Prevencia prírodných a človekom spôsobených katastrof v Európskej únii

HLAVNÉ BODY

Strata životov, ako aj environmentálna škoda sú najzávažnejšie vplyvy prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktoré sa zjavne zintenzívňujú, či už z hľadiska počtu alebo závažnosti. Čoraz väčšiu zraniteľnosť voči týmto katastrofám spôsobujú najmä dôsledky zmeny klímy a rozvoj miest a priemyslu.

Stratégia navrhovaná Európskou komisiou patrí do súboru nástrojov s externým aj interným rozmerom. Nevzťahuje sa na núdzové situácie súvisiace s konfliktmi alebo teroristickými činmi.

Hlavné opatrenia

Táto stratégia z roku 2009 vychádza z troch hlavných tém:

• rozvoj existujúcich poznatkov na zlepšenie účinnosti prevenčných opatrení, a to vrátane
  • zhromažďovania porovnateľných informácií o faktoroch katastrof,
  • osvedčených postupov v rámci procesov riadenia rizika (územné plánovanie, núdzové plány atď.) a
  • zmapovania rizikových oblastí EÚ;
• rozšírenie spolupráce strán zapojených do riadenia katastrof prostredníctvom špecializovanej siete na zlepšenie koordinácie opatrení EÚ, vnútroštátnych a regionálnych opatrení a na zlepšenie informácií pre občanov na núdzovom čísle EÚ „112“;
• využívanie existujúcich legislatívnych a finančných nástrojov v rámci preventívnych opatrení, napr. v oblasti rozvoja vidieka, civilnej ochrany, ochrany životného prostredia, výskumu a informačných a komunikačných technológií.

Posilnené zamerania na prevenciu v právnych predpisoch o civilnej ochrane

V decembri 2013 Rada a Európsky parlament prijali rozhodnutie o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany. Toto rozhodnutie platí od 1. januára 2014 a zavádza sa v ňom okrem iného posilnené zameranie na predchádzanie katastrofám s pravidlami týkajúcimi sa posúdenia rizika a posúdenia spôsobilosti na riadenie rizika, a stanovuje sa ambiciózny súbor iniciatív, ktoré má vykonať Komisia (vrátane posúdenia rizika, spôsobilosti na riadenie rizika a dobrovoľného partnerského preskúmania).