Cestné tunely: pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti

HLAVNÉ BODY

Bezpečnostné požiadavky

• Smernica má zabezpečiť, aby všetky tunely dlhšie ako 500 metrov, či už v prevádzke, vo výstavbe alebo v etape projektovania, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete, spĺňali nové harmonizované bezpečnostné požiadavky.

Správny orgán

• Každá krajina EÚ musí určiť aspoň jeden správny orgán zodpovedný za všetky aspekty bezpečnosti tunelov. Orgány prijímajú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou.
• Tento orgán môže byť zriadený na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. V prípade tunelov, ktoré vedú viacerými krajinami, môže každá krajina určiť svoj orgán, alebo obe krajiny vymenujú spoločný orgán.
• Pri odovzdávaní nového tunela do prevádzky alebo pri prestavbe existujúceho tunela sa vyžaduje predchádzajúce povolenie orgánu. Orgán má právomoc pozastaviť alebo obmedziť prevádzku tunelu, ak nie sú splnené bezpečnostné podmienky.
• Orgán zabezpečí, aby boli splnené tieto úlohy:
  • pravidelné testovanie a inšpekcie tunelov a vypracovanie súvisiacich bezpečnostných požiadaviek;
  • zavedenie organizačných a prevádzkových schém (vrátane plánov reakcie na núdzové situácie) pre prípravu a vybavenie pohotovostných služieb;
  • definovanie postupu pre okamžitú uzávierku tunela v prípade núdze;
  • vykonanie nevyhnutných opatrení na zníženie rizika.

Správca tunela

• Pre každý tunel, ktorý sa nachádza na území krajiny EÚ, či už je v etape projektovania, výstavby alebo prevádzky, orgán určí ako správcu tunela verejný alebo súkromný orgán zodpovedný za riadenie tunela v príslušnej etape. V prípade akéhokoľvek významného incidentu alebo nehody v tuneli musí správca tunela vyhotoviť správu.

Bezpečnostný referent

• Pre každý tunel, s predchádzajúcim súhlasom správneho orgánu, menuje správca tunela bezpečnostného referenta, ktorý koordinuje všetky preventívne a ochranné opatrenia na zaručenie bezpečnosti používateľov a prevádzkového personálu. Medzi úlohy bezpečnostného referenta patrí:
  • koordinácia s pohotovostnými službami a účasť na vypracovaní prevádzkových plánov;
  • účasť na plánovaní, vykonávaní a hodnotení činností v prípadoch núdze;
  • účasť na vypracovaní bezpečnostných plánov a na špecifikácii zariadení infraštruktúry;
  • overovanie vyškolenia prevádzkového personálu a pohotovostných služieb, a účasť na organizácii školení, ktoré sa konajú v pravidelných intervaloch;
  • poradenstvo týkajúce sa uvedenia stavby do prevádzky, vybavenia a prevádzky tunelov;
  • overovanie, či konštrukcia tunela a vybavenie sú udržiavané a opravované;
  • účasť na hodnotení každého významného incidentu alebo nehody.

Pravidelné inšpekcie

• Krajiny EÚ zabezpečia, aby inšpekcie, hodnotenia a testy vykonávali inšpekčné orgány.
• Správny orgán overí, či inšpekčný orgán vykonal pravidelné inšpekcie, aby bolo zabezpečené, že všetky tunely spadajúce do pôsobnosti tejto smernice spĺňajú jej ustanovenia.
• Obdobie medzi dvoma následnými inšpekciami ktoréhokoľvek daného tunela nesmie presiahnuť šesť rokov.

Analýza rizík

• Nezávislý orgán vykoná na žiadosť správneho orgánu analýzu rizík pre daný tunel na základe jednotnej metodiky stanovenej na vnútroštátnej úrovni. Zohľadní pri tom všetky konštrukčné faktory a prepravné podmienky, ktoré majú vplyv na bezpečnosť, najmä prepravné charakteristiky a typ, dĺžku a geometriu tunela ako aj prognózovaný počet ťažkých nákladných vozidiel za deň.

Správy

• Krajiny EÚ každé dva roky vypracujú správy o požiaroch v tuneloch a o nehodách, ktoré majú jednoznačný vplyv na bezpečnosť používateľov ciest v tuneloch, a o frekvencii a príčinách takých udalostí, vyhodnotia ich a poskytnú informácie o skutočnej úlohe a účinnosti bezpečnostných zariadení a opatrení.

Prispôsobenie technickému pokroku

• Komisia má právomoci prispôsobiť prílohy k tejto smernici v súlade s technickým pokrokom.