Spoločné vyšetrovacie tímy

HLAVNÉ BODY

• Rámcové rozhodnutie bolo reakciou na stretnutie krajín EÚ v roku 1999, na ktorom sa vyzvalo na bezodkladné vytvorenie takýchto tímov s cieľom bojovať proti obchodovaniu s drogami a ľuďmi, ako aj proti terorizmu.
• V dohode o vzájomnej pomoci v trestných veciach prijatej v máji 2000 sa zabezpečuje zriadenie JIT. Pre pomalú ratifikáciu však bolo prijaté toto rámcové rozhodnutie s vykonávaním, ktoré sa malo dokončiť do 1 januára 2003. Platnosť rámcového rozhodnutia sa skončí, keď dohovor nadobudne účinnosť vo všetkých krajinách EÚ.
• Keď si vyšetrovanie trestného činu v rámci EÚ vyžaduje koordinované a zosúladené opatrenia, najmenej dve krajiny EÚ môžu zostaviť JIT. Na tento účel príslušné orgány dotknutých krajín EÚ uzatvoria dohodu, v ktorej sa určujú postupy, ktorými sa bude tím riadiť. Spoločný tím musí byť zostavený na:
  • konkrétny účel; a
  • obmedzené obdobie (ktoré môže byť obnovené so súhlasom všetkých zapojených strán).
• Krajiny EÚ, ktoré zostavujú tím, rozhodujú o jeho zložení, účele a trvaní. Tím vedie osoba z jednej z krajín EÚ, v ktorej sa vyšetrovanie vykonáva. Môžu tiež povoliť, aby sa do činností tímu zapojili zástupcovia Europolu, Eurojustu, úradu OLAF a zástupcovia krajín mimo EÚ. Všetci členovia tímu si musia plniť povinnosti v rámci právnych predpisov krajiny, v ktorej pôsobia.
• JIT môžu byť zriadené aj s krajinami mimo EÚ a medzi takýmito krajinami, pokiaľ existuje právny základ, napr. medzinárodná dohoda alebo vnútroštátne právne predpisy.
• Spojené kráľovstvo 1. decembra 2014 oznámilo Európskej komisii, že si želá zúčastniť sa na rámcovom rozhodnutí. Jeho účasť bola potvrdená v rozhodnutí Komisie 2014/858/EÚ. Taliansko 11. marca 2016 oznámilo Komisii, že zapracovalo rámcové rozhodnutie do svojho vnútroštátneho práva. Znamená to, že všetky krajiny EÚ majú v súčasnosti právny základ EÚ, na ktorom môžu zostavovať spoločné vyšetrovacie tímy.