V tejto smernici sa stanovujú pravidlá a postupy na ochranu „oznamovateľov“, osôb nahlasujúcich1 informácie, ktoré tieto osoby získali v rámci pracovného kontextu o porušeniach2 práva EÚ v kľúčových oblastiach politiky. Medzi porušenia patrí nezákonné konanie alebo opomenutie, ako aj zneužívajúce praktiky.
HLAVNÉ BODY
Smernica sa vzťahuje na:
porušenia pravidiel v týchto oblastiach (podrobne uvedené v časti I prílohy),
verejné obstarávanie,
finančné služby, produkty a trhy; predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,
bezpečnosť a zhoda výrobkov,
bezpečnosť dopravy v sektore železničnej, cestnej, námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy,
ochrana životného prostredia od odpadového hospodárstva po nakladanie s chemikáliami,
ochrana pred žiarením a jadrová bezpečnosť,
bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat,
verejné zdravie vrátane práv pacientov a kontroly tabakových výrobkov,
ochrana spotrebiteľa,
ochrana súkromia a osobných údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov,
porušenia poškodzujúce finančné záujmy EÚ,
porušenia týkajúce sa vnútorného trhu vrátane porušení pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, ako aj porušenia vnútroštátnych pravidiel v oblasti dane z príjmov právnických osôb.
Smernicou sa dopĺňajú osobitné právne predpisy EÚ, ktoré už obsahujú pravidlá týkajúce sa oznamovania (predovšetkým v oblasti finančných služieb, prania špinavých peňazí, financovania terorizmu, bezpečnosti dopravy a ochrany životného prostredia).
dotknuté právo EÚ alebo vnútroštátne právo týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností, ochrany povinnosti právnikov zachovávať mlčanlivosť a povinnosti mlčanlivosti zdravotníckeho personálu, neverejných porád sudcov alebo pravidiel trestného konania,
nie sú dotknuté vnútroštátne pravidlá o výkone práv pracovníkov na konzultácie s ich zástupcami alebo odborovými organizáciami.
Tento právny predpis sa týka širokého okruhu osôb pracujúcich v súkromnom a verejnom sektore vrátane osôb, ktoré nahlasujú porušenia po ukončení ich pracovného pomeru:
zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, akcionári, osoby patriace do správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku, dobrovoľníci, stážisti a uchádzači o zamestnanie,
osoby, ktorých pomoc oznamovateľom má dôverný charakter, osobám spojeným s oznamovateľmi, ktoré by mohli byť postihnuté odvetnými opatreniami3 v práci, a právne subjekty spojené s oznamovateľom.
Nahlasujúce osoby majú nárok na ochranu, ak zverejnia svoje obavy za predpokladu, že:
najprv nahlásili informácie (interne a) externe, ale neboli prijaté nijaké opatrenia,
sa odôvodnene domnievajú, že existuje bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu, hrozia odvetné opatrenia alebo že je malá pravdepodobnosť účinného riešenia ich obáv.
Medzi mechanizmy nahlasovania patria:
interné kanály: všetky súkromné spoločnosti, ktoré majú 50 alebo viac zamestnancov, a v zásade všetky verejné subjekty musia zriadiť účinné kanály nahlasovania a zabezpečiť ich dôvernosť; z tejto povinnosti možno oslobodiť verejné subjekty, ktoré majú menej než 50 zamestnancov, a obce, ktoré majú menej ako 10 000 obyvateľov,
externé kanály: príslušné vnútroštátne orgány musia zriadiť kanály nahlasovania umožňujúce dôverné nahlasovanie,
následné opatrenia a lehoty na vybavovanie nahlásení prijatých prostredníctvom interných a externých kanálov. Patria k nim
povinnosť neodhaľovať totožnosť oznamovateľa, s výnimkou prísne vymedzených okolností,
dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany osobných údajov,
záznamy o každom prijatom nahlásení, ktoré bolo podané ústne alebo písomne.
Právna ochrana
Na to, aby nahlasujúca osoba mala nárok na právnu ochranu, musí:
sa odôvodnene domnievať, že nahlásené informácie patria do rozsahu pôsobnosti tohto právneho predpisu a v čase nahlásenia boli pravdivé,
porušenie nahlásiť príslušným orgánom s použitím interných alebo externých kanálov, ktoré sú k dispozícii. Oznamovateľom sa odporúča, aby najprv nahlasovali porušenia interne (v rámci organizácie), ak je porušenie možné účinne riešiť interne a ak sa domnievajú, že nehrozia odvetné opatrenia. Oznamovatelia si však môžu vybrať, či porušenie nahlásia najprv interne, alebo priamo externe príslušným orgánom.
Oznamovatelia:
sú chránení proti všetkým formám odvetných opatrení, ako je prepustenie, preradenie na nižšiu pozíciu, zastrašovanie a zaradenie na čiernu listinu,
majú prístup k vhodným opatreniam na podporu, a to najmä k nezávislým informáciám a poradenstvu a k právnej pomoci právnymi predpismi EÚ o právnej pomoci v trestných a cezhraničných občianskoprávnych konaniach,
majú prístup k primeraným nápravným opatreniam, ako sú predbežné opatrenia a zbavenie zodpovednosti za porušenie doložiek o mlčanlivosti v ich pracovných zmluvách.
Krajiny EÚ musia:
zabezpečiť zavedenie primeraných interných a externých kanálov nahlasovania,
prijať potrebné opatrenia s cieľom predísť akýmkoľvek odvetným opatreniam proti oznamovateľovi,
dodržiavať právo osôb dotknutých tvrdeniami v nahlásení na účinný prostriedok nápravy, na spravodlivý proces, prezumpciu neviny a ich právo na obhajobu,
zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie určitých pravidiel smernice, napríklad pre osoby, ktoré bránia nahlasovaniu alebo prijímajú odvetné opatrenia voči oznamovateľom,
transponovať smernicu a transpozičné opatrenia oznámiť Európskej komisii do , možnú výnimku z transpozície môžu predstavovať opatrenia týkajúce sa povinnosti súkromných spoločností s 50 až 249 zriadiť interné kanály nahlasovania, ktorá sa môže transponovať do ,
každoročne Komisii poskytovať údaje o počte prijatých nahlásení a o počte vyšetrovaní, ktoré boli začaté, a ich výsledku a finančných dôsledkoch.