Barcelonský dohovor o ochrane Stredozemného mora

HLAVNÉ BODY

Barcelonský dohovor

• Barcelonský dohovor má 22 zmluvných strán – ide o medzinárodný dohovor, ktorý združuje 21 krajín hraničiacich so Stredozemným morom (vrátane ôsmich krajín EÚ – Cyprus, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Malta, Slovinsko, Španielsko a Taliansko) a EÚ.
• Zmluvné strany musia podľa dohovoru prijať všetky opatrenia, či už jednotlivo alebo spoločne, na ochranu a podporu morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora s cieľom prispieť k udržateľnému rozvoju.

Ciele dohovoru sú:

• chrániť morské prostredie a pobrežné oblasti prostredníctvom opatrení zameraných na predchádzanie znečisťovaniu, jeho znižovanie a, pokiaľ možno, odstránenie, či už je spôsobené činnosťami na pevnine alebo na mori,
• posudzovať a kontrolovať znečisťovanie,
• udržateľne hospodáriť s prírodnými morskými a pobrežnými zdrojmi,
• začleniť životné prostredie do hospodárskeho a sociálneho rozvoja,
• chrániť prírodné a kultúrne dedičstvo,
• posilňovať solidaritu medzi krajinami, ktoré hraničia so Stredozemným morom, a
• prispievať k zlepšovaniu kvality života.

Zmluvné strany dohovoru sa zaväzujú:

• zaviesť systém spolupráce a vykonávať Integrovaný program monitorovania a hodnotenia s informáciami a hodnotením s cieľom chrániť morské prostredie a pobrežné oblasti Stredozemného mora a znížiť alebo odstrániť znečistenie v Stredozemnom mori v záujme dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu¹,
• zriaďovať chránené morské oblasti a osobitne chránené oblasti stredomorského významu (SPAMI),
• vykonávať integrované riadenie pobrežných zón (ICZM)²,
• riešiť zdroje znečistenia na pevnine,
• riešiť zdroje znečistenia na mori,
• plánovať pre prípad nepredvídaných udalostí,
• spolupracovať v oblasti vedy a technológie,
• vypracovať vhodné postupy na určenie zodpovednosti a náhrad za škody vyplývajúce zo znečistenia, ktorého príčinou je porušenie ustanovení dohovoru.

Dohovor bol zmenený v roku 1995. Hlavné zmeny sa týkali:

• rozšírenia geografickej oblasti uplatňovania na pobrežie,
• uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti,
• uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“ – pozri zhrnutie,
• podpory hodnotenia vplyvov,
• ochrany a zachovania biologickej rozmanitosti,
• boja proti znečisteniu z cezhraničných presunov nebezpečného odpadu,
• prístupu k informáciám a účasti verejnosti.

K dohovoru je pripojených 7 protokolov:

Protokol o zhadzovaní

• Vzťahuje sa len na znečisťovanie oblasti Stredozemného mora spôsobené loďami a lietadlami.
• Zakazuje sa ním zhadzovanie určitých druhov odpadu a látok (určitých toxických zlúčenín, ortuti, kadmia, plastov, surovej ropy atď.).
• Vyžaduje sa ním predchádzajúce vydanie vnútroštátnych povolení pre iné druhy odpadu alebo látok, napríklad arzénu, olova, medi, zinku, chrómu, niklu, kontajnerov, kovového šrotu a určitých druhov pesticídov.

Protokol o predchádzaní a núdzových prípadoch

• Do Barcelonského dohovoru sa ním začleňujú pravidlá spolupráce medzi zmluvnými stranami pri predchádzaní znečisťovaniu Stredozemného mora spôsobenému loďami a v núdzových prípadoch pri boji proti nemu.
• Zahŕňa tiež snahu podporiť vývoj a vykonávanie medzinárodných predpisov prijatých na fóre Medzinárodnej námornej organizácie.
• Stanovujú sa v ňom operačné opatrenia, ktoré musia zmluvné strany prijať v prípade znečistenia spôsobeného loďami (opatrenia na vyhodnotenie, odstránenie/zníženie, informovanie), a tiež núdzové opatrenia, ktoré sa musia prijať na palube lodí, v zariadeniach na šírom mori a v prístavoch (najmä dostupnosť núdzových plánov a ich dodržiavanie).

Protokol o pozemných zdrojoch znečistenia

• Vzťahuje sa na znečistenie, ktoré je spôsobené vypúšťaním z riek, výpustov, kanálov alebo iných vodných tokov alebo pochádza z iných zdrojov alebo činností (vrátane látok pozemného pôvodu znečisťujúcich ovzdušie) na území zmluvnej strany protokolu.
• Obsahuje zoznam látok, ktorých vypúšťanie je zakázané, a faktorov, ktoré je treba zohľadniť, aby sa eliminovalo znečistenie týmito látkami.
• Ďalej sú v ňom uvedené látky, ktorých vypúšťanie podlieha povoleniu príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.
• Vyžaduje sa v ňom spolupráca v oblasti výskumu a informácií a prijatie vhodných programov, opatrení a noriem so zámerom znížiť alebo odstrániť dané látky.

Protokol o osobitne chránených oblastiach a biologickej rozmanitosti

• Protokol sa týka:
  • osobitne chránených oblastí v Stredozemnom mori a osobitne chránených oblastí stredomorského významu,
  • ochrany prírodných zdrojov v oblasti Stredozemného mora,
  • zachovania rozmanitosti genofondu a
  • ochrany určitých prírodných stanovíšť vytvorením radu osobitne chránených oblastí.
• Od zmluvných strán sa v ňom vyžaduje, aby vypracovali usmernenia pre vytváranie a riadenie chránených oblastí, a uvádza sa v ňom určitý počet vhodných opatrení, ktoré musia zmluvné strany prijať, napríklad:
  • zákaz vypúšťania alebo vykládky odpadu,
  • regulácia zavádzania všetkých nepôvodných alebo geneticky upravených druhov.
• Stanovujú sa v ňom vnútroštátne alebo miestne opatrenia, ktoré musia zmluvné strany prijať na ochranu živočíšnych a rastlinných druhov v celej oblasti Stredozemného mora.

Protokol o ochrane na mori

• Týka sa širokej škály činností prieskumu a využívania a rieši rad záležitostí vrátane:
  • požiadaviek na povolenia,
  • odstraňovania opustených alebo nepoužívaných inštalácií,
  • používania a odstraňovania škodlivých látok,
  • požiadaviek na zodpovednosť a kompenzáciu a
  • koordinácie s ostatnými zmluvnými stranami Barcelonského dohovoru na regionálnej úrovni.
• Od zmluvných strán sa vyžaduje, aby samostatne alebo prostredníctvom dvojstrannej alebo mnohostrannej spolupráce prijali vhodné opatrenia na prevenciu a zmiernenie znečisťovania oblasti protokolu spôsobeného prieskumom a využívaním pobrežných oblastí, na boj proti tomuto znečisťovaniu a jeho kontrolu.
• Zároveň sa strany zaväzujú používať najlepšie dostupné postupy, ktoré sú ekologicky účinné a vhodné z ekonomického hľadiska.

Protokol o nebezpečnom odpade

• Vyžaduje sa v ňom, aby zmluvné strany spolupracovali v prípade, keď obrovské množstvo ropy a/alebo iných škodlivých látok v Stredozemnom mori, či už v dôsledku havárie alebo kumulácie, predstavuje závažné a bezprostredné nebezpečenstvo pre morské prostredie, pobrežie alebo pre hospodárske, zdravotné alebo ekologické záujmy jednej alebo viacerých zmluvných strán.
• Spolupráca sa zameriava na:
  • vypracovanie núdzových plánov,
  • podporu opatrení na boj proti znečisteniu mora ropou,
  • monitorovanie stavu Stredozemného mora a výmenu informácií o ňom,
  • šírenie informácií o organizácii a zdrojoch a
  • nové metódy predchádzania znečisťovaniu a boja proti nemu a vytvárania výskumných programov na túto tému.

Protokol o integrovanom riadení pobrežných zón

• Jeho zámerom je vytvoriť spoločný základ pre ICZM na základe ekosystémového prístupu v Stredomorí, platnosť nadobudol 24. marca 2011.
• ICZM má šesť cieľov:
  • udržateľný rozvoj pobrežných zón prostredníctvom rozumného plánovania činností,
  • zachovanie pobrežných zón,
  • udržateľné využívanie prírodných zdrojov,
  • zachovanie ekosystémov a pobreží,
  • predchádzanie živelným pohromám a zmene klímy a ich znižovanie,
  • zlepšenie spolupráce.

EÚ je zmluvnou stranou všetkých uvedených protokolov okrem protokolu o nebezpečnom odpade.