Smernicou sa stanovujú štandardné pravidlá upravujúce rôzne otázky týkajúce sa elektronického obchodu v EÚ.
Smernica sa vzťahuje na tieto online služby:
V smernici sa vytvára zásada, že na prevádzkovateľov týchto služieb sa vzťahuje regulácia (v súvislosti so začatím poskytovania a poskytovaním služieb) len v tej krajine EÚ, kde majú registrované sídlo – nie v krajine, kde sa nachádzajú servery, e-mailové adresy alebo poštové schránky, ktoré používajú.
Vnútroštátne vlády musia zabezpečiť, aby prevádzkovatelia trvalou a ľahko dostupnou formou zverejnili základné informácie o svojej činnosti (meno, adresa, číslo zápisu v obchodnom registri atď.).
Vnútroštátne vlády musia zabezpečiť dodržiavanie určitých pravidiel v reklame:
Nevyžiadaná elektronická pošta (spam) musí byť jasne identifikovateľná. Spoločnosti, ktorí posielajú nevyžiadané e-mailové správy, musia pravidelne pozerať a rešpektovať registre, v ktorých sa môžu zaregistrovať osoby, ktoré si neželajú dostávať takéto elektronické správy.
Elektronicky uzavreté zmluvy musia byť v každej krajine EÚ právne rovnocenné s listinnými zmluvami.
V týchto zmluvách sa musia jednoznačne a zrozumiteľne uvádzať nasledujúce informácie:
Spotrebitelia zároveň musia mať možnosť uložiť si a vytlačiť zmluvy a všeobecné podmienky.
Pozri aj smernicu 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov.
Tu platia nasledujúce požiadavky:
Pozri aj nariadenie (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách.
V smernici sa podporuje samoregulácia zo strany poskytovateľov aj snaha o spoločnú reguláciu spolu s vládami. Ako príklad možno uviesť:
Krajiny EÚ musia zároveň poskytovať rýchle a účinné riešenia právnych problémov v prostredí online a zabezpečiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.
Poskytovatelia online služieb, ktorí pôsobia len ako istý kanál alebo poskytovatelia služby zaznamenávania informácií v pamäti alebo ukladania informácií v hostiteľských počítačoch, nie sú zodpovední za informácie, ktoré prenášajú alebo ukladajú, ak spĺňajú určité podmienky. Poskytovatelia služieb ukladania informácií v hostiteľských počítačoch (hosting) sú oslobodení od zodpovednosti, ak:
Vnútroštátne vlády nemôžu uložiť žiadnu všeobecnú povinnosť monitorovať týchto „sprostredkovateľov“ v súvislosti s informáciami, ktoré posielajú alebo ukladajú, s cieľom vyhľadávať nezákonnú činnosť a predchádzať jej.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)
Posledná aktualizácia