Zriadenie fondov na riešenie krízovej situácie bánk

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Oznámenie [KOM(2010) 254 v konečnom znení] – fondy na riešenie krízovej situácie bánk

AKÝ JE CIEĽ TOHTO OZNÁMENIA?

V oznámení sa opisujú zámery Európskej komisie týkajúce sa zriadenia fondov na riešenie krízovej situácie bánk.

HLAVNÉ BODY

Aká je úloha fondov na riešenie krízovej situácie bánk?

• Fondy na riešenie krízovej situácie bánk by mali prispieť k financovaniu metodického riešenia krízovej situácie bánk v ťažkostiach. Na dosiahnutie tohto cieľa by mohli zaviesť opatrenia, ako je napríklad:
  • financovanie preklenovacích bánk (t. j. inštitúcií zriadených vnútroštátnym regulačným orgánom alebo centrálnou bankou na prevádzkovanie zlyhávajúcej banky, až kým sa pre jej operácie nenájde nákupca);
  • financovanie úplného alebo čiastočného prevodu aktív a/alebo pasív zo subjektu v ťažkostiach;
  • financovanie rozdelenia na dobré a zlé banky.
• Fondy na riešenie krízovej situácie bánk možno tiež použiť na krytie administratívnych nákladov, právnických a poradenských poplatkov.
• Nesmú však plniť úlohu poistky voči zlyhaniu alebo sa použiť na posilnenie zlyhávajúcich bánk.

Ako možno financovať fondy na riešenie krízovej situácie bánk?

Komisia sa domnieva, že finančnými mechanizmami fondu by sa mali získať potrebné zdroje, a súčasne by sa malo podporovať vhodné správanie.

Základ pre výpočet príspevkov do fondov na riešenie krízovej situácie bánk by mohli tvoriť tri body:

• aktíva bánk by mohli predstavovať indikátor sumy, ktorá by bola potrebná na riadenie riešenia krízovej situácie banky. Ich aktíva už podliehajú požiadavkám týkajúcim sa rizikovo váženého obozretného podnikania s kapitálom. Mohol by sa stanoviť odvod v závislosti od aktív. To by sa však mohlo premietnuť do ďalšej požiadavky týkajúcej sa kapitálu a malo by sa preskúmať v súvislosti so širšími reformami v kapitálových normách, ktoré v súčasnosti prebiehajú;
• pasíva bánk by tiež mohli predstavovať indikátory sumy, ktorá by bola potrebná na riadenie riešenia krízovej situácie banky. Náklady na riešenie krízovej situácie banky najpravdepodobnejšie vzniknú z potreby podporovať určité pasíva (s výnimkou akcií a poistených pasív – napr. vkladov). Pasíva bánk by však mohli byť menej efektívne na určenie stupňa rizika;
• zisky a bonusy by sa mohli použiť ako referencia na určenie sumy odvodov.
• Finančné mechanizmy by mali spĺňať tieto kritériá:
  • predísť akejkoľvek prípadnej arbitráži;
  • odrážať primerané riziká;
  • zohľadňovať systémový charakter určitých finančných subjektov;
  • vychádzať z možných súm, ktoré by sa mohli minúť, ak bude potrebné riešiť krízovú situáciu;
  • predísť narušeniu hospodárskej súťaže.

Aký spôsob správy a riadenia by sa mal použiť pre fondy na riešenie krízovej situácie bánk?

• Fondy na riešenie krízovej situácie bánk by mali zostať oddelené od štátneho rozpočtu a vyhradené len na úhradu nákladov na riešenie krízovej situácie.
• Riadenie týchto fondov by malo byť zverené orgánom, ktoré by boli poverené riešením krízovej situácie finančných subjektov a ktoré by konali ako nezávislé výkonné orgány.
• Pri používaní fondov na riešenie krízovej situácie bánk by sa taktiež mali dodržiavať pravidlá EÚ o štátnej pomoci.
• Komisia plánovala prijať legislatívne návrhy týkajúce sa krízového riadenia a fondov na riešenie krízovej situácie začiatkom roku 2011.

Ako možno fondy na riešenie krízovej situácie bánk integrovať do nového rámca finančnej stability?

• Komisia navrhla posilnenie kapitálových požiadaviek a reformu finančného dohľadu dozornej štruktúry v rámci EÚ. Jej zámerom bolo posilniť systémy ochrany vkladov a podnikovú správu a riadenie finančných inštitúcií.
• Komisia sa taktiež usilovala o zavedenie preventívnych opatrení s cieľom zmierniť riziká úpadkov bánk a znížiť implicitné záruky spojené s inštitúciami, ktoré sú považované za príliš veľké na to, aby zlyhali („too big to fail“).
• Komisia zároveň plánovala prijať v októbri 2010 plán pre európsky rámec v oblasti krízového riadenia. Cieľom navrhovaného plánu je vytvoriť spoločné nástroje, ktoré umožnia prijatie okamžitých a účinných opatrení v prípade bankových zlyhaní, a ktoré budú dostupné pre krajiny EÚ. Výsledkom týchto opatrení by nemali byť náklady pre daňových poplatníkov.
• Na doplnenie opatrenia týkajúceho sa fondov na riešenie krízových situácií sa navrhujú nástroje:
  • plány na oživenie a riešenie krízovej situácie;
  • prevody dlhu na akcie.

Stanovenie spoločného prístupu pre fondy na riešenie krízovej situácie bánk

• V súvislosti s vytvorením fondov na riešenie krízovej situácie bánk by sa mal stanoviť európsky a globálny prístup.
• V rámci tohto nového opatrenia budú vnútroštátne orgány naďalej zodpovedné za bežný dohľad, ktorý by mali podporovať solídne pravidlá v rámci EÚ v záujme pripravenosti na riešenie možných kríz.
• Prvým krokom v tomto spoločnom prístupe bolo zriadiť systém založený na harmonizovanej sieti vnútroštátnych fondov prepojenej so súborom koordinovaných vnútroštátnych mechanizmov krízového riadenia. Tento systém sa mal opätovne preskúmať do roku 2014 s cieľom vytvoriť mechanizmy integrovaného krízového riadenia a dohľadu, ako aj z dlhodobého hľadiska fond EÚ na riešenie krízovej situácie.

Vývoj od roku 2010

Európska komisia po uverejnení tohto oznámenia vydala súbor legislatívnych návrhov na riešenie krízovej situácie bánk. EÚ prijala v roku 2014:

• smernicu 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov na ochranu vkladateľov úverových inštitúcií;
• smernicu 2014/59/EÚ, v ktorej sa stanovujú pravidlá pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností;
• nariadenie (EÚ) č. 806/2014 o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií a jednotnom fonde na riešenie krízových situácií EÚ. Vymedzujú sa v ňom pravidlá a postupy na riešenie zlyhávajúcich bánk a investičných spoločností.

KONTEXT

S cieľom zmierniť úpadky bánk, ktoré spôsobila finančná kríza v októbri 2008, vlády krajín EÚ poskytli štátnu pomoc pre finančný sektor. Táto pomoc významne ovplyvnila daňových poplatníkov a zvýšila verejný dlh krajín EÚ. Vytvorením fondov na riešenie krízovej situácie bánk by sa malo zabrániť využívaniu štátnej pomoci na riešenie zlyhaní finančných inštitúcií v budúcnosti.

HLAVNÝ DOKUMENT

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke – Fondy na riešenie krízovej situácie bánk [KOM(2010) 254 v konečnom znení z, 26. mája 2010]

SÚVISIACE DOKUMENTY

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149 – 178)

Následné zmeny smernice 2014/49/EÚ boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190 – 348)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1 – 90)

Posledná aktualizácia 20.02.2017