23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/1

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-304/01: Španielske kráľovstvo proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Spoločná rybárska politika - Nariadenie (ES) č. 1162/2001 - Obnova násady merlúzy - Kontrola činností rybárskych lodí - Voľba právneho základu - Zásada nediskriminácie - Povinnosť odôvodnenia)

(2004/C 262/01)

Jazyk konania: španielčina

Vo veci C-304/01, Španielske kráľovstvo (splnomocnený zástupca: N. Díaz Abad) proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: T. van Rijn a S. Pardo Quintillán), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti v súlade s článkom 230 ES zo dňa 2. augusta 2001, Súdny dvor (druhá komora) v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans (spravodajca), sudcovia: C. Gulmann, J.-P. Puissochet, J. N. Cunha Rodrigues a N. Colneric, generálny advokát: J. Kokott, tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavný referent, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 289 z 13.10 2001

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/1

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-332/01: Helénska republika proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(EPUZF - Zúčtovanie výkazov - Obdobie od roku 1996 až 1999 - Rozhodnutie 2001/557/ES - Bavlna, olivový olej, suché hrozienka, ovčie a kozie mäso)

(2004/C 262/02)

Jazyk konania: gréčtina

Vo veci C-332/01, Helénska republika, (splnomocnení zástupcovia: V. Kontolaimos a I. Chalkias ) proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnený zástupca: M. Condou-Durande), predmetom ktorej je žaloba o neplatnosť podľa článku 230 ES z 3. septembra 2001, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J.-P. Puissochet, J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), R. Schintgen a N. Colneric, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: H. von Holstein, zástupca súdneho tajomníka, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Helénska republika sa zaväzuje na náhradu trov konania.

(1) Ú. v. ES C 317 z 10.11.2001

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/2

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(veľká komora)

zo dňa 7. septembra 2004

vo veci C-127/02 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Raad van State): Landelijke Vereniging tot Behoud van de Waddenzee, Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels proti Staatssecretaris van Landbouw, Natuurbeheer en Visserij (1)

(Smernica 92/43/EHS - Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín - Pojmy „plán“ alebo „projekt“ - Odhad dosahov určitých plánov a projektov na chránenú lokalitu)

(2004/C 262/03)

Jazyk konania: holandčina

Vo veci C-127/02, predmetom ktorej je návrh zo dňa 8. apríla 2002 na začatie konania o prejudiciálnej otázke podľa článku 234 ES podaný Raad van State(Holandsko) rozhodnutím zo dňa 27. marca 2002 v konaní Landelijke Vereniging tot Behoud van de Waddenzee, Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels proti Staatssecretaris van Landbouw, Natuurbeheer en Visserij, Súdny dvor (veľká komora), v zložení V. Skouris, predseda, P. Jann, C. W. A. Timmermans, C. Gulmann (spravodajca), J.-P. Puissochet a J. N. Cunha Rodrigues, predsedovia komôr, R. Schintgen, S. von Bahr a R. Silva de Lapuerta, sudcovia, generálny advokát: J. Kokott, tajomník: M.-F. Contet, hlavný referent, vyhlásil dňa 7. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Mechanický lov srdcoviek, vykonávaný dlhé roky, pre ktorý ale sa každoročne vydáva povolenie na obmedzené obdobie, čo zakaždým predstavuje nový odhad tak možnosti vykonávať túto činnosť, ako aj lokality kde bude vykonávaný, spadá pod pojem „plán“ alebo „projekt“ v zmysle článku 6 odsek 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín.

Článok 6 odsek 3 smernice 92/43 zavádza postup, cieľom ktorého je za pomoci predbežnej kontroly zabezpečiť, aby plán alebo projekt nie priamo súvisiaci alebo nevyhnutný pre správu dotknutej lokality, avšak s možným významným dopadom na ňu, bol povolený iba ak nepredstavuje zásah do jej celistvosti, zatiaľ čo článok 6 odsek 2 uvedenej smernice stanovuje povinnosť všeobecnej ochrany spočívajúcej vo vylúčení poškodzovania ako aj narúšania, ktoré by mohli mať významný vplyv z hľadiska cieľov smernice a nemôže sa použiť súčasne s odsekom 3 toho istého článku.

Prvá veta článku 6 odseku 3 smernice 92/43 sa musí vykladať v tom zmysle, že každý plán alebo projekt nie priamo súvisiaci alebo nevyhnutný pre správu lokality podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na ňu z pohľadu cieľov jej ochrany, pokiaľ na základe objektívnych skutočností nemožno vylúčiť, že bude mať pravdepodobne na túto lokalitu významný vplyv, a to buď samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi.

Na základe prvej vety článku 6 odsek 3 smernice 92/43 pokiaľ existuje nebezpečenstvo, že plán alebo projekt nie priamo súvisiaci alebo nevyhnutný pre správu určitej lokality, môže ohroziť ciele jej ochrany, musí byť považovaný za taký, ktorý môže mať na ňu významný dopad. Posúdenie uvedeného nebezpečenstva sa musí vykonať s ohľadom na charakteristické vlastnosti a podmienky životného prostredia lokality dotknutej takýmto plánom alebo projektom.

Podľa článku 6 odsek 3 smernice 92/43 primeraný odhad dosahu plánu alebo projektu na dotknutú lokalitu predpokladá, že pred jeho schválením musia byť zistené, za využitia najlepších vedeckých poznatkov v danej oblasti, všetky aspekty plánu alebo projektu, ktoré môžu samostatne alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť ciele ochrany tejto lokality. Príslušné vnútroštátne orgány s prihliadnutím na primeraný odhad dosahov mechanického lovu srdcoviek na dotknutú lokalitu z pohľadu cieľov jej ochrany, povolia túto činnosť iba za podmienky, že získajú istotu, že táto činnosť nebude mať škodlivé účinky na celistvosť tejto lokality. Tak je tomu aj v prípade, ak neexistuje z vedeckého hľadiska žiadna dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takýchto účinkov.

Pokiaľ je vnútroštátny súd vyzvaný, aby preveril oprávnenosť povolenia plánu alebo projektu v zmysle článku 6 odsek 3 smernice 92/43, môže overiť, či medze voľného uváženia príslušných vnútroštátnych orgánov určené týmto ustanovením boli dodržané, i keď toto ustanovenie nebolo prevzaté do právneho poriadku dotknutého členského štátu napriek uplynutiu lehoty, ktorá na to bola určená.

(1) Ú. v. ES C 16 z 29.6.2002

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/3

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 9. septembra 2004

vo spojených veciach C-184/02 a C-223/02: Španielske kráľovstvo a Fínska republika proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie (1)

(Smernica 2002/15/ES - Úprava pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave - Samostatne zárobkovo činný vodiči - Právny základ - Slobodný výkon povolania - Princíp rovnosti zaobchádzania - Proporcionalita - Povinnosť odôvodnenia)

(2004/C 262/04)

Jazyk konania: španielčina a fínčina

V spojených veciach C-184/02 a 223/02, Španielske kráľovstvo (splnomocnení zástupcovia: R. Silva de Lapuerta, neskôr N. Díaz Abad) vo veci C-184/02 a Fínska republika, (splnomocnený zástupca: T. Pynnä) vo veci C-223/02, proti Európskemu parlamentu (splnomocnení zástupcovia: M. Gómez-Leal a C. Pennera (C-184/02) taktiež H. von Hertzen a G. Ricci (C-223/02)) a Rade Európskej únie (splnomocnení zástupcovia: A. Lopes Sabino a G.-L. Ramos Ruano (C-184/02) taktiež A. Lopes Sabino a H. Erno (C-223/02), ktorých v konaní podporuje Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: F. Castillo de la Torre a W. Wils (C-184/02) taktiež M. Huttunen a W. Wils (C-223/02)), predmetom ktorých sú dve žaloby o neplatnosť na základe článku 230 ES podané 16. mája a 12. júna 2002, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda M. P. Jann, sudcovia: A. Rosas, S. von Bahr, K. Lenaerts (spravodajca) a K. Schiemann, generálny advokát: C. Stix-Hackl, tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavný referent, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Žaloby sa zamietajú.

2.	Žalobcovia ako aj žalovaní nemajú právo na náhradu trov konania.

3.	Komisia nemá právo na náhradu trov konania.

(1) Ú. v. ES C 169 z 13.7.2002

Ú. v. ES C 202 z 24.8.2002

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/3

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-195/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 91/439/EHS - Vodičský preukaz - Vzájomné uznávanie - Povinná registrácia a výmena - Podmienky obnovenia vodičských preukazov vydaných pred prebratím smernice)

(2004/C 262/05)

Jazyk konania: španielčina

Vo veci C-195/02, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnení zástupcovia: F. Castillo de la Torre a W. Wils) proti Španielskému kráľovstvu (splnomocnený zástupca: N. Díaz Abad), ktorého v súdnom konaní podporujú Holandské kráľovstvo (splnomocnení zástupcovia: H. G. Sevenster a S. Terstal) a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (splnomocnení zástupcovia: P. Ormond, právna pomoc A. Robertson), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES podaná 27. mája 2002, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda C. W. A. Timmermans, sudcovia: J.-P. Puissochet, R. Schintgen (spravodajca), F. Macken a N. Colneric, generálny advokát: P. Léger, tajomník: Múgica Arzemendi (hlavný referent), vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Španielske kráľovstvo si tým, že prijalo články 22 až 24 a 25 odsek 2 Reglamento de conductores (nariadenie o vodičoch) z 30. mája 1997, ako aj siedme prechodné ustanovenie toho istého nariadenia, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 1 odsek 2 a článku 7 odsek 1 písm. a), ako aj prílohy I bod 4 smernice Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch v znení smernice Rady 96/47/ES z 23. júla 1996.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

3.	Holandské kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska nemajú právo na náhradu trov konania.

(1) Ú. v. ES C 191 z 10.8.2002

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/4

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-292/02 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Finanzgericht Düsseldorf): Meiland Azewijn BV proti Hauptzollamt Duisburg (1)

(Spotrebné dane - Minerálne oleje používané pri poľnohospodárskych prácach - Smernica 92/81/EHS - Článok 8 bis - Označenie v členskom štáte, kde bola povolená spotreba - Zákaz označenia v členskom štáte používania - Smernica 95/60/ES)

(2004/C 262/06)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-292/02, predmetom ktorej je návrh podaný Súdnemu dvoru 13. augusta 2002 v súlade s článkom 234 ES rozhodnutím Finanzgericht Düsseldorf (Nemecko) zo 6. augusta 2002 na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplynula zo sporu prejednávaného pred týmto vnútroštátnym súdom medzi Meiland Azewijn BV a Hauptzollamt Duisburg, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda P. Jann, sudcovia S. von Bahr (spravodajca) a R. Silva de Lapuerta, generálny advokát: F.G. Jacobs, tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavný referent, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Článok 8 bis ods. 1 smernice Rady 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúr spotrebných daní z minerálnych olejov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 94/74/ES z 22. decembra 1984, sa má vykladať tak, že zakazuje členským štátom uvaliť spotrebnú daň na minerálny olej, bez ohľadu na to, či je alebo nie je označený, ktorý sa nachádza v bežnej nádrži úžitkového motorového vozidla, akým je napríklad poľnohospodársky stroj a ktorý sa nepoužíva len ako palivo na pohon tohto stroja, ale aj na iné účely, ako napríklad na poľnohospodárske práce, za predpokladu, že spotreba tohto minerálneho oleja bola zákonne povolená v inom členskom štáte.

2.	Fyzické osoby sa môžu pred vnútroštátnymi súdmi dovolávať zákazu v článku 8 bis ods. 1 smernice 92/81 v znení zmien a doplnení pri napadnutí vnútroštátnych právnych noriem, ktoré sú v rozpore s týmto zákazom.

(1) Ú. v. ES C 261 z 26.10.2002

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/4

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(veľká komora)

zo 7. septembra 2004

vo veci C-319/02: Petri Manninen proti Korkein hallinto-oikeus (Fínsko) (1)

(Daň z príjmu - Zápočet dane z dividend vyplácaných fínskymi spoločnosťami - Články 56 ES a 58 ES - Koherencia daňového systému)

(2004/C 262/07)

Jazyk konania: fínčina

Vo veci C-319/02, predmetom ktorej je žiadosť o vydanie prejudiciálneho rozhodnutia podľa článku 234 ES, podaná Korkein hallinto-oikeus (Fínsko), na základe rozhodnutia zo dňa 10. septembra 2002, doručeným Súdnemu dvoru dňa 12. septembra 2002, v konaní začatom Petri Manninen, Súdny dvor (veľká komora), v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, C. Gulmann, J.-P. Puissochet a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr a K. Lenaerts (spravodajca), generálny advokát: J. Kokott, tajomník: L. Hewlett, hlavný referent vyhlásil dňa 7. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Článkom 56 ES a 58 ES odporuje právna úprava, podľa ktorej sa osobe s hlavnou daňovou povinnosťou v jednom členskom štáte nepriznáva nárok na zápočet dane z dividend, ktoré sú jej vyplatené akciovými spoločnosťami, z toho dôvodu, že tieto spoločnosti nemajú sídlo v tomto členskom štáte.

(1) Ú. v. ES C 274 z 9.11.2002

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/5

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(veľká komora)

zo 7. septembra 2004

vo veci C-346/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (1)

(Poistenie - Tretia smernica o „neživotnom poistení“ - Systém bonus-malus)

(2004/C 262/08)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-346/02, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: C. Tufvesson a J.-F. Pasquier) proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (splnomocnený zástupca: P. Gramegna, za právnej pomoci: A. Schmitt), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti v súlade s článkom 226 ES podaná 30. septembra 2002, Súdny dvor (veľká komora), v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans (spravodajca), C. Gulmann a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia: R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr, R. Silva de Lapuerta a K. Lenaerts, generálny advokát: C. Stix-Hackl, tajomník: H. von Holstein, zástupca súdneho tajomníka, vyhlásil dňa 7. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 289 z 23.11.2002

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/5

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(veľká komora)

zo 7. septembra 2004

vo veci C-347/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike (1)

(Poistenie - Tretia smernica o „neživotnom poistení“ - Systém bonus-malus)

(2004/C 262/09)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-347/02, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: C. Tufvesson a J.-F. Pasquier) proti Francúzskej republike (splnomocnení zástupcovia: G. de Bergues, P. Boussaroque a C. Mercier), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti v súlade s článkom 226 ES podaná 30. septembra 2004, Súdny dvor (veľká komora), v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komory P. Jann, C.W.A. Timmermans (spravodajca), C. Gulmann a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia: R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr, R. Silva de Lapuerta a K. Lenaerts, generálny advokát: C. Stix-Hackl, tajomník: H. von Holstein, zástupca súdneho tajomníka, vyhlásil dňa 7. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 289 z 23.11.2002

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/5

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-375/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Životné prostredie - Nakladanie s odpadmi - Skládka v Castelliri - Smernica 75/442/EHS v znení smernice 91/156/EHS - Články 4 a 8)

(2004/C 262/10)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-375/02, Komisia Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: M. Konstantinidis a R. Amorosi) proti Talianskej republike (splnomocnení zástupcovia: I. M. Braguglia, právna pomoc: M. Fiorilli), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná na Súdny dvor 18. októbra 2002, Súdny dvor (piata komora), v zložení: predseda komory C. Gulmann, sudcovia: S. von Bahr a R. Silva de Lapuerta (spravodajca), generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 8. októbra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Talianska republika si tým, že neprijala potrebné opatrenia pre zabezpečenie toho, aby bol odpad uložený na skládke v Castelliri (Frosinone) (Taliansko) spracovaný alebo odstránený tak, aby nebolo ohrozené zdravie ľudí a tak, aby neboli použité postupy alebo spôsoby, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie a tým, že neprijala potrebné ustanovenia vedúce k tomu, aby držiteľ odpadu uloženého na tejto skládke odovzdal odpad súkromnému alebo verejnému zariadeniu, ktoré zbiera odpad, alebo podniku, ktorý vykonáva činnosti uvedené v prílohách II A alebo II B smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch v znení smernice Rady 91/156/EHS, alebo aby daný odpad sám spracoval alebo odstránil, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 a 8 tejto smernice.

2.	Talianska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 305 zo 7.12.2002

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/6

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-383/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike (1)

(Nesplnenie povinnosti štátu - Životné prostredie - Správa odpadov - Skládka odpadov v Rodano - Smernica 75/442/EHS v znení smernice 91/156/EHS - Články 4 a 8)

(2004/C 262/11)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-383/02, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnení zástupcovia: M. Konstantinidis a R. Amorosi) proti Talianskej republike (splnomocnení zástupcovia: I. M. Braguglia, právna pomoc M. Fiorilli), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES z 24. októbra 2002, Súdny dvor (piata komora), v zložení: predseda komory C. Gulmann, sudcovia: S. von Bahr a R. Silva de Lapuerta (spravodajca), generálny advokát: A. Geelhoed, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Talianska republika tým, že neprijala potrebné opatrenia na zabezpečenie úpravy alebo zneškodnenia odpadov uložených na skládke v Rodano (Miláno) (Taliansko) bez ohrozenia ľudského zdravia a bez požitia postupov a metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie a tým, že neprijala potrebné ustanovenia na to, aby každý držiteľ odpadu uloženého na týchto skládkach s ním zaobchádzal prostredníctvom súkromného alebo verejného zariadenia alebo podniku, ktorý vykonáva činnosti uvedené v prílohe II A alebo II B smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch, v znení smernice Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991, alebo sám zabezpečil úpravu alebo zneškodnenie odpadov, si nesplnila povinnosti, ktoré sa jej ukladajú v zmysle článkov 4 a 8 tejto smernice.

2.	Talianska republika sa zväzuje na náhradu trov konania.

(1) Ú. v. EÚ C 305 zo 7.12.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/6

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-397/02 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Cour d'appel de Bruxelles): Clinique La Ramée ASBL, Winterthur Europe Assurance SA proti Jean-Pierre Riehl, Rada Európskej únie (1)

(Zamestnanecká žaloba - Sociálne výhody - Prechod práv úradníka voči tretej osobe zodpovednej za škodu na Spoločenstvá)

(2004/C 262/12)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-397/02, predmetom ktorej je návrh podaný Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES Cour d'appel de Bruxelles (Belgicko) na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplynula zo sporu prejednávaného pred týmto vnútroštátnym súdom medzi Clinique La Ramée ASBL, Winterthur Europe Assurance SA proti Jean-Pierre Riehl, Rada Európskej únie, uznesením zo 6. novembra 2002, doručeným Súdnemu dvoru 11. novembra 2002, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda P. Jann (spravodajca), sudcovia A. Rosas a S von Bahr, R. Silva de Lapuerta a K. Lenaerts, generálny advokát: P. Léger, tajomník: Múgica Arzamendi, hlavný referent, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Článok 85a nariadenia Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie, tak ako bol zmenený nariadením Rady (ESUO, EHS, Euratom) č. 2799/85 z 27. septembra 1985, musí byť vykladaný v tom zmysle, že nepriznáva Spoločenstvám právo obdržať od tretej osoby zodpovednej za úmrtie úradníka úhradu celej sumy pozostalostného dôchodku vyplatenej pozostalému manželovi v zmysle článkov 79 a 79a služobného poriadku, ak zákon vzťahujúci sa na vznik pohľadávky na náhrady škody stanovuje, že právo na pozostalostný dôchodok nemá nič spoločné s povinnosťou pôvodcu škodovej udalosti nahradiť celú škodu a ak škoda, ktorú utrpel pozostalý manžel z dôvodu straty príjmov zosnulej manželky je nižšia ako výška pozostalostného dôchodku, ktorý mu je vyplácaný.

(1) Ú. v. ES C 7 z 11.1.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/7

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 19. novembra 2004

vo veci C-417/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Helénskej republike (1)

(Nesplnenie si povinnosti členským štátom - Smernica 85/384/EHS - Uznávanie diplomov architekta - Konanie o zápise do Komory technikov Grécka (Technico Epimelitirio Elladas) - Povinnosť predložiť osvedčenie, ktoré potvrdzuje, že na príslušné doklady o vzdelaní sa vzťahuje režim vzájomného uznávania)

(2004/C 262/13)

Jazyk konania: gréčtina

Vo veci C-417/02, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnená zástupkyňa: M. Patakia) proti Helénskej republike (splnomocnená zástupkyňa: E. Skandalou), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti v súlade s článkom 226 ES zo dňa 19. septembra 2002, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda komory P. Jann, sudcovia A. Rosas, S. von Bahr, K. Lenaerts a K. Schiemann (spravodajca), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: L. Hewlett, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Helénska republika si tým, že prijala a ponechala v platnosti ustanovenie článku 3 ods. 1 písm. c) dekrétu prezidenta republiky č. 107/1993 z 22. marca 1993 a tým, že dovolila, aby Technico Epimelitirio Elladas (Grécka komora technikov), do ktorej sa musí zapísať ten, kto chce v Grécku vykonávať povolanie architekta, so značnými prieťahmi spracovávala spisy a zapisovala štátnych príslušníkov členských štátov spoločenstva, ktorí sú držiteľmi zahraničných diplomov, ktoré mali byť uznané na základe smernice Rady 85/384/EHS z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v oblasti architektúry a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovať služby, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Helénska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. ES C 19 z 25.1.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/7

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(veľká komora)

zo 7. septembra 2004

vo veci C-456/02 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Tribunal du travail de Bruxelles): Michel Trojani proti Centre public d'aide sociale de Bruxelles (CPAS) (1)

(Voľný pohyb osôb - Občianstvo Európskej únie - Právo na pobyt - Smernica č. 90/364/EHS - Obmedzenia a podmienky - Osoba pracujúca v ubytovni za odmenu v naturáliách - Právo na dávky sociálnej pomoci)

(2004/C 262/14)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-456/02, predmetom ktorej je návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke v súlade s článkom 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunal du travail de Bruxelles (Belgicko) z 21. novembra 2002 a doručený Súdu prvého stupňa dňa 18. decembra 2002, ktorý vyplynul zo sporu prejednávaného medzi pánom Michelom Trojanim a Centre public d'aide sociale de Bruxelles (CPAS), Súdny dvor (Veľká komora), v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komory P. Jann, C.W.A. Timmermans, C. Gulmann, J-P. Puissochet a J. N. Cunha Rodrigues (spravodajca), sudcovia R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr a K. Lenaerts, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: M. Múgica Arzamendi, hlavný referent, vyhlásil dňa 7. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Na osobu v rovnakom postavení ako žalobca v konaní vo veci samej sa na jednej strane nevzťahujú čl. 43 a 49 ES a na druhej strane sa táto osoba môže domáhať práva na pobyt ako pracovník v zmysle čl. 39 ES, len ak je platená činnosť, ktorú vykonáva, skutočná a účinná. Je na vnútroštátnom súde, aby náležite posúdil skutkový stav s cieľom rozhodnúť, či je tomu tak v prípade, o ktorom pojednáva.

Občan Únie, ktorý nemá právo na pobyt na území hostiteľského členského štátu podľa čl. 39, 43 alebo 49 ES, má čisto z titulu občianstva Únie právo na pobyt na základe priameho uplatnenia čl. 18 ods. 1 ES. Výkon tohto práva podlieha obmedzeniam a podmienkam stanoveným v uvedenom ustanovení, príslušné orgány však musia zabezpečiť, že sa tieto obmedzenia a podmienky uplatňujú v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, najmä zásadou proporcionality. Akonáhle sa však potvrdí, že osoba v postavení rovnakom ako žalobca v konaní vo veci samej má povolenie na pobyt, môže sa táto osoba odvolať na čl. 12 ES s cieľom získať dávku sociálnej pomoci, ako je minimex.

(1) Ú. v. EÚ C 44 z 22.2.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/8

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 7. septembra 2004

vo veci C-469/02: Komisia Európskych spoločenstiev proti Belgickému kráľovstvu (1)

(Žaloba o nesplnenie povinnosti - Príspevok pri prerušení pracovného pomeru - Podmienka trvalého pobytu - Nepriama diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti - Článok 39 ES - Článok 7 nariadenia (EHS) č. 1612/68 - Článok 73 nariadenia (EHS) č. 1408/71)

(2004/C 262/15)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-469/02, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: H. Michard) proti Belgickému kráľovstvu (splnomocnený zástupca: A. Snoecx, následne: E. Dominkovits), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti v súlade s článkom 226 ES zo dňa 23. decembra 2002, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans (spravodajca), sudcovia: J.-P. Puissochet, J. N. Cunha Rodrigues, R. Schintgen a N. Colneric, generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 7. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Belgické kráľovstvo si tým, že priznávanie a vyplácanie príspevku pri prerušení pracovného pomeru podľa vnútroštátneho práva podmienilo tým, že dotyčná osoba musí mať trvalý pobyt alebo bydlisko v Belgicku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 39 ES, článku 7 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva a článku 73 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva v znení nariadenia Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996.

2.	Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 44 z 22.2.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/8

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(druhá komora)

zo 7. septembra 2004

vo veci C-1/03 (návrh na začatie konania o prejudicálnej otázke podaný Cour d'appel de Bruxelles): Paul Van de Walle e.a. proti Texaco Belgium SA (1)

(Životné prostredie - Odpady - Smernice 75/442/EHS a 91/156/EHS - Pojmy „odpad“, „pôvodca odpadov“ a „držiteľ odpadov“ - Pôda presiaknutá uniknutými motorovými palivami - Prevádzka prenajímateľom čerpacej stanice petrolejárskej spoločnosti)

(2004/C 262/16)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-1/03, predmetom ktorej je návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný 3. januára 2003 Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES rozhodnutím Cour d'appel de Bruxelles (Belgicko) z 3. decembra 2002 vo vzťahu k trestnému konaniu prebiehajúcemu na tomto súdnom orgáne medzi Paul Van de Walle e. a., Daniel Laurent, Thierry Mersch a Texaco Belgium SA, za prítomnosti: Région de Bruxelles-Capitale, Súdny dvor (druhá komora), v zložení: predseda komory C. W. A. Timmermans, sudcovia: J.-P. Puissochet (spravodajca), R. Schintgen, F. Macken a N. Colneric, generálny advokát: J. Kokott, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 7. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Neúmyselne vypustené motorové palivá, ktoré sú pôvodcom znečistenia pôdy a podzemných vôd, sú odpadmi v zmysle článku 1 písmeno a) smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch v znení smernice Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991. To isté platí pre pôdu znečistenú motorovými palivami vrátane prípadov, keď táto pôda nebola vybagrovaná. Za takých okolností, ako sú tie, ktoré sú predmetom vnútroštátneho konania, petrolejárska spoločnosť, ktorá zásobuje čerpaciu stanicu, môže byť považovaná za držiteľa týchto odpadov v zmysle článku 1 písmeno c) smernice 75/442 iba ak únik zo zariadení na uskladnenie čerpacej stanice, ktorý ja pôvodcom odpadov, vznikol v dôsledku konania tejto spoločnosti.

(1) Ú. v. EÚ C 44 z 22.2.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/9

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-70/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti - Smernica Rady č. 93/13 EHS - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Pravidlá výkladu - Kolízne pravidlá)

(2004/C 262/17)

Jazyk konania: španielčina

Vo veci C-70/03, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnení zástupcovia: I. Martínez del Peral a M. Franca) proti Španielskemu kráľovstvu (splnomocnený zástupca: L. Fraguas Gadea), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES zo dňa 17. februára 2003, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda komory P. Jann (spravodajca), sudcovia A. Rosas a R. Silva de Lapuerta, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Španielske kráľovstvo tým, že neprebralo správne ustanovenia článku 5 a článku 6 odsek 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách do svojho vnútroštátneho právneho poriadku, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

2.	Španielske kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 146 z 21.6.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/9

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-72/03 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podananý Commissione tributaria provinciale di Massa): Carbonati Apuani Srl proti Comune di Carrara (1)

(Poplatky s rovnakým účinkom ako clo - Poplatok z mramoru vyťaženého na území obce z dôvodu jeho prepravy mimo územia obce)

(2004/C 262/18)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci C-72/03, predmetom ktorej je návrh podaný dňa 18. februára 2003 Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES rozhodnutím Commissione tributaria provinciale di Massa Carrara (Taliansko) zo dňa 11. decembra 2002 na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplynula zo sporu prejednávaného pred týmto vnútroštátnym súdom medzi Carbonati Apuani Srl a Comune di Carrara, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda komory P. Jann (spravodajca), sudcovia: A. Rosas, S. von Bahr, R. Silva de Lapuerta a K. Lenaerts (spravodajca), generálny advokát: L. Poiares Maduro, tajomník: L. Hewlett, hlavný referent, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Poplatok vyrubený proporcionálne podľa váhy tovaru a len v jednej obci členského štátu, vzťahujúci sa na jeden druh tovaru prepravovaného mimo územia obce, bez ohľadu na skutočnosť, že sa vyrubuje aj pri tovare, ktorého konečné miesto určenia sa nachádza v rámci príslušného členského štátu, je poplatkom s rovnakým účinkom ako vývozné clo v zmysle článku 23 ES.

2.	Na článok 23 ES sa nemožno odvolávať v súvislosti so žiadosťou o vrátenie poplatku z mramoru vyrubeného pred 16. júlom 1992, s výnimkou žalobcov, ktorí pred týmto dňom podali žalobu na súd alebo obdobnú sťažnosť.

(1) Ú. v. EÚ C 83 z 5.4.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/10

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(piata komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-113/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Francúzskej republike (1)

(Žaloba o nesplnenie povinnosti - Telekomunikácie - Smernica č. 97/33/ES - Služba prenosu čísiel - Iné ako geografické čísla)

(2004/C 262/19)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-113/03, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnení zástupcovia: C. Giolito a M. Shotter) proti Francúzskej republike (splnomocnení zástupcovia: G. De Bergues a C. Lemaire), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti v súlade s článkom 226 ES zo dňa 13. marca 2003, Súdny dvor (piata komora), v zložení: predseda komory C. Gulmann (spravodajca), sudcovia: S. von Bahr a R. Silvia de Lapuerta, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Francúzska republika si tým, že nezabezpečila, aby čísla okrem geografických čísiel boli prenosné najneskôr od 1. januára 2000 tak, ako to vyžaduje článok 12 odsek 5 smernice č. 97/33/ES Európskeho parlamentu a Rady z 30. júna 1997 o prepojení v telekomunikáciách s ohľadom na zabezpečenie univerzálnej služby a interoperability prostredníctvom aplikácie princípov otvoreného prístupu k sieti (ONP) v znení článku 1 odsek 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 98/61/ES z 24. septembra 1998, pokiaľ ide o prenosnosť čísla a predvoľbu prevádzkovateľa, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 113 z 10.5.2003.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/10

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-125/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Prípustnosť - Záujem konať - Smernica 92/50/EHS - Verejné obstarávanie - Služby prepravy odpadov - Postup bez predchádzajúceho uverejnenia oznamu o obstarávaní)

(2004/C 262/20)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci C-125/03, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: K. Wiedner) proti Spolkovej republike Nemecko (splnomocnení zástupcovia: W.-D. Plessing a A. Tiemann), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti v súlade s článkom 226 ES podaná dňa 20. marca 2003, Súdny dvor (prvá komora) v zložení: predseda komory P. Jann (spravodajca), sudcovia: A. Rosas, S. von Bahr, K. Lenaerts a K. Schiemann, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Nemecká republika si tým, že zmluvy o zbere odpadov, ktoré uzatvorili mestá Lüdinghausen a d'Olfen, ako aj obce Nordkirchen, Senden a Ascheberg, boli uzatvorené bez ohľadu na pravidlá oznamovania upravené ustanoveniami článkov 8, 15 odsek 2 a 16 odsek 1 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z tejto smernice.

2.	Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 112 z 10.5.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/11

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(prvá komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-269/03 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Cour d'appel): Administration de l'enregistrement et des domaines, État du grand-duché de Luxembourg proti Vermietungsgesellschaft Objekt Kirchberg Sàrl (1)

(Šiesta smernica DPH - Článok 13, C - Oslobodenie činností nájmu a leasingu nehnuteľností - Právo voľby zdaňovania - Odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe - Získanie predchádzajúceho súhlasu od daňového úradu)

(2004/C 262/21)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-269/03, predmetom ktorej je návrh podaný 20. júna 2003 Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES rozhodnutím Cour d'appel (Luxembursko) z 18. júna 2003, na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplynula zo sporu prejednávaného pred týmto vnútroštátnym súdom medzi Administration de l'enregistrement et des domaines, État du grand-duché de Luxembourg a Vermietungsgesellschaft Objekt Kirchberg Sàrl, Súdny dvor (prvá komora), v zložení: predseda komory P. Jann, sudcovia A. Rosas a S. von Bahr (spravodajca), generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: Múgica Arzamendi, hlavný referent, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Ustanovenia článku 13, C prvý odsek, písm. a) a druhý odsek šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia nebránia tomu, aby členský štát, ktorý využíva možnosť poskytnúť daňovníkom v danom členskom štáte právo voľby zdaňovania prenajímania a leasingu nehnuteľností, prijal predpis, ktorý podmieňuje odpočet DPH zaplatenej na vstupe v plnej výške udelením predchádzajúceho súhlasu, ktorý nebude mať spätné účinky, zo strany daňového úradu.

(1) Ú. v. EÚ C 200 z 23.8.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/11

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(šiesta komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-450/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Neprebratie smernice 98/44/ES)

(2004/C 262/22)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-450/03, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: K. Banks) proti Luxemburskému veľkovojvodstvu (splnomocnený zástupca: S. Schreiner), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti na základe článku 226 ES zo dňa 27. októbra 2003, Súdny dvor (šiesta komora), v zložení: predseda komory J.-P. Puissochet, sudcovia F. Macken (spravodajca) a S. von Bahr, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

Luxemburské veľkovojvodstvo tým, že neprijalo všetky potrebné zákony, iné predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov, porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 15 tejto smernice.

2.	Luxemburské veľkovojvodstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 289 z 29.11.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/11

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(šiesta komora)

z 9. septembra 2004

vo veci C-454/03: Komisia Európskych spoločenstiev proti Belgickému kráľovstvu (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Neprebratie smernice 98/44/ES)

(2004/C 262/23)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci C-454/03, Komisia Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: K. Banks) proti Belgickému kráľovstvu (splnomocnený zástupca: E. Dominkovits), predmetom ktorej je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES z 28. októbra 2003, Súdny dvor (šiesta komora), v zložení: predseda J.-P. Puissochet, sudcovia: F. Macken (spravodajca) a S. von Bahr, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: R. Grass, vyhlásil dňa 9. septembra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1.	Belgické kráľovstvo si tým, že neprijalo zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 15 tejto smernice.

2.	Belgické kráľovstvo je povinné nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 289 z 29.11.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/12

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Landesgericht für ZRS Wien zo dňa 7. júna 2004 vo veci T-Mobile Austria GmbH proti Rakúskej republike

(Vec C-284/04)

(2004/C 262/24)

Landesgericht für ZRS Wien (Rakúska republika) uznesením zo 7. júna 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci T-Mobile Austria GmbH proti Rakúskej republike, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 1. júla 2004.

Landesgericht für ZRS Wien žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

Má sa článok 4 odsek 5 tretí pododsek v spojení s prílohou D bodom 1 Šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS (1) zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej „Šiesta smernica“) vykladať tak, že v prípade udelenia práv na používanie rádiových frekvencií pre mobilné rádiokomunikačné systémy podľa štandardov UMTS/IMT-2000, GSM-DCS-1800 a TETRA (ďalej „práva na používanie rádiových frekvencií pre mobilné rádiokomunikačné systémy“) členským štátom za poplatok za používanie frekvencie ide o činnosť v odvetví telekomunikácií?

Má sa článok 4 odsek 5 tretí pododsek Šiestej smernice vykladať tak, že členský štát, ktorého vnútroštátne právo neupravuje kritérium „nezanedbateľného“ rozsahu činnosti uvedené v článku 4 odsek 5 tretí pododsek smernice (pravidlo de minimis) ako podmienku pre zaradenie medzi osoby podliehajúce dani, sa má v každom prípade, bez ohľadu na to, či je rozsah týchto činností zanedbateľný, považovať pri všetkých činnostiach v oblasti telekomunikácií za osobu podliehajúcu dani?

Má sa článok 4 odsek 5 tretí pododsek Šiestej smernice vykladať tak, že udelenie práv na používanie rádiových frekvencií pre mobilné rádiokomunikačné systémy členským štátom za poplatky za používanie frekvencie v celkové výške EUR 831 595 241,10 (UMTS/IMT 2000), EUR 98 108 326,– (kanály DCS-1800), respektíve EUR 4 832 743,47 (TETRA) sa má považovať za činnosť nezanedbateľného rozsahu, a členský štát s takouto činnosťou je osobou podliehajúcou dani?

Má sa článok 4 odsek 5 druhý pododsek Šiestej smernice vykladať tak, že by viedlo k výraznému narušeniu voľnej súťaže, ak by členský štát pri udelení práv na používanie rádiových frekvencií pre mobilné rádiokomunikačné systémy za poplatok v celkové výške EUR 831 595 241,10 (UMTS/IMT 2000), EUR 98 108 326,– (kanály DCS-1800), respektíve EUR 4 832 743,47 (TETRA) tieto poplatky nepodrobil dani z obratu a súkromní poskytovatelia takýchto frekvencií by túto činnosť podrobiť dani z obratu museli?

Má sa článok 4 odsek 5 prvý pododsek Šiestej smernice vykladať tak, že činnosť členského štátu, ktorý prideľuje práva na používanie rádiových frekvencií pre mobilné rádiokomunikačné systémy podnikateľom v oblasti mobilných rádiokomunikácií takým spôsobom, že tento najskôr v aukcii zistí najvyššiu ponuku za poplatok za používanie frekvencie a osoba ponúkajúca najviac následne obdrží pridelené frekvencie, sa nevykonáva v rámci správy verejných záležitostí, a preto sa členský štát pri tejto činnosti považuje za osobu podliehajúcu dani, a to bez ohľadu na právny charakter aktu, ktorým bolo pridelenie podľa vnútroštátneho práva členského štátu vykonané?

6.	Má sa článok 4 odsek 2 Šiestej smernice vykladať tak, že sa má udelenie práv na používanie rádiových frekvencií pre mobilné rádiokomunikačné systémy členským štátom uvedené v piatej otázke považovať za hospodársku činnosť, takže je členský štát pri tejto činnosti osobou podliehajúcou dani?

7.	Má sa Šiesta smernica vykladať tak, že pri stanovených poplatkoch za udelenie rádiových frekvencií pre mobilné rádiokomunikačné systémy ide o brutto poplatky (ktoré už obsahujú daň z pridanej hodnoty), alebo o netto poplatky (ku ktorým ešte možno prirátať daň z pridanej hodnoty)?

(1) Ú. v. EHS L 145, s. 1

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/13

Odvolanie podané dňa 14. júla 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 29. apríla 2004 v spojených veciach T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 a T-252/01 ohľadne veci T-239/01, Tokai a.i. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec C-301/04 P)

(2004/C 262/25)

Komisia Európskych spoločenstiev podala na Súdny dvor Európskych spoločenstiev 14. júla 2004 odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 29. apríla 2004 v spojených veciach T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 a T-252/01 ohľadne veci T-239/01 Tokai a.i. proti Komisii Európskych spoločenstiev. Odvolateľa zastupujú Walter Mölls a Wouter Wils, ako aj Heike Gading, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

1.	zrušil č. 2 výroku rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 29. apríla 2004 v spojených veciach T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 a T-252/01 (1);

2.	zaviazal SGL Carbon na náhradu trov konania.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2004 sa týka rozhodnutia Komisie 2002/271/ES v konaní podľa článku 81 Zmluvy o ES a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/36.490 – grafitové elektródy; Ú. v. ES 2002 L 100, s. 1; ďalej len „rozhodnutie“).

Rozsudok potvrdzuje, že sedem žalobcov, členov kartelu grafitových elektród v rokoch 1992 až 1998 a adresátov rozhodnutia, porušilo článok 81 Zmluvy o ES a článok 53 Dohody o EHP, ako aj dosah tohoto porušenia. V rôznom rozsahu však zmierňuje uložené peňažné pokuty.

Odvolanie sa týka zmiernenia poskytnutého spoločnosti SGL, vysvetleného v bodoch 401 až 412 rozsudku (vec T-239/01, č. 2 výroku rozsudku). Týka sa najmä určení Súdu prvého stupňa ohľadne rozsahu práva podniku sám sebe nepriťažovať, ktoré má nepriamy vplyv tiež na rozsah vyšetrovacích právomocí Komisie.

Súd konštatuje v bodoch 407 až 409 a 412 rozsudku, že odpovede spoločnosti SGL na žiadosť o poskytnutie informácií, ktorá jej bola zaslaná podľa článku 11 ods. 2 nariadenia č. 17, zakladajú pre spoločnosť SGL - na rozdiel od názoru Komisie, vyjadreného v rozhodnutí - nárok na zmiernenie peňažnej pokuty podľa oznámenia o upustení alebo zmiernení peňažných pokút v kartelových záležitostiach (Ú. v. ES 1996, C 207, s. 4, ďalej „oznámenie o spolupráci“). Okrem toho súd odmieta vyjadrenie Komisie, že prípadné zmiernenie za odpovede SGL by malo byť v každom prípade nižšie ako v prípade vlastnej iniciatívy podniku. (bod 410 rozsudku).

Podľa názoru Komisie sú uvedené časti rozsudku právne nesprávne posúdené a rozsudok tým porušuje článok 15 a 11 nariadenia č. 17 v spojení s oznámením o spolupráci.

O otázke, či určité odpovede na žiadosť Komisie o informácie v zásade sú dôvodom na zmiernenie

Podľa ustálenej judikatúry nie je v zásade potrebné považovať odpovede na žiadosť o informácie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia č. 17 (teraz článok 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003) za spoluprácu, za ktorú by sa malo poskytnúť zmiernenie. Pokiaľ podniky takejto žiadosti nevyhovejú, môže ich totiž Komisia v zmysle článku 11 odseku 5 nariadenia č. 17 (teraz článok 18 ods. 3 nariadenia Rady č. 1/2003) donútiť formou rozhodnutia, aby poskytli požadované informácie. Určité odpovede však môžu byť podnetom na zmiernenie z dôvodu spolupráce pri vyšetrovaní, totiž keď by položená otázka, nemohla byť zahrnutá do rozhodnutia podľa článku 11 ods. 5 nariadenia č. 17, lebo zasahuje do práva podniku na obhajobu neprípustným spôsobom.

Kritériá na rozlíšenie z tohto hľadiska prípustných od neprípustných otázok boli ozrejmené v rozsudku Súdneho dvora vo veci Orkem (vo veci 374/87, Zb.s. 1989, 3283). Podľa toho Komisia môže bez obmedzenia požadovať dodanie všetkých už existujúcich podkladov, ktoré sa týkajú predmetu vyšetrovania. Môže požadovať aj „informácie o prípadne [podniku] známych skutočnostiach“ (rozsudok Orkem, bod 34). Avšak „Komisia nesmie podniku uložiť povinnosť poskytnúť odpovede, ktorými by sa priznal k porušeniu predpisov, o ktorom dôkaz má predložiť Komisia“ (na uvedenom mieste, bod 35).

Toto rozlíšenie súd v bode 408 nezohľadnil. Bod 408 sa týka len dodania už existujúcich podkladov, ktoré je možné požadovať bez porušenia práv SGL na obhajobu.

Podobne to platí aj pre ďalšiu žiadosť o informácie, o ktorej pojednáva bod 412 rozsudku. Pretože Komisia vedela, že SLG varovala ďalší podnik pred pripravovanou inšpekciou, spýtala sa SGL okrem iného, ktorému ďalšiemu podniku dala tieto informácie. SGL uviedla jeden ďalší podnik, zamlčala však, že varovala tiež tretí podnik, ako zistila Komisia neskôr. Touto otázkou Komisia žiadala o informáciu „o... skutočnostiach“ a nenútila podnik k tomu, „aby sa priznal k porušeniu predpisov“. Aby bola informácia uvedená v odpovedi SGL zhodnotená ako priťažujúca okolnosť, z ktorej súd vychádza, musela Komisia najprv dokázať porušenie.

O rozsahu zmiernenia v prípade prínosov, ktorým predchádzala žiadosť o informácie

Pokiaľ by prvok spolupráce, ktorý poskytla SGL, bol považovaný za odpoveď na otázku, ktorá by bola považovaná za neprípustnú v rámci záväznej žiadosti o informácie, t. j. žiadosti o informácie vo forme rozhodnutia, súd v bode 410 rozsudku neuznal, že akékoľvek zmiernenie je poskytované len v primeranej hodnote, o ktorú bolo vyšetrovanie Komisie obohatené. Táto hodnota je porovnateľne vyššia, keď ide o spontánny prínos, ktorý, keď je urobený včas, vopred ušetrí Komisii určité vyšetrovacie opatrenia, ako koncipovanie a spísanie (tiež nezáväznej) žiadosti o informácie.

(1) Ešte neuverejnené v Úradnom vestníku EÚ

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/14

Odvolanie podané dňa 19. júla 2004: SGL Carbon AG proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 29. apríla 2004 v spojených veciach T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/01 a T-252/01 ohľadne veci T-239/01 Tokai a.i. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec C-308/04 P)

(2004/C 262/26)

Spoločnosť SGL Carbon AG podala na Súdny dvor Európskych spoločenstiev 19. júla 2004 odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 29. apríla 2004 v spojených veciach T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-251/00 a T-252/01 ohľadne veci T-239/01 Tokai a.i proti Komisii Európskych spoločenstiev. Právni zástupcovia odvolateľa sú: Dr. Martin Klusmann a Dr. Kirsten Beckmann, Rechtsanwälte, Freshfields Bruckhaus Deringer, Freiligrathstr. 1, D-40479 Düsseldorf.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

1.	čiastočne zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-239/01 (1), bez toho, aby boli dotknuté návrhy predložené prvému stupňu, v tej časti, v ktorej zamietol žalobu, pokiaľ napáda článok 3 a 4 rozhodnutia Komisie z 18. júla 2001;

2.	subsidiárne primerane znížil peňažnú pokutu, uloženú žalobcovi v článku 3 rozhodnutia COMP/E-1/36.490 ako aj úroky, splatné od zahájenia konania (Rechtshängigkeitszinsen) a úroky z omeškania, uložené v článku 4 rozhodnutia v súvislosti s listom žalovanej z 23.7.2001 (SG 2001) D/290091;

3.	ďalej subsidiárne vec vrátil Súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie pri rešpektovaní právneho názoru Súdneho dvora;

4.	zaviazal Komisiu na náhradu trov celého konania.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

Odvolateľ sa domáha celkovo siedmymi odvolacími dôvodmi rozsiahleho zrušenia článku 3 a 4 rozhodnutia Komisie v podobe prvostupňového rozsudku:

Najskôr tvrdí porušenie zásady ne bis in idem na základe nezohľadnenia trestu za rovnaké konanie, uloženého v Severnej Amerike ešte pre vydaním napadnutého rozhodnutia Komisie. Uplatňuje, že z dôvodu identických materiálnych cieľov zakazujúcich noriem, ktoré slúžia ochrane hospodárskej súťaže v Európe a v Severnej Amerike, mala byť aspoň započítaná predtým v tej istej veci uložená sankcia. To vyplýva buď priamo zo zásady ne bis in idem v jej širšom ponímaní, ktorá sa uplatňuje vo vzťahu práva Spoločenstva k právu tretích štátov alebo zo zásady „natural justice“, ktorá je ešte širšie ponímaná a platí od čias judikátu „Walt Wilhelm“. Inak Súdny dvor už vo svojom rozsudku vo veci Boehringer potrvrdil zásadne danú povinnosť započítania sankcií uložených v Spojených štátoch pre prípad idem, čo prvostupňový súd opomenul.

V súvislosti so zisťovaním súdu v súvislosti so stanovením základu pre peňažnú pokutu je namietané, že súd nesprávne voči odvolateľovi neprispôsobil a neznížil základnú sumu napriek tomu, že pri nediskriminačnom uplatnení príslušných kritérií na stanovenie miery zistených súdom tak malo byť urobené.

Tretím odvolacím dôvodom je namietaná neprípustnosť zvláštneho zvýšenia sumy peňažnej pokuty o 25 % v súvislosti s výzvami pred inšpekciou Komisie. Tieto výzvy boli bezpredmetné a na rozdiel od názoru súdu nie je možné ich zohľadňovať bez porušenia zásady nulla poena sine lege ako priťažujúce okolnosti v rámci výpočtu peňažnej pokuty podľa článku 15 ods. 2 nariadenia 17. Judikatúra, ktorú cituje súd pre opačný postoj vo veci Sarrió nie je použiteľná, nakoľko priťažujúce okolnosti skutkového stavu tejto veci boli zohľadnené ako okolnosti zvyšujúce peňažnú pokutu v súvislosti so spáchaním činu, nie však neskoršie konanie, ktoré malo alebo mohlo dodatočne pôsobiť na zabránenie odhalenia činu. Ďalej súd v tomto prípade špekulatívne podsunul subjektívne skutočnosti v neprospech odvolateľa, čo porušuje pravidlá pri dokazovaní.

V súvislosti so stanovením peňažnej pokuty je ďalej namietané prekročenie hornej hranice vo výške 10 % obratu koncernu, stanovenej v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Keby Komisia vychádzala z smerodajných obratov za rok 2000 alebo rok 1999, musela by matematicky sumu peňažnej pokuty znížiť na 10 % obratu koncernu pred uplatnením pravidiel hlavného svedka. Súd celkovo nesprávne nechal túto otázku otvorenú po nesprávnom právnom posúdení, že pre zamietnutie námietky v tejto súvislosti nie je dôležitá.

Ďalej je namietaný nedostatok zohľadnenia významu upieraných podkladov v rámci neúplného nahliadnutia do spisov. Odvolateľ doplňujúco k jeho pripomienkam na prvom stupni tvrdí, že dokonca už Súd prvého stupňa uplatnil v rozhodnutí nové a priťažujúce podklady, ktoré mu neboli známe a ku ktorým sa predtým nemohol vyjadriť.

Odvolateľ ďalej namieta kategorické nezohľadnenie jeho nesporne zníženej finančnej výkonnosti v rámci určenia miery peňažného trestu ako porušenie zásady pomernosti a porušenie slobody vlastniť majetok. Sankcie kartelového práva nemôžu viesť k ohrozeniu existencie adresáta sankcie; mierou na preskúšanie primeranosti a spravodlivosti sankcie v jednotlivom prípade je súťažiaci podnik. Urobiť záver, že ktoré časti podniku po insolvencii v dôsledku peňažnej pokuty je ešte možné zachrániť, je všeobecne neprípustné. Každé vymeranie sankcie musí byť urobené tak, aby neboli vynášané hospodárske „rozsudky smrti“.

Záverom odvolateľ namieta, že o jeho viacstupňovej právnej námietke, týkajúcej sa stanovenia úrokov splatných od zahájenia konania (Rechtshängigkeitszinsen) a úrokov z omeškania nebolo rozhodnuté a táto bola len v závere zamietnutá. Súd nesprávne nezohľadnil, že vôbec neexistuje žiadny právny podklad pre stanovenie úrokov ani pre stanovenie úrokov v tu uloženej výške. Aj keby sa malo zato, že stanovenie úrokov je v zásade prípustné, aby sa zabránilo zneužívaniu žalôb, bolo by potrebné stanoviť úroky v podstatne nižšej výške, aby sa dosiahol tento cieľ. To platí predovšetkým na pozadí drasticky stúpajúcej úrovne sankcií, čo vedie k rovnako drastickej stúpajúcej absolútnej úrovne uložených úrokov. V napadnutom rozsudku neboli prerokované vznesené materiálne námietky; namiesto toho bola posúdená jedna námietka, ktorú odvolateľ nevzniesol.

(1) Ešte nezverejnené v Úradnom vestníku EÚ

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/15

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Fővárosi Bíróság (Maďarsko) zo dňa 24. júna 2004 v trestnom konaní proti Attila Vajnai

(Vec C-328/04)

(2004/C 262/27)

Fővárosí Bíróság (Maďarsko) uznesením z 24. júna 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke v trestnom konaní proti Attila Vajnai, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 30. júla 2004.

Fővárosí Bíróság žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Je § 269/B ods. 1 Büntető Törvénykönyv, podľa ktorého ten, kto na verejnosti používa alebo nosí symbol päťcípej červenej hviezdy, dopúšťa sa priestupku, pokiaľ nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty závažnejšieho trestného činu, v súlade so základnou zásadou práva spoločenstva nediskriminácie? Dovoľuje článok 6 EÚ, podľa ktorého únia je založená na zásadách slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, a smernica 2000/43/ES (1), ktorá sa tiež vzťahuje na základné slobody, v spojení s článkami 10, 11 a 12 Listiny základných práv, osobe, ktorá chce vyjadriť svoje politické presvedčenie prostredníctvom symbolov, ktoré ho reprezentujú, tak konať v ktoromkoľvek členskom štáte?

(1) Ú. v. ES L 180, s. 22

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/16

Žaloba podaná dňa 30. júla 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Talianskej republike

(Vec C-330/04)

(2004/C 262/28)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Chiara Cattabriga, splnomocnený zástupca, podala dňa 30. júla 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Talianskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

vyslovil, že Talianska republika si tým, že neprijala všetky zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/33/ES (1) z 21. októbra 2002, ktorou boli zmenené smernice Rady 90/425/EHS (2) a 92/118/EHS (3) vo vzťahu k zdravotným požiadavkám na vedľajšie výrobky živočíšneho pôvodu alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 3 odsek 1 tejto smernice.

2.	zaviazal Taliansku republiku nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice uplynula 16. mája 2003.

(1) Ú. v. ES L 315 z 19.11.2002, s. 14

(2) Ú. v. ES L 224 z 18.8.1990, s. 29

(3) Ú. v. ES L 62 z 15.3.1993, s. 49

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/16

Žaloba podaná dňa 28. júla 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Španielskemu kráľovstvu

(Vec C-332/04)

(2004/C 262/29)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Gregorio Valero Jordana, člen právneho servisu a Florence Simonetti, národná expertka dočasne pridelená do právneho servisu, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 28. júla 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Španielskemu kráľovstvu.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

vyhlásil, že:

—	Španielske kráľovstvo tým, že prevzalo do vnútroštátneho práva len neúplne čl. 3 smernice Rady z 27. júna 1985 č. 85/337/EHS (1) o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení smernice č. 97/11/ES (2),

—	tým, že neprevzalo do vnútroštátneho právneho poriadku čl. 9 ods. 1 smernice č. 85/337/EHS v znení neskorších predpisov,

—	tým, že nedodržalo prechodný režim stanovený v čl. 3 smernice č. 97/11/ES,

—	tým, že neprevzalo správne do vnútroštátneho právneho poriadku bod 10 písm. b) prílohy II smernice č. 85/337/EHS v znení neskorších predpisov, vo vzťahu k čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 a

—	tým, že neuplatnilo postup posudzovania vplyvov na projekt výstavby centra voľného času v Paterne (provincia Valencia), a teda nepostupovalo podľa ustanovení čl. 2 ods. 1, čl. 3, čl. 4 ods. 2, čl. 8 a 9 smernice č. 85/337/ EHS v znení neskorších predpisov,

nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z uvedených smerníc.

b)	zaviazal Španielske kráľovstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Španielska právna úprava, ktorou sa do vnútroštátneho práva preberá smernica č. 85/337/EHS v znení smernice č. 97/11/ES a ktorá pozostáva hlavne z Kráľovského legislatívneho dekrétu č. 1302/1986 z 28. júna 1986 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení zákona č. 6/2001 z 8. mája 2001 nevyžaduje, aby štúdia vplyvov na životné prostredie posúdila možné vplyvy odvodené zo vzájomného pôsobenia rôznych enviromentálnych faktorov, čo je v rozpore s požiadavkami čl. 3 smernice č. 85/337/EHS v znení neskorších predpisov.

Španielska právna úprava neprevzala povinnosť zverejniť rozhodnutia v správnom konaní o povolení alebo zamietnutí projektu, ani povinnosť informovať verejnosť o ich obsahu a prípadných súvisiacich podmienkach, čo je v rozpore s čl. 9 ods. 1 smernice č. 85/337/EHS v znení neskorších predpisov.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice č. 97/11/ES sa ustanovenia tejto smernice uplatnia na všetky nové projekty, pre ktoré budú žiadosti o povolenie predložené počínajúc 14. marcom 1999. Španielska právna úprava nie je v súlade s týmto ustanovením práva Spoločenstva, keďže sa nevzťahuje na súkromné projekty, o ktorých sa už začalo povoľovacie konanie, ani na verejné projekty, o ktorých už bola verejnosť informovaná alebo boli schválené pred 8. októbrom 2000.

Príloha II smernice č. 85/337/EHS v znení neskorších predpisov v odseku 10 písm. b) uvádza medzi projektmi, ktoré môžu podliehať posúdeniu vplyvov, urbanistické rozvojové projekty, vrátane výstavby obchodných centier a parkovísk. Španielska právna úprava obmedzuje túto požiadavku na projekty situované mimo urbanizovaných zón. Komisia považuje takéto zúženie, ktoré všeobecne vylučuje možnosť vziať do úvahy kritériá a prahové hodnoty týkajúce sa veľkosti a charakteru projektov, za prekročenie rámca voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty v zmysle čl. 2 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 smernice č. 85/337/EHS v znení neskorších predpisov. Navyše, analýza právnej úpravy s celoštátnou platnosťou, ako aj právnej úpravy autonómnych oblastí týkajúcej sa urbanizmu a právnej úpravy autonómnych oblastí o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vedie k záveru, že urbanistické projekty na stavebných pozemkoch nie sú vo väčšine autonómnych oblastí predmetom posúdenia vplyvov na životné prostredie.

V dôsledku nesprávneho prispôsobenia vnútroštátneho práva odseku 10 písm. b) prílohy II smernice 85/337/EHS v znení neskorších predpisov španielske orgány nevykonali posúdenie možných vplyvov centra voľného času v Paterne (Valencia) na životné prostredie, pričom jediným odôvodnením bolo, že sa výstavba má uskutočniť v urbanizovanej zóne.

(1) Ú. v. ES L 175 z 5. júla 1985, s. 40, špeciálne vydanie v španielčine: kapitola 15, zväzok 6, s. 9

(2) Smernica Rady z 3. marca 1997, ktorou sa mení smernica č. 85/337/EHS, Ú. v. ES L 73 zo 14.3.1997, s. 5

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/17

Odvolanie podané dňa 10. augusta 2004: Hauptverband der Deutschen Bauindustrie e.V., Kaefer Isoliertechnik GmbH Co. KG a konateľom Jürgenom Schmoldtom proti uzneseniu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 25. mája 2004 vo veci T-264/03, Jürgen Schmoldt, Kaefer Isoliertechnik GmbH Co. KG a Hauptverband der Deutschen Bauindustrie e.V. proti Komisii Európskych spoločenstiev.

(Vec C-342/04 P)

(2004/C 262/30)

Hauptverband der Deutschen Bauindustrie e.V., Kaefer Isoliertechnik GmbH Co. KG a konateľ Jürgen Schmoldt podali na Súdny dvor Európskych spoločenstiev dňa 10. augusta 2004 odvolanie proti uzneseniu Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (tretia komora) z 25. mája 2004 vo veci T-264/03, Jürgen Schmoldt, Kaefer Isoliertechnik GmbH Co. KG a Hauptverband der Deutschen Bauindustrie e.V. proti Komisii Európskych spoločenstiev. Odvolateľa zastupuje Prof. Dr. C. Hans-Peter Schneider, Rominteweg 3, D-30559 Hannover, advokát.

Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:

—	zrušil uznesenie a vrátil vec na opätovné prejednanie Súdu prvého stupňa,

—	zaviazal žalovanú, voči ktorej smeruje odvolanie, na náhradu trov incidenčného konania.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

V rozpore s vyjadreniami súdu sú účastníci konania, ktorí podali odvolanie individuálne dotknutí rozhodnutím žalovaného, voči ktorému odvolanie smeruje.

Účastníci konania, ktorí podali odvolanie uvádzajú osem dôvodov odvolania:

(1)

Napadnuté uznesenie sa opiera o nesprávne posúdenie skutkového stavu: Nepochybne neexistuje žiadna správa skupiny ad-hoc Stáleho výboru zo dňa 22. novembra 2002. Skupina ad-hoc zostavená na 55. zasadnutí Stáleho výboru dňa 10. a 11. septembra 2002 v rámci vytýkacieho konania podľa článku 5 ods. 1 smernice 89/106/EHS nikdy nezasadala a/alebo nikdy nevydala takúto správu;

(2)

Odvolateľ v treťom rade nepodal žalobu „vo svojom mene“: Odvolateľ v treťom rade je nepochybne konateľom Bundesfachabteilung (spolkové odborné oddelenie) „Wärme-, Kälte-, Schall- und Brandschutz“ („Ochrana pred teplom, chladom, hlukom a požiarom“) odvolateľa v prvom rade spolku združujúceho nemecké podniky využívajúce stavebné výrobky v tejto oblasti. Patrí k služobným povinnostiam odvolateľa v treťom rade zastupovať odvolateľa v prvom rade a s ním prepojené podniky v rámci príslušnej vnútroštátnej a európskej normalizácie;

(3)

Právo spoločenstva ustanovuje pre účastníkov konania, ktorí podajú odvolanie procesné záruky. Procesné záruky týkajúce sa Stáleho výboru pre stavebníctvo uvedené v článku 5 odsek 1 a v siedmom bode odôvodnenia smernice 89/106/EHS musia slúžiť rovnako Stálemu výboru, ako aj skupine ad-hoc, ktorí sa odborne zúčastňujú na vytváraní potrebného stanoviska podľa článku 5 ods. 1;

(4)	V konaní podľa článku 5 ods. 1 smernice 89/106/EHS odvolateľ v treťom rade ako člen skupiny ad-hoc Stáleho výboru pre stavebníctvo zastupoval nielen odvolateľa v prvom rade, ale samozrejme aj odvolateľa v druhom rade, ktorí podali odvolanie, ako členský podnik;

(5)	Odvolateľ v druhom rade uviedol súdu štyri príklady zásahu do platných zmlúv;

(6)	Odvolateľ v prvom rade viedol rokovanie, aj keď tento fakt je irelevantný;

(7)	Odvolateľ v prvom rade sa priamo podieľal na európskej normalizácii, ako aj na konaní podľa článku 5 odsek 1 smernice 89/106/EHS;

(8)	Rozhodnutie súdu o trovách konania by bolo nevhodné.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/18

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením High Court of Justice (Anglicko a Wales), Chancery Division zo dňa 22. júla 2004 vo veci Ikea Wholesale Ltd proti Commissioners of Customs and Excise

(Vec C-351/04)

(2004/C 262/31)

High Court of Justice (Anglicko a Wales), Chancery Division uznesením z 22. júla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Ikea Wholesale Ltd proti Commissioners of Customs and Excise, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 16. augusta 2004.

High Court of Justice žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

vzhľadom na zistenia komisie DSB WTO v jej správe z 30. októbra 2000, bod 7.2 písm. g) a h), WT/DS1414/R a zistenia odvolacieho orgánu DSB WTO v jeho rozhodnutí z 1. marca 2002, body 86 až 87, WT/DS1141/AB/R, je nariadenie Rady (ES) č. 2398/97 z 28. novembra 1997 o uložení konečných antidumpingových ciel na dovozy bavlnenej posteľnej bielizne pochádzajúce z Egypta, Indie a Pakistanu (1) ako celok, alebo jeho časť, nezlučiteľné s právom Spoločenstva v tom, že:

použilo nesprávnu metodológiu pri výpočte súm pre predajné, všeobecné a administratívne výdavky, a pre zisky, v rozpore s článkom 2 odsek 6 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (2) v znení neskorších predpisov, a článku 2.2.2 ii) Antidumpingovej dohody;

b)	použilo nesprávnu metodológiu, ktorá zahŕňa prax „nulovania“ pri stanovení existencie dumpingových rozpätí, pri porovnávaní normálnej hodnoty z vývoznou cenou, v rozpore s článkom 2 odsek 11 nariadenia 384/96 a článku 2.4.2 Antidumpingovej dohody; a/alebo

nevyhodnotilo všetky príslušné škodlivé činitele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva a pochybilo pri určovaní ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva, ak sa spolieha na dôkazy získané od spoločností, ktoré nie sú súčasťou výrobného odvetvia Spoločenstva, v rozpore s článkom 3 odsek 5 nariadenia 384/96 a článku 3.4 Antidumpingovej dohody?

ii)

sú všetky alebo niektoré z nasledujúcich nariadení:

a)	nariadenie Rady č. 1644/2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2398/97 o uložení konečných antidumpingových opatrení na dovozy bavlnenej posteľnej bielizne pochádzajúce z Egypta, Indie a Pakistanu a o pozastavení jeho účinnosti vo vzťahu k dovozom pochádzajúcim z Indie (3);

b)	nariadenie Rady 160/2002, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2398/97 o uložení konečných antidumpingových ciel na dovozy bavlnenej posteľnej bielizne pochádzajúce z Egypta, Indie a Pakistanu a o skončení konania vo vzťahu k dovozom pochádzajúcim z Pakistanu (4);

c)	nariadenie Rady (ES) č. 696/2002 o potvrdení konečných antidumpingových ciel na dovozy bavlnenej posteľnej bielizne pochádzajúce z Indie, ktoré boli uložené nariadením (ES) č. 2398/97 v znení zmien a doplnení a pozastavenia platnosti vykonaných nariadením Rady (ES) č. 1644/2001 (5);

nezlučiteľné s právom Spoločenstva (vrátane článku 1, článku 7 odsek 1 a článku 9 odsek 4 nariadenia 384/96 v zmysle článkov 1, 7.1 a 9 Antidumpingovej dohody), pokiaľ ide o to, že i) boli prijaté na základe prehodnotenia informácií zhromaždených počas obdobia prvotného prešetrovania, pričom toto prehodnotenie preukázalo, že počas prvotného obdobia prešetrovania nedošlo k žiadnemu dumpingu alebo len k dumpingu nižších úrovní; ale ii) vyššie uvedené nariadenia nezabezpečujú vrátenie súm, ktoré už boli vyplatené na základe nariadenia 2398/97?

iii)

sú nariadenia 1664/2001, 160/2002 a 696/2002 okrem toho nezlučiteľné s článkom 7 odsek 2 a článkom 9 odsek 4 nariadenia 384/96 a zásadou proporcionality, pokiaľ dovoľujú takú úroveň antidumpingových ciel, za obdobie pred ich účinnosťou, ktorá nie je prísne proporcionálna vo vzťahu k objemu dumpingu alebo ujmy, ktoré má clo kompenzovať?

iv)

líšia sa odpovede na vyššie uvedené otázky vo vzťahu k dovozom z Indie oproti dovozom z Pakistanu, s ohľadom na:

a)	konania uskutočnené pred DSB WTO; a/alebo

b)	zistenia Komisie premietnuté v nariadeniach 1664/2001, 160/2002 a 696/2002?

vo svetle odpovedí na vyššie uvedené otázky:

a)	musí vnútroštátny colný orgán vrátiť všetky antidumpingové clá alebo ich časť, ktoré vybral na základe nariadenia 2398/97; a

b)	ak áno, komu a za akých podmienok by malo byť vrátenie uskutočnené?

(1) Ú. v. ES L 332, 4.12.1997, s. 1

(2) Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1

(3) Ú. v. ES L 219, 14.8.2001, s. 1

(4) Ú. v. ES L 26, 30.1.2002, s. 1

(5) Ú. v. ES L 109, 25.4.2002, s. 1

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/19

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Verwaltungsgericht Köln zo dňa 30. júna 2004 vo veci Versandservice GmbH proti Spolkovej republike Nemecko, prizvaná osoba: Deutsche Post AG.

(Vec C-352/04)

(2004/C 262/32)

Verwaltungsgericht Köln (Nemecko) uznesením z 30. júna 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Versandservice GmbH proti Spolkovej republike Nemecko, prizvaná osoba: Deutsche Post AG, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 16. augusta 2004.

Verwaltungsgericht Köln žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Má sa článok 47 odsek 2 v spojení s článkom 95 ES a v spojení s článkom 12 piatou odrážkou v spojení s článkom 7 odsekom 1 smernice 97/67/ES (1) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/39/ES (2) vykladať tak, že ak poskytovateľ univerzálnych služieb uplatňuje osobitné sadzby pre obchodných zákazníkov, ktorí odovzdávajú predtriedené poštové zásielky do prepravnej siete na iných miestach prepravného reťazca ako na prístupových miestach, je tento poskytovateľ povinný uplatňovať tieto osobitné sadzby aj voči podnikom, ktoré vyberajú poštu u odosielateľov a odovzdávajú ju do prepravnej siete predtriedenú na rovnakom prístupovom mieste a za rovnakých podmienok ako obchodní zákazníci, bez toho, aby to mohol poskytovateľ univerzálnych služieb odmietnuť s poukazom na to, že je povinný poskytovať všeobecné služby?

(1) Ú. v. ES L 15 z 21.1.1998, s. 14

(2) Ú. v. ES L 176, s. 21

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/19

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Bundesfinanzhof zo dňa 22. júla 2004 vo veci Nowaco Germany GmbH proti Hauptzollamt Hamburg-Jonas

(Vec C-353/04)

(2004/C 262/33)

Bundesfinanzhof (Nemecko) uznesením z 22. júla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Nowaco Germany GmbH proti Hauptzollamt Hamburg-Jonas, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 16. augusta 2004.

Bundesfinanzhof žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.	Môže sa pre stanovenie bežnej obchodnej akosti tovaru, na ktorý sa žiada vývozné povolenie, použiť nariadenie Komisie (EHS) č. 1538/91 (1) z 5. júna 1991, ktorým sa zavádzajú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (EHS) č. 1906/90 o určitých obchodných normách pre hydinové mäso?

V prípade, že odpoveď na prvú otázku je kladná:

a)	Použije sa článok 70 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (2) z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, keď sa má zistiť, či má tovar, na ktorý sa žiada vývozná náhrada, bežnú obchodnú akosť?

Nastupuje domnienka o akosti podľa článku 70 odsek 1 pododsek 1 nariadenia Rady (EHS) 2913/92 aj vtedy, keď bola z tovaru prehliadnutá len jedna námatková vzorka, avšak príslušné predpisy práva Spoločenstva tolerujú vady určitého množstva tovaru a tomu primerane požadujú alebo výslovne predpisujú obhliadku určitého minimálneho počtu vzoriek za účelom zistenia, či boli tieto tolerancie dodržané?

Pre prípad, že aj odpoveď na otázky 2 a) a b) je kladná:

Aký účinok má vyššie uvedená domnienka o akosti, keď boli odobraté viaceré vzorky z jednotnej prihlásenej vývoznej zásielky a pri skúmaní jednej časti vzoriek bola zistená bežná obchodná akosť, pri inej časti vzoriek však bežná obchodná akosť zistená nebola?

(1) Ú. v. ES L 143, s. 11

(2) Ú. v. ES L 302, s. 1

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/20

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Tribunale di Teramo zo dňa 31. júla 2004 vo veci trestného konania proti Christianovi Palazzesemu

(Vec C-359/04)

(2004/C 262/34)

Tribunale di Teramo (Taliansko) uznesením z 31. júla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci trestného konania proti Christianovi Palazzesemu, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 18. augusta 2004.

Tribunale di Teramo žiada Súdny dvor, aby rozhodol o tejto otázke:

„Môžu sa čl. 43 ods. 1 a čl. 49 ods. 1 zmluvy vykladať v tom zmysle, že umožňujú členským štátom dočasne sa odchýliť (na 6 až 8 rokov) od zásad práva usadiť sa a voľného poskytovania služieb v Európskej únii bez súčasného porušenia týchto zásad, a to takýmto postupom:

1.	vydaním povolení na výkon určitých činností, ktoré zahŕňajú poskytovanie služieb, s platnosťou 6 až 12 rokov, a to na základe pravidiel, ktoré z verejnej obchodnej súťaže vylúčili isté typy (iných ako talianskych) súťažiteľov;

2.	zmenením tohto systému po uvedomení si, že nie je zlučiteľný so zásadami zakotvenými v čl. 43 a 49 zmluvy tak, aby v budúcnosti umožňoval účasť osôb, ktoré boli vylúčené;

3.	nezrušením povolení udelených na základe predchádzajúceho systému, ktorý, ako bolo uvedené, porušoval zásady práva usadiť sa a slobodného poskytovania služieb a nevyhlásením novej verejnej obchodnej súťaže podľa nových pravidiel, ktoré už sú v súlade s uvedenými zásadami;

naopak pokračovaním v stíhaní každého, kto bol činný prostredníctvom spojenia s inou osobou, ktorá napriek tomu, že bola oprávnená vykonávať danú činnosť v členskom štáte pôvodu, bola vylúčená zo súťaže práve kvôli vylučovacím kritériám stanoveným v predchádzajúcich pravidlách, neskôr odstránených“?

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/20

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Tribunale di Teramo zo dňa 31. júla 2004 vo veci trestného konania proti Angelo Sorricchio

(Vec C-360/04)

(2004/C 262/35)

Tribunale di Teramo (Taliansko) uznesením z 31. júla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci trestného konania proti Angelo Sorricchio, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 18. augusta 2004.

Tribunale di Teramo žiada Súdny dvor, aby rozhodol o tejto otázke:

1.	vydaním povolení na výkon určitých činností, ktoré zahŕňajú poskytovanie služieb, s platnosťou 6 až 12 rokov, a to na základe pravidiel, ktoré z verejnej obchodnej súťaže vylúčili isté typy (iných ako talianskych) súťažiteľov;

2.	zmenením tohto systému po uvedomení si, že nie je zlučiteľný so zásadami zakotvenými v čl. 43 a 49 zmluvy tak, aby v budúcnosti umožňoval účasť osôb, ktoré boli vylúčené;

3.	nezrušením povolení udelených na základe predchádzajúceho systému, ktorý, ako bolo uvedené, porušoval zásady práva usadiť sa a slobodného poskytovania služieb a nevyhlásením novej verejnej obchodnej súťaže podľa nových pravidiel, ktoré už sú v súlade s uvedenými zásadami;

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/21

Odvolanie podané dňa 19. augusta 2004 (faxom z: 18. 8. 2004) Claude Ruiz-Picasso, Paloma Ruiz-Picasso, Maya Widmaier-Picasso, Marina Ruiz-Picasso a Bernard Ruiz-Picasso proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 22. júna 2004 vo veci T-185/02, Claude Ruiz-Picasso, Paloma Ruiz-Picasso, Maya Widmaier-Picasso, Marina Ruiz-Picasso a Bernard Ruiz-Picasso proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (Ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

(Vec C-361/04 P)

(2004/C 262/36)

Claude Ruiz-Picasso, Paloma Ruiz-Picasso, Maya Widmaier-Picasso, Marina Ruiz-Picasso a Bernard Ruiz-Picasso v zastúpeni: Professor Charles Gielen, c/o advokátska kancelária Nauta Dutilh, Strawinskylaan 1999, NL-1077 XV Amsterdam, advokát, podali na Súdny dvor Európskych spoločenstiev dňa 19. augusta 2004 (faxom z: 18. 8. 2004) odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (druhá komora) z 22. júna 2004 vo veci T-185/02, Claude Ruiz-Picasso, Paloma Ruiz-Picasso, Maya Widmaier-Picasso, Marina Ruiz-Picasso a Bernard Ruiz-Picasso proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (Ochranné známky a vzory) (ÚHVT). Druhým účastníkom konania pred odvolacím senátom bol DaimlerChrysler AG.

Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 22. júna 2004 vo veci T-185/02 (1).

—	zrušil rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu ÚHVT z 18. marca 2002 vo veci R 0247/2001-3 v časti, v ktorej bola námietka, ktorú podal navrhovateľ proti prihláške slovnej ochrannej známky Spoločenstva „PICARO“ podanej prihlasovateľom zamietnutá.

—	zaviazal Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu na náhradu trov tak odvolacieho konania ako aj konania pred Súdom prvého stupňa.

Dôvody odvolania a hlavné tvrdenia

—

Dôvod odvolania vyplývajúci z nesprávneho výkladu pojmu nebezpečenstva zámeny.

V napadnutom rozsudku súd formuloval pravidlo, podľa ktorého môže nepodobnosť pojmov za určitých okolností neutralizovať vizuálnu a fonetickú podobnosť dotknutých ochranných známok. Pre túto neutralizáciu je podľa Súdu prvého stupňa potrebné, aby aspoň jedna sporná známka mala v povedomí verejnosti jednoznačný a určitý význam, ktorému môže verejnosť bez väčších problémov rozumieť.

Pre neutralizáciu vizuálnej a fonetickej podobnosti prostredníctvom podobnosti pojmov nie je podstatné, že má ochranná známka význam, ktorému môže verejnosť bez väčších problémov rozumieť. Stupeň vizuálnej, fonetickej podobnosti alebo podobnosti pojmov je potrebné určiť pri zohľadnení sporných kategórii výrobkov a za okolností, za ktorých sú tieto uvádzané na trh.

Okrem toho nemôže význam alebo povesť mena Picasso, oddelene od výrobkov, pre ktoré bola táto známka zapísaná a pre ktoré sa používa, slúžiť ako argument, že existujú významové rozdiely a že tento význam alebo táto povesť majú za následok, že fonetické a vizuálne podobnosti sú vyvážené významovými rozdielmi.

—

Dôvod odvolania vyplývajúci z nesprávneho výkladu pojmu nebezpečenstva zámeny, obzvlášť z pravidla, že ochrana musí být o to väčšia, o čo väčšia je rozlišovacia spôsobilosť sama o sebe alebo z dôvodu známosti ochrannej známky.

Súd toto pravidlo síce pomenoval, avšak opomenul si položiť otázku, či ochranná známka „PICASSO“ má rozlišovaciu spôsobilosť sama o sebe alebo či má inherentnú rozlišovaciu spôsobilosť, pričom podľa názoru žalobcov sa jedná o druhý prípad.

Napadnutý rozsudok nesprávne vychádza z predpokladu, že v rámci posudzovania nebezpečenstva zámeny sa prihliada na stupeň pozornosti iba v okamihu, keď zákazník uskutočnil svoju voľbu ohľadne kúpi určitého výrobku. Je však všeobecne uznávaným pravidlom práva ochranných známok, že majiteľ ochrannej známky má byť voči možnému nebezpečenstvu zámeny chránený tak pred ako aj po predaji.

Okrem toho súd nesprávne rozhodol, že v rámci posudzovania nebezpečenstva zámeny v súvislosti s námietkovým konaním nie je nevyhnutné brať do úvahy možnosť post sale confusion. K tomuto môže dôjsť iba v takom prípade porušenia akým je prípad Arsenal.

(1) Doposiaľ neuverejnený v Úradnom vestníku

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/22

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Unabhängiger Verwaltungssenat Salzburg zo dňa 16. augusta 2004 vo veci Georg Schwarz proti Bürgermeister der Landeshauptstadt Salzburg

(Vec C-366/04)

(2004/C 262/37)

Unabhängiger Verwaltungssenat, Salzburg (Rakúska republika) uznesením zo 16. augusta 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Georg Schwarz proti Bürgermeister der Landeshauptstadt Salzburg, ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 23. augusta 2004.

Unabhängiger Verwaltungssenat Salzburg žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcej otázke:

Je vnútroštátny predpis, schválený pred nadobudnutím účinnosti smernice Rady 93/43/EHS (1) zo 14. júna 1993 o hygiene výroby potravín, podľa ktorého je v predajných automatoch zakázané ponúkať na predaj cukrovinky alebo výrobky vyrobené s použitím náhrad cukru bez obalu, v rozpore s článkami 28 až 30 ES v spojení s článkom 7 uvedenej smernice?

(1) Ú. v. ES, L 175, s. 1.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/22

Žaloba podaná dňa 26. augusta 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spolkovej republike Nemecko

(Vec C-370/04)

(2004/C 262/38)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Gerald Braun a Wouter Wils, úradníci právnej služby Komisie, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 26. augusta 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Spolkovej republike Nemecko.

Žalobca navrhuje, aby Súdny dvor:

vyhlásil, že Spolková republika Nemecko si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a zo smernice 2001/16/ES (1) Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o interoperabilite transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy, a to tým, že v stanovenej lehote neprijala všetky zákony, predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou;

2.	zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prevzatie smernice 2001/16/ES do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula dňa 20. apríla 2003.

(1) Ú. v. ES L 110, s. 1

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/22

Žaloba podaná dňa 1. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu

(Vec C-375/04)

(2004/C 262/39)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Shotter, splnomocnený zástupca, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 1. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Luxemburskému veľkovojvodstvu.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

—

vyslovil, že Luxemburské veľkovojvodstvo si tým, že neprijalo zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (1) z 12. júla 2002 týkajúcou sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 17 tejto smernice;

—	zaviazal Luxemburské veľkovojvodstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 31. októbra 2003.

(1) Ú. v. ES L 201 z 31.7.2002, s. 37

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/23

Žaloba podaná dňa 2. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Belgickému kráľovstvu

(Vec C-376/04)

(2004/C 262/40)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Shotter, splnomocnený zástupca, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 2. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Belgickému kráľovstvu.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

—

konštatoval, že Belgické kráľovstvo tým, že neprijalo všetky potrebné zákony, iné predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES, z 12. júla 2002 týkajúcou sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (1), alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovala Komisiu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 17 tejto smernice;

—	zaviazal Belgické kráľovstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 31. októbra 2003.

(1) Ú. v. ES L 201, z 31.7.2002, s. 37

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/23

Žaloba podaná dňa 2. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Rakúskej republike

(Vec C-377/04)

(2004/C 262/41)

Komisia Európskych spoločenstiev, splnomocnení zástupcovia: Denis Martin a Horstpeter Kreppel, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 2. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Rakúskej republike.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol nasledovne:

Rakúska republika nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/92/ES zo 16. decembra 1999 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov potenciálne ohrozených výbušným (1) prostredím tým, že neprijala zákony, právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou, prípadne neinformovala o ich prijatí Komisiu.

2.	Rakúska republika je povinná nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na dosiahnutie súladu so smernicou 1999/92/ES uplynula dňa 30. júna 2003.

Komisia zistila, že ani na spolkovej úrovni, ani na úrovni ostatných krajín – s výnimkou uvedenia do súladu v krajinách Dolné Rakúsko a Tirolsko – neboli ešte stále prijaté zákony, právne predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu so smernicou.

(1) Ú. v. ES L 23, 2000, s. 57

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/23

Žaloba podaná dňa 2. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Rakúskej republike

(Vec C-378/04)

(2004/C 262/42)

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol nasledovne:

Rakúska republika nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice Rady 1999/38/ES zo dňa 29. apríla 1999, ktorou sa po druhý krát mení a dopĺňa smernica 90/394/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov pri práci a ktorou sa rozširuje o mutagény (1) tým, že neprijala zákony, predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou prípadne tým, že o ich prijatí neinformovala Komisiu.

2.	Rakúska republika je povinná nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na dosiahnutie súladu so smernicou uplynula dňa 29. apríla 2003.

(1) Ú. v. ES L 138, s. 66

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/24

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Landgericht Würzburg zo dňa 23. augusta 2004 vo veci Richard Dahms GmbH proti Fränkischer Weinebauverband e. V.

(Vec C-379/04)

(2004/C 262/43)

Landgericht Würzburg (Nemecko) uznesením z 23. augusta 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Richard Dahms GmbH proti Fränkischer Weinebauverband e. V., ktorý bol doručený kancelárii Súdneho dvora dňa 3. septembra 2004.

Landgericht Würzburg žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

a)	Priznáva článok 21 nariadenia ES 753/02 (1) žalobcovi subjektívne právo na to, aby nebol diskriminovaný žalovaným pri oceňovaní franského vína a sektu?

b)	V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku: Predstavuje skutočnosť, že žalovaný požaduje od žalobcu ako nečlena žalovaného pri oceňovaní franského vína a sektu prijímacie poplatky v dvojnásobnej výške, ako požaduje od členov, diskrimináciu v zmysle článku 21 nariadenia ES č. 753/02?

(1) Ú. v. ES L 118, s. 1.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/24

Žaloba podaná dňa 6. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu

(Vec C-382/04)

(2004/C 262/44)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Bordes, splnomocnený zástupca, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 6. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Luxemburskému veľkovojvodstvu.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

konštatoval, že Luxemburské veľkovojvodstvo tým, že neprijalo všetky potrebné zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 2002/11/ES, zo 14. februára 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 68/193/EHS o obchodovaní s množiteľským materiálom viniča a zrušujúca smernicu 74/649/EHS (1) a v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice;

2.	zaviazal Luxemburské veľkovojvodstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 23. februára 2003.

(1) Ú. v. ES L 53, z 23.2.2002, s. 20

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/24

Žaloba podaná dňa 6. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Luxemburskému veľkovojvodstvu

(Vec C-383/04)

(2004/C 262/45)

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

konštatoval, že Luxemburské veľkovojvodstvo tým, že neprijalo všetky potrebné zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Rady 1999/105/ES, z 22. decembra 1999 o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh (1), a v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, porušilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto direktívy;

2.	zaviazal Luxemburské veľkovojvodstvo nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 1. januára 2003.

(1) Ú. v. ES L 11, zo dňa 15.1.2000, s. 17

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/25

Žaloba podaná dňa 7. septembra 2004: Komisia Európskych spoločenstiev proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska

(Vec C-385/04)

(2004/C 262/46)

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Wouter Wils, splnomocnený zástupca, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 7. septembra 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.

Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor:

vyslovil, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si tým, že neprijalo zákony, iné predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/16/ES (1) z 19. marca 2001 o interoperabilite transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy, alebo v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice;

2.	zaviazal Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prijatie opatrení na prebratie smernice uplynula 20. apríla 2003.

(1) Ú. v. ES L 110 z 20.4.2001, s. 1

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/26

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 8. júla 2004

vo veci T-200/02, Vassilios Tsarnavas proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Úradníci - Oneskorené vyhotovenie hodnotiacej správy - Žaloba o neplatnosť - Žaloba o náhradu škody - Neprípustnosť)

(2004/C 262/49)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci T-200/02, Vassilios Tsarnavas, bývalý úradník Komisie Európskych spoločenstiev, bytom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: N. Lhoëst, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnený zástupca: D. Martin, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu), predmetom ktorej je žaloba o neplatnosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa čiastočne zamietla sťažnosť žalobcu a žaloba o náhradu škody vo výške 12 500 EUR z dôvodu údajnej ujmy, ktorú mal žalobca utrpieť z dôvodu oneskoreného vyhotovenia jeho hodnotiacej správy za obdobie od 1. júla 1997 do 30. júna 1999, Súd prvého stupňa (prvá komora), v zložení: predseda komory B. Vesterdorf, sudkyne E. Martins Ribeiro a I. Labucka, tajomník: H. Jung, vydal dňa 8. júla 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta z dôvodu neprípustnosti.

2.	Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

(1) Ú. v. ES C 202 z 24.8.2002

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/26

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 14. júla 2004

vo veci T-360/02, Wolf-Dieter Graf Yorck von Wartenburg proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Úmrtie žalobcu - Nepokračovanie v konaní právnymi nástupcami - Zastavenie konania)

(2004/C 262/50)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci T-360/02, Wolf-Dieter Graf Yorck von Wartenburg, bývalý dočasný zamestnanec Európskeho parlamentu, bytom vo Wittibreult (Nemecko), v zastúpení: H.-H. Heyland, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnený zástupca: J. Currall, za právnej pomoci B. Wägenbaur, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu), predmetom ktorej je žaloba o neplatnosť oznámenia Komisie zo 17. mája 2002 o výkone exekúcie zrážkami zo súm poukázaných na dôchodok vnútroštátnym súdnym orgánom, Súd prvého stupňa (prvá komora), v zložení: predseda komory B. Vesterdof, sudcovia P. Mengozzi a M. E. Martins Ribeiro, tajomník: H. Jung, vydal dňa 14. júla 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Konanie sa zastavuje.

2.	Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy.

(1) Ú. v. EÚ C 55 z 8.3.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/26

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA

zo 6. júla 2004

vo veci T-370/02, Alpenhain-Camemebert-Werk e.a. proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Nariadenie (ES) č. 1829/2002 - Zápis označenia pôvodu - „Feta“ - Žaloba o neplatnosť - Aktívna legitimácia - Neprípustnosť)

(2004/C 262/51)

Jazyk konania: nemčina

Vo veci T-370/02, Alpenhain-Camembert-Werk, so sídlom v Lehen/Pfaffing (Nemecko), Bergpracht Milchwerk GmbH & Co. KG, so sídlom v Tettnang (Nemecko), Käserei Champignon Hofmeister GmbH & Co. KG, so sídlom v Lauben (Nemecko) Bayerland eG, so sídlom v Norimbergu (Nemecko), Hochland AG, so sídlom v Heimenkirchu (Nemecko), Milchwerk Crailsheim-Dinkelsbühl eG, so sídlom v Crailsheime (Nemecko), Rücker GmbH, so sídlom v Aurichu (Nemecko), v zastúpení J. Salzwedel a J. Werner, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, ktorých v konaní podporuje Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (splnomocnený zástupca: P. Ormond), proti Komisii Európskych spoločenstiev (splnomocnení zástupcovia: J. L. Iglesias Buhigues, S. Grünheid a A.-M. Rouchaud-Joët), ktorú v konaní podporuje Helénska republika (splnomocnení zástupcovia: V. Kontolaimos, I. Chalkias a M. Tassopoulou) a Združenie gréckeho priemyslu mliekarenských výrobkov (Sevgap), v zastúpení: N. Korogiannakis, advokát, predmetom ktorej je žaloba o neplatnosť nariadenia Komisie (ES) č. 1829/2002 zo 14. októbra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (ES) č. 1107/96 ohľadom názvu „Feta“ (Ú. v. ES L 277, s. 10), ako chránené označenie pôvodu, Súd prvého stupňa (tretia komora), v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Jaeger a F. Dehousse; tajomník: H. Jung, vydal dňa 6. júla 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Návrh sa zamieta z dôvodu neprípustnosti.

2.	Žalobcovia nemajú právo na náhradu vlastných trov konania a sú povinní nahradiť trovy konania Komisie.

3.	Helénska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Združenie gréckeho priemyslu mliekarenských výrobkov (Sevgap) nemajú právo na náhradu trov konania.

(1) Ú. v. EÚ C 55 z 8.3.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/27

UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 8. júla 2004

vo veci T-338/03, Eridania Sadam a ďalší proti Komisii Európskych spoločenstiev (1)

(Spoločná organizácia trhu v oblasti cukru - Úprava cien - Regionalizácia - Deficitné oblasti - Zatriedenia Talianska - Hospodársky rok 2003/2004 - Nariadenie č. 1158/2003 - Žaloba o neplatnosť - Fyzické a právnické osoby - Neprípustnosť)

(2004/C 262/52)

Jazyk konania: taliančina

Vo veci T-338/03, Eridania Sadam SpA, so sídlom v Bologni (Taliansko), Italia Zuccheri SpA, so sídlom v Bologni (Taliansko), Zuccherificio del Molise SpA, so sídlom v Termoli (Taliansko), CO. PRO. B – Cooperativa Produttori Bieticoli a rl, so sídlom v Minerbio (Taliansko, SFIR – Società Fondiaria Industriale Romagnola SpA, so sídlom v Cesana (Taliansko) v zastúpení: G. Pittalis, I. Vigliotti, G. M. Roberti, P. Ziotti a A. Franchi, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, proti Komisii Európskych spoločenstiev, (splnomocnený zástupca: M. L. Vissaggio, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu), ktorého v konaní podporuje Rada Európskej únie (splnomocnený zástupca: F. Ruggeri Laderchi), predmetom ktorej je žaloba o neplatnosť článku 1 písm. c) nariadenia Komisie č. 1158/2003 z 30. júna 2003, ktorým sa stanovujú odvodené intervenčné ceny pre biely cukor na hospodársky rok 2003/04 (Ú. v. EÚ L 162, s. 24), Súd prvého stupňa (štvrtá komora), v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia M. Vilaras a I. Wiszniewska-Bialecka, tajomník: H. Jung, vydal dňa 8. júla 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	O návrhu Azienda Agricola Palazzina s.s. a ďalší, Associazione Nazionale Bieticoltori, Consorzio Nazionale Bieticoltori a Associazione Bieticoltori Italiani na vstup do konania ako vedľajších účastníkov sa nerozhodlo, pretože dôvod konania odpadol.

3.	Žalobcovia znášajú svoje vlastné trovy a trovy Komisie.

4.	Rada znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 289 z 29.11.2003

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/27

UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 27. júla 2004

vo veci T-148/04 R, TQ3 Travel Solutions Belgium SA proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Verejné obstarávanie služieb - Postup spoločenstva pri výzve na predkladanie ponúk - Predbežné opatrenie - Návrh na odklad vykonateľnosti a na vydanie predbežného opatrenia - Naliehavosť - Neexistencia)

(2004/C 262/53)

Jazyk konania: francúzština

Vo veci T-148/04 R, TQ3 Travel Solutions Belgium SA, so sídlom v Mechelen (Belgicko), v zastúpení: R. Ergee a K. Möric, advokáti, proti Komisii Európskych spoločenstiev, (splnomocení zástupcovia: L. Parpala a E. Manhaeve, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu), ktorých v konaní podporuje Wagon-Lits Travel SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: F. Herbert a H. Van Peer, advokáti, a D. Harrison, solicitor, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, predmetom ktorej je návrh, v ktorom sa žalobca domáha, po prvé, aby bola odložená vykonateľnosť rozhodnutí Komisie nezadať žalobcovi položku č. 1 zákazky na poskytovanie služieb cestovnej kancelárie, ktorá bola predmetom oznámenia č. 2003/S 143-129409 a o zadaní tejto zákazky inému podniku a po druhé, aby bola uložená Komisii povinnosť prijať také opatrenia, na základe ktorých dôjde k odkladu účinkov rozhodnutia o zadaní zákazky alebo zmluvy uzavretej v náväznosti na toto rozhodnutie, predseda Súdu prvého stupňa vydal dňa 27. júla 2004 uznesenie, ktorého výrok znie:

1.	Návrh na predbežné opatrenie sa zamieta.

2.	O trovách sa rozhodne neskôr.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/28

Žaloba podaná dňa 28. mája 2004: José Félix Merladet proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-198/04)

(2004/C 262/54)

Jazyk konania: francúzština

José Félix Merladet, bytom v Overijse (Belgicko), v zastúpení: Nicolas Lhoëst, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 28. mája 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil hodnotenie služobného postupu žalobcu vypracované za obdobie od 1. júna 2001 do 31. decembra 2002;

—	zrušil výslovné rozhodnutie orgánu povereného menovaním z 12. februára 2004, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby sa žalobca odvoláva na nezákonnosť postupu hodnotenia. Počas posudzovaného obdobia žalobca pracoval na zastúpení Komisie v New Delhi (India) a v Mapute (Mozambik) pod vedením rôznych nadriadených. Podľa žalobcu hodnotenie služobného postupu neberie v primeranom rozsahu do úvahy hodnotenie tých jeho nadriadených, pre ktorých pracoval viac ako jeden mesiac.

Žalobca sa okrem toho odvoláva na zjavné chyby hodnotenia a chýbajúce odôvodnenie.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/28

Žaloba podaná dňa 25. júna 2004: Zubeyir Aydar v zastúpení Kongra-Gel a 10 ďalších proti Rade Európskej únie

(Vec T-253/04)

(2004/C 262/55)

Jazyk konania: angličtina

Zubeyir Aydar, bytom v Fribourg (Švajčiarsko), Haydar Isik, bytom v Maisoich (Nemecko), Kazim Baba, bytom v Berlíne (Nemecko), George Aryo, bytom v Oldenzaal (Holandsko), Sait Uzun, bytom v Egg/Flaw (Švajčiarsko), Lord Nicholas Rea, bytom v Londýne (Spojené kráľovstvo), Hugo Charlton, bytom v Londýne (Spojené kráľovstvo), Roger Tomkins, bytom v Droucha (Cyprus), Mark Thomas, bytom v Londýne (Spojené kráľovstvo), Hugo Van Rompaye, bytom v Geel (Belgicko) a Jean Paul Nunez, bytom v Montpellier (Franczúsko), v zastúpení: M. Muller, E. Grieves a C. Vine, advokáti a G. Pierce, advokátka, podali dňa 25. júna 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Rady 2004/306/ES z 2. apríla 2004 v časti zakazujúcej KONGRA-GEL ako krycie meno PKK a nariadenie 2580/2001;

—	alebo vyhlásil nariadenie 2580/2001 za nezákonné, pokiaľ ide o jeho uplatnenie na žalobcov;

—	vykonal ďalšie kroky, ktoré považuje za vhodné;

—	zaviazal Radu Európskej únie nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobcom v tomto konaní;

—	zaviazal Radu Európskej únie na náhradu škody.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia uvádzajú, že prijatím rozhodnutia o zákaze KONGRA-GEL ako krycieho mena PKK Rada porušila zmluvu ES, a to tak jej hmotno-právne, ako aj procesné ustanovenia.

Žalobcovia tvrdia, že Rada porušila hmotno-právne ustanovenia zmluvy ES tým, že:

—	neuplatnila dostupné a objektívne kritéria na správne skutočnosti;

—	nerešpektovala základné práva, vrátane slobody prejavu a zhromažďovania, chránené článkom 10 a 11 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

—	porušila zásady práva Spoločenstva ako sú proporcionalita, istota, rovnosť a právo na spravodlivý súdny proces;

—	zneužila svoju právomoc.

Žalobcovia okrem toho tvrdia, že Rada porušila zmluvu ES aj pokiaľ ide o samotné konanie, a to nasledovne:

—

tým, že žalobcom neposkytla príležitosť uplatniť ich námietky pred rozhodnutím o zákaze a/alebo tým, že žalobcom bol odopretý spravodlivý súdny proces a/alebo účinný prostriedok nápravy, ktorým by mohli napadnúť skutkové tvrdenia, z ktorých Rada vychádzala, v zmysle článku 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

—	tým, že neposkytla precízne a dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide právny a skutkový základ jej rozhodnutia.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/29

Žaloba podaná dňa 16. júna 2004: Spyridon de Athanassios Pappas proti Výboru regiónov

(Vec T-254/04)

(2004/C 262/56)

Jazyk konania: francúzština

Spyridon de Athanassios Pappas, bytom v Kraainem (Belgicko), v zastúpení: Xanthi Gousta, advokát, podal 16. júna 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Výboru regiónov.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie orgánu Výboru regiónov povereného menovaním z 9. marca 2004, ktoré obsahuje odpoveď na jeho sťažnosť z 23. decembra 2003;

—	zrušil rozhodnutie Konferencie zástupcov Výboru regiónov z 8. októbra 2003, ktorým bolo zrušené výberové konanie 2000/C 28 A/01;

—	zaviazal Výbor regiónov nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa uchádzal o miesto generálneho tajomníka Výboru regiónov a následne napadol na Súde prvého stupňa (T-73/01 (1)) rozhodnutie Výboru o zamietnutí jeho kandidatúry a o menovaní iného uchádzača na toto miesto. Rozsudkom z 18. septembra 2003 (2) Súd prvého stupňa vyhovel jeho prvej žalobe. Následne po tomto rozsudku Výbor regiónov rozhodnutím z 8. októbra 2003 zrušil predmetné výberové konanie a vyhlásil nové výberové konanie na tú istú funkciu.

Podanou žalobou žalobca napáda posledne uvedené rozhodnutie, ako aj rozhodnutie zamietajúce jeho sťažnosť, ktorú proti nemu podal. Žalobca tvrdí, že podľa článku 233 ES mal žalovaný pokračovať v prvom výberovom konaní obnovením celistvosti a presnosti jeho spisu uchádzača a následne pokračovať konzultáciou s výberovou komisiou ad hoc. Podľa žalobcu mohol žalovaný platne zrušiť prvé výberové konanie až po uskutočnení týchto krokov.

(1) Ú. v. ES C 161, 2.6.2001, s. 23

(2) Ú. v. EÚ C 289, 29.11.2003, s. 20

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/29

Žaloba podaná dňa 21. júna 2004: Anne Koistinen proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-259/04)

(2004/C 262/57)

Jazyk konania: francúzština

Anne Koistinen, bytom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: Sébastien Orlandi, Albert Coolen, Jean-Noël Louis a Etienne Marchal, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 21. júna 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie, ktorým jej bolo odmietnuté poskytovanie príspevku na expatriáciu podľa článku 4 odsek 1 písm. a) prílohy VII Služobného poriadku a ktorým bolo stanovené miesto jej pôvodu v Bruseli;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa vstúpila do služby v Komisii dňa 16. januára 2003 ako pomocný zamestnanec. Dňa 1. júla 2003 bola vymenovaná za úradníčku v skušobnej dobe. Pred svojim vstupom do služby v Komisii pracovala od 15. januára 1996 do 16. augusta 1998 v jednom súkromnom podniku v Bruseli, od 17. augusta 1998 do 2. septembra 1998 v tom istom podniku v Helsinkách a od 7. septembra 1998 do 15. januára 2002 pracovala v Bruseli pre fínsku neziskovú organizáciu „Finpro“.

Podanou žalobou žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie, ktorým jej nebol poskytnutý príspevok na expatriáciu. Odvoláva sa na porušenie článku 4 odsek 1 písm. a) prílohy VII Služobného poriadku, pričom tvrdí, že nebývala, ani nevykonávala svoje hlavné zamestnanie v Bruseli počas celého posudzovaného obdobia stanoveného uvedeným ustanovením, keďže v čase od 17. augusta 1998 do 2. septembra 1998 bývala a pracovala v Helsinkách. Ako subsidiárny dôvod uvádza, že organizácia „Finpro“ bola súčasťou stáleho zastúpenia Fínska pri Európskej únii a že teda obdobie, počas ktorého tam pracovala, by sa nemalo brať do úvahy, keďže išlo o prácu vykonávanú pre štát.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/30

Žaloba podaná dňa 30. júna 2004: World Wide Fund for Nature European Policy Programme proti Rade Európskej únie

(Vec T-264/04)

(2004/C 262/58)

Jazyk konania: angličtina

World Wide Fund for Nature European Policy Programme, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: R. Haynes, barrister, podal 30. júna 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	Zrušil napadnuté rozhodnutie Rady z 30. apríla 2004, ktorým Rada naďalej trvala na zamietnutí žiadosti o prístup k dokumentu, ktorý posúdila za zodpovedajúci žalobcovej žiadosti.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Listom z 23. februára 2004 žiadal žalobca Radu v súlade s článkom 6 nariadenia 1049/2001 (1), (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43 - 48) o informácie, týkajúce sa bodu „WTO-trvalo udržateľný rozvoj a obchod po Cancúne“, ktorý bol na programe rokovania zástupcov „výboru pre článok 133 ES“, konaného 19. decembra 2003. Listom zo 17. marca 2004 Rada uviedla, že v súvislosti so žiadosťou žalobcu identifikovala dokument Komisie, pokrývajúci široký okruh otázok súvisiacich s postupom po konferencii v Cancúne, ktorý však odmietla sprístupniť z dôvodu, že jeho sprístupnenie by narušilo obchodné záujmy Európskej únie a poškodilo hospodárske vzťahy s tretími krajinami. Okrem toho informovala žalobcu, že z rokovania zástupcov výboru nebola spísaná žiadna zápisnica.

Dňa 5. apríla 2004 podal žalobca v súlade s článkom 7 odsek 2 nariadenia 1049/2001 opakovanú žiadosť. Napadnutým rozhodnutím Rada z dôvodov, ktoré už uviedla, trvala na svojom zamietnutí.

Na podporu žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia žalobca uvádza, že Rada pochybila pri posúdení citlivosti relevantných informácií, že neuviedla dostatočné dôvody pre odoprenie prístupu a že riadne neuplatnila princíp proporcionality tým, že neumožnila čiastočné sprístupnenie dokumentov.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/30

Žaloba podaná dňa 1. júla 2004: Bic Deutschland GmbH & Co OHG proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-270/04)

(2004/C 262/59)

Jazyk konania: francúzština

Bic Deutschland GmbH & Co OHG, so sídlom v Eschborn (Nemecko), v zastúpení: Dominique Voillemot, advokát, podal 1. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev z 3. mája 2004, podľa ktorého je žalobca povinný vyplatiť pokutu, ktorú Komisia uložila spoločnosti Tipp-Ex rozhodnutím z 10. júla 1987, spolu s úrokmi, definitívne vypočítanými k 28. máju 2004 a ktoré nariaďovalo výkon bankovej záruky poskytnutej zo strany Deutschland Bank AG Frankfurt nad Mohannom;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Tipp-Ex z dôvodu spätnej kúpy uskutočnenej 1. januára 1997 a následnej vnútornej reštrukturalizácie skupiny BIC. Spoločnosť Tipp-Ex bola adresátom rozhodnutia č. 87/406/EHS z 10. júla 1987, ktorým jej Komisia uložila pokutu vo výške 400 000 ECU za porušenie pravidiel spoločenstva o hospodárskej súťaži.

Tipp-Ex podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu a poskytla Komisii bankovú záruku na prvú výzvu. Táto záruka zabezpečovala vyplatenie pokuty spolu s úrokmi vo výške 8 %. V súlade so zvyčajnou praxou v tejto oblasti mala byť táto záruka vyplatená až na základe písomnej žiadosti Komisie, predloženej spolu s potvrdenou kópiou rozsudku Súdneho dvora. Tento 8. januára 1990 (1) zamietol žalobu Tipp-Ex a potvrdil rozhodnutie z 10. júla 1987.

Až listom z 12. februára 2004 požiadala Komisia BIC o vyplatenie sumy 923 747,94 eur, ktorá zahŕňala pokutu vo výške 400 000 eur a úroky vo výške 523 747,94 eur.

Po výmene korešpondencie medzi žalobcom a Komisiou odmietla Komisia napadnutým rozhodnutím odôvodnenie BIC, ktoré sa zakladalo predovšetkým na pravidle premlčania podľa článku 4 ods. 1 nariadenia 2988/74 (2) a požadovala vyplatenie definitívnej sumy pokuty vo výške 931 726,02 eur.

Na podporu svojich tvrdení žalobca tvrdí, že:

—	bol porušený článok 4 ods. 1 už uvedeného nariadenia č. 2988/74, ktoré nedovoľuje výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta, po uplynutí 5 rokov. Žalobca tvrdí, že v tomto ohľade nebola premlčacia doba prerušená ani zastavená.

—

došlo k zjavnému omylu v posúdení ohľadne fungovania bankovej záruky na prvú výzvu. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že poskytnutie takejto záruky nie je zaplatením pokuty a že jej poskytnutie nezahŕňa samo o sebe povinnosť platby. Okrem toho uplatnenie bankovej záruky vyžaduje vykonávacie opatrenie v zmysle nariadenia č. 2988/74. V súlade s textom predmetnej záruky by mala byť takýmto vykonávacím opatrením výslovná požiadavka zo strany Komisie adresovaná doporučeným listom Deutsche bank, ktorej súčasťou by bola potvrdená kópia rozsudku Súdneho dvora.

Žalobca tiež tvrdí, že bol porušený princíp ochrany legitímnej dôvery a podporne všeobecný princíp primeranej lehoty.

(1) Vec C-279/87, Tipp-Ex/Komisia (Zb. s. I-261).

(2) Nariadenie Rady (EHS) č. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlčacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej súťaže Európskeho hospodárskeho spoločenstva

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/31

Žaloba podaná dňa 5. júla 2004: Cytimo S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-271/04)

(2004/C 262/60)

Jazyk konania: francúzština

Citymo S.A., so sídlom v Bruseli, v zastúpení: Pierre Van Ommeslaghe a Isabelle Heenen, advokáti, podal dňa 5. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

vyslovil, že v dôsledku porušenia povinností žalovaného vznikla jeho zmluvná zodpovednosť a zaviazal ho uhradiť žalobcovi sumu 27 330 577,77 eur ako výšku odhadovanej škody, zvýšenú o zákonné úroky platné v Belgicku (v súčasnosti 7 %), a to od dátumu podania žaloby až do skutočného zaplatenia, pričom táto čiastka sa môže zvýšiť alebo znížiť v priebehu konania;

—

subsidiárne vyslovil, že vznikla zodpovednosť spoločenstva, zastúpeného Komisiou, a zaviazal Komisiu na úhradu sumy 20 589 332,22 eur ako náhrady spôsobenej škody, ako i úrokov z omeškania z tejto sumy vo výške 6 % od dátumu budúceho rozhodnutia až do dátumu skutočného zaplatenia, pričom táto čiastka sa môže zvýšiť alebo znížiť v priebehu konania;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca tvrdí, že s Komisiou uzatvoril nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť s rozlohou 16 954 m2 nachádzajúca sa v Bruseli. Komisia údajne dokonca uviedla svoj súhlas s tým, aby prenajímateľ objednal vyžiadané práce na úpravu interiéru.

Komisia však údajne pred 1. novembrom 2003, čo bol dátum, kedy nájomná zmluva nadobudla platnosť, oznámila, že nemala v úmysle ani vziať do nájmu danú nehnuteľnosť, ani odškodniť žalobcu za práce, ktoré už objednal.

Žalobca na podporu svojich tvrdení uvádza, že:

—	hoci Komisia oficiálne nepodpísala nájomnú zmluvu, táto zmluva aj tak účastníkov zaväzovala, pretože podľa belgického práva sa zmluva uzatvorí na základe samotného súhlasu strán bez akýchkoľvek formalít;

—	zodpovednosť Komisie vznikla na základe skutočnosti, že odmietla vykonať zmluvu.

Žalobca žiada o určenie toho, že zmluva bola zrušená z dôvodu porušenia povinností Komisie, pri uplatnení článku 1.184 belgického Code Civil (občianskeho zákonníka) a o zaviazanie Komisie na náhradu škody, ktorú žalobca utrpel v dôsledku tohto zrušenia.

Subsidiárne – pre prípad, že by Súd prvého stupňa neuznal, že sporná zmluva bola uzatvorená – žalobca usudzuje, že Komisia sa dopustila mimozmluvného porušenia povinností tým, že prerušila dojednávanie. V tejto súvislosti tvrdí, že žalovaný konal v rozpore s dobrou vierou v tom, že zneužil legitímnu dôveru spoločnosti Cytimo pri dojednávaní zmluvy a že ju doviedol k tomu, aby sa domnievala, že táto zmluva sa uzatvorí, pričom následne od tohto úmyslu upustil bez toho, aby druhú stranu lojálne informoval o zmene jeho zámerov.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/32

Žaloba podaná dňa 8. júla 2004: Georgios Rounis proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-274/04)

(2004/C 262/61)

Jazyk konania: francúzština

Georgios Rounis, bytom v Bruseli, v zastúpení: Eric Boigelot, advokát, podal dňa 8. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie všeobecného riaditeľa DG COMP/A zo 4. augusta 2003, vo funkcii posudzovateľa odvolania, ktorým poškodil žalobcu na právach tým, že potvrdil a schválil s konečnou platnosťou jeho hodnotiace správy za obdobie rokov 1997 – 1999 a 1999 – 2001, tak ako boli vypracované;

—	zrušil uvedené hodnotiace správy;

—

zaviazal žalovaného na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla žalobcovi a ktorej výška je určená v súlade so zásadou ex aequo et bono na 8 000 Euro, a to vzhľadom na rôzne zásadné chyby, ktoré boli urobené na rôznych úrovniach pri vypracovávaní hodnotiacich správ za obdobie rokov 1997 – 1999 a 1999 – 2001 a vzhľadom na výrazné oneskorenie pri konečnom vypracovaní uvedených správ;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza porušenie článku 25 odsek 2, článku 26 a článku 43 štatútu a takisto všeobecných vykonávajúcich ustanovení týkajúcich sa uplatňovania článku 43 prijatých Komisiou 26. apríla 2002. Poukazuje tiež na zneužitie právomoci a porušenie práv na obhajobu, zásady dobrého spravovania, zásady rovnakého zaobchádzania a rovnako zásady, ktorou je viazaný orgán poverený menovaním a ktorá spočíva na zákonne prijateľných dôvodoch, teda na dôvodoch, ktoré sú náležité a ktoré nie sú postihnuté zjavným omylom pri skutkovom alebo právnom posúdení.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/32

Žaloba podaná dňa 7. júla 2004 Aries Meca proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-275/04)

(2004/C 262/62)

Jazyk konania: francúzština

Spoločnosť Aries Meca, so sídlom v Poissy (Francúzsko), zastúpená Jean-Paul Poulain a Jean-Emmanuel Kuntz, advokátmi, podala 7. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo dňa 16. decembra 2003 v rozsahu v akom vo svojom článku 1 prehlásilo za protiprávny režim oslobodenia od daňovej povinnosti v celom rozsahu spoločností preberajúcich podnik, ktorý sa nachádza v nepriaznivej situácii;

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 2003 v rozsahu v akom vo svojom článku 5 nariadilo aby spoločnosti, ktoré boli založené za účelom prevzatia podniku v nepriaznivej situácii, vrátili všetky podpory, ktoré im boli poskytnuté v rámci režimu podľa článku 44g VDZ;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto veci, je rozhodnutím napadnutým vo veci T-273/04, Brandt Industries proti Komisii.

Žalobca v tejto veci, ARIES MECA, je spoločnosťou, ktorá po prevzatí ARIES SAS využila ustanovenia Všeobecného daňového zákonníka, na ktoré sa odvoláva napadnuté rozhodnutie. Jeho žaloba o neplatnosť sa zakladá na dvoch žalobných dôvodoch, ktoré vychádzajú z porušenia článku 253 zmluvy ES a článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, upravujúceho spôsoby uplatňovania článku 93 zmluvy ES (1).

(1) Ú. v. ES L 83 z 27.3.1999, s. 1

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/32

Žaloba podaná dňa 8. júla 2004 Compagnie Maritime Belge N.V./S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-276/04)

(2004/C 262/63)

Jazyk konania: francúzština

Spoločnosť Compagnie Maritime Belge N.V./S.A, so sídlom v Antverpách (Holandsko), zastúpená Denis Waelbroeck, advokátom, podala 8. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 30. apríla 2004 vo veciach COMP/D2/32.450 a 32.448 ukladajúce žalobcovi pokutu za porušenie článku 82 zmluvy ES alebo aby prinajmenšom podstatne znížil túto pokutu;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Rozhodnutím 93/82/EHS z 23. decembra 1992 Komisia uložila žalobcovi, okrem iného, pokutu v rámci konania podľa článkov 85 a 86 (teraz články 81 a 82) Zmluvy ES. Na základe žaloby podanej žalobcom proti tomuto rozhodnutiu Súdny dvor rozsudkom zo 16. marca 2001 (1) zrušil toto rozhodnutie v časti ukladajúcej pokutu žalobcovi. Následne po vyhlásení tohto rozsudku Komisia prijala napadnuté uznesenie ukladajúce žalobcovi pokutu 3 400 000 euro za tie isté porušenia.

Na podporu svojej žaloby o neplatnosť tohto posledného rozhodnutia žalobca predovšetkým uvádza, že Komisia prijala toto druhé rozhodnutie mimo riadnych lehôt a je teda zbavená možnosti konať. Žalobca rovnako tvrdí, že Komisia porušila jeho práva na obhajobu tým, že opätovne rozhodla len o otázke uloženia pokuty. Podľa žalobcu je povinnosťou Komisie pri ukladaní pokuty opätovne prehodnotiť porušenia ku dňu svojho nového rozhodnutia a nemôže, ako v danom prípade, vychádzať z dvanásť rokov starého posúdenia skutkového stavu. Žalobca rovnako tvrdí, že uloženie pokuty je nedôvodné, pretože porušenia neboli preukázané. Napokon žalobca uvádza, že predmetná pokuta je diskriminačná, neprimeraná a bola uložená v rozpore s obvyklou praxou Komisie a predstavuje zneužitie právomoci. Má za to, že mu bola pokuta uložená skoro v plnej výške za údajné zneužitie dominantného postavenia, ktorého sa dopustil na konferencii, na ktorej mal necelú tretinovú účasť.

(1) Spojené veci C-395/96 P a C-396/96 P

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/33

Žaloba podaná dňa 8. júla 2004: Éditions Odile Jacob SAS proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-279/04)

(2004/C 262/64)

Jazyk konania: francúzština

Spoločnosť Éditions Odile Jacob SAS, so sídlom v Paríži, v zastúpení: Olivier Fréget a Wilko van Weert, advokáti, podala 8. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo 7. januára 2004 vyhlasujúce koncentráciu za zlučiteľnú so spoločným trhom a s Dohodou o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP7M.2978 – LAGARDERE/NATEXIS/VUP) (1);

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím rozhodla Komisia, že nebude spoločnosti Lagardère brániť v prevzatí kontroly nad určitými aktívami spoločnosti Vivendi Universal Publishing, kontrolovanej spoločnosťou Investima, ktorá je samotná kontrolovaná spoločnosťou Natexis Banques Populaires, oznámeného Komisii 14. apríla 2003 podľa článku 4 nariadenia Rady (EHS) č. 4064/1989 (2) a že ho vyhlási za zlučiteľné so spoločným trhom a s Dohodou EHP, za podmienky splnenia navrhnutých záväzkov.

Žalobkyňa, ktorá tvrdí, že sa jej napadnuté rozhodnutie priamo a osobne týka, keďže bola aktívnou účastníčkou správneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, navrhuje zrušenie predmetného rozhodnutia s tvrdením, že v prvom rade Komisia porušila nariadenie č. 4064/1989. Podľa žalobkyne sa na banku Natexis nemôže vzťahovať výnimka podľa ustanovenia článku 3 odseku 5 písmena a) tohto nariadenia, ak získala spoločnosť Vivendi Universal Publishing až po zaviazaní sa predať tento podnik spoločnosti Lagardère. Okrem toho Komisia mylne kvalifikovala predmetný návrh na získanie jednostrannej kontroly, ktorý je v skutočnosti získaním spoločnej kontroly spoločnosťami Lagardère a Natexis, ktoré to mali oznámiť spoločne podľa ustanovenia článku 4 odsek 2 nariadenia č. 4064/1989.

Žalobkyňa okrem toho takisto tvrdí, že Komisia porušila ustanovenie článku 6 odseku 1 a článku 2 odseku 1 písmena a) nariadenia č. 4064/1989, keď akceptovala oznámenie predmetnej koncentrácie viac ako štyri mesiace po jej zásahu a priznala spoločnosti Lagardère dodatočnú lehotu, čoho výsledkom bolo odloženie prijatia rozhodnutia o deväť mesiacov. Komisia urobila takisto zjavnú chybu pri ohodnotení skutočnej sily spoločnosti Lagardère.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že Komisia porušila ustanovenie článku 2 nariadenia č. 4064/1989 a urobila zjavnú chybu pri ohodnotení z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie posilňuje dominantné postavenie spoločnosti Lagardère. Takisto tvrdí, že akceptácia záväzku postúpenia Komisiou, ktorého ani princíp ani podmienky vykonania nie sú takej povahy, aby umožnili obnovenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, predstavuje porušenie článku 8 odseku 2 nariadenia č. 4064/1989. Na záver žalobkyňa poukazuje na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o účinok tohto záväzku na štruktúru trhu v jeho aktuálnom kontexte.

(1) Ú. v. EÚ L 125, 28.4.2004, s. 54

(2) Nariadenia Rady (EHS) č. 4064/1989 zo dňa 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 257/90, s. 13)

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/34

Žaloba podaná dňa 9. júla 2004: Paola Staboli proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-281/04)

(2004/C 262/65)

Jazyk konania: francúzština

Paola Staboli, bytom v Saint-Gilles (Belgicko), v zastúpení: Lucas Vogel, advokát, podala dňa 9. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil rozhodnutia prijaté Orgánom povereným menovaním (OPM) z 12. marca 2004 a zo 6. apríla 2004, ktorým zamietol sťažnosť žalobcu z 29. augusta 2003, ktorou napadol rozhodnutie z 9. mája 2003, ktorým sa zamietlo uznanie jeho účasti na dvoch konferenciách v súvislosti s jeho vzdelávaním, ktoré sa konali v Melbourne a v Perth a tiež ktorým sa tiež zamietlo poskytnutie voľna na účely vzdelania za týmto účelom:

—	pokiaľ je nevyhnutné, zrušiť tiež už citované rozhodnutie z 9. mája 2003 prijaté všeobecným riaditeľom prekladateľskej služby Komisie;

—	zaviazal Komisiu na náhradu škody spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 000 Euro;

—	zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím OPM, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o poskytnutie voľna na účely vzdelania, ktorú podal za účelom svojej účasti ako rečníka na konferenciách, ktoré sa konali v mestách Melbourne a Perth medzi 26. júnom a 5. júlom 2003.

Na podporu svojich návrhov žalobca uvádza nasledovné:

—

Porušenie článku 24 odsek 3 štatútu, porušenie rozhodnutia prijatého zhromaždením Komisárov dňa 7. mája 2002, najmä článku 1, 2 a 3, ako aj rozhodnutia, ktorým sa schválil zoznam vzdelávacích podujatí žalobcu pre rok 2003, a to z toho dôvodu, že sporná žiadosť o poskytnutie voľna na účely vzdelania bola zamietnutá preto, že nejde o činnosti, ktorých cieľom by bol osobný rozvoj, hoci na strane druhej jeho zoznam vzdelávacích podujatí pre rok 2003 sa výslovne na ňu odvoláva v súvislosti so vzdelávacími činnosťami a že jedným z cieľom trvalého vzdelávania úradníkov je presne zabezpečiť ich osobný rozvoj a ich zapojenie do fungovania a účasť na kvalite činnosti Komisie.

—

Porušenie zásady zákazu diskriminácie a tak isto v danom prípade existencia zjavného omylu v hodnotení, a to z toho dôvodu, že OPM odmieta pripustiť, že témy prediskutované na uvedených konferenciách (literatúra stredoveku a obzvlášť dielo Danteho) patria do trvalého vzdelávania žalobcu hoci tento predmet má priamu spojitosť s činnosťami vykonávanými v rámci prekladateľskej služby a že ďalej voľná na účely vzdelania sú pravidelné poskytované iným úradníkom pre obdobné činnosti.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/34

Žaloba podaná dňa 9. júla 2004: Georgia-Pacific S.A.R.L. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT)

(Vec T-283/04)

(2004/C 262/66)

Jazyk konania: francúzština

Georgia-Pacific S.A.R.L., so sídlom v Luxemburgu, v zastúpení: Rebecca Delorey, advokát, podala dňa 9. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil a zmenil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu, v ktorom tento rozhodol, že ochranná známka č. 2 101 277 nemá rozlišovaciu spôsobilosť pre označenie „roliek papiera pre použitie v domácnosti, papierových uterákov, papierových servítok“ v celom spoločenstve na základe článku 7 odsek 1 písmeno b) nariadenia (ES) č. 40/94 a nanovo rozhodol, že zamietnutá ochranná známka má rozlišovaciu spôsobilosť.

Dôvody žaloby a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka:	Trojrozmerná ochranná známka predstavovaná tvarom motívu papierového uteráku
Výrobky a služby:	Tovary zaradené do triedy 16 (rolky papiera pre použitie v domácnosti, papierové uteráky, papierové servítky) – prihláška č. 2 101 277
Rozhodnutie napadnuté pred odvolacím senátom:	Zamietnutie zápisu prieskumovým pracovníkom
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zamietnutie odvolania
Dôvody žaloby:	Napadnuté rozhodnutie porušuje ustanovenia článku 7 odsek 1 nariadenia (ES) č. 40/94 Označenie je zjavne spôsobilé grafického znázornenia v zmysle článku 7 odsek 1 písmeno a) a článku 4 nariadenia Označenie nie je ani popisné, ani obvyklé a ani nepozostáva z tvaru vyplývajúceho z charakteru samotného tovaru Označenie má dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť pre splnenie požiadaviek článku 7 odsek 1 písmeno b) nariadenia

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/35

Žaloba podaná dňa 13. júla 2004: Michel Andrieu proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-285/04)

(2004/C 262/67)

Jazyk konania: francúzština

Michel Andrieu, bytom v Saint-Mandé (Francúzsko), v zastúpení: Stéphane Rodrigues a Yola Minatchy, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal dňa 13. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Orgánu povereného menovaním z 30. marca 2004, ktorým sa rozhodlo o sťažnosti žalobcu a rovnako aj zrušil hodnotenie služobného postupu žalobcu za obdobie od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002,

—	určil mimozmluvnú zodpovednosť Európskeho spoločenstva vyplývajúcu z napadnutého rozhodnutia a oneskoreného vypracovania hodnotenia služobného postupu žalobcu,

—	priznal žalobcovi náhradu škody za spôsobenú pracovnú, materiálnu a morálnu ujmu, ktorú utrpel, v celkovej výške 64 468 eúr, vrátane symbolickej výšky jedného eura za morálne obťažovanie,

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba sa podáva proti rozhodnutiu riaditeľa personálneho a správneho oddelenia Komisie z 31. marca 2004, ktorým bola zamietnutá sťažnosť predložená žalobcom v rámci vypracovania jeho hodnotenia služobného postupu od 1. júla 2001 do 31. decembra 2002 (HSP 2001 – 2002).

Žalobca napáda zákonnosť tohto rozhodnutia, rovnako aj HSP 2001 – 2002, na ktorom je založené toto rozhodnutie.

Na podporu svojich nárokov žalobca uvádza:

—	porušenie práva na obhajobu, zohľadniac najmä nezaradenia niektorých zložiek hodnotenia do osobného spisu žalobcu, ich čiastočný prepis do automatizovaného systému SYSPER2 a nemožnosť identifikovať HSP, ktorý sa mal vziať do úvahy,

—	porušenie procesných záruk, najmä konflikt záujmov vedúceho hodnotiteľa a overovateľa, rovnako porušenie niektorých spôsobov uplatenia článkov 43 a 45 služobného poriadku,

—	zjavne nesprávne posúdenie uvedenej veci,

—	porušenie povinnosti odôvodniť akty.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/35

Žaloba podaná dňa 15. júla 2004: Dimitra Lantzoni proti Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev

(Vec T-289/04)

(2004/C 262/68)

Jazyk konania: francúzština

Dimitra Lantzoni, bytom v Übersyren (Luxembursko), v zastúpení: Clara Marhuenda, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 15. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie žalovanej, ktoré jej bolo doručené 7. októbra 2003 o odmietnutí sťažnosti na pridelenie bodov za hodnotiace obdobie 1999/2000, a hodnotiace obdobie 2001,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyni, úradníčke Súdneho dvora, bolo doručené 5. februára 2002 rozhodnutie o nepridelení bodov za rok 1999 a 2000. Žalobkyňa bola rovnako informovaná o tom, že za hodnotiace obdobie za rok 2001 jej bol pridelený jeden bod. Žalobkyňa namietala toto pridelenie a neskôr doplnila svoju sťažnosť o ďalšiu, týkajúcu sa nepridelenia žiadnych bodov za roky 1999 a 2000. Sťažnosť vzťahujúca sa na roky 1999 a 2000 bola zamietnutá ako podaná oneskorene a sťažnosť za rok 2001 bola zamietnutá ako nedôvodná.

Na podporu tejto žaloby žalobkyňa uvádza, že pridelenie sporných bodov porušuje rozhodnutie Súdneho dvora z 18. októbra 2000, ktorým sa zaviedol tento systém, z dôvodu že nie je založené na hodnotení, pretože pridelené body nemajú s týmto hodnotením žiadnu súvislosť. Pokiaľ ide o odmietnutie jej sťažnosti vzťahujúcej sa na nepridelenie bodov za roky 1999 a 2000 ako podanej oneskorene, žalobkyňa uvádza, že dvojročné omeškanie spočívajúce v oznámení tohto hodnotenia za rok 1999/2000 jej malo zabrániť v tom, aby sa včas dozvedela o vadách, ku ktorým došlo pri prideľovaní bodov za uvedené obdobie. Podľa žalobkyne, zásada právnej istoty predmetného hodnotiaceho obdobia by nebola spochybnená v prípade, že by jej bolo umožnené namietať chýbajúce body za tieto dva roky, pretože počet získaných bodov automaticky nezaručuje postup.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/36

Žaloba podaná dňa 21. júla 2004: Miguel Teixeira Gaspar, Pedro Paixao Telhada, Ricardo Jorge da Silva Seara Pinto de Amorim a Fernando Miguel Santos Ribeiro proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)

(Vec T-290/04)

(2004/C 262/69)

Jazyk konania: bude určený v súlade s článkom 131 odsek 2 rokovacieho poriadku – Jazyk žaloby: portugalčina

Miguel Teixeira Gaspar, Pedro Paixao Telhada, Ricardo Jorge da Silva Seara Pinto de Amorim a Fernando Miguel Santos Ribeiro, bytom Parede e na Brandoa (Portugalsko), v zastúpení: Ana Clara Santos a Ines Alves Guerra, advokáti, podali 21. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory).

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	Zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT zo dňa 17. marca 2004, vec R 0682/2001-4, doručeného žalobcom dňa 18. mája 2004.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky spoločenstva:	Joao Pedro Lamúrias Escoval
Prihlasovaná ochranná známka spoločenstva:	Grafická ochranná známka „MOONSPELL“ – prihláška č. 483438 pre tovary a služby triedy 41 (hudobné nahrávky).
Majiteľ ochrannej známky alebo označenia, namietaného v konaní o námietkach:	Žalobcovia
Namietaná ochranná známka alebo označenie:	Menovitá ochranná známka „MOONSPELL“ používaná žalobcami pre tovary a služby triedy 41 (hudobné nahrávky)
Rozhodnutie námietkového oddelenia:	Zamietnutie námietok
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zamietnutie odvolania
Žalobné dôvody:	Porušenie článku 8 odsekov 1, 2 písmeno c) a odseku 4 a článku 75 a 76 nariadenia č. 40/94 (1). Všeobecne známa ochranná známka používaná žalobcami v čase podania prihlášky. Nedostatočné posúdenie dôkazov predložených žalobcami.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94, zo dňa 20. decembra 1993, o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES 1994, L 11, s. 1).

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/37

Žaloba podaná dňa 9. júla 2004: Guy Tachelet proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-293/04)

(2004/C 262/70)

Jazyk konania: francúzština

Guy Tachelet, bytom v Rijmename (Belgicko), v zastúpení: Nicolas Lhöest, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 9. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil rozhodnutie orgánu povereného menovaním z 2. septembra 2003, v ktorom Komisia:

—	nepriznala žalobcovi v čase jeho vymenovania započítanie 48 mesiacov odbornej praxe pri zaradení do platového stupňa;

—	neuznala jeho služobný postup skorším povýšením do platovej triedy B3 a prípadne povýšením do platovej triedy B2 (teraz B8);

—	nepristúpila k porovnávaciemu rozboru zásluh na povýšenie, podľa ktorých mohol byť žalobca povýšený do platovej triedy B3;

—	zrušil výslovné rozhodnutie orgánu povereného menovaním zo 16. marca 2004, ktorým sa zamietla sťažnosť žalobcu (R/714/03);

—	zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady škody vo výške 125 000 EUR stanovenej dočasne pre prípad, že nebude môcť zaradiť žalobcu do požadovanej platovej triedy,

—	zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca, zaradený pri vymenovaní do služobného pomeru v októbri 1995 do platovej triedy B5, platový stupeň 3, namieta proti rozhodnutiu orgánu povereného menovaním, že ho po revízii zaradil do platovej triedy B4, platový stupeň 2 a nie do platovej triedy B4, platový stupeň 3, neuznal mu jeho služobný postup a nepristúpil k porovnávaciemu rozboru zásluh na povýšenie, podľa ktorých mohol byť žalobca povýšený do platovej triedy B3.

Na podporu svojich tvrdení žalobca uvádza:

—

pokiaľ ide o započítanú odbornú prax v rámci platového stupňa v čase prijatia do služobného pomeru, porušenie rozhodnutí Komisie zo 6. júna 1973 a z 1. septembra 1983, týkajúcich sa kritérií použiteľných na menovanie do platovej triedy a do platového stupňa od momentu prijatia do služobného pomeru, porušenie ustanovenia článku 5 odsek 3 štatútu a zásadu rovnosti, ako aj nerešpektovanie povinnosti odôvodnenia aktov;

—	pokiaľ ide o zamietnutie uznania služobného postupu, porušenie ustanovenia článku 5 odsek 3 a článku 45 štatútu.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/37

Žaloba podaná dňa 23. júla 2004: Internationale Hilfsfonds e. V. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-294/04)

(2004/C 262/71)

Jazyk konania: nemčina

Internationale Hilfsfonds e. V., so sídlom Rosbach (Nemecko) v zastúpení: H. Kaltenecker, advokát podal 23. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev

—	zaviazal žalovaného na zaplatenie 54 037,00 EUR žalobcovi z dôvodu materiálnej škody spôsobenej konaním úradníkov Komisie v rozpore s ich služobnými povinnosťami a súčasne zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania a trovy žalobcu.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca je nemeckou mimovládnou organizáciou a pôsobí v humanitárnej oblasti.

Žalobca uvádza, že súd vo veci T-321/01 (1), predmetom ktorej je zamietnutie dvoch návrhov žalobcu na kofinancovanie, uznal, že došlo k pochybeniu zo strany Komisie a zrušil príslušné rozhodnutie Komisie. Žalobca uplatňuje, že mu v konaní pred Európskym ombudsmanom, ktoré predchádzalo súdnemu konaniu vznikli značné náklady, ktoré súd v súlade s procesným poriadkom v rámci konania T-321/01 odmietol priznať. Preto žalobcovi zostáva už iba možnosť podať žalobu voči Komisii o náhradu škody spôsobenej pracovníkmi pri výkone ich funkcií v zmysle článku 288 odsek 2 ES.

(1) Rozsudok zo dňa 18.9.2003 vo veci T-321/01, Internationaler Hilfsfonds/Komisia (doposiaľ nezverejnený v zbierke judikátov).

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/38

Žaloba podaná dňa 22. júla 2004: Salvador Contreras Gila, José Ramiro López a Antonio Ramiro López proti Rade Európskej únie

(Vec T-296/04)

(2004/C 262/72)

Jazyk konania: španielčina

Salvador Contreras Gila, José Ramiro López a Antonio Ramiro López, bytom v Jaén (Španielsko), v zastúpení advokátom: José Francisco Vázquez Medina z Ilustre Colegio de Jaén (Advokátska komora v Jaén), podali dňa 22. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Rade Európskej únie.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	vyhlásil neplatnosť – ipso iure – článku 1 odsek 7 nariadenia Rady (ES) č. 864/04;

—	odložil rozhodnutie o trovách konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich návrhov žalobcovia uvádzajú, že bola porušená zásada oprávnených očakávaní, a teda aj právnej istoty, ako aj zásada viazanosti správy vlastnými aktmi v rozsahu, v akom napadnuté ustanovenie tým, že určilo ako referenčné obdobie pre výpočet priamych podpôr pre poľnohospodárov vyrábajúcich olivový olej výlučne obdobia 1999/2000, 2000/2001, 2001/2002 a 2002/2003, spôsobilo, že poľnohospodári, ktorí v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 2366/98 vysadili olivovníky v rokoch 1997 alebo 1998, budú mať len ťažko právo na predpokladanú podporu. V uvedené obdobia mohli mať totiž sotva úrodu, keďže čas potrebný na dosiahnutie plnej plodnosti olivovníka je najmenej osem rokov jeho života.

Žalobcovia takisto tvrdia porušenie zásady nediskriminácie, keďže pokiaľ ide o ostatné štáty, ako napríklad Portugalsko, priznávajú sa im finančné prostriedky na zvyšovanie produkcie mladých olivových hájov.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/38

Žaloba podaná dňa 21. júla 2004: EFKON AG proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej Únie

(Vec T-298/04)

(2004/C 262/73)

Jazyk konania: nemčina

EFKON AG, so sídlom Graz-Andritz (Rakúska republika), v zastúpení: Georg Zanger, advokát, podala 21. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej Únie.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES zo dňa 29. apríla 2004 (1);

—	prípadne zrušil článok 2 odsek 1 písm. a), b) a c) a odsek 3 a odsek 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES zo dňa 29. apríla 2004;

—	prípadne povolil žalobkyňou používanú technológiu (aktívnu infračervenú) pri zavádzaní systémov elektronických poplatkov;

—	uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa žiada zrušiť smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES. Uplatňuje, že sporná smernica obligatórne predpisuje určité technológie v rozpore s princípom neutrality technológií v právnych aktoch. Tým vytvára trhové podmienky v prospech technológií uvedených v smernici a porušuje zásadu hospodárskej súťaže v spoločenstve. Žalobkyňa je so svojou technológiou (obojsmernou vysokorýchlostnou aktívnou infračervenou komunikačnou technológiou) vylúčená z trhu pre systémy elektronických poplatkov.

Ďalej žalobkyňa uvádza, že smernica nespĺňa stanovený cieľ – vytvárať interoperabilitu medzi systémami elektronických poplatkov v členských štátoch – a zabraňuje súčasne spolupráci medzi členskými štátmi, čím porušuje zásadu subsidiarity. Ďalej sa žalobkyňa nezúčastnila legislatívneho procesu, a tým bolo porušené jej právo vyjadriť sa ku všetkým právnym skutočnostiam, a týmto právnym aktom je diskriminovaná voči mikrovlnému priemyslu. Európskym zákonodarcom vytvorené trhové podmienky poškodzujú žalobkyňu aj pri výkone základných slobôd, ktoré jej zaručuje Zmluva ES.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/52/ES zo dňa 29. apríla 2004 o interoperabilite systému elektronických poplatkov v spoločenstve (Ú. v. EÚ L 166, s. 124).

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/39

Žaloba podaná dňa 15. júla 2004: easyJet Airline Company Limited proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-300/04)

(2004/C 262/74)

Jazyk konania: angličtina

easyJet Airline Company Limited, so sídlom v Luton (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: J. Cook a L. Mills, solicitors, podal 15. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo 7. apríla 2004 týkajúce sa konania v súlade s článkom 81 Zmluvy ES (Vec COMP/38.284/D2 Societé Air France/Alitalia Linee Aeree Italiane S.p.A.);

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím Komisia vyhlásila, že ustanovenie článku 81 odsek 1 Zmluvy ES sa nevzťahuje na dohodu o spolupráci medzi leteckými spoločnosťami Air France a Alitalia pre obdobie od 12. novembra 2001 do 11. novembra 2007 v prípade, že budú splnené záväzky, uvedené v prílohe tohto rozhodnutia.

Žalobca, ktorý je sám leteckou spoločnosťou, požaduje zrušenie tohto rozhodnutia. Tvrdí, že dohoda o spolupráci je zlúčením aktivít zmluvných strán na trasách medzi Francúzskom a Talianskom a ako také by malo byť posudzované podľa nariadenia Rady 4064/89 (1). Ďalej uvádza, že Komisia nesprávne určila relevantné trhy, keďže nezohľadnila postavenie zmluvných strán ako odberateľov služieb spojených s leteckou prevádzkou a keďže prišla k nesprávnemu záveru, že dve parížske letiská sú vzájomne zastupiteľné a že nízkonákladoví prepravcovia nepredstavujú možnú alternatívu pre tých cestujúcich na trasách medzi Francúzskom a Talianskom, ktorým záleží na dĺžke trvania prepravy.

Žalobca sa takisto domnieva, že Komisia nesprávne uplatnila článok 81 odsek 1 Zmluvy ES, keďže dostatočne nezohľadnila možnú hospodársku súťaž medzi zmluvnými stranami, nesprávne posúdila otázku, či dohoda spĺňa štyri podmienky, stanovené v odseku 3 daného článku, a oprela svoje závery o zjavné právne omyly a omyly v posúdení. V súvislosti so záväzkami, uvedenými v prílohe rozhodnutia, žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne posúdila ich účinnosť a spôsobilosť obnoviť hospodársku súťaž. Napokon žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie, pretože Komisia nezhodnotila dominantnosť postavenia zmluvných strán na žiadnom trhu a možnosť uplatniť na danú dohodu článok 82 ES.

(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, Ú. v. ES L 257, s. 13

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/39

Žaloba podaná dňa 28. júla 2004: Clearstream Banking Aktiengesellschaft a Clearstream International société anonyme Luxembourg proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-301/04)

(2004/C 262/75)

Jazyk konania: nemčina

Clearstream Banking Aktiengesellschaft, Frankfurt nad Mohanom (Nemecko) a Clearstream International société anonyme Luxembourg (Luxemburg), zastúpení Horst Satzky a Bernhard M. Maassen, advokáti podali dňa 28. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súdny dvor:

—	zrušil žalobcom adresované rozhodnutie Komisie z 2. júna 2004 vo veci COMP/38.096, ohľadne i) zneužitia dominantného postavenia na trhu a ii) povinnosti zdržať sa takéhoto konania;

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím Komisia vytýka žalobcom porušenie článku 82 ES. Podľa názoru Komisie žalobcovia zneužili svoje dominantné postavenie na trhu tým, že údajne vyše dvoch rokov odmietali poskytnúť v prospech Euroclear Bank S.A („EB“) takzvané primárne výkony v oblasti clearingu a zúčtovania pre nemecké akcie na meno a EB pri poskytovaní primárnych výkonov v oblasti clearingu a zúčtovania vyše päť rokov cenovo diskriminovali.

Žalobcovia odmietajú toto obvinenie a navrhujú rozhodnutie zrušiť. Hlavná výhrada žalobcov smeruje voči záveru Komisie, že žalobca Clearstream Banking AG („CB“) disponuje na relevantnom trhu dominantným postavením.

Žalobcovia uvádzajú, že rokovania medzi CB a EB smerujúce k uzatvorenia obchodu s cennými papiermi ohľadne nemeckých akcií netrvalo až dva roky, ale iba nanajvýš deväť mesiacov. Dôvody dĺžky tohto rokovania spočívajú na strane EB a nie na strane CB. V žiadnom okamihu neprejavila CB záujem, či dokonca úmysel odmietnuť poskytnutie výkonov v prospech EB, ktoré poskytuje ostatným zákazníkom.

Ďalej žalobcovia uvádzajú, že pri rokovaniach nemožno prehliadnuť skutočnosť, že obchod s cennými papiermi ohľadne nemeckých akcií je pre vzájomné plnenie medzi CB a EB úplne bezvýznamný. Pri určení ceny sa žalobcovia riadili zásadou rovnakého prístupu s porovnateľnými zákazníkmi. EB však nie je porovnateľné s triedou zákazníkov, ktorú Komisia vo svojom zdôvodnení namietanej diskriminácii použila.

Okrem toho žalobcovia uvádzajú, že Komisia nekonštatovala, že Clearstream International S.A Luxembourg („CI“) je podnik s dominantným postavením na trhu. Už len z tohto dôvodu nemohla zneužiť svoje dominantné postavenie na trhu. Ďalej nie je na mieste vecné vymedzenie relevantného trhu v rozhodnutí. Žalobcovia považujú rozlišovanie Komisie medzi „primárnymi“ a „sekundárnymi“ výkonmi pri uzatvorení obchodu za vecne nepodložené a dokonca za zmätočné. Existuje iba jediný vecne relevantný trh pre clearing a zúčtovanie. Na tomto spoločnom vecne relevantnom trhu nemá CB dominantné postavenie. V dôsledku toho nie sú CB ako ani CI adresáti článku 82 ES. Rozhodnutie je treba zrušiť už len z dôvodu chybného vymedzenia pojmu trh a – z toho vyplývajúceho – chybného vymedzenia pojmu dominantné postavenie na trhu.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/40

Žaloba podaná dňa 26. júla 2004: Maison de l'Europe Avignon Méditerranée proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-302/04)

(2004/C 262/76)

Jazyk konania: francúzština

Maison de l'Europe Avignon Méditerranée, so sídlom v Avignon (Francúzsko), v zastúpení: François Martineau, advokát, podal 26. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zaviazal Komisiu na zaplatenie celkovej sumy 394 066,76 eur z dôvodu nesplnenia svojich peňažných záväzkov voči Maison de l'Europe Avignon Méditerannée;

—	zaviazal žalovaného nahradiť všetky trovy konania, vyčíslené na sumu 10 000 eur.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca uvádza, že Komisia už v roku 1996 neformálne vyjadrila úmysel zriadiť u žalobcu Info Point Europe. Podľa žalobcu bola situácia formalizovaná v roku 2000, keď žalobca a Komisia uzavreli zmluvu o zriadení Info Point Europe. V roku 2004 Komisia túto zmluvu vypovedala.

Žalobca sa touto žalobou domáha platby za plnenia, ktoré uskutočnil od roku 1996 ako časť svojich úloh v rámci európskej informačnej siete Komisie, a to na základe zmluvnej zodpovednosti Komisie.

Podľa žalobcu si Komisia nesplnila svoje zmluvné záväzky a je preto povinná uhradiť rôzne úroky z omeškania, plnenia uskutočnené počas festivalu v Avignon a náklady na prevádzku európskeho dokumentačného strediska od roku 1996.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/40

Žaloba podaná dňa 29. júla 2004: European Dynamics SA proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-303/04)

(2004/C 262/77)

Jazyk konania: angličtina

European Dynamics SA, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: S. Pappas, právnik, podal dňa 29. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil oznámenie Komisie o vyhlásení metódy verejného obstarávania č. 2003/S249-221337 ESP-DIMA;

—	zrušil výzvu Komisie na predkladanie ponúk č. PO/2003/192 (ESP-DIMA);

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo 4. júna 2004, ktorým bola ponuka združenia European Dynamic vyhodnotená ako druhá v poradí za úspešným uchádzačom;

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo 14. júna 2004, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o preskúmanie prijatia ponuky;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť poplatky za právne služby a iné výdavky spojené s touto žalobou.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca je súčasťou združenia, ktoré bolo úspešným uchádzačom na poskytovanie služieb pre ESP Lot 5, sieťové aplikácie. Pre ESP Lot 4, aplikácie pre správu dát/informácií, bola prijatá ponuka iného združenia.

Podľa vyjadrenia žalobcu bolo súťaž, ktorá je predmetom tejto žaloby, ESP-DIMA, založená na nesprávnej domnienke, že poskytovanie služieb pre správu dát a informácií predstavuje nový trh a že používanie ESP Lot 4 presiahlo všetky očakávania. Žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne zaradila do ESP Lot 4 práce, ktoré podľa názoru žalobcu patria v skutočnosti do ESP Lot 5. Žalobca uvádza, že v dôsledku tejto skutočnosti musela Komisia zvýšiť návrh rozpočtu pre ESP Lot 4 a vyhlásiť novú súťaž ESP-DIMA, zatiaľ čo rozpočet pre ESP Lot 5 zostal nezmenený.

Žalobca ďalej tvrdí, že Komisia porušila zásadnú požiadavku konania tým, že prinajmenšom u jedného člena hodnotiacej komisie v tejto súťaži bol daný konflikt záujmov vo vzťahu k žalobcovi.

Napokon žalobca tvrdí, že jeho umiestnenie ako druhý úspešný uchádzač pre ESP-DIMA nie je dostatočne odôvodnené. Žalobca tiež uvádza, že Komisia odmietla poskytnúť informácie týkajúce sa správy o vyhodnotení ponúk.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/41

Žaloba podaná dňa 26. júla 2004: Eden proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT)

(Vec T-305/04)

(2004/C 262/78)

Jazyk konania: francúzština

Spoločnosť Eden, so sídlom v Paríži, v zastúpení: Muriel Antoine-Lalance, advokát, podala dňa 26. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚVHT).

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu z 24. mája 2004 (vec R 591/2003-4);

—	zaviazal Úrad na náhradu trov konania.

Dôvody žaloby a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka:	Čuchová ochranná známka „VÔŇA ZRELEJ JAHODY“, sprevádzaná grafickým znázornením jahody – zápis č. 001122118.
Tovary a služby:	Tovary zaradené do tried 3, 16, 18 a 25.
Rozhodnutie napadnuté pred odvolacím senátom:	Zamietnutie zápisu prieskumovým pracovníkom.
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zamietnutie odvolania
Dôvody žaloby:	Porušenie článku 7 odsek 1 písmeno a) nariadenia (ES) č. 40/94

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/41

Žaloba podaná dňa 15. júla 2004: Monika Luxem proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-306/04)

(2004/C 262/79)

Jazyk konania: francúzština

Monika Luxem, bytom v Bruseli, v zastúpení: Sébastien Orlandi, Albert Coolen, Jean-Noël Louis a Etienne Marchal, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 15. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie nevymenovať ju za úradníka Európskych spoločenstiev, neprideliť ju DG DEV/A.2 na miesto, ktoré bolo označené ako voľné pod referenčným číslom COM/2002/6022/F a odmietnuť jej pridelenie na akékoľvek iné voľné miesto zodpovedajúce jej schopnostiam a osobnému profilu;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa si podala prihlášku do všeobecného výberového konania COM/A/6/01 týkajúceho sa výberu referentov v oblasti vonkajších vzťahov a správy pomoci. V prihláške uviedla, že získala nemecký diplom po ukončení trojročného štúdia. Po tom, čo vo výberovom konaní uspela, sa uchádzala o voľné miesto v Komisii. Listom z 30. júla 2003 ju Komisia informovala, že vzhľadom na jej diplom ju nemôže prijať. Podľa Komisie by podmienkam účasti vo výberovom konaní zodpovedal len nemecký diplom získaný po ukončení štvorročného štúdia, keďže tieto podmienky stanovovali, že získané diplomy musia umožniť doktorandské štúdium.

Žalobkyňa na podporu svojej žaloby o neplatnosť tohto rozhodnutia uvádza porušenie princípu právnej istoty, nezákonnosť odvolania rozhodnutia, ktoré založilo subjektívne práva, porušenie príslušného oznámenia o výberovom konaní a zjavný omyl v posúdení.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/42

Žaloba podaná dňa 19. júla 2004: Carlo Pagliacci proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-307/04)

(2004/C 262/80)

Jazyk konania: francúzština

Carlo Pagliacci, bytom v Bruseli, v zastúpení: Sébastien Orlandi, Albert Coolen, Jean-Noël Louis a Etienne Marchal, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal dňa 19. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie výberovej komisie COM/A/1/02, ktorým bolo uchádzačovi udelené hodnotenie vykonanej skúšky, ktoré nestačilo na to, aby mohol byť zapísaný na zoznam úspešných uchádzačov;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza, že bolo porušené oznámenie o výberovom konaní, nakoľko viacerí uchádzači, ktorí boli uvedení na zozname úspešných uchádzačov, nemali požadovaný diplom, ktorý by priamo súvisel s oblasťou poľnohospodárstva. Takisto uvádza, že členovia výberovej komisie každodenne pracujú s niektorými uchádzačmi. Podľa žalobcu táto skutočnosť spôsobila, že daní uchádzači získali osobitné postavenie oproti iným uchádzačom, a preto predstavuje porušenie princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Keďže orgán poverený menovaním nebol údajne o tejto situácii vopred informovaný, žalobca sa (z tohto dôvodu) odvoláva aj na porušenie článku 14 Služobného poriadku.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/42

Žaloba podaná dňa 19. júla 2004: Francesco Ianniello proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-308/04)

(2004/C 262/81)

Jazyk konania: francúzština

Francesco Ianniello, bytom v Bruseli, v zastúpení: Sébastien Orlandi, Albert Coolen, Jean-Noël Louis a Etienne Marchal, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 19. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie hodnotiteľa odvolania z 8. septembra 2003 o hodnotení služobného postupu žalobcu za obdobie 2001-2002;

—	zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca sa na podporu svojej žaloby odvoláva na porušenie článku 8 všeobecných pravidiel na vykonanie článku 43 služobného poriadku. Žalobca tvrdí, že toto ustanovenie je protiprávne, keďže predvída vymenovanie takých osôb do hodnotiaceho výboru s paritným zastúpením, ktoré sú buď v tej istej, alebo nižšej platovej triede ako žalobca, a preto u nich chýbajú záruky nezávislosti ako aj potrebných znalostí. Žalobca dodáva, že aj keď koná na základe poverenia odborovou organizáciou, riaditeľ ľudských zdrojov alebo jeho zástupca boli prítomní počas preskúmania jeho žaloby.

Žalobca sa takisto odvoláva na porušenia povinnosti mlčanlivosti členov hodnotiaceho výboru s paritným zastúpením, porušenia zásady nestrannosti a objektivity uvedeného výboru, porušenia práva na obhajobu a zásady kontradiktórnosti konania, porušenia zásady správneho úradného postupu, zjavnej chyby pri hodnotení a nesúladu medzi udelenými známkami a príslušnými poznámkami.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/43

Žaloba podaná dňa 28. júla 2004: TV2/DANMARK A/S proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-309/04)

(2004/C 262/82)

Jazyk konania: dánčina

TV2/DANMARK A/S, so sídlom Odense (Dánsko), v zastúpení: Olaf Koktvedgaard, advokát, podal 28. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie C(2004) 1814 (konečné znenie) z 19. mája 2004 vo veci C 2/2003 (ex NN 22/2002) týkajúce sa opatrení Dánskeho kráľovstva prijatých v prospech TV2/DANMARK v celom rozsahu, subsidiárne čiastočne;

—	zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V napadnutom rozhodnutí vyhlásila Komisia za zlučiteľnú so spoločným trhom pomoc poskytnutú TV 2/DANMARK v rokoch 1995-2002 vo forme príjmov z licenčných poplatkov a určitých iných opatrení, s výnimkou sumy 628,2 miliónov DKK, ktoré podľa názoru Komisie predstavuje protiprávnu štátnu pomoc a ktorú musí Dánske kráľovstvo od žalobcu žiadať späť.

V odôvodnení svojej žaloby žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so základnými formálnymi náležitosťami, ako aj v rozpore s článkom 87 odsek 1 ES, článkom 68 odsek 2 ES, článkom 295 ES a protokolom o systéme verejnoprávneho vysielania. Žalobca konkrétne namieta:

—	že došlo k porušeniu princípu kontradiktórneho konania, že výpočet nadbytočnej časti sa vzťahuje aj na sumy, ktoré nepatria do obdobia vyšetrovania a že základ ako aj odôvodnenie posúdenia tvorby vlastného kapitálu TV2 sú nedostatočné;

—	že Komisia nevzala pri vyšetrovaní za základ dané skutočnosti, ktoré existovali v čase, keď boli urobené opatrenia v prospech TV2;

—	že zdroje z licenčných poplatkov poskytnuté TV2 ako i príjmy z reklamy, poskytnuté TV2 v rokoch 1995-1997 prostredníctvom fondov TV2 nie sú štátnou pomocou, pretože nejde o štátne prostriedky;

—	že nejde o žiadnu štátnu pomoc, aj keď získané prostriedky presahujú čisté náklady, ktoré vznikli TV2 pri poskytovaní služieb verejnosti, keďže tieto prostriedky neboli použité na krížové subvencovanie komerčných činností;

—	že TV2 nezískala žiadnu hospodársku výhodu, ktorú by nezískala za normálnych podmienok trhovej ekonomiky, keďže zisk, ktorý TV2 dosiahla, nepresahuje primeraný zisk vyplývajúci z plnenia úloh poskytovania služieb verejnosti, a keďže tvorba vlastného kapitálu TV2 je v trhovej ekonomike odôvodnená;

—	že tvorba vlastného kapitálu TV2 nejde nad rámec toho, čo je potrebné na plnenie úloh poskytovania služieb verejnosti;

—	že vrátenie nemožno vyžadovať od TV 2/DANMARK A/S, ktorá bola založená po skončení doby vyšetrovania, keďže táto spoločnosť sa neobohatila;

—	že je potrebné zrušiť žiadosť týkajúcu sa úrokov zo sumy, ktorej vrátenie sa požaduje, pretože táto už úroky zahŕňa.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/43

Žaloba podaná dňa 26. júla 2004: Ferrero oHG mbH proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

(Vec T-310/04)

(2004/C 262/83)

Jazyk konania: angličtina

Ferrero oHG mbH, so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), v zastúpení: Dr. M. Schaeffer, advokát, podala dňa 26. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zmenil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu zo 17. marca 2004 vo veci R 01540/2002-4 a vyhovel námietkam č. B 245 714;

—	zaviazal prihlasovateľa ochrannej známky na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia:

Prihlasovateľ ochrannej známky spoločenstva:	Cornu SA Fontain
Prihlasovaná ochranná známka spoločenstva:	Slovná ochranná známka „FERRO“ pre tovary v triede 30 (slané pečivo)
Majiteľ ochrannej známky alebo označenia uvádzaného v konaní o námietkach:	Žalobkyňa
Ochranná známka alebo označenie uvádzané v námietkach:	Vnútroštátna slovná ochranná známka „FERRERO“ pre tovary v triedach 5, 29, 30, 32 a 33 (čokoláda a pod.)
Rozhodnutie námietkového oddelenia:	Zamietnutie námietok
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zamietnutie odvolania
Žalobné dôvody:	Porušenie článku 8 odsek 1 nariadenia č. 40/94 (1)

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 zo dňa 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, s. 1)

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/44

Žaloba podaná dňa 22. júla 2004: José Luis Buendia Sierra proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-311/04)

(2004/C 262/84)

Jazyk konania: francúzština

José Luis Buendia Sierra, bytom v Bruseli, v zastúpení: Marc van der Woude a Valérie Landes, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 22. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil rozhodnutie všeobecného riaditeľa právnej služby, ktorým mu priznáva iba jeden prednostný bod všeobecného riaditeľstva z titulu hodnotenia jeho služobného postupu za rok 2003 a ktoré bolo potvrdené a nadobudlo platnosť rozhodnutím Orgánu povereného menovaním obsahujúcim zamietnutie odvolania,

—	zrušil rozhodnutie Orgánu povereného menovaním, ktorým mu nebol priznaný ani jeden osobitný prednostný bod „Hodnotiaceho výboru za ďalšiu činnosť v záujme inštitúcie“ z titulu hodnotenia jeho služobného postupu za rok 2003,

—

zrušil rozhodnutie Orgánu povereného menovaním, ktorým mu bolo celkovo priznaných 20 bodov z titulu hodnotenia jeho služobného postupu za rok 2003, zoznam zásluh úradníkov platovej triedy A5 z titulu hodnotenia služobného postupu za rok 2003, zoznam úradníkov povýšených do platovej triedy A4 z titulu hodnotenia služobného postupu za rok 2003 a v každom prípade rozhodnutie, na základe ktorého nebol zapísaný ani na jeden z týchto zoznamov,

—	zrušil, ak je to potrebné, rozhodnutie zamietajúce sťažnosť,

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa žalobcu rozhodnutie o priznaní iba jedného prednostného bodu hlavného riaditeľstva je výsledkom kritérií uplatnených nezávisle od zásluh v právnej službe, ktoré vedú k prideleniu týchto bodov úradníkom, ktorí majú najdlhšiu odbornú prax v platovej triede. Žalobca namieta, že týmto rozhodnutím bol porušený článok 45 služobného poriadku, článok 2 odsek 1 všeobecných vykonávacích ustanovení článku 43 služobného poriadku a článok 6 odsek 3 a 4 všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku. Podľa žalobcu rozhodnutie okrem iného porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania a služobného postupu, obsahuje zjavne nesprávne posúdenie veci a je zneužitím právomoci. Nakoniec žalobca namieta porušenie podstatných formálnych náležitostí v konaní o pridelení bodov a v konaní o odvolaní.

Žalobca okrem iného tvrdí, že rozhodnutím o nepriznaní ani jedného prednostného bodu „hodnotiaceho výboru za ďalšiu činnosť v záujme inštitúcie“ bol porušený článok 45 služobného poriadku, článok 9 všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku a zásadu rovnosti v zaobchádzaní. Podľa žalobcu toto rozhodnutie je rovnako založené na zjavne nesprávnom posúdení veci a na zneužití právomoci.

Na záver, žalobca spochybňuje rozhodnutie o pridelení 20 bodov, zoznam zásluh úradníkov platovej triedy A5, zoznam úradníkov povýšených do platovej triedy A4, rozhodnutie, na základe ktorého nebol zapísaný ani na jeden z týchto zoznamov. V tomto ohľade žalobca v prvom rade namieta nezákonnosť ostatných aktov namietaných v tejto žalobe a rovnako nezákonnosť predpisov vzťahujúcich sa na výkon hodnotenia zamestnancov za obdobie 2001-2002, všeobecných vykonávacích ustanovení článku 43 služobného poriadku a všeobecných vykonávacích ustanovení článku 45 služobného poriadku. Podľa žalobcu tieto ustanovenia porušujú článok 25 odsek 2 a článok 45 služobného poriadku, rovnako aj zásady služobného postupu a rovnosti zaobchádzania. Nakoniec žalobca namieta, že rozhodnutia obsahujú vady vyplývajúce z nepríslušnosti a z porušenia podstatných formálnych náležitostí.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/45

Žaloba podaná dňa 22. júla 2004 Vittorio Di Bucci proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-312/04)

(2004/C 262/85)

Jazyk konania: francúzština

Vittorio Di Bucci, bydliskom v Bruseli, zastúpený Marc van der Woude a Valérie Landes, advokátmi, podal 22. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil rozhodnutie všeobecného riaditeľa právnej služby, ktorým mu priznáva iba jeden prednostný bod hlavného riaditeľstva z titulu hodnotenia jeho služobného postupu za rok 2003 a ktoré bolo potvrdené a nadobudlo platnosť rozhodnutím Orgánu povereného menovaním (AIPN) obsahujúcim zamietnutie odvolania;

—	zrušil rozhodnutie Orgánu povereného menovaním, ktorým mu nebol priznaný ani jeden osobitný prednostný bod „Hodnotiaceho výboru za ďalšiu činnosť v záujme inštitúcie“ z titulu hodnotenia jeho služobného postupu za rok 2003;

—

zrušil rozhodnutie Orgánu povereného menovaním, ktorým mu bolo celkovo priznaných 20 bodov z titulu hodnotenia jeho služobného postupu za rok 2003, zoznam zásluh úradníkov triedy A5 z titulu hodnotenia služobného postupu za rok 2003, zoznam úradníkov povýšených do triedy A4 z titulu hodnotenia služobného postupu za rok 2003 a v každom prípade rozhodnutie, na základe ktorého nebol zapísaný ani na jeden z týchto zoznamov;

—	zrušil, ak je to potrebné, rozhodnutie zamietajúce sťažnosť;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobné dôvody a tvrdenia uvádzané v tejto veci sú podobné ako tie, uvádzané vo veci T-311/04, José Luis Buendia Sierra/Komisia.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/45

Žaloba podaná dňa 30. júla 2004: Hewlett-Packard GmbH proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-313/04)

(2004/C 262/86)

Jazyk konania: nemčina

Hewlett-Packard GmbH, so sídlom Böblingen (Nemecko), v zastúpení: Fabienne Boulanger, Marius Mrozek a Michael Tervooren, advokáti, podal 30. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	vyhlásil rozhodnutie Komisie REM 06/02 zo 7. apríla 2004, ktorým bolo rozhodnuté, že refundácia v jednom konkrétnom prípade nie je oprávnená, za neplatné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca odbavil 21.12.1995 zo svojho colného skladu tovar (tlačiarne a kazety pre tlačiarne) s pôvodom zo Singapúru do voľného obehu Spoločenstva. Týmto odbavením do voľného obehu vznikol za tovar colný dlh. Podľa žalobcu bolo odbavenie vykonané 21.12.1995 z dôvodu, aby sa mohli použiť preferenčné colné sadzby platné do 31.12. 995. V čase odbavenia by ináč boli od 1.1.1996 použiteľné vyššie colné sadzby pre odbavenie do voľného obehu. Nariadením č. 3009/95 (1) boli tovary rovnakého čísla colnej sadzby, ako predmetné žalobcove, oslobodené od 1.1.1996 od cla.

V novembri 1996 požiadal žalobca nemecké colné úrady o refundáciu požadovanej sumy. Táto žiadosť bola zamietnutá. So súhlasom žalobcu predložili nemecké colné úrady prípad Komisii.

Žalobca sa odvoláva na článok 239 colného kódexu a uvádza, že Komisia porušila príkaz predvídateľného konania orgánov Spoločenstva a tým aj princíp právnej istoty tým, že neskoro zverejnila a neoznámila včas nariadenie č. 3009/95, že ho zámerne antedatovala a že sa odvolala na nariadenie Rady č. 3093/95 (2) z 22. decembra 1995, ktoré bolo zverejnené až 21.2.1996.

Žalobca ďalej uvádza, že došlo aj k porušeniu článku 12 nariadenia Rady č. 2658/87 (3), ktoré predpisuje zverejnenie úplného znenia kombinovanej nomenklatúry pre nasledujúci rok do 31.10. Účelom tohoto predpisu je práve spoľahlivo informovať hospodárske subjekty ohľadne očakávaných finančných konzekvencií a vytvárať tým občanom Spoločenstva základ pre bezpečné plánovanie, aby títo mohli tomu prispôsobiť svoje konanie.

Žalobca okrem toho tvrdí, že Komisia porušila svoju povinnosť svedomitého konania voči žalujúcemu tým, že ho načas neinformovala o prichádzajúcej opätovnej zmene kombinovanej nomenklatúry. Ďalej Komisia vychádzala v napadnutom rozhodnutí z okolností, ktoré objektívne neexistovali. Tým porušila svoj v tomto rámci jej prislúchajúci priestor na voľnú úvahu a voľné posúdenie v neprospech žalujúceho. Žalobca záverom uvádza, že nekonal ani zjavne nedbanlivo a ani s úmyslom podvádzať.

(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 3009/95 z 22. decembra 1995 ktorým sa mení príloha I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 319. s. 1)

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 3093/95 z 22. decembra 1995 ustanovujúce colné sadzby, ktoré sa majú uplatňovať v spoločenstve v dôsledku rokovaní podľa článku XXIV.6 GATT vyplývajúcich z pristúpenia Rakúska, Fínska a Švédska k Európskej únii

(3) Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. L 256, s. 1)

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/46

Žaloba podaná dňa 27. júla 2004: Spolková republika Nemecko proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-314/04)

(2004/C 262/87)

Jazyk konania: nemčina

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: Claus-Dieter Quassowski a Christoph von Donat, podala dňa 27. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil rozhodnutie Komisie, oznámené listom Generálneho riaditeľstva regionálnej politiky zo 17. mája 2004 v časti, v ktorej Komisia znížila podiel účasti Spoločenstva na financovaní cieľa 2-programu 1997-1999 Severné Porýnie-Westfálsko (EFRE č. 97.02.13.005/ARINCO č. 97.DE.16.005) z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj na 319 046 236,76 EUR a zamietla vyplatenie zvyšnej čiastky vo výške 5 488 569,24 EUR nemeckým úradom;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca v súlade s článkom 230 ES vytýka Komisii porušenie predpisov sekundárneho práva Spoločenstva a všeobecných právnych zásad, chyby pri posudzovaní ako aj nesprávne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Napadnutým rozhodnutím znížila Komisia podiel účasti Spoločenstva na financovaní cieľa 2-programu 1997-1999 Severné Porýnie-Westfálsko zo štrukturálnych fondov EFRE na 319 046 236,76 EUR a zamietla vyplatenie zvyšnej čiastky vo výške 5 488 569,24 EUR nemeckým úradom. Dôvodom tohto zníženia bolo nižšie resp. pri niektorých opatreniach vyššie využitie programu v porovnaní s indikatívnym finančným plánom. K vyrovnaniu nedošlo v rámci jednotlivých ťažiskových bodov programu, ale v rámci programu ako celku.

Komisia je toho názoru, že prerozdelenie (transfer) je možné iba medzi opatreniami, nie však medzi ťažiskovými bodmi programu, resp. druhá možnosť by si vyžadovala predchádzajúce opätovné rozhodnutie Komisie. To platí tiež v prípade vyšších reálnych výdavkov v rámci schváleného programu, ktoré sa nespájajú s návrhom na zvýšenie EFRE-podielu.

Spolková vláda považuje prerozdelenie za vecne odôvodnené. Uvádza, že rozsahom bezvýznamné prerozdelenie lepšie prispelo k dosiahnutiu cieľa podpory Spoločenstva. Neexistujú žiadne dôvody pre zníženie. Predovšetkým nemožno schválené zníženie EFRE-podielu odôvodniť tým, že príslušné úrady a inštitúcie v krajine Severné Porýnie-Vestfálsko pružne realizovali indikatívny finančný plán programu štrukturálnej intervencie Spoločenstva v oblastiach spadajúcich do programu cieľ 2 v období 1.1.1997-31.12.1999. V tomto smere je krátenie vyplácaného salda v rozpore s právom Spoločenstva.

Spolková vláda ďalej uvádza, že Komisia v rozpore s účelom obmedzuje priestor pôsobenia štátu, resp. príslušných miestnych úradov a inštitúcii tým, že odmieta flexibilitu na úrovni priorít aj vtedy, ak na konci obdobia podpory formálne schválenie Komisiou nemožno dosiahnuť.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/46

Žaloba podaná dňa 2. augusta 2004: Ricorso di Wam Spa proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-316/04)

(2004/C 262/88)

Jazyk konania: taliančina

Ricorso di Wam Spa, v zastúpení: Ernesto Giuliani, advokát, podal 2. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie C(2004) 1812 z 19. mája 2004 ohľadne štátnej pomoci, ktorú Taliansko poskytlo Wam SpA v rokoch 1995 a 2000, nakoľko Wam SpA túto štátnu pomoc považuje a označuje za zlučiteľnú so spoločným trhom;

—	uložil Komisii Európskych spoločenstiev povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V dôsledku sťažnosti podanej Morton Machine Company Limited, ohľadne dvoch úverov so zníženými úrokovými sadzbami, ktoré Taliansko poskytlo Wam SpA v rokoch 1995 a 2000, sa Komisia rozhodla začať formálne prieskumné konanie v súlade s článkom 88 odsek 2 ES. Napadnutým rozhodnutím konštatovala, že tieto opatrenia sa kvalifikujú ako štátna pomoc nezlučiteľná so spoločným trhom, nakoľko sú v rozpore s článkom 87 ES.

V odôvodnení svojho návrhu žalobca uvádza, že:

—

Komisia porušila pri výkone svojej činnosti všeobecné zásady nestrannosti, autonómie, nezávislosti, ekvity a riadneho výkonu svojej činnosti tým, že neposúdila objektívne sťažnosť Morton Machine Limited a následkom toho bez odôvodnenia zamietla návrh Wam spa na vrátenie rozdielu medzi trhovými úrokovými sadzbami v čase poskytnutia jednotlivých úverov Wam spa a úrokmi, ktoré boli použité u oboch sporných úverov so zníženou úrokovou sadzbou;

—

porušila resp. nesprávne aplikovala článok 87 ES, tým že štátnu pomoc poskytnutú žalobcovi kvalifikovala ako nezlučiteľnú so spoločným trhom, a to z dôvodu, že táto pomoc skresľuje hospodársku súťaž v Spoločenstve, hoci medzi žalobcom a Morton Machine Limited neexistuje žiadny vzťah hospodárskej súťaže, nakoľko priemyselné miešačky žalobca nevyrábal, ako ani nepredával a Wam Engineering Limited nie je dcérskou spoločnosťou žalobcu, ale samostatný podnik anglického práva so sídlom v Anglicku;

—

porušila článok 88 odsek 2 ES tým, že konštatovala, že podľa talianskeho zákona – zákona č. 394 z 29. júla 1981, ktorý Komisia kvalifikovala ako zlučiteľný s právom Spoločenstva – žalobcovi poskytnutá štátna pomoc je nezákonnou štátnou pomocou, alebo prinajmenšom je v rozpore so zásadou právnej istoty práva Spoločenstva, nakoľko nevydala žiadny predpis ohľadne aktivity podporujúcej hospodársku expanziu do krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie;

—	porušila alebo nesprávne aplikovala články 87 a 88 ES tým, že konštatovala, že právny základ poskytnutej štátnej pomoci nebol oznámený a tento právny základ vyhlásila za nezlučiteľný so spoločným trhom z dôvodu chýbajúceho oznámenia a nie z dôvodu primeraného posúdenia skutkových okolností;

—

porušila článok 87 ES a článok 2 písmeno b) nariadenia (ES) č. 69/2001 tým, že túto štátnu pomoc - ktorá sa nijako netýkala množstva vyvážaného tovaru, ale iba predstavovala pokus preniknúť na trhy krajín mimo Európskej únie – kvalifikovala ako štátnu pomoc vývozu a tým vylúčila možnosť aplikovať na ňu pravidlo „de minimis“.

Okrem toho Komisia viacerými spôsobmi porušila povinnosť odôvodnenia predpisov ako aj zásadu spravodlivosti, ekvity a riadneho výkonu správy.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/47

Žaloba podaná dňa 3. augusta 2004: Dánske kráľovstvo proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-317/04)

(2004/C 262/89)

Jazyk konania: dánčina

Dánske kráľovstvo, v zastúpení: Jørgen Molde, právna pomoc: Peter Biering a Kim Lundgaard Hansen, advokáti, podalo 3. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 19. mája 2004 týkajúce sa opatrení Dánskeho kráľovstva prijatých v prospech TV2/Danmark;

—	subsidiárne: zrušil rozhodnutie Komisie z 19. mája 2004 týkajúce sa opatrení prijatých Dánskom v prospech TV2/DANMARK v časti, ktorá sa týka článku 2;

—	subsidiárnejšie: zrušil rozhodnutie Komisie z 19. mája 2004 týkajúce sa opatrení prijatých Dánskom v prospech TV2/DANMARK, ktoré sa týkajú článkov 2, 3 a 4, a

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V napadnutom rozhodnutí vyhlásila Komisia za zlučiteľnú so spoločným trhom pomoc poskytnutú TV2/DANMARK v rokoch 1995-2002 vo forme príjmov z licenčných poplatkov a určitých iných opatrení, s výnimkou sumy 628,2 miliónov DKK, ktorá podľa názoru Komisie predstavuje protiprávnu štátnu pomoc a ktorú musí Dánske kráľovstvo od TV2/DANMARK A/S žiadať späť.

Na podporu svojej žaloby dánska vláda uvádza, že rozhodnutie Komisie z 19. mája 2004:

—	bolo vydané v rozpore so základnými formálnymi náležitosťami;

—	porušuje článok 295 ES, ustanovenia článku 87 odsek 1 ES a 86 odsek 2 ES týkajúce sa pomoci poskytnutej členským štátom a protokolu o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, a

—	porušuje nariadenie Rady 659/1999 (1) a smernicu Komisie 80/723 (2).

Na podporu svojho hlavného návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia sa dánska vláda opiera o nasledovné dôvody:

—	nebol dodržaný princíp kontradiktórneho konania, čo sa priamo dotklo možností vlády sa brániť, a teda záverov prijatých Komisiou;

—	ani licenčné poplatky zaplatené TV2, ani príjmy z reklamy prevedené na TV2 prostredníctvom TV2/Fonden do jeho likvidácie v roku 1997 nepredstavujú štátnu pomoc, keďže nie sú štátnymi zdrojmi v zmysle článku 87 ES;

—	vlastné imanie TV2 vytvorené počas obdobia 1995-2002 je primeraným ziskom poskytnutým z toho dôvodu, že TV2 vykonáva svoje úlohy služieb verejnosti, a teda nie sú „nadhodnotenou kompenzáciou“, ktorú možno považovať za štátnu pomoc v rozpore so zmluvou ES;

—	výpočet Komisie týkajúci sa „nadhodnotenej kompenzácie“ je chybný;

—	nejde o otázku štátnej pomoci, aj keby financie poskytované TV2 prekračovali čisté náklady úloh služby verejnosti, pretože financovanie neslúžilo krížovému subvencovaniu obchodných činností TV2, a preto nemohlo narušiť hospodársku súťaž; a

—	pokiaľ bolo potrebné usúdiť, že do TV2 boli presunuté štátne zdroje, tento presun musí byť považovaný za presun uskutočnený v súlade s kritériami súkromného investora v trhovej ekonomike, a teda nejde o štátnu pomoc.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1)

(2) Smernica Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a štátnymi podnikmi (Ú. v. ES L 195, s. 35)

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/48

Žaloba podaná dňa 27. júla 2004: Port Support Customs Rotterdam B.V. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-319/04)

(2004/C 262/90)

Jazyk konania: holandčina

Port Support Customs Rotterdam B.V., so sídlom Rotterdam (Holandsko), v zastúpení: A.T.M. Jansen, podal 27. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev zo dňa 18. mája 2004;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev, aby sprístupnila žalobcovi informácie a poskytla mu kópiu požadovaných dokumentov.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca žiadal o prístup k správe o úlohe OLAF týkajúcej sa obuvi a textilných výrobkov z Kambodže. Žalobca získal len obmedzený prístup k tejto správe, a preto požiadal o prístup aj k nezverejneným častiam správy. Žalobca tento prístup nezískal.

V rámci odôvodnenia svojej žaloby žalobca poukazuje na porušenie článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 zo dňa 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1). Žalobca uvádza, že mu Komisia neodpovedala na jeho potvrdenú žiadosť.

(1) Ú. v. ES L 145, s. 43

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/48

Žaloba podaná dňa 29. júla 2004: Air Bourbon proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-321/04)

(2004/C 262/91)

Jazyk konania: francúzština

Spoločnosť Air Bourbon, so sídlom v Sainte-Marie, Réunion (Francúzsko), v zastúpení: Sauveur Vaisse, podala 29. júla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie zo dňa 16. decembra 2003 spisovej značky C (2003) 4708 fin, ktorým Komisia povolila Francúzskej republike poskytnúť pomoc spoločnosti Air Austral;

—	nariadil Komisii a Francúzskej republike prijať opatrenia nevyhnutné k tomu, aby spoločnosť Air Austral vrátila protiprávne získanú pomoc;

—	zaviazal Komisiu na základe článku 87 odsek 2 rokovacieho poriadku zaplatiť spoločnosti Air Bourbon sumu 10 000 EURO ako náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa žiada zrušiť rozhodnutie C (2003) 4708, zo 16. decembra 2003, ktorým Komisia na základe článku 87 odsek 3 Zmluvy rozhodla, že pomoc poskytnutá spoločnosti AIR AUSTRAL je zlučiteľná so spoločným trhom. Konkrétne sa jedná o pomoc na prevádzku v sume 1 950 536 EURO vo forme daňového odpočtu, ktorého príjemcami sú daňový poplatníci, ktorí investujú do rekonštrukcie dvoch lietadiel typu B 777-2000 pre zahájenie linky Paríž/Réunion a ktorí združení vo verejnej obchodnej spoločnosti (v.o.s.) prenajmú toto vybavenie AIR AUSTRAL na obdobie piatich rokov a následne jej prenechajú toto vybavenie za neznámu čiastku.

Napadnuté rozhodnutie sa zakladá na úvahe, že predmetná pomoc je prevádzkovou pomocou, ktorá podľa znenia usmernenia o národnej regionálnej pomoci môže byť povolená pre čiastočné kompenzovanie zvýšených nákladov dopravy do najvzdialenejších regiónov, medzi ktoré patrí Réunion.

Podľa názoru žalobkyne, predmetná pomoc musí byť považovaná za nezlučiteľnú so spoločným trhom z nasledovných dôvodov:

—	pomoc predstavuje investičnú podporu pre nadobudnutie dopravných zariadení, ktorá je vyššie citovaným usmernením zakázaná;

—	pomoc je výlučne vyhradená pre spoločnosť AIR AUSTRAL a vytvára nerovnováhu medzi obmedzením hospodárskej súťaže a prínosom pre cieľ rozvoja predmetného regiónu;

—

pomoc porušuje zásadu nekumulovania verejnej pomoci, nakoľko spoločnosť AIR AUSTRAL bola príjemcom príspevkov z verejných fondov pochádzajúcich z predmetnej oblasti a od verejnej správy územnej oblasti (departamentu) Réunion, ktorá nezodpovedá investíciám, ktoré by musel vynaložiť súkromný investor pôsobiaci na trhu za normálnych podmienok. Tieto príspevky okrem toho vytvorili prebytok ponuky na linke Paríž/Saint Denis;

—	táto pomoc porušuje rovnováhu, ktorá musí existovať medzi prínosom, ktorý pomoc predstavuje pre rozvoj oblasti na jednej strane a porušením podmienok hospodárskej súťaže medzi AIR AUSTRAL a žalobkyňou.

AIR BOURBON rovnako namieta porušenie jej práv na obranu, ktoré sú zaručené článkom 88 odsek 3 Zmluvy.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/49

Žaloba podaná dňa 5. augusta 2004: Colgate-Palmolive Company proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT)

(Vec T-322/04)

(2004/C 262/92)

Jazyk konania: španielčina

Spoločnosť Colgate-Palmolive Company so sídlom v New Yorku (Spojené Štáty), v zastúpení advokátov: Enrique Armijo Chávarri a Antonio Castán Pérez-Gómez, podala 5. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ÚHVT).

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo dňa 18. mája 2004 vydané vo veci R 0076/2004-2; a

—	zaviazal OAMI nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Prihlasovaná ochranná známka:	Slovná ochranná známka „SIMPLY WHITE“- Žiadosť č. 2688315.
Výrobky alebo služby:	Prípravky na čistenie zubov, zubná pasta, ústne vody (Trieda 3).
Rozhodnutie napadnuté pred odvolacím senátom:	Zamietnutie prihlášky prieskumovým pracovníkom.
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Zamietnutie odvolania.
Žalobné dôvody:	Nesprávny výklad čl. 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/50

Žaloba podaná dňa 4. augusta 2004: Brandt Italia spa proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-323/04)

(2004/C 262/93)

Jazyk konania: taliančina

Brandt Italia spa, v zastúpení: Martijn van Empel, Claudio Visco a Salvatore Lamarca, avvocati, podal 4. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	vyhlásil rozhodnutie Komisie C(2004)930 konečné znenie z 30. marca 2004 za neplatné a tým ho zrušil;

—	subsidiárne zrušil toto rozhodnutie čiastočne, teda len vzhľadom na článok 3, ktorý Taliansky štát zaväzuje protiprávne udelenú štátnu pomoc spätne vymáhať;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým rozhodnutím bola štátna pomoc týkajúca sa naliehavých opatrení v oblasti zamestnanosti, ktorú Taliansko udelilo na základe zákonného dekrétu č. 23 zo 14. februára 2003, vydanom v zákone zo 17. apríla 2003, vyhlásená za nezlučiteľnú so spoločným trhom a talianskej vláde bolo uložené údajnú štátnu pomoc spätne vymáhať od žalobcu, ktorý ju získal za účelom kúpy časti podniku spoločnosti Ocean spa per la refrigerazione, umiestnenom vo Verolanuova, kraj Brescia.

Na podporu svojej žaloby žalobca najskôr namieta tvrdenie Komisie, že na základe zákonného dekrétu č. 23/2003 bola príjemcom udelená individuálna pomoc, ktorá viedla k narušeniu súťaže. V zmysle právnej úpravy v oblasti Cassa Integrazione Guadgni e Mobilità (všeobecná právna úprava) boli totiž zvýhodnenia vyplývajúce údajne zo zákonného dekrétu v skutočnosti prístupné aj každej inej spoločnosti, ktorá zamestnáva zamestnancov, zapísaných do zoznamu mobility. Preto zákonný dekrét č. 23/2003 síce zlepšil postavenie prevedených zamestnancov, avšak neviedol ku žiadnemu hospodárskemu zvýhodneniu príjemcov a teda v danom prípade žalobcu. Žalobca okrem toho uvádza, že Komisia nevykonala úplné a presné zhodnotenie hospodárskych vplyvov vnútroštátneho opatrenia a nezohľadnila dodatočné náklady podnikov pri nadobúdaní časti podniku, ktoré sú povinné niesť (sociálnu a finančnú) záťaž ako aj (sociálnu a finančnú) zodpovednosť, akú by bez vykonania daného opatrenia nemali. Napokon žalobca poukazuje na všeobecný charakter sporného opatrenia, na základe ktorého viedlo dané opatrenie práve k tým následkom, aké predvídajú všeobecné ustanovenia zákona č. 223/91. Podľa vyjadrenia žalobcu Komisia svoj príkaz talianskej vláde, aby finančnú výhodu, ktorú prijal žalobca na základe zákonného dekrétu ako individuálnu pomoc, spätne vymáhala, založila na preskúmaní dekrétu 23/2003, pričom dané opatrenie posúdila ako opatrenie všeobecnej schémy pomoci. Svojím rozhodnutím o vymáhaní individuálnej pomoci v rámci rozhodnutia týkajúceho sa schémy pomoci Komisia porušila článok 88 ES, pričom navyše nezohľadnila ustanovenia nariadenia (ES) č. 659/1999. Navyše Komisia vôbec neskúmala konkrétny skutkový stav súvisiaci s údajnou individuálnou pomocou, o ktorej vymáhaní rozhodla. Mala začať samostatné a osobitné konanie o posúdení zlučiteľnosti vnútroštátneho opatrenia vo vzťahu ku kritériám pre individuálnu pomoc alebo sa pridržiavať nástrojov na prijatie dočasných opatrení zabezpečujúcich jej vrátenie, stanovených v nariadení (ES) č. 659/1999.

Komisia okrem toho porušila články 88 a 89 ES ako aj ustanovenia nariadení (ES) č. 994/98 a 2204/2002. Z tohto hľadiska Komisia vyhlásila za neplatné s účinnosťou ex tunc opatrenie, na ktoré sa potenciálne mohla vzťahovať jedna z výnimiek stanovených nariadením (ES) č. 2204/2002 a ktoré mohlo byť preto posudzované ako „existujúca pomoc“ v zmysle článku 88 ES. Ďalej si Komisia protiprávne prisvojila oprávnenie určiť, že na zákonný dekrét č. 23/2003 sa nevzťahuje nariadenie (ES) č. 2204/2002, čím prekročila hranice svojej pôsobnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 89 ES v spojení s nariadeniami (ES) č. 994/98 a 2204/2002.

Navyše je článok 3 napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo Taliansko zaviazané spätne vymáhať údajnú štátnu pomoc od príjemcov, nezlučiteľný s princípom ochrany legitímnej dôvery.

Napokon Komisia v tejto veci porušila povinnosť odôvodniť rozhodnutie v zmysle článku 253 ES a tiež sa dopustila zneužitia svojej právomoci.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/50

Žaloba podaná dňa 2. augusta 2004: Viasat Broadcasting UK Ltd proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-329/04)

(2004/C 262/94)

Jazyk konania: dánčina

Viasat Broadcasting UK Ltd, so sídlom vo West Dryton (Veľká Británia), v zastúpení: Simon Evers Hjelmborg, advokát, podal 2. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil konečné rozhodnutie Komisie z 19. mája 2004 v oblasti štátnej pomoci, Vec C 2/2003 (ex NN 22/2002) týkajúcej sa opatrení Dánskeho kráľovstva v prospech TV2/DANMARK v tej časti, ktorá určuje, že poskytnutá pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 86 odsek 2 ES;

—	zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V napadnutom rozhodnutí Komisia schválila pomoc poskytnutú TV2/DANMARK A/S od 1995 do 2002 vo forme prostriedkov plynúcich z licenčných poplatkov a iných opatrení ako zlučiteľnú so spoločným trhom, okrem sumy 628,2 milióna DKK, ktorá podľa názoru Komisie predstavuje protiprávnu pomoc štátu, ktorú je Dánske kráľovstvo povinné žiadať od TV2/DANMARK A/S späť. Žalobca požaduje zrušenie tej časti rozhodnutia, ktorou Komisia vyhlasuje časť pomoci za zlučiteľnú so spoločným trhom.

Žalobca tvrdí, že hodnotenie Komisie nie je správne v opätovnom posúdení otázky, či sú povinnosti TV2/DANMARK A/S poskytovať služby verejnosti definované dostatočne podrobne, keďže konštatovala, že celá programová škála TV2/DANMARK A/S patrí medzi činnosti poskytovania služieb verejnosti. Práve tento aspekt sťažuje opätovné posúdenie, či Dánsko konalo a naďalej bude konať v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže spoločenstva, najmä s článkom 87 odsek 1 ES spolu s článkom 86 odsek 2 ES.

Žalobca okrem iného poukazuje na skutočnosť, že metóda Komisie, ktorú použila na posúdenie, či pomoc, ktorú skonštatovala v zmysle článku 87 odsek 1 ES, je zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 86 odsek 2 ES, je nesprávna, keďže nezohľadňuje existenciu nepriamej (horizontálnej) štátnej pomoci prostredníctvom krížového subvencovania v rozpore s článkom 87 odsek 1 ES,

—

pretože protisúťažné konanie TV2/DANMARK A/S na trhu predaja televíznej reklamy nemôže byť nevyhnutné pre plnenie povinnosti TV2/DANMARK A/S poskytovať služby verejnosti podľa článku 86 odsek2 ES, pričom z tohto dôvodu sa článok 87 odsek1 ES bez výhrady uplatňuje na správanie TV2/DANMARK A/S na obchodných trhoch;

—

pretože Komisia skúmala iba to, či bola poskytnutá prípadná nadbytočná kompenzácia od štátu (priama vertikálna a zakázaná štátna pomoc) na účely podpory obchodných aktivít, a nie to, či bola poskytnutá od štátu kompenzácia (priama vertikálna a povolená štátna pomoc) na účely získania ekonomických výhod v obchodných aktivitách, ktoré skresľujú hospodársku súťaž;

—

pretože „stand alone“ test uplatnený Komisiou nie je použiteľný na tento prípad, keďže je založený na porovnaní medzi nákladmi konkurentov TV2/DANMARK A/S (namiesto vlastných nákladov TV2/DANMARK A/S) a príjmami TV2/DANMARK A/S z obchodných aktivít, čím ignoruje možné rozdiely v úrovni efektívnosti, s tým následkom, že test neukazuje úplne, či obchodné aktivity TV2/DANMARK A/S prostredníctvom krížových subvencií získali ekonomickú výhodu skresľujúcu hospodársku súťaž;

—	pretože ani cenové kritérium, ktoré uplatnila Komisia, nie je použiteľné na tento prípad.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/51

Žaloba podaná dňa 13. augusta 2004: TV Danmark A/S a Kanal 5 Denmark Ltd. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-336/04)

(2004/C 262/95)

Jazyk konania: angličtina

TV Danmark A/S, so sídlom v Kodani (Dánsko) a Kanal 5 Denmark Ltd., so sídlom v Hounslow (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: D. Vandermeersch, K. Karl a H Peytz, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podali 13. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil článok 1 rozhodnutia Komisie C 2/03 z 19. mája 2004 o štátnom financovaní dánskeho verejnoprávneho vysielateľa TV2/Danmark prostredníctvom koncesionárskych poplatkov a ďalších opatrení v rozsahu zistenia Komisie, že pomoc poskytnutá TV2/Danmark v rozpätí rokov 1995 a 2002 formou zdrojov z koncesionárskych poplatkov a ďalšími opatreniami identifikovanými v rozhodnutí, je zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 86 odsek 2 ES;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť žalobcovi odmenu za právne zastupovanie, trovy konania a iné výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s touto žalobou.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia v napadnutom rozhodnutí rozhodla, že dánsky verejnoprávny vysielateľ TV2/Danmark mal v rozpätí rokov 1995 a 2002 prospech zo štátnej pomoci v medziach ustanovenia článku 87 odseku 1 ES. Komisia usúdila, že pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 86 odseku 2 ES, s výnimkou kompenzácie vo výške 628,2 milióna DKK, ktorú má TV2/Danmark A/S vrátiť.

Žalobcovia navrhujú zrušenie článku 1 rozhodnutia v rozsahu, kde sa uvádza, že časť pomoci je zlučiteľná so spoločným trhom. Žalobcovia tvrdia, že prijatím uvedenej časti rozhodnutia Komisia porušila článok 86 odsek 2 a články 87 a 88 ES, ako aj Protokol pripojený k zmluve o ES o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch.

Žalobcovia uvádzajú, že Komisia porušila články 87 a 88 ES tým, keď napriek zisteniu, podľa ktorého mala pomoc charakter novej pomoci, naďalej ju považovala (s výnimkou čiastky označenej za kompenzáciu) za zlučiteľnú so spoločným trhom, namiesto toho, aby rozhodla o protiprávnosti celej pomoci kvôli jej neoznámeniu.

Žalobcovia ďalej tvrdia, že Komisia porušila článok 86 odsek 2 a články 87 a 88 ES a Protokol, keď rozhodla, že všetky náklady TV2 sa vzťahujú na verejnoprávne záväzky a môžu byť preto financované štátom napriek neexistencii dostatočne presnej definície verejnoprávnych záväzkov TV2. Komisia ďalej porušila uvedené články tým, že schválila štátnu pomoc na základe kritéria, či sa TV2 pokúšala „maximalizovať príjmy“ a tým, že uvalila dôkazné bremeno na žalobcov. Dopustila sa zrejmej chyby v hodnotení tým, že neprihliadla na dôkazy o znižovaní cien zo strany TV2 ako jediného fungujúceho prevádzkovateľa.

Žalobcovia tiež uvádzajú, že Komisia porušila článok 86 odsek 2 ES a Protokol tým, že schválila pomoc napriek jej vlastnému vyjadreniu pochybnosti o cenovom správaní TV2 a cenovej hladine v Dánsku. Komisia ďalej porušila článok 86 odsek 2 ES tým, že nepreskúmala, či čisté náklady TV2 boli úmerné verejnoprávnym záväzkom a tým, že akceptovala absenciu akejkoľvek alebo, podporne, dostatočnej dánskej verejnej kontroly nad výkonom verejnoprávneho poslania zo strany TV2.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/52

Žaloba podaná dňa 11. augusta 2004: Centro Europa 7 srl proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-338/04)

(2004/C 262/96)

Jazyk konania: taliančina

Centro Europa 7 srl, v zastúpení: Vittorio Ripa di Meana a Roberto Mastroianni, advokáti, podal dňa 11. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie o odložení sťažnosti doručenou žalobcom dňa 18. októbra 2001, ktoré bolo oznámené žalobcovi listom zo dňa 4. júna 2004 od riaditeľa DG hospodárska súťaž, pána Menshing, poslanom faxom dňa 9. júna 2004, pod č. D (2004)/471;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

V júly 1999 sa žalobca zúčastnil verejnej súťaže vyhlásenej v Taliansku na udelenie licencie pre súkromné analógové televízne a rádiové terestriálne vysielanie na vnútroštátnom území a bola mu udelená šesťročná zmluva na vysielanie v nešifrovanej podobe s možnosťou predĺženia na ďalších šesť rokov. Napriek tomu žalobca nebol doteraz schopný začať vysielať v nešifrovanej podobe, pretože mu neboli doteraz pridelené frekvencie podľa zmluvy. Zavedenie Piano nazionale delle frequenze (vnútroštátneho frekvenčného plánu), ktorý by umožnil splniť legitímne očakávania žalobcu, nemohlo byť uskutočnené, pretože na základe platnej talianskej právnej úpravy sú frekvencie obsadené televíznymi subjektami, ktorým neboli udelené licencie a ktoré môžu pokračovať vo vysielaní na základe „prechodných ustanovení“ zavedenými zákonom č. 249 z roku 1997. V dôsledku toho pokračovanie v činnosti tretieho programu skupiny Mediaset (Retequattro) znemožnilo uvoľnenie nevyhnutných frekvencií na to, aby žalobcovi bolo umožnené začať vysielanie ako by mal, potom, čo mu bola udelená licencia na televízne a rádiové vysielanie.

Táto žaloba bola podaná proti rozhodnutiu o odložení sťažnosti týkajúcej sa narušenia hospodárskej súťaže ako výsledku vyššie uvedenej situácie a žiadosti zaslanej Komisii o zásah na základe článku 86 odsek 3 Zmluvy ES týkajúcej sa opatrení zvýhodňujúcich podnik RTI, ktorému priznalo talianske právo zvláštne práva.

Na podporu svojich tvrdení sa žalobca dovoláva porušenia článkov 82 a 86 ES, ako aj nedodržania povinnosti uviesť odôvodnenie tým, že Komisia:

—	primerane nepreskúmala dotyčnú sťažnosť, pretože neodpovedala na hlavný dôvod sťažnosti vychádzajúci z diskriminácie žalobcu, pokiaľ ide o prístup na trh televízneho vysielania;

—	prijala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby zobrala do úvahy skutočnosť, že opatrenia, ktoré talianske orgány prijali alebo opomenuli prijať a ktoré majú za následok vylúčenie Europa 7 z trhu televízneho vysielania, posilnili dominantné postavenie RTI;

—	nevzala do úvahy dôsledky vstupu zákona č. 112 z roku 2004 do platnosti na postavenie žalobcu. V tejto súvislosti sa žalobca taktiež dovoláva porušenia všeobecnej zásady riadneho úradného postupu, ako je vyjadrená v článku 47 Charty základných práv.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/53

Žaloba podaná dňa 10. augusta 2004: Wanadoo S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-339/04)

(2004/C 262/97)

Jazyk konania: francúzština

Spoločnosť Wanadoo S.A., so sídlom v Issy-les-Moulineaux (Francúzsko), v zastúpení: Hagues Calvet a Marie-Cécile Rameau, advokáti, podala dňa 10. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 18. mája 2004, ktorým táto nariadila žalobcovi, ako aj všetkým podnikom, ktoré žalobca priamo alebo nepriamo ovláda, aby sa podrobili inšpekcii podľa článku 20 ods. 4 nariadenia Rady č. 1/2003 (1);

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza, že prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia porušila povinnosť spolupráce s vnútroštátnymi súdnymi a inými orgánmi v súlade s článkom 10 ES, ako aj s nariadením č. 1/2003. Podľa žalobcu Komisia zatajila pred vnútroštátnym súdom, ktorý povolil predmetnú inšpekciu existenciu konania pred Francúzskou radou pre hospodársku súťaž ohľadne údajného porušenia článku 82 ES žalobcom, ako aj existenciu rozhodnutia tejto rady z 11. mája 2004. Okrem toho je podľa žalobcu Francúzska rada pre hospodársku súťaž naďalej príslušná konať vo veci a preto Komisia nemala právo zasiahnuť.

Žalobca takisto tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bola porušená povinnosť dôkladne a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti vzťahujúce sa na daný prípad, povinnosť odôvodniť rozhodnutie, ako aj zásada proporcionality. Nakoniec sa dovoláva zjavnej chyby pri hodnotení.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, (Ú. v. ES L 1 z 4.1.2003, s. 1-25).

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/53

Žaloba podaná dňa 11. augusta 2004 France Télécom S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-340/04)

(2004/C 262/98)

Jazyk konania: francúzština

France Télécom S.A., so sídlom v Paríži, zastúpená Christophe Clarenc a Javier Ruiz Calzado, advokátmi, podala dňa 11. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie č. C(2004) 1929 z 18. mája 2004, ktorým sa nariaďuje France Télécom S.A. ako aj všetkým ostatným podnikom, ktoré priamo či nepriamo ovláda, aby sa podrobili inšpekcii podľa článku 20, odsek 4 nariadenia č. 1/2003 (vec č. COM/C-38.916);

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť všetky trovy konania vzniknuté France Télécom v rámci tejto žaloby o neplatnosť.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Predmetom inšpekcie vyplývajúcej z predmetného rozhodnutia je „predpokladané vnucovanie nerovných predajných cien v oblasti vysokorýchlostného internetového pripojenia pre domácnosti v rozpore s článkom 82 zmluvy ES s úmyslom obmedziť a vytlačiť ostatných konkurentov“ (článok 1 napadnutého rozhodnutia) a je zameraná na žalobcu a jeho dcérsku spoločnosť Wanadoo, ako aj na všetky podniky nimi priamo či nepriamo ovládané (článok 3). Komisia usúdila, že prešetrenie predpokladaných praktík si vyžaduje inšpekciu podľa článku 20, odsek 4 nariadenia (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (1). V danom prípade je to práve rozhodnutie nariaďujúce túto inšpekciu, ktoré je napádané.

Na prvom mieste sa na podporu svojich návrhov žalobca odvoláva na porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie. V tomto ohľade upresňuje, že nerozumie tomu, že napadnuté rozhodnutie je jemu menovite určené a inšpekcia na neho zameraná. Zdôrazňuje, že v súlade s úsudkom v rozhodnutí „Wanadoo“ zo 16. júla 2003, ktorým bola uznaná nezávislosť Wanadoo na žalobcovi v politike stanovenia cien na francúzskom trhu služieb výsokorýchlostného internetového pripojenia pre domácnosti, Komisia vo svojom rozhodnutí pripisuje Wanadoo a nie France Télécom existenciu predmetných údajných nerovných predajných cien a rovnako tak aj údajnú stratégiu vytlačenia konkurentov. Navyše Komisia opomenula odôvodniť prečo považovala za nutné nariadiť inšpekciu ponukových sadzobníkov Wanadoo napriek skutočnosti, že tieto sadzobníky spadajú pod jej kontrolu na základe jej rozhodnutia zo 16. júla 2003 a okrem toho boli osobitne prešetrené a potvrdené Conseil français de la concurrence (Francúzska rada pre hospodársku súťaž).

Na druhom mieste žalobca napadnutému rozhodnutiu vytýka, že nezohľadnil požiadavky zásady lojálnej spolupráce, ktoré je Európska Komisia povinná zachovávať vo svojich vzťahoch s vnútroštátnymi inštitúciami ako je to stanovené v článku 10 zmluvy ES a upravené nariadením (ES) č. 1/2003, predovšetkým opomenutím informovať vnútroštátneho sudcu o súhrne týchto súvisiacich skutočností a následným upustením od konzultácií s Conseil français de la concurrence, napriek tomu, že na nej bolo začaté konanie v januári 2004 za podmienok stanovených v článku 11, odsek 6 tohto nariadenia.

Na treťom a poslednom mieste žalobca uvádza porušenie zásady primeranosti, a to tak vo vzťahu k zjavnému cieľu šetrenia ako vo vzťahu k jeho kontextu a neexistencii akýchkoľvek skutočností potvrdzujúcich riziko zatajovania alebo znehodnocovania dôkazných prostriedkov.

(1) Ú. v. EÚ L 1 zo 4.1.2003, s. 1

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/54

Žaloba podaná dňa 9. augusta 2004: proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-342/04)

(2004/C 262/99)

Jazyk konania: francúzština

Herta Adam, bytom v Bruseli, v zastúpení: Sébastien Orlandi, Albert Coolen, Jean-Noël Louis a Etienne Marchal, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 9. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie, ktorým jej nebol priznaný príspevok na expatriáciu stanovený v článku 4 odseku 1 písmene a);

—	zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Ako dôvod svojej žaloby uvádza žalobkyňa porušenie článku 4 prílohy VII Služobného poriadku, pretože Komisia nepovažovala obdobie, počas ktorého žalobkyňa pracovala v úrade zastúpenia jedného nemeckého Landu (krajiny) v Bruseli, za okolnosti vyplývajúce z práce vykonávanej pre iný štát. Žalobkyňa okrem toho poukazuje na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/54

Žaloba podaná dňa 6. augusta 2004: Vassilios Tsarnavas proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-343/04)

(2004/C 262/100)

Jazyk konania: francúzština

Vassilios Tsarnavas, bytom vo Volos (Grécko), v zastúpení: Nicolas Lhoëst, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 6. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie odvolacieho hodnotiteľa, prijaté 4. augusta 2003, ktorým bola bez zmien a doplnení schválená hodnotiaca správa žalobcu za obdobie od 1. júla 1997 do 30 júna 1999;

—	zrušil implicitné rozhodnutie Komisie o zamietnutí sťažnosti, ktorú žalobca podal na základe článku 90 ods. 2 Služobného poriadku 30 decembra 2003;

—	zaviazal Komisiu vyplatiť žalobcovi odškodné vo výške 10 000 eur za morálnu ujmu ktorú utrpel;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca napáda rozhodnutie odvolacieho hodnotiteľa, ktoré potvrdzuje bez zmien a doplnení hodnotiacu správu za obdobie 1997-1999. Okrem iného žiada náhradu škody za ujmu, ktorú utrpel.

Čo sa týka žaloby o neplatnosť, žalobca sa odvoláva na tieto žalobné dôvody:

—	nesprávnosť konania;

—	zjavný omyl v posúdení;

—	neuvedenie odôvodnenia;

—	zneužitie právomoci a morálne obťažovanie.

Čo sa týka návrhu na náhradu škody, žalobca tvrdí, že hodnotiaca správa bola vypracovaná s takmer štvorročným oneskorením, čo je úplne neprijateľné. Okrem toho bol žalobca predmetom morálneho obťažovania. Za všetku ujmu, ktorú utrpel, žiada žalobca náhradu, ktorú odhaduje ex aequo et bono na 10 000 eur.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/55

Žaloba podaná dňa 13. augusta 2004: Stardus Marine S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-344/04)

(2004/C 262/101)

Jazyk konania: francúzština

Spoločnosť Stardust Marine S.A., so sídlom v Paríži, v zastúpení: Bernard Vatier, advokát, podala dňa 13. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

určil, že rozhodnutie Európskej komisie 2000/513/ES z 8. septembra 1999, ktorým prikázala francúzskemu štátu požadovať od spoločnosti Stardust vrátenie údajnej štátnej pomoci vo výške 600 miliónov francúzskych frankov, je neplatné a že táto neplatnosť je takej povahy, že z nej vyplýva zodpovednosť Komisie podľa článku 288 zmluvy ES;

—	zaviazal Európsku komisiu zaplatiť spoločnosti Stardust náhradu škody vo výške 112 635 569,73 EUR a zákonné úroky odo dňa podania tejto žaloby;

—	rozhodol, že rozhodnutie, ktoré sa prijme, bude predbežne vykonateľné;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza, že nemožno poprieť neplatnosť rozhodnutia 2000/513/ES, pretože toto rozhodnutie už bolo zrušené rozsudkom Súdneho dvora ES zo 16. mája 2002 (vec C-482/99). Táto neplatnosť je podľa žalobkyne dostatočná na uplatnenie mimozmluvnej zodpovednosti Komisie podľa článku 288 ES. Žalobkyňa takisto uvádza, že aj keď v prípade predmetného rozhodnutia šlo o normatívny akt obsahujúci opatrenia hospodárskej politiky, Komisia vydaním predmetného rozhodnutia, spôsobujúceho škodu jednotlivcovi bez právneho alebo skutkové základu, porušila pravidlo ochrany jednotlivca, ktoré má vyššiu právnu silu. Komisia je preto podľa žalobkyne povinná zaplatiť jej náhradu škody aj s úrokmi.

K údajne utrpenej škode žalobkyňa uvádza, že rozhodnutím Tribunal de Commerce de Paris bol na spoločnosť Stardust vyhlásený konkurz. Platobná neschopnosť, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku, je podľa žalobkyne priamym následkom dlhu vyplývajúceho z rozhodnutia Komisie. Utrpená škoda zodpovedá nedostatku aktív spoločnosti Stardust.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/55

Žaloba podaná dňa 20. augusta 2004: Talianska republika proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-345/04)

(2004/C 262/102)

Jazyk konania: taliančina

Talianska republika, v zastúpení: Antonio Cingolo, avocato dello Stato, podala dňa 20. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil nótu zo 17. júna 2004 č. D (2004) 4074, ktorej predmetom je DOCUP Ob 2 – Región Lombardia 2000-2006 (č. CCI 2000 IT 16 2 DO 014) – Potvrdenie vyhlásenia o predbežných výdavkoch a žiadosti o zaplatenie, doručenú 17. júna 2004, ktorou Európska komisia – Generálne riaditeľstvo regionálnej politiky – Regionálna pomoc vo Francúzsku, Grécku, Taliansku, oznámila nasledovné rozhodnutie: „Komisia preto žiada predloženie predmetného vyhlásenia o predbežných výdavkoch a žiadosti o zaplatenie spolu s nasledovnými informáciami ohľadne každého opatrenia stanovujúceho schémy pomoci:

—	celkovú sumu zaplatených preddavkov;

—	sumu zaplatených preddavkov, ktoré sú oprávnené na príspevok zo štrukturálneho fondu, ako bolo uvedené vyššie.

V prípade nedodania uvedených informácií Komisia nebude schopná uskutočniť požadované platby týkajúce sa opatrení vzťahujúcich sa na schému pomoci DOCUP Lombardia 2000-2006 cieľ 2“, spolu s ďalšími spojenými a predchádzajúcimi aktmi;

—

zrušil nótu zo 14. júla 2004, č. JE/OA D (2004) 5446, ktorej predmetom je DOCUP Ob 2 – Región Friuli - Venezia Giulia 2000-2006 (č. CCI 2000 IT 16 2 DO 013) – Potvrdenie vyhlásenia o predbežných výdavkoch a žiadosti o zaplatenie, doručenú 15. júla 2004, ktorou Európska komisia – Generálne riaditeľstvo regionálnej politiky – Regionálna pomoc vo Francúzsku, Grécku, Taliansku, oznámila nasledovné rozhodnutie: „Komisia preto žiada predloženie predmetného vyhlásenia o predbežných výdavkoch a žiadosti o zaplatenie spolu s nasledovnými informáciami ohľadne každého opatrenia stanovujúceho schémy pomoci:

—	celkovú sumu zaplatených preddavkov;

—	sumu zaplatených preddavkov, ktoré sú oprávnené na príspevok zo štrukturálneho fondu, ako bolo uvedené vyššie.

V prípade nedodania uvedených informácií Komisia nebude schopná uskutočniť požadované platby týkajúce sa opatrení vzťahujúcich sa na schému pomoci DOCUP Friuli - Venezia Giulia 2000-2006 cieľ 2“, spolu s ďalšími spojenými a predchádzajúcimi aktmi;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žaloba bola podaná proti nótam Európskej komisie zo 17. júna 2004 č. D (2004) 4074 (DOCUP Región Lombardia) a zo 14. júla 2004 č. JE/OA D (2004) 5446 (DOCUP Friuli Venezia Giulia) usilujúcim sa podriadiť proces vyplácania preddavkov v rámci schém pomoci podmienkam, ktoré platná legislatíva nevyžaduje, za účelom nevhodne obmedziť výdavky uplatniteľné na použitie príslušných štrukturálnych fondov.

Na podporu svojej žaloby Talianska republika uvádza:

—

porušenie základných procesných náležitostí, keďže právny základ je nesprávny, nie je uvedené odôvodnenie a nebol dodržaný procesný postup tvorby rozhodnutia. Žalobca zdôrazňuje v tejto súvislosti to, že v napadnutých aktoch nie sú uvedené ustanovenia právnych predpisov, ktoré by umožňovali ich prijatie.

Okrem porušenia povinnosti uviesť odôvodnenie žalobca ďalej namieta, že napadnuté nóty neboli prijaté v súlade s riadnym postupom, ktorý je stanovený v rokovacom poriadku Komisie a ďalej uvádza:

—	porušenie článku 32 základného nariadenia (nariadenie Rady č. 1260/99) a nariadenia Komisie č. 448/04, ktoré zaplatenie preddavkov podmieňujú len predložením dôkazov o tom, že štát, ktorý je konečným príjemcom, zaplatil príslušnú peňažnú čiastku konečným prijímateľom investície;

—

porušenie pravidiel upravujúcich uplatniteľnosť výdavkov uvedených v základnom nariadení. Podľa žalobcu, nariadenie aplikovateľné v tejto veci bráni postupu zvolenému Komisiou, keďže podľa neho je potrebné pravidlá uplatniteľnosti výdavkov chápať tak, že uplatniteľnosť výdavkov podmieňujú preukázaním skutočnosti, že financovanie bolo naozaj použité na uskutočnenie projektu, ktorý je v súlade s účelom poskytnutia pomoci;

—	porušenie pravidiel upravujúcich finančnú kontrolu (článok 38 základného nariadenia a vykonávajúce ustanovenia), ktoré nestanovujú požiadavky uvádzané Komisiou;

—	porušenie zásady proporcionality, v zmysle skutočnosti, že Komisia požadovala dôkazy nad rámec toho, čo je potrebné a nevyhnutné;

—	porušenie nariadenia č. 448/04 z dôvodu porušenia zásad rovnosti, právnej istoty a kontradiktórnosti v dotknutých nótach;

—	porušenie článku 9 nariadenia Komisie (ES) č. 438/2001 z dôvodu nedodržania účtovných pravidiel v ňom ustanovených;

—	porušenie zásady zjednodušenia konania.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/56

Žaloba podaná dňa 17. augusta 2004: Sadas S.A. proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

(Vec T-346/04)

(2004/C 262/103)

Jazyk konania: francúzština

Sadas S.A., so sídlom v Tourcoing (Francúzsko), v zastúpení: André Bertrand, advokát, podal dňa 17. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (Ochranné známky a vzory) (ÚHVT).

Spoločnosť L.T.J. Diffusion bola tiež účastníkom konania pred odvolacím senátom.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zmenil všetky ustanovenia rozhodnutia prijatého Prvým odvolacím senátom vo veci č. R393/2003-1;

—	zrušil rozhodnutie, ktorým prieskumový pracovník konštatoval pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní verejnosti medzi ochrannou známkou „ARTHUR“ a prihláškou ochrannej známky „ARTHUR ET FELICIE“;

—	zaviazal spoločnosť L. T. J. Diffusion na náhradu trov konania.

Dôvody žaloby a hlavné tvrdenia

Prihlasovateľ ochrannej známky spoločenstva:	Žalobca
Dotknutá ochranná známka spoločenstva:	Trojrozmerná ochranná známka „ARTHUR ET FELICIE“ - prihláška č. 0373787
Výrobky alebo služby:	Výrobky, ktoré patria do triedy 16, triedy 24 a triedy 25
Namietaný majiteľ ochrannej známky alebo označenia v konaní o námietke:	L.T.J. Diffusion
Namietaná ochranná známka alebo označenie:	Vnútroštátna ochranná známka „ARTHUR“ pre triedu 25 (oblečenie)
Rozhodnutie napadnuté pred odvolacím senátom:	Námietka sa zamieta
Rozhodnutie odvolacieho senátu:	Rozhodnutie námietkového oddelenia sa ruší
Dôvody žaloby:	Nesprávne uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/57

Žaloba podaná dňa 17. augusta 2004: Pascal Millot proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-347/04)

(2004/C 262/104)

Jazyk konania: francúzština

Pascal Millot, bytom v Bruseli, v zastúpení: Sébastien Orlandi, Albert Coolen, Jean-Noël Louis a Etienne Marchal, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 17. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie z 11. septembra 2003, ktoré stanovuje konečné zaradenie žalobcu do prvého stupňa triedy A6;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 32 odsek 2 Služobného poriadku, ako aj zásadu rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie tým, že bolo prijaté bez preskúmania možnosti priznania výhody služobných rokov v stupni z dôvodu jeho vzdelania a odbornej praxe, ktoré predchádzali jeho prijatiu.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/57

Žaloba podaná dňa 20. augusta 2004: Société Internationale de Diffusion et d'Édition proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-348/04)

(2004/C 262/105)

Jazyk konania: francúzština

Société Internationale de Diffusion et d'Édition, so sídlom vo Vitry-sur-Seine (Francúzsko), v zastúpení: Nicole Coutrelis a Valérie Giacobbo, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 20. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil článok 1, posledná veta rozhodnutia Komisie z 20. apríla 2004, ktoré sa týkalo pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo Coopérative d'Exportation du Livre Français (CELF);

—	subsidiárne zrušil článok 1, posledná veta tohto rozhodnutia v tej časti, v ktorej bola pomoc pred rokom 1994, alebo alternatívne, rokom 1997 alebo rokom 1999 prehlásená za zlučiteľnú;

—	subsidiárnejšie, zrušil článok 1, posledná veta rozhodnutia v tej časti, v ktorej bola pomoc pred 1. novembrom 1993 prehlásená za zlučiteľnú;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca vykonáva komisionársku činnosť pri vývoze kníh, ktoré sú vo francúzskom jazyku. V roku 1992 podal Komisii sťažnosť týkajúcu sa pomoci, ktorú poskytla francúzska vláda od roku 1977 Coopérative d'Exportation du Livre Français (CELF). Komisia následne prijala rozhodnutia. Tieto rozhodnutia boli zrušené rozsudkami z 18. septembra 1995 vo veci T-49/93 a z 28. februára 2002 vo veci T-155/98. Následne, po vyhlásení posledného uvedeného rozsudku, Komisia prijala tretie rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté touto žalobou.

Žalobca uvádza, že v prvom rade trh komisionárskej činnosti pri vývoze má mnohé špecifiká, ktoré napadnuté rozhodnutie nevzalo do úvahy. Žalobca takisto uvádza, že popis pomoci v rozhodnutí je chybný, pretože podľa žalobcu ide o pomoc individuálnu a nie o režim pomoci, pomoc je poskytovaná diskriminujúcim spôsobom a kritériom pre jej poskytovanie, čiže vybavovanie malých objednávok, je umelo vytvorené.

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza, že rozhodnutie nemá právny základ, pretože prehlasuje pomoc za zlučiteľnú ako pomoc kultúre podľa článku 87 tretí odsek písm. d) ES v období pred 1. novembrom 1993. Podľa žalobcu bolo toto ustanovenie včlenené (v rámci) Zmluvou(y) o Európskej únii a nemohlo teda slúžiť ako právny základ pre vyhlásenie pomoci za zlučiteľnú pred nadobudnutím účinnosti Zmluvy, teda pred 1. novembrom 1993.

Žalobca uvádza okrem iného porušenie článku 88 odsek 3 ES, keďže Komisia založila svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré nastali až po poskytnutí pomoci. Podľa žalobcu si môže členský štát v zmysle rozhodnutia stanovovať meniace sa hodnotiace kritériá počas obdobia dlhšieho ako 10 rokov, čím sa zvýhodňuje postavenie členského štátu, ktorý nerešpektoval povinnosť oznámenia a tak porušil článok 88 odsek 3 ES.

Nakoniec, žalobca sa odvoláva na porušenie článku 87 odsek 3 písm. d) ES. Podľa žalobcu Komisia prehlásila pomoc za zlučiteľnú na základe hodnotiacich kritérií, ktoré sa vzťahujú na režim pomoci prístupnej všetkým, kým pomoc, ktorá je predmetom tohto konania, je individuálnou pomocou poskytnutou jedinému subjektu. Žalobca okrem iného uvádza, že analýza účtovných dokladov CELF dokazuje, že poskytnutá pomoc vôbec nesúvisí s vybavovaním malých objednávok.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/58

Žaloba podaná dňa 25. augusta 2004: Gaetano Petralia proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-354/04)

(2004/C 262/106)

Jazyk konania: taliančina

Gaetano Petralia, v zastúpení: Carlo Forte, advokát, podal dňa 25. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie orgánu povereného uzatvárať zmluvy o jeho zaradení do triedy B5 stupňa 3;

—	zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca v danej veci, prijatý na základe oznámenia o prijímaní dočasných zamestnancov na pozície informatikov a asistentov riadenia projektov v oblasti technologického výskumu a vývoja, kategória B, COM/R/B/02/1999, napáda rozhodnutie orgánu povereného uzatvárať zmluvy, ktorým bol s konečnou platnosťou zaradený do triedy B5 stupňa 3.

Žalobca sa zúčastnil na výberovom konaní, pričom sa domnieval, že bude prípadne prijatý ako dočasný zamestnanec na základe svojej profesionálnej skúsenosti, teda v triede B3 alebo B4, stupni 3 spoliehajúc sa na znenie druhého odseku hlavy VIII oznámenia.

Na podporu svojich nárokov žalobca predovšetkým tvrdí, že došlo k chybe v hodnotení jeho profesionálnych vlastností.

Ďalej sa dovoláva porušenia zásady legitímnej dôvery a povinnosti odôvodniť správne rozhodnutie.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/58

Žaloba podaná dňa 27. augusta 2004: CO-FRUTTA Soc. coop. a r.l. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-355/04)

(2004/C 262/107)

Jazyk konania: taliančina

CO-FRUTTA Soc. coop. a r.l., v zastúpení: Wilma Viscardini a Gabiele Donà, advokátmi, podal 27. augusta 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zrušil na základe článku 230 Zmluvy ES rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev uvedené v liste generálneho riaditeľa D.G. Poľnohospodárstvo zo dňa 28. apríla 2004 (AGRI/11451/28.04.2004) o odmietnutí pôvodnej žiadosti Co-Frutta o prístup k dokumentom obsahujúcim údaje pre roky 1998, 1999 a 2000 týkajúce sa subjektov zapísaných v Spoločenstve pre dovoz banánov (OCM banány) ako aj konkludentné odmietnutie žiadosti Co-Frutta o potvrdení podanej listom zo dňa 3. mája 2004;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojich tvrdení žalobca uplatňuje, že odmietnutie jeho žiadosti o prístup k dokumentom je protiprávne, pretože Komisia nesprávne použila procesné a hmotné právne predpisy upravujúce túto vec. Najmä:

—	Komisia porušila procesné pravidlá ustanovené nariadením č. 1049/2001 (1) a rozhodnutím č. 2001/937 (2) a odmietla prístup na základe námietok niektorých členských štátov, ktoré boli podané oneskorene;

—

rozhodnutie je zjavne protichodné v rozsahu, v ktorom oneskorenie bolo vyvolané nevyhnutnosťou konzultácie s členskými štátmi. Napriek tomu Komisia tvrdí, že nezávisle na námietkach týchto členských štátov by v každom prípade prístup odmietla: Komisia týmto spôsobom zároveň porušila relevantné ustanovenia, ktoré jej ukladajú rozhodnúť nezávisle, pretože bola vopred presvedčená o prijatí konečného rozhodnutia;

—

Komisia sa dovolávala existencie jednej z výnimiek ustanovených nariadením č. 1049/2001 za účelom odmietnutia prístupu, bez uvedenia akéhokoľvek odôvodnenia v tomto ohľade, a v každom prípade, čo sa týka výnimky, ktorej sa dovolávala (ochrana obchodného tajomstva ustanovená v článku 4 odsek 2 nariadenia č. 1049/2001), žalobca podotýka, že podmienky na uplatnenie tejto výnimky nie sú splnené, keďže v odvetví OCM banány sa nedá hovoriť o ochrane obchodného tajomstva, podľa slov použitých Komisiou;

—	Komisia nerozhodla o rade dokumentov uvedených v žalobcovej žiadosti o prístup, čím porušila zásadu riadneho úradného postupu;

—	Komisia nepovolila čiastočný prístup k dokumentom pochádzajúcim zo štátov, ktoré neodmietli ich zverejnenie.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 zo dňa 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. L 145, z 31. mája 2001, s. 43).

(2) Rozhodnutie Komisie 2001/937/ES, ESUO, Euratom zo dňa 5. decembra 2001, ktorým sa mení jeho rokovací poriadok (Ú. v. L 345 zo 29. decembra 2001, s. 94.

23.10.2004

Úradný vestník Európskej únie

C 262/59

Žaloba podaná dňa 2. septembra 2004: FG Marine S.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-360/04)

(2004/C 262/108)

Jazyk konania: francúzština

FG Marine S.A., so sídlom v Roissy (Francúzsko), v zastúpení: Marie-Aline Michel, advokát, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal dňa 2. septembra 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—

zaviazal Komisiu, ktorej vznikla mimozmluvná zodpovednosť tým, že prijala rozhodnutie 2000/513/ES z 8. septembra 1999 o vrátení pomoci, ktorú poskytlo Francúzsko spoločnosti Stardust Marine (Ú. v. ES L 206, s. 6), nahradiť žalobcovi škodu a stanoviť, že náhrada škody, na ktorú má žalobca právoplatný nárok, nemôže byť nižšia ako 200 000 000 francúzskych frankov (30 489 803,44 eur); zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalujúca spoločnosť v tejto veci, väčšinový akcionár spoločnosti Stardust Marine, sa domáha, aby bola uznaná mimozmluvná zodpovednosť Spoločenstva za škodu, ktorú táto spoločnosť utrpela v dôsledku rozhodnutia Komisie z 8. septembra 1999, ktoré prehlásilo zvýšenie imania, kontokorentné úverovanie a kapitálovú reštrukturalizáciu, ktoré uskutočnila v rámci Stardust Marine spoločnosť Consortium de Réalisation (CDRE) v rámci rozvrhu vyrovnania s Crédit Lyonnais, za nezlučiteľné so spoločným trhom a nariadilo ich vrátenie.

Povinnosť vrátenia, stanovená vo vyššie uvedenom rozhodnutí, je údajne príčinou vyhlásenia konkurzu na Stardust Marine, ktoré spôsobilo, že žalobca nemohol mať úžitok z reštrukturalizácie, ktorú uskutočnil.

Na podporu svojich nárokov FG Marine uvádza, že rozhodnutie, ktoré je predmetom tohto konania, a ktoré bolo zrušené rozsudkom Súdneho dvora zo 16. mája 2002 vo veci C-482/99, Francúzska republika/Komisia (1), porušilo zásadu súkromného investora. Okrem toho, Komisia pri prijímaní tohto rozhodnutia nevzala do úvahy časové súvislosti a nepovažovala Crédit Lyonnais a jej dcérske spoločnosti za akcionárov Stardust Marine, ale za jej banky. Predmetné rozhodnutie taktiež vôbec nevzalo do úvahy možnosť prípadného vyrovnania Stardust Marine.

(1) Zbierka 2002; s. I-4397.

		ISSN 1725-5236
Úradný vestník Európskej únie		C 262

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 47 23. októbra 2004

	III Oznámenia
2004/C 262/3	Posledná publikácia Súdneho dvora v Úradnom vestníku Európskej únieÚ. v. EÚ C 251, 9.10.2004	61