Občianstvo Únie

 

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Článok 9 Zmluvy o Európskej únii

AKÝ JE CIEĽ TÝCHTO ČLÁNKOV?

Občianstvo Únie je právo ustanovené v článku 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v článku 9 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Každá osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, EÚ je automaticky občanom Únie. Toto právo je tak zakotvené v zmluvách Európskej únie (EÚ) a predstavuje kľúčový faktor pri rozvíjaní európskej identity. Občianstvo Únie nenahrádza štátne občianstvo. Dopĺňa ho a udeľuje osobám osobitné práva. Tieto práva sú bližšie špecifikované v zmluvách a tiež v Charte základných práv.

HLAVNÉ BODY

V Lisabonskej zmluve bola zavedená ďalšia forma verejnej účasti – iniciatíva občanov. Tá umožňuje jednému miliónu občanov, ktorí pochádzajú z najmenej siedmych členských štátov, požiadať Komisiu, aby predložila návrh v ktorejkoľvek oblasti, v ktorej má právomoc navrhnúť právny akt.

KONTEXT

Ďalšie informácie:

HLAVNÉ DOKUMENTY

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Druhá časť – Nediskriminácia a občianstvo únie – Článok 20 (pôvodný článok 17 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 56 – 57)

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii – Hlava II – Ustanovenia o demokratických zásadách – Článok 9 (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 20)

Posledná aktualizácia 30.06.2021