Požiadavka na krytie likvidity pre úverové inštitúcie

HLAVNÉ BODY

Úverové inštitúcie musia udržiavať ukazovateľ krytia likvidity na úrovni najmenej 100 %. Zodpovedá pomeru medzi ich vankúšom likvidity² a čistými zápornými tokmi likvidity³ po dobu 30 dní.

Úverová inštitúcia je v strese⁴ v týchto situáciách (zoznam nie je vyčerpávajúci):

• výber podstatnej hodnoty jej retailových vkladov,
• čiastočná alebo úplná strata schopnosti nezabezpečeného neretailového financovania alebo zabezpečeného krátkodobého financovania,
• dodatočné záporné toky likvidity kvôli zhoršeniu úverového ratingu,
• vplyv zvýšenej volatility trhu na hodnotu kolaterálu,
• neplánované čerpanie facility likvidity alebo kreditnej facility,
• potenciálny záväzok spätne odkúpiť dlh alebo dodržať mimozmluvné záväzky.

Likvidné aktíva:

• musia byť nehnuteľnosťou, právom, nárokom alebo podielom v držbe úverovej inštitúcie, ktoré môžu poskytnúť hotovosť do 30 dní,
• nesmú byť emitované samotnou úverovou inštitúciou ani inými subjektmi, ako sú investičné spoločnosti, poisťovne alebo finančné holdingové spoločnosti,
• musia mať hodnotu, ktorá sa dá určiť na základe ľahko dostupných trhových cien,
• musia byť kótované na uznanej burze alebo obchodovateľné priamym predajom alebo jednoduchou zmluvou o repo transakcii⁵,

Likvidné aktíva sa delia do rôznych kategórií:

• aktíva úrovne 1 (najlikvidnejšie), napríklad mince a bankovky alebo aktíva zaručené Európskou centrálnou bankou, národnými centrálnymi bankami alebo regionálnou štátnou správou a miestnymi orgánmi,
• aktíva úrovne 2A, napríklad aktíva zaručené regionálnou štátnou správou, miestnymi orgánmi alebo subjektmi verejného sektora v EÚ s rizikovou váhou 20 %,
• aktíva úrovne 2B, napríklad cenné papiere zabezpečené aktívami, podnikové dlhové cenné papiere, akcie za predpokladu, že spĺňajú určité požiadavky, a určité sekuritizácie⁶, ktoré musia vyhovovať radu prísnych podmienok, aby mohli byť akceptované ako aktívum úrovne 2B.

Úverové inštitúcie musia zabezpečiť:

• že aktíva, ktoré tvoria ich vankúš likvidity, budú vždy dostatočne diverzifikované a ľahko dostupné a že ich možno zmeniť na hotovosť do 30 dní,
• že budú mať v držbe minimálne 60 % vankúša v aktívach úrovne 1 a maximálne 15 % v aktívach úrovne 2B,
• že do 30 dní prestanú zaobchádzať s aktívami, ktoré už nespĺňajú kritériá, ako s likvidnými aktívami.

Na stanovenie a meranie záporného toku likvidity a kladného toku likvidity, ako aj postupov, ktoré sa majú uplatniť, sa používajú podrobné pravidlá a výpočty.

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2018/1620 boli vykonané určité zmeny právneho predpisu z roku 2015 s cieľom zlepšiť jeho praktické uplatňovanie. Najdôležitejšie sú tieto:

• plné zosúladenie výpočtu očakávaných záporných a kladných peňažných tokov v prípade zmlúv o repo transakciách, zmlúv o obrátených repo transakciách⁷ a transakcií swapu na kolaterál⁸ s medzinárodnou normou pre likviditu podľa Bazilejského výboru pre bankový dohľad,
• spresnenie spôsobu zaobchádzania s rezervami centrálnych bánk v držbe dcérskych spoločností alebo pobočiek,
• úprava výnimky týkajúcej sa minimálnej veľkosti emisie pre určité aktíva krajín mimo EÚ,
• zlepšenie mechanizmu spätnej transakcie⁹ pri výpočte vankúša likvidity,
• zapracovanie nových jednoduchých, transparentných a štandardizovaných kritérií pre sekuritizáciu.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1620 sa uplatňuje od 30. apríla 2020.