AKÝ JE CIEĽ PROTOKOLU A ROZHODNUTIA?

Montrealský protokol (k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy) je globálna dohoda, ktorej cieľom je chrániť stratosférickú ozónovú vrstvu zeme tak, že sa postupne vyradia chemické látky, ktoré ju poškodzujú. Postupné vyraďovanie sa týka výroby aj spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (ODS).
Keďže ODS sú zároveň silnými skleníkovými plynmi, postupné ukončenie ich výroby a spotreby je mimoriadne dôležité aj pre zmiernenie zmeny klímy. Zámerom protokolu je aj postupné zníženie výroby a spotreby neúplne fluórovaných uhľovodíkov (HFC), hoci nepoškodzujú ozón, aby sa zabránilo tomu, že ODS budú nahradené HFC, ktoré významne prispievajú k zmene klímy.
Montrealský protokol bol dohodnutý v roku 1987 a účinnosť nadobudol v roku 1989. Bol niekoľkokrát zmenený. Jeho najnovší dodatok, Kigalský dodatok, vyzýva k postupnému zníženiu používania HFC.
Na emisie z HFC sa vzťahuje Parížska dohoda schválená rozhodnutím (EÚ) 2016/1841. Montrealský protokol tak prispieva k dosiahnutiu cieľa udržať nárast globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C nad predindustriálnou úrovňou a vyvinúť úsilie na ďalšie obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou.
Rozhodnutím 88/540/EHS sa udeľuje právne schválenie Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, tak, ako ich zmluvné strany prijali 15. septembra 1987.

HLAVNÉ BODY

EÚ a krajiny EÚ sú zmluvnými stranami Viedenského dohovoru a jeho Montrealského protokolu.
Protokol obsahuje ustanovenia, ktoré sa týkajú týchto otázok:
- regulačné opatrenia (článok 2),
- výpočet regulačných opatrení (článok 3),
- regulácia obchodu so štátmi, ktoré nie sú zmluvnými stranami (článok 4),
- osobitné postavenie rozvojových krajín (článok 5),
- správy o údajoch (článok 7),
- neplnenie záväzkov (článok 8),
- finančný mechanizmus,
- technická pomoc (článok 10) a tiež ďalších tém.
Regulované látky sú uvedené v prílohách: A (úplne halogénované chlórfluóruhľovodíky – CFC, halóny), B (iné úplne halogénované CFC, chlorid uhličitý, 1,1,1-trichlóretán), C (neúplne halogénované chlórfluóruhľovodíky – HCFC, neúplne halogénované brómfluóruhľovodíky – HBFC a brómchlórmetán), E (metylbromid) a F (HFC).
V Montrealskom protokole sa predpokladá postupné ukončenie spotreby a výroby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a postupné zníženie používania HFC rozdelené do viacerých krokov. Pre každú skupinu látok existuje odlišný harmonogram pre rozvojové krajiny (nazývané zmluvné strany podľa článku 5) a pre rozvinuté krajiny (nazývané zmluvné strany, ktoré nie sú zmluvnými stranami podľa článku 5).
Do harmonogramu sú zaradené:
- CFC do 1. januára 1996 pre rozvinuté krajiny a do 1. januára 2010 pre rozvojové krajiny (s možnými výnimkami),
- halóny do 1. januára 1994 pre rozvinuté krajiny a do 1. januára 2010 pre rozvojové krajiny (s možnými výnimkami),
- HCFC do 1. januára 2020 pre rozvinuté krajiny a do 1. januára 2030 pre rozvojové krajiny (s možnými výnimkami, pričom malé percento sa môže používať na servis súčasných chladiacich a klimatizačných zariadení, t. j. kvóta 0,5 % základnej úrovne spotreby do 1. januára 2030 na servis chladiacich a klimatizačných zariadení, ktoré existovali 1. januára 2020, v prípade rozvinutých krajín a kvóta 2,5 % základnej úrovne spotreby vyjadrenej priemerom za desaťročie 2030 – 2040 do 1. januára 2040 na servis chladiacich a klimatizačných zariadení, ktoré existovali 1. januára 2030 v prípade rozvojových krajín),
- v súvislosti s HFC sa prvý krok znižovania v rozvinutých krajinách uskutoční v roku 2019, zatiaľ čo väčšina rozvojových krajín začne so znižovaním v roku 2024.
Článok 4 Montrealského protokolu obsahuje pravidlá obchodu so štátmi, ktoré nie sú zmluvnými stranami: krajinám, ktoré sú zmluvnými stranami protokolu, sa v nich zakazuje alebo obmedzuje obchodovanie s regulovanými látkami so štátmi, ktoré nie sú zmluvnými stranami protokolu. Cieľom týchto pravidiel je dosiahnuť maximálnu účasť na protokole. Tieto ustanovenia sa pôvodne uplatňovali na prvé skupiny ODS a postupne boli rozšírené tak, aby zahŕňali ďalšie skupiny látok zaradené do protokolu jednotlivými dodatkami.
Zmluvné strany Montrealského protokolu:
- prijímajú postupy na stanovenie opatrení na zabezpečenie nápravy, keď neboli splnené záväzky, a na postup proti stranám, ktoré svoje záväzky neplnia,
- posudzujú každé štyri roky od roku 1990 vykonávanie regulačných opatrení vrátane možnosti zahrnúť látky do zoznamov zakázaných látok alebo ich z nich vypustiť,
- majú povinnosť podávať každoročne správu o každej z regulovaných látok; údaje sa musia poskytovať sekretariátu protokolu,
- spolupracujú pri podpore príslušných najlepších technológií, regulačných stratégií a možných alternatív látok,
- podporujú technickú pomoc s cieľom pomôcť krajinám, ktoré nie sú zmluvnými stranami, aby sa na protokole zúčastňovali a vykonávali ho,
- stretávajú sa na pravidelných zasadnutiach, ktoré organizačne zabezpečuje sekretariát,
- poskytujú finančné prostriedky potrebné na činnosť podľa protokolu vrátane prostriedkov na činnosť sekretariátu,
- môžu oznámiť svoj zámer odstúpiť od protokolu podľa podmienok uvedených v článku 19.

ODKEDY SA PROTOKOL, JEHO DODATKY A SÚVISIACE ROZHODNUTIA UPLATŇUJÚ?

Pôvodný Montrealský protokol nadobudol účinnosť 1. januára 1989.
Rozhodnutie 88/540/EHS sa uplatňuje od 25. októbra 1988.
Prvý dodatok k Montrealskému protokolu, z Londýna z roku 1990, nadobudol účinnosť 10. augusta 1992.
Rozhodnutie 91/690/EHS sa uplatňuje od 23. decembra 1991.
Druhý dodatok k Montrealskému protokolu, z Kodane z roku 1992, nadobudol účinnosť 14. júna 1994.
Rozhodnutie Rady 94/68/ES sa uplatňuje od 14. februára 1994.
Tretí dodatok k Montrealskému protokolu, z Montrealu z roku 1997, nadobudol účinnosť 10. novembra 1999.
Rozhodnutie 2000/646/ES sa uplatňuje od 17. októbra 2000.
Štvrtý dodatok k Montrealskému protokolu, z Pekingu z roku 1999, nadobudol účinnosť 25. februára 2002.
Rozhodnutie 2002/215/ES sa uplatňuje od 4. marca 2002.
Piaty dodatok k Montrealskému protokolu, z Kigali z roku 2016, nadobudol účinnosť 1. januára 2019.
Rozhodnutie (EÚ) č. 2017/1541 sa uplatňuje od 18. júla 2017.

KONTEXT

Montrealský protokol je do dnešného dňa jedinou zmluvou OSN, ktorú ratifikovali všetky krajiny sveta – všetkých 197 členských krajín OSN. V histórii OSN predstavuje významný míľnik. Postupne sa vyvíja s ohľadom na vedecký, technický a hospodársky vývoj. V súčasnosti sa vzťahuje na takmer 100 človekom vytvorených chemických látok, ktoré narušujú schopnosť ozónovej vrstvy chrániť ľudí a ostatné živé organizmy pred škodlivým ultrafialovým slnečným žiarením.
EÚ vykonáva protokol prostredníctvom vlastných právnych predpisov, ktoré obsahujú prísnejšie a ambicióznejšie opatrenia.
Zatiaľ čo protokol reguluje výrobu týchto látok a obchodovanie s nimi vo veľkom, nariadením (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, sa napríklad zakazuje ich používanie vo výrobkoch a zariadeniach a regulujú a monitorujú sa látky, na ktoré sa protokol nevzťahuje.
Nariadenie (EÚ) č. 517/2014 o znížení fluórovaných skleníkových plynov zahŕňa navyše ambiciózne ukončovanie výroby a spotreby HFC, ktoré už začalo v roku 2015 a ktoré sa týka aj HFC v určitých výrobkoch a zariadeniach. Súčasťou nariadenia (EÚ) č. 517/2014 je aj zákaz uvádzania určitých nových produktov a zariadení, ktoré obsahujú fluórované plyny, na trh a tiež niekoľko opatrení na prevenciu emisií.
Ďalšie informácie:
- Ochrana ozónovej vrstvy (Európska komisia)
- Fluórované skleníkové plyny (Európska komisia).

HLAVNÉ DOKUMENTY

Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu – Vyhlásenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 297, 31.10.1988, s. 21 – 28)

Zmeny a doplnenia k montrealskému protokolu o látkach, ktoré narušujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 30 – 40)

Zmena a doplnenie montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 3 – 10)

Zmena a doplnenie Montrealského protokolu prijaté na deviatom zasadnutí zmluvných strán (Ú. v. ES L 272, 25.10.2000, s. 27 – 28)

Zmena a doplnenie Montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 72, 14.3.2002, s. 20 – 22)

Dodatok k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 236, 14.9.2017, s. 3 – 13)

Rozhodnutie Rady 88/540/EHS zo 14. októbra 1988 týkajúce sa uzatvorenia Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy a Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 297, 31.10.1988, s. 8 – 9)

Rozhodnutie Rady 91/690/EHS z 12. decembra 1991, ktoré sa týka prijatia zmien a doplnkov k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu prijatom v júni 1990 v Londýne stranami protokolu (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 28 – 40)

Rozhodnutie Rady 94/68/ES z 2. decembra 1993 týkajúce sa záverov k zmene a doplneniu k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 1 – 2)

Rozhodnutie Rady 2000/646/ES zo 17. októbra 2000, ktoré sa týka prijatia zmeny a doplnenia Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 272, 25.10.2000, s. 26)

Rozhodnutie Rady 2002/215/ES zo 4. marca 2002, ktoré sa týka uzatvorenia štvrtého súboru zmien a doplnkov Montrealského protokolu o látkach, ktoré narušujú ozónovú vrstvu (Ú. v. ES L 72, 14.3.2002, s. 18 – 19)

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1541 zo 17. júla 2017 o uzavretí dodatku z Kigali k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, v mene Európskej únie (Ú. v. ES L 236, 14.9.2017, s. 1 – 2)

ZHRNUTIE K DOKUMENTOM:

AKÝ JE CIEĽ PROTOKOLU A ROZHODNUTIA?

HLAVNÉ BODY

ODKEDY SA PROTOKOL, JEHO DODATKY A SÚVISIACE ROZHODNUTIA UPLATŇUJÚ?

KONTEXT

HLAVNÉ DOKUMENTY

SÚVISIACE DOKUMENTY