Posilnenie spolupráce so Švajčiarskom, s Nórskom a Islandom: Luganský dohovor

HLAVNÉ BODY

Uplatňovanie

Dohovor sa vzťahuje na právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Nevzťahuje sa na:

• daňové, colné a správne veci,
• postavenie a právnu spôsobilosť fyzických osôb,
• majetkové práva vyplývajúce z manželských vzťahov,
• závety a dedenia,
• konkurz alebo vyrovnanie,
• sociálne zabezpečenie alebo arbitráž.

Dosiahnutie vysokej úrovne obehu rozsudkov

Dohovor podpísaný Európskym spoločenstvom spolu s Dánskom, Islandom, Nórskom a Švajčiarskom nadobudol platnosť po ratifikácii signatármi. Dánsko bolo samostatnou zmluvnou stranou tohto dohovoru, pretože si uplatnilo možnosť neúčasti na nariadení Brusel I [nariadenie Rady (ES) č. 44/2001] – následne nahradenom nariadením (EÚ) č. 1215/2012 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Zmluvné strany predložia ratifikačné listiny Švajčiarskej federálnej rade, ktorá plní úlohu depozitára dohovoru. Vstupom do platnosti je dohovor otvorený pre:

• budúcich členov Európskeho združenia voľného obchodu,
• krajiny EÚ konajúce v mene určitých mimoeurópskych území, ktoré sú súčasťou ich územia (napríklad francúzske zámorské územia ako Nouméa) alebo za ktorých vonkajšie vzťahy zodpovedajú,
• akýkoľvek iný štát na základe jednomyseľného súhlasu všetkých zmluvných strán.

Na základe pravidiel uplatniteľných medzi krajinami EÚ

Dohovor vychádza zo súčasných pravidiel EÚ o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach medzi krajinami EÚ. Znamená to, že medzi EÚ a Švajčiarskom, Nórskom a Islandom sú podobné pravidlá. Dohovorom sa tiež uľahčuje vzájomné uznávanie a výkon rozsudkov vydaných vnútroštátnymi súdmi v týchto krajinách.

V dohovore sa vyžaduje, aby osoby s bydliskom (legálnym pobytom) v štáte viazanom dohovorom boli vo všeobecnosti žalované v tomto štáte bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť. V dohovore sa tiež určujú osobitné pravidlá pre právomoc v určitých veciach, ako sú:

• zmluvy: právomoc majú súdy tej krajiny, v ktorej sa vymáha záväzok,
• výživné: právomoc majú súdy v mieste bydliska alebo obvyklého pobytu veriteľa výživného (osoby s nárokom na platby stanovené rozsudkom),
• prečin (protiprávne konanie alebo porušenie práva, v dôsledku ktorého dôjde k poraneniu alebo ku škode), delikt (protiprávne konanie, pri ktorom má poškodená osoba nárok na občianskoprávnu náhradu škody) alebo kvázi-delikt (nedbanlivé konanie alebo zanedbanie, v dôsledku ktorého dôjde ku škode voči osobe alebo k poškodeniu majetku inej osoby, čím sa osoba vystaví zodpovednosti za škodu v občiansko-právnom konaní): právomoc majú súdy v krajine, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

V dohovore sa takisto stanovujú osobitné právomoci vo veciach, ktoré sa týkajú:

• poistenia,
• spotrebiteľských zmlúv a
• individuálnych pracovných zmlúv.

Právomoc vo veciach, ktoré sa týkajú nájmov (vlastníctvo pozemku alebo majetku ako nájomca) a vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, majú výlučne súdy zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza.

Prílohou k dohovoru je viacero protokolov, ktorých cieľom je okrem iného zabezpečiť čo najjednotnejší výklad dohovoru.