Vyhlásenie právnych aktov Súdnym dvorom za neplatné

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

AKÝ JE CIEĽ TÝCHTO ČLÁNKOV?

Článok 263 umožňuje podať Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) žalobu proti zákonnosti právnych aktov Európskej únie (EÚ).
V článku 264 sa uvádza, že ak je žaloba opodstatnená, Súdny dvor vyhlási akt za neplatný, alebo podľa potreby uvedie, ktoré z účinkov aktu, ktorý vyhlásil za neplatný, sa považujú za konečné.
Podľa Článku 266 je strana, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora.

HLAVNÉ BODY

Rozsah pôsobnosti

V článku 263 ZFEÚ sa uvádza, že Súdny dvor môže preskúmavať zákonnosť:
- legislatívnych aktov,
- aktov Rady, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky (ECB) okrem odporúčaní a stanovísk a
- aktov Európskeho parlamentu a Európskej rady, ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám.
Súdny dvor môže tiež preskúmavať zákonnosť aktov orgánov, úradov alebo agentúr EÚ, ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám.
Popri aktoch, ako sú nariadenia, rozhodnutia a smernice, ktoré sú v článku 288 ZFEÚ vymedzené ako záväzné, záleží podľa nálezu Súdneho dvora skôr na obsahu (a zámere) opatrenia než na jeho forme (vo veci C-316/91 Európsky parlament proti Rade). Napadnuteľná teda môže byť aj zákonnosť iných druhov aktov, napríklad záverov Rady (vo veci C-27/04 Komisia proti Rade).

Kto môže podať Súdnemu dvoru žalobu o neplatnosť?

V článku 263 ZFEÚ sa rozlišujú tri druhy žalobcov.
- Privilegovaní žalobcovia, t. j. krajiny EÚ, Európsky parlament, Rada a Komisia. Žalobu môžu podať na súdne preskúmanie vždy (odsek 2).
- Poloprivilegovaní žalobcovia, t. j. Dvor audítorov, ECB a Výbor regiónov. Žalobu môžu podať na súdne preskúmanie iba „na ochranu svojich výhradných práv“ (odsek 3).
- Neprivilegovaní žalobcovia, t. j. právnické osoby, ako sú podniky, a fyzické osoby, teda jednotlivci, môžu podať žalobu na súdne preskúmanie, avšak vzťahujú sa na nich prísnejšie podmienky, pokiaľ ide o splnenie požiadavky na aktívnu legitimáciu („locus standi“) (odsek 4).

Podanie žaloby o neplatnosť

Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od uverejnenia aktu alebo od jeho oznámenia žalobcovi. Predĺženie tejto lehoty o 10 dní, ktorým sa zohľadňuje oneskorené doručenie pošty z dôvodu vzdialenosti, vyplýva z článku 51 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – pozri zhrnutie. Ak sa akt neuverejňuje ani neoznamuje, lehota beží od chvíle, kedy sa žalobca o akte dozvedel inými prostriedkami.
Neprivilegovaní žalobcovia musia preukázať, že akt je im určený alebo sa ich priamo (pozri vec C-486/01 Front national proti Európskemu parlamentu) aj osobne týka (pozri vec C-25/62 Plaumann proti Komisii).

Dôvody vyhlásenia aktu za neplatný

V článku 263 ZFEÚ (odsek 2) sú stanovené tieto dôvody vyhlásenia aktu za neplatný:

nedostatok právomoci,
porušenie podstatných procesných predpisov, napríklad povinnosti rešpektovať práva inštitúcie pred prijatím rozhodnutia, ako bola požiadavka konzultácie v prípade izoglukózy (veci C-138/79 SA Roquette Frères proti Rade a C-139/79 Maizena GmbH proti Rade),
porušenie zmlúv alebo Charty základných práv,
porušenie akéhokoľvek právneho pravidla týkajúceho sa uplatňovania zmlúv a
zneužitie právomoci [žalobca musí byť schopný na základe skutočností preukázať, že napadnutý akt bol prijatý na neoprávnené účely (vec C-23/76 Pellegrini proti Komisii)].

Vyhlásenie aktu za neplatný

Právnym základom pre vyhlásenie aktu za neplatný je článok 264 ZFEÚ.

Ak je žaloba o neplatnosť opodstatnená, Súdny dvor vyhlási akt za neplatný.
Ak to Súdny dvor považuje za potrebné, môže uviesť, ktoré z účinkov aktu, ktorý vyhlásil za neplatný, sa považujú za konečné. Inými slovami, Súdny dvor môže vyhlásiť určité aspekty napadnutého aktu za účinné v záujme:
- potreby právnej istoty (pozri napríklad vec C-21/94 Európsky parlament proti Rade) alebo
- potreby pozastaviť účinky neplatnosti dovtedy, kým príslušná inštitúcia neprijme akt, ktorým sa neplatný akt nahradí.
Keď Súdny dvor rozhodne, že akt je neplatný, zrušenie je účinné zvyčajne od momentu prijatia daného aktu (takzvane ex tunc). Môže byť však účinné aj odo dňa vydania rozsudku Súdneho dvora (ex nunc). Súdny dvor môže navyše zachovať účinnosť aktu, ktorý bol vyhlásený za neplatný.
Akt môže byť tiež vyhlásený za čiastočne neplatný, ako vo veci C-378/00 Komisia proti Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej Súdny dvor vyhlásil za neplatný jeden článok aktu, ale vyhlásil, že opatrenia, ktorými sa akt vykonáva a ktoré už bol prijaté, majú zostať v platnosti.

Vyhovenie rozsudku Súdneho dvora

Strana, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, je povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora (článok 266 ZFEÚ).

KONTEXT

Žaloba o neplatnosť je právny nástroj, ktorý umožňuje krajinám EÚ, inštitúciám a orgánom EÚ, a za určitých konkrétnych okolností tiež občanom, spoločnostiam a záujmovým skupinám, priamo požiadať Súdny dvor Európskej únie o súdne preskúmanie s cieľom overiť zákonnosť aktov EÚ.

HLAVNÉ DOKUMENTY

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Šiesta časť – Inštitucionálne a finančné ustanovenia – Hlava I – Ustanovenia o orgánoch – Kapitola 1 – Orgány – Oddiel 5 – Súdny dvor Európskej únie – Článok 263 (pôvodný článok 230 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 162 – 163)

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Šiesta časť – Inštitucionálne a finančné ustanovenia – Hlava I – Ustanovenia o orgánoch – Kapitola 1 – Orgány – Oddiel 5 – Súdny dvor Európskej únie – Článok 264 (pôvodný článok 231 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 163)

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Šiesta časť – Inštitucionálne a finančné ustanovenia – Hlava I – Ustanovenia o orgánoch – Kapitola 1 – Orgány – Oddiel 5 – Súdny dvor Európskej únie – Článok 266 (pôvodný článok 233 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 163)

SÚVISIACE DOKUMENTY

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Siedma časť – Všeobecné a záverečné ustanovenia – Článok 340 (pôvodný článok 288 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 193)

Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Šiesta časť – Inštitucionálne a finančné ustanovenia – Hlava I – Ustanovenia o orgánoch – Kapitola 2 – Právne akty Únie, postupy prijímania a iné ustanovenia – Oddiel 1 – Právne akty Únie – Článok 288 (pôvodný článok 249 ZES) (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016, s. 171 – 172)

Posledná aktualizácia 20.01.2021