Zriaďuje sa ním nástroj európskeho susedstva (ENI).
Zámerom ENI je vytvoriť oblasť spoločnej prosperity a dobrého susedstva medzi členskými štátmiEurópskej únie (EÚ) a partnerskými krajinami prostredníctvom:
presadzovania ľudských práv, právneho štátu, udržateľnej demokracie a zapojenia občanov,
udržateľného a začleňujúceho rastu a hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja vrátane postupnej integrácie do vnútorného trhu EÚ,
mobility a kontaktov medzi ľuďmi vrátane výmeny študentov,
Významným kritériom, ktoré bude mať vplyv na poskytovanie finančných prostriedkov partnerským krajinám, bude dodržiavanie ľudských práv, demokracie a dobrej správy vecí verejných.
Keďže nariadenie (EÚ) č. 232/2014 sa od už neuplatňuje, osobitné pravidlá sú teraz stanovené v samostatnom nariadení, nariadení (EÚ) 2022/2192, na pokračovanie vykonávania programov spolupráce, ktorých vykonávanie narušila ruská vojenská agresia voči Ukrajine a pandémia COVID-19.
HLAVNÉ BODY
Z ENI sa poskytuje značné množstvo finančných prostriedkov 16 partnerským krajinám, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, ktorá bola v roku 2015 revidovaná s cieľom reagovať na nové výzvy rozvíjajúceho sa susedstva a ktorá vychádza z diferencovania, zo spoločnej zodpovednosti a z flexibility.
Cieľom tohto finančného nástroja je posilniť vzťahy s príjemcami pomoci prostredníctvom dvojstranných programov, programov pre viaceré krajiny a programov cezhraničnej spolupráce.
Partnerské krajiny
Prijímatelia ENI sú Alžírsko, Arménsko, Azerbajdžan, Egypt, Gruzínsko, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Moldavsko, Maroko, Palestína*, Sýria, Tunisko a Ukrajina.
Cezhraničná a nadnárodná spolupráca s Ruskom (ktoré nebolo partnerskou krajinou, ale bolo oprávnené na projekty regionálnej spolupráce) a Bieloruskom bola od marca 2022 po ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine pozastavená.
V rámci ENI sa takisto podporuje realizácia regionálnych a makroregionálnych stratégií (napr. Čiernomorská synergia).
Prístup k pomoci
ENI bude rozlišovať medzi úrovňami pomoci, a teda pomoc bude prispôsobená potrebám a pokroku jednotlivých partnerských krajín.
Podpora EÚ:
je založená na prístupe, ktorý vychádza zo stimulov (známy ako prístup viac za viac) s cieľom umožniť väčšiu podporu pre partnerov, ktorí skutočne vykonávajú udržateľnú demokraciu,
je zameraná na programy cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami,
je zameraná na posilňovanie vzťahov medzi občanmi EÚ a občanmi partnerských krajín prostredníctvom umožňovania účasti na vnútorných programoch EÚ, ako sú Horizont 2020 a Erasmus+.
ENI takisto podporuje občianske organizácie a miestne úrady, aby sa zapájali do prípravy, vykonávania a monitorovania podpory EÚ. Spoločné programovanie s členskými štátmi sa používa na posilnenie koordinácie EÚ a na určenie a rozvoj spoločných priorít.
Krajiny ENI môžu tiež využiť:
twinning, nástroj EÚ, ktorý podporuje výmenu odborných poznatkov prostredníctvom inštitucionálnej spolupráce medzi verejnými správami členských štátov a orgánmi v prijímateľských alebo partnerských krajinách, a
TAIEX (nástroj technickej pomoci a výmeny informácií), ďalší nástroj, ktorý ponúka krátkodobú pomoc partnerským krajinám zameranú na poskytovanie odborných znalostí o preberaní právnych predpisov EÚ do vnútroštátneho práva a na ich následné uplatňovanie a presadzovanie.
Rozpočet a vykonávanie
Rozpočet ENI na roky 2014 – 2020 je 15,433 miliardy EUR.
Európska komisia prijala vykonávací akt [vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 897/2014], ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá na vykonávanie programov cezhraničnej spolupráce financovaných v rámci nástroja ENI. Vzťahuje sa na aspekty programov, ako sú:
príprava,
obsah,
prijatie,
úpravy a revízia,
dohody o financovaní,
spôsoby vykonávania,
spolufinancovanie a nepeňažné príspevky,
obdobie vykonávania,
štruktúry programu a
systémy riadenia a kontroly.
V roku 2020 prijala Komisia nariadenie (EÚ) 2020/879, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 897/2014 s cieľom zosúladiť pravidlá na vykonávanie programov cezhraničnej spolupráce financovaných v rámci nástroja ENI s osobitnými opatreniami prijatými v reakcii na pandémiu COVID-19. To má umožniť, aby takéto programy cezhraničnej spolupráce pružne a účinne reagovali na rýchlo vznikajúce potreby v najviac zasiahnutých sektoroch, ako sú zdravotníctvo, podnikanie – vrátane malých a stredných podnikov – a trh práce, a aby sa v rámci programových oblastí podporila sociálno-ekonomická obnova. V pozmeňujúcom nariadení sa okrem iného uvádza, že:
pravidlo spolufinancovania sa neuplatňuje na príspevok EÚ týkajúci sa vzniknutých a uhradených výdavkov zahrnutých do ročnej účtovnej závierky programu za účtovný rok, ktorý sa začína a končí ,
termín na podpísanie všetkých zmlúv s výnimkou už uzatvorených veľkých projektov v oblasti infraštruktúry sa predlžuje do ,
nemožno očakávať, že projektové činnosti financované v rámci programov sa skončia , táto lehota sa predlžuje do ,
pokiaľ ide o účtovný rok od do , orgány auditu môžu použiť neštatistickú metódu výberu vzorky,
v kontexte pandémie COVID-19 sa výber projektov môže vo výnimočných prípadoch uskutočniť prostredníctvom zadania zákazky bez výzvy na predkladanie návrhov a s náležitým odôvodnením,
procedurálne kroky, ktoré má vykonať Komisia, je potrebné skrátiť tým, že sa na účely posúdenia projektu nevyžaduje predložiť Komisii úplnú projektovú žiadosť,
oprávnenosť výdavkov na podporu kapacít reakcie na krízu v kontexte pandémie COVID-19 je výnimočne povolená od ,
s cieľom zabezpečiť konzistentnosť medzi pravidlami podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 o štrukturálnych a kohéznych fondoch EÚ (pozri súhrn) a vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 897/2014 sa vykonávanie oboch typov programov cezhraničnej spolupráce zosúlaďuje – obdobie vykonávania programov sa predlžuje o jeden rok, do .
Riešenie narušení pri vykonávaní programu
Na účely riešenia narušenia vykonávania programu v dôsledku vplyvov ruskej invázie na Ukrajinu a pandémie COVID-19 má nariadenie (EÚ) 2022/2192 za cieľ:
uľahčiť využívanie zdrojov ENI členskými štátmi a regiónmi na podporu opatrení na riešenie migračných problémov v dôsledku vojenskej agresie Ruska,
umožniť výnimku z pravidiel spolufinancovania, ktoré sa aktuálne vzťahujú na poskytnutie potrebnej flexibility na mobilizáciu existujúcich investičných zdrojov s cieľom riešiť tieto narušenia, a
uľahčiť právnu istotu pre ďalšie aspekty, ktoré musia orgány programov riešiť.
Nariadením sa napríklad umožňuje:
100 % spolufinancovanie programov cezhraničnej spolupráce v rámci ENI na účtovné roky, ktoré sa začínajú , a , to znamená, že vnútroštátne spolufinancovanie by sa viac nevyžadovalo,
priznanie retroaktívnej oprávnenosti na začiatok ruskej invázie pre projekty zamerané na riešenie migračných problémov v rámci programov cezhraničnej spolupráce v rámci ENI,
výnimočnú výnimku z povinnosti, aby všetky projekty mali aspoň jedného prijímateľa z partnerskej krajiny a aby všetky činnosti mali skutočný cezhraničný alebo nadnárodný dosah a výhody,
činnosti riadiacich orgánov programov na urýchlenie potrebných zmien v projektoch, ktoré už boli schválené a ktoré sú v polovici vykonávania, vrátane veľkých infraštruktúrnych projektov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z , ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (Ú. v. EÚ L 77, , s. 27 – 43).
SÚVISIACE DOKUMENTY
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2192 z , ktorým sa stanovujú osobitné ustanovenia pre programy spolupráce na roky 2014 – 2020 podporované z nástroja európskeho susedstva a v rámci cieľa Európska územná spolupráca v nadväznosti na narušenie vykonávania programov (Ú. v. EÚ L 292, , s. 1 – 11).
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/879 z , ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 897/2014, pokiaľ ide o osobitné ustanovenia na zosúladenie ustanovení na vykonávanie programov cezhraničnej spolupráce financovaných v rámci nástroja európskeho susedstva s osobitnými opatreniami prijatými v reakcii na pandémiu COVID-19 (Ú. v. EÚ L 203, , s . 59 – 62).
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 897/2014 z , ktorým sa stanovujú osobitné ustanovenia na vykonávanie programov cezhraničnej spolupráce financovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (Ú. v. EÚ L 244, , s. 12 – 54).
Následné zmeny nariadenia (ES) č. 897/2014 boli zapracované do základného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.
Posledná aktualizácia
* Toto označenie nemožno interpretovať ako uznanie Palestínskeho štátu a nie sú ním dotknuté stanoviská jednotlivých členských štátov k danej otázke.