6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/1

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-227/01: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 85/337/EHS - Posúdenie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie - Nesprávne uplatnenie - Projekt železničnej trate Valence-Tarragone, úsek Las Palmas-Oropesa)

(2004/C 273/01)

Jazyk konania: španielčina

Vo veci C-227/01, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnený zástupca: G. Valero Jordana) proti Španielskemu kráľovstvu (splnomocnený zástupca: S. Ortiz Vaamonde), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES podaná 7. júna 2001, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann, J. N. Cunha Rodrigues, R. Schintgen (spravodajca) a F. Macken, generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavný referent, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Španielske kráľovstvo tým, že nevykonalo posúdenie vplyvov na životné prostredie „projektu trate Valence-Tarragone, úsek Las Palmas-Oropesa. Železničný zvršok“, ktorý je zahrnutý do projektu s názvom „Stredozemný koridor“, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 2, 3, odseku 2 článku 5 a odseku 2 článku 6 smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. ES C 212 z 28.7.2001

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/1

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-465/01: Komisia Európskych spoločenstiev proti Rakúskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Voľný pohyb pracovníkov - Štátni príslušníci Únie alebo EHP - Štátni príslušníci tretích štátov, ktoré sú k Spoločenstvu viazané dohodou - Pasívne volebné právo do komôr pracovníkov a zamestnaneckých rád - Zásada zákazu diskriminácie v súvislosti s pracovnými podmienkami)

(2004/C 273/02)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-465/01, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnený zástupca: J. Sack) proti Rakúskej republike (splnomocnený zástupca: H. Dossi), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti v súlade s článkom 226 ES podaná 4. decembra 2001, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Schintgen (spravodajca), R. Silva de Lapuerta, P. Kuris a G. Arestis, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

a) Rakúska republika si tým, že odoprela pasívne volebné právo do komôr pracovníkov tým pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 39 ES, článku 8 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva v znení nariadenia Rady (EHS) č. 2434/92 z 27. júla 1992 ako i z článku 28 Dohody o Európskom hospodárskom priestore. b) Rakúska republika si tým, že odoprela pasívne volebné právo do zamestnaneckej rady a valného zhromaždenia komôr pracovníkov tým pracovníkom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích štátov, s ktorými Spoločenstvo uzavrelo dohodu, stanovujúcu zásadu zákazu diskriminácie v súvislosti s pracovnými podmienkami v prospech pracovníkov, ktorí sú legálne zamestnaní v členskom štáte, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ustanovení týchto dohôd.

2.	Rakúska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. ES C 84 zo 6.4.2002

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/2

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-248/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Znečistenie a škodlivé účinky - Ochrana pôdy - Splaškové kaly - Prenos neúplných informácií za roky 1995 až 1997 - Články 10 a 17 smernice č. 86/278/EHS)

(2004/C 273/03)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-248/02, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: H. Støvlbæk a R. Amorosi) proti Talianskej republike (splnomocnený zástupca: I. M. Braguglia, za právnej pomoci: M. Fiorilli), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES zo dňa 8. júla 2002, Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia R. Schingten a K. Schiemann (spravodajca), generálny advokát: C. Stix-Hackl, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Talianska republika si tým, že neposkytla žiadne informácie o priemernej ročnej hodnote koncentrácií (mg/kg sušiny) ťažkých kovov (kadmium, meď, nikel, olovo, zinok, ortuť a chróm), ani dusíka a fosforu obsiahnutých v splaškovom kale; — tým, že neposkytla žiadne informácie o množstve (t/rok) splaškových kalov vyprodukovaných vo forme sušiny; — tým, že neposkytla požadované informácie o ročných množstvách splaškových kalov používaných v poľnohospodárstve vo forme sušiny, s výnimkou informácií týkajúcich sa regiónu Friuli-Venezia-Gulia (1995 až 1997), autonómnej provincie Bolzano (1995), regiónu Emilia-Romagna, ako aj regiónov Liguria a Kalábria, pri ktorých bolo uvedené, že splaškové kaly v poľnohospodárstve nepoužívajú; — nezabezpečila, prinajmenšom pokiaľ ide o regióny Lombardsko, Emilia-Romagna, Toskánsko, Abruzzi, Kampánia, Údolie Aosty, Sicília a Marche, aktuálne vedenie záznamov, ktoré registrujú zloženie a vlastnosti kalov vo vzťahu k ukazovateľom uvedeným v prílohe II A smernice Rady z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve, a — nezabezpečila aktuálne vedenie záznamov, ktoré registrujú množstvá vyprodukovaných kalov (na celom štátnom území) a množstvá kalov dodané na použitie v poľnohospodárstve, prinajmenšom pokiaľ ide o regióny Abruzzi, Kampánia, Toskánsko a Sicília, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 10 odsek 1 písmeno a) a b), ako aj z článku 17 smernice č. 86/278 v znení smernice Rady č. 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorá štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní určitých smerníc, ktoré súvisia so životným prostredím.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. ES C 202 z 24.8.2002

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/3

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-329/02 P: SAT.1 Satelliten Fernsehen GmbH proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (1)

(Odvolanie - Ochranná známka Spoločenstva - Absolútne dôvody zamietnutia registrácie - Článok 7 odsek 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) 40/94 - Označenie „SAT.2“)

(2004/C 273/04)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-329/02 P, SAT.1 Satelliten Fernsehen GmbH, so sídlom v Mayence (Nemecko) (advokát: R. Schneider) proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) (splnomocnený zástupca: D. Schennen), predmetom ktorej je odvolanie podľa článku 56 štatútu Súdneho dvora podané 12. septembra 2002, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda C. W. A. Timmermans, sudcovia J.-P. Puissochet (spravodajca), R. Schintgen, F. Macken a N. Colneric, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 2. júla 2002, SAT.1/ÚHVT (SAT.2) (T-323/00, Zb. s. II-2839), sa zrušuje v tej časti, v ktorej Súd prvého stupňa rozhodol, že druhý odvolací senát Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) neporušil článok 7 odsek 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva tým, že odmietol vo svojom rozhodnutí z 2. augusta 2000 (vec R312/1999-2) zapísať ako ochrannú známku Spoločenstva označenie „SAT.2“ pre služby, ktoré majú podľa prihlášky spojitosť so satelitným vysielaním, to znamená kategórie služieb, ktoré sú uvedené v bode 3 napadnutého rozsudku, ale ktoré Súd prvého stupňa neuviedol v bode 42 tohto rozsudku.

2.	Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 2. augusta 2000 sa zrušuje.

3.	Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) je povinný nahradiť trovy konania v obidvoch stupňoch.

---

(1)  Ú. v. ES C 289 z 23.11.2002

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/3

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-366/02 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Verwaltungsgericht Halle): Gerd Gschoßmann proti Amt für Landwirtschaft und Flurneuordnung Süd (1)

(Spoločná poľnohospodárska politika - Nariadenia Rady (EHS) č. 1765/92 a (ES) č. 1251/1999 - Systém podpory pre pestovateľov niektorých plodín pestovaných na ornej pôde - Kompenzačné platby pre obrábanú plochu s plodinami pestovanými na ornej pôde a pre úhorovanú plochu - Výluka obrábaných plôch „s trvalými plodinami“ - Pojem)

(2004/C 273/05)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-366/02, predmetom ktorej je návrh podaný 14. októbra 2002 Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES uznesením Verwaltungsgericht Halle (Nemecko) z 30. septembra 2002, na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplynula zo sporu prejednávaného pred týmto vnútroštátnym súdom medzi Gerd Gschoßmann a Amt für Landwirtschaft und Flurneuordnung Süd, Súdny dvor (tretia komora), v zložení: predseda komory A. Rosas, sudcovia R. Schintgen (spravodajca) a N. Colneric, generálny advokát: P. Léger, tajomník: R. Grass, hlavný referent, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Článok 9 nariadenia Rady (EHS) č. 1765/92 z 30. júna 1999 stanovujúceho systém podpory pre pestovateľov niektorých plodín pestovaných na ornej pôde a článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 1251/1999 zo 17. mája 1999 stanovujúceho systém podpory pre pestovateľov niektorých plodín pestovaných na ornej pôde sa majú vykladať tak, že výluka pozemkov s trvalými plodinami z kompenzačných platieb nevyžaduje, aby tieto pozemky boli obhospodarované, najmä aby bol na nich vykonávaný postrek alebo zber úrody.

2.

Článok 9 nariadenia č. 1765/92 a článok 7 nariadenia č. 1251/1999 sa majú vykladať tak, že v prípade pestovania jabĺk končí charakter používania pozemkov ako s trvalými plodinami vtedy, keď sú ovocné stromy vyrúbané, aj keď ešte neboli odpratané. Naproti tomu nevedie púhe rozhodnutie o vyrúbaní stromov, bez toho, aby bolo toto rozhodnutie vykonané, k zániku charakteru používania pozemkov ako s trvalými plodinami.

3.

Článok 9 nariadenia č. 1765/92 a článok 7 nariadenia č. 1251/1999 sa majú vykladať tak, že pozemky ktoré nie sú viac využívané ako pozemky s trvalými plodinami sa majú považovať za pozemky slúžiace nepoľnohospodárskym účelom, ak je preukázané, že nie sú určené na pestovanie iných rastlín alebo chov zvierat.

---

(1)  Ú. v. ES C 305 zo 7.12.2002

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/4

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-382/02 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Verstre Landsret): Cimber Air A/S proti Skatteminsteriet (1)

(Šiesta smernica o DPH - Článok 15 odsek 6, 7 a 9 - Oslobodenie vývozu mimo spoločenstva od dane - Pojem lietadlo používané leteckými spoločnosťami, ktoré vykonávajú najmä medzinárodnú dopravu - Oslobodenie zásobovania vykonávaného vnútroštátnymi letmi od dane)

(2004/C 273/06)

Jazyk konania: dánčina

Vo veci C-382/02, predmetom ktorej je návrh doručený Súdnemu dvoru dňa 23. októbra 2002 podľa článku 234 ES rozhodnutím Verstre Landsret (Dánsko) z 9. októbra 2002 v konaní medzi Cimber Air A/S a Skatteminsteriet, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann, J.-P. Puissochet (spravodajca), J. N. Cunha Rodrigues a N. Colneric, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: H. von Holstein, hlavný referent, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Ustanovenia článku 15 odsek 6, 7 a 9 smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, musia byť vykladané tak, že dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré sa na základe týchto ustanovení týkajú lietadiel, vykonávajúcich vnútroštátne lety, ale ktoré sú využívané leteckými spoločnosťami, ktoré vykonávajú najmä medzinárodnú dopravu za odplatu, sú oslobodené od DPH.

2.	Posúdenie vzájomnej dôležitosti medzinárodných a vnútroštátnych aktivít, ktoré takéto spoločnosti vykonávajú je úlohou vnútroštátnych súdov. Pri tomto posudzovaní môžu vziať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré svedčia o dôležitosti druhu dotknutej dopravy, predovšetkým obchodný obrat.

---

(1)  Ú. v. ES C 7 z 11.1.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/4

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 14. septembra 2004

vo veci C-385/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti - Smernica Rady č. 93/37 EHS - Verejné zmluvy na zhotovenie prác - Rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania)

(2004/C 273/07)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-385/02, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnení zástupcovia: K. Wiedner a R. Amorosi) proti Talianskej republike (splnomocnený zástupca: M. Fiorilli), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti v súlade s článkom 226 ES zo dňa 28. októbra 2002, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J.-P. Puissochet, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), R. Schintgen a N. Colneric, generálna advokátka: J Kokott, tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavný referent, vyhlásil dňa 14. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Tým, že Magistrato per il Po di Parma, miestny orgán ministerstva verejných prác (teraz ministerstvo infraštruktúry a dopravy) uzavrel verejné zmluvy o dokončení výstavby nádrže na zadržanie povodní na vodnom toku Parma v oblasti Marano (obec Parma) ako aj verejné zmluvy o prácach na vybudovanie a dokončenie nádrže na vodnom toku Enza a o prácach na obmedzenie povodní na vodnom toku Terdoppio na juhozápad od Cerana na základe rokovacieho konania bez predchádzajúceho uverejnenia oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, a teda bez toho, aby boli splnené na to nevyhnutné podmienky, Talianska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. ES C 323 z 21.12.2002

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/5

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-386/02 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Arbeits- und Sozialgericht Wien): Josef Baldinger proti Pensionsversicherungsanstalt der Arbeiter (1)

(Voľný pohyb osôb - Príspevok bývalým vojnovým zajatcom - Podmienka mať štátnu príslušnosť dotknutého členského štátu v čase podania žiadosti o príspevok)

(2004/C 273/08)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-386/02, predmetom ktorej je návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podľa článku 234 ES, rozhodnutím Arbeits- und Sozialgericht Wien (Rakúsko) z 22. októbra 2002, podaný Súdnemu dvoru dňa 28. októbra 2002 vo vzťahu k vnútroštátnemu konaniu Josef Baldinger proti Pensionsversicherungsanstalt der Arbeiter, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda C. W. A. Timmermans, sudcovia J.-P. Puissochet, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), R. Schintgen a N. Colneric, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: M.-F. Contet, hlavný referent, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Články 39 odsek 2 ES, článok 4 odsek 4 nariadenia Rady ( EHS) č. 1408/71, zo 14. júna 1971, o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v pozmenenom a doplnenom znení nariadením Rady (ES) č. 118/97, z 2. decembra 1996, a článok 7 odsek 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68, z 15. októbra 1968, o voľnom pohybe pracovníkov v rámci spoločenstva, treba vykladať v tom zmysle, že neodporujú vnútroštátnej právnej úprave, ktorá za takých okolností, ako sú okolnosti v tomto spore pred vnútroštátnym súdom, odmieta poskytnúť výhodu príspevku poskytovaného v prospech bývalých vojnových zajatcov z dôvodu, že zainteresovaná osoba nemá štátnu príslušnosť dotknutého členského štátu, v čase podania žiadosti, ale má štátnu príslušnosť iného členského štátu.

---

(1)  Ú. v. ES C 7 z 11.1.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/5

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(tretia komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-396/02 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Gerechtshof te Amsterdam): DFDS BV proti Inspecteur der Belastingdienst - Douanedistrict Rotterdam (1)

(Spoločný colný sadzobník - Kombinovaná nomenklatúra - Sadzobné zaradenie - Podpoložka 8704 10 - „Minitrac“ na prepravu a vysypanie piesku, zeme a kameňov, ktorý má systém dômyselného sklápania)

(2004/C 273/09)

Jazyk konania: holandčina

Vo veci C-396/02, predmetom ktorej je návrh podaný 11. novembra 2002 Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES rozhodnutím Gerechtshof te Amsterdam (Holandsko) zo 6. novembra 2002, na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplynula zo sporu prejednávaného pred týmto vnútroštátnym súdom medzi DFDS BV a Inspecteur der Belastingdienst - Douanedistrict Rotterdam, Súdny dvor (tretia komora), v zložení: A. Rosas, vo funkcii predsedu tretej komory, sudcovia R. Schintgen a K. Schiemann (spravodajca), generálny advokát: C. Stix-Hackl, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Skutočnosť, že vozidlo s korbou je vybavené funkciou úplného sklápania, ktoré je možné vykonať viacerými spôsobmi a je presné, nie je prekážkou toho, aby bolo klasifikované ako motorové sklápacie vozidlo v zmysle položky 8704 10 kombinovenej nomenklatúry, ktorá je uvedená v prílohe I nariadenia Rady (EHS) 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení nariadení Komisie (ES) 3115/94 z 20. decembra 1994 a 3009/95 z 22. decembra 1995.

---

(1)  Ú. v. ES C 7 z 11.1.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/6

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-400/02 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Bundesarbeitsgericht): Gerard Merida proti Bundesrepublik Deutschland (1)

(Článok 39 ES - Kolektívna zmluva - Dočasný dodatočný príspevok v prospech bývalých civilných zamestnancov spojeneckých ozbrojených síl v Nemecku - Cezhraniční pracovníci - Určenie vymeriavacieho základu tohto príspevku - Zohľadnenie odhadovanej nemeckej dane z príjmov)

(2004/C 273/10)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-400/02, predmetom ktorej je návrh podaný 12. novembra 2002 Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES, rozhodnutím Bundesarbeitsgericht (Nemecko) z 27. júna 2002, na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplynula zo sporu prejednávaného pred týmto vnútroštátnym súdom medzi Gerard Merida a Bundesrepublik Deutschland, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda C. W. A. Timmermans, sudcovia J.-P. Puissochet, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), R. Schintgen a N. Colneric, generálny advokát: C. Stix-Hackl, tajomník: M.-F. Contet, hlavný referent, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Článok 39 ES a článok 7 odsek 4 nariadenia rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva vylučujú prijatie alebo existenciu takej vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v kolektívnej zmluve, v zmysle ktorej sa výška sociálnej dávky, akou je dočasný dodatočný príspevok („Überbrückungsbeihilfe“), príspevok poskytovaný členským štátom, v ktorom sa vykonával pracovný pomer vypočíta tak, že odhadovaná daň z príjmov splatná v tomto členskom štáte sa odpočíta pri určení vymeriavacieho základu tohto príspevku, pričom však v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia platy, mzdy a iné podobné odmeny poskytované pracovníkom, ktorí nemajú trvalý pobyt v členskom štáte, kde sú zamestnaní sa zdaňujú iba v členskom štáte, kde títo pracovníci majú trvalý pobyt.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 31 z 8.2.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/6

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-404/02 [návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division]: Nichols plc proti Registrar of Trade Marks (1)

(Ochranné známky - Smernica 89/104/EHS - Článok 3 odsek 1 písm. b) - Ochranná známka, ktorú tvorí bežné priezvisko - Rozlišovacia spôsobilosť - Vplyv článku 6 ods. 1 písm. a) na posúdenie)

(2004/C 273/11)

Jazyk konania: angličtina

Vo veci C-404/02, predmetom ktorej je návrh podaný Súdnemu dvoru dňa 12. novembra podľa článku 234 ES rozhodnutím High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division (Spojené kráľovstvo) z 3. septembra 2002, v konaní medzi Nichols plc a Registrar of Trade Marks, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann (spravodajca), J.-P. Puissochet, R. Schintgen a N. Colneric, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavný referent, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

V rámci článku 3 odsek 1 písm. b) prvej smernice Rady 89/104/EHS zo dňa 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, musí byť posúdenie, či známka, ktorú tvorí priezvisko, ktoré sa dokonca môže aj bežne vyskytovať, má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť, vykonané konkrétne, v súlade s kritériami, ktoré sa vzťahujú na akékoľvek označenie v pôsobnosti článku 2 tejto smernice jednak vo vzťahu k výrobkom alebo službám, ktoré sú predmetom prihlášky a jednak vo vzťahu k vnímaniu relevantných spotrebiteľov. Skutočnosť, že účinky zápisu ochrannej známky sú obmedzené v zmysle článku 6 odsek 1 písm. a) tejto smernice nemá na toto posúdenie vplyv.

---

(1)  Ú. v. ES C 7 z 11.1.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/7

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 14. septembra 2004

vo veci C-411/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Rakúskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Nesprávne prebratie - Smernica 98/10 ES - Telekomunikácie - Pojmy „základná forma evidencie jednotlivých úhrad“ a „dodatočný stupeň podrobnosti“)

(2004/C 273/12)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-411/02, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: C. Schmidt a M. Shotter) proti Rakúskej republike (splnomocnení zástupcovia: E. Riedl a T. Kramler), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES podaná 18. novembra 2002, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans, C. Gulmann (spravodajca), sudcovia J.-P. Puissochet, J. N. Cunha Rodrigues a N. Colneric, generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: L. Hewlett, hlavný referent, vyhlásil dňa 14. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Rakúska republika porušila povinnosti vyplývajúce jej z článku 14 odseku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/10/ES z 26. februára 1998 o uplatnení otvoreného prístupu k sieti (ONP) pre telefónnu službu a o univerzálnej službe v oblasti telekomunikácií v konkurenčnom prostredí tým, že si zvolila vyúčtovanie služieb, ktoré obsahuje sumarizáciu úhrad len podľa druhu, ktoré nie je dostatočne podrobné, aby mohlo zabezpečiť účinnú kontrolu a overenie zo strany spotrebiteľov.

2.	Rakúska republika je povinná naradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. ES C 7 z 11.1.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/7

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-28/03 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Symvoulio tis Epikrateias): Epikouriko kefalaio proti Ypourgos Anaptyxis (1)

(Poistenia - Články 15 a 16 prvej smernice 73/239/EHS - Články 17 a 18 prvej smernice 79/267/EEC - Konanie o likvidácii poisťovne po odňatí oprávnenia na výkon činnosti - Poradie prednostných práv mzdových nárokov a pohľadávok z poistenia)

(2004/C 273/13)

Jazyk konania: gréčtina

Vo veci C-28/03, predmetom ktorej je návrh podaný 24. januára 2003 Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES, uznesením Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) z 23. októbra 2002, na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplynula zo sporu prejednávaného pred týmto vnútroštátnym súdom medzi Epikouriko kefalaio a Ypourgos Anaptyxis, za prítomnosti: Omospondia Asfalistikon Syllogon Ellados, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda P. Jann, sudcovia A. Rosas, S. von Bahr, Silva de Lapuerta, K. Lenaerts (spravodajca), generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: M.-F. Contet, hlavný referent, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Články 15 a 16 prvej smernice Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, v znení druhej smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS a smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o „neživotnom poistení“) a články 17 a 18 prvej smernice Rady 79/267/EHS z 5. marca 1979 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie podnikania v oblasti životného poistenia, v znení druhej smernice Rady 90/619/EHS z 8. novembra 1990 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho životného poistenia, ktorou sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie účinného výkonu slobodného poskytovania služieb, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 79/267/EHS, a v znení smernice Rady 92/96/EHS z 10. novembra 1992 o koordinácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na priame životné poistenie, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 79/267/EHS a 90/619/EHS (tretia smernica o životnom poistení), nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade vyhlásenia konkurzu, likvidácie alebo podobnej situácie úpadku poisťovne môžu byť aktíva, predstavujúce technické rezervy, prednostne použité na úhradu mzdových nárokov pred pohľadávkami z poistenia, pokiaľ táto úprava priznáva posledne uvedeným pohľadávkam prednostné právo, ktorého základom sú v každom prípade okrem aktív predstavujúcich technické rezervy aj ďalšie aktíva podniku a ktorý môže byť na základe ministerského rozhodnutia rozšírený na všetky disponibilné aktíva podniku.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 70 z 22.3.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/8

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-81/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Rakúskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Články 43 ES a 49 ES - Pomocné zdravotnícke povolania - Výkon slobodného povolania)

(2004/C 273/14)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-81/03, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: C. Schmidt a M. Patakia) proti Rakúskej republike (splnomocnený zástupca: E. Riedl), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES podaná 21. februára 2003, Súdny dvor (piata komora), v zložení: predseda C. Gulmann, sudcovia S. von Bahr a R. Silva de Lapuerta (spravodajca), generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Rakúska republika si tým, že podľa § 7a spolkového zákona o regulácii vyšších zdravotnícko-technických povolaní zakázala výkon určitých zdravotnícko–technických povolaní (laboratórnych technikov, rádiologických technikov a ortoptikov) ako slobodného povolania, nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú s článkov 43 a 49 ES;

2.	Rakúska republika je povinná uhradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 101 z 26.4.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/8

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 14. septembra 2004

vo veci C-168/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 89/655/EHS a 95/63/ES - Chybné prebratie smernice - Dodatočná lehota na prispôsobenie)

(2004/C 273/15)

Jazyk konania: španielčina

Vo veci C-168/03, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnený zástupca: I. Martínez del Peral) proti Španielskemu kráľovstvu (splnomocnený zástupca: L. Fragua Gadea), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES podaná 11. apríla 2003, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues, J.-P. Puissochet, R. Schintgen a N. Colneric (spravodajca), generálny advokát: C. Stix-Hackl, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 14. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Španielske kráľovstvo si tým, že stanovilo v ods. 1 prechodného ustanovenia kráľovského dekrétu č. 1215/1997 z 18. júla 1997 o stanovení minimálnych požiadaviek pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov zamestnancami dodatočnú lehotu pre prispôsobenie pracovných prostriedkov daných zamestnancom k dispozícii v podniku, resp. závode ešte pred 27. augustom 1997, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Rady 89/655/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS v znení smernice Rady 95/63/ES z 5. decembra 1995.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 135 zo 7.6.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/9

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-404/03 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Tribunal de Grande Instance du Mans): Olivier Dupuy proti Hervé Rouvre (1)

(Nebezpečné látky a prípravky - Sušidlá s obsahom olova - Zákaz uvádzania na trh - Smernice 76/769/EHS a 94/60/ES)

(2004/C 273/16)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-404/03, predmetom ktorej je návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES rozhodnutím Tribunal de Grande Instance Mans (Francúzsko) z 8. septembra 2003, doručený Súdnemu dvoru 29. septembra 2003, vo vzťahu k trestnému konaniu pred týmto súdom medzi Olivier Dupuy a Hervé Rouvre, Súdny dvor (piata komora), v zložení: predseda C. Gulmann, sudcovia S. von Bahr a R. Silva de Lapuerta (spravodajca), generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Ustanovenia práva Spoločenstva týkajúce sa obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov a najmä ustanovenia smernice Rady č. 76/769/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 94/60/ES z 20. decembra 1994, zakazujú uvádzanie sušidiel s obsahom olova, klasifikovaných ako toxické pre rozmnožovanie, na trh pre účely predaja širokej verejnosti.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 275 z 15.11.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/9

---

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(štvrtá komora)

zo 16. septembra 2004

vo veci C-423/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Neprebratie - Smernica 2001/18/ES)

(2004/C 273/17)

Jazyk konania: fínčina

Vo veci C-423/03, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: U. Wölker a M. Huttunen) proti Fínskej republike (splnomocnený zástupca: T. Pynnä), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES podaná 3. októbra 2003, Súdny dvor (štvrtá komora), v zložení: predseda J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia K. Lenaerts a K. Schiemann (spravodajca), generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 16. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.

Fínska republika si tým, že v stanovenej lehote neprijala zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľňovaní geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Fínska republika je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 275 z 15.11.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/9

---

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA

(šiesta komora)

z 9. júla 2004

vo veci C-116/03 P: Augusto Fichtner proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Odvolanie - Úradník - Disciplinárne opatrenie - Odvolanie z funkcie so zachovaním práva na starobný dôchodok - Výkon externých činností bez predchádzajúceho povolenia)

(2004/C 273/18)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-116/03 P, Augusto Fichtner, bývalý úradník Komisie Európskych spoločenstiev, bydliskom v Besozzo (Taliansko), (splnomocnení zástupcovia: F. Colussi a M. Tamburini, advokáti) proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnený zástupca: J. Currall, za právnej pomoci A. Dal Ferro), predmetom ktorej je odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (štvrtá komora) zo 16. januára 2003, Fichtner/Komisia (T-75/00, Zb. s. II-51), ktorým sa navrhuje zrušiť tento rozsudok, Súd prvého stupňa (šiesta komora), v zložení: predseda komory J.-P. Puissochet, sudcovia F. Macken (spravodajca) a A. Borg Barthet, generálny advokát: P. Léger, tajomník: R. Grass, vydal dňa 9. júla 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 146 z 21.6.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/10

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Tribunale di Larino – Sezione Distaccata di Termoli – zo dňa 8. júla 2004 v trestno-právnom konaní proti Massimiliano Placanica

(Vec C-338/04)

(2004/C 273/19)

Tribunale di Larino – Sezione Distaccata di Termoli uznesením z 8. júla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke v trestno-právnom konaní proti Massimiliano Placanica, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora Európskych spoločenstiev dňa 6. augusta 2004.

Tribunale di Larino – Sezione Distaccata di Termoli žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

„Považuje Súdny dvor článok 4 odsek 4a zákona č. 401/89 za zlučiteľné so zásadami uvedenými v článku 43 a nasl. a článkom 49 zmluvy o EHS týkajúcich sa slobody usídlenia a voľného poskytovania cezhraničných služieb, vzhľadom ku rozdielom vo výklade uvedených v rozhodnutiach Súdneho dvora (osobitne v rozsudku Gambrelli) a rozhodnutí Suprema Corte di Casazione, Sezioni Unite vo veci č. 23271/04; osobitne, či Súdny dvor môže objasniť uplatnenie sankčnej legislatívy v Taliansku, na základe, ktorej je obvinený Massimiliano Placanica.“

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/10

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Bundesfinanzhof zo dňa 26. mája 2004 vo veci Centro Equestro da Leziria Grande LDA proti Bundesamt für Finanzen

(Vec C-345/04)

(2004/C 273/20)

Bundesfinanzhof uznesením zo dňa 26. mája 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Centro Equestro da Leziria Grande proti Bundesamt für Finanzen, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 12. augusta 2004.

Bundesfinanzhof žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Odporuje článku 59 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, pokiaľ štátny príslušník členského štátu, ktorý v obmedzenej miere je daňovníkom v domovskom štáte, sa môže domáhať vrátenia dane pripadajúcej na jeho príjmy, ktoré dosiahol v domovskom štáte a vybraté formou zrážky dane len vtedy, ak prevádzkové náklady bezprostredne hospodársky súvisiace s danými príjmami sú vyššie než polovica príjmov?

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/10

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Finanzgericht Köln zo dňa 15. júla 2004 vo veci REWE Zentralfinanz e.G., ako univerzálny právny nástupca ITS Reisen GmbH proti Finanzamt Köln-Mitte

Vec C-347/04

(2004/C 273/21)

Finanzgericht Köln (Nemecko) uznesením z 15. júla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci REWE Zentralfinanz e.G., ako univerzálny právny nástupca ITS Reisen GmbH proti Finanzamt Köln-Mitte, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 13. augusta 2004.

Finanzgericht žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

—

Má sa článok 52 (teraz článok 43) v spojení s článkom 58 (teraz článok 48) a články 67-73, 73b a nasl. (teraz článok 56 a nasl.) Zmluvy ES vykladať v tom zmysle, že zabraňuje takej právnej úprave, ktorá, ako v konaní pred vnútroštátnym súdom sporná právna úprava § 2a ods. 1 č.3a, ods. 2 EStG (Einkommensteuergesetz – zákon o dani z príjmov), obmedzuje okamžité daňové vyrovnanie strát z odpisov hodnoty cenných papierov investovaných v dcérskych spoločnostiach v iných členských štátoch EU v prípade, keď tieto vykonávajú pasívne činnosti v zmysle vnútroštátneho predpisu a/alebo keď dcérske spoločnosti realizujú aktívnu činnosť v zmysle vnútroštátneho predpisu len prostredníctvom vlastných dcérskych spoločností, zatiaľ čo odpisy hodnoty cenných papierov investovaných v tuzemských dcérskych spoločnostiach sú možné bez tohto obmedzenia?

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/11

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Court of Appeal (Anglicko a Wales) (Civil Division) zo dňa 17. júna 2004 vo veci Boehringer Ingelheim KG a iní proti Swingward Ltd a iní

Vec C-348/04

(2004/C 273/22)

Court of Appeal (Anglicko a Wales) (Civil Division) uznesením zo 17. júna 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Boehringer Ingelheim KG a iní proti Swingward Ltd a iní, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 12. augusta 2004.

Court of Appeal žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Výrobky upravené prebalením vonkajšieho obalu („reboxed products“)

1.

V prípade, keď súbežný dovozca obchoduje v jednom členskom štáte s farmaceutickým výrobkom dovezeným z iného členského štátu v jeho pôvodnom vnútornom balení, ale s novým vonkajším obalom vytlačeným v jazyku členského štátu dovozcu (výrobok „upravený prebalením vonkajšieho obalu“): a) nesie dovozca bremeno dokazovania, že nové balenie je v súlade so všetkými podmienkami stanovenými v rozsudku z 11. júla 1996, Bristol-Myers Squibb/Paranova (C-427/93, C-429/93 a C-436/93), alebo majiteľ ochrannej známky nesie bremeno dokazovania, že tieto podmienky neboli splnené alebo sa bremeno dokazovania sa mení v závislosti od danej podmienky a ak áno, tak ako? b) prvá podmienka stanovená v rozsudku z 11. júla 1996 Bristol-Myers Squibb/Paranova ako bola vyložená v rozsudku z 12. októbra 1999, Pharmacia & Upjohn SA/Paranova (C-379/97) a v rozsudku z 23. apríla 2002 Boehringer/Swingward (C-143/00), t.j., že musí byť preukázané, že je nevyhnutné prebaliť výrobok, aby nebol znemožnený skutočný prístup na trh, sa vzťahuje iba na prebaľovanie vonkajším obalom (ako bolo rozhodnuté súdom EZVO vo veci E-3/02 Paranova Inc./Merck & Co Inc) alebo sa taktiež vzťahuje na presný spôsob a štýl úpravy prebalením uskutočnenej súbežným dovozcom, a ak áno, tak ako? c) nie je porušením štvrtej podmienky stanovenej v rozsudku z 11. júla 1996 Bristol-Myers Squibb/Paranova, t.j., že prezentácia prebaleného výrobku nie je taká, aby mohla poškodiť dobré meno ochrannej známky alebo jej majiteľa, ak je obal poškodený, nízkej kvality alebo špinavý, alebo sa táto podmienka vzťahuje na všetko, čo by mohlo poškodiť dobré meno ochrannej známky? d) v prípade, že odpoveď na otázku 1 c) je, že štvrtá podmienka je porušená všetkým, čo poškodzuje dobré meno ochrannej známky a ak buď i) ochranná známka nie je pripojená k novému vonkajšiemu obalu („de-branding“) alebo ii) súbežný dovozca použije na nový vonkajší obal buď svoje vlastné logo alebo označenie spoločnosti, alebo jej úpravu, alebo použije označenie, ktoré používa na rôzne výrobky („co-branding“), musia takéto formy návrhu obalu byť považované za poškodzujúce dobré meno ochrannej známky alebo to je otázka dokazovania určená pre vnútroštátny súd? e) v prípade, že odpoveď na otázku 1 d) je, že je to otázka dokazovania, na kom leží dôkazné bremeno?

Prelepené výrobky

2.

V prípade, keď súbežný dovozca obchoduje v jednom členskom štáte s farmaceutickým výrobkom dovezeným z iného členského štátu v jeho pôvodnom vnútornom a vonkajšom balení, na ktorý súbežný dovozca použije dodatočné vonkajšie označenie vytlačené v jazyku členského štátu dovozcu („prelepený“ výrobok): a) použije sa päť podmienok stanovených v rozsudku z 11. júla 1996 Bristol-Myers Squibb/Paranova? b) v prípade, že odpoveď na otázku 2 a) je kladná, nesie dovozca bremeno dokazovania, že prelepené obaly sú v súlade s každou podmienkou stanovenou v rozsudku z 11. júla 1996, Bristol-Myers Squibb/Paranova alebo majiteľ ochrannej známky nesie dôkazné bremeno, že tieto podmienky neboli splnené alebo sa bremeno dokazovania závisí podľa danej podmienky? c) prípade, že odpoveď na otázku 2 a) je kladná, vzťahuje sa prvá podmienka stanovená v rozsudku z 11. júla 1996 Bristol-Myers Squibb/Paranova ako bola vyložená v rozsudku z 12. októbra 1999, Pharmacia & Upjohn SA/Paranova (C-379/97) a v rozsudku z 23. apríla 2002 Boehringer/Swingward (C-143/00), a síce, že musí byť preukázané, že je nevyhnutné prebaliť výrobok, aby nebol znemožnený skutočný prístup na trh, iba na udalosť prebaľovania alebo sa taktiež vzťahuje na presný spôsob a štýl úpravy prebalením uskutočnenej súbežným dovozcom? d) v prípade, že odpoveď na otázku 2 a) je kladná, štvrtá podmienka stanovená v rozsudku z 11. júla 1996, Bristol-Myers Squibb/Paranova, t.j., že prezentácia prebaleného výrobku nie je taká, aby mohla poškodiť dobré meno ochrannej známky alebo jej majiteľa, je porušená len ak je obal poškodený, nízkej kvality alebo špinavý, alebo sa táto podmienka vzťahuje na všetko, čo by mohlo poškodiť dobré meno ochrannej známky? e) v prípade, že odpoveď na otázku 2 a) je kladná a odpoveď na otázku 2 d) je, že štvrtá podmienka je porušená všetkým, čo by mohlo poškodiť dobré meno ochrannej známky, poškodzuje dobré meno ochrannej známky v tomto zmysle, ak buď i) dodatočné označenie je umiestnené tak, že úplne alebo čiastočne zakrýva jednu z ochranných známok majiteľa, alebo ii) dodatočné označenie neoznačí, že predmetná ochranná známka je ochrannou známkou vo vlastníctve majiteľa alebo iii) meno súbežného dovozcu je vytlačené veľkými písmenami?

Oznámenie

3.

V prípade, keď súbežný dovozca nepodal oznámenie vzhľadom k prebalenému výrobku ako je požadované piatou podmienkou rozsudku z 11. júla 1996, Bristol-Myers Squibb/Paranova a tak poškodil ochrannú známku/ochranné známky majiteľa z tohto jediného dôvodu: a) je každý nasledujúci skutok dovozu takéhoto výrobku poškodením alebo dovozca poškodzuje len dovtedy, kým sa majiteľ nedozvie o výrobku a neuplynie príslušná lehota na oznámenie? b) je majiteľ oprávnený požadovať peňažné odškodnenie (napríklad škody z neoprávneného zásahu do práv alebo požadovanie vyplatenia zisku z neoprávneného zásahu do práv) z dôvodu, že neoprávnený zásah do práv dovozcu je konaním v podstate rovnakým akoby išlo o falošné výrobky? c) je priznanie peňažného odškodnenia majiteľovi vzhľadom k takémuto neoprávneného konaniu dovozcu predmetom princípu proporcionality? d) ak nie, na akom základe by takéto odškodnenie malo byť priznané, ak predmetné výrobky boli umiestnené na trh v rámci EHP majiteľom alebo s jeho súhlasom?

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/12

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorý podala Rechtbank van Koophandel Brusel (Belgicko) rozsudkom zo dňa 29. júla 2004 vo veci Lidl Belgium GmbH & Co KG proti NV Etablissementen Franz Colruyt

Vec C-356/04

(2004/C 273/23)

Rechtbank van Koophandel Brusel (Belgicko) podala rozsudkom z 29. júla 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Lidl Belgium GmbH& Co KG proti NV Etablissementen Franz Colruyt, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 18. augusta 2004.

Rechtbank van Koophandel Brusel (Belgicko) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Treba článok 3a odsek 1 písmeno a) smernice 84/450/EHS (1) (ako bol zavedený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES (2) zo dňa 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS týkajúca sa klamlivej reklamy tak, aby zahŕňala porovnávaciu reklamu) vykladať v tom zmysle, že nie je povolené porovnávanie všeobecnej cenovej úrovne zadávateľa reklamy a súťažiteľov, v rámci ktorého prichádza na základe porovnávania ceny vybranej vzorky tovarov k extrapolácii, nakoľko sa ním vyvoláva dojem, že zadávateľ reklamy je lacnejší v súvislosti s celým jeho sortimentom tovaru, avšak uskutočnené porovnávanie sa vzťahuje len na ohraničenú vybranú vzorku tovarov, ibaže by reklama umožňovala rozpoznať, ktoré a koľko tovarov zadávateľa reklamy na strane jednej a porovnávaného súťažiteľa na strane druhej bude porovnávaných a umožňuje spoznať, na akej pozícii sa umiestnili pri porovnávaní súťažitelia zahrnutí do porovnania a aké vysoké sú ich ceny v porovnaní s cenami zadávateľa reklamy a s inými porovnávanými súťažiteľmi?

2.

Treba článok 3a odsek 1 písmeno a) smernice 84/450/EHS (ako bol zavedený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo dňa 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS týkajúca sa klamlivej reklamy tak, aby zahŕňala porovnávaciu reklamu) vykladať v tom zmysle, že porovnávacia reklama je povolená len vtedy, keď sa porovnávanie týka jednotlivých tovarov a služieb uspokojujúcich rovnaké potreby alebo určených na ten istý účel a určitý druh tovarov je vylúčený aj vtedy, keď slúžia ako celok a nie v súvislosti s každou časťou ich sortimentu na uspokojenie rovnakých potrieb alebo sú určené na ten istý účel?

3.

Treba článok 3a odsek 1 písmeno a) smernice 84/450/EHS (ako bol zavedený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo dňa 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS týkajúca sa klamlivej reklamy tak, aby zahŕňala porovnávaciu reklamu) vykladať v tom zmysle, že porovnávacia reklama, z ktorej je vylúčené porovnávanie cien produktov alebo všeobecnej cenovej úrovne súťažiteľov, je objektívna vtedy, keď uvedie porovnávané produkty a ceny zadávateľa reklamy a všetkých porovnávaných súťažiteľov a umožňuje rozpoznať ceny uplatňované zadávateľom reklamy a ostatnými súťažiteľmi, pričom v tomto prípade všetky produkty, ktoré boli zahrnuté do porovnania, musia byť uvedené zreteľne a podľa dodávateľov?

4.

Treba článok 3a odsek 1 písmeno a) smernice 84/450/EHS (ako bol zavedený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo dňa 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS týkajúca sa klamlivej reklamy tak, aby zahŕňala porovnávaciu reklamu) vykladať v tom zmysle, že črta uvedená v porovnávacej reklame spĺňa požiadavky na kontrolu v zmysle tohto článku len v prípade, ak môže byť jej správnosť preverená prostredníctvom tých osôb, na ktoré sa reklama zameriava, alebo postačuje, že môže byť preverená prostredníctvom tretej osoby, na ktorú sa reklama nezameriava?

5.

Treba článok 3a odsek 1 písmeno a) smernice 84/450/EHS (ako bol zavedený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/55/ES zo dňa 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 84/450/EHS týkajúca sa klamlivej reklamy tak, aby zahŕňala porovnávaciu reklamu) vykladať v tom zmysle, že cena produktov a všeobecná cenová úroveň konkurentov ako taká sú črtami, ktoré podliehajú následnej kontrole?

---

(1)  Ú. v. ES L 250 z 19. septembra 1984, s. 17

(2)  Ú. v. ES L 290 z 23. októbra 1997, s. 18

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/13

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Tribunale di Vicenza - Sezione Distaccata di Schio zo dňa 2. augusta 2004 vo veci Caseificio Valdagnese srl proti Regione Veneto

(Vec C-358/04)

(2004/C 273/24)

Tribunale di Vicenza - Sezione Distaccata di Schio (Taliansko) uznesením z 2. augusta 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Caseificio Valdagnese srl proti Regione Veneto, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 17. augusta 2004.

Tribunale di Vicenza - Sezione Distaccata di Schio žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Umožňuje článok 2 odsek 2 nariadenia EHS (1) č. 3950/92 z 28. decembra 1992 vyložený v rozsudku vo veci C-288/97 z 29. apríla 1999, aby zákony a vnútroštátna správna prax ukladali nákupcom povinnosť, pod hrozbou sankcie, vykonať zrážku z dlžnej sumy z titulu dodatočných poplatkov za cenu mlieka uhradenú výrobcom dlžníkom poplatkov, v dôsledku čoho vzniká rozpor medzi článkom 2 odsek 2 nariadenia EHS č. 3950/92, tak ako ho vyložil Súdny dvor v rozsudku z 29. apríla 1999 a paragrafmi 5 a 11 talianskeho zákona L. 468/92 alebo môže členský štát uložiť nákupcom povinnosť vykonávať zrážku z dlžnej sumy z titulu dodatočných poplatkov, ktoré sa poskytujú výrobcom a v prípade ich nevykonania hroziť im za to sankciou?

---

(1)  Nariadenie Rady (EHS) č. 3950/92 z 28. decembra 1992, ktorým sa ustanovujú dodatočné poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. ES L 405, z 31. decembra 1992, s. 1).

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/13

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Symvoulio tis Epikrateias z 29. júla 2004 vo veci Michaniki AE proti Ypourgos Politismou, ktorého v konaní pred týmto súdom podporujú J & P ABAX AE, ARCHITECH ATE a GETEM AE

(Vec C-362/04)

(2004/C 273/25)

Symvoulio tis Epikrateias (Grécko) uznesením z 29. júla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Michaniki AE proti Ypourgos Politismou, ktorého v konaní pred týmto súdom podporujú J & P ABAX AE, ARCHITECH ATE GETEM AE, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 20. augusta 2004.

Symvoulio tis Epikrateias žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Musí sa článok 30 odsek 4 smernice Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (1) vykladať tak, že pri použití metódy verejnej súťaže je obstarávateľ povinný, v prípade, aký je uvedený v odôvodnení tohto uznesenia (odovzdanie ponúk bez vysvetlenia, t.j. bez uvedenia osobitných percentuálnych zliav z ceny pre jednotlivé cenové skupiny a bez skúmania otázky, či sú jednotlivé zľavy poskytované v obvyklej výške), dať svojmu rozhodnutiu, ktorým si od uchádzača vyžiada podrobnosti o jeho ponuke, ktorá sa javí ako neobvykle nízka vzhľadom na limit určený za použitia matematickej metódy, vykazujúcej obdobné znaky ako matematická metóda opísaná v odôvodnení tohto uznesenia, určitý špecifický obsah?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Stačí na splnenie požiadaviek uvedeného ustanovenia smernice 93/37/EHS uviesť v príslušnom rozhodnutí konkrétnu zľavu ponúkanú uchádzačom pre jednu alebo viac cenových skupín, ktorá sa obstarávateľovi javila ako problematická, alebo musí obstarávateľ navyše uviesť aj dôvody, pre ktoré považuje danú zľavu za problematickú, a predložiť podrobné hodnotenie minimálnych nákladov príslušných prác?

---

(1)  Ú. v. ES L 199 z 9.8.1993, s. 54

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/13

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Verwaltungsgericht Wien z 12. augusta 2004 vo veci 1. Transalpine Ölleitung in Österreich GmbH, 2. Planai-Hochwurzen-Bahnen GmbH, 3. Gerlitzen-Kanzelbahn-Touristik Gesellschaft m.b.H. CO KG proti 1. Finanzamt Innsbruck, 2. Finanzamt Liezen, 3. Finanzamt Villach

(Vec C-368/04)

(2004/C 273/26)

Verwaltungsgericht Wien (Rakúsko) uznesením z 12. augusta 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci 1. Transalpine Ölleitung in Österreich GmbH, 2. Planai-Hochwurzen-Bahnen GmbH, 3. Gerlitzen-Kanzelbahn-Touristik Gesellschaft m.b.H. CO KG proti 1. Finanzamt Innsbruck, 2. Finanzamt Liezen, 3. Finanzamt Villach, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora 24. augusta 2004. Verwaltungsgericht Wien žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Bráni zákaz poskytnutia pomoci podľa článku 88 odseku 3 ES požitiu vnútroštátneho zákonného ustanovenia, ktoré vylučuje podniky, ktoré nemajú ťažisko činnosti preukázateľne vo výrobe hmotných statkov, z vrátenia dane za energiu a preto musí byť kvalifikované ako štátna pomoc v zmysle článku 87, o ktorej však Komisia nebola pred nadobudnutím účinnosti vnútroštátnej úpravy informovaná, aj v prípade, že Komisia na základe článku 87 odseku 3 ES posúdila pomoc ako zlučiteľnú so spoločným trhom pre určité obdobie spadajúce do minulosti a žiadosť o vrátenie dane sa týka daní, ktoré mali byť odvedené za toto obdobie?

2.	V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Vyžaduje zákaz poskytnutia pomoci vrátenie dane aj vtedy, keď podniky poskytujúce služby podali žiadosti po vydaní rozhodnutia Komisie pre vymeriavacie obdobie pred jeho vydaním?

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/14

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný rozhodnutím VAT a Duties Tribunals, London Tribunal Centre zo dňa 24. augusta 2004 vo veci Hutchison 3G UK Ltd, mmO (1) plc, Orange 3G Ltd, T-Mobile (UK) Ltd, Vodafone Group Services Ltd proti Commissioners of Customs and Excise

(Vec C-369/04)

(2004/C 273/27)

VAT a Duties Tribunals, London Tribunal Centre rozhodnutím z 24. augusta 2004 podali na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Hutchison 3G UK Ltd, mmO (1) plc, Orange 3G Ltd, T-Mobile (UK) Ltd, Vodafone Group Services Ltd proti Commissioners of Customs and Excise, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 26 augusta 2004.

VAT a Duties Tribunals, London Tribunal Centre žiadajú Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Za okolností stanovených v popise skutočností, ktoré nie sú sporné medzi účastníkmi konania, má sa pojem „hospodárska činnosť“ za účelom článku 4 odsek 1 a článku 4 odsek 2 Šiestej smernice (1) vykladať tak, že obsahuje vydávanie licencií Secretary of State (štátnym sekretárom) formou dražby práv na použitie telekomunikačného zariadenia v určených úsekoch elektromagnetického spektra (ďalej len „Činnosť“) a čo treba brať do úvahy pri tejto otázke?

2.	Za okolností stanovených v popise skutočností, ktoré nie sú sporné medzi účastníkmi konania, čo treba brať do úvahy pri otázke, či Secretary of State konal alebo nekonal pri výkone Činnosti ako „orgán verejnej správy“ v zmysle článku 4 odsek 5 Šiestej smernice?

3.

Za okolností stanovených v popise skutočností, ktoré nie sú sporné medzi účastníkmi konania, môže byť Činnosť i) z časti hospodárskou činnosťou a z časti nie a/alebo ii) z časti vykonávaná verejnoprávnym orgánom konajúcim ako orgán verejnej správy a z časti nie, s výsledkom, že činnosť bude z časti podliehať dani z pridanej hodnoty a z časti nie?

4.

Ako je pravdepodobné pri vykonávaní činnosti akou je Činnosť a ako skoro musí byť „významné narušenie súťaže“ v zmysle druhého pododseku článku 4 odsek 5 Šiestej smernice, aby osoba vykonávajúca činnosť bola považovaná podľa tohto pododseku za osobu podliehajúcu zdaneniu s ohľadom na túto činnosť? V akom rozsahu, ak vôbec, sa týka princíp daňovej neutrality tejto otázky?

5.

Zahŕňa slovo „telekomunikácie“ v prílohe D Šiestej smernice (na ktorú odkazuje tretí pododsek článku 4 odsek 5 Šiestej smernice) vydanie licencií Secretary of State formou dražby práv na použitie telekomunikačného zariadenia v určených úsekoch elektromagnetického spektra, za okolností stanovených v popise skutočností, ktoré nie sú sporné medzi účastníkmi konania?

6.

Keď sa i) členský štát rozhodol zahrnúť do vnútroštátneho právneho systému článok 4 odsek 1 a článok 4 odsek 5 Šiestej smernice spôsobom, že právnymi predpismi udelí verejnému orgánu (ako napríklad v tomto prípade UK Treasury (anglickému ministerstvu financií)) zákonnú právomoc vydávať vyhlášky určujúce, ktoré výrobky alebo služby poskytované ministerstvami budú považované za zdaniteľné plnenia a ii) toto ministerstvo vydáva alebo zamýšľa vydať na základe tejto zákonnej právomoci vyhlášky určujúce, že určité plnenia sú zdaniteľné: vzťahuje sa princíp stanovený v rozsudku z 13. novembra 1990, Marleasing/Comercial International de Alimentación (C-106/89, Zb. s. I-4135, bod 8) na výklad vnútroštátnej právnej úpravy a týchto vyhlášok (a ak áno, ako)?

---

(1)  Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o harmonizácii právnych systémov členských štátov týkajúcej sa dani z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ dane (Ú. v. ES L 145, 13.06.1997, s. 1).

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/15

---

Žaloba podaná dňa 30. augusta 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-371/04)

(2004/C 273/28)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Gérard Rozet a Antonio Aresu, splnomocnení zástupcovia, podala 30. augusta 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

—	určil, že Talianska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú na základe článku 10 ES a 39 ES a článku 7 odsek 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 (1) z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva,

—	zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Služby Komisie obdržali sťažnosti, podľa ktorých príslušné talianske orgány verejnej moci odmietli zohľadniť odbornú skúsenosť alebo prax s cieľom určenia náležitých odborných znalostí, ktoré získali sťažovatelia v inom členskom štáte.

V súlade s ustálenou súdnou praxou Súdneho dvora Komisia je toho názoru, že zásada rovnosti zaobchádzania so zamestnancami Spoločenstiev, zakotvená v článku 39 ES a v článku 7 odsek 1 nariadenia č. 1612/68 sa musí vykladať v tom zmysle, že porovnateľné predchádzajúce služobné obdobia zamestnancov Spoločenstiev, ktorí vykonávali počas nich činnosti vo verejnom sektore iného členského štátu musia byť zohľadnené talianskou správou za účelom určenia náležitých odborných znalostí tak, ako keby išlo o skúsenosť získanú v rámci talianskeho systému.

Komisia sa domnieva, že Talianska republika si nesplnila povinnosti ktoré jej vyplývajú z článku 39 ES a článku 7 odsek 1 nariadenia (EHS) č. 1612/68.

Okrem iného Komisia zdôrazňuje, že skutočnosť, že talianske orgány verejnej moci neodpovedali na žiadosti o poskytnutie informácií sťažilo splnenie úloh, ktoré jej vyplývajú na základe zmluvy, čím došlo k porušeniu povinnosti spolupráce zakotvenej v článku 10 ES.

---

(1)  Ú. v. ES L 257 z 19.10.1968, s. 2

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/15

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Court of Appeal (Anglicko a Wales) (Civil Division) zo dňa 12. júla 2004 vo veci The Queen on the application of Yvonne Watts proti 1) Bedford Primary Care Trust 2) Secretary of State for Health

(Vec C-372/04)

(2004/C 273/29)

Court of Appeal (Anglicko a Wales) (Civil Division) uznesením z 12. júla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci The Queen on the application of Yvonne Watts proti 1) Bedford Primary Care Trust 2) Secretary of State for Health, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 27. augusta 2004.

Court of Appeal žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Otázka 1

So zreteľom na povahu NHS and jeho pozíciu vo vnútroštátnom právnom systéme má sa článok 49 ES, vzhľadom na rozsudky Geraets Smits, Muller-Faure a Inizan, vykladať tak, že v zásade osoby, ktoré sa bežne zdržujú na území Spojeného kráľovstva, majú nárok podľa európskeho práva na poskytnutie nemocničnej liečby v inom členskom štáte na náklady United Kingdom National Health Service (Národného zdravotného systému Spojeného kráľovstva) („NHS“).

Najmä podľa presného výkladu článku 49 ES:

a)	Existuje rozdiel medzi vnútroštátnym zdravotným systémom financovaným štátom akým je napríklad NHS a poisťovacími fondmi akým je napríklad systém holandského ZFW, najmä so zreteľom na skutočnosť, že NHS nemá vyčlenený fond, z ktorého by sa takáto platba mala vyplatiť?

b)	Je NHS povinný schváliť a uhradiť takúto liečbu v inom členskom štáte, hoci nie je povinný schváliť a uhradiť takúto liečbu vykonanú súkromným poskytovateľom v Spojenom kráľovstve?

c)	Je podstatné, že si pacient zabezpečil liečbu nezávisle od príslušného orgánu NHS a bez predchádzajúceho schválenia alebo oznámenia?

Otázka 2

Odpovedajúc na otázku 1, je podstatné, či nemocničná liečba poskytovaná NHS je sama o sebe poskytovaním služieb v zmysle článku 49 ES?

Ak áno, a za okolností opísaných v popise skutočností vyššie, majú sa články 48, 49 a 50 ES vykladať tak, že v zásade:

1)	poskytnutie nemocničnej liečby orgánmi NHS vytvára poskytnutie služieb v rámci článku 49 ES;

2)	pacient, ktorý prijal nemocničnú liečbu od NHS ako takého užíva slobodu prijímať služby podľa článku 49 ES; a

3)	orgány NHS poskytujúce nemocničnú liečbu sú poskytovatelia služieb podľa článkov 48 a 50 ES?

Otázka 3

Ak sa článok 49 ES vzťahuje na NHS, môže NHS alebo minister odmietnutie predchádzajúceho schválenia nemocničnej liečby v inom členskom štáte objektívne zdôvodniť tým, že:

a)	schválenie by vážne poškodilo NHS systém spravujúci zdravotné potreby prostredníctvom čakacích listín;

b)	schválenie by umožnilo pacientom s menej naliehavými zdravotnými potrebami získať prednosť pred pacientom s viac naliehavými zdravotnými potrebami;

c)	schválenie by malo dopad na použitie zdrojov na úhradu za menej naliehavú liečbu pre tých, ktorí sú ochotní cestovať do zahraničia na úkor tých, ktorí si neprajú alebo nie sú schopní cestovať do zahraničia alebo zvyšovať náklady orgánom NHS;

d)	schválenie môže od Spojeného kráľovstva vyžadovať poskytnutie dodatočnej platby do NHS rozpočtu alebo obmedzenie rozsahu liečby dostupnej pod NHS;

e)	porovná náklady liečby a vedľajšie náklady z nej plynúcich v inom členskom štáte?

Otázka 4

Pri určovaní, či liečba je dostupná „bez zbytočného odkladu“ na účely článku 49 ES, do akého rozsahu je nevyhnutné alebo prípustné brať ohľad najmä na nasledujúce skutočnosti:

a)	čakacie doby;

b)	zdravotnú naliehavosť liečby určenú príslušným orgánom NHS;

c)	organizáciu poskytovania nemocničnej starostlivosti vzhľadom na priority zamerané na poskytnutie najlepšieho účinku pri obmedzených zdrojoch;

d)	skutočnosť, že NHS poskytuje liečbu zadarmo v mieste jej poskytovania;

e)	jednotlivý zdravotný stav pacienta a pravdepodobný priebeh choroby vzhľadom na ktorú pacient hľadá liečbu?

Otázka 5

Ohľadne riadneho výkladu článku 22 odsek 1 písmeno c) nariadenia 1408/71 (1) a predovšetkým slov „v rámci času bežne potrebného na poskytnutie predmetnej liečby“:

a)	Sú použiteľné kritériá rovnaké s tými, ktoré sa použijú pri určovaní otázok „zbytočného odkladu“ na účely článku 49 ES?

b)	Ak nie, do akého rozsahu je nevyhnutné alebo prípustné brať ohľad na faktory vymenované v otázke 4?

Otázka 6

Za okolností, že členský štát je podľa práva EÚ povinný uhradiť osobám, ktoré sa bežne zdržiavajú na jeho území, nemocenskú liečbu v iných členských štátoch, majú byť náklady takejto liečby vypočítané na základe článku 22 nariadenia 1408/71 podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom bola liečba vykonaná alebo na základe článku 49 ES podľa právneho poriadku členského štátu pobytu?

V každom prípade:

a)	Aký je presný rozsah záväzku uhradiť alebo preplatiť náklady, najmä kam, keďže v prípade Spojeného kráľovstva je nemocenská liečba poskytovaná pacientom zadarmo v mieste jej poskytovania a nie je stanovený vnútroštátny sadzobník na preplatenie nákladov liečby pacientom?

b)	Je záväzok limitovaný skutočnými nákladmi vynaloženými pri poskytovaní rovnakej alebo rovnocennej liečby v prvom členskom štáte?

c)	Zahŕňa záväzok pokryť cestovné náklady a náklady na ubytovanie?

Otázka 7

Má sa článok 49 ES a článok 22 nariadenia 1408/71 vykladať tak, že ukladá záväzok členským štátom uhradiť nemocenskú liečbu v iných členských štátoch bez ohľadu na rozpočtové obmedzenia a ak áno, sú tieto požiadavky zlučiteľné so zodpovednosťou členských štátov za organizáciu a poskytnutie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti ako ich rozoznáva článok 152 odsek 5 ES?

---

(1)  Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/17

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením High Court of Justice (Anglicko a Wales) (Chancery Division) zo dňa 25. augusta 2004 vo veci Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue

(Vec C-374/04)

(2004/C 273/30)

High Court of Justice (Anglicko a Wales) (Chancery Division) podal uznesením z 25. augusta 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Test Claimants in Class IV of the ACT Group Litigation proti Commissioners of Inland Revenue, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 30. augusta 2004.

High Court of Justice (Anglicko a Wales) (Chancery Division) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Je v rozpore s článkom 43 ES alebo 56 ES (so zreteľom na články 57 ES a 58 ES) (alebo predchádzajúce ustanovenia, ktoré tieto články nahradili): a) ak členský štát A (napríklad Veľká Británia) i) uzákoní a ponechá v účinnosti právnu úpravu, ktorá priznáva jednotlivým akcionárom s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte A právo na úplný daňový dobropis v súvislosti s dividendami vyplácanými spoločnosťami, ktoré majú sídlo v členskom štáte A („príslušné dividendy“); ii) uvádza do účinnosti ustanovenie, obsiahnuté v dohodách o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretých s určitými inými členskými štátmi a tretími štátmi, ktoré priznáva jednotlivým akcionárom s bydliskom alebo sídlom v týchto iných členských štátoch a tretích štátoch právo na úplný daňový dobropis v súvislosti s príslušnými dividendami; ale nepriznáva právo na žiadny daňový dobropis (úplný alebo čiastočný) v súvislosti s príslušnými dividendami v prípade, ak sú tieto vyplácané dcérskou spoločnosťou, ktorá má sídlo v členskom štáte A (napríklad Veľká Británia) materskej spoločnosti, ktorá má sídlo v členskom štáte B (napríklad Nemecko), či už podľa vnútroštátnych ustanovení alebo v súlade s podmienkami dohody o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi týmito štátmi; b) ak členský štát A (napríklad Veľká Británia) uvádza do účinnosti ustanovenie obsiahnuté v príslušnej dohode o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré priznáva materskej spoločnosti so sídlom v členskom štáte C (napríklad Holandsko) právo na čiastočný daňový dobropis v súvislosti s príslušnými dividendami, ale v prípade, že dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členským štátom A a členským štátom B (napríklad Nemecko) neobsahuje žiadne ustanovenie o čiastočnom daňovom dobropise, nepriznáva takéto právo materskej spoločnosti, ktorá má sídlo v členskom štáte B; c) ak členský štát A (napríklad Veľká Británia) nepriznáva právo na čiastočný daňový dobropis v súvislosti s príslušnými dividendami spoločnosti so sídlom v členskom štáte C (napríklad Holandsko), ktorá je ovládaná spoločnosťou so sídlom v členskom štáte B (napríklad Nemecko) v prípade, keď členský štát A uvádza do účinnosti ustanovenia obsiahnuté v dohodách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré priznávajú takéto právo: 1. spoločnostiam so sídlom v členskom štáte C, ktoré sú ovládané osobami s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte C; 2. spoločnostiam so sídlom v členskom štáte C, ktoré sú ovládané osobami s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte D (napríklad Taliansko) v prípade, ak dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členským štátom A a členským štátom D obsahuje ustanovenie priznávajúce právo na čiastočný daňový dobropis v súvislosti s príslušnými dividendami; 3. spoločnostiam so sídlom v členskom štáte D bez ohľadu na to, kto ich ovláda? d) Bola by odpoveď na otázku 1 c) odlišná v prípade, ak by spoločnosť so sídlom v členskom štáte C nebola ovládaná spoločnosťou so sídlom v členskom štáte B, ale spoločnosťou so sídlom v treťom štáte?

2.

V prípade, ak bude odpoveď na všetky alebo na niektorú časť otázky 1 a) až c) kladná, aké zásady stanovuje právo Spoločenstva v súvislosti s právami a právnymi prostriedkami Spoločenstva, ktoré sú k dispozícii za okolností opísaných v týchto otázkach? Predovšetkým: a) Je členský štát A povinný platiť: i) úplný daňový dobropis alebo jemu zodpovedajúcu sumu; alebo ii) čiastočný daňový dobropis alebo jemu zodpovedajúcu sumu; alebo iii) úplný alebo čiastočný daňový dobropis, alebo jemu zodpovedajúcu sumu: 1. po odpočítaní akejkoľvek dodatočnej dane z príjmov, ktorá je splatná alebo ktorá by bola splatná v prípade, ak by s dividendou vyplatenou príslušnej oprávnenej osobe bol spojený vznik práva na daňový dobropis; 2. po odpočítaní takejto dane vypočítanej na inom základe? b) V prospech koho by mala byť takáto platba uskutočnená: i) v prospech príslušnej materskej spoločnosti v členskom štáte B alebo v členskom štáte C; alebo ii) v prospech príslušnej dcérskej spoločnosti v členskom štáte A? c) Je právo na takúto platbu: i) právom na náhradu neprávom vybraných súm, takže je táto platba dôsledkom a vedľajším produktom práva priznaného článkami 43 a/alebo 56; a/alebo ii) právom na kompenzáciu alebo na náhradu škody, takže musia byť splnené podmienky vymáhateľnosti stanovené v rozsudku v spojených veciach C-46/93 a C-48/03 Brasserie du Pecheur a Factortame; a/alebo iii) právom na náhradu neprávom odopretého zisku, a ak áno: 1. je takéto právo dôsledkom a vedľajším produktom práva priznaného článkami 43 a/alebo 56; alebo 2. musia byť splnené podmienky vymáhateľnosti stanovené v rozsudku v spojených veciach C-46/93 a C-48/03 Brasserie du Pecheur a Factortame; alebo 3. musia byť splnené nejaké iné podmienky? d) Bolo by posúdenie na účely uvedenej otázky 2 c) odlišné v závislosti od toho, či je nárok podľa vnútroštátneho práva štátu A uplatnený ako reštitučný nárok alebo je uplatnený alebo musí byť uplatnený ako nárok na náhradu škody? e) Je nevyhnutné k tomu, aby bola poskytnutá náhrada, aby spoločnosť uplatňujúca tento nárok preukázala, že ona alebo jej materská spoločnosť by bola požadovala daňový dobropis (úplný alebo čiastočný, podľa okolností prípadu), ak by bola vedela, že je podľa práva Spoločenstva oprávnená tak urobiť? f) Bola by odpoveď na otázku 2 a) iná s prihliadnutím na skutočnosť, že v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora v spojených veciach C-397/98 a C-410/98 Hoechst a Metallgesellschaft by príslušnej dcérskej spoločnosti v členskom štáte A mohla byť poskytnutá náhrada alebo by v zásade mohla byť oprávnená na náhradu vopred zaplatenej dane z príjmov právnických osôb alebo na náhradu v súvislosti s takto zaplatenou daňou vo vzťahu ku dividende vyplatenej príslušnej materskej spoločnosti v členskom štáte B alebo členskom štáte C? g) Aké usmernenie, ak vôbec, považuje Súdny dvor za vhodné poskytnúť v prejednávanej veci, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré by mal vnútroštátny súd zobrať do úvahy v prípade, ak rozhoduje o tom, či došlo k dostatočne závažnému porušeniu v zmysle rozsudku v spojených veciach C-46/93 a C-48/03 Brasserie du Pecheur a Factortame, predovšetkým pokiaľ ide o určenie, či so zreteľom na stav judikatúry týkajúcej sa výkladu príslušných ustanovení práva Spoločenstva, bolo toto porušenie ospravedlniteľné?

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/18

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Court of Appeal (Anglicko a Wales) (Civil Division) zo dňa 30. júla 2004 vo veci 1) Commissioners of Customs and Excise, 2) H.M. Attorney-General proti Federation of Technological Industries a 53 iní

(Vec C-384/04)

(2004/C 273/31)

Court of Appeal (Anglicko a Wales) (Civil Division) uznesením z 30. júla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci vo veci 1) Commissioners of Customs and Excise, 2) H.M. Attorney-General proti Federation of Technological Industries a 53 iní, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 4. septembra 2004.

Court of Appeal (Anglicko a Wales) (Civil Division) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1)

Dovoľuje členským štátom článok 21.3 smernice Rady 77/388/EHS (1) v znení smernice Rady 2000/65/ES ustanoviť, že akákoľvek osoba môže byť spoločne a nerozdielne zodpovedná za splatenie dane spolu s akoukoľvek takto povinnou osobou podľa článkov 21.1 alebo 21.2, vychádzajúc len so všeobecných zásad práva Spoločenstva, a síce, že takéto opatrenie musí byť objektívne opodstatnené, racionálne, primerané a v súlade s požiadavkou právnej istoty?

2)	Dovoľuje členským štátom článok 22 odsek 8 smernice ustanoviť, že akákoľvek osoba môže byť takto zodpovedná alebo ustanoviť, že jedna osoba môže byť povinná ručiť za splatnú daňovú pohľadávku druhého daňovníka podliehajúc len vyššie uvedeným všeobecným zásadám?

3)	Ak je odpoveď na otázku 1 záporná, aké ďalšie obmedzenia, iné ako tie, ktoré sú uložené vyššie uvedenými všeobecnými zásadami, sa vzťahujú na právomoc udelenú článkom 21.3?

4)	Ak je odpoveď na otázku 2 záporná, aké ďalšie obmedzenia, iné ako tie, ktoré sú uložené vyššie uvedenými všeobecnými zásadami, sa vzťahujú na právomoc udelenú článkom 22.8?

5)

Bráni smernica v znení zmien tomu, aby členské štáty ustanovili spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť daňovníkov alebo aby ustanovili, že jeden daňovník ručí za splatnú daňovú pohľadávku druhého daňovníka za účelom zabránenia zneužívania systému DPH a ochrany splatných príjmov tohto systému, ak sú takéto opatrenia v súlade s vyššie uvedenými všeobecnými zásadami?

---

(1)  Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o harmonizácii právnych systémov členských štátov týkajúcej sa dani z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ dane (Ú. v. ES L 145, 13.6.1997, s. 1).

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/19

---

Žaloba podaná dňa 10. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike

(Vec C-389/04)

(2004/C 273/32)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Bordes a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 10. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Francúzskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

—	určil, že: jednak tým, že neprebrala správne článok 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (1)

—	a okrem toho tým, že neprebrala v lehote smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES z 10. júna 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (2),

—	si Francúzska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 22 ods. 1 a článku 24 smernice 97/67/ES a z článku 2 smernice 2002/39/ES;

zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Pri uplatnení článku 22 smernice 97/67/ES určila Francúzska republika ministra hospodárstva a financií, ktorý je ministrom zodpovedným za poštové služby, za národný riadiaci orgán pre odvetvie poštových služieb. Súbežne je tento minister na čele všeobecného riaditeľstva priemyslu, informačných technológií a poštových služieb (DIGITIP) vytvoreného v rámci ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu, ktoré vykonáva dozor nad La Poste (Poštou) prostredníctvom riaditeľstva poštových činností. Pojem dozor však zahŕňa určité funkcie a zodpovednosti v štátnom podniku spojené s výkonom vlastníckeho práva a s hospodárskym a finančným výkonom Pošty, akými sú definícia strategického smerovania, ponuka a stanovovanie sadzieb za služby mimo univerzálnych služieb, zasahovanie do výberu vedúcich pracovníkov podniku, účasť v iných podnikoch atď., ktorých výkon mal byť oddelený od riadiacich funkcií, aby sa dodržala požiadavka funkčnej nezávislosti stanovená poštovou smernicou. Účelom tejto požiadavky je vylúčiť akékoľvek riziko konfliktu záujmov medzi národným riadiacim orgánom, ktorý je poverený prijímať predpisy vzťahujúce sa na odvetvie poštových služieb a na kontrolu ich uplatňovania a podnikmi ponúkajúcimi tovary a služby v rovnakých poštových službách. V tomto prípade existuje takýto konflikt záujmov, keďže obidve funkcie sa vykonávajú v rámci jedného a toho istého ministerstva. Nie je preto zabezpečený praktický účinok článku 22 ods. 1 smernice 97/67/ES.

Okrem toho lehota na prebratie smernice 2002/39/ES uplynula 31. decembra 2002.

---

(1)  Ú. v. ES L 15 z 21.1.1998, s. 14

(2)  Ú. v. ES L 176 z 5.7.2002, s. 21

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/19

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Regeringsrätten (Najvyšší správny súd) zo dňa 7. septembra 2004 vo veci GöteborgsOperan AB v Skatteverket

(Vec C-390/04)

(2004/C 273/33)

Regeringsrätten (Najvyšší správny súd) (Švédsko) podal uznesením zo 7. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci GöteborgsOperan AB/Skatteverket, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 13. septembra 2004.

Regeringsrätten (Najvyšší správny súd) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Je v súlade s ustanovením článku 17 a ustanovením druhej odrážky prvého pododseku článku 19 odsek 1 Šiestej smernice Rady (1), aby bola suma podpory (subvencie), ktorá je spomenutá v druhej odrážke prvého pododseku článku 19 odsek 1, zohľadnená pri určení práva odpočítať daň na vstupe aj v prípadoch, v ktorých sa daň na vstupe vzťahuje na tovary alebo služby, ktoré sú používané výlučne na uskutočnenie plnení, v súvislosti s ktorými je daň z pridanej hodnoty odpočítateľná inak? V prípade, ak bude odpoveď na prvú otázku kladná, žiada Regeringsrätten (Najvyšší správny súd) odpoveď aj na nasledujúce otázky.

2.	Je v súlade s ustanovením o sume podpory (subvencie) v druhej odrážke prvého pododseku článku 19 odsek 1 Šiestej smernice, aby sa z dôvodov vyrovnanej hospodárskej súťaže alebo z iných dôvodov uplatnilo toto ustanovenie len v určitých oblastiach špeciálne určených členským štátom?

3.

Má byť ustanovenie o sume podpory (subvencie) v druhej odrážke prvého pododseku článku 19 odsek 1 Šiestej smernice považované za ustanovenie, ktoré zahŕňa aj hospodársku podporu nepretržite poskytovanú orgánom regionálnej správy spoločnosti, v ktorej je tento orgán jediným spoločníkom, takže táto spoločnosť môže vykonávať také kultúrne činnosti, ktoré by mohol vykonávať priamo orgán regionálnej správy? Má nejaký význam skutočnosť, či je podpora vyplácaná inou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom je orgán regionálnej správy a ktorá je materskou spoločnosťou podporovanej spoločnosti?

---

(1)  Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1)

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/20

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorý podal Simvoulio tis Epikratias uznesením zo dňa 6. júla 2004 vo veci Ipourgos Ikonomikon a Proistamenos D.O.I. Amfissas proti Charilaos Georgakis

(Vec C-391/04)

(2004/C 273/34)

Simvoulio tis Epikratias (Štátna rada, Grécko) podal uznesením zo 6. júla 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Ipourgos Ikonomikon a Proistamenos D.O.I. Amfissas proti Charilaos Georgakis, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 14. septembra 2004.

Simvoulio tis Epikratias žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej prejudiciálnej otázke:

Ak sa vopred dohodnuté burzové transakcie, ktorých výsledkom je zvýšenie alebo umelá inflácia ceny prevádzaných cenných papierov, uskutočňujú medzi osobami alebo skupinami osôb, ktoré spĺňajú jednu z charakteristík vymedzených v článku 2 odsek 1 smernice Rady č. 89/592/EHS (1), má sa na osoby uskutočňujúce tieto transakcie hľadieť ako na osoby, ktoré disponujú dôvernými informáciami v zmysle článkov 1 a 2 uvedenej smernice, takže ich konanie spadá pod zákaz zneužívať dôverné informácie, ktorý je stanovený článkami 2, 3 a 4 smernice?

---

(1)  Ú. v. ES L 334 z 18.11.1989, s. 30

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/20

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Bundesverwaltungsgerichts zo dňa 7. júla 2004 vo veci i-21-germany GmbH proti Spolkovej republike Nemecko

(Vec C-392/04)

(2004/C 273/35)

Bundesverwaltungsgericht uznesením zo 7. júla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci i-21-germany GmbH proti Spolkovej republike Nemecko, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 16. septembra 2004.

Bundesverwaltungsgericht navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.

Treba článok 11 odsek 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES (1) zo dňa 10. apríla 1997 o spoločnom rámci pre všeobecné oprávnenia a individuálne licencie v oblasti telekomunikačných služieb vykladať v tom zmysle, že tento článok bráni uloženiu poplatku za licencie, ak sa pri výpočte vychádzalo z vopred stanovených všeobecných administratívnych výdavkov vnútroštátneho úradu pre reguláciu na obdobie 30 rokov?

2.

V prípade, že Súdny dvor odpovie na prvú otázku kladne: Treba články 10 ES a 11 licenčnej smernice vykladať v tom zmysle, že nariaďujú rozhodnutie o vyrubení poplatku, ktorým boli poplatky v zmysle prvej otázky stanovené a nebolo napadnuté, zrušiť, napriek tomu, že to vnútroštátne právo umožňuje, ale nežiada?

---

(1)  Ú. v. ES L 117, s. 15

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/21

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný rozsudkom Cour d'appel de Liège (deviata komora) zo dňa 15. septembra 2004 vo veci Air Liquide Industries Belgium SA proti Ville de Seraing

(Vec C-393/04)

(2004/C 273/36)

Cour d'appel de Liège (Belgicko) rozsudkom z 15. septembra 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Air Liquide Industries Belgium SA proti Ville de Seraing, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 17. septembra 2004.

Cour d'appel de Liège (9. komora) žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Musí byť oslobodenie od miestnej dane z motorovej sily, ktoré sa vzťahuje len na motory, ktoré sa používajú na staniciach zemného plynu, s vylúčením motorov, ktoré používajú iné priemyselné plyny, považované za štátnu pomoc v zmysle článku 87 konsolidovanej verzie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva?

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/21

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorý podal Simvoulio tis Epikratias uznesením zo dňa 16. júna 2004 vo veci Diagnostikon kai Therapeftikon Kentron Athinon – Igia A.E. proti Ipourgos Ikonomikon

(Vec C-394/04)

(2004/C 273/37)

Simvoulio tis Epikratias (Grécko) podal uznesením zo 16. júna 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Diagnostikon kai Therapeftikon Kentron Athinon – Igia A.E. proti Ipourgos Ikonomikon, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 20. septembra 2004.

Simvoulio tis Epikratias žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Spadajú služby poskytované osobami uvedenými v článku 13A odsek 1 písm. b) smernice č. 77/388/EHS (1), ktoré zahŕňajú používanie telefónu a televízie pacientmi a poskytovanie stravy a postele osobám, ktoré pacientov sprevádzajú, medzi služby úzko spojené s nemocničnou a zdravotnou starostlivosťou v zmysle tohto ustanovenia, ako služby síce doplnkové vo vzťahu k tejto starostlivosti, ktoré sú však pre ňu tiež potrebné?

---

(1)  Ú. v. ES L 145 z 13.6.1977, s. 1

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/21

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Simvoulio tis Epikratias zo dňa 16. júna 2004 vo veci Diagnostikon kai Therapeftikon Kentron Athinon – Igia A.E. proti Ipourgos Ikonomikon

(Vec C-395/04)

(2004/C 273/38)

Simvoulio tis Epikratias (Grécko) podal uznesením zo 16. júna 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Diagnostikon kai Therapeftikon Kentron Athinon – Igia A.E. proti Ipourgos Ikonomikon, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 20. septembra 2004.

Simvoulio tis Epikratias žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Spadajú služby poskytované osobami uvedenými v článku 13A odsek 1 písm. b) smernice č. 77/388/EHS (1), ktoré zahŕňajú používanie telefónu a televízie pacientmi a poskytovanie stravy a postele osobám, ktoré pacientov sprevádzajú, medzi služby úzko spojené s nemocničnou a zdravotnou starostlivosťou v zmysle tohto ustanovenia, ako služby síce doplnkové vo vzťahu k tejto starostlivosti, ktoré sú však pre ňu tiež potrebné?

---

(1)  Ú. v. ES L 145 z 13.6.1977

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/21

---

Žaloba podaná dňa 20. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Fínskej republike

(Vec C-396/04)

(2004/C 273/39)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Huttunen a K. Simonsson, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 20. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Fínskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

1.

určil, že Fínska republika porušila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/96/ES zo 4. decembra 2001 stanovujúcej harmonizované požiadavky a postupy pri bezpečnej nakládke a vykládke lode na hromadný náklad (1) tým, že neprijala potrebné zákony, predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo prinajmenšom tým, že o nich neinformovala Komisiu,

2.	zaviazal Fínsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota určená na prebratie smernice uplynula 5. augusta 2003.

---

(1)  Ú. v. ES L 13 zo 16.1.2002, s. 9

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/22

---

Žaloba podaná dňa 21. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike

(Vec C-399/04)

(2004/C 273/40)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Antonio Caeiros, splnomocnený zástupca, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 21. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Francúzskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

1.

vyslovil, že Francúzska republika si tým, že neprijala a neuverejnila v stanovenej lehote zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Komisie 2003/2/ES zo 6. januára 2003 o obmedzení marketingu a používania arzénu (desiate prispôsobenie smernice 76/769/EHS technickému pokroku) (1), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2 prvého odseku smernice 2003/2/ES;

2.	vyslovil, subsidiárne, že Francúzska republika si tým, že neinformovala bezodkladne Komisiu o týchto opatreniach, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2 prvého odseku uvedenej smernice;

3.	zaviazal Francúzsku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota stanovená na prebratie smernice uplynula 30. júna 2003.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 4 z 9.1.2003, s. 9

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/22

---

Žaloba podaná dňa 21. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Holandskému kráľovstvu

(Vec C-400/04)

(2004/C 273/41)

Komisia Európskych spoločenstiev, splnomocnení zástupcovia: Knut Simonsson a Wouter Wils, podala dňa 21. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Holandskému kráľovstvu.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

1.

vyslovil, že Holandské kráľovstvo si tým, že neprijalo všetky potrebné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/96/ES (1) zo 4. decembra 2001 stanovujúcou harmonizované požiadavky a postupy pri bezpečnej nakládke a vykládke lode na hromadný náklad alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice;

2.	zaviazal Holandské kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice 2001/96/ES uplynula 5. augusta 2003.

---

(1)  Ú. v. ES L 13 zo 16.1.2002, s. 9-20

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/23

---

Žaloba podaná dňa 22. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Švédskemu kráľovstvu

(Vec C-401/04)

(2004/C 273/42)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: K. Simonsson a W. Wils, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 22. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Švédskemu kráľovstvu.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

1.

vyslovil, že Švédsko si tým, že neprijalo zákony a iné predpisy potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/16/ES (1) z 19. marca 2001 o interoperabilite transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	zaviazal Švédsko na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 20. apríla 2003.

---

(1)  Ú. v. ES L 110 z 20.4.2001, s. 1

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/23

---

Žaloba podaná dňa 22. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike

(Vec C-402/04)

(2004/C 273/43)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Knut Simonsson, splnomocnený zástupca, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 22. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Francúzskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

1.

vyslovil, že Francúzska republika si tým, že neprijala všetky zákony, predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/96/ES zo 4. decembra 2001, stanovujúcou harmonizované požiadavky a postupy pri bezpečnej nakládke a vykládke lode na hromadný náklad (1), a v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej z tejto smernice vyplývajú;

2.	zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia:

Lehota stanovená na prevzatie smernice uplynula dňa 5. augusta 2003.

---

(1)  Ú. v. ES L 13 zo 16.1.2002, s. 9

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/23

---

Odvolanie podané dňa 22. septembra 2004: Technische Glaswerke Ilmenau GmbH proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata rozšírená komora) z 8. júla 2004 vo veci T-198/01, Technische Glaswerke Ilmenau GmbH proti Komisii Európskych spoločenstiev podporovanej Schott Glas

(Vec C-404/04 P)

(2004/C 273/44)

Technische Glaswerke Ilmenau GmbH podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev 22. septembra 2004 odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata rozšírená komora) z 8. júla 2004 vo veci T-198/01, Technische Glaswerke Ilmenau GmbH proti Komisii Európskych spoločenstiev podporovanej Schott Glas. Odvolateľa zastupujú Christoph Arhold, Rechtsanwalt a Dr. Norbert Wimmer, Rechtsanwalt, White & Case LLP, 62 rue de la Loi, B-1040 Brussel, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

1.	Zrušil rozsudok Súdu z 8. júla 2004 vo veci T-198/01 (1).

2.	Zrušil rozhodnutie Komisie z 12. júna 2001.

3.	Subsidiárne k bodu 2.: Vrátil vec na Súd prvého stupňa.

4.	Zaviazal odporcu v konaní o odvolaní na náhradu trov konania.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

1.	Odvolateľ napáda rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2004 vo veci T-198/01, ktorým bola zamietnutá žaloba o zrušenie rozhodnutia, ktorým Komisia posúdila zníženie kúpnej ceny podniku privatizovaného Treuhandanstalt (neskôr BvS) o 4 milióny DM ako štátnu pomoc a požadovala preto jej vrátenie.

2.

Odvolateľ zastával tak v konaní vo veci formálneho zisťovania ako aj v konaní pred Súdom prvého stupňa stanovisko, že mal nárok na zníženie kúpnej ceny z dôvodu podstatnej zmeny okolností (Wegfall der Geschäftsgrundlage), pretože on rovnako ako aj predávajúci – Treuhandanstalt – vychádzali pri určení kúpnej ceny zhodne z toho, že slobodný štát Durýnsko bude investície odvolateľa do privatizovaného podniku podporovať (pre MSP prípustnou) zvýšenou mierou pomoci z prostriedkov GA (všeobecnej schémy regionálnej pomoci schválenej Komisiou). Táto miera pomoci sa stala základom pre výpočet kúpnej ceny. Po tom, ako bola poskytnutá len obvyklá, teda nie zvýšená miera pomoci, zanikol základ pre výpočet ceny a kúpna cena preto musela byť primeraným spôsobom upravená. Keďže na úpravu kúpnej ceny existoval všeobecný súkromnoprávny nárok, ktorému by bol vystavený aj každý súkromný predávajúci, nemohla byť reč o žiadnej pomoci (nebola daná ani hospodárska výhoda ani zvýhodnenie v zmysle článku 87 odsek 1 ES). To okrem iného z dôvodu, že podľa schémy pomoci schválenej pre Treuhandanstalt (Treuhandregime) platnej v čase privatizácie by bolo z hľadiska právnej úpravy štátnej pomoci stanovenie takejto nízkej kúpnej ceny prípustné.

3.

Komisia z právnych dôvodov odmietla tvrdenia odvolateľa a uviedla, že nároky voči Treuhand a voči slobodnému štátu Durýnsko je nevyhnutné skúmať oddelene. Súd prvého stupňa s danými tvrdeniami súhlasil a okrem toho uviedol, že žalobca počas súdneho konania nepredložil žiadny písomný dôkaz o prísľube pomoci zo strany slobodného štátu Durýnsko.

4.

Proti tomuto smeruje odvolanie. V súvislosti s podstatnou zmenou okolností uvádza odvolateľ najmä nasledovné odvolacie dôvody: — Súd nesprávne poprel porušenie povinnosti Komisie odôvodniť svoje rozhodnutie (článok 253 ES), keďže z odôvodnenia Komisie nie je zrejmé, prečo Komisia zamietla žalobcom tvrdený nárok voči Treuhand (teraz BvS) z dôvodu podstatnej zmeny okolností. — Ak by odôvodnenie Komisie malo spĺňať požiadavky stanovené v článku 253 ES, musel by Súd vysloviť, že došlo k zjavnému omylu v posúdení, keďže odôvodnenie Komisie zjavne nebolo spôsobilé spochybniť tvrdenie odvolateľa týkajúce sa podstatnej zmeny okolností. V súlade s tým by súd musel vysloviť porušenie článku 87 odsek 1 ES Komisiou. — Pokiaľ sa súd opieral o dodatočné odôvodnenia, ktoré Komisia neuviedla (absencia dôkazu o prísľube slobodného štátu Durýnsko), sú tieto neprípustné (zámena odôvodnenia) a bezpredmetné (ako dôkaz nie je rozhodujúci prísľub slobodného štátu Durýnsko, ale nesprávna predstava zmluvných strán o výške pomoci). — Navyše súd porušil základné zásady konania, okrem iného právo byť vypočutý, tým, že v rozsudku odmietol návrhy odvolateľa na vykonanie dôkazov týkajúcich sa základu pre výpočet kúpnej ceny a zároveň oprel rozsudok o skutočnosť, že odvolateľ nepreukázal svoje tvrdenia.

5.	Okrem týchto odvolacích dôvodov odvolateľ vytýka právne omyly v súvislosti s ďalšími vadami odôvodnenia rozhodnutia Komisie ako aj právny omyl týkajúci sa popretia podstatných vád konania, ktorých sa dopustila Komisia.

---

(1)  Ešte neuverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/24

---

Odvolanie podané dňa 23. septembra 2004: Mannesmannröhren Werke AG proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 8. júla 2004 vo veci T-44/00, Mannesmannröhren-Werke AG proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec C-411/04 P)

(2004/C 273/45)

Spoločnosť Mannesmannröhren-Werke AG podala na Súdny dvor Európskych spoločenstiev 23. septembra 2004 odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 8. júla 2004 vo veci T-44/00, Mannesmannröhren-Werke AG proti Komisii Európskych spoločenstiev. Odvolateľku zastupuje Dr. Martin Klusmann a Dr. Frederik Wiemer, advokáti, Freshfields Bruckhaus Deringer, Freiligrathstrasse 1, D-40479 Düsseldorf.

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

1.

pri zachovaní prvoinštančných návrhov žalobkyne čiastočne zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 8. júla 2004 vo veci T-44/00, Mannesmannröhren Werke AG proti Komisii Európskych spoločenstiev (1) v tej časti rozsudku, ktorou zamietol žalobu proti rozhodnutiu 2003/382/ES žalovanej zo dňa 8. decembra 1999 v konaní podľa článku 81 Zmluvy ES;

2.	prehlásil rozhodnutie 2003/382/ES žalovanej zo dňa 8. decembra 1999 v celom rozsahu za neplatné;

3.	subsidiárne primerane znížil pokutu uloženú žalobkyni v článku 4 rozhodnutia 2003/382/ES ako aj úroky splatné od začatia konania a úroky z omeškania určené v článku 5 rozhodnutia 2003/382/ES;

4.	ďalej subsidiárne vrátil spor Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev na opätovné rozhodnutie pri zohľadnení právneho názoru Súdneho dvora;

5.	uložil žalovanej náhradu všetkých trov konania.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa sa domáha rozsiahleho zrušenia rozhodnutia z celkovo troch žalobných dôvodov:

1.

Súd porušil právnu zásadu spravodlivého procesu, keďže po právnej stránke nesprávne považoval zásadné zhodnotenie takzvaného „dokumentu o rozdeľovacom kľúči“ [Verteilerschlüssel-Papier] ako priťažujúceho dôkazného prostriedku za prípustné, hoci autorstvo a pôvod dokumentu ako aj okolnosti jeho získania nie sú žalobkyni známe. Žalobkyňa by sa mohla primerane brániť proti priťažujúcemu „dokumentu o rozdeľovacom kľúči“ iba vtedy, pokiaľ by sa mohla vyjadriť okrem obsahu aj k vierohodnosti tohto podkladu.

2.

Súd neprávom potvrdil porušenie kartelového práva, vytýkaného v článku 2 rozhodnutia, ktoré je predmetom sporu. Žalovaná nepreukázala, že žalobkyňa uzavrela alebo uskutočnila uzavretím dodávateľskej zmluvy so spoločnosťou Corus v roku 1993 horizontálnu dohodu s podnikmi Vallourec a Dalmine. Zostáva nezohľadnené, že ide o nevýhradnú dodávateľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá po viac než dvoch rokoch po iných zmluvách.

3.

Súd porušil zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že žalobkyni, na rozdiel od Vallourec a Dalmine, nepriznal zníženie pokuty z titulu spolupráce podľa oznámenia o upustení od peňažných pokút alebo ich znížení v kartelových záležitostiach (Ú. v. ES C 207, 1996). Takzvaným prehlásením „Becher“ žalobkyňa prispela k objasneniu skutkového deja, využitého v rozhodnutí, ktoré je predmetom sporu. Navyše žalobkyňa nepopierala zistené skutočnosti, uvedené v správe o bodoch sťažností, čo taktiež nebolo neprávom zohľadnené pri znížení pokuty.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 239 z 25.9.2004

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/25

---

Žaloba podaná dňa 27. septembra 2004: Európsky parlament proti Rade Európskej únie

(Vec C-413/04)

(2004/C 273/46)

Európsky parlament, v zastúpení: A. Baas a U. Rösslein, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 27. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Európsky parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil smernicu Rady č. 2004/85/ES z 28. júna 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES, pokiaľ ide o uplatňovanie určitých ustanovení v Estónsku (1);

—	zaviazal Radu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 53 aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 nepredstavuje vhodný právny základ na prijatie spornej smernice. Účelom tohto ustanovenia je úprava legislatívy Spoločenstva z dôvodu pristúpenia, a umožnenie uplatňovania tých aktov Spoločenstva v nových členských štátoch, ktoré neboli upravené už samotným aktom o podmienkach pristúpenia. Iné úpravy sa preto nemôžu zakladať na článku 57 aktu. Toto ustanovenie sa nemôže používať za účelom zavádzania odchýlok od aktov Spoločenstva, predovšetkým takých, ktoré prekračujú rámec úprav, ktoré sú výslovne stanovené a vymedzené v akte o podmienkach pristúpenia.

Sporná smernica nie je dostatočne odôvodnená vzhľadom na to, že opodstatnenosť použitia článku 57 aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 ako právneho základu vôbec nevyplýva z odôvodnení smernice a ani z iných jej ustanovení.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 236 zo 7.7.2004, s. 10

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/26

---

Žaloba podaná dňa 27. septembra 2004: Európsky parlament proti Rade Európskej únie

(Vec C-414/04)

(2004/C 273/47)

Európsky Parlament, v zastúpení: A. Baas a U. Rösslein, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 27. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Európsky Parlament navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil nariadenie Rady (ES) č. 1223/2004 z 28. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1228/2003, pokiaľ ide o dátum uplatňovania určitých ustanovení na Slovinsko (1);

—	zaviazal Radu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Článok 57 aktu o podmienkach pristúpenia z roku 2003 nie je správnym právnym základom pre prijatie sporného nariadenia. Toto ustanovenie má za cieľ prispôsobiť právne predpisy Spoločenstva v dôsledku pristúpenia a zabezpečiť tak uplatňovanie, právnych predpisov Spoločenstva, ktoré neboli prispôsobené samotným aktom o podmienkach pristúpenia, v nových členských štátoch. Iné zmeny by nemali teda byť založené na článku 57 aktu. Toto ustanovenie nie je možné použiť na účely vytvorenia výnimiek z právnych predpisov spoločenstva.

Sporné nariadenie nie je dostatočne odôvodnené, opodstatnenosť použitia článku 57 aktu pristúpenia z roku 2003 ako právneho základu nevyplýva ani z odôvodnení ani z iných ustanovení nariadenia.

---

(1)  Ú. v. ES L 233 z 2. júla 2004, s. 3

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/26

---

Výmaz veci C-13/02 (1)

(2004/C 273/48)

Uznesením z 22. júla 2004 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-13/02 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia, Sezione staccata di Brescia): Casearia Bresciana Ca.Bre.Soc.Coop.a.r.l. e.a. proti A.I.M.A. (Azienda di Stato per gli interventi nel mercato agricolo).

---

(1)  Ú. v. ES C 68 zo 16.3.2002

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/26

---

Výmaz veci C-81/02 (1)

(2004/C 273/49)

Uznesením z 28. júla 2004 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-81/02 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný l'Oberster Gerichtshof): Wolfgang Rohringer správca konkurznej podstaty Eurokeramik GmbH & Co. KG proti Gemeinnützige Salzburger Wohnbaugesellschaft mbH.

---

(1)  Ú. v. ES C 144 z 15.6.2002

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/26

---

Výmaz veci C-197/02 (1)

(2004/C 273/50)

Uznesením z 29. júla 2004 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-197/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu.

---

(1)  Ú. v. ES C 191 z 10.8.2002

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/27

---

Výmaz veci C-361/03 P (1)

(2004/C 273/51)

Uznesením z 29. júla 2004 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-361/03 P: El Corte Inglés SA proti ÚHVT, Calzaturificio Yvonne Srl.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 239 z 4.10.2003

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/27

---

Výmaz veci C-457/03 (1)

(2004/C 273/52)

Uznesením z 22. júla 2004 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-457/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Bergamo): Azienda Agricola Albergati Giovanni Angelo proti A.G.E.A. (Agenzia Erogazioni in Agricoltura).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 7 z 10.1.2004

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/27

---

Výmaz veci C-554/03 (1)

(2004/C 273/53)

Uznesením z 22. júla 2004 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-554/03 (návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Ufficio del Giudice di Pace di Gorizia): Azienda Agricola Tomadin Silvano proti A.G.E.A. (Agenzia Erogazioni in Agricoltura).

---

(1)  Ú. v. EÚ C 47 z 21.2.2004

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/27

---

Výmaz veci C-17/04 (1)

(2004/C 273/54)

Uznesením z 29. júla 2004 predseda Súdneho dvora Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci C-17/04: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 59 zo 6.3.2004

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/28

---

Žaloba podaná dňa 14. mája 2004: L D S.A. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec T-168/04)

(2004/C 273/55)

Jazyk konania, bude určený podľa článku 131 § 2 rokovacieho poriadku – jazyk, v ktorom bola žaloba podaná: nemčina

L D S.A., so sídlom Huercal de Almeria (Španielsko) v zastúpení: M. Knospe, advokát, podal dňa 14. mája 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu.

Druhým účastníkom konania pred odvolacím senátom bol Julius Sämann Ltd., so sídlom v Zug (Švajčiarsko).

L D S.A., Huercal de Almeria (Španielsko) navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozhodnutie žalovaného úradu č. 326/2003-2 zo dňa 15. marca 2004 ohľadne zápisu ochrannej známky č. 252 288 v bodoch 1. a 3. odôvodnenia;

—	zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva:	Žalobca
Prihlasovaná ochranná známka Spoločenstva:	Obrazová ochranná známka „Aire Limpio“ pre tovary a služby tried 3, 5 a 35 (okrem iného parfuméria a éterické oleje, osviežovače vzduchu a reklamné výrobky) – prihláška č. 252 288
Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, namietaných v konaní o námietke:	Julius Sämann Ltd.
Namietaná ochranná známka alebo označenie:	Národné a medzinárodné obrazové ochranné známky ako aj obrazová známka spoločenstva č. 91 991 v tvare jedličky s rôznymi etiketami pre tovary triedy 5 (osviežovače vzduchu)
Rozhodnutie námietkového oddelenia:	Zamietnutie námietky
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Čiastočné zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia. Zamietnutie prihlášky pre tovary tried 3 a 5
Dôvody žaloby:	porušenie článku 8 odseku 1 nariadenia (ES) č. 40/94; neexistencia podobnosti v označeniach; porušenie článku 73 nariadenia (ES) č. 40/94

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/28

---

Žaloba podaná dňa 21. júna 2004: Alain Crespinet proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-261/04)

(2004/C 273/56)

Jazyk konania: francúzština

Alain Crespinet, bytom Rosières (Belgicko), v zastúpení: Sébastien Orlandi, Albert Coolen, Jean-Noël Louis a Etienne Marchal, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 21. júna 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie o pridelení prednostných bodov, ktoré mu boli udelené z titulu rozhodovania o povýšení za rok 2003, rovnako aj rozhodnutie o nezapísaní jeho mena do zoznamu povýšených úradníkov do platovej triedy A5, o ktorom sa rozhodovalo z rovnakého titulu;

—	zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V tejto veci žalobca namieta rozhodnutie orgánu povereného menovaním nepovýšiť žalobcu do platovej triedy A5 v rámci rozhodovania o povýšení za rok 2003, potom, čo mu bol pridelený nedostatočný počet prednostných bodov na dosiahnutie hranice, ktorá sa zohľadňuje pri povýšení.

Žalobca na podporu svojich tvrdení uvádza:

—	porušenie článkov 5, 7 a 26 služobného poriadku;

—	porušenie článkov 43 a 45 služobného poriadku a jeho všeobecných vykonávacích ustanovení;

—	porušenie zásady súladu medzi triedou a zamestnaním;

—	porušenie zásady služobného postupu;

—	porušenie zásady rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie.

Žalobca sa domnieva, že pridelením jedného bodu za rok zaradenia v triede, tak ako to upravuje článok 12 odsek 3 všeobecných vykonávacích ustanovení k článku 45 služobného poriadku, sa úradníkovi, ktorý môže byť povýšený, zvýhodňuje počet rokov jeho zaradenia v triede pred jeho skutočnými zásluhami preukázanými počas rokov, ktoré sú predmetom vykonanej správy o hodnotení.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/29

---

Žaloba podaná dňa 6. júla 2004: Jean-Paul Keppenne proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-272/04)

(2004/C 273/57)

Jazyk konania: francúzština

Jean-Paul Keppenne, bytom Etterbeek (Belgicko), v zastúpení: Paul-Emmanuel Ghislain, advokát, podal 6. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie nezvýšiť počet prioritných bodov GR, ktoré boli žalobcovi pridelené v rámci hodnoteného obdobia 2003 a nepovýšiť žalobcu na platovú triedu A5 v rámci povyšovania v roku 2003;

—	zaviazal Komisiu zaplatiť žalobcovi sumu 3 000 eur ako náhradu morálnej ujmy, ktorú utrpel;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca, úradník Komisie, chce dokázať, že rozhodnutie o jeho nepovýšení je nezákonné, jednak preto, že je skrytou sankciou za jeho pridelenie na Súdny dvor od roku 1996 do roku 2003 a jednak kvôli tomu, že rozhodnutie nevzalo primeraným spôsobom do úvahy zásluhy žalobcu.

Na podporu svojej žaloby sa žalobca dovoláva:

—	porušenia princípu zákazu diskriminácie, porušenia článku 2 ods. 1 všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku a zneužitia právomoci;

—	porušenia článku 6 ods. 3 písm. ii) a ods. 4 písm. a) všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku a porušenia princípu proporcionality;

—	porušenia článku 12 ods. 3 písm. a) všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku;

—	porušenia článku 2 ods. 1 pododsek 2 všeobecných vykonávacích ustanovení článku 43 služobného poriadku;

—	porušenia článku 45 ods. 1 služobného poriadku.

Žalobca sa podporne dovoláva porušenia povinnosti odôvodnenia a článku 13 všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/29

---

Žaloba podaná dňa 16. júla 2004: Enviro Tech Europe, Ltd. a Enviro Tech International, Inc. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-291/04)

(2004/C 273/58)

Jazyk konania: angličtina

Enviro Tech Europe, Ltd., so sídlom v Kingston upon Thames (Spojené kráľovstvo) a Enviro Tech International, Inc., so sídlom v Illinois (Spojené štáty americké), v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti, podali 16. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

I.	čiastočne zrušil smernicu Komisie 2004/73/ES z 29. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 152, s. 1) čo sa týka uvedenia nPB ako vysoko aktívnej horľaviny (R11) a látky kategórie 2 pre reprodukčnú toxicitu (R 60);

II.

vyslovil, že Komisia je zodpovedná za škody utrpené žalobcami pred začatím konania a počas konania o tejto žalobe v dôsledku protiprávneho konania Komisie, ktoré zahŕňa napríklad odmietnutie žiadosti žalobcu a s tým spojené prijatie napadnutého rozhodnutia a ďalej, že Komisia je povinná zaplatiť žalobcom náhradu škody v predbežnej výške 350 000 EUR;

III.	vyslovil, že Komisia je zodpovedná za bezprostredne hroziace straty a škody predvídateľné s dostatočnou určitosťou, a to aj vtedy, ak výška týchto strát a škôd nemôže byť presne určená;

IV.	zaviazal Komisiu nahradiť všetky trovy konania, ako aj výdavky s ním spojené.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca požaduje čiastočné zrušenie smernice Komisie 2004/73/ES z 29. apríla 2004, prispôsobujúcej dvadsiaty deviaty krát smernicu Rady 67/548/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok technickému pokroku (1) v rozsahu, v akom sa vzťahuje na klasifikáciu n-propyl bromidu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia použité v tejto veci sú obdobné tým, ktoré boli použité vo veci T-422/03, Enviro Tech Europe a Enviro Tech International proti Komisii (Ú. v. EÚ C 47, 2004, s. 35).

---

(1)  Ú. v. EÚ L 152, s. 1

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/30

---

Žaloba podaná dňa 4. augusta 2004: Vladimír Bouček proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-318/04)

(2004/C 273/59)

Jazyk konania: nemčina

Vladimír Bouček, bytom Praha (Česká republika), v zastúpení: Libuše Krafftová, podal 4. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie z 29. marca 2004 o nepripustení žalobcu na písomný test výberového konania podľa Úradného vestníka C 120 A/13;

—	uviedol žalobcu späť do stavu pred vydaním rozhodnutia o nepripustení z 29. marca 2004;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa prihlásil do výberového konania EÚVP/A/2/03 na vytvorenie rezervy pomocných referentov (A 8) českej štátnej príslušnosti. Podľa oznámenia o výberovom konaní sa prihláška musela podať prostredníctvom internetu. Napadnutým rozhodnutím bola prihláška žalobcu odmietnutá s odôvodnením, že ju žalobca nepodal v stanovenej lehote.

Žalobca napáda toto rozhodnutie. Uvádza, že žalovaný výnimočne neposlal uchádzačom e-mailovú správu za účelom oznámenia výsledkov predbežných testov a s tým spojenú výzvu, aby mu v lehote do troch týždňov doručili svoje osobné podklady, hoci žalovaný takto konal vo všetkých ostatných fázach výberového konania. Toto možno teda posudzovať len ako nekontinuitu, neprimeranosť a ťažkú formálnu chybu konania.

Žalobca ďalej uvádza, že svojvoľne, v rozpore so samotným účelom, boli vylúčení niekoľkí kvalifikovaní uchádzači, ktorí nemohli kvôli okolnostiam dodržať krátko určenú lehotu. Lehota kratšia ako tri týždne bola stanovená úplne neprimerane v porovnaní s celkovým trvaním konania v dĺžke deviatich mesiacov. Žalovaný dostatočne nezhodnotil význam tejto fázy výberového konania a neuplatnil vhodné opatrenia, aby o lehote informoval všetkých dovtedy úspešných uchádzačov. Tým zneužil priestor na konanie podľa svojho uváženia.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/30

---

Žaloba podaná dňa 30. júla 2004 Triantafyllia Dionyssopoulou proti Rade Európskej únie

(Vec T-320/04)

(2004/C 273/60)

Jazyk konania: francúzština

Triantafyllia Dionyssopoulou, bytom v Norwich Norfolk (Spojené kráľovstvo), zastúpená Claude Quackels, advokátom, podala 30. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie doručené dňa 12. decembra 2003, ktoré stanovilo na výpočet dôchodku opravný koeficient pre Grécko;

—	priznal žalobkyni od 1. novembra 2003 pre jej dôchodok opravný koeficient pre Spojené kráľovstvo;

—	uložil Rade povinnosť nahradiť žalobkyni majetkovú a nemajetkovú ujmu čiastkou určenou ex aequo a de bono vo výške 20 000 euro, za škodu odhadnutú s výhradou zvýšenia v priebehu konania na čiastku 50 000 euro;

—	zaviazal žalovanú stranu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa v tejto veci, ktorá je bývalou úradníčkou spoločenstva poberajúcou invalidný dôchodok, napáda rozhodnutie správneho orgánu použiť pre tento dôchodok opravný koeficient pre Grécko, miesto toho, ktorý sa uplatňuje pre Spojené kráľovstvo.

Žalobkyňa v tomto ohľade upresňuje, že následkom určenia jej pobytu v tomto členskom štáte, má právo na použitie tohoto koeficientu a že zamietnutie, ktoré je predmetom tohto sporu, je protiprávne v rozsahu, v ktorom popiera zásady rovnakého zaobchádzania, ochrany legitímnej dôvery a náležitej správy.

Napadnuté rozhodnutie je naviac založené na zjavne nesprávnom posúdení.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/31

---

Žaloba podaná dňa 5. augusta 2004: Citicorp proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec T-325/04)

(2004/C 273/61)

Jazyk konania: angličtina

Citicorp, so sídlom v New Yorku (Spojené štáty), v zastúpení: Dr V. von Bomhard, Dr A. Renck, Dr. C. Schulte a Dr. A. Pohlmann, advokáti, podal 5. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu.

Link Interchange Network Ltd. bol tiež účastníkom konania pred odvolacím senátom.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo dňa 18. mája 2004 vo veci R0789/2002-1;

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Dôvody žaloby a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky spoločenstva:	Citicorp
Dotknutá ochranná známka spoločenstva:	Slovná ochranná známka „Wordlink“ (prihláška č. 111880)
Tovary a služby:	Trieda 9, 16 a 36
Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, na ktorom sa zakladala námietka:	Link Interchange Network Ltd.
Ochranná známka alebo označenie, na ktorom sa zakladala námietka:	Národná slovná a obrazová ochranná známka „LINK“ pre služby v triede 36 (bankové služby pre bankomaty, prevod prostriedkov a platobné služby, finančné informačné služby)
Rozhodnutie námietkového oddelenia:	Zamietnutie prihlášky ochrannej známky Spoločenstva pre finančné a peňažné obchody v triede 36
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zamietnutie odvolania
Dôvody žaloby:	Porušenie článkov 73 a 74 nariadenia č. 40/94 (1) a článku 8 odsek 1 b) tohto nariadenia

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES 1994 L 11, s. 1)

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/32

---

Žaloba podaná dňa 6. augusta 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Silicon and Software Systems Limited

(Vec T-326/04)

(2004/C 273/62)

Jazyk konania: angličtina

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Whelan, splnomocnený zástupca a Dr. D. R. Phelan, barrister, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 6. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Silicon and Software Systems, so sídlom v Dubline (Írsko).

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zaviazal žalovaného, aby Komisii zaplatil sumu vo výške 38 446,50 EUR, z čoho 29 194 EUR je dlžná istina a 9 252,50 EUR sú úroky z omeškania za obdobie od 30. augusta 2000 do 16. augusta 2004 pri sadzbe 8 % ročne;

—	zaviazal žalovaného, aby Komisii zaplatil 6,40 EUR denne ako úrok pri sadzbe 8 % ročne za obdobie od 17. augusta 2004 až do dátumu úplného splatenia dlhu;

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Dňa 28. marca 1994 uzavrela Komisia so žalovaným zmluvu ESSI č. 10043 za účelom výkonu práce v oblasti výskumu a technologického vývoja pri napĺňaní programu ESPRIT. V súlade so zmluvou vyplatila Komisia preddavok zo svojej finančnej spoluúčasti na účet žalovaného. Po ukončení práce predložil žalovaný súhrnný rozpis nákladov. Komisia odmietla vziať do úvahy náklady, ktoré vznikli pred platnosťou zmluvy a rozpis nákladov v tomto zmysle pozmenila. Komisia tvrdí, že žalovaný nikdy nenamietal proti tomuto zmenenému súhrnnému rozpisu nákladov Komisie.

Následne Komisia žiadala náhradu časti preddavku, ktorý prevyšoval sumu uvedenú v zmenenom súhrnnom rozpise nákladov, teda 29 194 EUR. Žalovaný odmietol zaplatiť nedoplatok a podľa Komisie tým porušil podmienky zmluvy.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/32

---

Žaloba podaná dňa 3. augusta 2004: Syndicat National de l'Industrie des Viandes (SNIV) proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-327/04)

(2004/C 273/63)

Jazyk konania: francúzština

Syndicat National de l'Industrie des Viandes (SNIV), so sídlom v Paríži, v zastúpení: Nicole Coutrelis a Séverine Henneresse, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 3. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	Zrušil rozhodnutie Komisie z 30. marca 2004 o štátnej pomoci „N515/2003 – Francúzsko – Štátne pomoci v odvetví spracovania uhynutých zvierat – Daň z porážky“;

—	zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Spracovanie uhynutých zvierat je vo Francúzsku považované za verejnú službu a je financované fondom vytváraným z dotácií štátu a z daní z porážky, ktorú platia bitúnky. Tento režim bol oznámený Komisii. Žalobca, ktorý je zástupcom bitúnkov, upozornil Komisiu na potrebu začať formálne preskúmanie štátnej pomoci upravené v článku 88 odsek 2 ES. Avšak Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, že predmetný režim je zlučiteľný s právom spoločenstva v časti nazvanej „zvieratá uhynuté vo farmách“ a nie je štátnou pomocou vo vzťahu k časti nazvanej „odpady z bitúnkov“.

Usudzujúc, že Komisia tým potvrdila systém zavedený francúzskou vládou, žalobca navrhuje, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a odvoláva sa na porušenie článku 88 odsek 2 ES ako aj článku 4 odsek 4 nariadenia 659/1999 (1). Žalobca usudzuje, že so zreteľom na vážne ťažkosti pri posudzovaní zlučiteľnosti predmetnej štátnej pomoci, ktoré uviedla, Komisia nemohla vysloviť jej zlučiteľnosť bez toho, aby začala konanie o formálnom preskúmaní.

Žalobca sa tiež odvoláva na viacero skutkových omylov a omylov v posúdení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Tvrdí, že daň z porážky je zjavne v rozpore s niekoľkými ustanoveniami práva spoločenstva, konkrétne:

—	s pravidlami týkajúcimi sa DPH;

—	so zákazom kvantitatívnych obmedzení medzi členskými štátmi (článok 28 ES), keďže daň z porážky sa týka aj zvierat „miešaného“ pôvodu v súlade s nariadením 1760/2000 (2), teda pochádzajúcich z iného členského štátu, ale porazených vo Francúzsku;

—	s nariadením 1774/2002 (3);

—	so slobodou poskytovania služieb (článok 50 ES), keďže v každom okrese bitúnkom a chovateľom v tomto okrese môže iba jeden podnik poskytovať služby v rámci spracovávania uhynutých zvierat;

—	s mechanizmami spoločnej poľnohospodárskej politiky. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že zavedením predmetnej dane Francúzsko narúša spoločnú organizáciu trhu s mäsom a nariadenia s ňou súvisiace, keďže umelo zvyšuje ceny mäsa.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES, Ú. v. ES L 83 z 27. marca 1999, s. 1-9

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000 zavádzajúce systém pre identifikáciu a registráciu hovädzieho dobytka a týkajúce sa označovania hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa a zrušujúce nariadenie Rady (ES) č. 820/97, Ú. v. ES L 204 z 11. augusta 2000, s. 1-10

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1774/2002 z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu, Ú. v. ES L 273 z 10. októbra 2002, s. 1-95

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/33

---

Žaloba podaná dňa 3. augusta 2004: Günter Wilms proti Komisia Európskych spoločenstiev

(Vec T-328/04)

(2004/C 273/64)

Jazyk konania: francúzština

Günter Wilms, bytom v Bruseli, v zastúpení: Marc van der Woude a Valérie Landes, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 3. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisia Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil zoznam povýšených úradníkov z 27. novembra 2003 pokiaľ ide o nezapísanie mena žalobcu do tohto zoznamu alebo subsidiárne zoznam zásluh úradníkov z 13. novembra 2003, pokiaľ ide o nezapísanie jeho mena do zoznamu z dôvodu nedostatočného počtu dodatočných prednostných bodov,

—

zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa právnej služby vydaného na základe článku 6 odsek 3 všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku, ktorým mu priznal jeden prednostný bod hlavného riaditeľstva a celkovo len štyri prioritné body z titulu hodnotenia služobného postupu za rok 2003,

—	zrušil rozhodnutie Orgánu povereného menovaním vydaného v zmysle článku 9 všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku, ktorým mu nebol pridelený žiadny osobitný bod „Hodnotiaceho výboru za ďalšiu činnosť v záujme inštitúcie“ z titulu hodnotenia služobného postupu za rok 2003,

—	zrušil implicitné rozhodnutie Orgánu povereného menovaním o odmietnutí „odvolania“ žalobcu zo 14. júla 2003, predloženú Hodnotiacemu výboru, týkajúce pridelenia prednostných bodov právnej službe a pridelenia prednostných bodov za dodatočné úlohy,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca tvrdí, že rozhodnutie generálneho riaditeľa právnej služby, ktorým mu pridelil 4 prednostné body, porušuje článok 45 služobného poriadku, článok 6 odsek 4 bod a) všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku, zásadu služobného postupu, a obsahuje zjavne nesprávne posúdenie veci. Žalobca okrem iného namieta porušenie článku 6 odsek 3 bod a) všeobecných ustanovení článku 45 služobného poriadku a zásady služobného postupu v spojení so zásadou rovnosti zaobchádzania. Žalobca taktiež namieta zneužitie právomoci.

Podľa žalobcu rozhodnutie Orgánu povereného menovaním o nepridelení prednostných bodov za dodatočné úlohy je nezákonné, lebo porušuje článok 9 odseky 1, 2 a rovnako aj prílohu 1 všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku a zásady rovnosti zaobchádzania.

Na záver žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia Orgánu povereného menovaním, ktorým mu po podaní odvolania na Hodnotiaci výbor neboli pridelené body dodatočného postupu, lebo nie je dostatočne odôvodnené.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/34

---

Žaloba podaná dňa 11. augusta 2004: House of Donuts International proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec T-334/04)

(2004/C 273/65)

Jazyk konania: angličtina

House of Donuts International, v zastúpení: N. Decker, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 11. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory).

Panrico S.A. bol tiež účastníkom konania pred odvolacím senátom.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	vyslovil, že ochranná známka Spoločenstva, ktorá je predmetom prihlášky č. 938 670 musí byť zapísaná;

—	zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) zo dňa 12. mája 2004 vo veci R 1036/2001-4;

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov.

Dôvody žaloby a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva:	Žalobca
Dotknutá ochranná známka Spoločenstva:	Obrazová ochranná známka „House of donuts ‚The Finest American Pastries’,“ pre tovary a služby v triedach 30, 32 a 42 (napríklad šišky, bábovky, croissanty, minerálna a sýtená voda a reštaurácie (jedálne), bufety a dodávka hotových jedál) – prihláška č. 938 670
Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, na ktorom sa zakladala námietka:	Panrico S.A.
Ochranná známka alebo označenie, na ktorom sa zakladala námietka:	Španielske slovné ochranné známky a obrazové ochranné známky „DONUT“ a „donuts“ pre tovary a služby v triedach 30, 32 a 42 (napríklad všetky druhy cukroviniek, pečiva, sladkostí a cukríkov, ovocné nápoje a ovocné šťavy, bufet, bar, reštaurácie (jedálne), hotel a stanovanie )
Rozhodnutie námietkového oddelenia:	Zamietnutie prihlášky ochrannej známky
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zamietnutie odvolania
Dôvody žaloby:	Neexistuje podobnosť ochranných známok v hospodárskej súťaži. Majiteľovi ochrannej známky, ktorý podal námietku, by nemalo byť priznané výlučné právo na používanie slov „donut“ alebo „donuts“.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/34

---

Žaloba podaná dňa 11. augusta 2004: Viz Stal a Duferco Commerciale SpA proti Rade Európskej únie

(Vec T-335/04)

(2004/C 273/66)

Jazyk konania: angličtina

Viz Stal, so sídlom v Jekaterinburgu (Rusko) a Duferco Commerciale SpA, so sídlom v Janove (Taliansko), v zastúpení: R. Luff a J.-F. Bellis, advokáti, podali 11. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

1.

zrušil nariadenie Rady (ES) č. 990/2004 zo 17. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 151/2003, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy určitých plechov s orientovanou štruktúrou pre elektrotechniku pochádzajúcich z Ruska (Ú. v. EÚ L 182, 19.5.2004, s. 5) v tom rozsahu, v ktorom ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy príslušných výrobkov, ktoré vyrába Viz Stal a ktoré do Európskeho spoločenstva dováža Duferco;

2.	rozhodol, že zmena colnej sadzby, ktorá sa v uvedenom nariadení ukladá spoločnosti Viz Stal, bude platiť dočasne až do prijatia potrebných opatrení príslušnými inštitúciami za účelom dosiahnutia súladu s týmto rozsudkom;

3.	zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnuté nariadenie (1) bolo prijaté na základe priebežného preskúmania iniciovaného na žiadosť žalobcu Viz Stal a na žiadosť iného ruského výrobcu výrobku. Žiadosti vychádzali z toho, že výrobcovia splnili požiadavky na udelenie statusu trhového hospodárstva a z toho, že ich dumpingové rozpätia sa znížili.

V rámci priebežného preskúmania, ktorá sa obmedzilo na určenie dumpingového rozpätia, sa pre žalobcu vypočítala normálna hodnota a vývozná cena, čoho výsledkom bolo určenie antidumpingového rozpätia žalobcu Viz Stal. Žalobcovia majú za to, že normálna cena a cena vývozu boli určené v rozpore s právnym poriadkom.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia tvrdia, že Komisia porušila článok 2 odsek 3 a článok 2 odsek 5 základného nariadenia (2) tým, že zamietla ceny uhradené Viz Stal jeho dodávateľovi. Žalobcovia tvrdia, že Komisia mylne vyvodila záver, že Viz Stal a jeho dodávateľ Magnitogorsk sú stranami asociačného dohovoru a že použité ceny boli nespoľahlivé. V tejto súvislosti žalobcovia tiež tvrdia, že došlo k porušeniu ich práv na obranu podľa článku 18 odseku 4 základného nariadenia a článku 6.2 Dohody WTO o antidumpingových pravidlách.

Žalobcovia ďalej tvrdia, že Komisia porušila článok 2 odsek 5 a článok 2 odsek 6 základného nariadenia tým, že zvýšila náklady na financovanie spoločnosti Viz Stal, zaznamenané v účtovných dokladoch, použitím úrokovej sadzby na bezúročné pôžičky poskytnuté spoločnosťou Vetrade, holdingovou spoločnosťou Viz Stal. Žalobcovia zastávajú názor, že Viz Stal v skutočnosti v súvislosti s týmito pôžičkami nevznikli žiadne náklady, čo nie je porovnateľné s pôžičkami poskytovanými nezávislými tretími stranami. Žalobcovia tiež tvrdia, že úroková sadzba použitá Komisiou bola určená subjektívne.

Na záver žalobcovia tvrdia, že Komisia pochybila v tom, že vývoznú cenu znížila o náklady na úver dvakrát. Žalobcovia tvrdia, že Komisia na jednej strane znížila, v súlade s článkom 2 odsekom 9 základného nariadenia, náklady na úver v rámci predajných, všeobecných a administratívnych nákladov. Na druhej strane však Komisia, v súlade s článkom 2 odsekom 10 základného nariadenia, upravila vývoznú cenu v súvislosti s nákladmi na úver spojený s platobnými podmienkami poskytnutými spoločnosťou Duferco prvému nezávislému kupujúcemu.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 990/2004 zo 17. mája 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 151/2003, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy určitých plechov s orientovanou štruktúrou pre elektrotechniku pochádzajúcich z Ruska (Ú. v. EÚ L 182, 19.5.2004, s. 5)

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1)

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/35

---

Žaloba podaná dňa 29. júla 2004: Athanasios Pitsiorlas proti Rade Európskej únie a Európskej centrálnej banke

(Vec T-337/04)

(2004/C 273/67)

Jazyk konania: gréčtina

Athanasios Pitsiorlas, bytom v Thessaloniki (Grécko), v zastúpení: Dimitrios Papafilippou, právnik, podal dňa 29. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie a Európskej centrálnej banke.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

Vyslovil, že obe uvedené inštitúcie spoločenstva sú povinné zaplatiť mu spoločne a nerozdielne i) náhradu vecnej škody vo výške určenej ako výsledok výpočtu mzdy, ktorá zodpovedá príslušnému pracovnému miestu v ECB za obdobie od apríla 2001 do uplynutia troch mesiacov od doručenia rozsudku Súdu prvého stupňa, pokiaľ bude tento rozsudok znieť v prospech žalobcu, znížený o jeho príjem ako právnika počas daného obdobia, a ii) sumu 90 000 eur za nemajetkovú ujmu spolu so zákonnými úrokmi z omeškania od podania žaloby;

—	Zaviazal obe uvedené inštitúcie spoločenstva nahradiť jeho trovy konania a iné výdavky.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca už v minulosti podal na Súd prvého stupňa (vec T-3/00) (1) žalobu o zrušenie rozhodnutia Rady a Európskej centrálnej banky o odmietnutí sprístupnenia Bazilejsko-norimberskej dohody o posilnení európskeho monetárneho systému. Žalobca vtedy tvrdil, že danú dohodu potrebuje pre dokončenie svojej doktorandskej práce, ktorú práve písal.

V terajšej žalobe žalobca uvádza, že odmietnutie Rady a Európskej centrálnej banky umožniť mu prístup bolo protiprávne z tých istých dôvodov, aké už uviedol v predchádzajúcej žalobe. Navyše tvrdí, že v dôsledku tohto odmietnutia nemohol až doposiaľ dokončiť svoju doktorandskú prácu. Uvádza, že ako autorovi doktorandskej práce zameranej na hospodárske a monetárne právo by sa mu podarilo získať zamestnanie právnika v jednej z medzinárodných inštitúcií alebo organizácií. Domnieva sa, že utrpel vecnú škodu zodpovedajúcu rozdielu medzi i) výškou mzdy, ktorú by bol býval poberal v rámci takéhoto zamestnania za obdobie od apríla 2001 – kedy by bol býval dokončil svoju doktorandskú prácu a našiel príslušné zamestnanie – do uplynutia troch mesiacov od doručenia rozsudku Súdu prvého stupňa a ii) výškou jeho minulých a budúcich príjmov počas daného obdobia, kedy pracoval ako právnik v Grécku. Svojou žalobou požaduje náhradu tejto vecnej škody a priznanie náhrady nemajetkovej ujmy.

---

(1)  Ú. v. ES C 122 z 29.4.2004, s. 35.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/36

---

Žaloba podaná dňa 23. augusta 2004: Ontex N.V. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec T-353/04)

(2004/C 273/68)

Jazyk konania: angličtina

Ontex N.V. so sídlom v Buggenhout (Belgicko), v zastúpení: Du Tré, advokát, podal 23. augusta 2004 na Súde prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory).

Curon Medical, Inc., so sídlom v Sunnyvale, Kalifornia (Spojené štáty americké) bol tiež účastníkom konania pred odvolacím senátom.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie Druhého odvolacieho senátu zo dňa 5. júla 2004;

—	zaviazal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky spoločenstva:	Curon Medical, Inc.
Prihlasovaná ochranná známka spoločenstva:	Slovná ochranná známka „CURON“ pre výrobky a služby tried 10, 41 a 42 (napr. chirurgické, lekárske, zubné a veterinárne prístroje a nástroje, s výnimkou röntgenových prístrojov) – ochranná známka spoločenstva č. 1 934 868
Majiteľ ochrannej známky alebo označenia v námietkovom konaní:	Žalobca
Ochranná známka alebo označenie uvádzané v námietkovom konaní:	Slovná ochranná známka spoločenstva „EURON“ pre výrobky a služby triedy 10 (napr. chirurgické, lekárske, zubné a veterinárne prístroje a nástroje, s výnimkou röntgenových prístrojov) - Ochranná známka spoločenstva č. 762 351
Rozhodnutie námietkového oddelenia:	Zamietnutie prihlášky ochrannej známky
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zrušenie rozhodnutia námietkového oddelenia a vrátenie veci námietkovému oddeleniu na ďalšie preskúmanie
Žalobné dôvody:	Porušenie článku 8 odsek 1 písmeno b, nariadenie Rady č. 40/94

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/36

---

Žaloba podaná dňa 27. augusta 2004: SmithKline Beecham p.l.c. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec T-356/04)

(2004/C 273/69)

Jazyk konania: angličtina

SmithKline Beecham, so sídlom v Brentford (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: Dr. V. von Bomhard, Dr. A. Renck, Dr. A. Pohlmann a I. Fowler, právnici, podal 27. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu.

Warner-Lambert Consumer Healthcare S.Com.p.a., so sídlom v Miláne (Taliansko), bol tiež účastníkom konania pred odvolacím senátom.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) z 15. júna 2004 vo veci R0018/2004-1;

—	zaviazal žalovaného na náhradu trov.

Dôvody žaloby a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva:	SmithKline Beecham p.l.c.
Dotknutá ochranná známka Spoločenstva:	Slovná ochranná známka „ACTIFAST“ pre tovary a služby triedy 5 (farmaceutické prípravky), prihláška č. ÚHVT 1 902 568.
Majiteľ ochrannej známky alebo označenia namietaných v námietkovom konaní:	Warner-Lambert Consumer Healthcare S. Com.p.a.
Namietaná ochranná známka alebo označenie:	Vnútroštátna ochranná známka „ACTIFED“ pre tovary a služby triedy 5.
Rozhodnutie námietkového oddelenia:	Námietka sa zamieta.
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Odvolaniu sa vyhovuje, námietke sa vyhovuje, registrácia sa zamieta.
Dôvody žaloby:	Porušenie článku 8 odsek 1 písm. b) nariadenie Rady č. 40/94

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/37

---

Žaloba podaná dňa 3. septembra 2004: Minin Leonid proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-362/04)

(2004/C 273/70)

Jazyk konania: taliančina

Minin Leonid, v zastúpení: Tito Ballarino a Corso Bovio, avvocati, podal 3. septembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil bod 13 prílohy nariadenia Komisie 1149/2004 ES z 22. júna 2004, ktorým sa mení nariadenie 872/2004 vzťahujúce sa na nové obmedzujúce opatrenia vo vzťahu k Libérii,

—	zrušil uvedené nariadenie 1149/2004 v celosti, pretože bolo prijaté na základe nezákonného nariadenia (nariadenie 872/2004) a

—	určil, aby sa tieto dva nariadenia podľa článku 241 nariadenia 872/2004 [poznámka prekladateľa zmluvy ES?].

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca v uvedenej veci uvádza, že nariadením Rady 872/2004 ES z 29. apríla 2004 prijatého na základe spoločného stanoviska Rady 2004/487/PESC vzťahujúceho sa na zmrazenie fondov ex prezidenta Libérie Charlesa Taylora, osôb a organizácii s ním spojených, Spoločenstvo prijalo opatrenia na zmrazenie fondov a zdrojov vlastniacich a kontrolovaných priamo alebo nepriamo týmto osobami a organizáciami uvedenými v prílohe I. Následne na základe ustanovenia článku 11 písm. a) nariadenia 872/2004 Komisia vydala nariadenie ES 1149/2004 z 22. júna 2004, ktorým sa zmenila citovaná príloha I, ktorá uvádza žalobcu ako osobu na ktorú sa vzťahujú opatrenia.

Na podporu svojich tvrdení žalobca uvádza:

—

nezákonnosť nariadení 872/2004 (1) a 1149/2004 (2), pretože rezolúcie Bezpečnostnej Rady OSN, na základe ktorého bolo prijaté spoločné stanovisko 2004/137/PESC, ktoré sú výlučne určené členským štátom ako to vyplýva z povahy OSN, ktoré je kompetentným orgánom v oblasti medzinárodných vzťahov, pričom nemá nadštátnu právomoc.

—	nesprávaný právny základ napadnutých aktov, pretože právnym základom nariadenia 872/2004 sa uvádzajú články 60 a 301 zmluvy ES, pričom obe sporné nariadenia sa odvolávajú na situácie, ktoré nie sú obsiahnuté v uvedených článkoch zmluvy,

—	porušenie vlastníckeho práva, ktoré patrí medzi základné práva chránené právnym poriadkom Spoločenstva,

—

porušenie práva na obhajobu spočívajúce v tom, že pri vypracovaní napadnutých nariadení Spoločenstvo postupovalo neprimerane, tým, že prijalo akty, ktoré sú v podstate súborom individuálnych rozhodnutí bez vykonania skutočného šetrenia týkajúceho sa zmrazených fondov, a v tom, že žalobca je osobne uvádzaný bez vysvetlenia, čo by mohlo pomýliť inšpektorov OSN.

---

(1)  Nariadenie Rady 872/2004 ES z 29 apríla 2004 o nových obmedzujúcich opatreniach vo vzťahu k Libérii (Ú. v. EÚ L 162, z 30.4.2004, s. 32)

(2)  Nariadenia Komisie 1149/2004 ES z 22. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie 872/2004 vzťahujúce sa na nové obmedzujúce opatrenia vo vzťahu k Libérii (Ú. v. EÚ L 222, z 23.6.2004, s. 17)

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/38

---

Žaloba podaná dňa 23. septembra 2004: Talianska republika proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-381/04)

(2004/C 273/71)

Jazyk konania: taliančina

Talianska republika, v zastúpení: Maurizio Fiorilli, avvocato dello Stato, podal 23. septembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	čiastočne zrušil konečné rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev č. C(2004) 2762 zo 16. júla 2004 a z toho plynúce všetky právne dôsledky vrátane náhrady trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým konečným rozhodnutím Komisie C(2004) 2762 zo 16. júla 2004 boli z financovania Spoločenstva vylúčené niektoré výdavky uskutočnené Talianskom z titulu Európskeho usmerňovacieho a záručného fondu, Sekcie záruk vo výške 21 138 010 eúr.

Toto rozhodnutie je z dôvodu chýbajúceho odôvodnenia nezákonné, pretože Komisia sa obmedzila len na uvedenie svojho stanoviska, pričom nepreskúmala údaje o skutkových okolnostiach na ktoré poukázalo Taliansko.

Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa uvádza:

—

neposkytnutie finančných prostriedkov je založené na neprípustných domnienkach. Hlavná domnienka spočívajúca v nevierohodnosti kontrol žiadostí pre pomoc pre živočíšnu výrobu sa zakladá na neexistujúcej databáze údajov na identifikáciu a registráciu zvierat, ktorú stanovuje nariadenie 820/97 ES účinné v rokoch 1999, 2000, 2001 a 2002. Napriek tomu už od roku 1997 je v Taliansku k dispozícii centralizovaná databáza identifikovaných a registrovaných zvierat. Táto databáza bola vyhotovená a spravovaná prostredníctvom bývalej AIMA, a slúžila na vykonávanie krížovej kontroly žiadostí o prémie. Od roku 1997 sa všetky platby za hovädzí dobytok vykonávali po systematickej kontrole kusov dobytka, na ktoré sa žiadali prémie, v registroch a splnenia podmienok na poskytnutie pomoci.

—	vnútroštátne predpisy v zmysle miestnej kontroly za roky 2000 a 2001, v rozpore s tým čo tvrdí Komisia, nebránia krížovému overeniu stavu v podnikoch s údajmi v databáze,

—	overenie kusov dobytka na ktoré sa podali žiadosti o prémie za obdobie posledných 12 mesiacov pred kontrolou bola vykonané prostredníctvom porovnania zozbieraných údajov z podnikov s údajmi zaznamenanými v archívoch AGEA,

—	definícia „kravy“ a „jalovice“ v talianskom predpise uplatňovanom pri overovaní kusov dobytka na ktoré boli podané žiadosti o prémie je zhodná s definíciou Spoločenstva,

—	kontrola zvierat v podniku sa vykonáva podľa kritérií uvedených v nariadeniach (ES) 3887/92 a 2419/2001,

—	pokiaľ ide o správu prémii na porážanie dobytka, oneskorené vydanie predpisov o kontrole nemožno zhodnotiť ako porušenie práva, lebo väčšina žiadostí sa prijala v mesiaci október, pričom sa mohli dodržať uvedené predpisy,

—	v rozpore s tým čo tvrdí Komisia fyzická kontrola a identifikácia zvierat vykonaná colnými orgánmi bola dostačujúca,

—	taliansky pojem „pascolo“ (pasienok) dôležitý pre účely prémie na extenzifikáciu zodpovedá osobitnej charakteristike talianskemu územia, pričom uplatnenie definície na rozdielne podmienky územia by bolo nezákonné,

—	namietané pochybenia vo vzťahu k miestnej kontrole zvierat v regióne Lazio neberie do úvahy okolnosti, že čriedy sú chované na voľnej pastve a že bolo preukázané vykonanie kontroly žiadostí potrebných na priznanie prémie.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/38

---

Výmaz veci T-118/04 R

(2004/C 273/72)

(Jazyk konania: francúzština)

Uznesením z 10. septembra 2004 predseda Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci T-118/04 R: Giuseppe Caló proti Komisii Európskych spoločenstiev.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/38

---

Výmaz veci T-134/04 R

(2004/C 273/73)

(Jazyk konania: francúzština)

Uznesením z 10. septembra 2004 predseda Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev nariadil výmaz veci T-134/04 R: Giuseppe Caló proti Komisii Európskych spoločenstiev.

---

6.11.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 273/39

---

(2004/C 273/74)

Posledná publikácia Súdneho dvora v  Úradnom vestníku Európskej únie

Ú. v. EÚ C 262, 23.10.2004

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 251, 9.10.2004

Ú. v. EÚ C 239, 25.9.2004

Ú. v. EÚ C 228, 11.9.2004

Ú. v. EÚ C 217, 28.8.2004

Ú. v. EÚ C 201, 7.8.2004

Ú. v. EÚ C 190, 24.7.2004

Tieto texty sú dostupné na adresách:

EUR-Lex: http://europa.eu.int/eur-lex

CELEX: http://europa.eu.int/celex

---