Riadenie energetickej únie

HLAVNÉ BODY

Stratégia energetickej únie má päť rozmerov:

• dekarbonizácia,
• energetická efektívnosť,
• energetická bezpečnosť,
• vnútorný trh s energiou,
• výskum, inovácie a konkurencieschopnosť.

Nariadenie obsahuje viacero kľúčových prvkov.

• Od členských štátov vyžaduje, aby:
  • vypracovali integrované národné energetické a klimatické plány na roky 2021 až 2030 do 31. decembra 2019 a následne do 1. januára 2029 a potom každých 10 rokov; a aktualizovali ich do 30. júna 2024 a následne do 1. januára 2034 a potom každých 10 rokov;
  • pripravili dlhodobé stratégie rozvoja s nízkymi emisiami s výhľadom na 30 rokov a predložili ich Európskej komisii s cieľom prispieť k dosahovaniu širších cieľov udržateľného rozvoja a dlhodobého cieľa stanoveného Parížskou dohodou;
  • vypracovali dvojročné správy o pokroku pri vykonávaní plánov, a to počnúc od 15. marca 2023, s cieľom sledovať pokrok v rámci piatich rozmerov energetickej únie.
• Zriaďuje sa ním proces opakovaných konzultácií medzi Komisiou a členskými štátmi a podporuje sa regionálna spolupráca medzi členskými štátmi, a to najmä pred dokončením plánov a následne každých 10 rokov počas nasledujúcich 10-ročných období.
• Vyžaduje sa v ňom, aby Komisia monitorovala a posudzovala pokrok členských štátov pri plnení cieľov, zámerov a príspevkov stanovených v ich národných plánoch a aby navrhovala opatrenia a vykonávala svoje právomoci na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť spoločné dosiahnutie týchto zámerov a cieľov.
• Nariadením sa vymedzujú požiadavky na inventarizačné systémy na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s ohľadom na emisie skleníkových plynov, politiky, opatrenia a projekcie.
• Stanovuje sa ním záväzný cieľ EÚ, pokiaľ ide o zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov minimálne o 55 % (v porovnaní s úrovňami z roku 1990) do roku 2030, a záväzok stanoviť klimatický cieľ do roku 2040 do šiestich mesiacov od prvého globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody, ktorý Komisia odporúča stanoviť na 90 %.
• Spomínajú sa v ňom nielen záväzky členských štátov, ale aj ich národné ciele podľa nariadenia (EÚ) 2018/841 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 (známeho ako nariadenie LULUCF).
• Predpokladá sa, že v roku 2025 Komisia vykoná komplexné preskúmanie údajov o národných inventúrach predložených členskými štátmi s cieľom určiť ročné ciele zníženia čistých emisií skleníkových plynov členských štátov a určiť ročné emisné kvóty členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) 2018/842, ktorým sa stanovujú záväzné ročné zníženia emisií skleníkových plynov.
• Je v súlade s cieľmi stanovenými v revidovanej smernici o obnoviteľnej energii (smernica (EÚ) 2018/2001 – pozri súhrn), ktorej cieľom je zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na celkovej spotrebe energie v EÚ na 42,5 % do roku 2030, s dodatočným orientačným navýšením o 2,5 %, ktoré umožní dosiahnuť cieľ 45 %. Každý členský štát je povinný prispieť k tomuto spoločnému cieľu.
• Zosúlaďuje sa s cieľmi stanovenými v revidovanej smernici o energetickej efektívnosti (smernica (EÚ) 2023/1791 – pozri zhrnutie), v ktorej sa stanovuje záväzný cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti, ktorým je zabezpečiť zníženie spotreby energie do roku 2030 o minimálne 11,7 % v porovnaní s prognózami referenčného scenára EÚ na rok 2020.

Delegované akty

• Komisia má právomoc prijímať delegované akty s cieľom upraviť vzor národných energetických a klimatických plánov v súlade so zmenami rámca politík EÚ v oblasti energetiky a klímy, ktoré priamo a špecificky súvisia s príspevkami EÚ na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a Parížskej dohody.
• Rovnako má právomoc prijímať delegované akty s cieľom zohľadniť zmeny v potenciáloch globálneho otepľovania a medzinárodne dohodnutých usmerneniach o inventúrach a stanoviť tak základné požiadavky na inventarizačný systém EÚ a vytvoriť registre.
• Delegovaným nariadením (EÚ) 2020/1044 sa dopĺňa nariadenie (EÚ) 2018/1999, pokiaľ ide o hodnoty potenciálu globálneho otepľovania a usmernenia k inventúre skleníkových plynov a pokiaľ ide o inventarizačný systém EÚ:
  • zrušuje sa ním delegované nariadenie (EÚ) č. 666/2014 od 1. januára 2021,
  • vzťahuje sa na správy predkladané členskými štátmi od roku 2021,
  • Členské štáty a Komisia použijú potenciály globálneho otepľovania uvedené v prílohe I k nariadeniu na účely stanovenia a nahlasovania údajov o inventúrach skleníkových plynov.

Vykonávacie akty

Komisia prijala tri vykonávacie akty:

• Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1208 o štruktúre, formáte, postupoch predkladania a preskúmaní informácií nahlasovaných členskými štátmi podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999;
• Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2020/1294 o mechanizme Únie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov; a
• Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2022/2299 o štruktúre, formáte, technických podrobnostiach a postupe pre integrované národné energetické a klimatické správy o pokroku.

Zrušenie

Nariadením sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov.