Právne predpisy EÚ v oblasti nakladania s odpadom

HLAVNÉ BODY

Smernica 2008/98/ES

• Smernicou sa vytvára hierarchia odpadového hospodárstva:
  • predchádzanie vzniku,
  • príprava na opätovné použitie,
  • recyklácia,
  • iné zhodnocovanie (napr. energetické zhodnocovanie), a
  • zneškodňovanie.
• Smernicou sa potvrdzuje „zásada znečisťovateľ platí“, podľa ktorej pôvodca odpadu musí znášať náklady na nakladanie s odpadom.
• Zavádza sa myšlienka „rozšírenej zodpovednosti výrobcu“.
• Rozlišuje sa v nej medzi odpadom a vedľajšími produktmi¹.
• Nakladanie s odpadom sa musí vykonávať bez akéhokoľvek rizika pre vodu, ovzdušie, pôdu, rastliny alebo živočíchy, bez obťažovania okolia hlukom alebo zápachmi alebo bez poškodenia krajiny alebo miest osobitného záujmu.
• Pôvodcovia alebo držitelia odpadu musia odpad spracovať sami alebo ho musia postúpiť na spracovanie úradne uznaným prevádzkovateľom. Obidve činnosti si vyžadujú povolenie a podliehajú pravidelným kontrolám.
• Príslušné vnútroštátne orgány musia vypracovať programy odpadového hospodárstva a programy predchádzania vzniku odpadu.
• Na nebezpečný odpad, odpadové oleje a biologický odpad sa vzťahujú osobitné podmienky.
• Smernicou sa zavádzajú ciele pre recykláciu a zhodnocovanie, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020 v prípade odpadu z domácnosti (50 %) a stavebného odpadu a odpadu z demolácie (70 %).
• Tento právny predpis sa nevzťahuje na určité druhy odpadu, ako sú rádioaktívne prvky, vyradené výbušniny, fekálne látky, odpadové vody a telá zvierat.

Pozmeňujúca smernica (EÚ) 2018/851

• V rámci balíka opatrení o obehovom hospodárstve bola smernica 2008/98/ES zmenená smernicou (EÚ) 2018/851.
• Touto smernicou sa stanovujú minimálne prevádzkové požiadavky pre systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcov². Tieto systémy môžu zahŕňať aj organizačnú zodpovednosť a povinnosť podieľať sa na predchádzaní vzniku odpadu a na zabezpečení opätovného použitia a recyklovateľnosti výrobkov.
• Smernicou sa posilňujú pravidlá týkajúce sa predchádzania vzniku odpadu. Pokiaľ ide o vznik odpadu, členské štáty EÚ musia prijať opatrenia, ktoré:
  • podporujú udržateľné modely výroby a spotreby,
  • podporujú taký dizajn, výrobu a používanie výrobkov, ktoré efektívne využívajú zdroje, sú trvácne, sú opraviteľné, opätovne použiteľné a aktualizovateľné,
  • sa zameriavajú na výrobky obsahujúce kritické suroviny s cieľom zabrániť tomu, aby sa predmetné materiály stali odpadom,
  • podporujú dostupnosť náhradných dielov, návody na obsluhu, technické informácie alebo ďalšie prostriedky umožňujúce opravu a opätovné použitie výrobkov bez ohrozenia ich kvality a bezpečnosti,
  • znižujú mieru vzniku potravinového odpadu ako príspevok k cieľu Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja do roku 2030 znížiť o 50 % objem celosvetového plytvania potravinami na jedného obyvateľa na úrovni maloobchodov a spotrebiteľov a obmedziť potravinové straty v celom výrobnom a dodávateľskom reťazci,
  • podporujú znižovanie obsahu nebezpečných látok v materiáloch a výrobkoch,
  • majú za cieľ zastaviť tvorbu odpadu v moriach.
• Stanovujú sa v ňom aj nové ciele recyklácie komunálneho odpadu: do roku 2025 sa musí recyklovať aspoň 55 hmotnostných % komunálneho odpadu. Tento cieľ sa zvýši na 60 % do roku 2030 a na 65 % do roku 2035.
• Členské štáty musia:
  • do 1. januára 2025 zriadiť triedený zber pre textil a nebezpečný odpad z domácností,
  • zabezpečiť, aby sa do 31. decembra 2023 biologický odpad buď triedil, alebo recykloval pri zdroji (napr. kompostovaním).
• Smernica takisto poukazuje na príklady stimulov na uplatňovanie hierarchie odpadového hospodárstva, ako sú poplatky za skládkovanie a spaľovanie a schémy podľa zásady „plať za to, čo vyhodíš“.