AKÝ JE CIEĽ OZNÁMENIA A DANÝCH ČLÁNKOV ZMLUVY?

Cieľom oznámenia je zdôrazniť význam efektívnosti¹ a rovnosti² v európskych systémoch vzdelávania a odbornej prípravy so záverom, že sú kritické pri rozvoji konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti z dlhodobého hľadiska. Vyzýva sa v ňom na zintenzívnenie reforiem a načrtávajú sa opatrenia, ktoré by mali zaviesť krajiny EÚ.
Cieľom článku 9 ZFEÚ je zabezpečiť, aby politiky a činnosti EÚ podporovali vysokú úroveň zamestnanosti, primeranú sociálnu ochranu, sociálne začlenenie, vzdelávanie, odbornú prípravu a ľudské zdravie.
V článku 165 ZFEÚ sa uvádza, ako môže EÚ prispieť k rozvoju kvalitného vzdelávania prostredníctvom podpory spolupráce medzi krajinami EÚ. Môže podporiť a doplniť ich činnosť pri plnom rešpektovaní:
- ich zodpovednosti za obsah výučby a za organizáciu vzdelávacích systémov a
- ich kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

HLAVNÉ BODY

Politika v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy môže mať významný pozitívny vplyv na ekonomické a sociálne dôsledky, rozdielnosti vo vzdelávaní a odbornej príprave si však vyžadujú aj obrovské skryté náklady vrátane strát na dani z príjmu, zvýšených nárokov na zdravotnú starostlivosť a nákladov spojených so zvýšenou mierou kriminality. Politiky, ktoré znižujú tieto náklady, môžu priniesť prospech jednak pre rovnosť, jednak pre efektívnosť.
Krajiny EÚ môžu maximalizovať výnosy zo svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ak pri rozhodovaní o reforme systému zohľadnia rovnosť súbežne s efektívnosťou. Mali by vypracovať politiky pre celé nepretržité celoživotné vzdelávanie, ktoré pri rozhodovaní o prioritách výdavkov umožnia dlhodobé plánovanie na miestnej aj vnútroštátnej úrovni.

Predškolská výchova má najvyššiu návratnosť, pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky a sociálnu adaptáciu detí. Krajiny EÚ by mali investovať viac do predškolskej výchovy ako základu pre ďalšie štúdium, zabránenie predčasnému ukončeniu školského vzdelávania, zvýšenú rovnosť výsledkov a celkovú úroveň kvalifikácie. Nedostatok investícií do včasného vzdelávania vedie neskôr k podstatne vyššej úrovni výdavkov na nápravu, čo je menej nákladovo efektívne a môže sa spájať so zvýšenými výdavkami v oblasti kriminality, zdravotníctva, nezamestnanosti a iných sociálnych politík.
Programy zamerané na štúdium, ako aj osobné a sociálne spôsobilosti majú tendenciu vytvárať lepšie výsledky a výraznejšie účinky počas celého života, pričom je veľmi dôležitá angažovanosť rodičov. V mnohých krajinách EÚ bude potrebné zlepšiť prísun odborne pripravených učiteľov na predškolskú výchovu.

Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali poskytovať základné vzdelanie a kľúčové vedomosti, ktoré potrebuje každý, no je to dôležité najmä pre niektoré znevýhodnené skupiny a vtedy, keď sa krajiny EÚ starajú o veľký počet migrantov a etnické menšiny.
Z väčšiny výskumov vyplýva, že delenie žiakov podľa prospechu³ v útlom veku zhoršuje vplyv sociálno-ekonomického zázemia na výsledky vzdelávania a z dlhodobého hľadiska to nezvyšuje efektívnosť. Posunutie delenia žiakov podľa prospechu na vyššiu stredoškolskú úroveň, s možnosťou prestupu na rôzne druhy škôl, môže znížiť segregáciu a podporiť rovnosť bez zníženia efektívnosti.
Miestna autonómia pre inštitúcie a centrálne systémy zodpovednosti môžu zlepšiť výkonnosť študentov, musí sa to však spájať s úplnou angažovanosťou pre rovnosť.
Najdôležitejšími faktormi efektívnosti a rovnosti sú kvalita, skúsenosti a motivácia učiteľov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečení zahrnutia najviac znevýhodnených žiakov. Vypracovanie postupov výberu, ktoré sprístupnia znevýhodneným deťom vysokokvalitné vyučovanie, má byť prvoradé.

Voľný prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu ešte nezaručuje rovnosť šancí. V snahe posilniť efektívnosť a rovnosť možností by krajiny EÚ mali vytvoriť primerané podmienky a stimuly s cieľom vytvoriť vyššie investície z verejných a zo súkromných zdrojov, a to aj prostredníctvom prípadných poplatkov za štúdium kombinovaných s ďalšími finančnými opatreniami pre znevýhodnených.
Inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by mali ponúkať rôznorodejší rozsah kurzov a stimulov na uspokojenie čoraz rozmanitejších sociálnych a ekonomických potrieb.
Krajiny EÚ by mali prostredníctvom odborného vzdelávania a prípravy na povolanie vytvoriť jasne vymedzené a rôznorodé prístupy k ďalšiemu vzdelávaniu a zamestnaniu. Mali by tiež zlepšiť verejné programy odbornej prípravy pre nezamestnaných a pre znevýhodnených účastníkov vzdelávania.

Krajiny EÚ zohrávajú hlavnú úlohu pri riešení týchto problémov, zatiaľ čo EÚ zabezpečuje, aby rozmanité systémy vzdelávania a odbornej prípravy mali prospech z výmeny osvedčenej praxe, najmä pokiaľ ide o predškolské vzdelávanie.
Program celoživotného vzdelávania podporuje mobilitu miliónov jednotlivcov tak, že im poskytuje nové zručnosti a pomáha im prispôsobiť sa trhu práce EÚ, pričom využíva štrukturálne fondy EÚ na reformy systémov a perspektívy rozvoja poskytovania vzdelania a odbornej prípravy.

Efektívnosť: vzťah medzi vstupmi a výstupmi v procese. Systémy sú efektívne, ak vstupy vytvárajú maximálny výstup. Efektívnosť v rámci systémov vzdelávania sa zvyčajne meria na základe testov a skúšok, zatiaľ čo efektívnosť vo vzťahu k širšej spoločnosti a hospodárstvu sa meria pomocou súkromnej a spoločenskej miery návratnosti.
Rovnosť: rozsah, v akom môžu jednotlivci využívať vzdelávanie a odbornú prípravu z hľadiska príležitostí, prístupu, zaobchádzania a výsledkov. Nestranné systémy zabezpečujú, že výsledky sú nezávislé od sociálno-ekonomického zázemia a iných faktorov znevýhodnenia vo vzdelávaní, ako sú rod, postavenie etnickej menšiny, zdravotné postihnutie a regionálne rozdielnosti, a že sa odzrkadľujú osobitné študijné potreby jednotlivcov.
Delenie žiakov podľa prospechu: segregácia detí do oddelených škôl na základe schopnosti vo veku do 13 rokov. Hoci to nemusí nevyhnutne zahŕňať delenie na akademické smery a odbornú prípravu, v praxi sa stáva práve toto. Táto definícia nezahŕňa rozdelenie, ktoré by znamenalo prispôsobenie učebných osnov rozličným skupinám detí na základe ich schopností, no v tej istej škole.