Vnútorný trh s elektrinou

HLAVNÉ BODY

Zásady

V nariadení sa stanovujú zásady, podľa ktorých majú byť prevádzkované trhy s elektrinou, vrátane zásad:

• podporovať voľnú tvorbu cien a predchádzať opatreniam, ktoré bránia tvorbe cien na základe ponuky a dopytu,
• uľahčiť rozvoj pružnejšej výroby, udržateľnej nízkouhlíkovej výroby a pružnejšieho dopytu,
• poskytnúť odberateľom možnosť vystupovať ako účastníci trhu s energiou a energetickej transformácie,
• umožniť dekarbonizáciu elektrizačnej sústavy vrátane umožnenia integrácie elektriny z obnoviteľných zdrojov a poskytnutia stimulov na zvyšovanie energetickej efektívnosti,
• poskytovať stimuly pre investíciu do výroby, najmä dlhodobé investície do nízkouhlíkovej a udržateľnej elektrizačnej sústavy,
• uľahčiť postupné odstraňovanie prekážok pre cezhraničné toky elektriny medzi ponukovými oblasťami¹ alebo členskými štátmi EÚ a pre cezhraničné transakcie na trhoch s elektrinou a súvisiacimi službami,
• umožniť rozvoj demonštračných projektov v oblasti udržateľných, bezpečných a nízkouhlíkových zdrojov energie, technológií alebo systémov, ktoré sa majú realizovať a využívať v prospech spoločnosti.

Spravodlivá transformácia

Európska komisia musí členským štátom pomôcť s riešením sociálnych a hospodárskych dôsledkov prechodu na čistú energiu, okrem iného aj podporou vnútroštátnych stratégií na zníženie ťažby uhlia a iných tuhých fosílnych palív.

Prístup do sústavy a riadenie kapacity

• Členské štáty musia prijať všetky vhodné opatrenia na riešenie preťaženia².
• Ponukové oblasti by sa preto mali vymedziť tak, aby sa zabezpečila trhová likvidita, efektívne riadenie preťaženia a celková efektívnosť trhu.
• Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu má každé tri roky podávať správu o štrukturálnych a iných významných fyzických preťaženiach v rámci ponukových oblastí a medzi nimi vrátane miesta a frekvencie takéhoto preťaženia.
• Každý členský štát so zisteným štrukturálnym preťažením potom v spolupráci so svojimi prevádzkovateľmi prenosových sústav³ rozhodne buď o vytvorení národných alebo nadnárodných akčných plánov s cieľom zvýšiť cezhraničnú kapacitu dostupnú na obchodovanie alebo o revízii či zmene konfigurácie svojej ponukovej oblasti.

Kapacitný mechanizmus

• V nariadení sú stanovené podmienky, za ktorých by členské štáty mohli zriadiť kapacitné mechanizmy⁴, a zásady pre ich vytvorenie.
• Cieľom týchto mechanizmov je zabezpečiť dostatočnú dodávku elektriny v čase špičky prostredníctvom odmeňovania zdrojov za ich dostupnosť. Majú sa nimi riešiť zistené problémy primeranosti zdrojov a majú byť otvorené cezhraničnej účasti.
• Na overenie toho, či je zavedenie kapacitných mechanizmov opodstatnené, sa zavádza posudzovanie primeranosti výroby na európskej úrovni. Členské štáty, ktoré zavádzajú kapacitné mechanizmy, musia tiež Komisii oznámiť plány vykonávania s cieľom zlepšenia fungovania trhu.
• Komisia môže schváliť kapacitné mechanizmy najviac na desať rokov.
• Na kWh elektriny sa zavádza emisný limit vo výške 550 g fosílneho oxidu uhličitého (CO₂). Nové elektrárne, ktoré vypúšťajú vyššie emisie a začnú komerčnú výrobu po nadobudnutí platnosti nariadenia, sa už nesmú na kapacitných mechanizmoch zúčastňovať.
• Existujúce elektrárne, ktoré vypúšťajú emisie vyššie ako 550 g CO₂ z fosílnych palív na kWh a v priemere 350 kg CO₂ za rok na nainštalovaný kW, sa nebudú môcť zúčastňovať na kapacitných mechanizmoch po 1. júli 2025.
• Zmluvy na kapacitu uzavreté do 31. decembra 2019 nie sú novými pravidlami dotknuté.

Stimuly na dosiahnutie dekarbonizácie

Pozmeňujúcim nariadením (EÚ) 2024/1747 sa zavádzajú investičné stimuly na dosiahnutie dekarbonizácie a na ochranu spotrebiteľov elektriny pred volatilitou cien.

• Členské štáty budú podporovať uzatváranie zmlúv o nákupe elektriny – dlhodobých zmlúv na nákup elektriny od výrobcu elektriny na trhovom základe. Sú navrhnuté tak, aby zákazníkom aj investorom poskytovali stabilitu zabezpečením predvídateľnosti cien a aby pomohli členským štátom dosahovať ciele dekarbonizácie, ako ich majú stanovené v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch.
• Členské štáty v záujme podpory nových investícií do nových projektov na výrobu energie zo slnečnej, veternej, geotermálnej a vodnej energie zavedú s verejnými subjektmi dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy. Týmito sa zabezpečí, aby výrobcovia energie dostávali minimálnu odmenu v obdobiach s nízkymi cenami a v obdobiach s vysokými cenami vracali nadmerné príjmy, ktoré by sa majú použiť na rozvoj distribučných sústav alebo na zníženie cien, ktoré platia spotrebitelia.
• V pozmeňujúcom nariadení sa stanovujú zásady koncepcie systémov podpory nefosílnej flexibility a od členských štátov sa za týmto účelom vyžaduje, aby vymedzili indikatívny národný cieľ nefosílnej flexibility vrátane príslušných osobitných príspevkov v rámci riadenia odberu aj uskladňovania energie.

Regionálne koordinačné centrá

• Tieto centrá podporujú regionálnu koordináciu prevádzkovateľov prenosových sústav.
• Nahrádzajú existujúcich regionálnych koordinátorov bezpečnosti, ale majú aj ďalšie úlohy súvisiace s prevádzkou sústavy, fungovaním trhu a pripravenosťou na riziká.
• Nariadením sa tiež vytvára subjekt prevádzkovateľov distribučných sústav EÚ⁵, ktorý pracuje v spoločnom záujme EÚ.

Kríza cien elektriny

V prípade prudkého nárastu maloobchodných cien elektriny alebo v prípade veľmi vysokých cien na veľkoobchodných trhoch s elektrinou, sa v smernici (EÚ) 2019/944 o vnútornom trhu s elektrinou stanovuje, že Rada Európskej únie môže vyhlásiť regionálnu krízu cien elektriny alebo krízu cien elektriny v celej EÚ na základe návrhu Komisie.

Ak sa takáto kríza vyhlási, členské štáty môžu prevádzkovateľov sústav žiadať, aby navrhli obstaranie produktov obmedzenia spotreby v čase špičky⁶ s cieľom dosiahnuť zníženie dopytu po elektrine v čase špičky.

Zrušenie

Nariadením (EÚ) 2019/943 sa zrušilo nariadenie (ES) č. 714/2009 s účinnosťou od 31. decembra 2019.