Rodová rovnosť na trhu práce

HLAVNÉ BODY

Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou práva EÚ, ktorá sa vzťahuje na niekoľko aspektov života v spoločnosti vrátane záležitostí v oblasti zamestnávania a povolaní.

Rovnosť v zamestnaní a pracovné podmienky

Smernica 2006/54/ES zakazuje priamu¹ a nepriamu diskrimináciu² medzi mužmi a ženami týkajúcu sa:

• náboru, prístupu k zamestnaniu a samostatne zárobkovej činnosti,
• pracovné vrátane podmienok odmeňovania a prepúšťania,
• odbornej prípravy a postupu,
• členstva a účasti v organizáciách zamestnancov alebo zamestnávateľov.

Okrem toho sa smernicou vykonáva zásada rovnakého odmeňovania zakotvená v článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakazuje diskriminácia z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Mzda je definovaná ako bežná základná alebo minimálna mzda alebo plat a akékoľvek iné peňažné alebo nepeňažné plnenie, ktoré pracovník dostáva priamo alebo nepriamo (doplnkové alebo pohyblivé zložky) v súvislosti so svojím zamestnaním od svojho zamestnávateľa. Ak sa na určenie odmeňovania používajú systémy klasifikácie pracovných miest, mali by byť založené na rovnakých kritériách pre ženy aj mužov a mali by byť vypracované tak, aby vylučovali akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia.

Členské štáty EÚ musia podnecovať zamestnávateľov k tomu, aby bojovali proti diskriminácii (priamej aj nepriamej) na základe pohlavia a najmä proti obťažovaniu³ a sexuálnemu obťažovaniu⁴.

Rovnosť v zamestnaneckom sociálnom zabezpečení

So ženami a mužmi by sa malo zaobchádzať rovnako v rámci zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpečenia, najmä pokiaľ ide o:

• rozsah pôsobnosti a podmienky prístupu k systémom,
• stanovenie rôznych pravidiel, pokiaľ ide o vek vstupu do systému alebo minimálnu dobu zamestnania alebo členstva v systéme, ktorá je potrebná na získanie jeho výhod,
• príspevky do týchto systémov,
• výpočet dávok vrátane doplnkových dávok, ako aj podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.

Táto zásada sa vzťahuje na celé pracujúce obyvateľstvo vrátane:

• samostatne zárobkovo činných osôb, hoci pre túto kategóriu môžu členské štáty poskytovať odlišné zaobchádzanie, pokiaľ ide o vek odchodu do dôchodku,
• pracovníkov, ktorých činnosť je prerušená chorobou, úrazom alebo nedobrovoľnou nezamestnanosťou,
• ľudí hľadajúcich zamestnanie, dôchodcov a zdravotne postihnutých pracovníkov a tých, ktorí si uplatňujú nároky v rámci zamestnaneckých systémov sociálneho zabezpečenia.

Materská, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka z dôvodu osvojenia

Na konci materskej, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z dôvodu osvojenia majú zamestnanci právo:

• vrátiť sa na svoje pracovné miesto alebo na rovnocenné miesto za podmienok, ktoré pre nich nie sú menej priaznivé,
• mať úžitok z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali nárok počas neprítomnosti v práci.

Ochrana práv

• Členské štáty musia pre zamestnancov, ktorí boli obeťami diskriminácie, zaviesť opravné prostriedky, ako sú zmierovacie a súdne konania. Okrem toho musia prijať nevyhnutné opatrenia na ochranu zamestnancov a ich zástupcov proti nepriaznivému zaobchádzaniu zo strany zamestnávateľa v reakcii na sťažnosť v rámci podniku alebo na akékoľvek právne konanie.
• Členské štáty musia zaviesť sankcie a možnosti nápravy alebo náhrady v súvislosti s utrpenou škodou.
• V prípade právneho konania sa dôkazné bremeno delí medzi osobu, ktorá podáva sťažnosť z dôvodu diskriminácie, a stranu, ktorá je z diskriminácie obvinená. Ak navrhovateľ predloží súdu skutočnosti, ktoré môžu nasvedčovať diskriminácii (napr. všetky ženy v spoločnosti majú nižšie platy ako muži za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty), potom musí odporca dokázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania (napr. ich pracovné miesta sa líšia alebo pracujú na čiastočný úväzok).
• Je potrebné uviesť, že kapitola III (Prostriedky nápravy a presadzovanie ) smernice (EÚ) 2023/970 o pravidlách transparentnosti odmeňovania v súvislosti s rovnakými odmenami za rovnakú prácu (pozri súhrn) sa vzťahuje na konania týkajúce sa akéhokoľvek práva alebo povinnosti, ktoré sa týkajú zásady rovnakej odmeny stanovenej v článku 4 smernice 2006/54/ES. Napriek tomu, že právo na rovnaké odmeny pre ženy a mužov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je zakotvené v článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v smernici 2006/54/ES, je uplatňovanie a presadzovanie zásady náročné. Pravidlá stanovené v smernici (EÚ) 2023/970 sa budú uplatňovať od 7. júna 2026.

Podpora rovnakého zaobchádzania

Pozmeňujúcou smernicou (EÚ) 2024/1500 sa vypúšťa článok 20 smernice 2006/54/ES o subjektoch v oblasti rovnosti. Tento článok ponechával členským štátom široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o mandáty, právomoci, štruktúru, zdroje a operatívne fungovanie týchto orgánov, čo viedlo k rozdielom v úrovni ochrany pred diskrimináciou medzi členskými štátmi.

V pozmeňujúcej smernici sa preto stanovujú minimálne normy pre fungovanie týchto orgánov s cieľom zlepšiť ich účinnosť a zaručiť ich nezávislosť, aby sa lepšie uplatňovala zásada rovnakého zaobchádzania. Členské štáty musia podľa smernice zabezpečiť, aby subjekty v oblasti rovnosti:

• boli nezávislé a nepodliehali vonkajšiemu vplyvu,
• mali potrebné zdroje na efektívne vykonávanie svojich úloh,
• vykonávali činnosti na predchádzanie diskriminácii a podporu rovnakého zaobchádzania,
• pomáhali obetiam,
• mohli stranám ponúknuť možnosť alternatívneho riešenia ich sporu,
• mohli vykonávať vyšetrovanie porušení zásady rovnakého zaobchádzania,
• mohli konať v súdnych konaniach v občianskoprávnych a správnych veciach týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania.

Zrušenie

Smernicou 2006/54/ES sa prepracúva a nahrádza niekoľko smerníc (smernice 75/117/EHS, 76/207/EHS, 2002/73/ES, 86/378/EHS, 96/97/ES, 97/80/ES a 98/52/ES) aj ich následné zmeny.