Výživa, nadváha a obezita – stratégia EÚ

HLAVNÉ BODY

• Hlavným cieľom stratégie je bojovať proti prostrediu vedúcemu k obezite (t. j. prostredie, ktoré podporuje zvyšovanie hmotnosti) a pomáhať občanom znižovať vysoko-rizikové správanie, ako je napríklad nesprávna výživa a nedostatok telesnej aktivity, ktoré vedú k nadváhe a obezite.
• V bielej knihe je vymedzené, že tento cieľ sa dosiahne zameraním sa na opatrenia, ktorými sa:
  • umožní spotrebiteľom vykonávať uvedomelé rozhodnutia s cieľom zaistiť, aby napr. v supermarketoch a jedálňach bola k dispozícii zdravá voľba;
  • podporí zapojenie súkromného sektora;
  • v rámci potravinárskeho priemyslu (vrátane maloobchodníkov) by sa mohlo zmeniť zloženie receptov jeho produktov, konkrétne znížením obsahu soli, cukru a tukov, a znížiť a zamerať jeho marketing tak, aby sa nevhodne nezameriaval na deti, a aby presadzoval zdravšiu voľbu;
  • zamestnávatelia by mohli podporovať zdravý životný štýl (napríklad chôdza alebo bicyklovanie do práce);
  • budú ľudia motivovať k pravidelnej telesnej aktivite prostredníctvom zdôraznenia zdravotných výhod.

Partnerstvá

• V stratégii sa zdôrazňuje význam vybudovania partnerstiev v celej EÚ s cieľom prijať opatrenia v teréne, t. j. na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ. Tieto partnerstvá zahŕňajú spoluprácu so súkromným sektorom (napríklad výrobcovia potravín, maloobchod a reklamný priemysel), sektorom verejného zdravia a organizáciami občianskej spoločnosti (napríklad športové, spotrebiteľské združenia a združenia zamerané na verejné zdravie).
• Vychádzajúc z akčnej platformy EÚ pre stravovanie, telesnú aktivitu a zdravie, ktorá sa začala v roku 2005, sa v stratégii navrhuje, aby sa podobné platformy vytvárali na vnútroštátnej a regionálnej úrovni v krajinách EÚ. Zapojenie miestnych subjektov (napríklad združenia a malé podniky) je kľúčové pre úspech stratégie, pretože sa ním vytvára dynamika skupiny a spája čo najviac aktérov a na všetkých úrovniach.
• Orgány krajín EÚ sú zodpovedné za:
  • koordináciu s cieľom zaistiť význam opatrení v oblasti verejného zdravia; a
  • podporu médií v záujme ich zúčastňovania sa na vytváraní spoločných koncepcií a kampaní.
• Pracovná skupina na vysokej úrovni pre zdravie, výživu a telesnú aktivitu, ktorá pozostáva zo zástupcov krajín EÚ plus Nórska a Švajčiarska, podporuje výmenu osvedčených postupov a informácií a rozvíja dobrovoľné spoločné prístupy.
• Skupina sa zapája do zmeny zloženia potravinových výrobkov, najmä pokiaľ ide o soľ, nasýtené tuky a pridané cukry. V roku 2011 schválila rámec EÚ pre vnútroštátne iniciatívy o vybraných živinách (na základe vzorca zmeny zloženia z roku 2008 na zníženie obsahu soli v potravinách o 16 % za štyri roky).Potom sa začala práca na znížení nasýtených tukov o 5 % do roku 2016 a o ďalších 5 % do roku 2020. V roku 2015 sa začala práca na prílohe o pridaných cukroch s cieľom podporovať dobrovoľné zníženie pridaných cukrov v spracovaných potravinách o 10 % do roku 2020.
• V roku 2016 skupina schválila systém monitorovania vnútroštátnych iniciatív na zmenu zloženia potravín, ktorý bol významným míľnikom a konkrétnym krokom na podporu vnútroštátnych opatrení. Toto úsilie bude napokon prospešné pre občanov pri každom nákupe v supermarkete. Výsledkami aktuálneho spoločného opatrenia o výžive a telesnej aktivite sa takisto podporí toto úsilie a v roku 2017 sa očakáva ďalší vývoj.
• Skupina prijala v roku 2014 akčný plán EÚ pre detskú obezitu na obdobie rokov 2014 – 2020. Jeho cieľom je zastaviť nárast detskej obezity do roku 2020. Momentálne sa vykonáva hodnotenie v polovici trvania.
• Skupina sa v roku 2017 podieľala na zostavovaní a schvaľovaní usmernení o verejnom obstarávaní jedla v školách.

Interdisciplinárny prístup

• Hoci verejné zdravie predstavuje základ problému, v stratégii sa okrem dôrazu na partnerstvá na všetkých úrovniach zdôrazňuje skutočnosť, že boj proti nadváhe a obezite si vyžaduje spoločný prístup zahŕňajúci niekoľko oblastí politiky. Napríklad:
  • vzdelávanie: vytváranie informačných kampaní pre deti ako aj dospelých;
  • spotrebiteľská politika: poskytovanie jasných a zrozumiteľných informácií o výbere potravín, napríklad označovanie výživovej hodnoty;
  • reklama: smernicou o audiovizuálnych a mediálnych službách sa podporuje zodpovedná reklama potravín, najmä pre deti;
  • šport: väčšia prístupnosť organizovaných športových činností a nabádanie na väčšiu účasť na telesnej aktivite;
  • mestské plánovanie a aktívna mobilita: podpora „aktívnej dopravy a dochádzania do práce“, napríklad chôdza a bicyklovanie a využívanie verejnej dopravy;
  • výskum: ďalšie bádanie o činiteľoch výberu potravín a telesnej aktivity, konkrétne prostredníctvom v súvislosti s mechanizmami financovania výskumu EÚ (Horizont 2020) a jednotlivých štátov;
  • poľnohospodárstvo: väčšia cenová dostupnosť a sprístupnenie zdravších možností pre všetky skupiny obyvateľstva, a najmä deti.
  • Európsky parlament: pilotné projekty na podporu zdravej životosprávy v skupinách obyvateľstva vykonáva GR Komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín.

Medzinárodná spolupráca

Komisia úzko spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou na vytvorení referenčných dokumentov a spoločnej databázy výživy a telesnej aktivity.

Monitoring a hodnotenie politík

• Údaje o obezite a nadváhe sa monitorujú na:
  • makroúrovni v záujme zabezpečenia súrodých, porovnateľných údajov o všeobecných ukazovateľoch pokroku v kontexte európskych základných zdravotných ukazovateľov súvisiacich so stravovaním a telesnou aktivitou;
  • úrovni jednotlivej krajiny v záujme posúdenia súčasných činností a ich vplyvu;
  • úrovni jednotlivých opatrení.
• Pri činnostiach sa systematicky hodnotí ich vplyv s cieľom určiť dobre fungujúce činnosti.

Nadväzné opatrenia

Práca na politike znižovania nadváhy a obezity v Európe sa aj naďalej zameriava na prioritné oblasti, ako sú:

• znižovanie príjmu soli, nasýtených tukov, transtukov a pridaných cukrov v potrave;
• zvyšovanie príjmu ovocia a zeleniny;
• znižovanie vystavenia potravinám s vysokým obsahom soli, nasýtených tukov, transtukov a pridaných cukrov a ich vplyvu na deti;
• verejné obstarávanie potravín;
• zvyšovanie telesnej aktivity a znižovanie sedavého správania;
• zvyšovanie miery výlučného dojčenia materským mliekom počas prvých šiestich mesiacov;
• znižovania nerovností v stravovaní a telesnej aktivite medzi skupinami obyvateľstva.