Spoločné pravidlá pre európske štrukturálne a investičné fondy (2014 – 2020)

HLAVNÉ BODY

• Fondy EŠIF pozostávajú z piatich fondov:
  • Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR),
  • Európsky sociálny fond (ESF),
  • Kohézny fond (KF),
  • Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV),
  • Európsky námorný a rybársky fond (ENRF).
• Spoločným cieľom investícií v rámci EŠIF je poskytnúť podporu pre zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.
• Nariadením sa:
  • vymedzujú spoločné zásady, pravidlá a normy využívania a vykonávania EŠIF,
  • stanovujú spoločné pravidlá fungovania EŠIF s cieľom zlepšiť koordináciu týchto fondov s ostatnými politikami a programami EÚ, napr. s programom Horizont 2020, ktorý bol odvtedy nahradený programom Horizont Európa,
  • vymedzujú úlohy, prioritné ciele a organizácia fondov,
  • venuje osobitná pozornosť vzťahu tohto nariadenia s ostatnými nariadeniami, ktoré sa týkajú jednotlivých fondov,
  • stanovuje zásada tematickej koncentrácie s cieľom zabezpečiť, aby sa investície sústredili na obmedzený počet hlavných priorít,
  • kladie väčší dôraz na výsledky:
    • stanovuje sa výkonnostný rámec s cieľmi a so zámermi,
    • koná sa každoročné revízne zasadnutie medzi každým členským štátom a Európskou komisiou,
    • v roku 2019 sa malo v každom členskom štáte uskutočniť preskúmanie výkonnosti programov;,
  • zavádzajú kondicionality (predpokladané podmienky na zabezpečenie zavedenia potrebných prostriedkov na účinné využívanie podpory EÚ),
  • stanovuje rozdelenie zdrojov na cieľ investovania do rastu a zamestnanosti medzi tri kategórie regiónov podľa ich hrubého domáceho produktu na obyvateľa: menej rozvinuté regióny, regióny prechádzajúce z jednej úrovne podpory na druhú a rozvinutejšie regióny.
• Komisia prijala rozhodnutie, v ktorom stanovuje zoznam regiónov spĺňajúcich kritériá troch kategórií regiónov.
• Sú stanovené kritériá, ktoré musia členské štáty a regióny spĺňať, aby mali nárok na podporu z fondov. Zdroje by mali byť z EFRR a ESF pridelené medzi menej rozvinuté regióny, regióny v prechodnom období a rozvinutejšie regióny podľa ich hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Keďže typy administratívnych a plánovacích oblastí sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, navrhla EÚ spoločný systém klasifikácie pre výber regiónov a oblastí, ktoré sa budú podporovať. Spresňujú sa dostupné finančné prostriedky a kritériá ich prideľovania.
• EŠIF poskytujú podporu prostredníctvom viacročných programov na základe partnerských dohôd vypracovaných pre každý členský štát. Partnerská dohoda je dokument, v ktorom sa stanovuje celková investičná stratégia príslušného členského štátu a uzatvára sa s Komisiou. Pripravuje ju členský štát v súlade s vlastnými systémami a postupmi a sú do nej zapojení partneri, ktorí zastupujú regionálne a miestne verejné orgány, ako aj širokú škálu sociálnych, ekonomických, environmentálnych zainteresovaných strán a iných záujmov.

Správa Dvora audítorov

• V roku 2017 vydal Európsky dvor audítorov správu o partnerských dohodách uzatváraných medzi Komisiou a členskými štátmi.
• Zo správy vyplynulo, že fondy sa sústredili na rast a zamestnanosť, identifikovali investičné potreby a úspešne ich transformovali na ciele a výsledky. Dospelo sa však tiež k názoru, že je vytvorených príliš veľa ukazovateľov výkonnosti a že meranie výkonnosti nie je medzi jednotlivými fondmi harmonizované.

Pandémia COVID-19 – zmeny a doplnenia nariadenia

• Nariadením (EÚ) 2020/460 sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia na mobilizáciu investícií do systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov a do iných sektorov ich ekonomík v reakcii na prepuknutie pandémie COVID-19 (investičná iniciatíva zameraná na reakciu na koronavírus).
• Nariadením (EÚ) 2020/558 sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o špecifické opatrenia na poskytnutie mimoriadnej flexibility členským štátom pri využívaní finančných prostriedkov EŠIF v reakcii na pandémiu COVID-19. Ponúka im možnosť mobilizovať všetku nevyužitú podporu z EFRR, ESF a KF.
• Nariadením (EÚ) 2020/2221 sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa zavádzajú mimoriadne dodatočné zdroje a vykonávacie opatrenia v rámci cieľa „Investovanie do rastu a zamestnanosti“ a cieľa „Európska územná spolupráca“ na poskytovanie pomoci na podporu obnovy po kríze spojenej s pandémiou COVID-19 a na prípravu zeleného, digitálneho a odolného oživenia hospodárstva (REACT-EU).

Predĺženie obdobia uplatňovania nariadenia na programy EPFRV

Nariadenie (EÚ) 2020/2220 predlžuje do 31. decembra 2022 uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 na programy podporované z EPFRV, ako aj po dobu ich trvania. Toto je predmetom predloženia žiadosti o zmenu a doplnenie príslušných programov rozvoja vidieka na dvojročné prechodné obdobie, ktoré potrvá do vykonania novej spoločnej poľnohospodárskej politiky od 1. januára 2023.

Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (CARE)

V nadväznosti na inváziu Ruska na Ukrajinu sa nariadením (EÚ) 2022/562 nasledovným spôsobom mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013.

• Umožňuje krížové financovanie medzi fondmi EFRR a ESF s cieľom riešiť prílev utečencov. Členským štátom to napríklad umožňuje presmerovať zdroje, ktoré boli predtým určené na projekty infraštruktúry, na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.
• Umožňuje väčšiu flexibilitu pri presmerovaní nevyčerpaných finančných prostriedkov na politiku súdržnosti z rozpočtového obdobia 2014 – 2020 vrátane REACT-EU.
• Predlžuje sa o 1 účtovný rok 100 % financovanie z rozpočtu EÚ na programy súdržnosti (na rozdiel od povinného národného spolufinancovania za normálnych okolností), aby sa znížilo zaťaženie národných a regionálnych rozpočtov.
• Umožňuje sa preplatenie operácií, ktoré riešili problémy súvisiace s migráciou, ale začali sa predtým, ako mohla byť predložená formálna žiadosť Komisii. Tieto projekty sú oprávnené od 24. februára 2022, pokiaľ spĺňajú pravidlá špecifické pre jednotlivé fondy.

Zvýšenie predbežného financovania zo zdrojov REACT-EU a zriadenie jednotkových nákladov (CARE+)

Na doplnenie týchto opatrení bola zavedená druhá zmena s cieľom zvýšiť predbežné financovanie zo zdrojov REACT-EU a stanoviť jednotkové náklady na osobu, známe ako CARE+ [nariadenie (EÚ) 2022/613]. Hlavným účelom tohto nariadenia bolo poskytnúť dodatočnú likviditu a zjednodušiť administratívne postupy súvisiace s výdavkami.

Zvýšené predbežné financovanie pochádzalo z rozpočtu REACT-EU, kde všetky členské štáty dostali dodatočné 4 %, čím sa miera predbežného financovania zvýšila z 11 % na 15 %. Okrem toho členské štáty, ktoré hraničia s Ukrajinou alebo do ktorých v prvom mesiaci po ruskej invázii prúdili utečenci prekračujúci 1 % ich populácie, dostali dodatočných 34 %, čím sa ich miera predbežného financovania zvýšila z 11 % na 45 %. Týmito deviatimi členskými štátmi sú Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

Cieľom možnosti zjednodušených nákladov na úrovni EÚ je výrazne znížiť administratívnu záťaž, aby sa úsilie mohlo zamerať na dosiahnutie širších cieľov politiky a aby zdĺhavé overovanie riadenia a kontroly nespôsobovalo odklad realizácie. Namiesto poskytnutia dokumentácie ku každému nákupu (napríklad prikrývok, hygienických potrieb, základných potravín a osobných vecí) môže riadiaci orgán jednoducho uplatniť jednotkové náklady vo výške 40 EUR na týždeň na osobu s dočasnou ochranou (alebo inou primeranou ochranou podľa vnútroštátneho práva) najviac na 13 týždňov. Táto možnosť môže účinne riešiť náklady, ktoré znášajú mimovládne organizácie a miestne orgány, ktoré poskytli okamžitú podporu na hranici od prvého dňa invázie. Možnosť zjednodušených nákladov bola ďalej vylepšená zmenou FAST-CARE, ktorou sa zvyšuje suma na 100 EUR na týždeň na osobu a predlžuje sa podpora na 26 týždňov (pozri nižšie).

Pružná pomoc pre územia – FAST-CARE

Nariadením (EÚ) 2022/2039 sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 a nariadenie, ktorým sa stanovujú pravidlá na obdobie rokov 2021 – 2027, nariadenie (EÚ) 2021/1060 (pozri súhrn). Pokiaľ ide o zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2014 – 2020, cieľom pravidiel je zaviesť väčšiu flexibilitu s cieľom pomôcť optimalizovať využívanie zdrojov z programového obdobia 2014 – 2020 a umožniť hladšie postupné zavádzanie oneskorených projektov v obdobiach rokov 2014 – 2020 a 2021 – 2027.

• Výnimočne pri operáciách na riešenie migračných problémov vyplývajúcich z ruskej vojenskej agresie umožňuje výnimku z požiadaviek spojených s umiestnením operácie v danom členskom štáte, keďže ľudia utekajúci pred vojnou sa môžu po príchode presunúť na viacero miest.
• Zavádza sa možnosť deklarovať výdavky na operácie, ktoré sú už fyzicky dokončené alebo plne realizované, a zavádza sa flexibilita medzi fondmi, čo umožňuje použitie Kohézneho fondu na operácie zamerané na migračné problémy vyplývajúce z ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine, ako aj medzi tematickými cieľmi, ktoré umožňujú presuny v rámci programov.
• Umožňuje mieru spolufinancovania až do výšky 100 %, ktorú možno uplatniť na samostatnú prioritnú os zriadenú v rámci programu na podporu sociálno-ekonomickej integrácie štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ vrátane tých, ktoré sú určené na operácie zamerané na riešenie migračných problémov v dôsledku ruskej vojenskej agresie. Najmenej 30 % finančných prostriedkov pridelených na takúto samostatnú prioritu sa musí prideliť na operácie, ktorých príjemcovia sú miestne orgány alebo organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia na úrovni miestneho spoločenstva.
• Zmierňuje kritériá na „postupné fázy“ projektov medzi rozpočtovými obdobiami 2014 – 2020 a 2021 – 2027 znížením minimálnej hranice celkových nákladov na projekt z 5 miliónov EUR na 1 milión EUR, aby bol projekt oprávnený na postupné fázy, okrem iných špecifických kritérií. Tým sa zostávajúce časti projektu efektívne presúvajú do ďalšieho programového obdobia, čím sa uvoľňujú zdroje v období rokov 2014 – 2020. Ak si to členský štát želá, možno ich použiť na riešenie migračných problémov.
• Vylepšuje sa možnosť zjednodušených nákladov zvýšením sumy jednotkových nákladov zo 40 EUR na 100 EUR za týždeň na osobu a predĺžením podpory z 13 týždňov na 26 týždňov. Týka sa to všetkých ľudí, ktorí požiadali o dočasnú ochranu alebo inú primeranú ochranu podľa vnútroštátneho práva a získali ju.
• Zvyšuje flexibilitu pri uzatváraní programov na roky 2014 – 2020 zvýšením platieb konečného zostatku pre každú prioritu na fond a kategóriu regiónov v poslednom účtovnom roku z 10 % na 15 %. To znamená, že ak bolo napríklad na jednu prioritnú os (konkrétny typ investície) prečerpaných 15 %, táto suma môže byť financovaná z inej prioritnej osi, pri ktorej sa čerpalo o rovnakú sumu menej, pokiaľ sa týka rovnakého programu, rovnakej kategórie regiónu a rovnakého fondu.

Podpora cenovo dostupnej energie (SAFE)

V rámci zmien zahrnutých do nariadenia (EÚ) 2023/435 sa cielené a výnimočné zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach na roky 2014 – 2020, známeho ako SAFE, zameriavajú na podporu členských štátov a regiónov, ktoré čelia výzvam vyplývajúcim zo súčasnej energetickej krízy.

SAFE konkrétne umožňuje:

• financovanie pracovného kapitálu malých a stredných podnikov, ktorých sa zvýšenie cien energií obzvlášť dotýka, v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci,
• financovanie nákladov na spotrebu energie zraniteľných domácností s cieľom riešiť energetickú chudobu,
• poskytovanie zvýšenej podpory režimom skráteného pracovného času na udržanie pracovných miest zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb prostredníctvom možného využívania EFRR, Kohézneho fondu a ESF.

Tieto cielené zmeny sú založené na rovnakých pravidlách ako predchádzajúce flexibility ponúkané CARE a FAST-CARE:

• Na podporu týchto opatrení sa môžu použiť všetky fondy politiky súdržnosti (EFRR, ESF a Kohézny fond) prostredníctvom krížového financovania a môžu sa použiť aj zdroje REACT-EU.
• Na podporu týchto opatrení možno použiť zdroje z ktorejkoľvek z troch kategórií regiónov (rozvinutejšie, prechodné a menej rozvinuté), čím sa odstráni povinnosť spojená s umiestnením operácie.
• Všetky navrhované opatrenia môžu využiť 100 % spolufinancovania EÚ.
• Výdavky budú oprávnené od 1. februára 2022 do konca roku 2023 vrátane už ukončených operácií.
• Rozpočet na tieto výnimočné opatrenia môže dosiahnuť maximálne 10 % celkových pridelených prostriedkov národnej politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020.
• Platby Komisie členským štátom nesmú v roku 2023 presiahnuť 5 miliárd EUR.