AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?

Smernicou sa stanovujú normy platné pre celú EÚ týkajúce sa benzínu a motorovej nafty používaných v osobných automobiloch, nákladných vozidlách a iných terénnych vozidiel na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia vrátane zákazu olovnatého benzínu a stanovenia maximálneho obsahu síry v motorovej nafte.
Na jej základe sa od dodávateľov palív vyžaduje, aby do roku 2020 postupne znížili emisie skleníkových plynov počas životného cyklu z palív alebo dodávanej energie až o 6 % v porovnaní s východiskovou hodnotou pre fosílne palivá z roku 2010.
Smernica má vplyv na zmiešavanie alternatívnych palív z nefosílnych zdrojov v zmesovom benzíne a motorovej nafte používaných v rámci cestnej dopravy, ako aj na plynové oleje používané v necestných pojazdných strojoch¹, poľnohospodárskych a lesných traktoroch, plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy a rekreačných plavidlách, ak sa neplavia po mori.

HLAVNÉ BODY

Krajiny EÚ môžu uvádzať na trh len benzín, ktorý je v súlade so špecifikáciami uvedenými v prílohe I k smernici. Tieto špecifikácie sa používajú pri predaji benzínu v EÚ.
Krajiny EÚ môžu uvádzať na trh len benzín s veľmi malým obsahom olova, ktorý sa používa len pri starých vozidlách. Obsah olova nesmie byť vyšší ako 0,15 g/l a môže predstavovať iba maximálne 0,03 % z celkového predaja.
Niektoré krajiny EÚ majú možnosť umiestňovať na trh benzín s vyšším tlakom pár v priebehu letného obdobia v prípade nízkej teploty okolia alebo v prípade zmesi benzínu s vyšším obsahom etanolu (čo má za následok nižší tlak pár). Európska komisia musí posúdiť dĺžku trvania týchto výnimiek a to, či sú žiaduce.

Krajiny EÚ môžu uvádzať na trh len naftu, ktorá je v súlade s prílohou II. Tieto špecifikácie sa používajú pri predaji motorovej nafty v EÚ.
Krajiny EÚ môžu pri splnení všetkých ďalších požiadaviek v prílohe II zaviesť naftu s vyšším podielom metylesterov mastnej kyseliny (FAME), ktoré predstavujú základné molekuly v bionaftovom palive.
Obsah síry v nafte nesmie prekročiť 10 mg/kg.
Vo vzdialených regiónoch a krajinách EÚ s nepriaznivým zimným počasím sú možné určité výnimky z tohto pravidla.

Krajiny EÚ určia dodávateľov palív zodpovedných za každoročné monitorovanie a podávanie správ o emisiách skleníkových plynov počas životného cyklu² z palív.
Dodávatelia palív musia do 31. decembra 2020 postupne znížiť emisie skleníkových plynov počas životného cyklu až o 10 % v porovnaní so základnou normou platnou pre palivá [stanovenou v prílohe II k smernici Rady (EÚ) 2015/652]. Toto zníženie zahŕňa záväzný cieľ zníženia o 6 % do 31. decembra 2020, predbežný dodatočný cieľ 2 % do 31. decembra 2020, ktorý sa dosiahne prostredníctvom druhu energie dodávanej pre dopravu a/alebo použitím akejkoľvek technológie (vrátane zachytávania a ukladania oxidu uhličitého), ktorá umožní znížiť emisie skleníkových plynov počas životného cyklu na jednotku energie z palív alebo dodávanej energie; predbežný dodatočný cieľ 2 % do toho istého dátumu, ktorý sa dosiahne použitím kreditov zakúpených prostredníctvom mechanizmu čistého rozvoja v rámci Kjótskeho protokolu.

Krajiny EÚ musia každý rok do 31. augusta predložiť informácie týkajúce sa národných údajov o kvalite palív a zníženia intenzity skleníkových plynov z benzínu a motorovej nafty dodávaných na účely cestnej dopravy a v necestných pojazdných strojoch, a to v rámci správy, ktorá obsahuje všetky relevantné údaje za predchádzajúci kalendárny rok. Tieto údaje sa musia získať zo systému pre monitorovanie kvality palív v súlade s príslušnými normami EÚ. Každá krajina EÚ musí každý rok do 31. augusta predložiť informácie podľa článku 8 ods. 1 a článku 7a smernice 98/70/ES (v znení zmien). Podľa článku 8 ods. 1 sa vyžaduje zhrnutie údajov z monitorovania kvality palív získaných v období od januára do decembra v predchádzajúcom kalendárnom roku.Článkom 7a sa stanovujú požiadavky na dodávateľov palív týkajúce sa zníženia intenzity skleníkových plynov z energie dodávanej cestnej doprave.
Krajiny EÚ musia každý rok do 31. decembra predložiť informácie o svojom pokroku.