Primárne právo Európskej únie

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Primárne právo EÚ

ČO JE PRIMÁRNE PRÁVO?

• Je to najvyšší prameň práva v Európskej únii (EÚ). Vychádza hlavne zo zakladajúcich zmlúv, konkrétne z Rímskej zmluvy (z ktorej sa vyvinula Zmluva o fungovaní Európskej únie) a Maastrichtskej zmluvy (ktorá sa tiež nazýva aj Zmluva o Európskej únii).
• Primárnym právom sa ustanovuje rozdelenie právomocí (medzi EÚ a členskými štátmi EÚ). Tvorí právny rámec, v ktorom inštitúcie EÚ formulujú a vykonávajú politiky.

HLAVNÉ BODY

Primárne právo, nazývané tiež primárne zdroje, vychádza z týchto aktov EÚ:

• 1.

  zakladajúce zmluvy,

• 2.

  pozmeňujúce zmluvy,

• 3.

  prístupové zmluvy,

• 4.

  protokoly pripojené k týmto zmluvám,

• 5.

  doplnkové dohody, ktorými sa menia konkrétne oddiely zakladajúcich zmlúv,

• 6.

  Charta základných práv (od Lisabonskej zmluvy).

• Zakladajúce zmluvy sú:
  • Parížska zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (1951),
  • Rímska zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (1957),
  • Zmluva o Euratome (1957),
  • Maastrichtská zmluva (1992).
• Pozmeňujúce zmluvy sú:
  • Jednotný európsky akt (1986),
  • Amsterdamská zmluva (1997),
  • Zmluva z Nice (2001),
  • Lisabonská zmluva (2007).
• Prístupové zmluvy sa týkajú týchto členských štátov:
  • Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo (1) (1972),
  • Grécko (1979),
  • Španielsko, Portugalsko (1985),
  • Rakúsko, Fínsko, Švédsko (1994),
  • Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko (2003),
  • Rumunsko, Bulharsko (2005),
  • Chorvátsko (2012).
• Doplnkové dohody sú:
  • Bruselská zmluva (Zlučujúca zmluva) (1965),
  • Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré rozpočtové ustanovenia zmlúv Spoločenstva (1970),
  • Zmluva, ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré finančné ustanovenia zmlúv o založení Európskych hospodárskych spoločenstiev a Zmluvy o vytvorení spoločnej Rady a spoločnej Komisie Európskych spoločenstiev (1975),
  • Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu (1976).

Rozsah pôsobnosti primárneho práva

• Geografický:
  • členské štáty,
  • najvzdialenejšie regióny EÚ.
• Časový: od nadobudnutia účinnosti zmluvy.

KONTEXT

Právo EÚ je okrem primárneho práva založené aj na sekundárnych a doplnkových zdrojoch.

• Sekundárne zdroje zahŕňajú päť typov právnych aktov: nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviská a odporúčania.
• Doplňujúce zdroje zahŕňajú judikatúru Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) a všeobecné právne zásady.

Neoddeliteľnou súčasťou práva EÚ sú tiež medzinárodné dohody s krajinami mimo EÚ alebo s medzinárodnými organizáciami. Tieto dohody sa odlišujú od primárneho práva aj sekundárnych právnych predpisov a tvoria kategóriu sui generis (teda jedinečnú samostatnú kategóriu). Podľa rozsudku SDEÚ vo veci Demirel/mesto Schwäbisch Gmünd môžu mať medzinárodné dohody priamy účinok a ich právna sila je nadradená sekundárnym právnym predpisom, ktoré s nimi preto musia byť v súlade. Medzinárodná dohoda má priamy účinok, ak obsahuje jasnú a presnú povinnosť, ktorá nie je podmienená prijatím žiadneho ďalšieho opatrenia.

HLAVNÝ DOKUMENT

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Protokoly – Prílohy k Zmluve o fungovaní Európskej únie – Vyhlásenia pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu podpísanú 13. decembra 2007 – Tabuľky zhody (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 1 – 388).

Posledná aktualizácia 12.10.2022

(1) 1. februára 2020 vystúpilo Spojené kráľovstvo z Európskej únie a stalo sa traťou krajinou (krajinou mimo EÚ).