Rozhodnutím sa oprávňujú krajiny EÚ podpísať Haagsky dohovor.
V dohovore sa ustanovujú pravidlá na zlepšenie ochrany detí v medzinárodných situáciách a zabránenie konfliktom medzi jednotlivými vnútroštátnymi právnymi systémami.
Zmluvnou stranou dohovoru sú všetky krajiny EÚ. To znamená, že pri konaniach s krajinami mimo EÚ, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, sa môžu opierať o spoločné zákonom stanovené pravidlá s cieľom chrániť deti zapojené do medzinárodných sporov.
Cieľom dohovoru je poskytnúť medzinárodnú ochranu deťom do veku 18 rokov, a to stanovením nasledujúcich skutočností:
ktorá krajina má právomoc na prijatie opatrení na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku;
ktorý zákon sa uplatňuje pri vykonávaní tejto právomoci;
ktorý zákon sa vzťahuje na rodičovskú zodpovednosť;
aby sa ochranné opatrenia uznávali a presadzovali vo všetkých signatárskych krajinách;
spolupráca medzi signatárskymi krajinami.
Opatrenia zamerané na ochranu dieťaťa sa týkajú:
rodičovskej zodpovednosti;
práva na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti;
poručníctva;
spôsobu zastupovania dieťaťa;
umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo inej starostlivosti;
dozoru nad touto starostlivosťou;
spôsobu spravovania majetku dieťaťa.
Ktorá krajina nesie zodpovednosť?
Krajina s právomocou na poskytnutie ochranných opatrení je vo všeobecnosti krajinou, v ktorej má dieťa obvykle pobyt.
V nasledujúcich prípadoch je to krajina, v ktorej sa dieťa nachádza:
v prípade utečencov alebo medzinárodne vysídlených detí;
v prípade detí, ktorých obvyklú krajinu pobytu obvykle nemožno určiť;
v naliehavých situáciách (nepovinné).
Výnimka
Ak sa v konkrétnom prípade javí, že iná krajina je v lepšej pozícii posúdiť najlepšie záujmy dieťaťa, môže táto krajina prevziať právomoc.
Ktoré právne predpisy sa uplatňujú?
Krajina, ktorá vykonáva právomoc, tak koná v zmysle vlastných právnych predpisov.
Vo výnimočných prípadoch môže uplatňovať alebo zvážiť právne predpisy inej krajiny, ktorá sa s danou situáciou úzko spája – ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Krajina môže odmietnuť uplatňovanie právnych predpisov určených v dohovore len z opodstatnených dôvodov týkajúcich sa verejnej politiky a v najlepšom záujme dieťaťa.
Uznávanie a vykonateľnosť
Opatrenia, ktoré signatárska krajina príjme v zmysle tohto dohovoru na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku, musia byť uznané vo všetkých ostatných signatárskych krajinách.
Odmietnuť uznanie môže krajina len v obmedzenom počte prípadov, ako je uvedené v dohovore.
Ak sa ochranné opatrenia v inej krajine vyhlásia za vykonateľné, táto krajina ich musí vykonať tak, ako by ich prijala sama, a to v súlade s vlastnými právnymi predpismi.
Spolupráca
Každá signatárska krajina musí určiť jeden alebo viacero ústredných orgánov, aby vykonal povinnosti, ktoré sú mu uložené v dohovore.
Tieto orgány musia spolupracovať a vzájomne si vymieňať informácie a takisto podporovať spoluprácu v takýchto prípadoch medzi vlastnými vnútroštátnymi orgánmi.
Rozhodnutie Rady 2003/93/ES z , ktorým sa poverujú členské štáty v záujme Spoločenstva k podpisu Haagskeho dohovoru z roku 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (Ú. v. EÚ L 48, , s. 1 – 2)
SÚVISIACE AKTY
Rozhodnutie Rady 2008/431/ES z , ktorým sa niektoré členské štáty poverujú v záujme Európskeho spoločenstva ratifikovať Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996 alebo k nemu pristúpiť a ktorým sa niektoré členské štáty poverujú vydať vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných noriem práva Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 151, , s. 36 – 48)