Nekalé obchodné praktiky

HLAVNÉ BODY

• Medzi nekalé obchodné praktiky patria tie, ktoré:
  • sú v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti³ a
  • pravdepodobne podstatne narušia nákupné správanie priemerného spotrebiteľa.
• Niektorí spotrebitelia majú vyššiu úroveň ochrany, pretože sú obzvlášť zraniteľní voči tejto praktike alebo produktom vzhľadom na ich vek (deti alebo starší ľudia), naivitu alebo duševnú poruchu či fyzickú vadu.
• Smernica 2005/29/ES rozlišuje dve kategórie obchodných praktík, ktoré sú nekalé, ak spôsobujú, že priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o kúpe, ktoré by inak neprijal: klamlivé obchodné praktiky (konaním alebo opomenutím) a agresívne obchodné praktiky.
• Príloha I k smernici 2005/29/ES obsahuje zoznam praktík, ktoré sú za každých okolností zakázané („čierna listina“).

Klamlivé obchodné praktiky

Klamlivé činnosti

Praktika je klamlivá, ak obsahuje nesprávne alebo nepravdivé informácie, alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, napriek tomu, že môže ísť o správne informácie, a zapríčiňuje, že spotrebiteľ prijme rozhodnutie o kúpe, ktoré by inak neprijal. K príkladom týchto činností patria nesprávne alebo klamlivé informácie o:

• existencii alebo povahe produktu,
• hlavných znakoch produktu (jeho dostupnosti, výhodách, rizikách, zložení alebo zemepisnom pôvode, očakávaných výsledkoch použitia atď.),
• rozsahu záväzkov obchodníka (v kódexoch správania, k dodržiavaniu ktorých sa obchodník zaviazal),
• cene alebo existencii osobitnej cenovej výhody,
• potrebe servisu alebo opravy.

Smernicou sa takisto zakazuje klamlivé uvádzanie tovaru na trh ako identického, hoci je jeho zloženie v rozličných členských štátoch EÚ v skutočnosti podstatne odlišné (často sa to označuje ako „dvojitá kvalita“ tovarov).

Klamlivé opomenutia konania

• Praktika je tiež klamlivá, ak sa podstatná informácia, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje na to, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o kúpe, opomenie alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom a je pravdepodobné, že v dôsledku toho spotrebiteľ prijme rozhodnutie o kúpe, ktoré by inak neprijal.
• Smernica 2005/29/ES poskytuje všeobecný zoznam informácií, ktoré by sa mali považovať za podstatné, ako je cena a hlavné vlastnosti produktu. Existujú ďalšie požiadavky vzťahujúce sa na online predaj, ako sú povinnosti pre online trhy⁴ informovať spotrebiteľov o hlavných kritériách určujúcich poradie⁵ ponúk poskytovaných ako odpoveď na vyhľadávací dopyt, a povinnosť poskytnúť informácie, či a ako sa kontroluje pravosť spotrebiteľských recenzií.

Agresívne obchodné praktiky

• Rozhodnutia o kúpe musí spotrebiteľ prijať slobodne. Praktika je agresívna a nekalá, ak obťažovaním, nátlakom alebo neprimeraným vplyvom⁶ významne zhoršuje slobodu výberu priemerného spotrebiteľa a spôsobuje, že prijme rozhodnutie o kúpe, ktoré by inak neprijal.
• Pri určení, či je obchodná praktika agresívna alebo nie, sa musí zohľadniť niekoľko prvkov. Patria k nim:
  • povaha, miesto a trvanie praktiky,
  • možné použitie hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
  • zneužívanie obchodníkom akejkoľvek osobitnej okolnosti, ktorá je taká vážna (napr. úmrtie alebo vážna choroba), že môže zhoršiť úsudok spotrebiteľa na ovplyvnenie jeho rozhodnutia so zreteľom na produkt,
  • akákoľvek neprimeraná alebo mimozmluvná podmienka uložená spotrebiteľovi, ktorý si želá vykonať svoje zmluvné práva (napr. vypovedanie alebo zmena zmluvy).

Praktiky, ktoré sú za každých okolností zakázané (čierna listina)

• Smernica 2005/29/ES obsahuje zoznam obchodných praktík, ktoré sú za každých okolností zakázané. V súlade so zmenami prijatými v smernici (EÚ) 2019/2161 sa zakazuje aj niekoľko ďalších praktík, ako je zverejňovanie falošných recenzií spotrebiteľov, skrývanie reklamy vo výsledkoch vyhľadávania a ďalší predaj lístkov, ktoré obchodník získal pomocou automatizovaných prostriedkov (známych ako „roboty“).
• Smernicou (EÚ) 2024/825 sa na čiernu listinu pridáva aj niekoľko ďalších praktík, ktoré sú uvedené nižšie.
  • Formy greenwashingu (zavádzajúcich environmentálnych tvrdení) vrátane týchto.
    • Uvádzanie všeobecného environmentálneho tvrdenia, ktoré naznačuje alebo vytvára dojem vynikajúcich environmentálnych vlastností, ako je „environmentálne priaznivý“, „šetrný k životnému prostrediu“, „zelený“, „ekologický“, „šetrný ku klíme“, „nízkouhlíkový“, „energeticky účinný“, „biologicky odbúrateľný“ alebo podobne, bez uznaných vynikajúcich environmentálnych vlastností, ktoré sú relevantné pre toto tvrdenie.
    • Zobrazovanie značky udržateľnosti, ktorá nie je založená na certifikačnom systéme alebo nie je vytvorená verejnými orgánmi. Pred zobrazením značky udržateľnosti musí obchodník zabezpečiť, aby spĺňala minimálne podmienky transparentnosti a dôveryhodnosti a aby sa objektívne monitorovalo dodržiavanie požiadaviek systému. Toto monitorovanie musí vykonávať tretia strana, ktorej spôsobilosť a nezávislosť od vlastníka systému a obchodníka je zabezpečená na základe medzinárodných, európskych alebo vnútroštátnych noriem a postupov.
    • Uvádzanie tvrdení založených na kompenzácii emisií skleníkových plynov, že výrobok má neutrálny, znížený alebo pozitívny vplyv na životné prostredie, pokiaľ ide o emisie, čo môže spotrebiteľov uviesť do omylu, že takéto tvrdenia sa týkajú samotného výrobku alebo dodávky a výroby tohto výrobku, alebo že spotreba tohto výrobku nemá vplyv na životné prostredie.
  • Klamlivé praktiky rovnajúce sa predčasnému zastarávaniu vrátane:
    • nepravdivých tvrdení o trvanlivosti alebo opraviteľnosti tovaru,
    • akýchkoľvek obchodných oznámení týkajúcich sa tovaru, ktorý obsahuje prvok zavedený s cieľom obmedziť jeho trvanlivosť, napriek tomu, že obchodník má k dispozícii informácie o tomto prvku a jeho vplyve na trvanlivosť tovaru.

Náprava a sankcie

• Členské štáty musia zabezpečiť, aby mali spotrebitelia právo na individuálne prostriedky nápravy (kompenzáciua, zníženie ceny atď.), ak sú poškodení nekalými obchodnými praktikami.
• Členské štáty EÚ musia zaviesť účinné, primerané a odradzujúce sankcie s cieľom potrestať obchodníkov, ktorí porušia vnútroštátne pravidlá týkajúce sa nekalých obchodných praktík.
• Pri ukladaní sankcií členské štáty musia stanoviť pokuty až do výšky 4 % z obratu obchodníka alebo do 2 miliónov EUR, pokiaľ nie sú k dispozícii informácie o obrate, ak vnútroštátne orgány viacerých krajín spolupracujú na závažných cezhraničných porušeniach, ktoré majú dopad na spotrebiteľov vo viacerých členských štátoch.

Usmernenie

Európska komisia vydala v roku 2021 aktualizované usmernenie o vykonávaní a uplatňovaní smernice 2005/29/ES. Vysvetľujú sa v ňom kľúčové koncepcie a pravidlá a uvádzajú sa praktické príklady z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a z vnútroštátnych súdov a správ s cieľom uľahčiť vnútroštátnym orgánom presadzovanie a zaistiť väčšiu právnu istotu pre obchodníkov. Usmernenie zahŕňa zmeny zavedené smernicou (EÚ) 2019/2161.