Koordinácia hospodárskych politík a dohľad nad rozpočtovými politikami

HLAVNÉ BODY

Pravidlá sa vzťahujú na nasledovné oblasti.

Európsky semester

Rada a Komisia so zapojením Európskeho parlamentu vykonávajú mnohostranný dohľad vychádzajúc z vysokokvalitných nezávislých štatistík.

Semester zahŕňa:

• formulovanie a vykonávanie dohľadu nad:
  • všeobecnými usmerneniami pre hospodárske politiky Európskej únie (EÚ) a členské štáty EÚ,
  • odporúčaniami pre jednotlivé krajiny,
  • odporúčaniami pre hospodársku politiku eurozóny,
  • usmerneniami v oblasti zamestnanosti vrátane zásad Európskeho piliera sociálnych práv a súvisiacimi konkrétnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny,
• predkladanie, posudzovanie a schvaľovanie národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov, ich následné monitorovanie prostredníctvom výročných správ o pokroku,
• dohľad s cieľom predchádzať makroekonomickým nerovnováham a naprávať ich.

Členské štáty:

• musia pri vykonávaní kľúčových hospodárskych a sociálnych politík, politík zamestnanosti, štrukturálnych a rozpočtových rozhodnutí náležite zohľadniť odporúčania Rady, ktoré vychádzajú z návrhov Komisie,
• môžu dostať ďalšie odporúčania alebo čeliť varovaniu Komisie a finančným sankciám, ak ignorujú pôvodné odporúčanie a usmernenia.

Referenčné trajektórie¹

Keď členský štát s verejným dlhom presahujúcim 60 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP) alebo s deficitom presahujúcim 3 % HDP pripraví národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, Komisia vopred poskytuje danému členskému štátu a Hospodárskemu a finančnému výboru usmernenie vo forme viacročnej fiškálnej trajektórie („referenčná trajektória").

Referenčná trajektória sa zakladá na riziku a je prispôsobená výzvam daného členského štátu, pokiaľ ide o udržateľnosť, pričom sa ňou zabezpečuje, aby:

• pomer verejného dlhu k HDP:
  • do konca štvorročného obdobia („obdobie úprav“) dosiahol alebo si udržal hodnoverne klesajúci trend, alebo aby zostal na obozretnej úrovni pod 60 % HDP bez ďalších rozpočtových opatrení,
  • sa znížil o minimálnu ročnú priemernú hodnotu vo výške 1 percentuálneho bodu HDP, pokiaľ pomer presahuje 90 % a o 0,5 percentuálneho bodu, ak je pomer v rozmedzí 60 % až 90 %,
• deficit:
  • klesol pod 3 % HDP do konca štvorročného obdobia úprav a udržiaval sa v strednodobom horizonte pod touto hodnotou bez ďalších rozpočtových opatrení,
  • naďalej klesal, až kým nedosiahne v štrukturálnom vyjadrení úroveň 1,5 % HDP vo vzťahu k referenčnej hodnote 3 % HDP,
• úsilie v oblasti úprav bolo spravidla lineárne,
• obdobie úprav bolo možné predĺžiť zo štyroch až na sedem rokov, keď sa vychádza z konkrétneho súboru reformných a investičných záväzkov, v takom prípade by malo byť úsilie počas národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu úmerné celkovému úsiliu,
• v príslušných prípadoch existoval súlad s nápravnou trajektóriou, ktorá bola odporúčaná na základe postupu pri nadmernom deficite.

Komisia:

• pri posudzovaní, či predpokladaný pomer verejného dlhu členského štátu klesá alebo zostáva na obozretnej úrovni, používa opakovateľnú, predvídateľnú a transparentnú metodiku,
• posiela Hospodárskemu a sociálnemu výboru a členským štátom pred tým, ako predložia svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán nasledovné:
  • referenčnú trajektóriu (v prípade členských štátov, ktorých verejný dlh presahuje 60 % HDP alebo úroveň deficitu presahuje 3 % HDP) a príslušné štrukturálne primárne saldo,
  • technické informácie a príslušné štrukturálne primárne saldo, ak o to požiada členský štát, ktorého verejný dlh nepresahuje 60 % HDP a deficit nepresahuje3 % HDP,
  • základný rámec a výsledky strednodobej projekcie verejného dlhu,
  • svoju makroekonomickú prognózu a predpoklady.

Národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány

Po konzultácii s organizáciami občianskej spoločnosti, sociálnymi partnermi, regionálnymi orgánmi a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami členské štáty predložia Rade a Komisii národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, ktorý sa vzťahuje na obdobie štyroch alebo piatich rokov v závislosti od bežnej dĺžky legislatívneho obdobia v danom členskom štáte. Predloženiu plánu predchádza technický dialóg členského štátu s Komisiou.

Plán:

• stanovuje fiškálnu trajektóriu, ktorá spĺňa požiadavky EÚ v oblastiach dlhu a deficitu,
• zahŕňa referenčnú trajektóriu Komisie (v prípade členských štátov, ktorých verejný dlh presahuje 60 % HDP alebo deficit presahuje 3 % HDP),
• v príslušných prípadoch vysvetľuje, akým spôsobom dotknutý členský štát zabezpečí realizáciu príslušných reforiem a investícií, ktoré tvoria základ pre predĺženie obdobia úprav na obdobie maximálne sedem rokov,
• vysvetľuje, akým spôsobom daný členský štát zabezpečí realizáciu reforiem a investícií reagujúcich na hlavné výzvy identifikované v rámci európskeho semestra, a akým spôsobom bude riešiť spoločné priority EÚ, ako sú spravodlivá zelená a digitálna transformácia, sociálna a hospodárska odolnosť, energetická bezpečnosť a v prípade potreby budovanie obranných spôsobilostí,
• obsahuje kľúčové hospodárske a rozpočtové informácie.

Komisia preskúma národný plán a odporúča, aby ho Rada podporila alebo požiadala o revíziu plánu. Ak sa Rada neriadi odporúčaniami Komisie, musí svoju pozíciu verejne vysvetliť (pravidlo „dodržiavaj alebo vysvetli“).

Vykonávanie národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov

Členské štáty predkladajú Komisii verejne dostupnú výročnú správu o pokroku. Komisia pozorne monitoruje, či členské štáty dodržiavajú trajektóriu vývoja čistých výdavkov stanovenú v pláne a schválenú Radou, vykonávanie súboru reforiem a investície, ktoré sú základom predĺženia obdobia úprav (ak sa uplatňuje) a vykonávanie všeobecných reforiem a investícií v súvislosti s európskym semestrom. Na žiadosť členského štátu poskytujú nezávislé fiškálne inštitúcie aj posúdenie súladu s trajektóriou čistých výdavkov, ktorú Rada prijala.

Európska fiškálna rada:

• zabezpečuje ex post hodnotenie vykonávania rámca fiškálneho riadenia EÚ,
• poskytuje poradenstvo o vhodných zámeroch fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok aj hospodárstva jednotlivých krajín,
• poskytuje poradenstvo na žiadosť Komisie alebo Rady v súvislosti s vykonávaním Paktu stability a rastu,
• úzko spolupracuje s nezávislými fiškálnymi inštitúciami,
• predkladá návrhy na budúci vývoj fiškálneho rámca.

Rada môže povoliť odchýlky od trajektórie čistých výdavkov:

• pre všetky členské štáty v prípade prudkého hospodárskeho poklesu v eurozóne alebo v celej EÚ ako celku, ak to zo strednodobého hľadiska neohrozí fiškálnu udržateľnosť („všeobecná úniková doložka"),
• konkrétnemu členskému štátu, ak výnimočné okolnosti mimo kontroly členského štátu výrazne ovplyvňujú jeho verejné financie („národné únikové doložky“), a to za predpokladu, že takáto odchýlka zo strednodobého hľadiska neohrozí fiškálnu udržateľnosť.

Transparentnosť a zodpovednosť

Parlament sa pravidelne a štruktúrovane zapája do procesu európskeho semestra, a to tým, že:

• dostáva národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány,
• pravidelne dostáva od predsedov Rady a Komisie aktuálne informácie o mnohostrannom dohľade a výročnú správu od predsedu Euroskupiny,
• prijíma od Komisie rozsiahle hospodárske a finančné informácie,
• môže pozvať predsedov Európskej rady, Rady, Komisie a Euroskupiny, aby prediskutovali hospodársky vývoj.

Nariadenie sa uplatňuje v spojení s nariadením (EÚ) č. 1176/2011 o náprave makroekonomických nerovnováh a nariadením (EÚ) č. 472/2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi.

Komisia:

• vedie priebežný dialóg s členskými štátmi,
• môže vykonávať monitorovacie misie v členských štátoch,
• musí do 31. decembra 2030 a potom každých päť rokov uverejniť správu o vykonávaní nariadenia.