Rodičovská zodpovednosť a ochrana detí (Haagsky dohovor)
ZHRNUTIE K DOKUMENTU:
Rozhodnutie 2003/93/ES o Haagskom dohovore z roku 1196 týkajúcom sa medzinárodných právnych aspektov rodičovskej zodpovednosti a opatrení na ochranu detí
AKÝ JE CIEĽ TOHTO ROZHODNUTIA?
-
Rozhodnutím sa oprávňujú krajiny EÚ podpísať Haagsky dohovor.
-
V dohovore sa ustanovujú pravidlá na zlepšenie ochrany detí v medzinárodných situáciách a zabránenie konfliktom medzi jednotlivými vnútroštátnymi právnymi systémami.
Zmluvnou stranou dohovoru sú všetky krajiny EÚ. To znamená, že pri konaniach s krajinami mimo EÚ, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, sa môžu opierať o spoločné zákonom stanovené pravidlá s cieľom chrániť deti zapojené do medzinárodných sporov.
HLAVNÉ BODY
Čo zahŕňa dohovor?
Cieľom dohovoru je poskytnúť medzinárodnú ochranu deťom do veku 18 rokov, a to stanovením nasledujúcich skutočností:
-
ktorá krajina má právomoc na prijatie opatrení na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku;
-
ktorý zákon sa uplatňuje pri vykonávaní tejto právomoci;
-
ktorý zákon sa vzťahuje na rodičovskú zodpovednosť;
-
aby sa ochranné opatrenia uznávali a presadzovali vo všetkých signatárskych krajinách;
-
spolupráca medzi signatárskymi krajinami.
Opatrenia zamerané na ochranu dieťaťa sa týkajú:
-
rodičovskej zodpovednosti;
-
práva na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti;
-
poručníctva;
-
spôsobu zastupovania dieťaťa;
-
umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo inej starostlivosti;
-
dozoru nad touto starostlivosťou;
-
spôsobu spravovania majetku dieťaťa.
Ktorá krajina nesie zodpovednosť?
Krajina s právomocou na poskytnutie ochranných opatrení je vo všeobecnosti krajinou, v ktorej má dieťa obvykle pobyt.
V nasledujúcich prípadoch je to krajina, v ktorej sa dieťa nachádza:
-
v prípade utečencov alebo medzinárodne vysídlených detí;
-
v prípade detí, ktorých obvyklú krajinu pobytu obvykle nemožno určiť;
-
v naliehavých situáciách (nepovinné).
Výnimka
Ak sa v konkrétnom prípade javí, že iná krajina je v lepšej pozícii posúdiť najlepšie záujmy dieťaťa, môže táto krajina prevziať právomoc.
Ktoré právne predpisy sa uplatňujú?
-
Krajina, ktorá vykonáva právomoc, tak koná v zmysle vlastných právnych predpisov.
-
Vo výnimočných prípadoch môže uplatňovať alebo zvážiť právne predpisy inej krajiny, ktorá sa s danou situáciou úzko spája – ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
-
Krajina môže odmietnuť uplatňovanie právnych predpisov určených v dohovore len z opodstatnených dôvodov týkajúcich sa verejnej politiky a v najlepšom záujme dieťaťa.
Uznávanie a vykonateľnosť
-
Opatrenia, ktoré signatárska krajina príjme v zmysle tohto dohovoru na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku, musia byť uznané vo všetkých ostatných signatárskych krajinách.
-
Odmietnuť uznanie môže krajina len v obmedzenom počte prípadov, ako je uvedené v dohovore.
-
Ak sa ochranné opatrenia v inej krajine vyhlásia za vykonateľné, táto krajina ich musí vykonať tak, ako by ich prijala sama, a to v súlade s vlastnými právnymi predpismi.
Spolupráca
-
Každá signatárska krajina musí určiť jeden alebo viacero ústredných orgánov, aby vykonal povinnosti, ktoré sú mu uložené v dohovore.
-
Tieto orgány musia spolupracovať a vzájomne si vymieňať informácie a takisto podporovať spoluprácu v takýchto prípadoch medzi vlastnými vnútroštátnymi orgánmi.
KONTEXT
Ochrana práv detí – informácie EÚ
AKT
Rozhodnutie Rady 2003/93/ES z 19. decembra 2002, ktorým sa poverujú členské štáty v záujme Spoločenstva k podpisu Haagskeho dohovoru z roku 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Ú. v. EÚ L 48, 21.2.2003, s. 1 – 2)
SÚVISIACE AKTY
Rozhodnutie Rady 2008/431/ES z 5. júna 2008, ktorým sa niektoré členské štáty poverujú v záujme Európskeho spoločenstva ratifikovať Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996 alebo k nemu pristúpiť a ktorým sa niektoré členské štáty poverujú vydať vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných noriem práva Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 151, 11.6.2008, s. 36 – 48)
Posledná aktualizácia 26.07.2016