Likvidácia použitých batérií

HLAVNÉ BODY

• Smernica sa vzťahuje na všetky typy batérií s výnimkou batérií použitých v zariadeniach na ochranu bezpečnosti krajín EÚ alebo určených na vojenské účely alebo v zariadeniach určených na vyslanie do vesmíru. Vzťahuje sa teda na širší sortiment výrobkov než smernica 91/157/EHS, ktorá sa týkala iba batérií s obsahom ortuti, olova alebo kadmia a do ktorej rozsahu pôsobnosti nepatrili „gombíkové články“. Touto smernicou sa zrušuje smernica 91/157/EHS.
• Pokiaľ ide o prítomnosť ortuti, smernicou sa zakazujú batérie, ktoré obsahujú viac ako 0,0005 hmotnostného percenta ortuti, a to bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú súčasťou prístrojov. Na gombíkové články, ktoré neobsahujú viac ako 2 hmotnostné percentá ortuti, sa tento zákaz do októbra 2015 nevzťahuje (v prípade gombíkových používaných v prístrojoch pre nepočujúcich sa však na túto výnimku stále vzťahuje preskúmanie Európskou komisiou).
• Pokiaľ ide o kadmium, prenosné batérie vrátane tých, ktoré sú súčasťou prístrojov a ktoré obsahujú viac ako 0,002 hmotnostných percent kadmia, sa zakazujú (okrem prenosných batérií používaných v núdzových a poplašných systémoch alebo v zdravotníckych prístrojoch). Do 31. decembra 2016 existovala výnimka z tohto zákazu pre prenosné batérie určené na použitie v bezšnúrových elektrických nástrojoch, ktorá odvetviu recyklácie a spotrebiteľom v celom hodnotovom reťazci umožnila ďalšiu adaptáciu na relevantné náhradné technológie.
• Krajiny EÚ musia v záujme zabezpečenia vysokého podielu recyklácie použitých batérií prijať akékoľvek opatrenia (vrátane hospodárskych nástrojov) potrebné na podporu separovaného zberu použitých batérií, na dosiahnutie čo najvyššej miery triedeného zberu a na zabránenie tomu, aby sa batérie vyhadzovali ako zmesový komunálny odpad. Musia prijať opatrenia umožňujúce konečným používateľom odovzdať použité batérie na zberných miestach v ich blízkosti, pričom ich výrobcovia berú späť bezplatne. Limity pre zber vo výške najmenej 25 % museli byť dosiahnuté do 26. septembra 2012 a v prípade limitov na zber vo výške 45 % do 26. septembra 2016.
• Podľa smernice 2006/66/ES, zmenenej smernicou 2013/56/EÚ, musí byť možné batérie vybrať jednoducho a bezpečne. K prístrojom, ktorých súčasťou sú batérie, sa preto musí priložiť návod s opisom, ako môže konečný používateľ alebo nezávislý kvalifikovaný odborník tieto batérie bezpečne vybrať.
• Krajiny EÚ takisto musia zabezpečiť, aby sa zozbierané batérie spracovali a recyklovali s použitím najlepších dostupných techník. Spätné získavanie energie sa nepovažuje za recyklačný proces.
• Spracovanie musí zahŕňať aspoň odstránenie všetkých kvapalín a kyselín. Batérie sa musia spracovať a uskladňovať (hoci len dočasne) na miestach s nepriepustným povrchom a pokrytím odolným voči poveternostným vplyvom alebo vo vhodných kontajneroch. Smernicou sa okrem toho stanovujú povinnosti týkajúce sa efektivity recyklačných procesov, ktorým batérie podliehajú, a to v závislosti od ich chemického zloženia.
• Krajiny EÚ môžu zneškodňovať použité prenosné batérie, ktoré obsahujú kadmium, ortuť alebo olovo, na skládkach alebo v podzemných skladovacích priestoroch, ak neexistuje žiadny fungujúci konečný trh pre recykláciu výrobkov alebo ak sa v rámci podrobného hodnotenia environmentálnych, hospodárskych a sociálnych vplyvov ukazuje, že recyklácia nepredstavuje najlepšie riešenie. Okrem toho sa zakazuje zneškodňovanie použitých priemyselných a automobilových batérií na skládkach alebo spaľovaním. Zvyšky všetkých batérií, ktoré prešli spracovaním aj recykláciou, je však možné zneškodňovať na skládkach alebo spaľovaním.
• Spracovanie a recyklácia sa môže vykonávať mimo krajiny EÚ alebo mimo EÚ za predpokladu, že bude dodržané nariadenie (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu (pozri zhrnutie).
• Výrobcovia (alebo tretie osoby konajúce v ich mene) musia znášať čisté náklady na zber, spracovanie a recykláciu priemyselných, automobilových a prenosných batérií. Výrobcovia prenosných batérií musia financovať náklady, ktoré vznikajú z verejných informačných kampaní o zbere, spracovaní a recyklácii všetkých použitých prenosných batérií. Malí výrobcovia môžu byť od tejto povinnosti oslobodení, ak sa tým nebude brániť riadnemu fungovaniu systémov zberu a recyklácie. Všetci výrobcovia batérií sa musia zaregistrovať.
• Koneční používatelia musia dostávať informácie o viacerých témach a prostredníctvom rozličných kanálov:
  • v prípade možných účinkov látok používaných v batériách na životné prostredie a zdravie ľudí a o im dostupných systémoch zberu a recyklácie sa koneční používatelia informujú prostredníctvom kampaní alebo ich informujú priamo distribútori,
  • v prípade kapacity prenosných batérií alebo prítomnosti chemických látok v množstvách prekračujúcich určité prahové hodnoty sa tieto informácie na batériách, akumulátoroch a sadách batérií uvedú viditeľnými, čitateľnými a neodstrániteľnými značkami,
  • v prípade potreby zabezpečiť triedený zber batérií sa použite značka pozostávajúca z preškrtnutej smetnej nádoby na kolieskach.
• Krajiny EÚ musia Komisiu informovať o vykonávaní smernice a o opatreniach, ktoré prijímajú na podporu trendov týkajúcich sa vplyvu batérií na životné prostredie (vrátane nových spôsobov recyklácie a spracovania). Určité aspekty smernice boli revidované v roku 2013 (pozri pozmeňujúcu smernicu 2013/56/EÚ).