Článok 214 predstavuje hlavný právny základ pre humanitárnu pomoc Európskej únie (EÚ). EÚ je podľa neho oprávnená poskytovať pomoc, podporu a ochranu obetiam prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom pre ľudí z krajín mimo EÚ.
Článkom 196 sa EÚ udeľuje právomoc podporovať a dopĺňať opatrenia krajín EÚ v oblasti civilnej ochrany.
HLAVNÉ BODY
Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci (ECHO) zodpovedá za poskytovanie pomoci obetiam kríz a prírodných katastrof a katastrof spôsobených človekom.
Najnovšie v roku 2016 bolo generálne riaditeľstvo ECHO poverené riadením núdzovej podpory v rámci EÚ.
Humanitárna pomoc
Podľa medzinárodných zásad zakotvených v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci EÚ poskytuje humanitárnu pomoc, ktorá vychádza z potrieb. Zameriava sa na najzraniteľnejšie obete.
Nariadenie (EÚ) 2016/369 umožňuje EÚ poskytovať núdzovú podporu krajinám EÚ, ktoré boli zasiahnuté výnimočne závažnými katastrofami spôsobenými človekom alebo prírodnými katastrofami so závažnými a ďalekosiahlymi humanitárnymi dôsledkami, ako sú zemetrasenia, záplavy a priemyselné havárie. Má sa uplatňovať len vtedy, keď sa ostatné nástroje prejavia ako nedostatočné, a je určené na podporu a doplnenie opatrení zasiahnutej krajiny alebo krajín EÚ.
Civilná ochrana
ECHO tiež koná v prípade prírodných katastrof alebo katastrof spôsobených človekom v rámci EÚ aj mimo nej prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorého cieľom je posilňovať spoluprácu a koordináciu medzi EÚ a krajinami EÚ v oblasti civilnej ochrany. Niektoré krajiny mimo EÚ sa tiež môžu zapojiť za osobitných podmienok.
Hlavným cieľom je zlepšiť efektívnosť systémov na prevenciu, prípravu a reakciu na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené človekom všetkých druhov v rámci EÚ aj mimo nej.
Mechanizmus má nonstop stredisko, Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, ktoré koordinuje operácie, ako aj kapacitu na núdzové reakcie (tzv. dobrovoľnú základňu), ktorá spája rôzne podporné tímy, odborníkov a vybavenie, ktoré sú v pohotovosti v krajinách EÚ, v ktorých sa nachádzajú.
Hoci sa zameriava na ochranu ľudí, vzťahuje sa aj na životné prostredie a majetok vrátane prírodného dedičstva.