Minimálne mzdy v EÚ

HLAVNÉ BODY

Rozsah pôsobnosti

Smernica sa vzťahuje na pracovníkov v EÚ, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu, ako sú vymedzené v práve, kolektívnej zmluve alebo zaužívanej praxi platných v každom členskom štáte EÚ, pri zohľadnení judikatúry Súdneho dvora.

S cieľom posilniť kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd musia členské štáty so zapojením sociálnych partnerov:

• podporovať budovanie a posilňovanie schopnosti sociálnych partnerov zapájať sa do kolektívneho vyjednávania, najmä na odvetvovej alebo medziodvetvovej úrovni,
• podporovať konštruktívne, zmysluplné a fundované rokovania o mzdách medzi sociálnymi partnermi,
• konať tak, aby zaručili právo na kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd a aby zabránili akejkoľvek diskriminácii pracovníkov a zástupcov odborových zväzov v súvislosti s ich zamestnaním,
• prijímať opatrenia na ochranu pracovníkov a zástupcov odborových zväzov, spolu s odbormi a organizáciami zamestnávateľov pred akýmkoľvek vzájomným zasahovaním alebo zasahovaním zástupcov alebo členov druhej strany do ich zriaďovania, fungovania alebo správy,
• v prípade, ak je miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním pod hranicou 80 %, stanoviť základné podmienky, a to buď zákonom, alebo po konzultácii so sociálnymi partnermi, a vytvoriť akčný plán na zvýšenie tohto pokrytia.

Členské štáty so zákonnými minimálnymi mzdami zavedú určité postupy na zabezpečenie ich primeranosti s cieľom:

• dosiahnuť dôstojnú životnú úroveň,
• znížiť chudobu pracujúcich,
• podporiť sociálnu súdržnosť a vzostupnú sociálnu konvergenciu,
• znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.

Členské štáty:

• používajú kritériá, ktoré musia zahŕňať aspoň tieto prvky:
  • kúpna sila zákonných minimálnych miezd s prihliadnutím na životné náklady,
  • všeobecná úroveň miezd, ich miera rastu a ich distribúcia,
  • dlhodobé národné úrovne a trendy produktivity,
• uplatňujú orientačné referenčné hodnoty na posúdenie toho, či sú zákonné minimálne mzdy primerané. Členské štáty môžu používať úpravy automatickej indexácie za predpokladu, že to nevedie k zníženiu zákonnej minimálnej mzdy,
• aktualizujú povinné minimálne mzdy najmenej každé dva roky alebo v prípade členských štátov, ktoré používajú mechanizmus automatickej indexácie, najmenej každé štyri roky,
• určia jeden alebo viacero poradných orgánov, ktoré budú poskytovať poradenstvo,
• zapájajú sociálnych partnerov do stanovovania a aktualizácie zákonných minimálnych miezd,
• so zapojením sociálnych partnerov zabezpečia účinný prístup pracovníkov k ochrane formou existujúcej zákonnej minimálnej mzdy:
  • poskytovaním účinných, primeraných a nediskriminačných kontrol a inšpekcií v teréne,
  • poskytovaním dostatočných zdrojov, odbornej prípravy a usmernení pre orgány presadzovania práva, aby sa zameriavali na zamestnávateľov, ktorí nedodržiavajú predpisy, a postihovali ich.

Ďalšími pravidlami sa od členských štátov vyžaduje:

• zber presných údajov na monitorovanie ochrany formou minimálnej mzdy,
• verejné sprístupnenie všetkých relevantných informácií o zákonných minimálnych mzdách a informovanie pracovníkov a zamestnávateľov o opatreniach,
• zabezpečenie prístupu pracovníkov k účinnému, včasnému a nestrannému urovnávaniu sporov a právu na nápravu,
• ochrana pracovníkov a ich zástupcov pred akýmkoľvek nepriaznivým zaobchádzaním zo strany zamestnávateľa,
• uplatňovanie sankcií za porušenie povinnosti podľa tejto smernice.

Smernicou:

• nie je dotknutá autonómia sociálnych partnerov ani ich právo rokovať o kolektívnych zmluvách a uzatvárať ich,
• sa od členských štátov nevyžaduje:
  • zavedenie zákonnej minimálnej mzdy,
  • všeobecná uplatniteľnosť akýchkoľvek kolektívnych zmlúv,
• nie je ovplyvnené právo členských štátov:
  • rozhodovať o stanovovaní zákonných minimálnych miezd, ich úrovni a prístupe k ochrane formou minimálnej mzdy,
  • zaviesť priaznivejšie opatrenia alebo kolektívne zmluvy pre pracovníkov,
• sa neposkytujú dôvody na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom znížením alebo zrušením minimálnych miezd.