Rozhodnutie, ktorým sa zriaďuje Eurojust
ZHRNUTIE K DOKUMENTU:
Rozhodnutie 2002/187/SVV, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom
AKÝ JE CIEĽ TOHTO ROZHODNUTIA?
- Rozhodnutím sa zriaďuje Eurojust, orgán EÚ, ktorého úlohou je stimulovať, zlepšovať a podporovať koordináciu medzi príslušnými orgánmi krajín EÚ, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v trestných veciach.
- Rozhodnutie bolo dvakrát zmenené:
- cieľom rozhodnutia 2003/659/SVV bolo uviesť Eurojust do súladu s rozpočtovými pravidlami, ktoré sa vzťahujú na orgány a agentúry EÚ, a
- cieľom rozhodnutia 2009/426/SVV bolo poskytnúť Eurojustu prostriedky na posilnenie boja proti závažným trestným činom.
- V roku 2018 bolo prijaté nariadenie (EÚ) 2018/1727 [pozri zhrnutie Eurojust (reforma)]. Týmto nariadením sa s účinnosťou od 12. decembra 2019 zrušuje a nahrádza rozhodnutie 2002/187/SVV.
HLAVNÉ BODY
Zloženie, právomoci a úlohy Eurojustu
- Týmto rozhodnutím sa zriaďuje Eurojust ako orgán EÚ s vlastnou právnou subjektivitou.
- Každá krajina EÚ do ústredia Eurojustu v Haagu vysiela jedného národného člena: prokurátora, sudcu alebo príslušníka polície (príslušník polície musí mať právomoci, ktoré sú rovnocenné s právomocami sudcu alebo prokurátora). Každému národnému členovi asistuje aspoň jedna osoba. Všetci podliehajú vnútroštátnemu právu krajiny, ktorá ich vymenovala.
- Pozmeňujúcim rozhodnutím 2009/426/SVV sa stanovuje minimálna dĺžka funkčného obdobia 4 roky, ktoré sa môže obnoviť. Krajina EÚ rozhoduje o charaktere súdnych právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi. Národní členovia však musia mať aspoň určité bežné právomoci, ako aj ďalšie právomoci, ktoré má vykonávať v zhode s príslušným vnútroštátnym orgánom alebo v naliehavých prípadoch v súlade s postupmi vymedzenými v rozhodnutí.
- Pokiaľ ide o vyšetrovanie a trestné stíhanie (týkajúce sa aspoň dvoch krajín EÚ) vo vzťahu k závažným trestným činom, Eurojust má právomoc:
- podporiť koordináciu medzi príslušnými orgánmi dotknutých krajín EÚ,
- uľahčiť vybavovanie žiadostí a vykonávanie rozhodnutí súvisiacich s justičnou spoluprácou.
- Právomoc Eurojustu sa vzťahuje na tie druhy kriminality a trestných činov, vo vzťahu ku ktorým je vždy príslušný konať Európsky policajný úrad (Europol).
- Pozmeňujúcim rozhodnutím 2009/426/SVV sa zavádza požiadavka zriadiť systém pohotovostnej koordinácie, ktorý pozostáva z jedného zástupcu za každú krajinu EÚ. Tento zástupca môže byť národným členom, jeho zástupcom alebo asistentom oprávneným nahradiť národného člena. Zástupca musí byť k dispozícii 24 hodín denne a 7 dní v týždni, aby mohol nepretržite plniť svoje úlohy.
- Eurojust môže svoje úlohy plniť prostredníctvom jedného alebo viacerých národných členov, alebo môže konať ako kolégium. Eurojust môže príslušné krajiny EÚ požiadať, aby okrem iného zvážili:
- Pozmeňujúcim rozhodnutím 2009/426/SVV sa zavádza právo kolégia Eurojustu vydať nezáväzné stanovisko v prípadoch:
- ak dvaja alebo viacerí národní členovia nemôžu vyriešiť spor o právomoc,
- ak príslušné orgány informujú o opakovaných odmietnutiach alebo iných ťažkostiach týkajúcich justičnej spolupráce.
- Európska komisia, ktorá plne spolupracuje na činnosti Eurojustu, sa s Eurojustom môže dohodnúť na potrebných praktických opatreniach.
- Každá krajina EÚ musí podľa pozmeňujúceho rozhodnutia 2009/426/SVV:
- vymenovať jedného alebo viacerých národných spravodajcov pre Eurojust,
- zriadiť národný koordinačný systém Eurojustu na zabezpečenie koordinácie práce, ktorú vykonávajú:
- národní spravodajcovia pre Eurojust,
- národní spravodajcovia pre Eurojust pre záležitosti terorizmu,
- národní spravodajcovia pre Európsku justičnú sieť a jej kontaktné miesta,
- národní členovia alebo kontaktné miesta siete spoločných vyšetrovacích tímov a
- zástupcovia sietí kontaktných miest, pokiaľ ide o osoby zodpovedné za vojnové zločiny, o vyhľadávanie majetku a o boj proti korupcii.
- Toto rozhodnutie obsahuje pravidlá týkajúce sa organizácie a činnosti Eurojustu, ako sú pravidlá týkajúce sa sekretariátu, vymenovania a dĺžku funkčného obdobia správneho riaditeľa, postavenia zamestnancov a jazykového režimu.
Osobné údaje
- Eurojust v záujme plnenia svojich cieľov spracúva osobné údaje. Na tento účel uplatňuje zásady Dohovoru Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov.
- Eurojust môže spracúvať osobné údaje iba tých osôb, ktoré:
- sú predmetom vyšetrovania alebo trestného stíhania, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré patria do právomoci Eurojustu,
- sú obete a svedkovia v rámci týchto vyšetrovaní alebo trestných stíhaní.
- Medzi údaje, ktoré môže spracúvať, patria údaje o totožnosti osoby (celé meno, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť, kontaktné údaje, povolanie, čísla sociálneho zabezpečenia a údaje z preukazov totožnosti) a opis charakteru údajných trestných činov (trestnoprávna kategória trestných činov, dátum a miesto spáchania trestného činu a postup vyšetrovania). Pozmeňujúcim rozhodnutím 2009/426/SVV sa do zoznamu typov údajov pridali údaje o profiloch DNA, fotografie a odtlačky prstov.
- Rozhodnutím 2009/426/SVV sa zaviedla zmena, ktorej cieľom je zabezpečiť, že k osobným údajom budú mať prístup iba národní členovia a ich zástupcovia a asistenti, osoby, ktoré sa zúčastňujú na národnom koordinačnom systéme Eurojustu a ktoré sú spojené so systémom správy prípadov Eurojust, ako aj oprávnení zamestnanci Eurojustu. Všetky zainteresované osoby sú viazané povinnosťou zachovávať dôvernosť, ktorá platí aj po ukončení ich činnosti v Eurojuste.
- V rámci Eurojustu sa vymenuje jeden člen personálu, ktorý bude osobitne poverený zodpovednosťou za ochranu údajov, a jeho úlohou bude zabezpečovať zákonnosť spracovania a zabezpečovať, aby bol zachovaný písomný záznam o prenose a prijatí osobných údajov.
Vzťahy s inými orgánmi
Eurojust v záujme plnenia svojich úloh udržiava úzke pracovné vzťahy s Európskou justičnou sieťou. Pozmeňujúcim rozhodnutím 2009/426/SVV sa tieto vzťahy rozšírili tak, aby zahŕňali Europol, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), európsku pohraničnú a pobrežnú stráž a spravodajské centrum EÚ. So súhlasom Rady Eurojust môže uzatvárať dohody, ktorých cieľom je výmena informácií s krajinami mimo EÚ, medzinárodnými orgánmi a Medzinárodnou organizáciou kriminálnej polície (Interpol), ako aj koordinovať justičnú spoluprácu s krajinami mimo EÚ.
Správy
Rada a Európsky parlament dostávajú pravidelné informácie o činnostiach Eurojustu a o aktuálnom stave kriminality v EÚ. Eurojust vo svojej výročnej správe Rade môže navrhovať zdokonalenie justičnej spolupráce v trestných veciach.
ODKEDY SA ROZHODNUTIE UPLATŇUJE?
- Rozhodnutie 2002/187/SVV sa uplatňuje od 6. marca 2002.
- Pozmeňujúce rozhodnutie 2003/659/SVV sa uplatňuje od 1. októbra 2003.
- Pozmeňujúce rozhodnutie 2009/426/SVV sa uplatňuje od štvrtok, 4. júna 2009.
KONTEXT
Ďalšie informácie:
HLAVNÝ DOKUMENT
Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1 – 13)
Následné zmeny rozhodnutia 2002/187/SVV boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.
SÚVISIACI DOKUMENT
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 138 – 183)
Posledná aktualizácia 17.04.2019