Schengenský priestor

ČO JE CIEĽOM SCHENGENSKÉHO PRIESTORU?

Zrušenie kontrol vnútorných hraníc pri súčasnom zaistení vysokej úrovne bezpečnosti svojich občanov. Zahŕňa to sprísnenie a uplatňovanie jednotných kritérií kontroly na spoločnej vonkajšej hranici, rozvoj spolupráce medzi príslušníkmi pohraničnej stráže, vnútroštátnymi policajnými a justičnými orgánmi a využívanie sofistikovaných systémov výmeny informácií.

HLAVNÉ BODY

Vývoj schengenskej spolupráce

Schengenská spolupráca sa z pôvodného plánu piatich vlád zmenila na kľúčovú oblasť politiky EÚ, ktorá v nasledujúcich etapách upravuje vnútorné cestovanie bez hraničných kontrol a kontrolu vonkajších hraníc:

• 1985. Belgicko, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko podpísali v luxemburskej obci Schengen dohodu o postupnom rušení kontrol vnútorných hraníc.
• 1990. Rovnakých päť krajín podpísalo Schengenský vykonávací dohovor, ktorý podrobne stanovuje opatrenia a bezpečnostné záruky na vykonávanie dohody.
• 1995. Vytvorenie schengenského priestoru bez vnútorných hraníc a so zrušením kontrol vnútorných hraníc medzi siedmimi členskými štátmi EÚ.
• 1999. Schengenský protokol k Amsterdamskej zmluve začleňuje schengenskú spoluprácu do právneho rámca EÚ.
• 2022. Vytvorenie Schengenskej rady a jej cyklu, ktoré sú základným kameňom systému správy schengenského priestoru.
• 2025. Schválenie Schengenského vyhlásenia pri príležitosti 40. výročia podpísania Schengenskej dohody a obnovenie záväzku vytvoriť priestor bez vnútorných hraníc.

Členstvo

• Schengenský priestor, ktorý pôvodne tvorilo päť zakladajúcich členov, teraz zahŕňa okrem Írska všetky členské štáty spolu so štyrmi ďalšími pripojenými krajinami: Islandom, Lichtenštajnskom, Nórskom a Švajčiarskom.

Kontroly vnútorných hraníc v praxi

• Bez ohľadu na štátnu príslušnosť môže ktokoľvek, kto sa v schengenskom priestore nachádza legálne, prekročiť vnútorné hranice bez hraničnej kontroly.
• Vnútroštátne orgány môžu vykonávať policajné kontroly na mieste alebo vpohraničných oblastiach, ak sú založené na všeobecných informáciách askúsenostiach anie sú systematickými pasovými kontrolami.
• Od osôb sa vyžaduje, aby mali určité cestovné doklady vzávislosti od toho, či sú občanmi EÚ, rodinnými príslušníkmi zkrajín mimo EÚ alebo občanmi krajín mimo EÚ.
• Akákoľvek krajina v rámci schengenského priestoru môže vo výnimočných prípadoch ako dočasné opatrenie alebo poslednú možnosť znova zaviesť kontroly vnútorných hraníc, ak sa vyskytne závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Musí otom informovať ostatné krajiny schengenského priestoru, Európsky parlament, Európsku komisiu averejnosť. V nadväznosti na pandémiu COVID-19 teraz Kódex schengenských hraníc obsahuje aj osobitné pravidlá na zavedenie opatrení v prípade zdravotnej krízy, čo zveruje úlohu Rade Európskej únie.

Zvýšená bezpečnosť

Schengenský priestor zahŕňa jednotný súbor pravidiel, ktoré sa venujú:

• spôsobu, akým sa majú vykonávať kontroly osôb prekračujúcich vonkajšiu hranicu EÚ podľa Kódexu schengenských hraníc,
• harmonizácii podmienok vstupu so spoločnou vízovou politikou a pravidlami pre krátkodobé víza,
• užšej spolupráci medzi krajinami a európskymi agentúrami v oblasti boja proti cezhraničnej trestnej činnosti,
• užšej justičnej spolupráci na základe rýchlejšieho systému vydávania osôb a presunu rozsudkov v trestných veciach medzi jurisdikciami.

Schengenský informačný systém (SIS)

Tento rozsiahly informačný systém:

• podporuje spoluprácu pri kontrole vonkajších hraníc a presadzovaní práva medzi krajinami schengenského priestoru,
• bol vytvorený v roku 1995 a následne rozširovaný, naposledy v roku 2023 z dôvodu nových upozornení, aktualizácií upozornení a ich fotografií, ako aj vo svetle rozvíjajúcej sa migrácie a výziev v oblasti bezpečnosti,
• obsahuje informácie o:
  • podozrivých zločincoch,
  • osobách, ktoré nemusia mať právo na vstup alebo pobyt v EÚ,
  • nezvestných osobách,
  • ukradnutom, spreneverenom alebo stratenom majetku,
• používajú ju národné orgány zodpovedné za:
  • kontrolu hraníc,
  • policajné a colné kontroly,
  • trestné stíhania v trestnom konaní a súdne vyšetrovania pred vznesením obvinenia,
  • víza a povolenia na pobyt,
• poskytuje prístup Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).

Vízový informačný systém (VIS)

Vízový informačný systém umožňuje schengenským krajinám zdieľať údaje o vízach, najmä pokiaľ ide o žiadosti o krátkodobé víza. Rovnako ako Schengenský informačný systém ho prevádzkuje Agentúra Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA).

Podmienky členstva

Nové členské štáty musia v rámci procesu rozširovania EÚ zosúladiť svoje vnútroštátne systémy so všetkými schengenskými pravidlami. To zahŕňa budovanie inštitucionálnych a operačných kapacít na uplatňovanie schengenských pravidiel na najvyššej úrovni prostredníctvom silného vnútroštátneho rámca správy schengenského priestoru.

Keď krajina vstúpi do EÚ, stáva sa schengenským štátom, čo znamená, že všetky schengenské pravidlá sa po pristúpení stávajú záväznými. Niektoré ustanovenia sa však uplatňujú až neskôr – ako napríklad úplný aktívny prístup k všetkým informačným systémom, právo vydávať schengenské víza a zrušenie kontrol vnútorných hraníc. Na ich uplatňovanie musí nový schengenský štát prejsť komplexným hodnotením koordinovaným Komisiou a vykonaným v úzkej spolupráci s členskými štátmi v rámci schengenského hodnotiaceho mechanizmu (pozri súhrn).

Keď sa v hodnotení potvrdí, že krajina spĺňa všetky potrebné podmienky a efektívne uplatňuje schengenské acquis, Rada prijme rozhodnutie, ktorým povolí zrušenie kontrol vnútorných hraníc. Posledný krok znamená plnú integráciu do schengenského priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.