Environmentálna značka

HLAVNÉ BODY

• Environmentálna značka EÚ sa môže udeliť výrobkom a službám, ktoré majú nižší environmentálny vplyv ako iné výrobky v tej istej skupine. Kritériá značky boli zostavené na základe vedeckých údajov o celom životnom cykle výrobku, od vývoja výrobku až po jeho likvidáciu.
• Značka môže byť udelená všetkým tovarom alebo službám, ktoré sa distribuujú, spotrebúvajú alebo používajú na trhu EÚ, či už za protihodnotu alebo bezplatne, pod podmienkou jednoznačného stanovenia kritérií. Neuplatňuje sa na lieky na humánne použitie alebo veterinárne použitie ani na zdravotnícke pomôcky.
• Systém bol zavedený nariadením (EHS) č. 880/92 a pozmenený nariadením (ES) č. 1980/2000. Toto nariadenie (ES) č. 66/2010 sa zameriava na zlepšenie pravidiel týkajúcich sa udeľovania, používania a prevádzkovania značky.

Kritériá udeľovania

• Značka sa udeľuje s prihliadnutím na európske environmentálne a etické ciele. Propaguje tiež prechod EÚ na obehové hospodárstvo tak, že podporuje udržateľnú výrobu aj spotrebu. Konkrétne:
  • vplyv tovarov a služieb na zmenu klímy, prírodu a biodiverzitu, spotrebu energie a zdrojov, produkciu odpadu, znečistenie, emisie a vypúšťanie nebezpečných látok do životného prostredia;
  • nahradenie nebezpečných látok bezpečnejšími látkami;
  • trvanlivosť a opakovaná použiteľnosť výrobkov;
  • konečný vplyv na životné prostredie vrátane zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov;
  • dodržiavanie sociálnych a etických noriem, ako sú medzinárodné normy práce;
  • prihliadanie na kritériá stanovené v rámci iných značiek na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;
  • obmedzovania testovania na zvieratách.
• Značka nemôže byť udelená výrobkom, ktoré obsahujú látky klasifikované v nariadení (ES) č. 1272/2008 ako toxické, nebezpečné pre životné prostredie, karcinogénne alebo mutagénne, alebo látky podliehajúce regulačnému rámcu pre nakladanie s chemickými látkami.

Príslušné orgány

• Krajiny EÚ musia určiť jeden alebo viacero orgánov, ktoré zodpovedajú za postup označovania na vnútroštátnej úrovni. Ich pôsobenie musí byť transparentné a ich činnosti musia byť otvorené pre všetky zainteresované strany, ktoré by sa do nich chceli zapojiť.
• Sú osobitne zodpovedné za pravidelné kontroly výrobkov, pokiaľ ide o ich súlad s kritériami environmentálnej značky. Súčasťou ich právomocí je aj prijímanie sťažností, informovanie verejnosti, monitorovanie falošnej reklamy a zakazovanie výrobkov.

Postup udeľovania a používania značky

• Ak chcú hospodárske subjekty získať značku, musia predložiť žiadosť:
  • jednej alebo viacerým krajinám EÚ, ktoré ju pošlú príslušnému vnútroštátnemu orgánu;
  • krajine mimo EÚ, ktorá ju pošle krajine EÚ, v ktorej sa s výrobkom obchoduje.
• Ak výrobok spĺňa kritériá značky, príslušný orgán uzavrie zmluvu so subjektom, v ktorej sa vymedzia podmienky používania a odobratia značky. Subjekt potom môže umiestniť značku na výrobok. Používanie značky podlieha zaplateniu poplatku pri predložení žiadosti a následne ročnému poplatku.
• Európska komisia vytvorila katalóg výrobkov, ktorým bola udelená značka.

Výbor Európskej únie pre environmentálne označovanie (EUEB)

Rozhodnutím Komisie z roku 2010 (rozhodnutie 2010/709/EÚ) sa zriaďuje EUEB. Členov vymenúva Komisia. Je zložený zo zástupcov krajín EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj niektorých európskych organizácii, ktoré zastupujú napríklad spotrebiteľov, podniky a environmentálne otázky. Komisia sa radí s EUEB pri vypracovávaní a revízii kritérií udeľovania a požiadaviek značky.

Ekologické kritériá

• Komisia prijala súbor rozhodnutí, v ktorých ustanovila ekologické kritériá na udeľovanie environmentálnej značky EÚ rôznym druhom výrobkov. Platnosť viacerých týchto rozhodnutí sa skončila na konci decembra 2016.
• Komisia tiež prijala nariadenie (EÚ) č. 782/2013, ktorým sa nahrádza príloha III k nariadeniu (ES) č. 66/2010 a menia sa maximálne povolené poplatky na financovanie hodnotenia a spracovania žiadostí o environmentálnu značku, ktoré predkladajú výrobcovia výrobkov.