Boj proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, prostredníctvom trestného práva

HLAVNÉ BODY

Rozsah pôsobnosti

Smernica sa vzťahuje na:

• podvody a iné trestné činy, napríklad korupciu, spreneveru alebo pranie špinavých peňazí, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ – t. j. rozpočet EÚ, rozpočty inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ zriadených zmluvami alebo rozpočty nimi priamo alebo nepriamo spravované a kontrolované,
• závažné trestné činy proti spoločnému systému dane z pridanej hodnoty (DPH), ako sú karuselové podvody s DPH¹, t. j. trestné činy sa považujú za závažné, ak sa týkajú územia dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ a zahŕňajú celkovú škodu najmenej 10 000 000 EUR.

Stanovuje tiež spoločné pravidlá týkajúce sa sankcií a premlčacej doby v súvislosti s trestnými činmi, na ktoré sa smernica vzťahuje.

Vymedzenie pojmov

Každý z týchto trestných činov je definovaný na úrovni EÚ:

• podvod spáchaný úmyselne vo vzťahu k výdavkom súvisiacim s verejným obstarávaním a nesúvisiacim s verejným obstarávaním a tiež vo vzťahu k príjmom z vlastných zdrojov založených na DPH a k iným príjmom,
• pranie špinavých peňazí podľa vymedzenia v smernici (EÚ) 2015/849 (pozri súhrn),
• pasívna a aktívna korupcia páchaná úmyselne,
• sprenevera páchaná úmyselne.

V smernici sa vymedzujú „verejní činitelia“ – úradníci EÚ a zamestnanci vnútroštátnej verejnej správy (aj v rámci členských štátov) – a toto vymedzenie je relevantné z hľadiska vymedzenia prania špinavých peňazí, korupcie a sprenevery.

Trestné činy vymedzené v smernici patria do právomoci Európskej prokuratúry, nezávislého orgánu EÚ, ktorý má právomoc vyšetrovať tieto trestné činy, stíhať za ne a predkladať ich na rozhodnutie príslušným vnútroštátnym súdom.

Spoločný prístup

Vo všetkých členských štátoch (okrem Dánska a Spojeného kráľovstva (¹)):

• majú byť všetky tieto delikty trestnými činmi, tak ako aj pokus o ich spáchanie a s nimi súvisiace podnecovanie, napomáhanie a navádzanie,
• právnické osoby² majú byť uznané za trestne zodpovedné za ktorýkoľvek z týchto trestných činov spáchaný v ich prospech vrátane možnosti trestného konania proti jednotlivcom, ktoré sú páchateľmi alebo nesú výhradnú zodpovednosť.

Sankcie

Smernica stanovuje minimálne „účinné, primerané a odradzujúce“ trestné sankcie.

Patrí k nim aj maximálna sankcia trestu odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 4 roky:

• v prípade, že finančná škoda na rozpočte EÚ presahuje hraničnú hodnotu 100 000 EUR,
• vo všetkých prípadoch závažných trestných činov proti spoločnému systému DPH,
• za iných závažných okolností vymedzených vnútroštátnym právom.

V prípade trestných činov, pri ktorých škoda nepresiahne sumu 10 000 EUR, môžu členské štáty EÚ zaviesť iné ako trestné sankcie.

Pokiaľ ide o právnické osoby, smernicou sa vymedzujú aj rôzne iné druhy postihov okrem sankcií (trestných a iných ako trestných).

Spáchanie vyššie uvedených trestných činov v rámci zločineckej skupiny vymedzenej v rámcovom rozhodnutí 2008/841/SVV (pozri súhrn) sa považuje za priťažujúcu okolnosti (trestný čin sa bude považovať za závažnejší).

Tieto sankcie nevylučujú:

• možnosť prísnejších sankcií vo vnútroštátnom právnom poriadku,
• vykonávanie disciplinárnych právomocí príslušných orgánov voči verejným činiteľom.

Smernica sa tiež zaoberá týmito otázkami:

• zaistenie a konfiškácia prostriedkov a príjmov z trestných činov, ktoré poškodzujú rozpočet EÚ,
• určenie právomoci pre prípady takýchto trestných činov,
• minimálna premlčacia doba umožňujúca vyšetrovanie a stíhanie a začatie výkonu sankcie uloženej v nadväznosti na odsúdenie za spáchanie týchto trestných činov.

Spolupráca medzi členskými štátmi a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ

• Členské štáty, Európska prokuratúra, Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) musia spolupracovať proti trestným činom, na ktoré sa uplatňuje táto smernica. OLAF – a v prípade potreby aj Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach – zabezpečujú technickú a operačnú pomoc na uľahčenie koordinácie vyšetrovaní členských štátov.
• Ak Európsky dvor audítorov a audítori zodpovední za audit rozpočtov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ alebo iných rozpočtov riadených a kontrolovaných inštitúciami zistia čokoľvek, čo by mohlo byť kvalifikované ako trestný čin podľa tejto smernice, musia o tom informovať Európsku prokuratúru, OLAF a iné príslušné orgány. Členské štáty musia zabezpečiť, aby ich vnútroštátne audítorské orgány postupovali rovnakým spôsobom.