Kjótsky protokol, ktorým sa nahrádza Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, je jedným z najdôležitejších medzinárodných právnych nástrojov na riešenie problému zmeny klímy. Obsahuje záväzok priemyselne vyspelých štátov, že znížia emisie tých skleníkových plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie. Celkové množstvo emisií hospodársky vyspelých štátov sveta sa v období rokov 2008 – 2012 musí v porovnaní s ich úrovňou z roku 1990 znížiť najmenej o 5 %.

Rozhodnutie Rady 2002/358/ES z 25. apríla 2002, ktoré sa týka schválenia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách a spoločnom plnení z neho vyplývajúcich záväzkov v mene Európskeho spoločenstva.

Rada poverila 4. februára 1991 Komisiu, aby sa v mene Európskeho spoločenstva zúčastňovala na rokovaniach o Rámcovom dohovore Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorý bol prijatý v New Yorku 9. mája 1992. Rámcový dohovor schválilo Európske spoločenstvo rozhodnutím Rady 94/69/ES z 15. decembra 1993. Rozhodnutie nadobudlo platnosť 21. marca 1994.

Rámcový dohovor významným spôsobom prispel k stanoveniu kľúčových zásad celosvetového boja proti zmene klímy. Stanovuje predovšetkým zásadu spoločnej a zároveň diferencovanej zodpovednosti. Okrem toho tiež prispel k zvyšovaniu povedomia svetovej verejnosti, pokiaľ ide o problémy súvisiace so zmenou klímy. V dohovore sa však nekvantifikujú ani nespresňujú záväzky jednotlivých krajín, čo sa týka znižovania emisií skleníkových plynov.

Krajiny, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, sa teda na svojej prvej konferencii konanej v marci roku 1995 v Berlíne rozhodli rokovať o protokole, ktorý by obsahoval opatrenia na znižovanie emisií priemyselne vyspelých štátov v období po roku 2000. Po dlhotrvajúcom úsilí bol 11. decembra 1997 v Kjóte prijatý Kjótsky protokol.

Európske spoločenstvo podpísalo protokol 29. apríla 1998. Na zasadnutí Európskej rady v Laekene v decembri 2001 Európska únia potvrdila, že by chcela, aby Kjótsky protokol nadobudol platnosť pred svetovým samitom o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu (26. augusta – 4. septembra 2002). Aby sa tento cieľ dosiahol, uvedeným rozhodnutím bol v mene Európskeho spoločenstva protokol schválený. Členské štáty sa zaviazali predložiť svoje ratifikačné listiny súčasne s listinami Európskeho spoločenstva a podľa možnosti najneskôr 1. júna 2002.

V prílohe II k uvedenému rozhodnutiu sa v súvislosti s obmedzovaním a znižovaním množstva emisií uvádzajú záväzky dohodnuté Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na prvé stanovené obdobie (2008 – 2012).

Kjótsky protokol rieši problém emisií šiestich druhov skleníkových plynov:

Kjótsky protokol predstavuje v rámci boja proti globálnemu otepľovaniu významný pokrok, pretože sa v ňom uvádzajú záväzné a kvantifikované ciele v súvislosti s obmedzovaním a znižovaním množstva skleníkových plynov.

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami prílohy I k rámcovému dohovoru (teda priemyselne vyspelé štáty), sa celkovo zaväzujú, že spoločne znížia množstvo svojich emisií skleníkových plynov, aby sa v období rokov 2008 – 2012 znížilo celkové množstvo emisií hospodársky vyspelých štátov sveta v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990 najmenej o 5 %. V prílohe B k protokolu sa uvádzajú vyčíslené záväzky prijaté štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru.

V rokoch 2008 až 2012 sú krajiny, ktoré boli členskými štátmi EÚ už pred rokom 2004, povinné znížiť množstvo svojich emisií skleníkových plynov celkovo o 8 %. Krajiny Európskej únie, ktoré pred rokom 2004 jej členskými štátmi ešte neboli, sa zaväzujú znížiť množstvo svojich emisií rovnako o 8 % s výnimkou Poľska a Maďarska, ktorých záväzok je na úrovni 6 %, ako aj Malty a Cypru, pretože tieto štáty nie sú uvedené v prílohe I k rámcovému dohovoru.

Pokiaľ ide o obdobie pred rokom 2008, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, sa v súvislosti s plnením svojich záväzkov zaväzujú dosiahnuť pokrok najneskôr v roku 2005, pričom budú schopné o tom podať dôkaz.

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, ak chcú, môžu za východiskový rok, pokiaľ ide o emisie hydrofluórovaných uhľovodíkov, perfluórovaných uhľovodíkov a fluoridu sírového, naďalej považovať rok 1995.

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, najneskôr jeden rok pred prvým stanoveným obdobím záväzkov zavedú vnútroštátne systémy odhadu emisií ľudského pôvodu a zachytávačov všetkých skleníkových plynov (ktoré nekontroluje montrealský protokol).

Preskúmanie záväzkov pre druhé stanovené obdobie záväzkov sa plánuje najneskôr na rok 2005.

Európska únia schválila Kjótsky protokol 31. mája 2002. Kjótsky protokol nadobudol platnosť 16. februára 2005, po tom, ako ho ratifikovalo Rusko. Viacero priemyselne vyspelých štátov sveta protokol ratifikovať odmietlo, okrem iných Spojené štáty americké či Austrália.

Referencie

Akt	Nadobudnutie účinnosti	Termín transpozície v členských štátoch	Úradný vestník
Rozhodnutie Rady 2002/358/ES	2.5.2002	–	Ú. v. ES L 130, 15.5.2002

Rozhodnutie Komisie 2006/944/ES zo 14. decembra, ktorým sa stanovujú príslušné úrovne emisií pridelené Spoločenstvu a každému jeho členskému štátu v rámci Kjótskeho protokolu podľa rozhodnutia Rady 2002/358/ES [Ú. v. EÚ L 358, 16.12.2010],Zmenené a doplnené:Rozhodnutie Komisie 2010/778/EÚ z 15. decembra 2010 [Ú. v. EÚ L 332 zo 16.12.2010].