Rozhodnutia Európskej únie

Na účely výkonu právomocí EÚ môžu inštitúcie EÚ prijímať päť typov právnych aktov. Rozhodnutie je záväzný právny akt, ktorý sa môže uplatňovať všeobecne alebo môže mať konkrétneho adresáta.

SÚHRN

Na účely výkonu právomocí EÚ môžu inštitúcie EÚ prijímať päť typov právnych aktov. Rozhodnutie je záväzný právny akt, ktorý sa môže uplatňovať všeobecne alebo môže mať konkrétneho adresáta.

Rozhodnutie tvorí súčasť sekundárnych právnych predpisov EÚ. Prijímajú ho inštitúcie EÚ v súlade so zakladajúcimi zmluvami.

Akt je záväzný vo svojej celistvosti

Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je rozhodnutie záväzné vo svojej celistvosti. Rovnako ako nariadenie sa nemôže uplatňovať neúplne, selektívne alebo čiastočne.

Rozhodnutie môže byť legislatívnym alebo nelegislatívnym aktom.

Rozhodnutia sú legislatívnym aktom, keď ich spoločne prijíma:

V ostatných prípadoch sú rozhodnutia nelegislatívnymi aktmi. Môže ich prijímať napríklad Európska rada, Rada alebo Komisia.

Nelegislatívne rozhodnutia môžu mať aj formu delegovaných a vykonávacích aktov.

Rozhodnutie pre konkrétneho adresáta

Rozhodnutie môže mať jedného alebo viacerých adresátov (jednu alebo viacero krajín EÚ, jeden alebo viacero podnikov či jednotlivcov). Napríklad keď sa rozhodnutím Komisie nastolila pokuta softvérovému gigantovi Microsoft za zneužitie dominantného postavenia, jediným priamo dotknutým podnikom bol Microsoft.

Rozhodnutie, v ktorom sa spresňuje, komu je určené, sa musí oznámiť dotknutej strane a nadobúda účinnosť po takomto oznámení. Toto oznámenie môže pozostávať zo zaslania doporučeného listu s potvrdením o doručení. Rozhodnutie, v ktorom sa spresňuje, komu je určené, môže byť takisto uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Týmto uverejnením sa však neruší potreba oznamovania, ktoré je jediným spôsobom, ako zabezpečiť vykonateľnosť voči tým, ktorým sú určené.

Rozhodnutia určené jednému alebo niekoľkým špecifickým jednotlivcom a podnikom majú priamy účinok (t. j. môžu sa nimi priamo zavádzať práva a povinnosti tých, ktorým sú určené, ktorí sa na ne môžu odvolávať a spoliehať v konaniach na súde).

Rozhodnutia, ktoré sú určené konkrétnej krajine EÚ alebo krajinám EÚ (adresátovi či adresátom), však môžu mať priamy účinok. To, či takéto rozhodnutia majú priamy účinok, závisí od povahy, kontextu a ich znenia. Súdny dvor EÚ uznáva len tzv. vertikálny priamy účinok rozhodnutí, ktoré sú určené jednej alebo viacerým krajinám EÚ. To znamená, že jednotlivci sa môžu spoliehať na rozhodnutie len voči krajine EÚ, ktorej je určené (a nie voči inému jednotlivcovi).

Rozhodnutia bez adresáta

Od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy sa už v rozhodnutí nemusí nevyhnutne špecifikovať, komu je určené. V článku 288 ZFEÚ sa objasňuje najmä to, že v rozhodnutí sa môže spresniť, komu je určené, kým predchádzajúci článok (článok 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) odkazoval len na rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, komu je určené.

Rozhodnutia bez uvedenia toho, komu sú určené, sa môžu prijať v rámci legislatívnych postupov.

Rozhodnutia, v ktorých sa neuvádza, komu sú určené, a ktoré sa neprijímajú v rámci legislatívnych postupov, sú nelegislatívnymi aktmi. Takéto nelegislatívne rozhodnutia sa stali najmä základným právnym aktom v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Podľa článku 25 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) vykonáva EÚ túto politiku:

Na tieto účely a na základe Zmluvy o EÚ Európska rada a Rada prijímajú nelegislatívne rozhodnutia (článok 31 ods. 1 Zmluvy o EÚ).

Rozhodnutia, v ktorých sa neuvádza, komu sú určené, a to bez ohľadu na to, či ide o legislatívne, alebo nelegislatívne akty, sa musia uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený, alebo ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení.

Viac informácií nájdete na webovej lokalite Európskej únie o práve EÚ.

Posledná aktualizácia 16.09.2015