Medzinárodné dohody a vonkajšie právomoci EÚ

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

AKÝ JE CIEĽ TÝCHTO ČLÁNKOV?

Stanovujú zákonné právomoci EÚ viesť rokovania a uzatvárať medzinárodné dohody a tiež právomoc EÚ, výlučnú alebo spoločnú, vstupovať do takýchto dohôd.

HLAVNÉ BODY

Medzinárodné dohody (dohovory, zmluvy)

Neoddeliteľnou súčasťou práva EÚ sú medzinárodné dohody s krajinami mimo EÚ alebo s medzinárodnými organizáciami. Tieto dohody sa odlišujú od primárneho práva aj sekundárnych právnych predpisov a tvoria kategóriu sui generis. Podľa niektorých rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie môžu mať dohody priamy účinok a ich právna záväznosť je nadradená sekundárnym právnym predpisom, ktoré s nimi preto musia byť v súlade.
Ide o zmluvy podľa verejného medzinárodného práva, ktorými sa zavádzajú práva a povinnosti zmluvných strán.
Dohovory a dohody nie sú na rozdiel od jednostranných aktov výsledkom legislatívneho postupu ani výhradnej vôle niektorej z inštitúcií.
V článku 216 ZFEÚ sa uvádzajú prípady, kedy je EÚ oprávnená uzatvárať takéto dohody.
Po rokovaní a podpísaní sa v závislosti od príslušného predmetu dohody môže vyžadovať ratifikácia prostredníctvom aktu sekundárnych právnych predpisov.
Medzinárodné dohody sa musia uplatňovať v celej EÚ. Majú vyššiu právnu záväznosť ako jednostranné sekundárne akty, ktoré s nimi preto musia byť v súlade.
Okrem toho sa článkom 207 ZFEÚ riadi obchodná politika EÚ – kľúčová vonkajšia právomoc EÚ a ústredný prvok jej vzťahov so zvyškom sveta.

Vonkajšie právomoci EÚ

EÚ má právnu subjektivitu, preto je subjektom medzinárodného práva, ktorý môže rokovať a uzatvárať medzinárodné dohody vo vlastnom mene, t. j. má v tejto oblasti právomoci, ktoré mu boli priznané zmluvami.
Ak predmet dohody nepatrí do výlučnej právomoci EÚ, dohodu musia podpísať aj krajiny EÚ. Ide o takzvané „zmiešané dohody“ .

Výlučná právomoc a spoločná právomoc

Rozdelenie právomocí medzi EÚ a krajinami EÚ sa uplatňuje aj na medzinárodnej úrovni. Keď EÚ rokuje a uzatvára medzinárodnú dohodu, má buď výlučnú právomoc alebo právomoc spoločnú s krajinami EÚ.
Keď má EÚ výlučnú právomoc, len EÚ je spôsobilá rokovať a uzatvoriť dohodu. V článku 3 ZFEÚ sa špecifikujú oblasti, v ktorých má EÚ výlučnú právomoc uzatvárať medzinárodné dohody vrátane obchodných dohôd.
Keď má EÚ spoločnú právomoc s krajinami EÚ, dohodu uzatvárajú EÚ aj krajiny EÚ. Preto ide o zmiešanú dohodu, ku ktorej musia krajiny EÚ vyjadriť svoj súhlas. V zmiešaných dohodách možno taktiež vyžadovať, aby sa vnútorný akt EÚ prijal tak, aby sa záväzky rozdelili medzi krajiny EÚ a EÚ. V článku 4 ZFEÚ sa stanovuje, ktoré právomoci sú spoločné.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

Databáza úradu pre zmluvy (Európska služba pre vonkajšiu činnosť).

HLAVNÉ DOKUMENTY

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Prvá časť – Zásady – Hlava I – Druhy a oblasti právomocí Únie – Článok 3 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 51)

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Prvá časť – Zásady – Hlava I – Druhy a oblasti právomocí Únie – Článok 4 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 51 – 52)

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Piata časť – Vonkajšia činnosť Únie – Hlava II – Spoločná obchodná politika – Článok 207 (pôvodný článok 133 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 140 – 141)

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Piata časť – Vonkajšia činnosť Únie – Hlava V – Medzinárodné dohody – Článok 216 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 144)

Posledná aktualizácia 08.04.2020