Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a riadny legislatívny postup

 

SÚHRN

Lisabonská zmluva sa zameriava na modernizáciu a zlepšovanie rozhodovacieho procesu Európskej únie (EÚ) v rámci EÚ rozšírenej na 28 krajín. V zmluve sa rozširuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ a oblasť, v rámci ktorej Európsky parlament koná na rovnocennom základe ako Rada, pokiaľ ide o prijímanie legislatívnych aktov (nariadenia, smernice a rozhodnutia) na návrh Komisie (riadny legislatívny postup).

NOVÉ OBLASTI POLITIKY PODLIEHAJÚCE HLASOVANIU KVALIFIKOVANOU VÄČŠINOU

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou je najbežnejšia aktuálna forma hlasovania v Rade EÚ, ktorá sa používa pri väčšine rozhodnutí. Na základe Lisabonskej zmluvy sa kvalifikovanou väčšinou nahrádza jednomyseľnosť v niekoľkých nových oblastiach:

—

opatrenia v oblasti kontrol vonkajších hraníc, azylu a prisťahovalectva;

—

justičná spolupráca v občianskych veciach a harmonizácia v oblasti trestného práva, napríklad v súvislosti s vymedzovaním trestných činov a sankcií v konkrétnych závažných oblastiach trestnej činnosti (napr. terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne vykorisťovanie žien a detí, obchodovanie s drogami, pranie špinavých peňazí);

—

policajná spolupráca;

—

vytvorenie európskych práv duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu práv duševného vlastníctva v celej EÚ;

—

Európsky výskumný priestor a európska vesmírna politika;

—

energia;

—

humanitárna pomoc;

—

opatrenia na podporu športu a kultúry;

—

určité hľadiská obchodnej politiky EÚ (t. j. v oblasti kultúrnych a audiovizuálnych služieb, sociálnych, vzdelávacích alebo zdravotníckych služieb a v záujme prijatia vnútorných pravidiel).

Jednomyseľnosť však zostáva všeobecným pravidlom v citlivých oblastiach, ako sú:

—

schvaľovanie viacročného finančného rámca EÚ;

—

harmonizácia daní (priame dane);

—

sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana;

—

cezhraničné hľadiská rodinného práva;

—

zahraničná a bezpečnostná politika.

Všetky krajiny musia okrem toho dosiahnuť spoločný súhlas pri rozhodovaní o pristúpení nových krajín k EÚ a o revíziách zmlúv.

VÄČŠIE VYUŽÍVANIE RIADNEHO LEGISLATÍVNEHO POSTUPU

V Lisabonskej zmluve sa pridáva ďalších 40 právnych základov (oblasti politiky, ktoré sa zakladajú na článkoch zmluvy), najmä v oblasti spravodlivosti, slobody, bezpečnosti a poľnohospodárstva, a to v rozsahu riadneho legislatívneho postupu, ktorý sa predtým zvykol nazývať spolurozhodovací postup. Tento postup sa v súčasnosti uplatňuje pri väčšine tém, o ktorých Rada EÚ rozhoduje kvalifikovanou väčšinou.

Zmeny

Rozšírenie rozsahu pôsobnosti kvalifikovanej väčšiny poznamenalo niekoľko zmien, predovšetkým v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach (článok 82 a článok 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – ZFEÚ) a v oblasti sociálnej ochrany migrujúcich pracovníkov (článok 48 ZFEÚ).

Lisabonskou zmluvou sa v týchto oblastiach zaviedli tzv. brzdiace doložky, ktoré umožňujú odklon od riadneho legislatívneho postupu, ak sa krajina domnieva, že základné zásady jej systému sociálneho zabezpečenia sú ohrozené právnymi predpismi, ktoré sa aktuálne prijímajú.

V Lisabonskej zmluve sa takisto zaviedli tzv. premosťovacie doložky, ktoré umožňujú prejsť z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní aktu v danej oblasti.

Ďalšie informácie:

—

Právo EÚ na portáli Európskej únie

—

Systém hlasovania v Rade na webovej lokalite EÚ

Posledná aktualizácia 24.11.2015