Ochrana podzemných vôd pred znečistením

HLAVNÉ BODY

smernica zahŕňa:

• kritériá na hodnotenie chemického stavu podzemných vôd;
• kritériá na identifikáciu významných a trvalo vzostupných trendov v úrovniach podzemných vôd a na vymedzenie počiatočných bodov zvrátenia trendov;
• prevenciu a obmedzenie nepriameho vypúšťania (priesak cez pôdu alebo podložie) znečisťujúcich látok do podzemných vôd.

Chemický stav podzemných vôd

Podzemné vody sa považujú za vody s dobrým chemickým stavom, keď:

• meraný alebo predvídaný obsah dusičnanov neprekročí 50 mg/l a meraný alebo predvídaný obsah aktívnych látok v pesticídoch, ich metabolitoch a produktoch vznikajúcich pri reakcii neprekročí 0,1 µg/l (celkovo 0,5 µg/l pre všetky merané pesticídy);
• sú úrovne niektorých látok s vysokým rizikom nižšie ako prahové hodnoty stanovené krajinami EÚ; musí to prinajmenšom zahŕňať arzén, kadmium, olovo, ortuť, čpavok, chloridový anión, síranový anión, dusitany, fosfor (celkový)/fosfáty, trichlóretylén, ako aj vodivosť (elektrická vodivosť vody umožňuje meranie koncentrácií rôznych minerálov, ktoré sú v nej rozpustené);
• je koncentrácia akejkoľvek inej znečisťujúcej látky v súlade s definovaním dobrého chemického stavu tak, ako je vymedzené v prílohe V k rámcovej smernici o vode;
• ak je hodnota stanovená ako norma kvality alebo prahová hodnota prekročená, v rámci preskúmania sa okrem iného potvrdí, že to nepredstavuje významné riziko pre životné prostredie.

Prítomnosť znečisťujúcich látok v podzemných vodách

• Krajiny EÚ mali povinnosť stanoviť do 22. decembra 2008 prahovú hodnotu pre každú znečisťujúcu látku identifikovanú v akomkoľvek z útvarov podzemných vôd v rámci svojho územia, ktorá sa považuje za rizikovú. Ako minimum museli stanoviť prahové hodnoty pre zoznam vyššie uvedených znečisťujúcich látok. V prípade každej znečisťujúcej látky na zozname sa musia poskytnúť informácie (ako je uvedené v prílohe III k smernici) o útvaroch podzemných vôd označených za rizikové, ako aj o spôsobe stanovenia prahových hodnôt. Tieto prahové hodnoty sa musia zahrnúť do plánov manažmentu povodia stanoveného v rámcovej smernici o vode. V roku 2010 Európska komisia uverejnila správu na základe informácií, ktoré poskytli krajiny EÚ.
• Krajiny EÚ sú povinné identifikovať akýkoľvek významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok zistených v útvaroch podzemných vôd. Na dosiahnutie tohto cieľa musia zriadiť program monitorovania v súlade s prílohou IV k tejto smernici.
• Pri zohľadnení prílohy IV k smernici musia krajiny EÚ takisto definovať počiatočný bod zvrátenia týchto vzostupných trendov. Zvrátenia trendov budú zamerané na koncentrácie, ktoré predstavujú riziko pre súvisiace vodné ekosystémy, závislé suchozemské ekosystémy, ľudské zdravie alebo zákonné využitie vodného prostredia.

Prevencia a obmedzenie vypúšťania znečisťujúcich látok

• Do programu opatrení vypracovaných pre každú oblasť povodia v zmysle rámcovej smernice o vode musí patriť prevencia nepriameho vypúšťania všetkých znečisťujúcich látok, predovšetkým tých nebezpečných látok, ktoré sú uvedené v bodoch 1 až 6 prílohy VIII k rámcovej smernici o vode, ako aj látok uvedených v bodoch 7 až 9 prílohy, ak sa považujú za nebezpečné. Znečisťujúce látky neuvedené ako nebezpečné musia byť okrem toho obmedzené v prípade, ak predstavujú skutočné alebo potenciálne riziko znečistenia.
• Preventívne opatrenia nemusia s výnimkou prípadov, ak sa v iných právnych predpisoch EÚ stanovujú prísnejšie požiadavky, zahŕňať okrem iného následky povoleného priameho vypúšťania, znečisťujúcich látok prítomných v takých malých množstvách, že nepredstavujú žiadne riziko, následky havárií alebo prírodných katastrof, alebo znečisťujúce látky spôsobené vypúšťaním, ktoré z technických dôvodov považujú príslušné orgány za také, ktorým je nemožné zabrániť alebo obmedziť bez využitia opatrení, ktoré by zvýšili riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, alebo opatrení, ktoré by boli neprimerane nákladné.