V nariadení Dublin III sa stanovujú členské štáty Európskej únie (EÚ), ktoré sú zodpovedné za posúdenie žiadosti o azyl. Žiadateľom zabezpečuje lepšiu ochranu až do stanovenia ich postavenia. Zároveň sa ním vytvára nový systém na včasné odhaľovanie problémov v národných azylových systémoch a systémoch prijímania a na riešenie ich základných príčin skôr, než sa z nich vytvoria rozsiahle krízy.
Ide o tieto kritériá zoradené podľa dôležitosti:
Nariadenie obsahuje záruky, ktoré žiadateľom poskytujú väčšiu ochranu, napr.:
Podľa všeobecného pravidla nemôžu byť žiadatelia zaistení len z toho dôvodu, že sa uchádzajú o azyl. V nariadení sa však povoľuje zaistenie žiadateľov, ak existuje riziko úteku (napr. sa presunú do iného členského štátu).
Nariadením Dublin III sa systém zefektívňuje vďaka zavedeniu mechanizmu včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia, ktorý slúži:
Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 bude zrušené nariadením (EÚ) 2024/1351 (pozri súhrn) s účinnosťou od .
Uplatňuje sa od .
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z , ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, , s. 31 – 59).
Následné zmeny nariadenia (EÚ) č. 604/2013 boli zapracované do základného textu. Toto konsolidované znenie slúži len na dokumentačné účely.
Posledná aktualizácia