Podľa nových pravidiel prijatých v roku 2014 [pozmeňujúcim nariadením (EÚ) č. 661/2014] sa zjednodušili postupy práce a objasnili kritériá oprávnenosti a fond bol rozšírený aj na suchá.
Po výskyte ochorenia COVID-19 v roku 2020 boli pravidlá ďalej zmenené nariadením (EÚ) 2020/461 tak, že FSEÚ umožňujú poskytovať finančnú pomoc nielen krajinám vystaveným prírodným katastrofám, ale tiež závažnému ohrozeniu verejného zdravia.
HLAVNÉ BODY
Podmienky intervencie
Všeobecne platí, že z FSEÚ je možné poskytnúť finančnú pomoc, ak celková priama škoda v dôsledku katastrofy prekračuje 3 miliardy eur (v cenách z roku 2011) alebo 0,6 % hrubého národného dôchodku (HND) krajiny, podľa toho, ktorá suma je nižšia.
Nariadením (EÚ) 2020/461 sa nariadenie (ES) 2012/2002 rozširuje tak, aby sa vzťahovalo na závažné ohrozenie verejného zdravia, čo je akékoľvek život ohrozujúce alebo inak závažné nebezpečenstvo biologického pôvodu pre zdravie v oprávnenej krajine, ktoré má vážny vplyv na zdravie ľudí a ktoré vyžaduje rázne opatrenia na zabránenie jeho ďalšiemu šíreniu. Za také sa považuje ohrozenie, ktoré by viedlo k zaťaženiu verejných financií, ktoré oprávnenej krajine vzniká v dôsledku núdzových opatrení, v odhadovanej výške viac ako 1,5 miliardy eur (v cenách z roku 2011) alebo viac ako 0,3 % jej HND.
Hoci sa hlavná pozornosť FSEÚ upriamuje na veľké katastrofy, pomoc je k dispozícii aj v prípade menších regionálnych katastrof, pre ktoré je hranica oprávnenosti 1,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) regiónu alebo 1 % v prípade najvzdialenejšieho regiónu.
Stratégie na prevenciu katastrof a riadenie rizík
Nové pravidlá podnecujú krajiny EÚ k zavedeniu stratégií na prevenciu katastrof a riadenie rizík, a to tak, že vyžadujú správy pred podaním žiadosti a po ňom. Ak postihnuté krajiny opakovane nevykonajú právne predpisy EÚ o prevencii katastrof, riskujú, že im bude pomoc znížená alebo odmietnutá.
Oprávnené krajiny
FSEÚ sa vzťahuje na krajiny EÚ a krajiny, ktoré rokujú o členstve v EÚ.
Na čo sa FSEÚ využíva?
FSEÚ dopĺňa vlastné verejné výdavky krajín na financovanie najdôležitejších núdzových opatrení. Patria k nim:
uvedenie základnej infraštruktúry, t. j. energetiky, vodného hospodárstva, zdravotníctva a školstva, do použiteľného stavu,
dočasné ubytovanie a financovanie záchranných prác na uspokojenie bezprostredných potrieb,
zabezpečenie preventívnej infraštruktúry, ako sú priehrady,
opatrenia na ochranu kultúrneho dedičstva,
čistiace operácie a
opatrenia zamerané na rýchle poskytnutie pomoci vrátane lekárskej pomoci obyvateľstvu postihnutému závažným ohrozením verejného zdravia a na ochranu obyvateľstva pred rizikom postihnutia, a to vrátane prevencie, monitorovania alebo kontroly šírenia chorôb, boja proti vážnym rizikám pre verejné zdravie alebo zmierňovania ich vplyvu na verejné zdravie.
Platby z FSEÚ sú obmedzené na financovanie opatrení, ktoré zmierňujú nepoistiteľné škody, a musia sa nahradiť, ak náklady na odstránenie škôd následne zaplatí tretia strana.
Žiadosti o pomoc
Postihnutá krajina musí podať žiadosť Európskej komisii do 12 týždňov od katastrofy. Finančnú pomoc navrhovanú Komisiou musia potom schváliť Rada a Európsky parlament.
Osobitné podrobnosti týkajúce sa žiadostí na riešenie výskytu ochorenia COVID-19 sú k dispozícii na vyhradenom webovom sídle.
Rozpočet
FSEÚ je financovaný mimo bežného rozpočtu EÚ, teda z peňazí získaných od krajín EÚ (pozri Medziinštitucionálnu dohodu z decembra 2013 a zhrnutie). Maximálny ročný rozpočet je 500 miliónov eur (v cenách z roku 2011) plus zvyšné finančné prostriedky z predchádzajúceho roka.
ODKEDY SA NARIADENIE UPLATŇUJE?
Nariadenie (ES) č. 2012/2002 sa uplatňuje od .
Pozmeňujúce nariadenie (EÚ) 661/2014 sa uplatňuje od .
Pozmeňujúce nariadenie (EÚ) 2020/461 sa uplatňuje od .
Nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z , ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (Ú. v. ES L 311, , s. 3 – 8)
Následné zmeny nariadenia (ES) č. 2012/2002 boli zapracované do pôvodného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.
SÚVISIACE DOKUMENTY
Medziinštitucionálna dohoda z medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (Ú. v. EÚ C 373, , s. 1 – 11)