Smernica 2004/113/ES stanovuje rámec pre boj proti akejkoľvek rodovej diskriminácii v prístupe k tovaru a službám a ich poskytovaniu vo verejnom aj súkromnom sektore v Európskej únii (EÚ).
Pozmeňujúcou smernicou (EÚ) 2024/1499 sa zavádzajú minimálne požiadavky pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie vrátane tých, ktoré pôsobia v oblasti rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu.
Smernica sa vzťahuje na tovary a služby ponúkané verejnosti bez ohľadu na osobnú situáciu príjemcu služby, ktoré sa ponúkajú mimo súkromnej a rodinnej sféry. Pojem „služby“ tu označuje služby poskytované za odmenu.
Smernica sa nevzťahuje na mediálny alebo reklamný obsah ani na vzdelávanie.
Smernica zakazuje:
Rozdielne zaobchádzanie môže byť akceptované len vtedy, keď je odôvodnené legitímnym cieľom, ako je ochrana obetí sexuálneho obťažovania (napríklad zriaďovanie útulkov výhradne pre ženy), zabezpečenie slobody združovania (napríklad členstvo v súkromných kluboch výhradne pre mužov alebo pre ženy) a organizovanie športových podujatí výhradne pre mužov alebo pre ženy. Akékoľvek obmedzenie musí byť primerané a potrebné.
Zásada rovnakého zaobchádzania nebráni prijatiu pozitívnych opatrení na predchádzanie alebo nápravu rodovej nerovnosti v oblasti tovaru a služieb.
V smernici sa stanovujú len minimálne požiadavky, ktoré členským štátom EÚ umožňujú zachovať vyššiu alebo širšiu úroveň ochrany, ak si tak želajú.
Smernicou sa zakazuje prihliadať na pohlavie pri výpočte poistného a poistného plnenia v poistných zmluvách podpísaných po . Ustanovila však možnosť, aby členské štáty tento zákaz neuplatňovali v prípadoch, keď je pohlavie rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní rizika a na základe príslušných poistno-matematických a štatistických údajov.
Súdny dvor Európskej únie však s účinnosťou od v rozsudku vo veci Test-Achats (C-236/09) vyhlásil za neplatnú túto výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá členským štátom EÚ umožňovala robiť rozdiely medzi mužmi a ženami v otázke poistného a poistného plnenia. Na všetky nové zmluvy podpísané po tomto dátume sa uplatňuje zásada jednotnej sadzby pre obidve pohlavia v odvetví poisťovníctva. S cieľom uľahčiť vykonávanie rozsudku Súdneho dvora Európska komisia prijala usmernenia k uplatňovaniu smernice v odvetví poisťovníctva. V každom prípade náklady súvisiace s tehotenstvom a materstvom nesmú viesť k rozdielnemu poistnému a poistnému plneniu.
Smernica, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2024/1499 vyjasňuje úlohu subjektov určených na vnútroštátnej úrovni na presadzovanie rovnakého zaobchádzania a boj proti diskriminácii (subjekty pre rovnaké zaobchádzanie). Stanovuje minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty uplatňovať v súvislosti s úlohou a fungovaním týchto subjektov vrátane spôsobu, akým by mali pomáhať obetiam po prijatí ich sťažnosti. Tieto subjekty musia:
Podľa pozmeňujúcej smernice (EÚ) 2024/1499 musia členské štáty tiež:
V smernici sa členským štátom stanovuje povinnosť zabezpečiť, aby obete mali prístup k súdnym alebo správnym postupom na ochranu svojich práv a aby obete mohli dosiahnuť vhodnú nápravu alebo odškodnenie.
Združenia, organizácie a iné právnické osoby s legitímnym záujmom sa takisto môžu zapojiť do súdneho alebo správneho postupu s cieľom umožniť obetiam ochrániť svoje práva a získať nápravu alebo odškodnenie.
Ak skutočnosti predložené súdu potvrdzujú domnienku existencie diskriminácie, žalovaný musí byť schopný preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania (vyvrátiť obvinenie).
Členské štáty musia zaviesť sankcie v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.
Smernica 2004/113/ES mala byť do vnútroštátnych právnych predpisov transponovaná do .
Pravidlá zavedené pozmeňujúcou smernicou (EÚ) 2024/1499 sa uplatňujú od .
Rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou EÚ, ktorá je ustanovená v článku 2 a článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie poskytuje EÚ právny základ na boj proti všetkým formám diskriminácie.
Ďalšie informácie:
Smernica Rady 2004/113/ES z o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. ES L 373, , s. 37 – 43).
Posledná aktualizácia