Neúspěšný pokus o navýšení kapitálu AGB’,

—	‚Kupní cena’,

—	‚Zvýšení kapitálu v GECB’

—

‚Záruky a odškodnění’, jak jsou sumarizovány v položkách č. A.1-A.18 v Příloze 23 k Plánu záchrany a restrukturalizace, tj.: článek 2.2 (Organizace), článek 2.3 (Integrované investice a AVE Leasing), článek 2.4 (Souhlasy), článek 2.5 (Bez porušování), článek 2.6 (Finanční výkazy), článek 2.9 (Půjčky), článek 2.10 (Nemovitý majetek), článek 2.11 (Hmotná aktiva), článek 2.12 (Smlouvy), článek 2.13 (Dodržování předpisů), článek 2.15 (Úmluvy o oddělení práv), článek 2.16 (Zaměstnanci, programy zaměstnaneckých výhod), článek 2.17 (Pojištění), článek 2.18 (Soudní spory), článek 2.19 (Práva k duševnímu vlastnictví), článek 2.21 (Vytvoření Nové Agrobanky a Staré Agrobanky), článek 2.23 (Makléř a zprostředkovatelé), článek 2.7 (Žádná neohlášená pasiva).

b)	Ostatní ‚Záruky a odškodnění’ jsou opatření, která jsou použitelná po přistoupení.

2. Státní podpora ve smyslu článku 87(1) Smlouvy o založení ES

77.

Podle článku 87(1) Smlouvy o založení ES se jedná o státní podporu, jestliže podporu poskytl členský stát nebo byla poskytnuta prostřednictvím státních prostředků jakýmkoli způsobem, který narušuje nebo hrozí narušením hospodářské soutěže zvýhodněním určitých podniků nebo výroby určitého zboží a který nepříznivě ovlivňuje obchod mezi členskými státy.

78.	Prostřednictvím ‚Smlouvy o odškodnění’ ČNB jako veřejný subjekt ručí za závazky AGB vůči GECB a GECIH. Z toho vyplývá, že záruční úmluvy vyžadují zapojení státních prostředků.

79.

Komise soudí, že záruční úmluvy podle ‚Záruk a odškodnění’ zvýhodňují GECB a GECIH. České orgány zasáhly s cílem usnadnit prodej soukromé banky jinému soukromému podniku. České orgány nebyly vlastníky banky a kupní cena za AGB1 byla zaplacena ve prospěch AGB. Kupní cena proto žádným způsobem nekompenzuje platby provedené českými orgány. České orgány a jmenovitě ČNB nebyly povinovány podpořit závazky přijaté ze strany AGB. V rozporu s názorem českých orgánů není možné takové jednání považovat za jednání v souladu s principem tržního investora.

80.

Před vyhlášením nucené správy byla AGB pátou největší bankou a vůbec největší soukromou bankou v České republice. Po prodeji AGB1 je GECT nadále aktivní po celé České republice a patří do skupiny GE, která je globálním aktérem. České orgány samy uvádějí, že banky z EU podrobně sledovaly český trh kvůli investičním účelům v prvý čas. Kdyby byla AGB likvidována, pravděpodobně by mohly být jiné evropské banky s to, získat pro sebe činnost, kterou si zachovala GECB. S ohledem na všechny tyto skutečnosti Komise soudí, že záruční úmluvy narušují hospodářskou soutěž a nepříznivě ovlivňují obchod mezi členskými státy.

81.	Záruční úmluvy, jejichž platnost nevypršela před přistoupením a které uzavřela ČNB ve prospěch AGB, GECB a GECIH, jsou proto považovány za státní podporu ve smyslu článku 87(1) Smlouvy o založení ES.

3. Odchylky podle článku 87(2) a (3) Smlouvy o založení ES

82.

Protože ty ‚Záruky a odškodnění’, jejichž platnost nevypršela před přistoupením, jsou považovány za použitelné po přistoupení a představují státní podporu ve smyslu článku 87(1) Smlouvy o založení ES, nebylo v jejich případě prováděno posouzení slučitelnosti podle článku 87(2) a (3) Smlouvy o založení ES.

83.

Výjimky v článku 87(2) Smlouvy o přistoupení se nezdají být použitelné na daný případ, protože předmětná podpůrná opatření nemají sociální povahu, jsou poskytována ve prospěch individuálních spotřebitelů, nesměřují k odstranění škod způsobených přírodními pohromami nebo mimořádnými událostmi, ani nepředstavují podporu poskytnutou ve prospěch ekonomiky určitých oblastí Spolkové republiky Německo, postižených jejím rozdělením.

84.	Další výjimky jsou stanoveny v článku 87(3)(a), (b) a (c) Smlouvy o založení ES.

85.

Protože primárním cílem podpory je obnova dlouhodobé životaschopnosti podniku, který má potíže, přichází v úvahu jen výjimka podle článku 87(3)(c) Smlouvy o založení ES, kterou se povoluje státní podpora poskytnutá na rozvoj určitých hospodářských sektorů, pokud tato podpora nepříznivě neovlivní podmínky obchodu způsobem, který by byl v rozporu se společným zájmem.

3.2 1994 pokyny k RR (záchrana a restrukturalizace)

86.

Stávající komunitární pokyny ke státní podoře na záchranu a restrukturalizaci firem, které mají potíže (6) (Pokyny 1999), nabyly účinnosti 9. října 1999. Pro opatření vyhlášená před 9. říjnem 1999 předepisují komunitární pokyny ke státní podpoře na záchranu a restrukturalizaci firem v potížích (7) (‚Pokyny 1994 ’) podmínky, za nichž bude taková podpora považována za slučitelnou. Úmluvy o ‚Zárukách a odškodnění’ byly podepsány 21. a 22. června 1998 (8). Komise proto soudí, že v daném kontextu platí Pokyny 1994.

87.

Jak bylo výše vysvětleno, má Komise pravomoc přezkoumávat jen ta podpůrná opatření, která jsou považována za použitelná po přistoupení. České orgány nicméně oznámily opatření typu podpory na restrukturalizaci. Aby bylo možné posuzovat slučitelnost restrukturalizační podpory, bude nezbytné podívat se na pojetí restrukturalizace, jak je orgány schválily. Takto chápaná restrukturalizace, sestávající z různých opatření, byla financována nejasným způsobem celým souborem intervencí, schvalovaných orgány v rámci prodeje, bez ohledu na to, zda byly nebo nebyly použitelné. V důsledku toho je to právě celý komplet restrukturalizačních podpůrných opatření, který je třeba posuzovat podle kritérií slučitelnosti, předepsaných v Pokynech 1994, jako je obnova životaschopnosti, úměrnost podpory a zabránění zbytečnému narušení hospodářské soutěže.

3.3 Způsobilost firmy

88.	Pokyny 1994 považují firmu za firmu v potížích, není-li schopna zotavit se pomocí vlastních prostředků nebo získáním prostředků, které potřebuje, od akcionářů nebo výpůjčkou.

89.	V září 1996 vykazovala AGB ztráty ve výši CZK -8.487 milionů a zůstatek vlastního jmění CZK -5.476 milionů. Na základě těchto informací se zdá, že AGB nebyla schopna se zachránit bez státní intervence.

90.	Kromě AGB je příjemcem ‚Záruk a odškodnění’ také GECB a její mateřská společnost GECIH. To navozuje otázku, zda GECB a GECIH mohou být považovány za firmy, které mají potíže.

91.

GECB je společnost, která byla založena v roce 1998 pro účely akvizice AGB1. Jako nově vzniklý podnik by se GECB neměla kvalifikovat jako společnost, která je podle Pokynů 1994 oprávněná k podpoře. Navíc GECB patří ke GECIH a skupině GE, která potíže neměla. Komise má proto vážné pochybnosti, zda GECB a GECIH mohou být podle Pokynů 1994 považovány za firmy v potížích.

3.4 Podpora na záchranu a restrukturalizaci

92.

Pokyny 1994 popisují podporu na záchranu jako opatření, která dočasně udržují postavení firmy, jež čelí výraznému zhoršování své finanční pozice. Taková opatření by zpravidla neměla pokračovat v platnosti po dobu delší jak šest měsíců. ‚Záruky a odškodnění’ ale dobu šesti měsíců překračují. Komise proto soudí, že tato podpora nesplňuje podmínky Pokynů 1994 pro podporu na záchranu.

3.5 Podpora na restrukturalizaci, plán restrukturalizace

93.	Pokyny 1994 popisují podporu na restrukturalizaci jako podporu, která je součástí reálného, propracovaného a dalekosáhlého plánu na obnovu dlouhodobé životaschopnosti firmy.

94.

Restrukturalizační plán, předaný jako součást oznámení, nese datum prosinec 2003. V roce 1996, kdy české orgány zahájily uskutečňování intervencí zaměřených na AGB, komplexní plán restrukturalizace AGB neexistoval. České orgány přijaly řadu ad-hoc opatření a musely se přizpůsobit skutečnosti, že ztráty AGB byly větší, než očekávaly. Komise má proto vážné pochybnosti, zda ‚Záruky a odškodnění’ patří do jednotného, propracovaného plánu na restrukturalizaci AGB.

Obnovení životaschopnosti

95.

Aby mohlo být opatření podle Pokynů 1994 považováno za slučitelné, je nutné, aby plán restrukturalizace definoval nástroje, jejichž prostřednictvím bude v přiměřeném časovém rozpětí obnovena dlouhodobá životaschopnost a zdraví firmy. Musí to být provedeno na základě realistických předpokladů, co do budoucích provozních podmínek.

96.

V daném případě jde o opatření, která byly přijata v minulosti. V principu by Komise měla situaci hodnotit v okamžiku, kdy byla podpora poskytnuta a zvažovat, zda byl přesně v tomto časovém okamžiku plán proveditelný. Protože ale tehdy žádný plán vyhlášen nebyl, může Komise provést jen faktické posouzení ve světle stávající situace firmy.

97.	Na základě informací, které Komise obdržela, dospěla k předběžnému názoru, že bankovní činnost AGB byla úspěšně obnovena.

Vyhnout se zbytečnému narušení hospodářské soutěže

98.	Pole Pokynů 1994 je další podmínkou, aby se příslušná opatření vyhnula, nakolik to je možné, nepříznivému ovlivnění hospodářské soutěže.

99.

České orgány uvedly, že nápravné kroky AGB sestávaly ze snahy dosáhnout likvidity vlastních aktiv AGB, aby bylo možné v maximální možné míře pokrýt únik vkladů v průběhu nucené správy. Tato snaha měla zahrnovat prodej některých dceřiných společností AGB ve prospěch Raiffaisen Bank. Vedlo by to ke snížení tržního podílu AGB a také ke snížení stavu pracovníků AGB.

100.	V případě GECB a GECIH zmiňují české orgány mezi nápravnými kroky kupní cenu zaplacenou za AGB1 a záruky jimi poskytnuté v ‚Listině záruk’. Jmenovitě pak to, že GECIH měla na sebe převzít závazky ČNB podle ‚Záruky pro vkladatele’.

101.

Kromě toho je hodnota GECB v případě využití ‚opce s právem prodeje’ zmiňována jako příspěvek investora. Nakonec je tu také zvláštní příspěvek skupiny GE Capital Group ve formě zpět získané reputace. Skutečnost, že se GE Capital Group stala investorem bankovní činnosti AGB, měla sama o sobě obnovit mezi věřiteli AGB1 vysokou úroveň důvěryhodnosti.

102.	Hodnota různých snah, které vyvíjela AGB a nabyvatel, není vyčíslena a navíc má Komise vážné pochybnosti v tom smyslu, že tato opatření jdou za hranice toho, co bylo nezbytné pro restrukturalizaci bankovní činnosti AGB a zahrnují kompenzační opatření pro konkurenty.

Podpora úměrná nákladům na restrukturalizaci a jejím přínosům

103.	Výše a míra podpory se musí omezovat na striktní minimum, potřebné k tomu, aby byla možná restrukturalizace firmy. Proto se očekává, že příjemci podpory sami významně přispějí na restrukturalizaci z vlastních prostředků nebo cestou externího komerčního financování.

104.

České orgány tvrdí, že GECB uskutečnila několik investic a praktických restrukturalizačních kroků. Jmenovitě měla GECB zaplatit CZK 206 milionů, určených hlavně na úhradu redundantních nákladů. Navíc v období 1998 až 2002 prováděla další přímé investice v celkové výši CZK 2.040 milionů. Tyto investice se měly týkat implementace určitých nových a rozvoje starších informačních a bankovních systémů a byly zaměřeny na krytí potřebných nákladů na hardware, jakož i na rozvoj sítě pokladních automatů a poboček. GECB měla údajně rovněž investovat do optimalizace sítě poboček, školení personálu, podpory managementu a transferu know-how.

105.	Komise má vážné pochybnosti, zda je možné tyto investice chápat jako příspěvek investora k restrukturalizaci AGB. Komise považuje tyto investice spíše za výdaje v rámci normálního chodu činnosti GECB s cílem optimalizovat přínosy.

106.

Navíc má Komise na základě informací poskytnutých českými orgány vážné pochybnosti, zda se podpora striktně omezila na výši, nezbytnou pro restrukturalizaci AGB. Díky podpoře poskytnuté českými orgány dosáhla GECB velmi vysoké kapitálové přiměřenosti (74 % v roce 1999, 48 % v roce 2000, 41 % v roce 2001 a 30 % v roce 2002), což vyvolává vážné pochybnosti o úměrnosti podpory nákladům a přínosům restrukturalizace.

VI. ČLÁNEK 46(2) EVROPSKÉ DOHODY

107.

Článek 46(2) Evropské dohody stanovuje, že:

‚V případě finančních služeb, popisovaných v Příloze XVIa, není tato dohoda na újmu práva smluvních stran přijímat opatření, nezbytná pro uskutečňování monetární politiky smluvní strany, nebo z důvodů opatrnosti s cílem zaručit tak ochranu investorů, vkladatelů, držitelů dluhopisů nebo osob, vůči kterým platí fiduciární povinnost, respektive s cílem zajistit integritu a stabilitu finančního systému. Tato opatření se nebudou dopouštět národnostní diskriminace společností a občanů druhé smluvní strany v porovnání s vlastními společnostmi a občany’.

108.	České orgány uvádějí, že oznámená opatření měla řešit bankovní krizi v České republice a jsou přesvědčeny, že na daný případ by měl být použit článek 46(2) Evropské dohody, aby tak byla ospravedlněna opatření zavedená ve prospěch AGB/GECB.

109.	Komise má ale vážné pochybnosti, zda může být v tomto kontextu použit článek 46(2) Evropské dohody.

110.	Především má Komise vážné pochybnosti, zda se článek 46(2) Evropské dohody vůbec na opatření státní podpory vztahuje, protože je součástí ‚ustavující kapitoly’ Evropské dohody, zatímco ustanovení týkající se státních podpor jsou uváděna v článku 64 a následujících článcích Evropské dohody.

111.

Kromě toho má Komise vážné pochybnosti, zda jsou splněny samotné podmínky článku 46(2) Evropské dohody. Článek 46(2) Evropské dohody povoluje opatření týkající se monetární politiky nebo institutu důvody opatrnosti. Komise soudí, že kvůli tomu se přípustná opatření omezují na opatření s obecným rozsahem použití, která byla přijata orgánem pro finanční dohled.

112.

Komise je přesvědčena, že záruční úmluvy představují individuální opatření ve prospěch AGB/GECB a GECIH, která není možno považovat za nástroje k řešení bankovní krize v České republice. I když celý balík opatření mohl být zamýšlen jako prostředek proti útoku na vklady v bance a proti všeobecné krizi českého bankovního systému, má Komise vážné pochybnosti, zda ‚Záruky a odškodnění’ byly navíc ke všem ostatním zavedeným opatřením pro dosažení tohoto cíle nezbytné.

VII. ZÁVĚR

Na základě toho rozhodla Komise takto:

—

následující opatření ve prospěch Agrobanky Praha, a.s./ GE Capital Bank, a.s., jak byla oznámena Českou republikou v rámci prozatímního mechanismu podle Přílohy IV.3 Aktu o přistoupení, nejsou použitelná po přistoupení: ‚Záruka pro vkladatele’, ‚Podpora na posílení likvidity’, ‚Neúspěšný pokus navýšit kapitál AGB’, ‚Zvýšení kapitálu v GECB’, jakož i ‚Záruky a odškodnění’, která jsou sumarizována formou položek č. A.1-A.18 Přílohy 23 k Plánu záchrany a restrukturalizace, tj. článku 2.2 (Organizace), článku 2.3 (Integrované investice a AVE Leasing), článku 2.4 (Souhlasy), článku 2.5 (Bez porušování), článku 2.6 (Finanční výkazy), článku 2.9 (Půjčky), článku 2.10 (Nemovitý majetek), článku 2.11 (Hmotná aktiva), článku 2.12 (Smlouvy), článku 2.13 (Dodržování předpisů), článku 2.15 (Úmluvy o oddělení práv), článku 2.16 (Zaměstnanci, programy zaměstnaneckých výhod), článku 2.17 (Pojištění), článku 2.18 (Soudní spory), článku 2.19 (Práva k duševnímu vlastnictví), článku 2.21 (Vytvoření Nové Agrobanky a Staré Agrobanky), článku 2.23 (Makléř a zprostředkovatelé), článku 2.7 (Žádná neohlášená pasiva)

—	ve světle předchozích skutečností Komise na základě postupu stanoveného v článku 88(2) Smlouvy o založení ES žádá Českou republiku o sdělení údajů, které by mohly napomoci k posouzení zbývajících ‚Záruk a odškodnění’), a to do jednoho měsíce ode dne přijetí tohoto dopisu.

Žádá vaše orgány, aby ihned zaslaly kopii tohoto dopisu potenciálním příjemcům podpory.“

(1) Ú. v. ES C 368, 23.12.1994, s. 12.

(2) Tajné informace.

(3) Pokud není uvedeno jinak, vztahují se všechny odkazy na ‚Smlouvu o odškodnění’ na Smlouvu o odškodnění ve znění ‚změny Smlouvy o odškodnění číslo 1’ z 25. dubna 2004.

(4) Pokud není uvedeno jinak, jsou všechny odkazy na články odkazy na články ‚Listiny záruk‘.

(5) Rozhodnutí Soudu první instance ze 14. ledna 2004 v případě T-109/01 Fleuren Compost v Komise nyr, odstavec74.

(6) Úř. věst. 288, 9.10.1999, s.2.

(7) Úř. věst. 355, 31.12.1995, s.1.

(8) Také všechna ostatní oznámená opatření byla přijata před 9.10.1999.

30.11.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 292/21

ODPORÚČANIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

zo 16. júla 2004

o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie v oblasti štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície a výkazu medzinárodných rezerv

(ECB/2004/16)

(2004/C 292/05)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 5.1 a tretiu zarážku článku 34.1,

keďže:

(1)

Na plnenie svojich úloh Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) vyžaduje úplnú a spoľahlivú štatistiku platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície a výkaz medzinárodných rezerv, ktoré uvádzajú hlavné položky ovplyvňujúce menové podmienky a devízové trhy v eurozóne. Štatistické požiadavky Európskej centrálnej banky (ECB) v tejto oblasti sú stanovené v usmernení ECB/2004/15 zo 16. júla 2004 o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie v oblasti štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície a výkazu medzinárodných rezerv (1).

(2)

V prvej vete článku 5.1 štatútu sa vyžaduje, aby ECB s pomocou národných centrálnych bánk (NCB) zbierala štatistické informácie potrebné na zabezpečenie úloh ESCB buď od príslušných orgánov, iných ako NCB, alebo priamo od hospodárskych subjektov. V druhej vete článku 5.1 sa stanovuje, že na tento účel ECB spolupracuje s orgánmi alebo inštitúciami spoločenstva, s príslušnými orgánmi členských štátov alebo tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami.

(3)

Informácie potrebné na plnenie požiadaviek ECB v oblasti štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície môžu zbierať a/alebo zostavovať príslušné orgány, iné ako NCB. Preto niektoré z úloh, ktoré sa majú vykonať na splnenie týchto požiadaviek, vyžadujú spoluprácu medzi ECB alebo národnými centrálnymi bankami a týmito príslušnými orgánmi v súlade s článkom 5.1 štatútu. Článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 2533/98 z 23. novembra 1998 o zbere štatistických informácií Európskou centrálnou bankou (2) vyžaduje, aby sa členské štáty pripravili na úlohy v oblasti štatistiky a plne spolupracovali s ESCB pri zabezpečení plnenia povinností vyplývajúcich z článku 5 štatútu.

(4)

V prípade, že spravodajské jednotky v súlade s národnými pravidlami a zaužívanou praxou vykazujú údaje príslušným orgánom, iným ako NCB, takéto orgány a ich príslušné NCB musia navzájom spolupracovať, aby sa zabezpečilo splnenie štatistických požiadaviek ECB. V Írsku Central Statistics Office (CSO) a v Taliansku Ufficio Italiano dei Cambi (UIC) zbierajú a zostavujú potrebné informácie v oblasti štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície. V záujme splnenia uvedených štatistických požiadaviek by mali Central Bank and Financial Services Authority of Ireland a CSO, ako aj Banca d'Italia a UIC navzájom spolupracovať. Takáto spolupráca by mala zahŕňať vytvorenie stálej štruktúry na prenos údajov, pokiaľ sa rovnaký výsledok už nedosiahol národnými právnymi predpismi. UIC na základe talianskej legislatívnej vyhlášky č. 319/9 z 26. augusta 1998 (3) je pomocným subjektom Banca d'Italia.

(5)

Ako sa stanovuje v článku 4 ods. 3 usmernenia ECB/2004/15, ak sú zdrojom štatistických informácií označených ako dôverné príslušné orgány, iné ako NCB, ECB bude takéto informácie používať výhradne na plnenie štatistických úloh súvisiacich s ESCB, pokiaľ spravodajská jednotka alebo iná právnická alebo fyzická osoba, subjekt alebo pobočka, ktorá tieto informácie poskytla, za predpokladu, že sa dá určiť jej totožnosť, nedá svoj výslovný súhlas na použitie týchto informácií na iné účely.

(6)

Údaje o mesačnej a štvrťročnej štatistike platobnej bilancie a štvrťročnej a ročnej štatistike medzinárodnej investičnej pozície, ktoré uvádzajú hlavné položky ovplyvňujúce menové podmienky a devízové trhy v eurozóne, by sa mali včas poskytovať Central Bank and Financial Services Authority of Ireland a Banca d'Italia. Na tento účel by sa požadované štatistické informácie mali zasielať podľa postupu dohodnutého príslušnými NCB alebo ak neboli dohodnuté, najneskôr 30. pracovný deň, ktorý nasleduje po skončení mesiaca, ktorého sa údaje týkajú, pri údajoch o štvrťročnej platobnej bilancii a medzinárodnej investičnej pozícii do troch mesiacov od konca štvrťroka, ktorého sa údaje týkajú, a pri údajoch o ročnej medzinárodnej investičnej pozícii do deviatich mesiacov od dátumu, ktorého sa údaje týkajú.

(7)

Centralizovaná databáza cenných papierov (CSDB), ktorá sa v budúcnosti bude využívať na rôzne štatistické (zostavovanie a tvorba) a neštatistické (ekonomické analýzy, analýzy finančnej stability alebo prevádzkové analýzy) účely, bude k dispozícii národným centrálnym bankám. Obsah údajov bude k dispozícii príslušným orgánom, iným ako NCB, za prípadných právnych obmedzení. To im významne pomôže pri tvorbe údajov požadovaných na zostavovanie štatistiky transakcií a pozícií v rámci portfóliových investícií za eurozónu. Predovšetkým kombinovaním informácií z CSDB s údajmi zozbieranými v členení podľa jednotlivých cenných papierov by malo byť možné presne zostavovať údaje o transakciách a pozíciách za cenné papiere v rámci portfóliových investícií, ktoré vydali rezidenti eurozóny a ktoré sú v držbe rezidentov ostatných krajín eurozóny. To v konečnom dôsledku umožní zostavovanie sektorového členenia údajov o pasívach portfóliových investícií za eurozónu.

(8)

Je potrebné vypracovať postup na účinné vykonávanie technických zmien a doplnení príloh k tomuto odporúčaniu za predpokladu, že takéto zmeny a doplnenia nezmenia základný pojmový rámec ani neovplyvnia záťaž spravodajských jednotiek spojenú s vykazovaním v členských štátoch. Pri uplatňovaní tohto postupu sa bude brať zreteľ na názory Štatistického výboru ESCB. NCB a ostatné príslušné národné orgány môžu navrhovať takéto technické zmeny a doplnenia príloh k tomuto odporúčaniu prostredníctvom Štatistického výboru ESCB a jeho príslušných pracovných skupín.

(9)

Od prijatia odporúčania ECB/2003/8 z 2. mája 2003 o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie v oblasti štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície a výkazu medzinárodných rezerv (4) sa dosiahol viditeľný pokrok, pokiaľ ide o nové požiadavky a metódy zberu a zostavovania údajov v rámci eurozóny. Preto je potrebné nahradiť odporúčanie ECB/2003/8 týmto odporúčaním,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto odporúčania:

—	„zúčastnený členský štát“ znamená členský štát, ktorý prijal jednotnú menu v súlade so zmluvou,

—	pojem „rezident“ má rovnaký význam ako pojem vymedzený v článku 1 nariadenia (ES) č. 2533/98,

—	„eurozóna“ znamená hospodárske územie zúčastnených členských štátov a ECB. Územia, ktoré sú súčasťou členských štátov eurozóny, alebo krajiny k nim pridružené sú uvedené v tabuľke 10 prílohy III,

—	„Eurosystém“ znamená národné centrálne banky zúčastnených členských štátov a ECB,

—	„cezhraničná transakcia“ znamená akúkoľvek transakciu, ktorej následkom je vznik alebo úplné, alebo čiastočné splatenie pohľadávok alebo dlhov, alebo akúkoľvek transakciu, ktorej následkom je prevod práva na určitý predmet medzi rezidentmi eurozóny a rezidentmi nepatriacimi do eurozóny,

—

„cezhraničné pozície“ znamenajú stav finančných pohľadávok a finančných záväzkov voči rezidentom nepatriacim do eurozóny. Cezhraničné pozície zahŕňajú aj i) pozemky, iné hmotné nevýrobné aktíva a iné nehnuteľné aktíva, ktoré sa fyzicky nachádzajú mimo eurozóny a ktoré sú vo vlastníctve rezidentov eurozóny a/alebo ktoré sa fyzicky nachádzajú v eurozóne a ktoré sú vo vlastníctve rezidentov nepatriacich do eurozóny, a ii) menové zlato a zvláštne práva čerpania (ZPČ) vo vlastníctve rezidentov eurozóny.

V miere potrebnej na zostavovanie účtu portfóliových investícií a účtu výnosov z portfóliových investícií v rámci štatistiky platobnej bilancie eurozóny a účtu portfóliových investícií v rámci štatistiky medzinárodnej investičnej pozície eurozóny však výrazy „cezhraničné pozície“ a „cezhraničné transakcie“ zahŕňajú aj pozície a transakcie za aktíva a/alebo pasíva rezidentov eurozóny voči rezidentom ostatných členských štátov eurozóny,

—	„rezervné aktíva“ znamenajú vysokolikvidné, obchodovateľné a bonitné pohľadávky Eurosystému voči rezidentom nepatriacim do eurozóny v iných menách ako euro, plus zlato, rezervné pozície v MMF a držbu ZPČ,

—	„ostatné devízové aktíva“ znamenajú i) pohľadávky Eurosystému voči rezidentom eurozóny v iných menách ako euro a ii) pohľadávky Eurosystému voči rezidentom nepatriacim do eurozóny v iných menách ako euro, ktoré nespĺňajú kritériá na likviditu, obchodovateľnosť a bonitu rezervných aktív,

—	„záväzky súvisiace s rezervami“ znamenajú predpokladané a potenciálne krátkodobé čisté úbytky v rámci Eurosystému, podobné rezervným aktívam a ostatným devízovým aktívam Eurosystému,

—	„platobná bilancia“ znamená štatistický výkaz, ktorý v príslušnom členení uvádza prehľad cezhraničných transakcií za sledované obdobie,

—	„výkaz medzinárodných rezerv“ znamená štatistický výkaz, ktorý v príslušnom členení uvádza stavy rezervných aktív, ostatných devízových aktív a záväzkov súvisiacich s rezervami Eurosytému k referečnému dátumu,

—	„medzinárodná investičná pozícia“ znamená bilanciu, ktorá v príslušnom členení uvádza stav cezhraničných finančných aktív a pasív k referenčnému dátumu,

—	zber údajov „podľa jednotlivých cenných papierov“ znamená zber údajov v členení podľa jednotlivých cenných papierov.

Článok 2

Poskytovanie štatistických informácií národným centrálnym bankám

1. V rozsahu, v akom sú adresáti tohto odporúčania poverení zberom štatistických informácií týkajúcich sa cezhraničných transakcií a cezhraničných pozícií, každý z nich zabezpečuje, aby sa tieto informácie poskytli príslušným NCB včas. Na tento účel, pokiaľ sa s uvedenou NCB nedohodlo inak, sa pri údajoch o mesačnej platobnej bilancii požadované štatistické informácie zasielajú najneskôr 30. pracovný deň, ktorý nasleduje po skončení mesiaca, ktorého sa údaje týkajú, pri údajoch o štvrťročnej platobnej bilancii a medzinárodnej investičnej pozícii do troch mesiacov od konca štvrťroka, ktorého sa údaje týkajú, a pri údajoch o ročnej medzinárodnej investičnej pozícii do deviatich mesiacov od dátumu, ktorého sa údaje týkajú.

2. Tieto informácie sa poskytujú v súlade so štatistickými štandardmi a požiadavkami ECB na štatistiku platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície, ako je stanovené v prílohách I, II, III, IV, V a VII k tomuto odporúčaniu. Bez toho, aby boli dotknuté monitorovacie úlohy ECB stanovené v prílohe VI k tomuto odporúčaniu, adresáti tohto odporúčania sledujú kvalitu a spoľahlivosť štatistických informácií, ktoré sa poskytujú príslušnej NCB.

Článok 3

Stála spolupráca

Adresáti tohto odporúčania spolu s ich príslušnými NCB písomne stanovia vhodné postupy spolupráce, aby sa zabezpečila stála štruktúra na prenos údajov, ktorá vyhovuje štatistickým štandardom a požiadavkám ECB, pokiaľ sa rovnaký výsledok už nedosiahol národnými právnymi predpismi.

Článok 4

Zjednodušený postup prijímania zmien a doplnení

Berúc do úvahy názory Štatistického výboru ESCB, Výkonná rada ECB je oprávnená uskutočňovať technické zmeny a doplnenia príloh k tomuto odporúčaniu za predpokladu, že takéto zmeny a doplnenia nezmenia základný pojmový rámec ani neovplyvnia záťaž spravodajských jednotiek spojenú s vykazovaním v členských štátoch.

Článok 5

Záverečné ustanovenia

1. Týmto odporúčaním sa nahrádza odporúčanie ECB/2003/8.

2. Toto odporúčanie je adresované CSO v Írsku a UIC v Taliansku.

Vo Frankfurte nad Mohanom 16. júla 2004

Prezident ECB

Jean-Claude TRICHET

(1) Ú. v. EÚ L 354, 30.11.2004.

(2) Ú. v. ES L 318, 27.11.1998, s. 8.

(3) Gazzetta ufficiale della Repubblica italiana, č. 206, 4.9.1998.

(4) Ú. v. EÚ C 126, 28.5.2003, s. 7.

PRÍLOHA I

ŠTATISTICKÉ POŽIADAVKY EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

1. Štatistické povinnosti národných centrálnych bánk (NCB)

1.1

Národné centrálne banky poskytujú Európskej centrálnej banke (ECB) údaje o cezhraničných transakciách, stavoch rezervných aktív, ostatných devízových aktívach, záväzkoch súvisiacich s rezervami a cezhraničných pozíciách, ktoré sú nevyhnutné na to, aby ECB mohla zostavovať agregovanú štatistiku platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície a výkaz medzinárodných rezerv eurozóny. Údaje sa poskytujú v súlade s konečnými termínmi uvedenými v tabuľke 13 prílohy III.

1.2	K údajom sú pripojené ľahko dostupné informácie o jednotlivých významných udalostiach a o dôvodoch opráv v prípade, že veľkosť zmeny údajov spôsobená takýmito jednotlivými významnými udalosťami a opravami je podstatná, alebo ak o to ECB požiada.

1.3

Pri mesačných a štvrťročných transakciách a štvrťročných a ročných pozíciách sa ECB poskytujú požadované údaje spôsobom stanoveným v prílohách II, III a IV, ktorý vyhovuje súčasným medzinárodným štandardom, najmä piatemu vydaniu Manuálu Medzinárodného menového fondu k platobnej bilancii. Predovšetkým sa poskytujú požadované údaje o transakciách a pozíciách za aktíva portfóliových investícií v rámci cenných papierov za eurozónu v členení podľa sektora emitenta, ktorý je rezidentom eurozóny, ako je stanovené v oddieloch 1.1., 1.2. a 3 prílohy II a v tabuľkách 1, 2, 4 a 5 prílohy III.

1.4

Požadované údaje o platobnej bilancii sa poskytujú raz mesačne a raz štvrťročne. Štvrťročné údaje o platobnej bilancii zahŕňajú geografické členenie protistrán stanovených v tabuľke 9 prílohy III. Požadované údaje o výkaze medzinárodných rezerv sa poskytujú ku koncu mesiaca, ktorého sa údaje týkajú. Požadované údaje o medzinárodnej investičnej pozícii sa poskytujú raz štvrťročne a raz ročne. Ročné údaje o platobnej bilancii zahŕňajú geografické členenie vzhľadom na protistrany stanovené v tabuľke 9 prílohy III.

1.5	Na účely analýzy medzinárodnej úlohy eura ako investičnej meny sa požadované údaje v členení podľa mien poskytujú raz polročne, ako je stanovené v tabuľke 6 prílohy III.

1.6	Od marca 2008 (počínajúc údajmi, ktoré sa týkajú transakcií za január 2008 a pozícií ku koncu roka 2007) systémy na zber údajov o portfóliových investíciách za eurozónu musia vyhovovať jednému z modelov uvedených v tabuľke prílohy VII.

2. Včasnosť

2.1	Údaje požadované na zostavovanie mesačnej platobnej bilancie eurozóny sa ECB poskytujú do konca pracovného času 30. pracovný deň nasledujúci po skončení mesiaca, ktorého sa údaje týkajú.

2.2	Údaje požadované na zostavovanie štvrťročnej platobnej bilancie eurozóny sa ECB poskytujú do troch mesiacov po skončení štvrťroka, ktorého sa údaje týkajú.

2.3	Údaje požadované na zostavovanie výkazu medzinárodných rezerv Eurosystému sa ECB poskytujú do troch týždňov po skončení mesiaca, ktorého sa údaje týkajú.

2.4	Od 1. januára 2005 sa údaje požadované na zostavovanie štvrťročnej medzinárodnej investičnej pozície eurozóny poskytujú ECB do troch mesiacov po skončení štvrťroka, ktorého sa údaje týkajú.

2.5	Údaje požadované na zostavovanie ročnej medzinárodnej investičnej pozície eurozóny sa ECB poskytujú do deviatich mesiacov po skončení roka, ktorého sa údaje týkajú.

2.6	Transakcie a pozície za dlhové cenné papiere v členení podľa meny emisie a podľa sektora emitenta sa ECB poskytujú do šiestich mesiacov po skončení obdobia, ktorého sa údaje týkajú.

2.7	Opravy týkajúce sa platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície eurozóny sa ECB poskytujú podľa časového harmonogramu uvedeného v prílohe V.

2.8	Zber týchto údajov na národnej úrovni sa zorganizuje tak, aby sa dodržali stanovené konečné termíny.

3. Štandard prenosu údajov

Požadované štatistické informácie sa poskytujú ECB v podobe, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe V.

4. Kvalita štatistických informácií

4.1

Bez toho, aby boli dotknuté monitorovacie úlohy ECB stanovené v prílohe VI, NCB, prípadne NCB v spolupráci s príslušnými orgánmi, inými ako NCB, zabezpečia sledovanie a hodnotenie kvality štatistických informácií poskytovaných ECB. ECB podobným spôsobom hodnotí údaje týkajúce sa štatistiky platobnej bilancie, medzinárodnej investičnej pozície a medzinárodných rezerv eurozóny. Toto hodnotenie sa vykonáva včas. Výkonná rada ECB raz ročne podáva Rade guvernérov správu o kvalite údajov.

4.2

Hodnotenie kvality údajov o transakciách a pozíciách v rámci portfóliových investícií, ako aj o súvisiacich výnosoch, závisí od dostatočného pokrytia informácií o cenných papieroch v Centralizovanej databáze cenných papierov (CSDB). ECB, ako správca CSDB, sleduje, či pokrytie informácií o cenných papieroch je od júna 2006 dostatočné na to, aby sa národným centrálnym bankám alebo prípadne iným príslušným orgánom umožnilo v plnom rozsahu plniť normy kvality vymedzené v prílohe VII, ako aj kritériá kvality definované v tomto odporúčaní.

4.3

Na účely poskytovania údajov o transakciách a pozíciách za aktíva portfóliových investícií v rámci cenných papierov za eurozónu v členení podľa sektora emitenta, ktorý je rezidentom eurozóny, ako sa stanovuje v oddieloch 1.1., 1.2 a 3 prílohy II a tabuľkách 1, 2, 4 a 5 prílohy III, je povolené používať odhady až dovtedy, kým sa používanie systémov na zber údajov o portfóliových investíciách v členení podľa jednotlivých cenných papierov nestane povinným.

4.4

Na účely poskytovania údajov o mene emisie vzhľadom na údaje o portfóliových investíciách, ako sa stanovuje v tabuľke 6 prílohy III, je povolené používať odhady až dovtedy, kým sa používanie systémov na zber údajov o portfóliových investíciách v členení podľa jednotlivých cenných papierov nestane povinným.

4.5

Sledovanie kvality štatistických údajov zo strany ECB môže zahŕňať preskúmanie opráv týchto údajov: po prvé, aby sa zahrnulo najnovšie hodnotenie štatistických informácií, a tým zlepšila kvalita; po druhé, aby sa zabezpečil čo najväčší súlad medzi zodpovedajúcimi položkami platobnej bilancie pre každú z rôznych periodicít.

PRÍLOHA II

ŠTATISTICKÉ POŽIADAVKY EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

1. Štatistika platobnej bilancie

Európska centrálna banka (ECB) vyžaduje štatistiku platobnej bilancie v dvoch periodicitách: raz mesačne a raz štvrťročne za príslušné referenčné kalendárne obdobia. Ročné údaje sa zostavujú spočítaním štvrťročných údajov vykázaných členskými štátmi za príslušný rok. Štatistika platobnej bilancie by podľa možnosti mala byť v súlade s ostatnými štatistikami poskytovanými na účely výkonu menovej politiky.

1.1. Mesačná štatistika platobnej bilancie

Cieľ

Cieľom mesačnej platobnej bilancie eurozóny je uvádzať hlavné položky, ktoré majú vplyv na menové podmienky a devízové trhy (pozri tabuľku 1 prílohy III).

Požiadavky

Je nevyhnutné, aby sa údaje dali použiť na výpočet platobnej bilancie za eurozónu.

Vzhľadom na krátku lehotu na poskytovanie mesačných údajov o platobnej bilancii, ich výrazne agregovanú povahu a ich využitie na účely menovej politiky a devízových operácií, ECB povoľuje určité odchýlky od medzinárodných štandardov (pozri článok 2 ods. 3 usmernenia ECB/2004/15), ak je to nevyhnutné. Zaznamenávanie údajov na základe úplného časového rozlíšenia alebo podľa transakcií sa nevyžaduje. Po dohode s ECB môžu národné centrálne banky (NCB) poskytovať údaje o bežnom a finančnom účte na základe vyrovnania. Ak je to potrebné z dôvodu dodržania konečného termínu, ECB bude akceptovať odhady alebo predbežné údaje.

Pri každej širšej kategórii transakcií sa vyžadujú údaje o aktívach a pasívach (alebo o inkasách a platbách pri položkách bežného účtu). Vo všeobecnosti sa vyžaduje, aby NCB pri zahraničných transakciách rozlišovali medzi transakciami s rezidentmi ostatných členských štátov eurozóny a transakciami mimo eurozóny. NCB to robia jednotne.

V prípade, že sa zmení členská základňa eurozóny, od NCB sa vyžaduje vykonanie zmeny vo vymedzení zloženia krajín eurozóny odo dňa, kedy zmena členskej základne nadobudne účinnosť. Od NCB eurozóny v jej pôvodnom zložení a od NCB nových zúčastnených členských štátov sa vyžadujú kvalifikované odhady historických údajov za rozšírenú eurozónu.

Na umožnenie zmysluplného mesačného agregovania údajov za eurozónu v oblasti portfóliových investícií je potrebné rozlišovať medzi transakciami s cennými papiermi vydanými rezidentmi eurozóny a transakciami s cennými papiermi vydanými rezidentmi nepatriacimi do eurozóny. Štatistika čistých transakcií s aktívami portfóliových investícií eurozóny sa zostavuje agregovaním vykázaných čistých transakcií s cennými papiermi vydanými rezidentmi nepatriacimi do eurozóny. Štatistika čistých transakcií s pasívami portfóliových investícií eurozóny sa zostavuje konsolidovaním čistých transakcií s celkovými národnými pasívami a čistých transakcií s cennými papiermi vydanými a kúpenými rezidentmi eurozóny.

Na výnosy z portfóliových investícií sa uplatňuje analogická požiadavka na vykazovanie a metóda zostavovania agregovaných údajov.

Na účely zostavovania menového prehľadu platobnej bilancie sa od NCB vyžaduje, aby predkladali údaje v členení podľa inštitucionálneho sektora. Pri mesačnej platobnej bilancii je takéto sektorové členenie:

—	pri priamych investíciách: (i) PFI (okrem centrálnych bánk) a (ii) ostatné sektory,

—	pri aktívach portfóliových investícií: (i) menové orgány; (ii) PFI (okrem centrálnych bánk) a (iii) NpFI,

—	pri ostatných investíciách: (i) menové orgány; (ii) PFI (okrem centrálnych bánk); (iii) verejná správa a (iv) ostatné sektory.

Na účely zostavovania sektorového členenia platobnej bilancie, ktoré umožní vypracovanie menového prehľadu, sa od NCB bude vyžadovať, aby od dátumu uvedeného v tabuľke 13 prílohy III tohto usmernenia poskytovali údaje o čistých transakciách s cennými papiermi v rámci portfóliových investícií vydanými rezidentmi eurozóny v členení podľa inštitucionálneho sektora, do ktorého emitent patrí. Okrem toho budú pasíva portfóliových investícií obsahovať členenie podľa inštitucionálneho sektora domáceho emitenta.

Štatistika čistých transakcií s pasívami portfóliových investícií eurozóny v členení podľa sektora sa zostavuje konsolidovaním čistých celkových národných pasív jednotlivých sektorov a zodpovedajúcich čistých transakcií s cennými papiermi vydanými a kúpenými rezidentmi eurozóny.

Počínajúc marcom 2008 za transakcie týkajúce sa januára 2008 NCB (a prípadne iné príslušné národné orgány) zbierajú údaje o portfóliových investíciách podľa jedného z modelov uvedených v tabuľke prílohy VII.

1.2. Štvrťročná štatistika platobnej bilancie

Cieľ

Cieľom štvrťročnej platobnej bilancie eurozóny je poskytovať podrobnejšie informácie, ktoré umožnia ďalšiu analýzu zahraničných transakcií. Táto štatistika prispieva predovšetkým k zostavovaniu sektorových a finančných účtov eurozóny a k spoločnému zverejňovaniu platobnej bilancie Európskej únie/eurozóny v spolupráci s Komisiou Európskych spoločenstiev (Eurostat).

Požiadavky

Štvrťročná štatistika platobnej bilancie čo najviac vyhovuje medzinárodným štandardom (pozri článok 2 ods. 3 usmernenia ECB/2004/15). Vyžadované členenie štvrťročnej štatistiky platobnej bilancie je uvedené v tabuľke 2 prílohy III. Zosúladené pojmy a definície používané pri kapitálových a finančných účtoch sú stanovené v prílohe IV.

Členenie štvrťročného bežného účtu je podobné ako členenie vyžadované pri mesačných údajoch. Pri výnosoch je však potrebné podrobnejšie členenie štvrťročných údajov.

Pri položke „ostatné investície“ v rámci finančného účtu sa ECB riadi požiadavkami piateho vydania Manuálu Medzinárodného menového fondu (MMF) k platobnej bilancii (ďalej len „BPM5“). Rozdiel spočíva v spôsobe členenia (t. j. v prvom rade podľa sektora). Toto sektorové členenie je však zlučiteľné s členením podľa BPM5, kde má prednosť členenie podľa nástrojov. Rovnako ako v prehľade podľa BPM5, hotovosť a vklady sa uvádzajú oddelene od úverov a ostatných investícií.

Od NCB sa vyžaduje, aby vo svojich štvrťročných štatistikách platobnej bilancie rozlišovali medzi transakciami so zúčastnenými členskými štátmi a všetkými ostatnými zahraničnými transakciami. Rovnako ako v prípade mesačných údajov, aj pri štvrťročných údajoch sa v oblasti portfóliových investícií vyžaduje členenie na transakcie s cennými papiermi vydanými rezidentmi eurozóny a s cennými papiermi vydanými rezidentmi nepatriacimi do eurozóny. Štatistika čistých transakcií s aktívami portfóliových investícií eurozóny sa zostavuje agregovaním vykázaných čistých transakcií s cennými papiermi vydanými rezidentmi nepatriacimi do eurozóny. Čisté transakcie s pasívami portfóliových investícií eurozóny sa zostavuje konsolidovaním čistých transakcií s celkovými národnými pasívami a čistých transakcií s cennými papiermi vydanými a kúpenými rezidentmi eurozóny.

Na výnosy z portfóliových investícií sa uplatňuje analogická požiadavka na vykazovanie a metóda zostavovania agregovaných údajov.

Pri priamych investíciách sa od NCB vyžaduje, aby štvrťročne predkladali sektorové členenie na „PFI (okrem centrálnych bánk)/NpFI“. Pri „aktívach portfóliových investícií“ a „ostatných investíciách“ sa členenie výkazov podľa inštitucionálneho sektora riadi podľa štandardných položiek MMF, ktorými sú (i) menové orgány; (ii) PFI (okrem centránych bánk); (iii) verejná správa a (iv) ostatné sektory.

Pri zostavovaní štatistiky čistých transakcií s pasívami portfóliových investícií eurozóny v členení podľa sektora emitentov, ktorí sú rezidentmi eurozóny, sú požiadavky na štvrťročné údaje podobné požiadavkám pri mesačnej platobnej bilancii.

Pri platobnej bilancii eurozóny sa vyžadujú štvrťročné údaje o časovo rozlíšených výnosoch z investícií. BPM5 v súlade so systémom národných účtov odporúča, aby sa úroky zaznamenávali metódou časového rozlíšenia. Táto požiadavka má vplyv tak na bežný účet (výnosy z investícií), ako aj na finančný účet.

2. Výkaz medzinárodných rezerv

Cieľ

Výkaz medzinárodných rezerv je mesačný výkaz rezervných aktív, ostatných devízových aktív a záväzkov súvisiacich s rezervami NCB a ECB, ktorý vychádza zo spoločného výkazu MMF a Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) nazvaného „Medzinárodné rezervy a devízová likvidita“. Tieto informácie dopĺňajú údaje o rezervných aktívach zahrnutých v štatistike platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície eurozóny.

Požiadavky

Rezervné aktíva eurozóny sú vysoko likvidné, obchodovateľné a bonitné pohľadávky ECB („združené rezervy“) a NCB („nezdružené rezervné aktíva“) voči rezidentom nepatriacim do eurozóny znejúce na cudziu menu (t.j. meny iné ako euro), plus zlato, rezervné pozície v MMF a držba ZPČ. Môžu zahŕňať aj pozície vo finančných derivátoch. Rezervné aktíva sa zostavujú v hrubom vyjadrení bez očistenia o záväzky súvisiace s rezervami. Členenie údajov požadované od NCB je uvedené v tabuľke 3 oddiele I.A prílohy III.

Aktíva Eurosystému znejúce na cudziu menu, ktoré túto definíciu nespĺňajú, konkrétne (i) pohľadávky voči rezidentom eurozóny a (ii) pohľadávky voči rezidentom nepatriacim do eurozóny, ktoré nespĺňajú kritéria na likviditu, obchodovateľnosť a bonitu, sa vo výkaze medzinárodných rezerv zahŕňajú do položky „ostatné devízové aktíva“ (tabuľka 3 oddiel I.B prílohy III).

Pohľadávky voči nerezidentom znejúce na eurá a zostatky v cudzej mene držané vládami zúčastnených členských štátov sa nepovažujú za rezervné aktíva; tieto sumy sa zaznamenávajú ako „ostatné investície“, ak predstavujú pohľadávky voči rezidentom nepatriacim do eurozóny.

Okrem toho sa podľa tabuľky 3 oddielov II až IV prílohy III majú vykazovať informácie o predpokladaných a potenciálnych krátkodobých čistých úbytkoch v rámci Eurosystému spojených s rezervnými aktívami a ostatnými devízovými aktívami Eurosystému, tzv. „záväzky súvisiace s rezervami“.

3. Štatistika medzinárodnej investičnej pozície

Cieľ

Medzinárodná investičná pozícia je výkaz zahraničných aktív a pasív eurozóny ako celku na účely menovej politiky a analýzy devízového trhu. Prispieva najmä k hodnoteniu vonkajšej zraniteľnosti členských štátov a k sledovaniu toho, ako sa vyvíja držba likvidných aktív v zahraničí zo strany sektora držby peňazí. Tieto štatistické informácie sú kľúčom pre zostavovanie účtu zvyšku sveta v štvrťročných finančných účtoch eurozóny a môžu pomôcť aj pri zostavovaní tokov platobnej bilancie.

Požiadavky

ECB vyžaduje štvrťročné a ročné štatistiky medzinárodnej investičnej pozície, ktoré vyjadrujú hodnoty stavov ku koncu obdobia.

Údaje o medzinárodnej investičnej pozícii čo najviac vyhovujú medzinárodným štandardom (pozri článok 2 ods. 3 usmernenia ECB/2004/15). ECB zostavuje medzinárodnú investičnú pozíciu za eurozónu ako celok. Členenie medzinárodnej investičnej pozície za eurozónu je uvedené v tabuľke 4 prílohy III.

Medzinárodná investičná pozícia ukazuje finančné stavy ku koncu referenčného obdobia v cenách platných ku koncu obdobia. Zmeny hodnoty stavov môžu byť spôsobené týmito faktormi. Po prvé, časť zmeny hodnoty počas referenčného obdobia môže byť spôsobená finančnými transakciami, ktoré sa uskutočnili alebo zaznamenali v platobnej bilancii. Po druhé, časť zmien pozícií na začiatku a na konci daného obdobia spôsobia zmeny cien vykazovaných finančných aktív a pasív. Po tretie, v prípade, keď stavy znejú na iné meny, ako je účtovná jednotka použitá pri medzinárodnej investičnej pozícii, budú hodnoty ovplyvnené aj zmenami výmenných kurzov voči ostatným menám. A nakoniec všetky ostatné zmeny, ktoré nie sú spôsobené vyššie uvedenými faktormi, sa budú považovať za následok „iných úprav“.

Správne zosúladenie finančných tokov a stavov za eurozónu vyžaduje, aby sa rozlišovalo, či zmeny hodnoty boli spôsobené cenami, zmenami výmenných kurzov alebo inými úpravami.

Pokrytie medzinárodnej investičnej pozície by sa malo podľa možnosti čo najviac približovať pokrytiu štvrťročných tokov platobnej bilancie. Pojmy, definície a členenia sú v súlade s pojmami, definíciami a členeniami štvrťročných tokov platobnej bilancie. Pokiaľ je to možné, údaje o medzinárodnej investičnej pozícii by mali byť v súlade s ostatnými štatistikami, ako je napríklad menová a banková štatistika, s finančnými účtami a s národnými účtami.

Pokiaľ ide o mesačnú a ročnú platobnú bilanciu, od NCB sa vyžaduje, aby vo svojich štatistikách medzinárodnej investičnej pozície rozlišovali medzi pozíciami voči zúčastneným členským štátom a všetkými ostatnými zahraničnými pozíciami. Na účtoch portfóliových investícií sa vyžaduje rozlišovanie medzi pozíciami v cenných papieroch vydaných rezidentmi eurozóny a v cenných papieroch vydaných rezidentmi nepatriacimi do eurozóny. Štatistika čistých aktív portfóliových investícií eurozóny sa zostavuje agregovaním vykázaných čistých aktív cenných papierov vydaných rezidentmi nepatriacimi do eurozóny. Štatistika čistých pasív portfóliových investícií eurozóny sa zostavuje konsolidovaním celkových čistých národných pasív a čistých pozícií v cenných papieroch vydaných a kúpených rezidentmi eurozóny.

Od NCB sa vyžaduje, aby predkladali štvrťročné a ročné údaje o pozíciách v rámci „priamych investícií“, „aktív portfóliových investícií“ a „ostatných investícií“ podľa rovnakého sektorového členenia, ako je to pri štvrťročných tokoch platobnej bilancie.

Pokiaľ ide o údaje o medzinárodnej investičnej pozícii, národným centrálnym bankám sú zo strany ECB uložené rovnaké požiadavky na zostavovanie sektorového členenia čistých pasív portfóliových investícií za eurozónu ako pri tokoch platobnej bilancie, s výhradou ustanovení článku 2 ods. 6 usmernenia ECB/2004/15.

Aktíva a pasíva portfóliových investícií sa v rámci medzinárodnej investičnej pozície zostavujú výhradne na základe údajov o stavoch.

Od konca marca 2008 zbierajú NCB (a prípadne iné príslušné národné štatistické orgány) aspoň štvrťročné stavy aktív a pasív portfóliových investícií na základe jednotlivých cenných papierov podľa jedného z modelov uvedených v tabuľke v prílohe VII.

PRÍLOHA III

POŽADOVANÉ ČLENENIA

Tabuľka 1

Mesačné národné príspevky do platobnej bilancie eurozóny (1)

Inkasá

Platby

Saldo

I. Bežný účet

Tovar

mimo

Služby

mimo

Výnosy

Kompenzácie zamestnancov

mimo

Výnosy z investícií:

—	priame investície

mimo

—	portfóliové investície

mimo

národné

—	ostatné investície

mimo

Bežné prevody

mimo

II.	Kapitálový účet

mimo

Čisté aktíva

Čisté pasíva

Saldo

III. Finančný účet

Priame investície

mimo

V zahraničí

mimo

—	Majetková účasť

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

—	Reinvestovaný zisk

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

—	Ostatný kapitál

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

Vo vykazujúcej ekonomike

mimo

—	Majetková účasť

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

—	Reinvestovaný zisk

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

—	Ostatný kapitál

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

Portfóliové investície (2)

mimo/vnútri

národné

Majetkové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

—

ii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iii)

NpFI

mimo/vnútri

národné

Dlhové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

—

ii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iii)

NpFI

mimo/vnútri

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

—

ii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iii)

NpFI

mimo/vnútri

národné

Finančné deriváty

národné

Ostatné investície

mimo

Menové orgány

mimo

Verejná správa

mimo

Z toho:

Hotovosť a vklady

mimo

PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

—

Dlhodobé

mimo

—	Krátkodobé

mimo

Ostatné sektory

mimo

Z toho:

Hotovosť a vklady

mimo

Rezervné aktíva

mimo

Tabuľka 2

Štvrťročné národné príspevky do platobnej bilancie eurozóny (3)

Inkasá

Debit

Saldo

I. Bežný účet

Tovar

mimo

Služby

mimo

Výnosy

Kompenzácie zamestnancov

mimo

Výnosy z investícií:

—	Priame investície

mimo

—	Výnosy z majetkovej účasti

mimo

—	Výnosy z dlhových nástrojov (úrok)

mimo

—	Portfóliové investície

mimo

národné

—	Výnosy z majetkovej účasti (dividendy)

mimo

národné

—	Výnosy z dlhových nástrojov (úrok)

mimo

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo

národné

—	Ostatné investície

mimo

Bežné prevody

mimo

II.	Kapitálový účet

mimo

Čisté aktíva

Čisté pasíva

Saldo

III. Finančný účet

Priame investície

mimo

V zahraničí

mimo

—	Majetková účasť

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

—	Reinvestovaný zisk

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

—	Ostatný kapitál

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

Vo vykazujúcej ekonomike

mimo

—	Majetková účasť

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

—	Reinvestovaný zisk

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

—	Ostatný kapitál

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

Portfóliové investície (4)

mimo/vnútri

národné

Majetkové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

—

ii)	Verejná správa

mimo/vnútri

—

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iv)	Ostatné sektory

mimo/vnútri

národné

Dlhové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

národné

ii)	Verejná správa

mimo/vnútri

národné

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iv)	Ostatné sektory

mimo/vnútri

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

národné

ii)	Verejná správa

mimo/vnútri

národné

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iv)	Ostatné sektory

mimo/vnútri

národné

Finančné deriváty

národné

i)	Menové orgány

národné

ii)	Verejná správa

národné

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

národné

iv)	Ostatné sektory

národné

Ostatné investície

mimo

i)	Menové orgány

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

ii)	Verejná správa

mimo

—	Obchodné úvery

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—

Úvery

mimo

—	Hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

iv)	Ostatné sektory

mimo

—	Obchodné úvery

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—

Úvery

mimo

—	Hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

Rezervné aktíva

mimo

Menové zlato

mimo

ZPČ

mimo

Rezervná pozícia v Medzinárodnom menovom fonde (MMF)

mimo

Devízy

mimo

—	Hotovosť a vklady

mimo

—	V menových orgánoch

mimo

—	V PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

—	Cenné papiere

mimo

—	Majetkové cenné papiere

mimo

—	Dlhopisy a zmenky

mimo

—	Nástroje peňažného trhu

mimo

—	Finančné deriváty

mimo

Ostatné pohľadávky

mimo

Tabuľka 3

Mesačné medzinárodné rezervy Eurosystému; záväzky eurozóny súvisiace s rezervami

I. Oficiálne rezervné aktíva a ostatné devízové aktíva (približná trhová hodnota)

A. Oficiálne rezervné aktíva

Devízové rezervy (v konvertibilných menách)

Cenné papiere, z toho:

—	emitent s ústredím v eurozóne

Celková hotovosť a vklady

i)	v ostatných NCB, v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) a v MMF

ii)	v bankách s ústredím v eurozóne, ktoré sú umiestnené v zahraničí

iii)	bankách s ústredím mimo eurozóny, ktoré sú umiestnené mimo eurozóny

2)	Rezervná pozícia v MMF

ZPČ

4)	Zlato (vrátane zlatých depozitov a zlatých swapov)

Ostatné rezervné aktíva

a)	finančné deriváty

b)	úvery poskytnuté nebankovým subjektom, ktoré nie sú rezidentmi

iné

B. Ostatné devízové aktíva

a)	cenné papiere nezahrnuté do oficiálnych rezervných aktív

b)	vklady nezahrnuté do oficiálnych rezervných aktív

c)	úvery nezahrnuté do oficiálnych rezervných aktív

d)	finančné deriváty nezahrnuté do oficiálnych rezervných aktív

e)	zlato nezahrnuté do oficiálnych rezervných aktív

iné

II. Predpokladané krátkodobé čisté úbytky aktív v cudzej mene (menovitá hodnota)

Členenie podľa splatnosti (resp. zostatkovej splatnosti)

Spolu

Do 1 mesiaca

Od 1 mesiaca do 3 mesiacov

Od 3 mesiacov do 1 roka

1 Úvery, cenné papiere a vklady v cudzej mene

—

odlev (–)

Istina

Úrok

—	prílev (+)

Istina

Úrok

2 Agregované krátke a dlhé pozície vo forwardoch a futures v cudzej mene voči domácej mene (vrátane forwardovej časti menových swapov)

a)	krátke pozície (-)

b)	dlhé pozície (+)

3 Ostatné (uveďte)

—	odlev súvisiaci s repo operáciami (-)

—	prílev súvisiaci so spätnými repo operáciami (+)

—	obchodné úvery (-)

—	obchodné úvery (+)

—	ostatné záväzky (-)

—	ostatné pohľadávky (+)

III. Potenciálne krátkodobé čisté úbytky aktív v cudzej mene (menovitá hodnota)

Členenie podľa splatnosti (resp. zostatkovej splatnosti)

Spolu

Do 1 mesiaca

Od 1 mesiac do 3 mesiacov

Od 3 mesiacov do 1 roka

Potenciálne záväzky v cudzej mene

a)	Záruky vo forme kolaterálu za dlhy splatné do 1 roka

b)	Ostatné potenciálne záväzky

2	Cenné papiere v cudzej mene vydané so zabudovanými opciami (dlhopisy s predajnou opciou)

3.1

Nevyčerpané nepodmienené úverové linky poskytnuté (od koho):

a)	ostatnými národnými menovými orgánmi, BIS, MMF a inými medzinárodnými organizáciami

—	ostatnými národnými menovými orgánmi (+)

—

BIS (+)

—

MMF (+)

b)	bankami a ostatnými finančnými inštitúciami s ústredím vo vykazujúcej krajine (+)

c)	bankami a ostatnými finančnými inštitúciami s ústredím mimo vykazujúcej krajiny (+)

3.2

Nevyčerpané nepodmienené úverové linky poskytnuté (komu):

a)	ostatným národným menovým orgánom, BIS, MMF a iným medzinárodným organizáciám

—	ostatným národným menovým orgánom (-)

—

BIS (-)

—

MMF (-)

b)	bankám a ostatným finančným inštitúciám s ústredím vo vykazujúcej krajine (-)

c)	bankám a ostatným finančným inštitúciám s ústredím mimo vykazujúcej krajiny (-)

Agregované krátke a dlhé pozície v opciách v cudzej mene voči domácej mene

a)	Krátke pozície

i)	Kúpené predajné opcie

ii)	Upísané kúpne opcie

b)	Dlhé pozície

i)	Kúpené kúpne opcie

ii)	Upísané predajné opcie

DOPLŇUJÚCA POLOŽKA: OPCIE S KLADNOU REALIZAČNOU HODNOTOU („in-the-money options“)

1)	V bežných výmenných kurzoch

a)	Krátka pozícia

b)	Dlhá pozícia

2)	+ 5 % (znehodnotenie o 5 %)

a)	Krátka pozícia

b)	Dlhá pozícia

3)	- 5 % (zhodnotenie o 5 %)

a)	Krátka pozícia

b)	Dlhá pozícia

4)	+ 10 % (znehodnotenie o 10 %)

a)	Krátka pozícia

b)	Dlhá pozícia

5)	- 10 % (zhodnotenie o 10 %)

a)	Krátka pozícia

b)	Dlhá pozícia

6)	Ostatné (uveďte)

a)	Krátka pozícia

b)	Dlhá pozícia

IV. Doplňujúce položky

Vykazované v pravidelnej periodicite a v stanovených termínoch:

a)	krátkodobý dlh v domácej mene indexovaný na devízové kurzy;

finančné nástroje znejúce na cudziu menu a vyrovnané iným spôsobom (napr. v domácej mene):

—

termínované obchody (forwardy) bez dodania:

i)	krátke pozície,

ii)	dlhé pozície;

—	ostatné nástroje;

založené aktíva:

—	zahrnuté do rezervných aktív,

—	zahrnuté do ostatných devízových aktív;

požičané cenné papiere a cenné papiere v repo operáciách:

—	požičané alebo v repo operáciách, ktoré sú zahrnuté do oddielu I,

—	požičané alebo v repo operáciách, ktoré nie sú nezahrnuté do oddielu I,

—	prijaté alebo nadobudnuté, ktoré sú zahrnuté do oddielu I,

—	prijaté alebo nadobudnuté, ktoré nie sú zahrnuté do oddielu I;

aktíva súvisiace s finančnými derivátmi (čisté, v trhovej cene):

—

forwardy,

—

futures,

—

swapy,

—

opcie,

—

ostatné;

deriváty (forwardy, futures alebo opcie) so zostatkovou splatnosťou dlhšou ako jeden rok, ktoré podliehajú výzvam na doplnenie zálohy (marže):

—

agregované krátke a dlhé pozície vo forwardoch a futures v cudzej mene voči domácej mene (vrátane forwardovej časti menových swapov):

i)	krátke pozície,

ii)	dlhé pozície;

—

agregované krátke a dlhé pozície v opciách v cudzej mene voči domácej mene

krátke pozície:

—	kúpené predajné opcie,

—	upísané kúpne opcie;

ii)

dlhé pozície:

—	kúpené kúpne opcie,

—	upísané predajné opcie.

Zverejňované s menšou periodicitou (napr. raz ročne):

menové zloženie rezerv (podľa skupín mien):

—	meny zahrnuté do koša ZPČ,

—	meny nezahrnuté do koša ZPČ.

Tabuľka 4

Štvrťročné národné príspevky do medzinárodnej investičnej pozície eurozóny (5)

Aktíva

Pasíva

Saldo

I.	Priame investície

mimo

V zahraničí

mimo

—	Majetková účasť a reinvestovaný zisk

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

—	Ostatný kapitál

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

Vo vykazujúcej ekonomike

mimo

—	Majetková účasť a reinvestovaný zisk

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

—	Ostatný kapitál

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

II. Portfóliové investície (6)

Majetkové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

—

ii)	Verejná správa

mimo/vnútri

—

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iv)	Ostatné sektory

mimo/vnútri

národné

Dlhové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

národné

ii)	Verejná správa

mimo/vnútri

národné

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iv)	Ostatné sektory

mimo/vnútri

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

národné

ii)	Verejná správa

mimo/vnútri

národné

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iv)	Ostatné sektory

mimo/vnútri

národné

III.	Finančné deriváty

mimo

i)	Menové orgány

mimo

ii)	Verejná správa

mimo

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

iv)	Ostatné sektory

mimo

IV.	Ostatné investície

mimo

i)	Menové orgány

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

ii)	Verejná správa

mimo

—	Obchodné úvery

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—

Úvery

mimo

—	Hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

iv)	Ostatné sektory

mimo

—	Obchodné úvery

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—

Úvery

mimo

—	Hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

V.	Rezervné aktíva

mimo

Menové zlato

mimo

ZPČ

mimo

Rezervná pozícia v MMF

mimo

Devízy

mimo

—	Hotovosť a vklady

mimo

—	V menových orgánoch

mimo

—	V PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

—	Cenné papiere

mimo

—	Majetkové cenné papiere

mimo

—	Dlhopisy a zmenky

mimo

—	Nástroje peňažného trhu

mimo

—	Finančné deriváty

mimo

Ostatné pohľadávky

mimo

Tabuľka 5

Ročné národné príspevky do medzinárodnej investičnej pozície eurozóny (7)

Aktíva

Pasíva

Saldo

I.	Priame investície

mimo

V zahraničí

mimo

—	Majetková účasť a reinvestovaný zisk

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

Z toho:

Stav majetkovej účasti v kótovaných zahraničných spoločnostiach (trhová hodnota)

mimo

Stav majetkovej účasti v nekótovaných zahraničných spoločnostiach (účtovná hodnota)

mimo

Doplňujúca položka:

Stav majetkovej účasti v kótovaných zahraničných spoločnostiach (účtovná hodnota)

mimo

—	Ostatný kapitál

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

Vo vykazujúcej ekonomike

mimo

—	Majetková účasť a reinvestovaný zisk

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

Z toho:

Stav majetkovej účasti v kótovaných spoločnostiach eurozóny (trhová hodnota)

—

Stav majetkovej účasti v nekótovaných spoločnostiach eurozóny (účtovná hodnota)

—

Doplňujúca položka:

Stav majetkovej účasti v kótovaných spoločnostiach eurozóny (účtovná hodnota)

—

—	Ostatný kapitál

mimo

i)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

ii)	Ostatné sektory

mimo

II. Portfóliové investície (8)

Majetkové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

–

ii)	Verejná správa

mimo/vnútri

–

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iv)	Ostatné sektory

mimo/vnútri

národné

Dlhové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

národné

ii)	Verejná správa

mimo/vnútri

národné

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iv)	Ostatné sektory

mimo/vnútri

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo/vnútri

národné

i)	Menové orgány

mimo/vnútri

národné

ii)	Verejná správa

mimo/vnútri

národné

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo/vnútri

národné

iv)	Ostatné sektory

mimo/vnútri

národné

III.	Finančné deriváty

mimo

i)	Menové orgány

mimo

ii)	Verejná správa

mimo

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

iv)	Ostatné sektory

mimo

IV.	Ostatné investície

mimo

i)	Menové orgány

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

ii)	Verejná správa

mimo

—	Obchodné úvery

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—

Úvery

mimo

—	Hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

iv)	Ostatné sektory

mimo

—	Obchodné úvery

mimo

—	Úvery/hotovosť a vklady

mimo

—

Úvery

mimo

—	Hotovosť a vklady

mimo

—	Ostatné aktíva/pasíva

mimo

V.	Rezervné aktíva

mimo

Menové zlato

mimo

ZPČ

mimo

Rezervná pozícia v MMF

mimo

Devízy

mimo

—	Hotovosť a vklady

mimo

—	V menových orgánoch

mimo

—	V PFI (okrem centrálnych bánk)

mimo

—	Cenné papiere

mimo

—	Majetkové cenné papiere

mimo

—	Dlhopisy a zmenky

mimo

—	Nástroje peňažného trhu

mimo

—	Finančné deriváty

mimo

Ostatné pohľadávky

mimo

Tabuľka 6

Štatistika dlhových cenných papierov na účely analýzy medzinárodnej úlohy eura ako investičnej meny (9)

Euro

Transakcie v prvých/posledných 6 mesiacoch roka

Aktíva

Pasíva

Dlhové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo/vnútri

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo/vnútri

národné

Pozície ku koncu júna/ku koncu decembra

Aktíva

Pasíva

Dlhové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo/vnútri

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo/vnútri

národné

Americké doláre

Transakcie v prvých/posledných 6 mesiacoch roka

Aktíva

Pasíva

Dlhové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo/vnútri

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo/vnútri

národné

Pozície ku koncu júna/ku koncu decembra

Aktíva

Pasíva

Dlhové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo/vnútri

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo/vnútri

národné

Iné meny

Transakcie v prvých/posledných 6 mesiacoch roka

Aktíva

Pasíva

Dlhové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo/vnútri

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo/vnútri

národné

Pozície ku koncu júna/ku koncu decembra

Aktíva

Pasíva

Dlhové cenné papiere

mimo/vnútri

národné

—	Dlhopisy a zmenky

mimo/vnútri

národné

—	Nástroje peňažného trhu

mimo/vnútri

národné

Tabuľka 7

Štvrťročné národné príspevky do platobnej bilancie eurozóny podľa geografického členenia (10)

Inkasá

Platby

Saldo

I. Bežný účet

Tovar

Krok 3

Služby

Krok 3

Výnosy

Kompenzácie zamestnancov

Krok 3

Výnosy z investícií:

—	Priame investície

Krok 3

—	Portfóliové investície

Krok 3

—	Ostatné investície

Krok 3

Bežné prevody

Krok 3

II.	Kapitálový účet

Krok 3

Čisté aktíva

Čisté pasíva

Saldo

III. Finančný účet

Priame investície

Krok 3

V zahraničí

Krok 3

—	Majetková účasť

Krok 3

—	Reinvestovaný zisk

Krok 3

—	Ostatný kapitál

Krok 3

Vo vykazujúcej ekonomike

Krok 3

—	Majetková účasť

Krok 3

—	Reinvestovaný zisk

Krok 3

—	Ostatný kapitál

Krok 3

—	Portfóliové investície

Krok 3

Majetkové cenné papiere

Krok 3

Dlhové cenné papiere

Krok 3

—	Dlhopisy a zmenky

Krok 3

—	Nástroje peňažného trhu

Krok 3

Finančné deriváty

Ostatné investície

Krok 3

i)	Menové orgány

Krok 3

ii)	Verejná správa

Krok 3

—	Obchodné úvery

Krok 3

—	Úvery/hotovosť a vklady

Krok 3

—

Úvery

Krok 3

—	Hotovosť a vklady

Krok 3

—	Ostatné aktíva/pasíva

Krok 3

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

Krok 3

iv)	Ostatné sektory

Krok 3

—	Obchodné úvery

Krok 3

—	Úvery/hotovosť a vklady

Krok 3

—

Úvery

Krok 3

—	Hotovosť a vklady

Krok 3

—	Ostatné aktíva/pasíva

Krok 3

Rezervné aktíva

Tabuľka 8

Ročné národné príspevky do medzinárodnej investičnej pozície eurozóny podľa geografického členenia (11)

Aktíva

Pasíva

Saldo

I. Priame investície

V zahraničí

Krok 3

—	Majetková účasť a reinvestovaný zisk

Krok 3

—	Ostatný kapitál

Krok 3

Vo vykazujúcej ekonomike

Krok 3

—	Majetková účasť a reinvestovaný zisk

Krok 3

—	Ostatný kapitál

Krok 3

II. Portfóliové investície

Majetkové cenné papiere

Krok 3

Dlhové cenné papiere

Krok 3

—	Dlhopisy a zmenky

Krok 3

—	Nástroje peňažného trhu

Krok 3

III.	Finančné deriváty

IV.	Ostatné investície

Krok 3

i)	Menové orgány

Krok 3

ii)	Verejná správa

Krok 3

—	Obchodné úvery

Krok 3

—	Úvery/hotovosť a vklady

Krok 3

—

Úvery

Krok 3

—	Hotovosť a vklady

Krok 3

—	Ostatné aktíva/pasíva

Krok 3

iii)	PFI (okrem centrálnych bánk)

Krok 3

iv)	Ostatné sektory

Krok 3

—	Obchodné úvery

Krok 3

—	Úvery/hotovosť a vklady

Krok 3

—

Úvery

Krok 3

—	Hotovosť a vklady

Krok 3

—	Ostatné aktíva/pasíva

Krok 3

V.	Rezervné aktíva

Tabuľka 9

Geografické členenie používané ECB pre údaje o štvrťročných tokoch platobnej bilancie a údaje o ročnej medzinárodnej investičnej pozícii

—

Dánsko

—

Švédsko

—	Spojené kráľovstvo

—	Orgány EÚ (12)

—	Ostatné členské štáty EÚ (t.j. Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko) (13)

—	Švajčiarsko

—

Kanada

—	Spojené štáty

—

Japonsko

—	Offshore strediská (14)

—	Medzinárodné organizácie okrem orgánov EÚ (15)

—	Ostatné (16)

Tabuľka 10

Územia, ktoré sú súčasťou členských štátov eurozóny, alebo krajiny k nim pridružené

Územia, ktoré sú súčasťou eurozóny:

—	Helgoland: Nemecko,

—	Kanárske ostrovy, Ceuta a Melilla: Španielsko,

—	Monako, Guyana, Guadeloupe, Martinique, Réunion, Saint Pierre a Miquelon, Mayotte: Francúzsko,

—	Madeira, Azorské ostrovy: Portugalsko,

—	Ålandské ostrovy: Fínsko.

Územia pridružené k členským štátom eurozóny, ktoré sa majú zahrnúť do kategórie „zvyšok sveta“:

—	Büsingen (nie Nemecko),

—	Andorra (ani Španielsko, ani Francúzsko),

—	Holandské Antily a Aruba (nie Holandsko),

—	Francúzska Polynézia, Nová Kaledónia a ostrovy Wallis a Futuna (nie Francúzsko),

—	San Maríno a Vatikán (nie Taliansko).

Tabuľka 11

Zoznam offshore stredísk na účely geografického členenia používaného ECB pre údaje o štvrťročných tokoch platobnej bilancie a údaje o ročnej medzinárodnej investičnej pozícii

Kódy ISO	Eurostat + OECD Offshore finančné strediská
AD	Andorra
AG	Antigua a Barbuda
AI	Anguilla
AN	Holandské Antily
BB	Barbados
BH	Bahrajn
BM	Bermudy
BS	Bahamy
BZ	Belize
CK	Cookove ostrovy
DM	Dominikánska republika
GD	Granada
GG	Guernsey
GI	Gibraltár
HK	Hong Kong
IM	Isle of Man
JE	Jersey
JM	Jamajka
KN	Svätý Krištof a Nevis
KY	Kajmanské ostrovy
LB	Libanon
LC	Svätá Lucia
LI	Lichtenštajnsko
LR	Libéria
MH	Marshallove ostrovy
MS	Montserrat
MV	Maldivy
NR	Nauru
NU	Niue
PA	Panama
PH	Filipíny
SG	Singapur
TC	Turks and Caicos Islands
VC	Svätý Vincent a Grenadines
VG	Panenské ostrovy, britské
VI	Panenské ostrovy, Spojené štáty
VU	Vanuatu
WS	Samoa

Tabuľka 12

Zoznam medzinárodných organizácií (17) na účely geografického členenia používaného ECB pre údaje o štvrťročných tokoch platobnej bilancie a údaje o ročnej medzinárodnej investičnej pozícii

1. Orgány Európskej únie

1.1. Hlavné orgány, inštitúcie a subjekty Európskej únie (okrem ECB)

EIB (Európska investičná banka)

EK (Európska komisia)

EDF (Európsky rozvojový fond)

EIF (Európsky investičný fond)

1.2. Ostatné orgány, inštitúcie a subjekty Európskej únie financované zo všeobecného rozpočtu

Európsky parlament

Rada Európskej únie

Súdny dvor

Dvor audítorov

Hospodársky a sociálny výbor

Výbor regiónov

Ostatné orgány, inštitúcie a subjekty Európskej únie

2. Medzinárodné organizácie

2.1. Medzinárodné menové organizácie

MMF (Medzinárodný menový fond)

BIS (Banka pre medzinárodné zúčtovanie)

2.2. Medzinárodné nemenové organizácie

2.2.1. Hlavné organizácie Spojených národov

WTO (Svetová obchodná organizácia)

IBRD (Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj)

IDA (Medzinárodné združenie pre rozvoj)

2.2.2. Ostatné organizácie Spojených národov

UNESCO (Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru)

FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo)

WHO (Svetová zdravotná organizácia)

IFAD (Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj)

IFC (Medzinárodná finančná korporácia)

MIGA (Agentúra pre mnohostranné investičné záruky)

UNICEF (Detský fond OSN)

UNHCR (Vysoký komisár OSN pre utečencov)

UNRWA (Agentúra Spojených národov pre pomoc a prácu v Palestíne)

IAEA (Medzinárodná agentúra pre jadrovú energiu)

ILO (Medzinárodná organizácia práce)

ITU (Medzinárodná telekomunikačná únia)

2.2.3. Ostatné hlavné medzinárodné inštitúcie, orgány a subjekty (okrem ECB)

OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj)

IADB (Interamerická banka pre rozvoj)

AfDB (Africká banka pre rozvoj)

ASDB (Ázijská banka pre rozvoj)

EBRD (Európska banka pre obnovu a rozvoj)

IIC (Interamerická investičná korporácia)

NIB (Severská investičná banka)

IBEC (Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu)

IIB (Medzinárodná investičná banka)

CDB (Karibská banka pre rozvoj)

AMF (Arabský menový fond)

BADEA (Arabská banka pre hospodársky rozvoj v Afrike)

CASDB (Banka pre rozvoj štátov strednej Afriky)

Africký rozvojový fond

Ázijský rozvojový fond

Fonds spécial unifié de développement

CABEI (Stredoamerická banka pre hospodársku integráciu)

ADC (Andská spoločnosť pre rozvoj)

2.2.4. Ostatné medzinárodné organizácie

NATO (Organizácia severoatlantickej zmluvy)

Rada Európy

ICRC (Medzinárodný výbor Červeného kríža)

ESA (Európska vesmírna agentúra)

EPO (Európsky patentový úrad)

EUROCONTROL (Európska organizácia pre bezpečnosť leteckej prevádzky)

EUTELSAT (Európska organizácia pre telekomunikačné satelity)

INTELSAT (Medzinárodná organizácia pre telekomunikačné satelity)

EBU/UER (Európske vysielacie združenie)

EUMETSAT (Európska organizácia pre využitie meteorologických satelitov)

ESO (Európske južné observatórium)

ECMWF (Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia)

EMBL (Európske laboratórium molekulárnej biológie)

CERN (Európska organizácia pre jadrový výskum)

IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu)

Tabuľka 13

Súhrn požiadaviek a konečných termínov

Položka	Prvé referenčné obdobie	Prvý prenos/konečný termín	Relevantné ustanovenia tohto odporúčania a usmernenia ECB/2004/15
Geografické členenie (okrem ostatných investičných nástrojov)			usm. čl. 2 ods. 4, odp. oddiel 2 prílohy IV
Štvrťročná platobná bilancia	prvý štvrťrok 2003 až prvý štvrťrok 2004	koniec júna 2004	odp. tabuľka 7 prílohy III
Ročná medzinárodná investičná pozícia	2002 a 2003	koniec septembra 2004	odp. tabuľka 8 prílohy III
Geografické členenie ostatných investičných nástrojov			usm. čl. 2 ods. 4, odp. oddiel 2 prílohy IV
Štvrťročná platobná bilancia	prvý štvrťrok 2004 až druhý štvrťrok 2005	koniec septembra 2005	odp. tabuľka 7 prílohy III
Ročná medzinárodná investičná pozícia	2003 a 2004	koniec septembra 2005	odp. tabuľka 8 prílohy III
Štvrťročná medzinárodná investičná pozícia	štvrtý štvrťrok 2003 až tretí štvrťrok 2004	koniec decembra 2004	usm. čl. 3 ods. 4
Portfóliové investície podľa jednotlivých cenných papierov
Štvrťročná medzinárodná investičná pozícia	pozícia štvrtého štvrťroku 2007	koniec marca 2008	usm. čl. 2 ods. 6
Ročná medzinárodná investičná pozícia	2007	koniec septembra 2008	usm. čl. 2 ods. 6
Aktíva portfóliových investícií (vnútri) v členení podľa sektoru emitenta			usm. čl. 2 ods. 3
Mesačná platobná štatistika	január až apríl 2006	jún 2006	odp. tabuľka 1 prílohy III
Štvrťročná platobná bilancia	prvý štvrťrok 2006	koniec júna 2006	odp. tabuľka 2 prílohy III
Štvrťročná medzinárodná investičná pozícia	štvrtý štvrťrok 2005 a prvý štvrťrok 2006	koniec júna 2006	odp. tabuľky 4 – 5 prílohy III
Ročná medzinárodná investičná pozícia	2005	koniec septembra 2006	odp. tabuľky 4 – 5 prílohy III
Priame zahraničné investície v dodatočnom členení podľa ocenenia stavu majetkovej účasti			odp. oddiel 1.3 prílohy IV
Ročná medzinárodná investičná pozícia	2004 a 2005	koniec septembra 2006	odp. tabuľka 5 prílohy III a tabuľka 1 prílohy IV
Rozdelenie na úvery/vklady
Mesačná platobná štatistika	január a február 2004	apríl 2004	odp. tabuľka 1 prílohy III
Štvrťročná platobná bilancia	prvý štvrťrok 2004	koniec júna 2004	odp. tabuľka 2 prílohy III
Štvrťročná medzinárodná investičná pozícia	štvrtý štvrťrok 2003 až tretí štvrťrok 2004	koniec decembra 2004	odp. tabuľka 4 prílohy III
Ročná medzinárodná investičná pozícia	2003	koniec septembra 2004	odp. tabuľka 5 prílohy III
Členenie dlhových cenných papierov podľa mien (v eurách/v iných menách ako euro)			usm. čl. 3 ods. 6
Šesťmesačné transakcie	júl až december 2004	koniec júna 2005	odp. tabuľka 6 prílohy III
Pozície ku koncu júna/ku koncu decembra	2004	koniec júna 2005	odp. tabuľka 6 prílohy III
Členenie dlhových cenných papierov podľa mien (EUR/USD/ostatné meny)			usm. čl. 3 ods. 6
Šesťmesačné transakcie	júl až december 2007	koniec júna 2008	odp. tabuľka 6 prílohy III
Pozície ku koncu júna/ku koncu decembra	2007	koniec júna 2008	odp. tabuľka 6 prílohy III

(1)

„mimo“— znamená transakcie s rezidentmi nepatriacimi do eurozóny (pri aktívach portfóliových investícií a súvisiacich výnosoch rozhoduje rezidentská príslušnosť emitentov)

„vnútri“— znamená transakcie medzi rôznymi členskými štátmi eurozóny

„národné“— znamená všetky cezhraničné transakcie rezidentov zúčastneného členského štátu (používa sa len v súvislosti s pasívami na účtoch portfóliových investícií a pri čistom zostatku účtov finančných derivátov)

(2) Členenie podľa sektorov v závislosti od (i) držiteľov v rámci eurozóny v prípade aktív portfóliových investícií mimo eurozóny a (ii) emitentov v rámci eurozóny v prípade aktív portfóliových investícii vnútri eurozóny a pasív portfóliových investícií.

(3)

„mimo“ znamená transakcie s rezidentmi nepatriacimi do eurozóny (pri aktívach portfóliových investícií a súvisiacich výnosoch rozhoduje rezidentská príslušnosť emitentov)

„vnútri“ znamená transakcie medzi rôznymi členskými štátmi eurozóny

„národné“ znamená všetky cezhraničné transakcie rezidentov zúčastneného členského štátu (používa sa len v súvislosti s pasívami na účtoch portfóliových investícií a pri čistom zostatku účtov finančných derivátov)

(4) Členenie podľa sektorov v závislosti od (i) držiteľov v rámci eurozóny v prípade aktív portfóliových investícií mimo eurozóny a (ii) emitentov v rámci eurozóny v prípade aktív portfóliových investícii vnútri eurozóny a pasív portfóliových investícií.

(5)

„mimo“ znamená pozície u rezidentov nepatriacich do eurozóny (pri aktívach portfóliových investícií a súvisiacich výnosoch rozhoduje rezidentská príslušnosť emitentov)

„vnútri“ znamená pozície medzi rôznymi členskými štátmi eurozóny

„národné“ znamená všetky cezhraničné pozície rezidentov zúčastneného členského štátu (používa sa len v súvislosti s pasívami na účtoch portfóliových investícií a pri čistom zostatku účtov finančných derivátov)

(6) Členenie podľa sektorov v závislosti od (i) držiteľov v rámci eurozóny v prípade aktív portfóliových investícií mimo eurozóny; a (ii) emitentov v rámci eurozóny v prípade aktív portfóliových investícii vnútri eurozóny a pasív portfóliových investícií.

(7)

„mimo“ znamená pozície u rezidentov nepatriacich do eurozóny (pri aktívach portfóliových investícií a súvisiacich výnosoch rozhoduje rezidentská príslušnosť emitentov)

„vnútri“ znamená pozície medzi rôznymi členskými štátmi eurozóny

(8) Členenie podľa sektorov v závislosti od (i) držiteľov v rámci eurozóny v prípade aktív portfóliových investícií mimo eurozóny; a (ii) emitentov v rámci eurozóny v prípade aktív portfóliových investícii vnútri eurozóny a pasív portfóliových investícií.

(9)

„mimo“ znamená pozície u rezidentov nepatriacich do eurozóny (pri aktívach portfóliových investícií a súvisiacich výnosoch rozhoduje rezidentská príslušnosť emitentov)

„vnútri“ znamená pozície medzi rôznymi členskými štátmi eurozóny

(10) Krok 3 sa týka geografického členenia, ako je podrobne uvedené v tabuľke 9.

(11) Krok 3 sa týka geografického členenia, ako je podrobne uvedené v tabuľke 9.

(12) Pozri zloženie v tabuľke 12. Členenie podľa jednotlivých orgánov sa nevyžaduje.

(13) Členenie podľa jednotlivých krajín sa nevyžaduje.

(14) Povinné iba pre finančný účet platobnej bilancie, súvisiace príjmové účty a medzinárodnú investičnú pozíciu. Toky bežného účtu (okrem výnosov) voči offshore strediskám sa môžu vykazovať buď oddelene alebo nerozlíšene v kategórii zostatkových položiek. Pozri štruktúru v tabuľke 11. Členenie podľa jednotlivých offshore stredísk sa nevyžaduje.

(15) Pozri zloženie v tabuľke 12. Členenie podľa jednotlivých organizácií sa nevyžaduje.

(16) Počíta sa ako zostatok (z celkového národného príspevku do položky platobnej bilancie eurozóny/medzinárodnej investičnej pozície sú vylúčené sumy zodpovedajúce vyššie uvedeným protistranám).

(17) Vychádza z vademeca platobnej bilancie Európskej komisie (Eurostatu).

PRÍLOHA IV

POJMY A DEFINÍCIE POUŽÍVANÉ V ŠTATISTIKE PLATOBNEJ BILANCIE A MEDZINÁRODNEJ INVESTIČNEJ POZÍCIE A VO VÝKAZE MEDZINÁRODNÝCH REZERV

V záujme vytvorenia zmysluplných agregovaných štatistík za eurozónu voči zahraničiu boli vymedzené pojmy a definície v oblasti štatistiky platobnej bilancie (príjmový, kapitálový a finančný účet), štatistiky medzinárodnej investičnej pozície a výkazu medzinárodných rezerv. Tieto pojmy a definície vychádzajú z tzv. implementačného balíka („Implementation Package“) (júl 1996) a ďalších dokumentov schválených Radou guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB). Pri vytváraní týchto pojmov a definícií boli ako referenčné materiály použité aktuálne medzinárodné štandardy, ako sú piate vydanie Manuálu Medzinárodného menového fondu (MMF) k platobnej bilancii (ďalej len „BPM5“) a výkaz MMF/Banky pre medzinárodné zúčtovanie nazvaný „Medzinárodné rezervy a devízová likvidita“. Najdôležitejšie návrhy na harmonizáciu sú uvedené nižšie v súlade s metodickými poznámkami ECB k Balance of payments and international investment position of the euro area (including reserves) („Platobnej bilancii a medzinárodnej investičnej pozícii eurozóny (vrátane rezerv)“) zverejnenými na jej internetovej stránke: http://www.euro.ecb.int. Ďalšie pokyny sú uvedené v kapitolách 2 a 3 publikácie ECB European Union balance of payments/international investment position statistical methods („Štatistické metódy pre platobnú bilanciu/medzinárodnú investičnú pozíciu Európskej únie“) (ďalej len „Kniha o platobnej bilancii“), ktorá sa každoročne novelizuje a je k dispozícii na internetovej stránke a v tlačenej verzii.

1. Pojmy a definície vybraných položiek

1.1. Výnosy z investícií (pozri aj Knihu o platobnej bilancii, oddiel 3.4)

Výnosy z investícií obsahujú výnosy z finančných aktív mimo eurozóny vo vlastníctve rezidenta eurozóny (inkasá) a na druhej strane výnosy z finančných aktív eurozóny vo vlastníctve rezidenta nepatriaceho do eurozóny (platby). Ak sa dajú určiť oddelene, zisky a straty z držby (kapitálu) sa neklasifikujú ako výnosy z investícií, ale ako zmeny hodnoty investícií spôsobené vývojom trhových cien.

Výnosy z investícií zahŕňajú výnosy pochádzajúce z priamych investícií, portfóliových investícií a ostatných investícií a z rezervných aktív Eurosystému. Čisté toky súvisiace s úrokovými derivátmi sa však zaznamenávajú v položke „finančné deriváty“ na finančnom účte. Reinvestovaný zisk sa zaznamenáva v položke „výnosy z priamych investícií“. Pojem reinvestovaný zisk sa definuje ako podiel priameho investora na celkovom konsolidovanom zisku podniku priamej investície v danom referenčnom období (po zohľadnení daní, úrokov a odpisov) znížený o dividendy splatné v referenčnom období, aj keď sa tieto dividendy vzťahujú na zisk z predchádzajúcich období.

Požiadavky na údaje mesačnej a štvrťročnej platobnej bilancie sú takmer zhodné so štandardnými položkami MMF definovanými v BPM5. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že ECB nevyžaduje členenie výnosov z priamych investícií do majetkovej účasti na rozdelený a nerozdelený zisk.

Výnosy z úrokov sa zaznamenávajú na základe časového rozlíšenia (pri mesačných údajoch sa to nevyžaduje). Dividendy sa zaznamenávajú ku dňu, kedy sa stanú splatnými. Reinvestovaný zisk sa má zaznamenávať v období, v ktorom bol získaný.

1.2. Kapitálový účet (pozri aj Knihu o platobnej bilancii, oddiel 3.6)

Kapitálový účet zahŕňa kapitálové prevody a nadobudnutie a/alebo scudzenie nevyrobených nefinančných aktív. Bežné prevody sa majú zaznamenávať na bežnom účte. Kapitálové prevody zahŕňajú i) prevody vlastníctva stálych aktív, ii) prevody prostriedkov spojených alebo podmienených nadobudnutím alebo scudzením stálych aktív a iii) zrušenie záväzkov veriteľmi bez akéhokoľvek protiplnenia. Kapitálové prevody môžu byť peňažné alebo nepeňažné (napr. odpustenie dlhu). Rozdiel medzi bežnými a kapitálovými prevodmi v praxi spočíva v použití prevodu prijímajúcou krajinou. Nadobudnutie a/alebo scudzenie nevyrobených nefinančných aktív zahŕňa najmä nehmotné aktíva, ako sú napr. patenty, nájomné zmluvy a iné prevoditeľné zmluvy. V tejto položke kapitálového účtu sa zaznamenáva len kúpa a/alebo predaj takýchto aktív, nie ich užívanie.

Zatiaľ čo štandardné položky kapitálového účtu podľa MMF obsahujú sektorové členenie na položky „verejná správa“ a „ostatné sektory“ (s následným podrobnejším členením), ECB zostavuje len celkový údaj o kapitálovom účte bez ďalšieho členenia.

1.3. Priame investície (pozri aj Knihu o platobnej bilancii, oddiel 3.7)

Priame investície tvoria kategóriu medzinárodných investícií, ktorá odráža zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky, získať trvalý podiel v podniku, ktorý je rezidentom inej ekonomiky. Na odvodenie vzťahu priamej investície, t.j. trvalého podielu v prípade platobnej bilancie/medzinárodnej investičnej pozície eurozóny, sa v súlade s medzinárodnými štandardami MMF uplatňuje „kritérium 10 % vlastníckeho podielu“. Na základe tohto kritéria môže priamy investičný vzťah existovať aj medzi viacerými príbuznými podnikmi bez ohľadu na to, či toto prepojenie obsahuje jeden reťazec alebo viacero reťazcov. Môže siahať do dcérskych spoločností, dcérskych spoločností týchto spoločností a pridružených spoločností podniku priamej investície. Akonáhle dôjde k priamej investícii, všetky následné finančné toky a/alebo pozície medzi príbuznými subjektami a/alebo voči nim sa zaznamenávajú ako transakcie/pozície v rámci priamych investícií (1).

Podľa štandardov MMF a usmernení Eurostatu/OECD priame investičné vzťahy sa zaznamenávajú na základe zásady smeru („directional principle“), z čoho vyplýva, že finančné transakcie medzi priamym investorom, ktorý je rezidentom eurozóny, a podnikmi priamej investície, ktoré sú rezidentmi nepatriacimi do eurozóny, sa klasifikujú ako „priame investície v zahraničí“. Naopak, finančné transakcie medzi podnikmi priamej investície, ktoré sú rezidentmi eurozóny, a priamym investorom, ktorý nepatrí do eurozóny, sa v platobnej bilancii eurozóny klasifikujú ako položka „priame investície vo vykazujúcej ekonomike“.

Položkami priamej investície sú majetková účasť, reinvestovaný zisk a „ostatný kapitál“ spojený s rôznymi vnútropodnikovými úverovými operáciami. Majetková účasť zahŕňa majetkovú účasť v pobočkách, ako aj podiely v dcérskych spoločnostiach a pridružených spoločnostiach. Reinvestovaný zisk predstavuje podvojnú položku pre podiel priameho investora na zisku, ktorý dcérske spoločnosti a pridružené spoločnosti nevyplatili formou dividend, a zisk pobočiek, ktorý nie je poukázaný priamemu investorovi a ktorý sa zaznamenáva v položke „výnosy z investícií“. „Ostatný kapitál“ zahŕňa všetky finančné operácie medzi pridruženými spoločnosťami (prijímanie a poskytovanie finančných prostriedkov) – vrátane dlhových cenných papierov a dodávateľských úverov (t.j. obchodných úverov) – medzi priamymi investormi a dcérskymi spoločnosťami, pobočkami a pridruženými spoločnosťami.

Používanie trhových cien je medzinárodne odporúčaným prístupom na oceňovanie stavov priamych investícií. Tento prístup sa uplatňuje na oceňovanie stavov majetkovej účasti v prípade spoločností priamej investície, ktoré sú kótované na burzách cenných papierov. Naopak, v prípade nekótovaných spoločností priamej investície sa stavy majetkovej účasti oceňujú na základe účtovnej hodnoty pomocou jednotnej definície, ktorá obsahuje tieto účtovné položky:

i)	splatené základné imanie (okrem vlastných akcií a vrátane účtov emisného ážia);

ii)	všetky druhy rezerv (vrátane investičných grantov v prípade, že sa podľa účtovných predpisov považujú za rezervy spoločnosti); iii) nerozdelený zisk po odpočítaní strát (vrátane hospodárskeho výsledku bežného roka).

iii)	Ako doplňujúce položky sa vyžadujú účtovné hodnoty stavov majetkovej účasti v kótovaných spoločnostiach priamej investície, a to za použitia rovnakej jednotnej definície.

Práca spoločnej pracovnej skupiny ECB a Komisie (Eurostatu) pre priame zahraničné investície viedla k niektorým odporúčaniam, ktorých cieľom je harmonizácia metodiky a praxe vo všetkých členských štátoch.

Hlavné odporúčania sú zhrnuté v tabuľke 1.

1.4. Portfóliové investície (pozri aj Knihu o platobnej bilancii, oddiel 3.8)

Účet portfóliových investícií eurozóny zahŕňa i) majetkové cenné papiere a ii) dlhové cenné papiere vo forme dlhopisov a zmeniek a nástrojov peňažného trhu, pokiaľ nie sú kategorizované ako priame investície alebo rezervné aktíva. Finančné deriváty, ako aj dohody o spätnej kúpe a pôžičky cenných papierov sa nepovažujú za portfóliové investície.

Položka „majetkové cenné papiere“ zahŕňa všetky nástroje, ktoré predstavujú nárok na zostatkovú hodnotu kapitálových spoločností po uspokojení pohľadávok všetkých veriteľov. Podiely, akcie, prioritné podiely alebo akcie, podielové listy a podobné dokumenty predstavujú vlastnícky podiel na majetku. Patria sem aj transakcie s akciami a/alebo držba akcií inštitúcií kolektívneho investovania, t.j. investičných fondov.

Dlhopisy a zmenky sú cennými papiermi vydanými s počiatočnou splatnosťou dlhšou ako jeden rok, ktoré ich držiteľovi dávajú i) nepodmienené právo na pevný peňažný výnos alebo zmluvne určený pohyblivý peňažný výnos (pričom platba úrokov nezávisí od zisku dlžníka) a ii) nepodmienené právo na vyplatenie pevne stanovenej istiny v stanovenom dni (v stanovených dňoch).

Na rozdiel od dlhopisov a zmeniek sú nástroje peňažného trhu cennými papiermi vydanými s počiatočnou splatnosťou do jedného roka. Spravidla ich držiteľovi dávajú nepodmienené právo na vyplatenie pevne stanovenej sumy v stanovenom dni. Tieto nástroje sa zvyčajne obchodujú s diskontom na organizovaných trhoch, pričom výška diskontu závisí od úrokovej miery a zostatkovej splatnosti.

Po správe pracovnej skupiny pre systémy na zber údajov o portfóliových investíciách nasledovali národné štúdie uskutočniteľnosti o možnosti zberu údajov podľa jednotlivých cenných papierov v rámci celej eurozóny. Pätnásť vtedajších členských štátov Európskej únie uskutočnilo tieto štúdie a dohodlo sa na zbere aspoň údajov o štvrťročných stavoch portfóliových investícií za eurozónu podľa jednotlivých cenných papierov. Táto dohoda stanovila štyri platné modely pre zostavovanie štatistiky portfóliových investícií, ako sa uvádza v tabuľke v prílohe VII.

Na účely sektorového členenia čistých pasív portfóliových investícií za eurozónu sú požiadavky na údaje o medzinárodnej investičnej pozícii zhodné s požiadavkami na údaje o tokoch platobnej bilancie.

Transakcie v rámci portfóliových investícií v platobnej bilancii eurozóny sa zaznamenávajú v čase, keď veritelia alebo dlžníci v rámci eurozóny svoju pohľadávku alebo záväzok zaúčtujú. Transakcie sa zaznamenávajú vo výške skutočne prijatej alebo zaplatenej ceny, zníženej o provízie a náklady. To znamená, že v prípade cenných papierov s kupónmi sa počíta úrok naakumulovaný od poslednej výplaty úroku, a v prípade cenných papierov vydaných s diskontom sa počíta úrok akumulovaný od emisie. Vyžaduje sa zahrnutie naakumulovaného úroku do finančného účtu štvrťročnej platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície, pričom v mesačnej platobnej bilancii sa odporúča ten istý postup; tieto záznamy v štvrťročnom (a mesačnom) finančnom účte musia byť podvojne zaúčtované na príslušnom príjmovom účte.

1.5. Finančné deriváty (pozri aj Knihu o platobnej bilancii, oddiel 3.9)

Finančné deriváty sú finančnými nástrojmi viazanými na určitý finančný nástroj, ukazovateľ alebo komoditu, prostredníctvom ktorých sa dá na finančných trhoch obchodovať s určitými finančnými rizikami vo forme samostatných práv. Transakcie s finančnými derivátmi sa považujú za samostatné transakcie, a nie za neoddeliteľnú súčasť hodnoty podkladových transakcií, na ktoré sa môžu viazať.

Transakcie a pozície v rámci opcií, futures, swapov, forwardových devízových zmlúv, úverových derivátov a zabudovaných derivátov sa zaznamenávajú v platobnej bilancii, v medzinárodných rezervách a v medzinárodnej investičnej pozícii. Zabudované deriváty sa z praktických dôvodov neoddeľujú od podkladového nástroja, na ktorý sú viazané.

Čisté toky spojené s úrokovými derivátmi sa v súlade s nedávnou medzinárodnou dohodou zaznamenávajú ako finančné deriváty, a nie ako výnosy z investícií. O klasifikácii určitých nástrojov úverových derivátov by sa malo rozhodovať jednotlivo.

Platby počiatočných marží sa považujú za zmeny vkladov a ak sa dajú určiť, mali by sa zaznamenať v položke „ostatné investície“. Zaradenie platieb variačných marží závisí od formy variačnej marže: variačné marže opčného typu sa v zásade považujú za zmeny vkladov a ak sa dajú určiť, mali by sa zaznamenávať v položke „ostatné investície“. Platby variačných marží typu futures sa v zásade považujú za transakcie s derivátmi a mali by sa zaznamenávať v položke „finančné deriváty“.

V prípade opcií sa zaznamenáva celá prémia (t.j. kúpna/predajná cena opcií a súvisiaci poplatok za služby).

Finančné deriváty by sa mali oceňovať v trhových cenách.

Transakcie s finančnými derivátmi sa zaznamenávajú v čase, keď veritelia a dlžníci v rámci eurozóny zaúčtujú svoje pohľadávky alebo záväzky. Vzhľadom na praktické problémy spojené s odlišovaním tokov aktív a pasív pri niektorých derivátových nástrojoch sa všetky transakcie s finančnými derivátmi v platobnej bilancii eurozóny zaznamenávajú v čistom vyjadrení. Aktíva finančných derivátov a pasíva pozícií v štatistike medzinárodnej investičnej pozície sa zaznamenávajú v hrubom vyjadrení, s výnimkou tých finančných derivátov, ktoré spadajú do kategórie rezervných aktív, ktoré sa zaznamenávajú v čistom vyjadrení.

1.6. Ostatné investície (pozri aj Knihu o platobnej bilancii, oddiel 3.10)

Ostatné investície sa definujú ako zostatková kategória, ktorá zahŕňa všetky finančné transakcie, ktoré nepatria medzi priame investície, portfóliové investície, finančné deriváty alebo rezervné aktíva.

Medzi ostatné investície patria obchodné úvery, úvery, hotovosť a vklady a ostatné aktíva/ostatné pasíva. Ostatné investície zahŕňajú aj podvojné položky za časovo rozlíšený výnos z nástrojov klasifikovaných ako ostatné investície.

Obchodné úvery sa skladajú z pohľadávok alebo záväzkov vyplývajúcich z priameho poskytovania úverov dodávateľmi alebo odberateľmi v rámci eurozóny na transakcie s tovarom a službami a z preddavkov na nedokončené (alebo naplánované) výkony, ktoré sú s takýmto transakciami spojené.

Úvery/hotovosť a vklady zahŕňajú transakcie s týmito finančnými nástrojmi a/alebo držbu týchto finančných nástrojov: úverov, t.j. finančných aktív vytvorených priamym poskytovaním peňažných prostriedkov veriteľa (požičiavateľa) dlžníkovi (vypožičiavateľovi) prostredníctvom dohody, na základe ktorej veriteľ buď neprijme žiadnu zábezpeku alebo prijme neobchodovateľný dokument či nástroj, operácie typu repo, hotovosť a vklady. Okrem iného sem patria aj úvery poskytnuté na financovanie obchodu, ostatné úvery a zálohy (vrátane hypoték) a finančný leasing. Rozlišovanie medzi „úvermi“ a „hotovosťou a vkladmi“ sa zakladá na povahe požičiavateľa. To znamená, že na strane aktív sa peniaze poskytnuté sektorom držby peňazí eurozóny bankám mimo eurozóny majú klasifikovať ako „vklady“ a peniaze poskytnuté sektorom držby peňazí eurozóny nebankovým subjektom (t.j. inštitucionálnym jednotkám iným ako banky) mimo eurozóny sa majú klasifikovať ako „úvery“. Na strane pasív sa peniaze prijaté nebankovými subjektmi eurozóny (t.j. NpFI) vždy klasifikujú ako „úvery“. Toto rozlišovanie v konečnom dôsledku znamená, že sa všetky transakcie, na ktorých sa zúčastňujú PFI eurozóny a zahraničné banky, majú klasifikovať ako „vklady“.

Všetky operácie typu repo, t.j. dohody o spätnej kúpe, operácie typu „sell/buy-back“ a pôžičky cenných papierov (s výmenou hotovosti ako záruky), sa v platobnej bilancii a/alebo medzinárodnej investičnej pozícii eurozóny považujú za zabezpečené úvery, a nie za priame nákupy/predaje cenných papierov, a zaznamenávajú sa v položke „ostatné investície“ v rámci sektoru rezidenta eurozóny, ktorý operáciu realizuje. Tento postup, ktorý je v súlade aj s účtovnou praxou bánk a ostatných finančných spoločností, má lepšie vystihovať ekonomickú podstatu týchto finančných nástrojov.

Ostatné aktíva/ostatné pasíva zahŕňajú všetky položky iné ako obchodné úvery, úvery a hotovosť a vklady.

Sektor eurozóny „Eurosystém“ v položke „ostatné investície“ zahŕňa čisté pozície Eurosystému v národných centrálnych bankách (NCB) nezúčastnených členských štátoch súvisiace s prevádzkou systému TARGET. Tieto zostatky/účty vnútri Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) znejúce na euro sú podobné pohybom na nostro/vostro účtoch peňažných finančných inštitúcií (PFI), a preto sa do ECB vykazujú v čistom vyjadrení v rámci pasív.

Zásady „prevodu vlastníctva“, „asu zúčtovania“ a „času platby“ vyhovujú štandardom MMF.

V porovnaní so štandardnými položkami BPM5 existuje rozdiel v spôsobe členenia (t. j. prednosť má členenie podľa sektora). Toto sektorové členenie je však zlučiteľné s členením podľa BPM5, kde má prednosť členenie podľa nástrojov. Pri údajoch o mesačnej platobnej bilancii sa vyžaduje rozlišovanie medzi krátkodobými a dlhodobými tokmi v sektore PFI. Rovnako ako v prehľade podľa BPM5 sa hotovosť a vklady uvádzajú oddelene od úverov a ostatných investícií.

1.7. Rezervné aktíva (pozri aj Knihu o platobnej bilancii, oddiel 3.11)

Rezervné aktíva eurozóny sa skladajú z rezervných aktív Eurosystému, t.j. rezervných aktív ECB a národných centrálnych bánk.

Rezervné aktíva musia i) byť pod účinnou kontrolou príslušného menového orgánu Eurosystému alebo NCB a ii) byť vysoko likvidnými, obchodovateľnými a bonitnými pohľadávkami držanými Eurosystémom voči rezidentom nepatriacim do eurozóny, ktoré znejú na inú menu ako euro, zlato, rezervné pozície v MMF alebo zvláštne práva čerpania (ZPČ).

Táto definícia výslovne vylučuje, aby sa pohľadávky v cudzej mene voči rezidentom eurozóny a pohľadávky v eurách voči rezidentom nepatriacim do eurozóny považovali za rezervné aktíva tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni eurozóny. Obdobne v súlade s inštitucionálnymi dojednaniami v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa do definície rezervných aktív eurozóny nezahŕňajú devízové pozície ústrednej štátnej správy a/alebo štátnej pokladnice.

Rezervné aktíva ECB sú také aktíva, ktoré sú združené v súlade s článkom 30 štatútu ESCB, a preto sa považujú za aktíva pod priamou a účinnou kontrolou ECB. Pokiaľ sa neuskutoční žiadny ďalší prevod vlastníctva, rezervné aktíva držané NCB sú pod ich priamou a účinnou kontrolou a považujú sa za rezervné aktíva každej príslušnej NCB.

V prehľade transakcií medzinárodných rezerv Eurosystému sa uvádza celkový objem mesačných transakcií. Ďalšie podrobnosti o transakciách Eurosystému so zlatom, devízami, držbou ZPČ a rezervnými pozíciami v MMF sa poskytujú štvrťročne na základe štandardných položiek BPM5. V súlade s nedávnym odporúčaním MMF v tejto oblasti sa zavádza samostatná kategória pre finančné deriváty.

Rezervy Eurosystému sa zostavujú v hrubom vyjadrení bez akéhokoľvek očistenia (nettingu) od záväzkov súvisiacich s rezervami (s výnimkou rezervných aktív zahrnutých do podkategórie „finančné deriváty“, ktoré sa zaznamenávajú v čistom vyjadrení).

Oceňovanie prebieha na základe trhových cien, pričom i) v prípade transakcií sa používajú trhové ceny prevládajúce v čase uskutočnenia transakcie a ii) v prípade pozícií sa používajú stredné trhové ceny v čase uzávierky trhu na konci príslušného obdobia. Na prepočítanie transakcií s aktívami znejúcimi na cudziu menu na euro sa používajú trhové výmenné kurzy prevládajúce v čase uskutočnenia transakcie a na prepočítanie pozícií aktív znejúcich na cudziu menu na euro sa používajú stredné trhové ceny v čase uzávierky trhu na konci príslušného obdobia.

Výnosy z rezervných aktív sa majú zaznamenávať bez rozlíšenia v položke „ostatné investície“ na účte výnosov z investícií, vrátane úrokov z rezervných pozícií v dlhových cenných papieroch, a najmenej raz štvrťročne na základe časového rozlíšenia.

Rozšíril sa názor, že použiteľné rezervy by mohli byť významnejším ukazovateľom schopnosti krajiny plniť svoje devízové povinnosti, ako sú hrubé rezervy uvedené v štatistike platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície, a tento názor bol prijatý v rámci osobitného štandardu MMF o šírení údajov („IMF's Special Data Dissemination Standard“). Na vypočítanie použiteľných rezerv je potrebné, aby sa údaje o hrubých rezervách doplnili o informácie o ostatných devízových aktívach Eurosystému a o záväzkoch súvisiacich s rezervami. Mesačné údaje o rezervných aktívach Eurosystému (v hrubom vyjadrení) sa zodpovedajúcim spôsobom doplnia o informácie o ostatných aktívach v cudzej mene a predpokladaných a potenciálnych krátkodobých čistých úbytkov hrubých rezervných aktív klasifikovaných podľa zostatkovej splatnosti. Okrem toho sa vyžaduje aj rozlišovanie medzi hrubými rezervnými aktívami znejúcimi na meny ZPČ (spolu) a ostatné meny (spolu) a to so štvrťročnou periodicitou.

Pokiaľ ide o osobitné položky, zásoby menového zlata by mali zostať nezmenené vo všetkých spätných transakciách so zlatom (zlaté swapy, repo operácie, úvery a vklady). Repo transakcie s cennými papiermi znejúcimi na cudziu menu majú za následok zvýšenie celkového objemu rezervných aktív NCB, ktorá hotovosť prijíma, pretože cenné papiere poskytnuté v rámci repo obchodu stále ostávajú v bilancii; v prípade spätných repo obchodov menový orgán, ktorý hotovosť poskytuje, neregistruje žiadnu zmenu v celkovom objeme rezervných aktív, ak protistranou, ktorá nie je rezidentom eurozóny, je iný menový orgán alebo iná finančná inštitúcia, pretože pohľadávka voči strane, ktorá hotovosť prijíma, sa považuje za rezervné aktívum.

2. Metódy vykonávania geografického členenia

Na účely zostavovania štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej menovej pozície podľa geografického členenia sa uplatňuje prístup založený na postupných krokoch. Tento prístup zahŕňa tri kroky, ktoré majú zabezpečiť splnenie požiadaviek na údaje a ktorých náročnosť sa postupne zvyšuje:

Krok 1:

Metóda zostavovania na úrovni eurozóny:

súčet celkových národných čistých transakcií/pozícií.

Krok 2:

Metóda zostavovania na úrovni eurozóny:

osobitne sa sčítavajú transakcie/pozície týkajúce sa nerezidentov za inkasá a platby alebo čisté aktíva a čisté pasíva (platobná bilancia)/aktíva a pasíva (medzinárodná investičná pozícia).

Požiadavky na údaje na úrovni NCB: oddelené zisťovanie transakcií/pozícií medzi rezidentmi eurozóny a rezidentmi nepatriacimi do eurozóny, ako sa stanovuje v prílohe III (tabuľky 1, 2, 4 a 5).

Krok 3:

Metóda zostavovania na úrovni eurozóny a požiadavky na údaje na úrovni NCB:

podobné ako v kroku 2 s doplnením geografického členenia v rámci transakcií/pozícií mimo eurozóny. Krok 3 je potrebný len pri štvrťročnej štatistike platobnej bilancie a ročnej štatistike medzinárodnej investičnej pozície, ako sa stanovuje v prílohe III (tabuľky 7 a 8).

Požiadavky na údaje na úrovni NCB: oddelené určovanie transakcií/pozícií medzi rezidentmi eurozóny a rezidentmi krajín uvedených v odsúhlasenom zozname krajín/regiónov (protistrán) uvedenom v prílohe III (tabuľky 9 až 12).

3. Klasifikácia podľa inštitucionálneho sektora v rámci agregátov eurozóny (pozri aj Knihu o platobnej bilancii, oddiel 3.1.6)

Sektorové členenie agregátov eurozóny zahŕňa menové orgány, verejnú správu, PFI a ostatné sektory eurozóny.

Menové orgány

Eurosystém tvorí sektor „menových orgánov“ v rámci štatistík eurozóny.

Verejná správa

Sektor „verejnej správy“ v rámci štatistík eurozóny je v súlade s definíciou tohto sektoru v SNA 93 a ESA 95 a preto zahŕňa tieto jednotky:

—	ústredná štátna správa,

—	štátna/regionálna správa,

—	miestna správa,

—	fondy sociálneho zabezpečenia.

PFI okrem menových orgánov

Tento sektor „PFI okrem menových orgánov“ sa zhoduje so sektorom PFI v rámci menovej a bankovej štatistiky (okrem menových orgánov). Zahŕňa:

i)	úverové inštitúcie, ako ich vymedzuje právo spoločenstva, t.j. podniky, ktorých predmetom činnosti je prijímať vklady alebo iné návratné peňažné prostriedky od verejnosti (vrátane výnosov z predaja bankových dlhopisov verejnosti) a poskytovať úvery na vlastný účet, a

ii)	všetky ostatné rezidentské finančné inštitúcie, ktorých predmetom činnosti je prijímať vklady a/alebo podobné ekvivalenty vkladov od subjektov iných ako PFI a na vlastný účet (aspoň z ekonomického pohľadu) poskytovať úvery a/alebo investovať do cenných papierov.

Ostatné sektory

Kategória „ostatné sektory“ v rámci štatistík eurozóny zahŕňa rôzne inštitucionálne jednotky, predovšetkým:

ostatné finančné inštitúcie nezahrnuté do definície PFI, ako sú napr. inštitúcie kolektívneho investovania nepovažované za fondy peňažného trhu, inštitúcie investujúce do nehnuteľností, obchodníkov s cennými papiermi, hypotekárne úverové inštitúcie, poisťovne, penzijné fondy a finančné pomocné inštitúcie; a

ii)	nefinančné inštitúcie, ako sú napr. verejné a súkromné nefinančné podniky, neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam a domácnosti.

NpFI

Kategória „sektor NpFI“ v štatistikách eurozóny zahŕňa sektory i) „verejná správa“ a ii) „ostatné sektory“.

Tabuľka 1

Odporúčania týkajúce sa transakcií s priamymi zahraničnými investíciami, vrátane súvisiacich výnosov a pozícií (2)

Dôležitosť	Opatrenia
Krátkodobé
Vysoká	So všetkými nepriamymi vzťahmi priamych zahraničných investícií (3) by sa malo z pojmového hľadiska zaobchádzať v súlade s výkladom medzinárodných štatistických štandardov uvedených v kapitole 1 správy pracovnej skupiny pre zahraničné priame investície
	Všetky (nepriame) transakcie/pozície v rámci priamych zahraničných investícií by sa mali geograficky priradiť priamo pridruženej spoločnosti alebo materskej spoločnosti (3) (4)
	Všetky členské štáty by mali začať zostavovať stavy majetkových účastí a reinvestovaný zisk v rámci priamych zahraničných investícií na základe výsledkov prieskumov o priamych zahraničných investíciách (ktoré sa majú zbierať aspoň raz ročne) (5) (6)
	Stavy majetkovej účasti v rámci priamych zahraničných investícií by sa mali zbierať samostatne pre kótované (v trhovej aj účtovnej hodnote) a nekótované spoločnosti
Nízka	Príspevky na krytie strát podnikov priamej investície by sa mali zaznamenávať na finančnom účte
Strednodobé
Vysoká	Všetky členské štáty by mali na zaznamenávanie reinvestovaného zisku používať pojem bežného prevádzkového zisku („Current Operating Performance Concept“) (7)
	Ostatné kapitálové zložky by mali byť klasifikované v súlade s odporúčaním správy pracovnej skupiny pre priame zahraničné investície
Strednodobé
Stredná	Výplata dividend z výnimočného kapitálového zisku by sa mala zaznamenávať na finančnom účte (nemala by sa teda zohľadniť pri výpočte reinvestovaného zisku)
Dlhodobé
Vysoká	Nepriame vzťahy priamych zahraničných investícií by mali pokrývať (prinajmenšom) buď i) nepriame vlastnícke vzťahy nad 50 % vlastníckeho podielu alebo ii) priame a nepriame vlastnícke vzťahy nad 10 % vlastníckeho podielu, ktoré sa vypočítajú ako výsledok vlastníckych vzťahov nadväzujúcich v rámci jedného reťazca

(1) Výnimky platia v prípade transakcií/pozícií v rámci finančných derivátov medzi pridruženými spoločnosťami, pre ktoré bolo na úrovni eurozóny dohodnuté, že budú vedené v kategórii „finančné deriváty“, a nie v kategórii „priame investície/ostatný kapitál“.

(2) Ku koncu roka 2003.

(3) Toto odporúčanie neodkazuje na potrebu pokryť nepriame vzťahy, ale skôr na metodiku, ktorá by sa mala uplatňovať. Pozri aj dlhodobé opatrenia týkajúce sa pokrytia nepriamych vzťahov zahraničných priamych investícií v praxi.

(4) Toto odporúčanie sa uplatňuje iba na reinvestovaný zisk (toky) a stavy majetkových účastí v rámci priamych zahraničných investícií. Na lepšie pochopenie odchýlok, ktoré by zahŕňalo akékoľvek iné kritérium, pozri kapitolu 2 správy pracovnej skupiny pre priame zahraničné investície.

(5) Výnimkami sú prvé hodnotenie medzinárodnej investičnej pozície (ktoré sa poskytuje v čase T+9) a investícií do nehnuteľností. Mali by sa prestať používať tieto neprijateľné postupy: i) ponechanie voľby oceňovacieho kritéria spravodajským jednotkám (trhová alebo účtovná hodnota) a ii) uplatňovanie metódy večnej inventúry/akumulácie tokov platobnej bilancie na zostavovanie stavov.

(6) Počas prechodného obdobia, ktoré sa určí vzájomnou dohodou, sa v prípade nových požiadaviek pri dodržaní dohodnutých konečných termínoch budú akceptovať kvalifikované odhady.

(7) Členské štáty sa môžu pri rozlišovaní riadnych a mimoriadnych ziskov a strát zameriavať na obmedzený počet spoločností (na najväčšie spoločnosti a/alebo holdingové spoločnosti).

PRÍLOHA V

PRENOS ÚDAJOV DO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

Na elektronický prenos štatistických informácií požadovaných Európskou centrálnou bankou (ECB) národné centrálne banky (NCB) používajú zariadenie poskytnuté Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB), ktoré využíva telekomunikačnú sieť „ESCB-Net“. Všetky výmeny údajov v rámci ESCB používajú rovnaký pojmový model údajov. Formátom štatistickej správy vyvinutým na účely tejto elektronickej výmeny štatistických informácií je formát „GESMES/TS“. Táto požiadavka nebráni používaniu iných prostriedkov na prenos štatistických infomácií do ECB v rámci dohodnutého náhradného riešenia.

NCB dodržiavajú nižšie uvedené odporúčania, aby zabezpečili uspokojivé fungovanie prenosu údajov:

—

Úplnosť: NCB vykazujú všetky požadované kľúče sérií. Nevykázanie kľúčov sérií alebo vykazovanie kľúčov sérií, ktoré nie sú na zozname, sa bude považovať za neúplné vykazovanie. V prípade, že niektorý údaj bude chýbať, chýbajúci údaj sa zaznamená pomocou zodpovedajúceho označenia statusu údaja. Okrem toho by sa overovacie pravidlá mali uplatňovať na celú platobnú bilanciu aj v prípade, keď sa opravuje len podsúbor kľúčov sérií.

—

Pravidlá používania znamienok: pri prenose údajov z NCB do ECB, ako aj do Európskej komisie (Eurostat) sa pre všetky údaje, ktoré sa majú vykazovať, dodržiavajú jednotné pravidlá používania znamienok. Na základe týchto pravidiel používania znamienok sa inkasá a platby na bežnom a kapitálovom účte musia vykazovať s kladným znamienkom, zatiaľ čo čisté zostatky sa majú vypočítať a vykazovať ako inkasá mínus platby. Na finančnom účte sa zníženia čistých aktív/zvýšenia čistých pasív musia vykazovať s kladným znamienkom, zatiaľ čo zvýšenia čistých aktív/zníženia čistých pasív sa musia vykazovať so záporným znamienkom. Čisté zostatky sa majú vypočítať a vykazovať ako čisté zmeny aktív plus čisté zmeny pasív.

Pri prenose údajov o medzinárodnej investičnej pozícii by sa čisté pozície mali vypočítať a vykazovať ako pozície aktív mínus pozície pasív.

—	Účtovná identifikácia údajov: NCB musia pred tým, ako zašlú údaje do ECB, použiť overovacie pravidlá, ktoré boli rozposlané a ktoré sú na požiadanie k dispozícii.

Kedykoľvek dôjde k opravám, NCB môžu zaslať do ECB aktualizovaný súbor údajov. Akékoľvek opravy sa odovzdávajú takto:

—	opravy údajov mesačnej platobnej bilancie sa poskytujú pri predkladaní i) údajov za nasledujúci mesiac; ii) zodpovedajúcich štvrťročných údajov a iii) zodpovedajúcich opravených štvrťročných údajov,

—	opravy údajov štvrťročnej platobnej bilancie sa poskytujú pri predkladaní údajov za nasledujúci štvrťrok,

—	opravy údajov štvrťročnej medzinárodnej investičnej pozície sa poskytujú pri predkladaní údajov za nasledujúci štvrťrok,

—	opravy údajov ročnej medzinárodnej investičnej pozície sa poskytujú pri predkladaní údajov za nasledujúce roky.

NCB poskytujú ECB opravy mesačných a štvrťročných údajov platobnej bilancie, ktoré sa vzťahujú na celé roky, na konci marca a na konci septembra, pričom na konci septembra sa predkladajú spolu s údajmi ročnej medzinárodnej investičnej pozície.

NCB poskytujú ECB opravy údajov štvrťročnej medzinárodnej investičnej pozície, ktoré sa vzťahujú na celé roky, na konci septembra spolu s údajmi ročnej medzinárodnej investičnej pozície.

Údaje výkazu medzinárodných rezerv sa môžu podľa potreby opravovať priebežne. Mal by sa zabezpečiť súlad medzi pozíciami ku koncu obdobia a príslušnými položkami v príspevkoch do (štvrťročnej a ročnej) medzinárodnej investičnej pozície eurozóny.

PRÍLOHA VI

SLEDOVANIE METÓD ŠTATISTICKÉHO ZOSTAVOVANIA

Európska centrálna banka (ECB) sleduje metódy zostavovania používané pri vykazovaní štatistických údajov o platobnej bilancii a medzinárodnej investičnej pozícii, ako aj pojmy a definície, ktoré zúčastnené členské štáty pravidelne uplatňujú. Sledovanie sa bude uskutočňovať v súvislosti s aktualizáciou publikácie ECB European Union balance of payments/international investment position statistical methods („Štatistické metódy pre platobnú bilanciu/medzinárodnú investičnú pozíciu Európskej únie“) (ďalej len „Kniha o platobnej bilancii“). Okrem sledovania má Kniha o platobnej bilancii za cieľ informovať zostavovateľov platobnej bilancie eurozóny o vývoji v ostatných členských štátoch eurozóny.

Kniha o platobnej bilancii obsahuje informácie o štruktúre štatistík platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície všetkých členských štátov. Podrobne opisuje metódy zostavovania údajov a používané pojmy a definície, ako aj informácie o odchýlkach od schválených definícií pre štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozícii v členských štátoch.

Kniha o platobnej bilancii sa každoročne aktualizuje v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

PRÍLOHA VII

ZBER ÚDAJOV V OBLASTI PORTFÓLIOVÝCH INVESTÍCIÍ

Vzhľadom na prirodzené ťažkosti pri zostavovaní štatistiky portfóliových investícií sa považovalo za potrebné vymedziť spoločné prístupy k zberu týchto informácií v rámci eurozóny.

Ako je vysvetlené v oddiele 1.4 prílohy IV, vykonali sa národné štúdie uskutočniteľnosti týkajúce sa možnosti zbierať údaje podľa jednotlivých cenných papierov v rámci celej eurozóny. Tieto štúdie dospeli k tejto dohode: do konca marca 2008 členské štáty eurozóny zbierajú aspoň štvrťročné stavy aktív a pasív portfóliových investícií podľa jednotlivých cenných papierov. Dovtedy budú niektoré členské štáty schopné poskytovať iba kvalifikované odhady pre niektoré špecifické členenia portfóliových investícií, najmä pre členenia podľa sektora emitentov alebo meny/krajiny emisie.

Dostupnosť fungujúcej Centralizovanej databázy cenných papierov (CSDB) sa považuje za nevyhnutnú pre začatie prevádzky nových systémov zberu. Preto, ak sa Rade guvernérov do konca marca 2005 prostredníctvom Štatistického výboru ESCB nepredloží „Project Closure Document“ („Dokument o ukončení projektu“) za prvú etapu projektu CSDB, tento konečný termín sa posunie o také isté časové obdobie, o aké bude meškať predloženie dokumentu.

Cieľové pokrytie sa definuje takto: stavy cenných papierov, ktoré sa vykazujú národnému zostavovateľovi na agregovanom základe, t.j. bez použitia štandardných kódov (ISIN alebo obdobných kódov), by nemali prekročiť 15 % celkových stavov aktív alebo pasív portfóliových investícií. Táto prahová hodnota by sa mala použiť ako vodidlo pri hodnotení pokrytia systémov členských štátov. CSDB by mala v dostatočnom rozsahu zahrňovať cenné papiere portfóliových investícií na celom svete, aby sa umožnilo zostavovanie štatistík na základe údajov podľa jednotlivých cenných papierov.

Stavy aktív a pasív portfóliových investícií sa v rámci medzinárodnej investičnej pozície zostavujú výhradne z údajov o stavoch.

Od marca 2008 (počínajúc údajmi, ktoré zodpovedajú transakciám k januáru 2008 a pozíciám ku koncu 2007) musia systémy na zber údajov o portfóliových investíciách eurozóny vyhovovať jednému z modelov v tejto tabuľke:

Platné modely zberu údajov o portfóliových investíciách

—	Mesačné stavy [jcp] + mesačné toky [jcp]

—	Štvrťročné stavy [jcp] + mesačné toky [jcp]

—	Mesačné stavy [jcp] + odvodené mesačné toky [jcp]

—	Štvrťročné stavy [jcp] + mesačné toky [agregát]

Poznámky:

„jcp“ = zber údajov podľa jednotlivých cenných papierov

„odvodené toky“ = rozdiel medzi stavmi (upravený o zmeny výmenných kurzov, zmeny cien a ostatné zistené zmeny objemu)

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 292

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 47 30. novembra 2004

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Informácie
	Komisia
2004/C 292/1	Výmenný kurz eura	1

2004/C 292/2	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Prípad COMP/M.3646 — MABSA/Belgian State/BIAC/JV) — Prípad vhodný na zjednodušený postup ( 1 )	2

2004/C 292/3	Štátna pomoc — Česká republika — Štátna pomoc č. C 27/04 (ex CZ 49/03) Agrobanka Praha, a. s./GE Capital Bank, a. s. — Výzva na predloženie pripomienok podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o založení ES ( 1 )	3

2004/C 292/4	Uverejnenie účtovnej uzávierky agentúr a orgánov Európskej únie za finančný rok 2003	20

	Európska centrálna banka
2004/C 292/5	Odporúčanie Európskej centrálnej banky zo 16. júla 2004 o požiadavkách Európskej centrálnej banky na štatistické vykazovanie v oblasti štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície a výkazu medzinárodných rezerv (ECB/2004/16)	21

	III Oznámenia
	Komisia
2004/C 292/6	Výzva na predloženie návrhov VP/2004/017 — Rozpočtová položka 04.02.10 — Inovačné opatrenia podľa článku 6 nariadenia Európskeho sociálneho fondu: Odovzdávanie a šírenie inovácií získaných z projektov ESF podľa článku 6	63

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3247
JPY	Japonský jen	136,24
DKK	Dánska koruna	7,4287
GBP	Britská libra	0,70100
SEK	Švédska koruna	8,9210
CHF	Švajčiarsky frank	1,5170
ISK	Islandská koruna	86,47
NOK	Nórska koruna	8,0700
BGN	Bulharský lev	1,9559
CYP	Cyperská libra	0,5796
CZK	Česká koruna	31,020
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	246,54
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,6858
MTL	Maltská líra	0,4328
PLN	Poľský zlotý	4,2122
ROL	Rumunský lei	38 922
SIT	Slovinský toliar	239,79
SKK	Slovenská koruna	39,275
TRL	Turecká líra	1 896 900
AUD	Austrálsky dolár	1,6890
CAD	Kanadský dolár	1,5675
HKD	Hongkongský dolár	10,3010
NZD	Novozélandský dolár	1,8502
SGD	Singapurský dolár	2,1690
KRW	Juhokórejský won	1 387,09
ZAR	Juhoafrický rand	7,7180

EUMC	http://eumc.eu.int
AESA	www.easa.eu.int
EFIL	www.eurofound/eu.int/about/publicaccess/categories/finance/finance2004/index.htm
EMSA	www.emsa.eu.int
EFSA	http://www.efsa.eu.int/about_efsa/efsa_funding/accounts/catindex_en.html
AESS	http://agency.osha.eu.int/
EMEA	www.emea.eu.int
EAR	www.ear.eu.int
ETF	http://www.etf.eu.int/WebSite.nsf/Pages/Annual+report?OpenDocument
CDT	www.cdt.eu.int
CEDEFOP	www.cedefop.eu.int
EEA	www.eea.eu.int
OCVV	http://www.cpvo.eu.int/default.php?res=1&w=1016&h=571&lang=en&page=ocvv/financement.html
OEDT	http://www.emcdda.eu.int/index.cfm?fuseaction=public.Content&nNodeID=380&sLanguageISO=EN
OHMI	http://oami.eu.int/en/office/marque/finan.htm